{"guid": "65ba56c3-d7c9-455f-a0b8-d8ee6d184b09:55e49e3f-dcfb-4cef-8752-6e65cf6e68e6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2622201562.1", "spisova_znacka": "2Cob/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/37/2024 z 19. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. augusta 2025, sp. zn. 2Cob/37/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:2622201562.1", "identifikacne_cislo": "2622201562", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55e49e3f-dcfb-4cef-8752-6e65cf6e68e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2622201562.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2622201562.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2622201562.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/37/2024\n2622201562\n19. 08. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:2622201562.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Marián Hyža, s\nmiestom podnikania L. Novomeského 1217/84, 905 01 Senica, IČO: 34 474 579, proti žalovanému:\nPATÁK s.r.o., V.P.Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 36 267 031, zastúpený: advokátska kancelária AKPF\ns.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 55 032 800, v konaní o zaplatenie 736,37 Eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5Cb/3/2022 - 109 zo\ndňa 20.9.2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 5Cb/3/2022 - 109 zo dňa 20.9.2023\npotvrdzuje.\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Senica rozsudkom č. k. 5Cb/3/2022 - 109 zo dňa 20.9.2023 vo výroku I. žalobu\nzamietol a vo výroku II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu\n100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť mu 736,37 Eur, úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy\n1.800,- Eur od 8.1.2022 do 28.2.2022, úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 736,37 Eur od\n1.3.2022 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 225,92 Eur a\nnáhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ku dňu 1.5.2020 uzavrel so žalovaným ústnu\ndohodu, podľa ktorej mal zabezpečovať práce pri výrobe a realizácii stavebných projektov za dohodnutú\nodmenu 1.800,- Eur mesačne vyplácanú na základe predložených faktúr, pričom podľa tejto dohody\nmal preplácané aj dni, počas ktorých práce nevykonával z dôvodu čerpania dovolenky, OČR a z iných\ndôvodov, rovnako ako tieto výhody čerpá bežný zamestnanec. Podľa dohody mal teda žalobca nárok na\npreplatenie 25 dní dovolenky za rok a tento systém platil počas platnosti dohody bez problémov. Žalobca\nďalej uviedol, že súhlasil s ukončením zmluvného vzťahu so žalovaným ku dňu 17.12.2021 preto, že\nústne bolo dohodnuté, že celkovo 25 dní dovolenky ročne mu bude preplatených. Od 17.12.2021 do\nkonca roka 2021 bolo ešte 9 pracovných dní a žalobca mal nárok na 9,5 dní nevyčerpanej dovolenky.\nFaktúru č. 20210013 za mesiac december 2021 v zmysle dohody so žalovaným vystavil do konca\nmesiaca. Žalovaný dodatočne poprel obsah dohody, faktúru odmietol preplatiť v celom rozsahu, dňa\n1.3.2022 uhradil 1.063,63 Eur a iné nároky žalobcu označil za špekulatívne a vyzval žalobcu na\nprepracovanie faktúry, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca v žalobe uviedol, že obsahom ústnej dohody\nso žalovaným bolo zabezpečovanie prác v pozícii stavbyvedúceho, avšak pracujúceho ako živnostník,\ns čím žalobca súhlasil, pretože do pracovného pomeru by ho žalovaný neprijal. Pred uzavretím dohody\nsa strany dohodli, že žalobca bude čerpať obdobné výhody ako zamestnanci a žalovaný mu tieto bude\npreplácať. Podľa žalobcu išlo o to, že v obdobiach, kedy žalovaný nariadil celozávodnú dovolenku, musel\n\ntúto čerpať aj žalobca, pretože pre žalovaného pracoval viac ako 8 hodín denne v hlavnom dennom\nobdobí a nemal možnosť iného príjmu. Žalobca obdobie dovolenky riadne vykazoval vo výkazoch práce.\nVoči zamestnancom žalovaného vystupoval ako nadriadený na stavbách, prideľoval im prácu a túto\nkontroloval.\n2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 5Cb/3/2022-28 zo dňa 21.4.2022, proti\nktorému podal žalovaný odpor. V odpore poprel tvrdenia žalobcu, že sa so žalovaným dohodol pri vzniku\nzmluvného vzťahu na znení takej dohody, ktorá by nahrádzala žalobcovi benefity z pracovnoprávneho\nvzťahu ako dovolenky, OČR a akékoľvek práva patriace zamestnancovi podľa Zákonníka práce či\npredpisov sociálneho zabezpečenia, alebo ktorá by mu garantovala vyplatenie mesačnej paušálnej fixnej\nsumy bez ohľadu na skutočný čas poskytnutých prác. Uviedol, že poveril žalobcu prácami v súlade s\njeho živnostenským oprávnením a žalobca nemôže zo samotného faktu, že mu bola vyplácaná faktúra\nv konštantnej výške 1.800,- Eur vyvodzovať, že išlo o súčasť dohody kompenzujúcej zamestnanecké\nbenefity. Ak k takejto situácii došlo, išlo o rozhodnutie vyhodnocujúce konkrétne okolnosti, vrátane\nskutočnosti, že žalobca v činnosti pre žalovaného vždy nasledujúci mesiac pokračoval. Žalobca faktúru\nv elektronickej forme vo formáte pdf zasielal e-mailom a jej súčasťou nebol pracovný výkaz priložený\nk žalobe. K ukončeniu spolupráce došlo jednostranným rozhodnutím žalovaného, ktoré žalobca\nakceptoval. Nešlo teda o dohodu v pravom zmysle slova, ktorej súčasťou by boli akékoľvek podmienky\na nie je dôvod, aby bol žalobcovi kompenzovaný čas zostávajúci do ukončenia kalendárneho mesiaca.\nŽalobca sám definuje spor ako obchodnoprávny a špekulatívne spája prvky obchodnoprávneho a\nzamestnaneckého vzťahu. Žalovaný tiež poprel, že by sa dostal do omeškania, do omeškania sa dostal\nžalobca vlastným pochybením, keď vystavil faktúru na vyššiu sumu, než mu vznikol nárok. Bezodkladne\npo doručení faktúry ho žalovaný vyzval na jej opravu a až keď žalobca odmietol, žalovaný uhradil faktúru\nvo výške, v ktorej považoval nárok žalobcu za nesporný.