Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/191/2023 z 24. 9. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2025, sp. zn. 7Cob/191/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4120205329.2
Krajský súd Bratislava | 7Cob/191/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:4120205329.2 | 2025-09-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/333cfbf2-269b-4a82-adb6-44ec3e6ccbea
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4120205329.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
7Cob/191/2023
4120205329
24. 09. 2025
JUDr. Andrea Haitová
ECLI:SK:KSBA:2025:4120205329.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: ServiceS s.r.o., so sídlom
Univerzitná 8498/25, 010 08 Žilina, IČO: 47 586 401, právne zastúpenom: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000,
proti žalovanému: VÚMZ SK, s.r.o., so sídlom Párovská 28, 949 01 Nitra, IČO : 35 924 608, právne
zastúpenému: Mgr. Roman Desát, advokát so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 42 288
614, o zaplatenie 277.262,99 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 30Cb/15/2020 - 367 zo dňa 25. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/15/2020 - 367 zo dňa 25. marca
2022 p o t v r d z u j e.
II. Krajský súd v Bratislave žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej v texte "súd prvej inštancie“) žalobu
žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % .
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou prvoinštančnému
súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 277.262,99 € s príslušenstvom na tom skutkovom
a právnom základe, že žalobca v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaný v právnom postavení
objednávateľa uzatvorili dňa 10.10.2017 zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
( ďalej v texte aj „zmluva o dielo č. 1“), ktorej predmetom podľa článku I. ods. 1 a ods. 2 bol záväzok
žalobcu ako zhotoviteľa riadne a včas vykonať pre žalovaného ako objednávateľa práce spočívajúce
v príprave a vyčistení staveniska, zaslepenie otvorov haly a výroba nového otvoru, demontáž oceľovej
konštrukcie a bunkoviská v požadovanom rozsahu, repasia konštrukcií dopravníkov a boxov, očistenie
a chladenie oceľovej konštrukcie haly, demontáž a montáž nových svietidiel, ostatné drobné práce a
činnosti vyšpecifikované a požadované počas trvania zmluvy, vyčistenie stavby a celkové odovzdaní
diela v požadovanej kvalite a dohodnutom čase. Miestom plnenia podľa zmluvy bolo Vlčie hrdlo 72 - hala
spaľovne OLO, Bratislava. Cena za vykonanie diela bola v zmluve o dielo č. 1 dohodnutá tým spôsobom,
že cena diela bude určená z ceny práce a z ceny za používanie manipulačnej techniky vo výške určenej
podľa prílohy č. 2 a prílohy č. 3 zmluvy. Ďalej si v žalobe žalobca uplatňoval aj nárok vyplývajúci zo
záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dielo uzavretou podľa § 536 a nasledujúce Obchodného
zákonníka dňa 17.01.2018 (ďalej v texte aj „zmluva o dielo č. 2“), kde žalobca v postavení zhotoviteľa
sa zaviazal pre žalovaného v postavení objednávateľa vykonať predmet diela spočívajúci v riadnom a
včasnom vykonávaní pre žalovaného všetkých potrebných prác súvisiacich s vyhotovením komplexných

oceľových konštrukcií pre automatickú triediacu linku v zmysle objednávateľom prezentovanej a dodanej
výkresovej dokumentácii a výrobných výkresov podľa zákonných noriem v požadovanej kvalite a
dohodnutom čase. Miestom plnenia podľa tejto zmluvy bolo Vlčie hrdlo 72 - hala spaľovne OLO,
Bratislava. Cena za vykonanie predmetu diela dohodnutého v zmluve o dielo č. 2 bola ustanovená v
článku V. ods. 1 zmluvy o dielo pričom podľa odseku 3 citovaného článku výrazné zmeny a úpravy
materiálu, ktoré by nebolo na začiatku prác možné odhaliť ako nekonformitu a spôsobené práce naviac
sa mali hodnotiť podľa prílohy č. 3 zmluvy o dielo č. 2. Podľa prílohy č. 3 zmluvy o dielo č. 2 boli
presne stanovené hodinové sadzby pracovníkov podľa profesie. Účtovať sa mala každá začatá hodina
a evidencia mala prebiehať formou zápisu do tabuľky.
3. Žalovaná suma mala pozostávať pokiaľ ide o zmluvu o dielo č. 1 za vykonané práce za obdobie od
01.02.2018 do 20.06.2018 vo výške 122 643 €, za prenájom použitej manipulačnej techniky v období
od 01.02.2018 do 20.06.2018 vo výške 63 930 €, odmeny stavbyvedúceho podľa článku V. ods. 5 za
obdobie od 10.10.2017 do 10.07.2018 vo výške 29 700 €, za farbu použitú na oceľovú konštrukciu haly,
opravu dopravníkov, prestriekanie a repasiu Gassner vo výške 15 801,96 €. Ohľadom zmluvy o dielo č. 2
žalobca požadoval na žalovanom zaplatenie sumy vo výške 43 232,33 € za naviac práce, za zhotovenie
bunkovísk a velína sumu vo výške 43 955,70 € a za práce na vonkajších boxoch podľa dodatočne
cenovej ponuky zo dňa 18.04.2018 sumu vo výške 8000 €, ktorých výšku žalobca určil na základe
zápisov v jeho stavebných denníkoch a ktoré všetky sa súhrnne týkali projektu „ OLO“. Pokiaľ ide o
zmluvu o dielo č. 1 žalovaný podľa žalobcu čiastočne uhradil svoj záväzok aj za žalované sporné obdobie
(od 01.02.2018 do 20.06.2018), a to na základe žalobcom vystavených faktúr č. 20180006 a 20180012,
spolu vo výške 50 000 € a preto žalobca o túto sumu znížil uplatňovaný nárok. Žalobca fakturoval
žalovanému aj cenu za prenájom manipulačnej techniky za sporné obdobie, túto však žalovaný podľa
žalobcu odmietol zaplatiť a faktúry mu zasielané vrátil žalobcovi s odpoveďou, že žiada fakturovať
projekt OLO ako celok, nie čiastočne. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo č. 2, žalovaný zaplatil žalobcovi
vykonané práce vo výške dohodnutej touto zmluvou, avšak odmietol žalobcovi zaplatiť naviac práce,
ktoré bolo potrebné v zmysle zmluvy vykonať, a na ktorú možnosť naviac prác výslovne odkazoval
článok V. ods. 3 zmluvy. Naviac práce v tomto prípade podľa žalobcu predstavovali také práce, ktorých
potreba vznikla až po riadnom dokončení diela v zmysle projektovej dokumentácie, ktorú zabezpečoval
podľa zmluvy žalovaný. Po riadnom dokončení diela žalovaný zistil, že projektová dokumentácia, ktorú
sám zabezpečoval bola nesprávna, pričom, aby bolo možné pokračovať s ďalšími prácami na diela bolo
potrebné dielo opraviť. V súlade s pokynmi žalovaného žalobca dielo upravil, pričom cenu týchto naviac
prác vyúčtoval sadzbou ustanovenou zmluvou, ktorú však žalovaný odmietol zaplatiť. Zvyšné nároky
ako odmena stavbyvedúceho, cena za farbu použitú na oceľovú konštrukciu haly, opravu dopravníkov,
prestriekanie a repasiu Gassner podľa zmluvy o dielo č. 1, cena za zhotovenie bunkovísk a velína a
cena za práce na vonkajších boxoch podľa dodatočnej cenovej ponuky zo dňa 18.04.2018, však nebola
zo strany žalovaného zaplatená ani čiastočne.
4. Žalobca ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o obidve zmluvy o dielo uzavreté medzi stranami sporu, tieto
pokiaľ ide o podstatné náležitosti zmluvy o dielo, a teda dohoda o predmete plnenia, ako aj dohoda o
cene, neboli medzi stranami konania sporné. Sporné v tomto konaní podľa žalobcu je rozsah žalobcom
vykonaných prác na základe oboch zmlúv o dielo, ktorého náhrady od žalovaného požaduje zaplatiť.
