{"guid": "34ca4ea9-d681-4873-8125-501b5a65e7a3:d5bf2ef8-c949-44ff-b1d7-64bfb3736659", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2", "spisova_znacka": "3CoKR/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/6/2024 z 26. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2025, sp. zn. 3CoKR/6/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2", "identifikacne_cislo": "4121206488", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5bf2ef8-c949-44ff-b1d7-64bfb3736659", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/6/2024\n4121206488\n26. 02. 2025\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so\nsídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Aeolus, s.r.o., so sídlom\nMostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, právne zast.: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom Školská\n3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: NEOGRAFIA, a.s., so sídlom Sučianska 39A, 038 61 Martin, IČO: 31\n597 912, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nNitra č.k. 28Cbi/5/2021-379 zo dňa 21.04.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/5/2021-379 zo dňa 21.04.2022\npotvrdzuje.\nII. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 - ods. 4, § 59 ods.\n1, § 60 ods. 1 - ods. 2, § 62 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej\naj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol\nžalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej\nbude rozhodnuté samostatným uznesením.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd\ndňa 31.05.2021 domáhal určenia, že úhrady peňažných záväzkov dlžníka (úpadcu) vykonané\nbezhotovostným prevodom z účtu úpadcu vo výške 1.027,59 Eur dňa 20.01.2020, vo výške 5.000,Eur dňa 11.02.2020, sú voči veriteľom dlžníka v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom\nNitra pod sp. zn. 23K/1/2020 neúčinné. Zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej náhrady\ndo konkurznej podstaty vo výške 6.027,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z uvedenej\nsumy od 11.02.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Podľa žalobcu dlžník v čase úpadku\njednostrannými právnymi úkonmi, ktoré smerovali k zániku jeho povinností, uhrádzal peňažné záväzky\nvoči žalovanému, v dôsledku čoho boli pohľadávky žalovaného uhradené v celej výške, nakoľko ich\ndlžník neuviedol následne v Zozname záväzkov. Dlžník bol v čase týchto úkonov v úpadku podľa\núčtovnej závierky ku dňu 30.11.2019, nakoľko hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku.\nÚpadok vyplýval aj z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2019, na základe ktorej dlžník podal následne dňa\n16.03.2020 návrh na vyhlásenie konkurzu. V čase úhrad mal dlžník aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky\nzostali neuspokojené, a ktoré boli prihlásené do konkurzu a aj zistené. Jedná sa o veriteľov: UniCredit\nBank Czech Republic and Slovakia, a.s., Smartwings, a.s., Smartwings Slovakia, s.r.o. a Abanoub\n\nCompany for Tourism & Services/Abanoub Travel. Nehnuteľnosti a pohľadávky dlžníka boli založené\nv prospech zabezpečeného veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.. Zostávajúci\nmajetok nepostačoval na úplné uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Dlžník však s vedomím\nsvojho úpadku plnil žalovanému spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na\núkor ostatných veriteľov. Úkony dlžníka tak ukrátili uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov a\nnaplnilo znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, ktorým dlžník neoprávnene zvýhodnil\nžalovaného. Žalovaný namietal, že nie sú splnené základné predpoklady určené v ustanoveniach § 57\na § 59 ZoKR.\n3. Žalovaný obe platby prijal na základe faktúry č. 1191100652 vystavenej žalovaným dňa 18.10.2019\na splatnej dňa 01.11.2019 za dodanie tovaru „Katalóg SK“ v zmysle objednávky dlžníka zo dňa\n07.09.2019. Jedná sa tak o právne úkony, ktorými dlžník plnil svoj splatný záväzok voči žalovanému\npred vyhlásením konkurzu, kedy žalovaný nemal prehľad o iných záväzkoch dlžníka a nemal ani\nvedomosť o možnom úpadku dlžníka. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že majetok dlžníka pred\nuskutočnením právnych úkonov stačil na uspokojenie veriteľov, ktorí mali v tom okamihu pohľadávky\nvoči dlžníkovi a po uskutočnení úkonu majetok nestačil na ich plné uspokojenie, resp. sa znížila miera\nich uspokojenia. Žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že by sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon,\nnakoľko zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký úkon, ktorým dlžník plnil pohľadávku inak splatnú až\nvyhlásením konkurzu. Žalobca tiež nepreukázal, či pohľadávky ostatných veriteľov boli v čase právneho\núkonu splatné a ak áno, v akom rozsahu. Žaloba žalobcu je tak podľa žalovaného nedôvodná a navrhol\nsúdu jej zamietnutie pre nesplnenie predpokladov stanovených ZoKR.\n4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený\nuznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020 zo dňa 26.