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenia žalovaného, že súčasťou dohody nebolo preplácanie\nvoľna obdobne ako v prípade nárokov z pracovného pomeru a že k ukončeniu spolupráce došlo\nodstúpením žalovaného od zmluvy. Podľa žalobcu žalovaný využíva ústnu dohodu, čím je preukázanie\ntvrdení žalobcu sťažené. Žalobca poukázal na fakt, že dohoda medzi stranami nie je obvyklou v rámci\nobchodných vzťahov, išlo o prekrytie pracovnoprávneho vzťahu dohodou medzi podnikateľmi, s týmto\nstrany do tohto vzťahu išli. Žalobca uviedol, že nebol zo strany žalovaného nútený uzavrieť takúto\nzmluvu, ale jej uzavretím stratil voľnosť v podnikaní, keďže pracoval výlučne v prospech žalovaného.\nPráce, ktoré vykonával, boli mimo jeho bydliska, čas ktorý venoval plneniu zmluvy presahoval 10 hodín\ndenne, preto nemohol uzatvárať zmluvy s inými obchodnými partnermi. Práve kvôli tejto exkluzivite,\nako aj vzhľadom na to, že žalovaný nemal na celé zmluvné obdobie dohodnuté práce pre svojich\nzamestnancov, ktorých mal žalobca na stavbách riadiť, bolo potrebné dohodnúť aj preplácanie kratších\nobdobí, kedy žalovaný služby žalobcu nechcel využívať. Pracovné výkazy žalobca podľa dohody strán\nnemusel žalovanému predkladať, avšak bol pripravený na požiadanie tak kedykoľvek urobiť.\n4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a konateľa žalovaného, faktúrou č.\n20210001 zo dňa 01.02.2021, pracovným výkazom stavbyvedúceho za mesiac január 2021, faktúrou č.\n20210011 zo dňa 07.11.2021, pracovným výkazom stavbyvedúceho za mesiac október 2021, faktúrou č.\n20210013 zo dňa 31.12.2021, pracovným výkazom stavbyvedúceho za mesiac december 2021, výzvou\nna zaplatenie zo dňa 15.02.2022, odpoveďou na výzvu zo dňa 15.03.2022, výpisom zo živnostenského\nregistra žalobcu, písomným vyhlásením K.. W. N. zo dňa 19.07.2022, písomným vyhlásením H. P.\nzo dňa 22.12.2022, ostatným obsahom spisu, dodatočným výsluchom žalobcu, vec právne posúdil\npodľa § 566 ods. 1, § 567 ods. 2, § 568 ods. 2, § 571 ods. 2 a § 574 ods. 1 až ods. 4 zák. č.\n513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako\nobchodnoprávny vzťah založený mandátnou zmluvou podľa § 566 a nasl. ObZ, keď žalobcu považoval\nza fyzickú osobu - živnostníka, ktorý spĺňa definíciu podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 ObZ, ktorý\nv čase uzavretia dohody strán o spolupráci vystupoval ako podnikateľský subjekt a žalovaný ako\nobchodná spoločnosť, teda dva podnikateľské subjekty, ktoré si dohodli spoluprácu v rámci predmetu\nsvojej obchodnej činnosti. Na základe ústne uzavretej mandátnej zmluvy, ktorá obsahovala popis prác,\npriebeh prác, výšku odmeny a spôsob jej vyplácania, žalobca ako stavbyvedúci uskutočňoval riadenie\nstavieb a kontrolu priebehu prác pre žalovaného, zastupoval ho ako stavebný dozor na stavbách za\nmesačnú odmenu 1.800,- Eur. Uzatvorenie obchodnoprávneho vzťahu potvrdzuje aj sporná faktúra č.\n20210013, v ktorej je ako dodávateľ označený žalobca, ako odberateľ žalovaný a predmetom faktúry\nje poskytovanie služieb na základe zmluvy za mesiac december 2021 podľa dohody za sumu 1.800,-\n\nEur. Uvedené náležitosti mandátnej zmluvy potvrdila písomným vyhlásením aj svedkyňa H. P., vedúca\nadministratívneho úseku žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi pracovnoprávnym\nvzťahom založeným pracovnou zmluvou a obchodnoprávnym vzťahom vzniknutým mandátnou zmluvou\nje zásadný rozdiel. Osoba vykonávajúca prácu v pracovnom pomere má status zamestnanca v zmysle\nZákonníka práce, zatiaľ čo osoba pracujúca na základe mandátnej zmluvy (mandatár) takéto postavenie\nnemá. Vzhľadom na to, že žalobca ako fyzická osoba - živnostník a žalovaný ako právnická osoba\nuzatvorili mandátnu zmluvu o poskytovaní služieb, je zrejmé, že žalobca nemohol byť zamestnancom\nžalovaného s poukazom na § 11 Zákonníka práce. Zákonník práce priznáva zamestnancovi nárok na\ndovolenku, stravné lístky alebo príspevok na stravovanie a určuje povinnosť zamestnávateľovi platiť\nza zamestnanca odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, naproti tomu mandatár nemá\npodľa Obchodného zákonníka ako podnikajúci subjekt tieto nároky. Súd prvej inštancie mal ďalej za\npreukázané, že žalovaný vyplácal žalobcovi odmenu na základe žalobcom vystavovaných daňových\ndokladov. Žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu v zmysle § 574 ods. 1 ObZ ku dňu 17.12.2021. Žalobca\nsi vyfakturoval za obdobie od 1.12.2021 do 31.12.2021 odmenu v sume 1.800,- Eur.\n5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 736,37 Eur s príslušenstvom a\nnáhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 225,92 Eur, ale počas celého konania\nžalovanú istinu bližšie nešpecifikoval a nevedel uviesť, na základe akého zákonného ustanovenia si\nnárok uplatňuje. Neuviedol, koľko dní tzv. dovolenky čerpal a v ktorých dňoch, poukazoval len na\ndojednané dovolenky a ošetrovné. V konečnom dôsledku žaloval len sumu, ktorá predstavuje rozdiel\nmedzi fakturovanou sumou a sumou vyplatenou (1.800,- Eur - 1.063,- Eur = 736,37 Eur). Žalobca riadne\nnešpecifikoval nárok uplatnený žalobou, ani nepreukázal dôvod, pre ktorý by mu mala byť zaplatená\nčasť mesiaca, za ktorú nedal žalovanému protiplnenie, čím neuniesol v spore dôkazné bremeno. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dôvodne zaplatil žalobcovi z faktúry č. 20210013 alikvotnú\nčasť mesačnej odmeny za obdobie od 1.12.2021 do 17.12.2021 v sume 1.063,63 Eur a zvyšnú časť v\nsume 736,37 Eur, ktorá je predmetom tohto sporu, nebol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, nakoľko\nk ukončeniu spolupráce došlo ku dňu 17.12.2021. Následne žalobca podľa jeho tvrdenia do konca\nmesiaca december 2021 čerpal dovolenku, na preplatenie ktorej ale nevznikol žalobcovi nárok, keďže\nna ich obchodnoprávny vzťah sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o dovolenke. K tvrdeniu\nžalobcu, že nie je obvyklé, aby v rámci obchodných vzťahov poskytoval objednávateľ dodávateľovi\nna výkon prác bezodplatne mobilný telefón, notebook a osobné motorové vozidlo, súd prvej inštancie\nuvádza, že žalovaný odovzdal predmetné veci žalobcovi v zmysle § 568 ods. 2 ObZ ako veci určené pre\nvýkon práce žalobcu. Súd prvej inštancie prejednával vec ako sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán\nnielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať a dôkazné bremeno spočívalo na\nžalobcovi, ktorý v spore nepreukázal dôvod, pre ktorý by mu mala byť zaplatená časť mesiaca, za ktorú\nnedal žalovanému žiadne protiplnenie. Nárok žalobcu na preplatenie dovolenky, resp. doplatenie časti\nmesačnej odmeny za výkon prác, ktoré sa neuskutočnili, nie je z hľadiska obchodného práva dôvodný,\npreto žalobu zamietol.