Za účelom posúdenia, či práce boli žalobcom vykonané, v akom rozsahu a cene žalobca navrhol súdu,
aby sa na ustálenie tejto skutočnosti nariadilo znalecké dokazovanie z dôvodu, že v súčasnosti nemá
prístup k predmetnému dielu a preto nie je schopný si zabezpečiť vlastný znalecký posudok. Spolu s
istinou si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a to od 21.06.2018
(od dňa nasledujúceho po dni kedy boli predmetné práce na diele zo strany žalobcu dokončené) zo
žalovanej sumy až do zaplatenia.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že túto považuje za právne nedôvodnú a žiadal
ju zamietnuť v celom rozsahu. Žalobca podľa jeho názoru od samého počiatku uzavretia obidvoch
zmlúv o dielo nevykonal dielo riadne tak, aby bolo vykonané včas, neviedol evidenciu o vykonanej práci
a použitých strojov zmluvne dohodnutým spôsobom a nepredkladal ju na odsúhlasenie žalovanému
spôsobom, ako to bolo dohodnuté. Žalovaný opakovane vykazoval práce a činnosť strojov a požadoval
ich uhradiť v rozpore so skutočným stavom veci a taktiež nedodržal ani jeden zmluvne dohodnutý termín
vykonania diela a časť diela vykonal vadne. Vzhľadom na tieto skutočnosti dielo, ktoré mal vykonať
výlučne žalobca musel vykonávať aj žalovaný a to jednak prostredníctvom vlastných pracovných kapacít
a tiež subdodávateľsky, prostredníctvom tretieho subjektu Katarína Mladá - MLADOSŤ. Žalovaný ďalej

dodal, že zaplatil za dielo vykonané žalobcom v rámci zákazky projektu OLO celkovú sumu vo výške
291 938,60 €, ktorá pokryla všetky nároky žalobcu za plnenie, ktoré poskytol žalovanému. K jednotlivým
čiastkovým nárokom žalobcu špecifikovanými v žalobe žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávku zo
zmluvy o dielo č. 1 vo výške 122 643 € za práce a vo výške 63 930 € za prenájom použitej manipulačnej
techniky za obdobie od 01.02.2018 do 20.06.2018 , poukazuje na nepravdivé tvrdenia žalobcu o úhrade
sumy 50 000 € žalovaným za tieto práce a použitie techniky a považuje ich za účelové v snahe vytvoriť
obraz, že žalovaný čiastočnou úhradou akceptoval sporný nárok vo zvyšnej časti. K úhrade sumy 50 000
€ žalovaný uviedol, že túto uhradil na základe faktúr č. 20180006 a č. 20180012, pričom ide o faktúry
zálohové. Žalobca podľa žalovaného preukazoval vykonané práce a použitie manipulačnej techniky
žalobcom jednostranne vypracovaným súpisom prác a výkazom použitej techniky. V tejto súvislosti
poukázal na článok II. ods. 4 zmluvy o dielo č. 1 a uviedol, že žalobca nezaslal žalovanému zmluvne
dohodnutým spôsobom rozpis prác jednotlivých pracovníkov spolu s rozpisom použitia manipulačnej
techniky za sporné obdobie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ani raz nevyzval žalovaného na
protokolárne prevzatie predmetu plnenia, ktorému by zodpovedala aj uplatňovaná cena práce a použitá
manipulačná technika za sporné obdobie. Na základe čl. II. ods. 6 zmluvy o dielo č. 1 žalovaný uviedol,
že v prípade nedodržania stanoveného termínu dielčieho plnenia predmetu dodávky musí zhotoviteľ
vykonať všetky práce na jeho dokončení na vlastné náklady a nie je oprávnený si tieto náklady fakturovať
objednávateľovi. S poukazom na článok I. zmluvy o dielo č. 1 boli dohodnuté jednotlivé dielčie termíny
plnenia diela s tým, že posledná časť diela mala byť vykonaná do 19.01.2018. Pokiaľ ide o nárok
žalobcu vo výške 29 700 € z titulu odmeny stavbyvedúceho podľa čl. V ods. 5 zmluvy o dielo č. 1 za
obdobie od 10.10.2017 do 10.07.2018 žalovaný uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
odmeny za stavbyvedúceho, pretože žiadny stavbyvedúci nebol prítomný na stavenisku a ďalej žalovaný
dodal, že žalobca ani raz nefakturoval odmenu stavbyvedúceho za svoj výkon diela v období do januára
2018, ktorý nie je sporný. Ďalej žalovaný namietal, že zo žiadneho ustanovenia predmetnej zmluvy
o dielo podľa neho nevyplýva, že by žalobca mal nárok na zaplatenie odmeny vo výške 3300 € pre
stavbyvedúceho paušálne za každý kalendárny mesiac. K pohľadávke žalobcu vo výške 15 801,96 € za
farbu použitú na oceľovú konštrukciu haly, opravu troch dopravníkov, prestriekanie a repasiu Gassner
podľa zmluvy o dielo č. 1 žalovaný uviedol, že si nikdy u žalobcu uvedený výkon diela v špecifikácii
udávanej žalobcom neobjednal a taktiež toto dielo žalobca žalovanému neodovzdal. Zo zmluvy o
dielo č. 2 si žalobca uplatňoval pohľadávku vo výške 43 232,33 € za naviac práce, pričom k uvedenej
pohľadávke žalobcu žalovaný uviedol, že popiera objednanie a tiež vykonanie prác naviac v špecifikácii
predloženej žalobcom. Rovnako tak ani pri uvedených naviac prácach nedošlo k vyzvaniu žalovaného
zo strany žalobcu na prevzatie. Podľa vedomostí žalovaného dielo bolo vyhotovené podľa predloženej
pôvodnej projektovej dokumentácie, drobné odchýlky ktoré vznikli, mal realizovať žalovaný alebo jeho
subdodávateľ. V čase, keď si žalobca začal uplatňovať cenu prác naviac s poukazom na zmeny
projektovej dokumentácie, žalovaný ho vyzval na predloženie zmien projektovej dokumentácie, žalobca
však doteraz nič nepredložil. K pohľadávke žalobcu vo výške 43 955,70 € za zhotovenie bukovinska
a velína žalovaný uviedol, že popiera vykonanie prác za zhotovenie bukovinska a velína podľa
špecifikácie predloženej žalobcom a rovnako tak žalobca nevyzval žalovaného na ich prevzatie, pričom
predmetné práce boli podľa žalovaného uplatnené žalobcom už v rámci zmluvy o dielo č. 1. K sume
8000 € za prácu na vonkajších boxoch podľa dodatočnej cenovej ponuky zo dňa 18.04.2018 žalovaný
uviedol, že takúto objednávku prác popiera. Na uvedenú ponuku (zaslanú žalobcom žalovanému e
mailom) reagoval zástupca investora, nie žalovaný, ktorý ponuku akceptoval za podmienky zrealizovania
práce do určitého dátumu, čo však žalobca nedodržal. Žalovaný zdôraznil, že si uvedenú prácu žalobcu
neobjednal. Žalovaný si vo vyjadrení k žalobe uplatnil voči žalobcovi kompenzačnú námietku a to vo
výške 5 % zo sumy 206 966,70 €, t.j. 10 349,84 € podľa čl. V ods. 9 zmluvy o dielo č. 1 z dôvodu,
že žalobca nedodržal termín dokončenia diela do 22.01.2018. Ďalej si žalovaný uplatnil kompenzačnú
námietku podľa čl. V ods. 8 zmluvy o dielo č. 2 vo výške 0,5 % zo sumy 39 355,90 € (196,78 €) za každý
deň omeškania od 13.03.2018 do 20.06.2018, čo predstavuje sumu 19 678 €. Celková výška pohľadávky
uplatnenej žalovaným ako kompenzačná námietka predstavuje podľa žalovaného sú 30 027,84 eura.