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 02.06.2020. Žalobca bola podaná dňa 31.05.2021, t.j. v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu.\nSúd prvej inštancie ďalej uviedol, že je daná aktívna aj pasívna vecná legitimácia strán sporu.\n5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol pre úspešnosť žaloby\npovinný preukázať hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou právneho úkonu - úhradou peňažných\nzáväzkov dlžníka vykonaného v prospech žalovaného bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu dňa\n20.01.2020 a dňa 11.02.2020, a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z majetku dlžníka\nuspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Súd prvej inštancie pri\nrozhodovaní vychádzal z rozhodnutia NS SR zverejneného v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, z\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo/70/2019 a z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obdo/41/2020. Nakoľko\nžalobca poukazoval na účtovné závierky úpadcu a neuviedol hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou\nodporovaného právneho úkonu, resp. rozsah jeho majetku a neporovnal stav jeho majetku po účinnosti\nodporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, súd nemal za preukázané\nsplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZoKR, na základe čoho\nnemohol byť žalobca v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný. Nakoľko žalobca neuniesol\nbremeno tvrdenia a v konaní neboli kumulatívne splnené všeobecné a osobitné predpoklady úspešnej\nodporovateľnosti právneho úkonu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Nárok na náhradu trov konania\npriznal žalovanému ako plne úspešnému v konaní.\n6. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že súd\nodôvodnenia napadnutého rozsudku neuvádza stav majetku a záväzkov, ktoré žalobca v konaní\npredložil na základe vykonanej inventarizácie a súd sa neozaoberal množstvom žalobcom predložených\ndôkazov, t.j. aký majetok a aké záväzky dlžník evidoval v rozhodnom období. Súd vyčíta žalobcovi,\nže nie je možné poukazovať len na účtovné závierky, hoci žalobca predložil aj iné dôkazy, ktorými\nšpecifikoval majetok a záväzky v jednotlivých závierkach. Súd sa nezaoberal analýzou majetku a\nzáväzkov vo vzťahu ku konštantnému zvyšovaniu predlženia úpadcu. Súd posúdenie ukrátenia poňal\npríliš formálne s odôvodnením porovnávania stavu pred a po vykonaní úkonu, čo sa javí ako prílišný\nformalizmus, takéto porovnanie aj tak vylučuje prijatie iného záveru ako enormného úpadku a z toho\ndôvodu rozsudok vykazuje známky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Žalobca rozsudok považuje za\nprekvapivý, keď súd v rámci predbežného posúdenia uviedol, že úhrady úpadcu žalovanému nevykazujú\nznaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZoKR. Súd prvej inštancie však neuviedol,\nže by považoval za nepreukázané ukrátenie a za sporné splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR.\nTakúto spornosť stranám súd pri predbežnom právnom posúdení neuvádzal. Žalobca navrhol napadnutý\n\nrozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, pričom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,\nkeď v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR bolo nevyhnutné preukázanie ukrátenia veriteľov. Žalobca v tomto\nsmere nevyprodukoval žiadny relevantný dôkaz. Preto súd ani nemohol posúdiť, či došlo alebo nedošlo\nk takému zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý by odôvodňoval záver o ukrátení ostatných veriteľov. Ako\nsúd správne uviedol, predloženie účtovných závierok nepostačuje na vyvodenie záverov, ktoré by\nodôvodňovali splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Žalobca síce predložil aj ďalšie dôkazy,\nale tieto sú replikovaním údajov uvedených v účtovných závierkach. Predložené inventúrne súpisy\nmajetku boli zostavené ku dňu 31.12.2019, t.j. mimo rozhodného obdobia napadnutých právnych\núkonov a žalobca sám priznáva, že úpadca mal v mesiacoch január a február 2020 príjem. Nie je\npravdou, že by sa súd nezaoberal predloženými dôkazmi, ale súd tieto vyhodnotil a vzhľadom na\npreukazovanie rozhodnej skutočnosti nie sú relevantné. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ukrátenie bolo\nnespornou skutočnosťou, žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 05.11.2021, v ktorom namietal\nnepreukázanie predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR a rovnako na vyjadrenie zo dňa 14.07.2021,\nv ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka pred uskutočnením právneho úkonu\nstačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto okamihu pohľadávky voči dlžníkovi a\npo uskutočnení tohto úkonu došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Je tak nepochybné, že otázka splnenia\npredpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR bola spornou skutočnosťou. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou\nžalobcu, že sa jedná o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko súd nie je viazaný predbežným právnym\nnázorom a je nutné si uvedomiť, že súd ho vydáva pred vykonaním dokazovania. Žalovaný preto navrhol,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov\nodvolacieho konania.\n8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podaného odvolania a\nzároveň uviedol, že požiadavke ustanovenej v § 57 ods. 4 ZoKR žalobca vyhovel tým, že preukázal\nmajetok a záväzky úpadcu pred vykonaním odporovaného právneho úkonu a stav predlženia úpadcu po\nvykonaní odporovaného právneho úkonu. Zo žiadneho rozhodnutia nevyplýva povinnosť kvantifikovať\nmajetok a záväzky dlžníka pred a po vykonaní právneho úkonu a ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR\nnemôže byť v tomto smere vykladané extenzívne. Súd sa nezaoberal ani zisťovaním hlbokého úpadku\ndlžníka, ktorého predlženie bolo státisícoch Eur ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov. Ak\nby mal žalobca predkladať položkovitý zoznam majetku a záväzkov, aký zmysel by malo predkladanie\ndôkazov, z ktorých je nesporne preukázané, že úpadca bol v predlžení ku dňu vykonania odporovaných\nprávnych úkonov, ako aj po ich vykonaní. Žalobca presne kvantifikoval majetok i záväzky, a to nielen\npoukazovaním na účtovné závierky.\n9. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli predložené.\n10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR <.), po preskúmaní obsahu spisu a\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podaného dňa 23.05.2022 (§\n379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom\nsúdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n11. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalobca dňa 23.05.2022 podal odvolanie elektronicky s\nkvalifikovaným podpisom, ktoré obsahovalo iba prvé dve strany, pričom neobsahovalo odvolací návrh\n(čl. 403 spisu). Následne dňa 30.05.2022 žalobca podal odvolanie, ktoré obsahovalo desať strán (čl. 407\nspisu) ako aj odvolací návrh, a to prostredníctvom mailu a tiež elektronicky s kvalifikovaným odpisom.\nSprievodný list k odvolaniu doručenému až dňa 30.05.2022, bol označený ako „Opätovné predloženie\nodvolania“. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručený dňa 08.05.2022. Lehota na podanie odvolania tak začala žalobcovi plynúť dňa 09.05.2022,\nt.j. v pondelok a jej posledný deň pripadol na deň 23.05.2022, t.j. na pondelok. Z uvedeného dôvodu je\nzrejmé, že doplnenie odvolania a v ňom uvedených odvolacích dôvodov po uplynutí lehoty na podanie\nodvolania, t.j. po dátume 23.05.2022, nie je možné a odvolací súd sa preto zaoberal iba odvolacími\ndôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré bolo podané na súde dňa 23.05.2022, t.j. v zákonom stanovenej\nlehote na podanie odvolania. Pokiaľ ide o odvolací návrh, tento je možné doplniť aj po uplynutí lehoty na\npodanie odvolania, preto nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie vyzýval žalobcu na jeho doplnenie, ale\n\nodvolací návrh, ktorý je súčasťou doplneného odvolania, je plne akceptovateľný na účely odvolacieho\nkonania vyvolaného odvolaním podaným dňa 23.05.2022.\n12. Podľa § 387 ods. 1 CSP <. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n13. Podľa § 387 ods. 2 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel\nk právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku\nzákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia\nprvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.\n15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní\nodvolací súd uvádza nasledovné.\n16. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku\nzakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa\nmajetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie\npohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného\nkonania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne\nrozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t.j. možnosť odporovania\nprávnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky\nodporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa\n(odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky\nveriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka).\n17. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky\nveriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie\nmajetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z\nmajetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka\nuspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie\njeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv.\nekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.