\n6. Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov H. P., O.\nŠ., X. Š. a prehratím zvukovej nahrávky vyhotovenej z rokovania ohľadom dohody o pracovnej činnosti\nmedzi stranami sporu. Nevykonanie výsluchu svedkyne H. P. odôvodnil tým, že v spore bolo predložené\njej písomné vyhlásenie a súčasne podľa vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní dňa 17.5.2023\npri uzatváraní dohody o spolupráci bol prítomný iba žalobca a konateľ žalovaného, navrhovaná svedkyňa\nbola prítomná už len v záverečnej fáze rokovania, preto považoval vykonanie dôkazu za nadbytočné,\nnakoľko jej výsluchom nemohli byť preukázané skutočnosti, pri ktorých prítomná nebola. K zamietnutiu\nnávrhu na výsluch svedka O. Š. uviedol, že protistrana objektívnosť navrhovaného svedka namietala,\nnakoľko je aktuálne so žalovaným v spore. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výsluch tohto svedka\nby bol nielen neobjektívny, ale i nadbytočný, pretože ani sám žalobca neuviedol konkrétne podrobnosti\ndojednania ukončenia spolupráce. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka X. Š. súd prvej\ninštancie zamietol ako nadbytočný a nehospodárny z dôvodu, že jeho výsluchom by neboli preukázané\nžiadne skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Navrhovaný svedok nebol prítomný ani pri uzavretí dohody\no spolupráci a ani dohody o skončení spolupráce medzi stranami sporu. Skutočnosť, či mal ale nemal\nsvedok obdobný návrh žalovaného na uzavretie dohody o spolupráci, je pre toto konanie bezpredmetná.\n7. Súd prvej inštancie tiež zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania prehratím zvukovej\nnahrávky z rokovania ohľadom uzavretia dohody o spolupráci medzi stranami sporu, a to z toho dôvodu,\nže nahrávka bola žalobcom získaná nezákonným spôsobom, vyhotovil ju bez súhlasu žalovaného a\n\nnie je možné jednoznačne vylúčiť s poukazom na súčasné technické možnosti, že od okamihu jej\nvyhotovenia nebolo do nej technickými prostriedkami zasahované, teda že nebola upravovaná, resp.\npozmeňovaná.\n8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”) tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a písm. f) CSP,\nnamieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré by preukázali správnosť\njeho tvrdení a opodstatnenosť podanej žaloby a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 CSP\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.\n10. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalobca odôvodňuje tým, že opakovane\nnavrhoval vypočuť svedka O. Š., ktorý uzavrel so žalovaným obdobnú zmluvu o výkone činností\nza obdobných podmienok približne v rovnakom čase a ktorý dňa 17.12.2021 ukončil spoluprácu so\nžalovaným na spoločnom rokovaní so žalobcom a žalovaným a z jeho výpovede by bolo možné upresniť\nobsah dohôd uzavretých medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie nevykonanie dôkazu odôvodnil\nnadbytočnosťou a zaujatosťou svedka, ktorú odvodil od tvrdenia žalovaného, ako aj z toho, že svedok\nvystupuje v inom konaní v obdobnej veci proti žalovanému ako žalobca. Na podporu svojich tvrdení\nžalobca navrhol vypočuť aj X. Š., ktorý dostal ponuku na spoluprácu od žalovaného s rovnakými\npodmienkami, ktorú však neprijal a výsluchom tohto svedka by bolo možné preukázať, že žalovaný\npoužíval rovnaký spôsob pri získavaní spolupracovníkov pri zabezpečovaní svojej stavebnej činnosti.\n11. Žalobca ďalej namieta dôvody nevykonania dôkazu výsluchom svedkyne H. P., ktoré považuje za\nnesprávne. Súd prvej inštancie podľa žalobcu odôvodnil nevykonanie dôkazu tým, že jej vyhlásenie sa\nv spise už nachádza a nebola pri uzatváraní dohody o spolupráci prítomná, keď žalobca sám uviedol,\nže tam bol prítomný iba žalobca a konateľ žalovaného a považoval vykonanie dôkazu jej výsluchom za\nnadbytočné, pretože jej výsluchom nemohli byť preukázané skutočnosti, pri ktorých prítomná nebola.\nŽalobca namieta, že súd prvej inštancie na jednej strane prijal písomné čestné vyhlásenie Hany\nChovancovej o tom, že bola svedkom rokovania o spolupráci medzi stranami sporu, na druhej strane\nuznáva, že tvrdenie žalobcu o jej neprítomnosti je správne.\n12. Žalobca napokon namieta nevykonanie dokazovania prehratím zvukového záznamu z rokovania\nmedzi žalobcom a konateľom žalovaného o podmienkach, za ktorých bude pre neho vykonávať práce\nna stavbách. Žalobca v odvolaní uznáva, že nahrávku vyhotovil bez vedomia konateľa žalovaného,\nnesúhlasí však s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie, a to obvineniami z manipulácie s dôkazmi,\npričom namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal významom odmietnutia zverejnenia nahrávky\nžalovaným.\n13. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca odôvodňuje tým, že súdu prvej\ninštancie predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že obsah dohody bol iný, ako uvádzal žalovaný\nvo svojich podaniach. Súd prvej inštancie nevyhodnotil tvrdenia žalovaného ako nedôveryhodné napriek\ntomu, že žalovaný najmenej dvakrát písomne uviedol informácie, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,\nčím nedodržal povinnosť uvedenú v § 150 ods. 1 CSP. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa\nrozsiahlo zaoberal rozdielmi medzi pracovnoprávnym a obchodnoprávnym vzťahom, pričom poukazuje\nna to, že vzťah so žalovaným považoval za pracovný vzťah, teda mal na mysli len obchodný pracovný\nvzťah. Žalobca uvádza, že vedel, že so žalovaným uzavreli zmluvu podľa Obchodného zákonníka\nako podnikateľské subjekty, ale poukázal len na to, že obsahom ústnej dohody bolo, že niektoré\nbenefity poskytované žalovaným sa odvolávali na inštitúty pracovného práva. Išlo najmä o preplácanie\nneodpracovaných dní či už z dôvodu na strane žalovaného alebo na strane žalobcu, a to až do rozsahu\npočtu dní dovolenky uzákonenej v Zákonníku práce (ale aj poskytovanie mobilu, auta a notebooku).