6. Súd prvej inštancie spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe doručil žalobcovi aj Uznesenie č. k.
30Cb/15/2020 - 210 zo dňa 22.12.2020, ktorým ho vyzval v lehote pätnástich dní na vyjadrenie k
vyjadreniu žalovaného s tým, aby vo svojom vyjadrení uviedol ďalšie skutočnosti v rámci prostriedkov
procesného útoku, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súčasne bol súdom prvej inštancie poučený o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku včas ako
aj na možnosť súdu neprihliadnuť na oneskorene predložené prostriedky procesného útoku (sudcovská

koncentrácia konania). Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 05.01.2021, na uvedenú výzvu v
stanovenej lehote žalobca nereagoval.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Žaloba (na č.
l. 1-6), Plnomocenstvo pre PZ žalobcu (na č. l. 11), Zmluva o dielo zo dňa 10.10.2017 s prílohami (na č.
l. 12-17), Zmluva o dielo zo dňa 17.01.2018 s prílohami (na č. l. 18-26), Emailová komunikácia zo dňa
17.12.2020 (na č. l. 27-30), Súpis prác (na č. l. 31-44), Súpis použitia techniky podľa stavebného denníka
(na č. l. 45-61), Zálohová faktúra č. 30180004 (na č. l. 62), Faktúra č. 20180006 (na č. l. 63), Zálohová
faktúra č. 30180005 (na č. l. 64), Faktúra č. 20180012 (na č. l. 65), Zálohová faktúra č. 30180004
(na č. l. 66), Faktúra č. 20180006 (na č. l. 67), Zálohová faktúra č. 30180005 (na č. l. 68), Faktúra č.
20180012 (na č. l. 69), Faktúra č. 20190021 (na č. l. 70), Faktúra č. 20190020 (na č. l. 71), Faktúra č.
20190019 (na č. l. 72), Faktúra č. 20190018 (na č. l. 73), Faktúra č. 20190017 (na č. l. 74), Faktúra č.
20190016 (na č. l. 75), Súpis naviac prác (na č. l. 76-80), Súpis prác - bunkovisko (na č. l. 81), Emailová
komunikácia zo dňa 03.06.2019 (na č. l. 82-91), Plnomocenstvo pre PZ žalovaného zo dňa 06.11.2020
(na č. l. 157), Vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.12.2020 (na č. l. 169-172), Detail obratov na účte (na č. l.
173-174), Faktúra č. 20180206 vystavená Katarínou Mladou - MLADOSŤ s montážnym denníkom (na č.
l. 175-181), Objednávka č. 18425, Faktúra č. 20180303, Faktúra č. 20180338 s montážnym denníkom
(na č. l. 182-194), Faktúra č. 20170016 s platobným príkazom (na č. l. 195), Faktúra č. 20180001 (na
č. l. 196), Faktúra č. 20180002 a Faktúra č. 20180003 (na č. l. 197), Faktúra č. 20180005 a Faktúra
č. 20180006 (na č. l. 198), Faktúra č. 20180007 s objednávkou č. 18321 (na č. l. 199), Objednávka č.
18283 a Faktúra č. 20180008 (na č. l. 200), Objednávka č. 18527 a Faktúra č. 20180009 (na č. l. 201),
Objednávka č. 18527 a Faktúra č. 20180012 (na č. l. 202), Faktúra č. 20180012 a Faktúra č. 20180016
(na č. l. 203), Faktúra č. 20180020 a Objednávka č. 18707 (na č. l. 204), Zálohové faktúry č. 30180001 a
č. 30180002 (na č. l. 205), Zálohové faktúry č. 30180004 a č. 301800005 (na č. l. 206), Platobný príkaz
zo dňa 25.07.2018 (na č. l. 207), Predžalobná výzva zo dňa 25.11.2019 (na č. l. 208), Prehľad fakturácie
(na č. l. 209), Vyjadrenie PZ žalovaného zo dňa 23.12.2020 (na č. l. 215-216), Vyjadrenie PZ žalobcu
zo dňa 01.06.2021 (na č. l. 232), Vyjadrenie žalobcu s prílohami zo dňa 14.01.2022 (na č. l. 269-343),
Vyjadrenie žalobcu s videonahrávkou (na CD) (na č. l. 346), Vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.02.2022
(na č. l. 352-355). Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s ústnymi vyjadreniami strán a ich
právnych zástupcov na pojednávaniach ako aj s výpoveďami svedkov a prehratím videozáznamu z CD
nosiča (na č. l. 346).
8. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa a čl. 8 CSP, § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, § 137 písm. a )
CSP, § 149 CSP, § 150 CSP, § 151 ods. 1 a 2 CSP, § 152 a CSP, § 153 ods. 1 a 2 CSP, § 154 CSP, §
191 ods. 1 CSP, § 215 ods. 1, 2 CSP, § 218 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej v
texte „ Obč. Z.“), § 451 ods. 1 a 2 Obč. Z., § 456 Obč. Z., § 457 Obč. Z., § 458 ods. 1 Obč. Z., § 266
ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka ( ďalej v texte „ Obch. Z. „), § 536 ods. 1,2 a 3 Obch. Z., § 537 a
ods. 1 a 3 Obch. Z., § 539 ods. 3 Obch. Z., § 546 ods. 2 Obch. Z., § 546 ods. 1 Obch. Z., § 547 ods. 1,
2, 3, 5, 6, Obch. a Z., § 548 ods. 1 Obch. Z., § 365 ods. 1 a 4 Obch. Z., § 46a ods. 1 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „stavebný zákon“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dielo č. 1 a po vykonanom vyššie
uvedenom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav veci tak, že dospel k nasledovným záverom:
9. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal so sudcovskou koncentráciou konania a uviedol,
že po vyjadrení žalovaného k žalobe, ktorý žalovaný nárok v celom rozsahu poprel, žalobca žiadnym
spôsobom nereagoval na výzvu súdu na vyjadrenie sa k skutočnostiam a námietkam prezentovaným
žalovaným vo svojom vyjadrení, čoho dôsledkom bola skutočnosť, že súd prvej inštancie s poukazom
na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP na niektoré žalobcom tvrdené skutočnosti a oneskorené predložené
dôkazy pri rozhodovaní neprihliadal. Podľa súdu prvej inštancie žalobca až na prvom pojednávaní
konanom dňa 17.12.2021 (t.j. približne rok a pol od podania žaloby) zmenil žalobnú argumentáciu tak,
že namietal platnosť zmluvy o dielo č. 1 a niektoré nároky z nej vyplývajúce si začal uplatňovať titulom
inštitútu bezdôvodného obohatenia, pričom nešpecifikoval o konkrétne ktoré nároky by malo ísť. Súd
zdôraznil, že žalobca znáša v zmysle § 132 CSP bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ale nevyžaduje
sa, aby svoj nárok právne kvalifikoval, keďže právne posúdenie je úlohou súdu. So zmenou právnej
kvalifikácie svojho nároku však žalobca menil aj návrhy na vykonanie dokazovania a táto skutočnosť
mala vplyv na priebeh prvoinštančného súdneho konania.