\n18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a\nsúdov SR 3/2016, z ktorého o.i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať,\nže prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka,\nktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom\nkaždej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také\nzmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním\nodporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po\núčinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej\nstrane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak\nzostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v\nčase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých\ntýchto skutočnostiach je na správcovi.\n19. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo\ndňa 27.03.2024, z ktorého o.i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný\nv § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení\nuspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného\nprávneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z\npohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase,\n\nkedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie\nniektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej\nz pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.\n20. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho\nprávnym záverom, kedy žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR, nakoľko\nnepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať,\nže označený právny úkon úpadcu (úhrady z účtu úpadcu dňa 20.01.2020 a 11.02.2020) ukracuje\nuspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, t.j. že pohľadávku niektorého z prihlásených\nkonkurzných veriteľov, ktorá existovala v čase vykonania odporovaného právneho úkonu a bola\nprihlásená v konkurze, nebolo možné v dôsledku právneho úkonu úpadcu, ktorým podľa žalobcu došlo k\nzmenšeniu majetku úpadcu, uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu.\n21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca k podanej žalobe pripojil Zoznam záväzkov, jednotlivé prihlášky\npohľadávok do konkurzu a účtovné závierky zostavené ku dňu 30.11.2019 a 31.12.2019 (č.l. 8-34 spisu).\nNeskôr v priebehu konania predložil ďalšie listiny na účely kvantifikovania majetku a záväzkov dlžníka\nako súpis všeobecnej podstaty a jeho doplnenie, súpis oddelenej podstaty a jej doplnenie, zmluvy o\nkontokorentnom úvere spolu s dodatkami a s OP, oznámenia o výpovedi úverového limitu, zmluvy o\nzriadení záložného práva k pohľadávkam spolu s dodatkami, saldokonto pohľadávok, výpisy z NCRzp,\nvýpisy z LV č. XXXX, č. XXXX, účtovné závierky zostavené ku dňu 31.12.2018, ku dňu 31.12.2019,\nku dňu 31.01.2020, ku dňu 29.02.2020, oznámenie o zmene úverových podmienok, výzvu na úhradu\nzáväzkov, vyhlásenie o evidencii pohľadávok v účtovníctve, výpisy z OR ČR, z OR SR, rámcové\nzmluvy o leteckej preprave, prepravné zmluvy s faktúrami, špecifikácia pohľadávky veriteľa Abanoub\nTravel, správa audítora k účtovnej závierke, protokol z overovania IUZ, vyhlásenie úpadcu, inventúrne\nsúpisy odpisovaného dlhodobého majetku, saldokonto odberateľov a dodávateľov, hlavná kniha, daňové\npriznania, dokladová inventúra a rekapitulácia miezd (č.l. 66-265, č.l. 289-290, č.l. 297-347 spisu).\n22. Žalobca počas celého konania tvrdil a preukazoval, že dlžník bol v čase pred aj po vykonaní právneho\núkonu vo forme hlbokého úpadku, ktorý sa postupne zväčšoval, a to vo forme predlženia. Uvedená\nskutočnosť sporná nie je, z predložených dokladov skutočne vyplýva, že dlžník bol dlhodobo v úpadku,\nčo napokon vyústilo do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd však uvádza, že otázka\núpadku a predlženia nie je splnením a preukázaním predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Doklady\npredložené žalobcom v priebehu konania síce obsahujú údaje o majetku, či záväzkoch dlžníka, bolo\nvšak povinnosťou žalobcu identifikovať ukrátenie veriteľov a jednotlivými dôkazmi len preukázať toto\nsvoje tvrdenie. Žalobca však v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nespresnil, či a v akom\nrozsahu došlo k zmenšeniu uspokojenia veriteľov dlžníka, teda absentuje bremeno tvrdenia vo vzťahu\nk existencii ukrátenia. Splnením bremena tvrdenia nie je ani podrobná analýza účtovných závierok a nie\nsú ním ani skutočnosti ohľadne sumy speňaženia majetku zo všeobecnej, resp. oddelenej podstaty v\npriebehu konkurzu na majetok dlžníka. Tvrdenie žalobcu o znížení majetku úpadcu úhradou žalovanému\nspôsobujúce vznik ukrátenia tak zostalo vo všeobecnej rovine. Napokon nie je možné stotožniť sa\nani s tvrdením žalobcu, že žiadny zákon neukladá povinnosť verifikovať majetok a záväzky dlžníka\npred a po vykonaní právneho úkonu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 57\nods. 4 ZoKR vyžaduje ukrátenie veriteľa/veriteľov, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku\ndlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok\nveriteľov. Ako je zrejmé aj z citovaného rozhodnutia č. 33 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2016, k\ntomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok\nmajetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera\nuspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že úpadok dlžníka\nbol aj pred aj po odporovaných právnych