\nPri ukončení spolupráce sa so žalovaným dohodli, že doplatí žalobcovi celý mesiac napriek tomu, že\nspolupráca skončila 17.12.2021, teda že za mesiac december vyplatí odmenu 1.800,- Eur, pretože\nv kalendárnom roku 2021 nevyčerpal všetky voľné dni, ktoré mu zmluva o spolupráci umožňovala.\nTvrdenia žalobcu ohľadom dovolenky môže potvrdiť svedok O. Š., ktorého však súd prvej inštancie\nodmietol vypočuť. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ale\n\nnevyhodnotil relevantnosť a hodnovernosť dôkazov, neposúdil nesúlad medzi písomnými podaniami\nžalovaného a vyhláseniami jeho konateľa na pojednávaní, nezaoberal sa ani rozpornosťou medzi\nčestným vyhlásením H.. P. a tvrdením žalobcu, že nebola prítomná na rokovaní, nevyhodnotil odmietavé\nstanovisko žalovaného k zverejneniu nahrávky z rokovania, aj keď nemohol o jej obsahu nič vedieť.\nPreto na základe nepravdivých skutkových tvrdení dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a žalobu\nzamietol. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie, že riadne nešpecifikoval nárok uplatnený žalobou,\npretože na pojednávaní na otázku súdu nevedel presne odpovedať, na základe akého ustanovenia\nzákona si nároky uplatňuje. Podľa žalobcu v žalobe špecifikoval, že išlo o dohodu o spolupráci pri\nmanažovaní stavieb realizovaných žalovaným, nešlo o typickú mandátnu zmluvu, ani o iný typ zmluvy,\nale pravdepodobne o nepomenovanú dohodu s prvkami mandátnej zmluvy, pričom poprel, že išlo o\npracovnoprávny vzťah a bolo na úvahe súdu, aby na základe výsledkov dokazovania ustálil nároky strán.\n14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za\nvecne správny a náležite odôvodnený a navrhuje ho potvrdiť. Odvolanie žalobcu považuje za neurčité,\nzmätočné a plné protirečení. Súd prvej inštancie správne posúdil, že z právneho hľadiska žalobca a\nžalovaný uzavreli platný obchodnoprávny vzťah na základe ústne dohodnutej mandátnej zmluvy podľa\n§ 566 a nasl. ObZ so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami.\n15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný poukazuje na to, že žalobca\nuviedol, že navrhol predvolať svedka O. Š., ktorý by mohol upresniť obsah dohôd uzavretých medzi\nstranami sporu, keďže aj on sám takúto zmluvu so žalovaným uzavrel a navrhoval vypočuť X. Š. a H.\nP.. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením nevykonania dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov\nsúdom prvej inštancie, keď rovnako hodnotí navrhnuté dokazovanie ako neúčelné a nadbytočné. Za\nsprávne a spravodlivé považuje vyhodnotenie nevykonania výsluchu svedka O. Š. z dôvodu jeho\nneobjektívnosti, nakoľko vystupoval ako žalobca (neúspešný) v inom spore voči žalovanému a zároveň\nza správne považuje hodnotenie jeho výsluchu ako nadbytočného. Žalovaný za správne tiež považuje\nvyhodnotenie zvukovej nahrávky rokovania medzi žalobcom a žalovaným vyhotovenej žalobcom bez\nsúhlasu žalovaného ako nezákonne získaného dôkazu a poukazuje na § 187 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nza dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným\nspôsobom z dôkazných prostriedkov. Žalovaný v prípade návrhu na vypočutie svedkyne P. považuje\nodôvodnenie rozhodnutia za zrozumiteľné.\n16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca v odvolaní dodáva, že aj keď bola\nuzatvorená mandátna zmluva, tak so žalovaným sa údajne ústne dohodli, že mu poskytne „benefity“\nodvolávajúce sa na inštitúty pracovného práva, malo ísť najmä o preplácanie neodpracovaných dní či\nuž z dôvodu na strane žalovaného alebo žalobcu, a to až do rozsahu počtu dní dovolenky uzákonenej\nv Zákonníku práce. Žalovaný uviedol, že pracovnoprávny vzťah a nároky z pracovnoprávneho vzťahu\nmôžu vzniknúť len na základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy (ktorej existencia nebola v konaní\npreukázaná). Osoba pracujúca na základe mandátnej zmluvy (žalobca) takéto postavenie nemá, preto\nnemôže byť považovaná za zamestnanca v zmysle Zákonníka práce a najmä nevykonáva závislú prácu.\nSamotný žalobca v odvolaní popiera, že by išlo o pracovnoprávny vzťah. Žalovaný v plnom rozsahu\nsúhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie, že z predložených listinných dôkazov a výpovedí strán\nsporu vyplýva, že žalobca ako živnostník pri uzatváraní dohody so žalovaným vystupoval ako podnikateľ\na rovnako žalovaný mal postavenie právnickej osoby, teda obaja boli podnikatelia, ktorí v zmysle §\n566 a nasl. ObZ ústne uzatvorili mandátnu zmluvu, podľa ktorej žalobca ako mandatár vykonával pre\nžalovaného ako mandanta dohodnuté činnosti za odmenu vo výške 1.800,- Eur mesačne. Žalovaný\nje názoru, že žalobca riadne nešpecifikoval svoj nárok uplatnený žalobou v predmetnom spore a ani\nnepreukázal dôvod, pre ktorý by mu mala byť zaplatená časť mesiaca, za ktorú nedal žalovanému žiadne\nprotiplnenie.\n17. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n18. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380\nods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom\ntermín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli\na na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením dňa 25.7.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\n(§ 383 CSP) a súčasne podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods. 1 CSP\ndôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť\nodvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie\npojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom\npredloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadreniami\nstrán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a\nnapadnuté rozhodnutie je vecne správne. K jednotlivým žalobcom uplatneným dôvodom odvolania\nodvolací súd uvádza nasledovné:\n21. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie aj odvolaciemu súdu vyplýva, že predmetom konania ako\nho učinil samotný žalobca podanou žalobou, je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 736,37 Eur ako\nneuhradenej časti faktúry č. 20210013 vystavenej na sumu 1.800,- Eur, ktorou vyúčtoval žalovanému\nmesačnú odmenu za mesiac december 2021 a tiež nárok na zaplatenie sumy 225,92 Eur ako náhrady\nnákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalobca síce podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie v celom rozsahu, avšak voči zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie 225,92 Eur v odvolaní\nneuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie nesprávne. Odvolací súd viazaný\ndôvodmi odvolania sa preto nárokom na zaplatenie 225,92 Eur nezaoberal. Odvolací súd sa stotožnil\ns právnym vyhodnotením zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávneho\nvzťahu a jeho kvalifikáciou ako neformálne uzatvorenej mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. ObZ, ktorá\nobsahovala popis prác, priebeh prác, výšku odmeny a spôsob jej vyplácania. Žalobca na základe takto\nneformálne uzatvorenej zmluvy uskutočňoval riadenie stavieb a kontrolu priebehu prác pre žalovaného,\nzastupoval ho ako stavebný dozor na stavbách, čo nebolo v konaní sporné. Nesporná bola aj výška\ndohodnutej mesačnej odmeny 1.800,- Eur. Rovnako z tvrdení strán nevyplýva spornosť ukončenia\nzmluvného vzťahu ku dňu 17.12.2021, žalobca toto skutkové tvrdenie uvádza už v samotnej žalobe. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že zmluva bola ukončená výpoveďou žalovaného ku dňu 17.12.2021\npodľa § 574 ods. 1 ObZ (v zmysle ktorého mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom\nrozsahu vypovedať). Sám žalobca v žalobe uviedol, že súhlasil s ukončením zmluvného vzťahu so\nžalovaným ku dňu 17.12.2021, t. j. nerozporoval jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu zmluvným\npartnerom (čo napokon vyplýva aj z jeho výsluchu na pojednávaní dňa 17.05.2023, kde uviedol, že\nsi ho žalovaný dňa 17.12.2021 zavolal a povedal mu, že bude musieť ukončiť spoluprácu, dôvod\nneuviedol, pričom žalobca sa domnieval, že to bolo z dôvodu, že nemal na nasledujúci rok dostatok\npráce). Skutkové a právne posúdenie ukončenia zmluvy súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za\nsprávne. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne právne posúdenie\nveci) odvolací súd nevzhliadol.\n22. Spornou teda ostala výška pohľadávky žalobcu za mesiac december 2021, keď žalobca v konaní\nuplatňuje nárok na zaplatenie sumy 736,37Eeur ako neuhradeného doplatku odmeny za mesiac\ndecember 2021, t. j. vzhľadom na ukončenie zmluvy k 17.12.2021 teda odmeny za obdobie od\n1.12.2021 do 17.12.2021. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobca riadne\nnešpecifikoval nárok uplatnený žalobou, ani nepreukázal dôvod, pre ktorý by mu mala byť zaplatená\nčasť mesiaca, za ktorú nedal žalovanému protiplnenie a najmä je potrebné poukázať na to, že žalobca\nskutkové tvrdenia neuvádzal jasne a zrozumiteľne. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie\nsa rozsiahlo zaoberal rozdielmi medzi pracovnoprávnym a obchodnoprávnym vzťahom a uviedol,\nže „vzťah so žalovaným považoval za pracovný vzťah, teda mal na mysli len obchodný pracovný\nvzťah“. Odvolací súd argumentáciu žalobcu v tejto časti považuje za špekulatívnu a účelovú, keď na\ninom mieste odvolania žalobca zase poprel, že išlo o pracovnoprávny vzťah a uviedol, že bolo na\núvahe súdu, aby na základe výsledkov dokazovania ustálil nároky strán. Ako je už uvedené vyššie\nv odôvodnení, odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením zmluvného vzťahu medzi stranami\nako obchodno-záväzkového vzťahu, rovnako sa stotožňuje s posúdením uzatvorenej zmluvy ako\nzmluvy mandátnej. Naviac je potrebné dodať, že nielen uzavretie vzťahu, ktorý odvolateľ kvalifikuje ako\n„obchodný pracovný vzťah“, ale vôbec existenciu takého zmiešaného vzťahu, je potrebné označiť ako\ntzv. právny nezmysel, nakoľko žalobca spája právne normy, ktoré si odporujú a je nemožné ich v praxi\nsúčasne v jednom zmluvnom vzťahu aplikovať už minimálne z dôvodu postavenia zmluvných strán v\n\nzmluvnom vzťahu, ako to súd prvej inštancie vysvetľuje v ods. 30 odôvodnenia. Obsahom pracovného\nvzťahu je výkon nesamostatnej závislej práce, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,\nv obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v\ninom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom\nvzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov (viď. § 1 ods. 3\nZákonníka práce). V obchodno-záväzkovom vzťahu strany ako podnikatelia vykonávajú činnosť vo\nvlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a majú rovnoprávne postavenie. Odvolací súd s ohľadom na\npredmet zmluvy, ako aj spôsob vykonávania činnosti žalobcu pre žalovaného dodáva, že zmluvný vzťah\nmedzi stranami nie je ani tzv. švarc systémom, ktorým by zmluvné strany nahradili pracovnoprávny vzťah\nobchodným vzťahom, naviac žalobca výslovne uvádzal, že vedel, že so žalovaným uzavreli zmluvu\npodľa Obchodného zákonníka ako podnikateľské subjekty a nebol zo strany žalovaného nútený uzavrieť\ntakúto zmluvu.\n23. Žalobca sám v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19.05.2023 uviedol, že „ak vznikli\npochybnosti, či uvedený nárok odvodzuje od príslušných ustanovení Zákonníka práce, uvádza, že nie a\nvzťah medzi žalobcom a žalovaným považuje za obchodný vzťah“. Odvolací súd sa v zásade nebráni,\naby sa zmluvné strany v obchodno-záväzkovom vzťahu dohodli na úprave konkrétnych práv alebo\npovinností inšpirujúc sa úpravou v inom kódexe (v tomto prípade podľa Zákonníka práce), avšak je potom\npovinnosťou strany, ktorá od takejto dohody odvodzuje uplatnený nárok, primárne tvrdiť a preukázať\njej uzatvorenie a konkrétny obsah, nakoľko žalobcovi zo Zákonníka práce žiadne nároky zamestnanca\nz pracovnoprávneho vzťahu nepatria. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné stotožňovať\nnároky, ktoré žalobcovi patria počas trvania obchodno-záväzkového vzťahu, s nárokom, ktorý uplatňuje\nv posudzovanej veci, t.j. nárokom, ktorý mu mal vzniknúť za obdobie po zániku zmluvy.\n24. Žalobca v odvolaní uvádza, že obsahom ústnej dohody bolo, že niektoré benefity poskytované\nžalovaným sa odvolávali na inštitúty pracovného práva a išlo najmä o preplácanie neodpracovaných dní\nči už z dôvodu na strane žalovaného alebo na strane žalobcu, a to až do rozsahu počtu dní dovolenky\nuzákonenej v Zákonníku práce (ale aj poskytovanie mobilu, auta a notebooku). V konaní pred súdom\nprvej inštancie žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 736,37 Eur by mal patriť, nakoľko mal\nnárok na preplatenie dovolenky za rok 2021 v rozsahu 9 (resp. 9,5) dní v zmysle Zákonníka práce.\nSkutkový a právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi nároky v zmysle Zákonníka práce nepatria a\nže sumu 736,37 Eur, ktorá je predmetom tohto sporu, nebol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, nakoľko\nk ukončeniu spolupráce došlo ku dňu 17.12.2021, odvolací súd považuje za správny. Žalobca riadne\nneuniesol ani bremeno tvrdenia, že by mu nárok patril zo zmluvného vzťahu so žalovaným. S ohľadom na\nskončenie zmluvného vzťahu by totiž išlo o „dovolenku“ (v zmysle tvrdení žalobcu), ktorú ne(vy)čerpal.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca dohodu o akomkoľvek nároku, ktorý by mu mal patriť po\nskončení zmluvného vzťahu, v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec netvrdil. Žalobca totiž v žalobe\ntvrdil, že podľa dohody mal preplácané aj dni, počas ktorých práce nevykonával z dôvodu čerpania\ndovolenky, OČR a z iných dôvodov, podľa podmienok, ako tieto výhody čerpá bežný zamestnanec, teda\nnetvrdil, že by sa žalovaný zaviazal na zaplatenie akýchkoľvek nárokov (ako má bežný zamestnanec) aj\npo skončení zmluvného vzťahu. Ďalšie skutkové tvrdenie žalobcu v žalobe, a to „Podľa dohody mal teda\nžalobca nárok na preplatenie 25 dní dovolenky za rok a tento systém platil počas platnosti dohody bez\nproblémov“, už nie je možné vyhodnotiť ako dohodu so žalovaným, ale právny záver, ktorý si ale vyvodil\nsám žalobca (že bude mať preplatených 25 dní, počas ktorých nebude vykonávať činnosť, za rok), avšak\ni z neho vyplýva, že ním tvrdená dohoda („systém“) platila „počas platnosti dohody“. Nárok preukazoval\nním vyhotoveným pracovným výkazom za mesiac december 2021, ktorého doručenie ako prílohy faktúry\nžalovaný poprel a žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že ho doručoval žalovanému,\nuviedol, že by bol tak na požiadanie žalovaného pripravený urobiť. Tento dôkaz ani nie je spôsobilý\npreukázať základ nároku (t. j. existenciu akejkoľvek dohody strán o preplatení „dovolenky“ po skončení\nzmluvného vzťahu žalovaným) a už vôbec nie jeho výšku (teda ani odvolaciemu súdu nie je jasné, z\nktorého dôkazu by malo vyplynúť, že žalobcovi by mal vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny aj po dobu\npo ukončení zmluvy).\n25. Žalobca nárok na zaplatenie sumy 736,37 Eur skutkovo však tiež odôvodňoval tým, že sa na rokovaní\ndňa 17.12.2021 so žalovaným dohodli, že mu zaplatí odmenu za mesiac december 2021 vo výške\n1.800,- Eur z dôvodu nároku na čerpanie dovolenky za 9 dní v zmysle zákonníka práce za rok 2021\n(v dňoch po skončení zmluvy, ktoré len sám žalobca vykázal v ním vyhotovenom pracovnom výkaze,\nktorý žalovanému nebol nikdy doručený). Odvolací súd tu dáva do pozornosti, že zmluvný vzťah žalobcu\n\na žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym, a pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že žalobca sa\nso žalovaným pri vzniku zmluvného vzťahu dohodli, že mu bude patriť mesačná odmena v plnej výške\naj v prípade nevykonávania činnosti počas celého mesiaca z dôvodu napr. čerpania dovolenky, takáto\ndohoda by nepreukazovala žalobou uplatnený nárok na odmenu po skončení zmluvného vzťahu. Ani\nprípadnú existenciu záväzku žalovaného, resp. dohodnutého nároku žalobcu na preplatenie dní, počas\nktorých krátkodobo nevykonával činnosť pre žalovaného v tom-ktorom mesiaci počas trvania zmluvného\nvzťahu, nie je možné stotožniť s nárokom, ktorý uplatnil žalobca žalobou - tu ide o nárok, ktorý by mu\nmal vzniknúť až za obdobie od 18.12.2021 do 31.12.2021, t. j. po skončení zmluvného vzťahu.\n26. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou\nzásadou a začína sa výlučne na základe žaloby. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných\nprocesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia\n(onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus\nprobandi) je predpokladom pre úspech v spore. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a\npredstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8). Pravdivé a úplné opísanie\nrozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať\nokolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť\nuplatneného nároku by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom.\nJudikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom\na na akom podklade má súd rozhodnúť. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť\nsúdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom jasne a jednoznačne odôvodnené\nmeritórne rozhodnutie tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (II. ÚS 6/03). Nevyhovenie\ndôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého\ntvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti\ns predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,\nčiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť\ndôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz\nnavrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak\ntieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods.1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré\ngarantujú pre strany sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada takmer vždy\nzaloží nie len nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho\nprotiústavnosť (rozsudok NS SR z 31.3.