10. Súd prvej inštancie posúdil obe zmluvy o dielo uzavreté medzi stranami sporu ako platne uzavreté
záväzky v zmysle § 536 a nasledovné Obchodného zákonníka, pričom predmetom zmluvy o dielo
č. 1 bol záväzok zhotoviteľa riadne a včas vykonať práce špecifikované v bode I.2. zmluvy na

objekte haly spaľovne OLO vo Vlčom hrdle v Bratislave a predmetom zmluvy o dielo č. 2 bol
záväzok zhotoviteľa riadne a včas vykonať všetky potrebné práce súvisiace s vyhotovením kompletných
oceľových konštrukcií pre automatickú triediacu linku v zmysle objednávateľom prezentovanej dodanej
výkresovej dokumentácie a výrobných výkresov podľa STN ISO 10209 - 1: 1997 v požadovanej kvalite
a dohodnutom čase na objekte haly spaľovne OLO vo Vlčom hrdle v Bratislave. Súd prvej inštancie
neprisvedčil argumentácii žalobcu o neurčitosti jednotlivých ustanovení zmluvy o dielo číslo č. 1, ktoré
mali spôsobiť neplatnosť zmluvy ako celku. Pojmy použité v zmluve o dielo ( ako „požadovaná kvalita“, „ v
požadovanom rozsahu“, „ maximálny“, „orientačný„ atď) podľa súdu prvej inštancie bolo treba v kontexte
celého obsahu zmluvy hodnotiť ako pojmy ktoré nespôsobili neurčitosť predmetu diela ako jednej z
podstatných náležitostí zmluvy o dielo. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou
žalovaného, podľa ktorej presné vymedzenie vlastností diela nie je podstatná náležitosť zmluvy o dielo,
potrebná pre jej platné uzavretie a v prípade ak vlastnosti diela neboli v predmete zmluvy podrobnejšie
uvedené, pri posudzovaní splnenia predmetu diela a sa vychádza z účelu, na ktorý sa dielo použiť. Súd
teda uzavrel, že keďže žalobca počas celého konania deklaroval, že dielo vykonal podľa zmluvy riadne,
avšak iba nedostal za vykonanú prácu zaplatené, muselo mu byť nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj
v priebehu jeho realizácie zrejmé, čo je predmetom zmluvy o dielo č. 1 Podľa súdu prvej inštancie sa
uvedená argumentácia žalobcu javila ako účelová, ktorú začal žalobca prezentovať až potom, ako sa
dostal do dôkaznej núdze s preukazovaním žalobného nároku ako zmluvného nároku na zaplatenie
ceny diela. Pokiaľ ide o jednotlivé čiastkové nároky žalobcu k uvedeným súd prvej inštancie konštatoval,
že čiastkový nárok vo výške 122 643 € za práce vykonané na základe zmluvy o dielo 1 tento nie je
dôvodný, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik tohto nároku a to z toho dôvodu,
že strany zmluvy sa dohodli že cena jednotlivých predmetov diela sa skladá z ceny práce, ktorá sa
vypočíta na základe skutočne odpracovaných hodín pracovníkmi zhotoviteľa na danom predmete so
zaradením v danej profesii v zmysle dohodnutých sadzieb, ktoré tvorili prílohu číslo 2 zmluvy o dielo č.
1. Predpokladom vzniku nároku na zaplatenie týchto prác bol rozpis zrealizovaných prác jednotlivými
pracovníkmi zhotoviteľa v danom dni, ktorý má byť denne zasielaný na schválenie objednávateľovi
mailom, v predpísanej podobe, v zmysle prílohy č. 4 zmluvy o dielo č. 1, ktorý mal súčasne slúžiť ako
podklad pre výpočet fakturovanej čiastky. Žalobca v celom konaní nepreukázal, že by si túto povinnosť
splnil a sám pripustil, že pri plnení tejto povinnosti bol nedôsledný a rozpisy prác zasielal žalovanému
sporadicky. Žalobca síce spolu so žalobou predložil súpis prác v tabuľkovej forme avšak tento bez
ďalšieho nemohol ako dôkaz obstáť, keďže bol jednostranne vyhotovený žalobcom až po ukončení
diela a žalobca si teda nesplnil povinnosť zasielania týchto rozpisov na dennej báze žalovanému. Súd
zdôraznil, že pokiaľ žalobca akceptoval podmienky realizácii diela, tvorby ceny za dielo, spôsob jej
splatnosti, je iba na jeho ťarchu, ak tieto podmienky sám nedodržal. Žalobca ako podnikateľ dlhodobo
pôsobiaci v oblasti realizácie stavebných prác s prihliadnutím na povinnosť vykonávať podnikateľskú
činnosť s odbornou starostlivosťou musel byť dostatočne upovedomený aké sú podmienky realizácie
diela ako aj podmienky vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že
žalovaný akceptoval skutočnosť, že žalobca mu nezasielal rozpisy prác tak ako sa v zmluve dohodli,
a preto túto skutočnosť podľa žalobcu možno považovať za určitú dohodu o zmene podmienok
splatnosti ceny za dielo, súd konštatoval, že takáto argumentácia neobstojí, keďže strany sporu sa v
zmluve o dielo č. 1 výslovne dohodli v bode IX. 3, že zmeny a dodatky zmluvy musia byť vykonané
formou písomného dodatku a musia byť podpísané zmluvnými stranami. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie neakceptoval ani navrhnuté znalecké dokazovanie, ktorým chcel žalobca preukázať
rozsah vykonaných prác, keďže dohoda zmluvných strán má prednosť pred zákonnou úpravou. S
prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie súd prvej inštancie sa rozhodol neprihliadať na ďalšie
dôkazy navrhnuté žalobcom ohľadne tohto nároku, ako napríklad stavebné denníky či už žalobcu alebo
žalovaného, prípadne tretích osôb keďže predpokladom na zaplatenie ceny diela podľa zmluvy o dielo
č. 1 boli odsúhlasené výkazy prác, ktoré žalobca v konaní nepredložil. Navyše súd by na ďalšie dôkazy
okrem tých, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou s poukazom na vyššie uvedenú zásadu neprihliadol.
11. Pokiaľ ide o ďalší čiastkový nárok žalobcu vo výške 63 930 € za prenájom manipulačnej techniky,
súd prvej inštancie konštatoval, že keďže žalovaný tento nárok poprel a žalobca nepreukázal splnenie
zmluvnej povinnosti (danom prípade rovnako predložil so žalobou súpis manipulačnej techniky, ktorý ako
jednostranný vyhotovil po skončení realizácii diela), neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne
tohto nároku.
12. Ohľadne nároku na zaplatenie sumy 29 700 € ako odmeny stavbyvedúceho za obdobie od
10.10.2017 do 10.07.2018 súd prvej inštancie uviedol, že uvedený nárok považuje za nedôvodný,

pričom žalobca sám v žalobe neuviedol ohľadne tohto nároku bližšie skutkové okolnosti a nepredložil
so žalobou žiadne relevantné dôkazy a preto súd iba dedukoval z celkovej sumy nároku, že si odmenu
žalobca uplatňuje za 10 kalendárnych mesiacov vo výške krátenej o 10 % mesačne, zrejme v dôsledku
skutočnosti, že ani v jednom mesiaci nebol dodržaný termín dodania diela podľa bodu I.2 zmluvy.
Súd prvej inštancie bol až na pojednávaní konanom dňa 17.12.2021 oboznámený žalobcom (uvedená
skutočnosť nevyplývala zo žaloby), že funkciu stavbyvedúceho vykonával konateľ žalobcu K. I.Š.
aj jeho otec K. I., pričom súčasne potvrdil, že na výkon tejto činnosti nemali príslušné oprávnenie.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že funkcia stavbyvedúceho ako aj jeho oprávnenia sú definované v
ustanovení § 46 a ods. 1 a 2 stavebného zákona pričom podľa zákona čo 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, je výkon činnosti stavbyvedúceho
viazanou živnosťou. Žalobcovi ako osobe dlhodobo podnikajúcej v oblasti stavebníctva muselo byť pri
uzatváraní zmluvy o dielo č. 1 zrejmé, že funkciu stavbyvedúceho môže vykonávať iba na to odborne
spôsobilá osoba disponujúca viazanou živnosťou. Vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu nemohlo
ísť o naplnenie tejto činnosti v takom rozsahu a kvalite, ako ju celkom zrejme požadoval objednávateľ
diela, a preto žalobcovi za takúto deklarovanú, avšak reálne neposkytnú činnosť, nemohla podľa súdu
prvej inštancie patriť odmena.