úkonoch, tento sa v priebehu mesiacov prehlboval. Avšak\nlen samotná prítomnosť úpadku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu nie je dôvodom na\nvyhovenie žalobe. Ako vyplýva aj z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa\n27.03.2024, nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho\núpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Záver\nsúdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že v prípade úhrad zo dňa 20.01.2020 a 11.02.2020\nsa jednalo o ukracujúci právny úkon, je tak absolútne správny a vychádzajúci zo skutkového stavu\nriadne zisteného vykonaným dokazovaním. Ako už odvolací súd uviedol, unesením dôkazného bremena\nnie je možné rozumieť predloženie množstva listín bez toho, aby žalobca špecifikoval ukrátenie, teda\nbez existencie konkrétneho tvrdenia. Dôkazy majú slúžiť na preukázanie konkrétnych tvrdení strany\n\na nie je úlohou súdu v predložených dôkazoch hľadať, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľov\na týmto spôsobom doplniť všeobecné tvrdenie žalobcu. V opačnom prípade by v obdobných sporoch\npostačovalo predložiť celé účtovníctvo úpadcu s tvrdením, že došlo k ukráteniu veriteľov, a to aj bez\nšpecifikácie jednotlivých veriteľov a ich ukrátenia. Ako však už bolo uvedené, bremeno tvrdenia a\ndôkazné bremeno na preukázanie existencie ukrátenia boli na žalobcovi, ktorý ich v prejednávanom\nspore neuniesol.\n23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ukrátenie je v danej veci nesporné, túto vyhodnotil odvolací súd\nako nedôvodnú, nakoľko žalovaný v priebehu konania namietal nesplnenie predpokladov podľa § 57\nods. 4 ZoKR vo svojich vyjadreniach (č.l. 46 a 272 spisu).\n24. Ako nedôvodnú napokon vyhodnotil odvolací súd tiež námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vydal\nprekvapivé rozhodnutie, keď v predbežnom právnom posúdení neupozornil žalobcu na nepreukázanie\npodmienky stanovenej v § 57 ods. 4 ZoKR. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 22.02.2022 (č.l.\n350 spisu) je nepochybné, že súd prvej inštancie uviedol, že vychádza z ustanovení § 57 a § 59 ZoKR,\nteda zo všeobecných a osobitných podmienok odporovateľnosti. Hoci je cieľom inštitútu predbežného\nprávneho posúdenia minimalizovanie prekvapivých rozhodnutí, žiadne ustanovenie CSP neukladá\nrozsah tohto posúdenia a je nepochybné, že predbežné posúdenie nemá poskytnúť celkové závery\nprejednávanej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že odporovať možno len právnemu\núkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov a ide preto o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny\núkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je ani možné odporovateľnosťou napadnúť. Ak uvedený\npredpoklad chýba, je z pohľadu základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené takýto úkon\npostihnúť odporovateľnosťou. Súd prvej inštancie preto bol oprávnený skúmať splanenie podmienky\nodporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR ako základného predpokladu odporovateľnosti, a to aj bez\nuvedenia tejto skutočnosti v predbežnom právnom posúdení a dokonca aj bez výslovnej námietky\nžalovaného. V prejednávanej veci oprávnenie súdu bolo jednoznačné aj s ohľadom na skutočnosť,\nže žalovaný nesplnenie tohto predpokladu opakovane v konaní namietal. Žalobca (správca úpadcu s\nprávnickým vzdelaním) a tiež jeho právny zástupca v konaní, si museli byť vedomí povinnosti súdu\nskúmať splnenie podmienky odporovateľnosti definovanej v § 57 ods. 4 ZoKR. Námietky odvolateľa\npreto odvolací súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako\nvecne správny potvrdil.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100 %.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Cbi/5/2021", "guid": "e0e1510a-75f5-4690-aa8d-9235eaa73276:a1ee00ca-18a1-4809-b079-850d74d1b90e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1fce4413-8ce8-40a3-843d-551c3cff055d:43415eac-b8e6-47ab-83ea-f3b184da0320", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "spisova_znacka": "4Obdo/53/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1"}, {"guid": "c0912e4d-5945-4b8f-b9d5-b9742f1cb9e2:ad31cd39-72f0-43f0-8077-e2acf5a583df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1", "spisova_znacka": "2Obdo/41/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1"}, {"guid": "e0e1510a-75f5-4690-aa8d-9235eaa73276:a1ee00ca-18a1-4809-b079-850d74d1b90e", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cbi/5/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Cbi/5/2021 z 8. 12. 2022", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e0e1510a-75f5-4690-aa8d-9235eaa73276:a1ee00ca-18a1-4809-b079-850d74d1b90e"}], "citovane_v": [{"guid": "f6d17e0a-da43-4c6b-8716-48e19ced380f:96170042-5386-4731-9ef2-ed21f4e96119", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2124201529.1", "spisova_znacka": "2CoKR/11/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/11/2025 z 20. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2124201529.1"}]}