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019). Tieto východiská je potrebné\nzohľadňovať aj pri vyhodnotení dôvodnosti odvolania žalobcu, resp. posúdení správnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie nevykonať dokazovanie výsluchom svedkov O. Š., X. Š. a H. P. a prehratím zvukovej\nnahrávky vyhotovenej z rokovania ohľadom dohody o pracovnej činnosti medzi stranami sporu, a na\nto nadväzujúcej opodstatnenosti námietky nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým mal súd prvej\ninštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov.\n27. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu konštatuje, že existencia dohody o preplatení\nakýchkoľvek nárokov po skončení zmluvy, teda aj „dovolenky“ nebola v konaní pred súdom prvej\ninštancie žalobcom ani len tvrdená a ani preukázaná a nemohla by byť preukázaná ani žalobcom\nnavrhovanými svedkami. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že vykonanie\ndokazovania výsluchom svedkov O. Š. a X. Š. by bolo nadbytočné. Odvolací súd tu zdôrazňuje,\nže žalobca navrhnuté dokazovanie odôvodnil tým, že nebol jediným podnikateľom, ktorý podobným\nspôsobom pracoval v prospech žalovaného, na preukázanie čoho navrhol výsluch týchto svedkov. V\nprípade oboch svedkov žalobca návrh odôvodnil tým, že mali mať podobné dohody o spolupráci a ich\nvýsluch len z dôvodu existencie podobného obsahu zmluvného vzťahu so žalovaným, by nebol spôsobilý\npreukázať žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu o obsahu jeho zmluvného vzťahu so žalovaným. Naviac\nžalobca v odvolaní uviedol, že svedok Š. dostal ponuku na spoluprácu od žalovaného s rovnakými\npodmienkami, ktorú neprijal, preto ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by potom prípadná výpoveď\nsvedka Š. k obsah návrhu jemu predloženej dohody (či už podobnej ako argumentuje žalobca v konaní\npred súdom prvej inštancie, alebo rovnakej ako argumentuje v odvolaní) bola spôsobilá preukázať obsah\ndohody medzi sporovými stranami.\n28. Uvedené platí aj pre návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka Š.. V prípade tohto\nsvedka ide o konateľa obchodnej spoločnosti Sunline, s.r.o., ktorá síce bola v zmluvnom vzťahu\nso žalovaným, ale išlo o právnickú osobu, preto ani výsluchom konateľa tejto právnickej osoby by\nnebolo možné preukázať existenciu nároku žalobcu. Odvolací súd k dôvodom nevykonania dokazovania\n\nvýsluchom tohto svedka uvádza, že sa nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie v tom, že vyhodnotil\nsvedka ako neobjektívneho z dôvodov tvrdených protistranou, ktoré môžu byť relevantné, ale záver\no objektivite svedka nie je možné prejudikovať pred jeho výsluchom. Ani toto pochybenie však podľa\nnázoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia v merite, nakoľko jeho výpoveď by\nnemohla preukázať skutočnosti, ktoré žalobca netvrdil, že podľa dohody so žalovaným by mal mať po\nskončení zmluvy preplatené dni, počas ktorých práce nevykonával.\n29. V prípade nevykonania dokazovania výsluchom svedkyne H. P. odvolaciemu súdu nie je zrejmé,\nna preukázanie akých skutkových tvrdení žalobcu by mal byť jej výsluch vykonaný, keďže nebola pri\nuzatváraní dohody o spolupráci ani pri uzatváraní dohody o jej ukončení prítomná a súd prvej inštancie\nnámietky žalobcu zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie dokazovania jej výsluchom, čo\nzrozumiteľne vyplýva z ods. 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vôbec nevyplýva, že by obsah písomného vyhlásenia H. P. vyhodnotil na ťarchu žalobcu.\n30. Žalobca napokon namieta v odvolaní nevykonanie dokazovania zvukovým záznamom z rokovania\nmedzi žalobcom a konateľom žalovaného o podmienkach, za ktorých bude pre neho vykonávať práce\nna stavbách. Nie je sporné, že žalobcom navrhovaný dôkaz, zvukovú nahrávku, vyhotovil žalovaný\nbez vedomia konateľa žalovaného. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal významom\nodmietnutia zverejnenia nahrávky žalovaným. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd\nprvej inštancie nevykonal sporný dôkaz z dôvodu, že ide o nezákonne získaný dôkaz a tiež z dôvodu,\nže nie je možné jednoznačne vylúčiť, že od okamihu jej vyhotovenia nebolo do nahrávky žiadnymi\ntechnickými prostriedkami zasahované, že nebola upravovaná, resp. pozmeňovaná.\n31. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 187 ods. 1 CSP uvádza, že za dôkaz môže slúžiť všetko,\nčo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných\nprostriedkov. Podmienky použitia dôkazu upravené v citovanom ustanovení sú kumulatívne, t. j.\ndôkazom je všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a získalo sa zákonným spôsobom\nz dôkazných prostriedkov. Článok 16 ods. 1 Základných princípov CSP upravuje princíp legality, podľa\nktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení\nich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Podľa ods. 2 čl. 16 Základných\nprincípov CSP súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli\nzískané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené\nuplatnením čl. 3 ods. 1. Vo všeobecnosti je nezákonne získaný dôkaz v civilnom sporovom konaní\nprávne neúčinný a hľadí sa naň, akoby nebol uplatnený s výnimkou, ak je vykonanie takéhoto dôkazu\nodôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1, podľa ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento\nzákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom\nna hodnoty, ktoré sú nimi chránené.\n32. Pripustiť takýto dôkaz je možné len vtedy, ak nezákonný dôkaz obstojí vo všetkých troch bodoch\ntestu proporcionality, t.j. ak je v tzv. teste proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv právo\nstrany predkladajúcej takýto dôkaz v konkrétnom prípade silnejšie ako porušené právo toho, na koho\núkor sa právo vykonáva, a to zohľadňujúc hľadisko vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv\nprotistrany. Odvolací súd dospel k záveru, že vykonanie navrhnutého dôkazu by ani nebolo spôsobilé\nna preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že sa žalovaný zaviazal na zaplatenie odmeny aj za\nobdobie po ukončení zmluvného vzťahu (t.j. od 18.12.2021 do 31.12.2021). Žalobca naviac v odvolaní\nuvádza, že vykonaním nezákonne získaného dôkazu mali byť preukázané iné skutočnosti - podmienky\nrokovania medzi žalobcom a žalovaným, za ktorých bude pre neho vykonávať práce na stavbách\nsúdom prvej inštancie. Nárok na zaplatenie žalovanej istiny však žalobca odvodzuje od iných skutkových\ntvrdení, a to od záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi „zostatok dovolenky“ (k uvedenému bližšie ods.