13. Pri nároku žalobcu vo výške 15 801,96 € za farbu použitú na oceľovú konštrukciu haly, opravy
dopravníkov, prestriekanie a repasiu Gassner podľa zmluvy o dielo č. 1 súd prvej inštancie konštatoval
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Vychádzal z tých skutočností, že uvedené
práce si žalobca uplatňoval na základe dodatočnej cenovej ponuky zo dňa 18.04.2018, na ktorú cenovú
ponuku reagoval pán K. C. z obchodnej spoločnosti Vassal EKO, s.r.o., ktorý uvedenú cenovú ponuku
akceptoval. Z uvedených dôvodov nedošlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným ohľadne týchto prác,
ale došlo k dohode medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Vassal EKO s.r.o.
14. Podľa zmluvy o dielo č. 2 si žalobca uplatňoval aj nárok vo výške 43 232,33 € za naviac práce.
Naviac práce podľa žalobcu vznikli z dôvodu nesprávnej projektovej dokumentácie a preplatenie týchto
prác predpokladal článok V bod 3 zmluvy o dielo č. 2 v prípade výrazných zmien a úprav materiálov,
ktoré nebude možné na začiatku prác odhaliť ako nekonformitu a spôsobia práce naviac. Súd prvej
inštancie zo žaloby a ani po vyjadrení žalovaného nemal preukázané, či skutočne došlo v priebehu
realizácie diela k takej zmene projektovej dokumentácie, ktorá by vyžadovala práce nad rámec zmluvy
o dielo č. 2. Žalobca nebol podľa súdu prvej inštancie schopný v priebehu prvoinštančného konania
predložiť pôvodnú ani zmenenú projektovú dokumentáciu, podľa ktorej mal dielo vykonávať. K uvedenej
skutočnosti bol pred súdom vypočutý aj svedok K. C., ktorý pôsobil ako kontaktná osoba objednávateľa
diela a ktorý síce potvrdil, že časť konštrukcie diela sa musela prerobiť, avšak ani po jeho výpovedi
nebolo jasné (a žalobcom preukázané), či táto potreba prác vznikla z dôvodov na strane žalovaného,
prípadne na strane inej osoby (vrátane samotného žalobcu). Ak by súd aj pripustil, že žalobcom
uvádzané tvrdenia sú pravdivé (čo nie je možné bez ďalších podporných dôkazov), žalobca podľa súdu
prvej inštancie v konaní nepreukázal, že skutočne deklarované práce vykonal, keďže žalobca predložil
iba jednostranne vyhotovený súpis prác, ktorých vykonanie žalovaný spochybnil, a preto súd nemohol
pre dôkaznú núdzu žalobcu tento nárok vyhodnotiť ako dôvodný.
15. Čiastkový nárok vo výške 43 955,70 € za zhotovenie bukovísk a velína súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nedôvodný, nakoľko žalobca v tejto súvislosti neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno
tvrdenia, keďže zo žaloby, ale ani z ďalších jeho vyjadrení nie je zrejmé na základe akého právneho
titulu si tento nárok uplatňuje (zmluva o dielo 1 zmluva o dielo 2, iná zmluva uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným). Uvedený nárok mal pozostávať z ceny práce a ceny materiálu pričom súd prvej inštancie
zdôraznil, že z bodu I. ods. 2 zmluvy o dielo č. 1 vyplýva, že predmetom diela podľa tejto zmluvy má byť
okrem iného demontáž oceľovej konštrukcie a bunkovísk, velín sa nespomína. Ak malo ísť podľa žalobcu
o nárok z prvej zmluvy o dielo, žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by tieto práce podľa zmluvy
vykonal a splnil podmienky na vznik nároku na zaplatenie .Rovnako nepreukázal vznik tohto nároku
z iného právneho titulu. Vykonanie tejto časti diela podľa súdu prvej inštancie žalobca preukazoval
priložením rozpisu určitých stavebných prác v tabuľkovej forme bez popisu a dátumu.
16. K nároku žalobcu vo výške 8000 € za prácu na vonkajších boxoch súd prvej inštancie uviedol, že k
tomuto nároku žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a preto súd mal za to, že si tento nárok uplatňuje
duplicitne, keďže si ho uplatnil už v čiastkovom nároku vo výške 15 801,96 €.

17. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania súd prvej inštancie uviedol, že keďže dospel k záveru,
že ani jeden z čiastkových nárokov uplatnených žalobcom nie je dôvodný, nepovažoval za potrebné
zaoberať sa kompenzačnom hmotnoprávnou námietkou vznesenou žalovaným proti nároku žalobcu.
18. K návrhom na vykonanie ďalších dôkazov vznesených žalobcom súd prvej inštancie konštatoval,
že tieto jednak nie potrebné vykonať vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu a taktiež súd na ne
neprihliadal s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keďže boli prednesené oneskorene.
19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 a 2 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 100%.
20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) b) d) e) f) g) a h) CSP.
21. V prvom rade žalobca v svojom odvolaní namietal porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces a základný princíp rovnosti sporových strán pri uplatňovaní inštitútu sudcovskej koncentrácie
konania zo strany súdu prvej inštancie. Uviedol že, prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na výzvu súdu, ako tomu bolo na
pojednávaní súdu prvej inštancie konanom dňa 17.12.2021. Na uvedenom pojednávaní súd prvej
inštancie vyzval sporové strany, aby do ďalšieho pojednávania predložili súdu prípadné stanoviska k veci
a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, čo aj obidve sporové strany urobili. Pokiaľ ide o prostriedky
procesnej obrany zo strany žalovaného tieto súd prvej inštancii podľa odvolateľa plne akceptoval, pričom
pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu na základe výzvy z pojednávania zo dňa 17.12.2021, na uvedené
prostriedky útoku súd prvej inštancie neprihliadal. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nie je pravda, že
na základe výzvy súdu prvej inštancie vo svojom vyjadrení išlo o výslovnú námietku neplatnosti zmluvy
o dielo č. 1, avšak išlo iba o upozornenie, aby sa súd prvej inštancie predbežne, v rámci predbežného
posúdenia zaoberal absolútnou neplatnosťou právneho úkonu ohľadne predmetu zmluvy o dielo č. 1,
ktorá povinnosť vyplýva súdu prvej inštancie zo zákona. Žalobca považoval za nevyhnutne potrebné,
aby táto otázka bola vyriešená už na začiatku sporu, kedže od vyriešenia tejto otázky by závisel aj
spôsob procesného útoku žalobcu a ďalšieho dokazovania. Ohľadne pojmov použitých v zmluva o
dielo č. 1 a konštatovaných v bode 72. rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že súhlasí
s právnym názorom súdu prvej inštancie, že za určitých okolností najmä s prihliadnutím na charakter
diela , kedy presný objem prác v rozhodnom čase nie je objektívne možné určiť je akceptovateľné, aby
rozsah týchto prác bol určený iba orientačne Avšak práve s prihliadnutím na charakter diela, ktoré malo
byť realizované na základe citovanej zmluvy, ako aj okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmluvy
a následne správanie zmluvných strán vyvolávajú uvedené skutočnosti v odvolateľovi pochybnosti
o dostatočnom a určitom, prípadne zrozumiteľnom prejave vôle. Dodal, že zmluvné strany mali v
rozhodnom čase reálnu možnosť predmet diela špecifikovať podrobnejšie a určito, napríklad vo forme
jednoduchej projektovej dokumentácie, prípadne inej dokumentácie technického charakteru, pričom sa
uspokojili (bez ohľadu na dôvod) na takto neurčitom vymedzení predmetu diela. Podľa názoru odvolateľa
na takto neurčito vymedzenom predmete diela má podiel žalovaný, keďže on mal k dispozícii potrebnú
technickú dokumentáciu od generálneho objednávateľa. Ďalej podotkol, že pokiaľ v rozhodnom čase
nebolo možné určiť presný objem prác (rozsah diela) ako to tvrdí súd, tak podľa odvolateľa by potom
nebolo možné ani určiť presný termín na dokončenie diela v zmysle článku II. bod 6 zmluvy o dielo č. 1,
podľa ktorého má zhotoviteľ v prípade nedodržania termínu dielčieho plnenia dokončiť dielo na vlastné
náklady. Ďalej odvolateľ namietal že súd nesprávne vyhodnotil ustanovenia zmluvy o dielo týkajúce sa
vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. Poukázal predovšetkým na čl. V body 1, 2, 3 a 4 zmluvy o dielo
č. 1, ktoré upravujú spôsob určenia ceny za dielo, nie však predpoklad vzniku nároku na zaplatenie
ceny diela. Odvolateľ uviedol, že nárok na zaplatenie ceny diela voči žalobcovi vznikol vykonaním diela,
pričom súd prvej inštancie tvrdí, že predpokladom vzniku nároku na zaplatenie ceny diela bol rozpis
zrealizovaných prác jednotlivými pracovníkmi žalobcu v danom dni, ktorý mal byť denne zasielaný na
schválenie žalovanému mailom. Podľa odvolateľa však zo žiadneho ustanovenia článku V zmluvy o dielo
č. 1 nevyplýva žiadna odkladacia alebo rozväzovaciu podmienka, ktorej nesplnením by nárok žalobcu
na zaplatenie ceny diela nevznikol alebo zanikol, respektíve nesplnenie povinnosti žalobcu zasielať
rozpis zrealizovaných prác nie je týmto ustanovením sankciované nevzniknutím nároku na zaplatenie
ceny diela. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn
5Obdo/23/2016. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že nie je možné porušenie povinností nezasielať

rozpis prác žalovanému považovať za určitú dohodu o zmene podmienok splatnosti ceny za dielo,
ako to konštatoval súd prvej inštancie, nakoľko zmluvu o dielo č. 1 bolo možné meniť len písomnými
dodatkami, žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax Ústavného súdu SR ( Nález
ÚS SR z 12.07.2018 spisová značka IV. ÚS 142/2018 )a teda „Ústavný súd vo svojej doterajšej
judikatúre vyslovil právny názor, že ak sa podarí vôľu účastníkov v procese hodnotenia skutkových a
právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom
textu zmluvy. Z vonkajších okolností spojených s popisom a realizáciu zmluvného vzťahu preto treba
hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov
po podpise zmluvy.“ S uvedenou argumentáciou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. K nároku
vyplývajúcom zo zmluvy o dielo č. 1 vo výške 122 643 € za vykonané práce žalobca v odvolaní
uviedol, že tento nárok vznikol žalobcovi ich riadnym vykonaním. Rozsah týchto prác bol preukázaný
viacerými dôkazmi, a to žalobcom vypracovaný súpis prác podľa jeho stavebných denníkov, samotný
originál stavebných denníkov ako aj podporným dôkazom - videozáznamom, na ktorom sú zachytené
stavebné denníky, totožné so stavebnými denníkmi žalobcu, ktoré sú opatrené podpisom a pečiatkou
žalovaného a ktoré mali byť predložené podľa žalobcu žalovaným generálnemu objednávateľovi. Žiaden
z týchto dôkazov súd prvej inštancie nevykonal. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu vo výške 63 930
€ za prenájom manipulačnej techniky zo zmluvy o dielo č. 1, žalobca v celom rozsahu odkazuje na
doteraz uvedené skutočnosti, a zdôrazňuje, že predpoklady vzniku tohto nároku sú totožné s tými, ako
v prípade čiastkového nároku žalobcu vo výške 122 643 €. Pokiaľ ide o odmenu stavbyvedúceho ,
žalobca sa v žiadnom smere nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a uvádza, že o skutočnosti,
že žalobca nedisponoval viazanou živnosťou podľa živnostenského zákona bol žalovaný oboznámený.
Je nepochybné, že dielo takého rozsahu a požiadaviek ako bolo dielo, ktorá je predmetom tohto sporu
nemohlo byť vykonané bez stavbyvedúceho. Žalobca, respektíve jeho konateľ túto činnosť riadne
vykonávali buď osobne alebo prostredníctvom poverenej osoby . Túto skutočnosť v podstate potvrdil
aj svedok K. C.. Čiastočnému nároku vo výške 43 232,33 € za naviac práce podľa zmluvy o dielo
č. žalobca uviedol, že podľa čl. I. bod 1 zmluvy o dielo 2 výrobnú dokumentáciu a výrobné výkresy
na zrealizovanie tohto diela mal zabezpečiť žalovaný. Preto je zrejmé, že kompletnú dokumentáciou
disponuje iba žalovaný, prípadne generálny objednávateľ. Potreba naviac prác bola v tomto prípade
podľa žalobcu preukázaná na základe výsluchu samotného žalobcu a svedka K. I. ako aj svedka K.
C.. Pokiaľ žalobca v tomto smere navrhol znalecké dokazovanie, aby znalec posúdil prípadné odchýlky
od pôvodnej projektovej dokumentácie išlo o legitímny návrh na doplnenie dokazovania.. K nároku vo
výške 15 801,96 € a vo výške 8000 € žalobca uviedol, že súd bez akejkoľvek relevancie spochybnil
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Svedok K. C. sa vo svojej svedeckej výpovedi výslovne vyjadril,
že generálny objednávateľ, ktorého pri realizácii tohto diela zastupoval, bol v zmluvnom vzťahu výhradne
so žalovaným, pričom žalobcu poznal iba ako subdodávateľa žalovaného. Pokiaľ sa objavilo meno
svedka K. C. v predmetnej mailovej dokumentácii, bolo to preto, že išlo o komunikáciu medzi generálnym
objednávateľom a žalovaným, ktorú následne žalovaný preposielal žalobcovi.
22. Na základe doteraz vyjadreného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a o trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
23. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.05.2022, v ktorom uviedol,
že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní
žalobcu nespochybňuje ani nevyvracia jeho právnu dôvodnosť. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu,
že došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu jeho procesných práv keďže tento neprihliadol na
návrhy žalobcu na dokazovanie z dôvodu ich oneskoreného predloženia žalovaný uviedol, že žalobca
nedodržal súdom stanovenú lehotu na predloženie návrhov na dokazovanie do 10.01.2022 a svoje
vyjadrenie doručil súdu prvej inštancie až dňa 14.01.2022. K tejto odvolacej námietke žalovaný dodal,
že súd prvej inštancie nevykonal ani žiadny dôkaz navrhnutý žalovaným po uplynutí lehoty stanovenej
súdom v rámci sudcovskej koncentrácie. K odvolacej námietke žalobcu o neurčitom vymedzení
predmetu diela, ktorým odôvodňuje neplatnosť zmluvy o dielo č. 1 žalovaný uviedol, že sa pridržiava
svojho stanoviska zaslaného súdu prvej inštancie vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2022, s ktorým sa
s súd prvej inštancie stotožnil. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že návrh zmluvy o dielo č. 1 bol návrhom
žalovaného a z uvedeného dôvodu má byť vykladaný na jeho ťarchu žalovaný uviedol, že obsah
oboch uzavretých zmlúv o dielo bol výsledkom negociácie a kontraktačné procesu strán sporu a takto
obe strany sporu sa podieľali na výslednej podobe textu. K citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo/23/2016 žalovaný uviedol , že žaloba bola zamietnutá z dôvodu,

že žalobca nevykonal dielo, ktorého cenu si uplatňuje nie však z dôvodu, že by neodovzdal vykonané
dielo žalovanému zmluvne dohodnutým spôsobom. Žalobca podľa jeho názoru v konaní nepredložil
jediný dôkaz, ktorý by preukazoval ním vykonané dielo v rozsahu aký uvádza. Údajné vykonanie
diela žalobca preukazuje výlučne jednostranne vyhotovenými dokumentami, ktoré účelovo vytvoril pre
uvedené súdne konanie avšak, ktoré boli v rozpore so skutočným stavom veci. Žalovaný sa plne
stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne zamietnutia nároku na odmenu stavbyvedúceho,
keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný akceptoval konateľa žalobcu a jeho otca ako
stavbyvedúceho. K tvrdeniu žalobcu uvádzanom v odvolaní, že výkresová dokumentácia určená pre
zmluvu o dielo č.2 a poskytnutá zo strany žalovaného bola údajne chybná, žalovaný uviedol, že popiera,
že by táto výkresová dokumentácia mala vady, avšak, ak by bolo aj pravdivé tvrdenie žalobcu, že
výkresová dokumentácia vykazovala určité vady, uvedené by nemalo žiadny vplyv na dohodnutú cenu
diela podľa zmluvy o dielo č. 2, keďže táto bola dohodnutá v závislosti od reálneho výkonu prác žalobcom
a teda nemohla spôsobiť žiadne práce naviac. Na základe vyššie uvedených vyjadrení žalovaný žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .
24. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k
záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
26. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný
dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým
stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v
podrobnostiach na tento poukazuje.
28. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:
29. Odvolací súd súladne s odôvodnením súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi stranami sporu boli
platne uzavreté dve zmluvy o dielo v zmysle § 536 a a nasledujúce Obchodného zákonníka, v ktorých
si strany zmluvného záväzku dohodli podstatné náležitosti pre uvedený zmluvný typ a to určenie diela,
záväzok zhotoviteľa vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo a odovzdať ho objednávateľovi a záväzok
objednávateľa dielo prevziať a zaplatiť cenu za dielo.
30. Jednou z odvolacích námietok žalobcu bola aj argumentácia o neurčitosti jednotlivých ustanovení
zmluvy o dielo č. 1, ktoré mali spôsobiť neplatnosť zmluvy ako celku, keďže sa týkali jej podstatnej
náležitosti a to predmetu diela.
31. Neurčitosť diela nastane, ak nie je zrejmé, čo má byť výsledkom diela, alebo je predmet definovaný
tak vágnym spôsobom, že nie je možné určiť, kedy a či bolo dielo vôbec vykonané, alebo keď chýbajú
technické parametre, rozsah, účel, prípadne miesto realizácie. Z obsahu zmluvy o dielo č.1 odvolací
súd zistil, že predmet diela bol rozsiahlo a podrobne rozpísaný v čl. I. ods. 1 a ods. 2 zmluvy. Žalobca
opakovane aj v odvolaní namietal, že pojmy uvedené v zmluve o dielo č. 1 ( konkrétne v predmete diela)
ako napr. „v požadovanej kvalite“, „v požadovanom rozsahu“, „maximálny“, „orientačný„ aj v súvislosti s
prihliadnutím na charakter diela, okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy, a následné správanie
strán sporu považuje z hľadiska prejavu vôle za nedostatočne určité a zrozumieteľné. S poukazom
na uvedené sám konštatuje, že strany sporu mali v rozhodnom čase reálnu možnosť predmet diela
špecifikovať podrobnejšie a určito, pričom sa uspokojili s takto neurčitým vymedzením predmetu diela.

32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, že ak je možné
predmet diela určiť objektívne - či už priamo v texte zmluvy, alebo s odkazom na priložené dokumenty,
technické špecifikácie či normy - zmluva je určitá. Výrazy ako „v požadovanej kvalite a rozsahu“,
„maximálny“ chápe odvolací súd len ako doplňujúce kvalitatívne kritérium, nie ako neurčitosť predmetu.
K tejto odvolacej námietke odvolací súd dodáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
preukázané, že žalobca mal pri vykonávaní diela nejasnosti so špecifikáciou diela, tento nedostatok
žalobca namietal až v priebehu súdneho konania. Do času zaplatenia ceny za dielo vo výške , ktorú
žalovaný uznal a zaplatil, žalobca nenamietal neurčitosť a neschopnosť identifikácie predmetu diela. Z
uvedeného teda vyplýva pre odvolacie konanie záver, že nie je potrebné, aby bol predmet diela opísaný
úplne vyčerpávajúco. Stačí, ak je určiteľný objektívne (v čase vykonávania diela zjavne pre žalobcu
bol) , t. j. ak možno presne zistiť, čo je výsledkom činnosti zhotoviteľa. Doplňujúce výrazy o kvalite,
rozsahu či spôsobe prevedenia nezakladajú neurčitosť, ak sú objektívne hodnotiteľné. „Zmluva nie je
neurčitá, ak je možné predmet zmluvy určiť výkladom z obsahu zmluvy alebo s použitím dokumentácie,
na ktorú sa zmluva odvoláva.“ (NS SR, sp. zn. 3 Obdo 28/2006.)
33. Ohľadne námietky žalobcu o miere zavinenia strán zmluvy pri tvorbe predmetu diela v zmluve o dielo
č. 1 odvolací súd uvádza, že žalobca mal postavenie zhotoviteľa, ktorý sa na vlastnú zodpovednosť,
vlastné nebezpečenstvo a náklady zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo. Žalobca
je v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikateľom, ktorý samostatne vykonáva na vlastnú
zodpovednosť podnikateľskú činnosť s odbornou starostlivosťou. Odborná starostlivosť predpokladá
konať s odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ktoré sa v danom odbore očakávajú, predvídať bežné
riziká stavebnej činnosti, upozorniť na vady, nepresnosti a nevhodnosť zadania. Zhotoviteľ nie je len
vykonávateľ príkazov objednávateľa, ale profesionál s povinnosťou preveriť, či je dielo možné riadne
vykonať. Zhotoviteľ je povinný preveriť, či podklady poskytnuté objednávateľom postačujú na riadne
vykonanie diela; ak to neurobí, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za vady vzniknuté z dôvodu nejasného
zadania.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemožno pričítať
za vinu pri tvorbe predmetu diela v zmluve o dielo 1 č. žalovanému, keďže jednak nebolo v konaní
preukázané, že by žalobca ako zhotoviteľ pri podpise zmluvy o dielo namietal jej neurčitosť, čo by
zodpovedalo jeho povinnosti vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s odbornou starostlivosťou a taktiež
podľa názoru aj odvolacieho súdu bola zmluva o dielo č. 1 so svojimi podstatnými náležitosťami určitý
a zrozumiteľný právny úkon.
35. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri odmietnutí nároku na zaplatenie sumy
122.643 eur ( za vykonané práce na základe zmluvy o dielo č. 1) ako aj nároku na zaplatenie sumy
63 930 eur ( za použitie manipulačnej techniky podľa zmluvy o dielo č. 1) vychádzal z nesprávnych
ustanovení zmluvy o dielo č. 1 , ktoré sa týkajú spôsobu určenia ceny za dielo (čl. V bod 1,2,3 a 4 zmluvy
o dielo č. 1) , nie však z predpokladu vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. Predpokladom vzniku
nároku na zaplatenie ceny diela bolo podľa žalobcu samotné vykonanie diela, nie predloženie rozpisu
zrealizovaných prác pracovníkmi žalobcu v danom dni, schváleným žalovaným.
36. Odvolací súd uvádza, že nedodržanie dohodnutého formálneho postupu (napr. nepredkladanie
denných výkazov) samo osebe nespôsobuje zánik nároku zhotoviteľa, ak možno inak preukázať, že
práce boli vykonané a objednávateľ ich prevzal alebo z nich mal prospech. K žalobe sa žalovaný
vyjadril písomným podaním zo dňa 19.12.2020, v ktorom rozsiahlym spôsobom sporoval celý zažalovaný
nárok žalobcu vrátane nároku na zaplatenie vyššie uvedených nárokov za vykonané stavebné práce a
použitie manipulačnej techniky. Uvedené vyjadrenie bolo žalobcovi doručené dňa 05.01.2021 spolu s
Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 30Cb/15/2020-210 zo dňa 22.12.2021, v ktorom bol súdom prvej
inštancie vyzvaný na vyjadrenie sa v lehote pätnástich dní k replike žalovaného, ďalej k tomu, aby
uviedol vo vyjadrení ďalšie skutočnosti v rámci prostriedkov procesného útoku, pripojil listiny, na ktoré sa
odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol súdom prvej inštancie poučený
o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku včas ako aj na možnosť súdu neprihliadnuť na
oneskorene predložené prostriedky procesného útoku (sudcovská koncentrácia konania ). Žalobca na
uvedenú výzvu súdu prvej inštancie nereagoval. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom
dňa 17.12.2021, ktoré súd po vykonaní čiastočného dokazovania odročil, bol právny zástupca žalobcu
súdom vyzvaný na zaslanie svojich prípadných stanovísk a návrhov na doplnenie dokazovania písomne
do 10.01.2022. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.01.2022, doručené súdu prvej inštancie dňa

14.01.2022 doložil do konania ďalšie listinné dôkazy a to stavebné denníky v počte 6 kusov, ktoré sa
mali týkať predmetného diela a ktoré si viedol žalobca sám počas realizácie diela a v tejto súvislosti
tiež navrhol súdu prvej inštancie vykonanie dôkazu videozáznamom, na ktorom sú zachytené stavebné
denníky, totožné so stavebnými denníkmi žalobcu, ktoré sú navyše opatrené podpisom a pečiatkou
žalovaného. Ďalej žalobca navrhol súdu prvej inštancie v uvedenom vyjadrení doplniť dokazovanie o
predloženie stavebných denníkov, ktoré mali byť odovzdané žalovaným generálnemu objednávateľovi.
Rovnako tak navrhol doplniť dokazovanie o predloženie stavebných denníkov od obchodnej spoločnosti
OLO a.s., ktoré generálnemu objednávateľovi ako subdodávateľovi obchodnej spoločnosti OLO a.s.
predložil sám žalovaný. Uvedeným postupom mienil žalobca ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaného na úkor žalobcu, keďže žalobca mal zato, že vzhľadom na okolnosti prípadu je možné výšku
bezdôvodného obohatenia určiť len na základe znaleckého dokazovania alebo na základe ceny diela,
ktorá bola zaplatená žalovanému od generálneho objednávateľa (po odpočítaní nákladov generálneho
objednávateľa).
37. Sudcovská koncentrácia znamená, že súd aktívne riadi konanie a môže uzavrieť priestor na
dopĺňanie tvrdení a dôkazov po určitom štádiu konania. Súd prvej inštancie súladne s § 153 ods. 1 CSP
určil lehotu, v ktorej bol žalobca povinný uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť dôkazy
na ich preukázanie. Žalobca uvedenú lehotu nedodržal a návrhy na doplnenie dokazovania predložil
súdu oneskorene. „Cieľom sudcovskej koncentrácie je zabrániť prieťahom, nie odoprieť účastníkovi
možnosť uplatniť dôkaz, ak tak objektívne nemohol urobiť skôr.“ ( NS SR, sp. zn. 5 Cdo 82/2018).
Návrh na vykonanie dôkazu je strana sporu povinná predložiť bez zbytočného odkladu po jeho získaní.
Ak strana sporu nemohla uplatniť návrh na vykonanie dôkazu skôr bez svojej viny, je možné podľa
§ 153 ods. 2 CSP požiadať konajúci súd, aby na neho prihliadol. Z obsahu súdneho spisu bolo
zistené, že žalobca dôkazy a návrhy na vykonanie dokazovania týkajúce sa preukazovania prípadného
bezdôvodného obohatenia predložil súdu prvej inštancie oneskorene a to až dňa 14.01.2022 (lehota
určená súdom prvej inštancie bola do 10.01.2022). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danom
prípade nešlo o predkladanie dôkazov a návrhov na vykonanie dokazovania na novú skutkovú okolnosť
a nešlo o dôkazy, ktorý vznikli neskôr, alebo účastník mal objektívnu prekážku (napr. nový dokument,
zdržanie znaleckého posudku, oneskorená odpoveď inštitúcie), kedy mohol súd prvej inštancie na
tieto dôkazy a návrhy na vykonanie dokazovania výnimočne prihliadnuť. Už v samotnom vyjadrení
žalovaného k žalobe zo dňa 19.12.2020 žalovaný rozsiahlym spôsobom argumentoval, z akých
dôvodov považuje nárok žalobcu za nepreukázaný, nemajúci podklad v zmluvných vzťahoch založených
zmluvami o dielo. Žalobca už na základe uvedeného vyjadrenia mohol v stanovenej lehote predkladať
dôkazy ( stavebné denníky a pod. ) resp. navrhnúť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.
Urobil tak až na základe výzvy súdu uskutočnenej na pojednávaní konanom dňa 17.12.2021 a avšak
po stanovenej lehote. Po uplynutí tejto lehoty na nové tvrdenia a dôkazy súd prvej inštancie súladne so
zásadou sudcovskej koncentrácie neprihliadol, keďže tieto dôkazy a návrhy na vykonanie dokazovania
mohol žalobca ako strana sporu uplatniť skôr.
38. K otázke odmeny stavbyvedúceho dohodnutej podľa zmluvy o dielo č. 1 odvolací súd zdôrazňuje,
že funkcia stavbyvedúceho spadá pod viazanú živnosť podľa živnostenského zákona alebo autorizáciu
podľa zákona o autorizovaných architektoch a teda stavbyvedúci je osoba, ktorá zodpovedá za odborné
vedenie uskutočňovania stavby a jej súlad s projektovou dokumentáciou. Stavebný zákon, živnostenský
zákon a zákon o autorizovaných architektoch teda jednoznačne požadujú, aby stavbyvedúci bol odborne
spôsobilý a aby bol určený zhotoviteľom, ktorý má oprávnenie podnikať v stavebníctve.
39. Z uvedeného teda vyplýva, že konateľ žalobcu a ani jeho otec bez oprávnenia (autorizácie /
viazanej živnosti) nemá právny nárok na zmluvnú odmenu za výkon funkcie stavbyvedúceho, pretože
ak aj vykonával činnosť( čo nebolo v konaní preukázané) , na ktorú nemal zákonom vyžadované
oprávnenie, porušoval tým kogentné ustanovenia zákona. Takáto dohoda o odmene je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom. Výkon činnosti, na ktorú zákon vyžaduje
osobitné oprávnenie, bez splnenia tejto podmienky, nemôže zakladať platný záväzok medzi účastníkmi,
a to ani v súkromnoprávnej rovine.
40. Odvolací sa vyjadruje ešte k odvolacej námietke týkajúcej sa neúplnej projektovej dokumentácii,
ktorú ako podľa žalobcu nedostatočnú zabezpečil žalovaný a pri ktorej vyvstala potreba tkz. naviac prác
podľa zmluvy o dielo č. 2. Aj tu nadriadený súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a dodáva,
že žalovaný nepreukázal vykonanie naviac prác v rozsahu, v akom ich požadoval. Svedecké výpovede

uskutočnené počas prvoinštančného konania nárok na zaplatenie naviac prác v žalovanom rozsahu
nepreukázali. Aj v uvedenom prípade práce podľa tohto nároku žalobca preukazoval len súpisom
prác, ktorý si sám vyhotovil. Znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom na preukázanie odchýliek od
pôvodnej projektovej dokumentácie súd prvej inštancie správne nevykonal, keďže žalobca nevedel ani
identifikovať zmeny a odchýlky od pôvodnej projektovej dokumentácie, ktoré by mohli vyvolať potrebu
naviac prác.
41. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
odvodzoval svoj nárok. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil v rozsahu, ktorý by umožnil súdom
oboch inštancií urobiť záver o dôvodnosti žaloby.
42. Neunesenie dôkazného bremena znamená, že účastník nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení,
hoci bol povinný tak urobiť. Následkom je, že súd rozhodne v jeho neprospech bez potreby ďalšieho
dokazovania.
43. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
( respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí právo sporovej
strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom ( II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97) ani právo dožadovať sa
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré strana sporu
predkladá. ( II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV ÚS 340/04, III. ÚS 284/08). Odvolací súd zároveň konštatuje,
že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. ( II. ÚS
78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument účastníka konania ( II. ÚS 76/07).
44. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený
skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.
45. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 30 Cb/15/2020-367 zo dňa
25. marca 2022 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalobca neúspešný. Žalovanému,
ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).