\n24 odôvodnenia). Vykonanie dokazovania nahrávkou by tak ani nebolo spôsobilé preukázať skutkové\ntvrdenia, od ktorých žalobca odvodzuje nárok uplatnený žalobou.\n33. Odvolací súd však v súvislosti s návrhom na vykonanie tohto dôkazu považuje za potrebné\nuviesť, že postup, ktorý zvolil žalobca pri vzniku zmluvného vzťahu, okrem zásahu do osobnostných\npráva konateľa žalovaného, sa prieči dobrým mravom a poctivému obchodnému styku, keď miesto\nuplatnenia požiadavky na uzatvorenie zmluvy v písomnej forme zvolil postup vyhotovenia utajenej\n\nzvukovej nahrávky bez vedomia štatutárneho zástupcu žalovaného. Žalobca v konaní netvrdil, že by\nžalovaný odmietol uzatvoriť akýkoľvek právny úkon so žalobcom v inej ako ústnej forme, pričom v\nrozhodnom období (uzatvorenia zmluvy alebo dohody o ukončení zmluvy) mal žalobca napr. možnosť\npotvrdiť obsah zmluvy aj prostriedkami elektronickej komunikácie. Odvolací súd je toho názoru, že\nprotiprávnosť by mala byť chápaná ako objektívna kategória a v konkrétnej posudzovanej veci žalobca\nnepreukázal, že ním tvrdenú skutočnosť by nebolo objektívne možné dokázať aj zákonným spôsobom,\nale iba navrhovaným nezákonným dôkazom, keď k takejto procesnej situácii a dôkaznej núdzi minimálne\nsám prispel z uvedených dôvodov. Žalobca ničím nepreukázal, že v momente rokovaní sa ocitol v krajnej\nnúdzi alebo v obdobnej situácii, kedy by bolo ospravedlniteľné ním vopred zamýšľané a realizované\nutajené nahrávanie konateľa žalovaného za účelom získania budúceho prospechu.\n34. Právo žalobcu na spravodlivý proces v sebe síce zahŕňa aj nárok na náležité zistenie skutkového\nstavu, avšak z uvedených dôvodov ho nevyhodnotil za právo majúce prednosť pred právom\nzúčastnených osôb na ochranu súkromia zachytených na predloženej zvukovej nahrávke. K tomuto\nzáveru dospel súd bez ohľadu na skutočnosť, že nahrávka by mala zachycovať obchodné rokovanie\nmedzi žalobcom a žalovaným, teda zachytáva aj prejavy, ktoré nemusia byť prejavy výlučne súkromnej\npovahy. Odvolací súd vedomý si aj iných právnych názorov (v právnom prostredí Českej republiky,\nrozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1774/14) je toho názoru, že i v prípade, ak sa\nkomunikácia týkala obchodného prípadu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktorej predmetom by\nbola obchodná ponuka o podmienkach spolupráce, žalovaný nemal o monitorovaní a zaznamenávaní\nrokovania vedomosť a nie je možné pre cieľ, ktorý sa má prípadne do budúcna dosiahnuť, t.j.\nodstránenie prípadnej budúcej dôkaznej núdze žalobcu, riešiť vopred vyhotovením nezákonného\ndôkazu. Protiprávnosť by mala byť chápaná ako objektívna kategória. Záujem na unesení dôkazného\nbremena (a teda aj na úspechu v spore) nemôže byť v konkrétnej prejednávanej veci vyšší, ako\nzáujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu. V danej veci nemá žalobca\npostavenie slabšej strany sporu, kde by záujem na ochrane slabšej strany sporu (napr. spotrebiteľa) bolo\npotrebné brať do úvahy pri posudzovaní prípustnosti nezákonného dôkazu. Nielen ako strana sporu v\ncivilnom sporovom konaní, ale aj ako zmluvná strana obchodno-záväzkového vzťahu, preto zvoleným\nspôsobom zaznamenania priebehu rokovania so žalovaným o podmienkach, za ktorých bude pre neho\nvykonávať práce na stavbách (teda zjavne už pri vzniku zmluvného vzťahu) žalobca prekročil prijateľnú\nmieru kontextuálneho zásahu do základného práva na ochranu osobnosti (prejavov osobnej povahy)\nštatutárneho zástupcu žalovaného. Takémuto postupu zmluvnej strany v obchodnozáväzkovom vzťahu\nnie je možné poskytnúť právnu ochranu, a to ani prostriedkami procesného práva.\n35. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. e ) a f) CSP nevzhliadol. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností a dospel k správnym skutkovým zisteniam. K námietke žalobcu, že sa\nsúd prvej inštancie nezaoberal významom odmietnutia zverejnenia nahrávky žalovaným, odvolací súd\nuvádza, že pripúšťa, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vysvetleniu dôvodov\nnevykonania dokazovania nahrávkou rokovania vo vzťahu k aplikácii čl. 16 ods. 2 Základných princípov\nCSP nepovažuje za optimálne, avšak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dáva odpovede na\nrozhodujúce otázky pre posúdenie veci, čo napokon vyplýva aj z podaného odvolania, keď odvolateľ v\nrámci odvolacích námietok viedol polemiku so závermi súdu prvej inštancie a nebola nijako obmedzená\njeho možnosť predostrieť svoje argumenty v odvolacom konaní. Zároveň ako vyplýva z ustálenej\njudikatúry, konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca\nspätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára organickú\n(kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno\nposudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (napr. rozhodnutia NS SR\nspis. zn. 2Cdo 180/2005, spis. zn. 8Cdo 190/2016, alebo aj z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09).\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/3/2022", "guid": "c8018a96-64a7-418d-b45f-9a4deb1b569e:81e856e9-e23f-4f07-a65c-7035ed8798cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 6/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93"}, {"guid": "32ec429e-659b-47c0-8e66-bf593f71707e:fab352eb-569a-4a7d-b7e1-c4365169caa6", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/3/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/3/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32ec429e-659b-47c0-8e66-bf593f71707e:fab352eb-569a-4a7d-b7e1-c4365169caa6"}], "citovane_v": []}