Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/6/2024 z 26. 2. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2025, sp. zn. 3CoKR/6/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2 Krajský súd Bratislava | 3CoKR/6/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2 | 2025-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: ZKR, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5bf2ef8-c949-44ff-b1d7-64bfb3736659 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3CoKR/6/2024 4121206488 26. 02. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:4121206488.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Aeolus, s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, právne zast.: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: NEOGRAFIA, a.s., so sídlom Sučianska 39A, 038 61 Martin, IČO: 31 597 912, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/5/2021-379 zo dňa 21.04.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/5/2021-379 zo dňa 21.04.2022 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 - ods. 4, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1 - ods. 2, § 62 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 31.05.2021 domáhal určenia, že úhrady peňažných záväzkov dlžníka (úpadcu) vykonané bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu vo výške 1.027,59 Eur dňa 20.01.2020, vo výške 5.000,Eur dňa 11.02.2020, sú voči veriteľom dlžníka v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23K/1/2020 neúčinné. Zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej náhrady do konkurznej podstaty vo výške 6.027,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy od 11.02.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Podľa žalobcu dlžník v čase úpadku jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré smerovali k zániku jeho povinností, uhrádzal peňažné záväzky voči žalovanému, v dôsledku čoho boli pohľadávky žalovaného uhradené v celej výške, nakoľko ich dlžník neuviedol následne v Zozname záväzkov. Dlžník bol v čase týchto úkonov v úpadku podľa účtovnej závierky ku dňu 30.11.2019, nakoľko hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku. Úpadok vyplýval aj z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2019, na základe ktorej dlžník podal následne dňa 16.03.2020 návrh na vyhlásenie konkurzu. V čase úhrad mal dlžník aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky zostali neuspokojené, a ktoré boli prihlásené do konkurzu a aj zistené. Jedná sa o veriteľov: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Smartwings, a.s., Smartwings Slovakia, s.r.o. a Abanoub Company for Tourism & Services/Abanoub Travel. Nehnuteľnosti a pohľadávky dlžníka boli založené v prospech zabezpečeného veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.. Zostávajúci majetok nepostačoval na úplné uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Dlžník však s vedomím svojho úpadku plnil žalovanému spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Úkony dlžníka tak ukrátili uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov a naplnilo znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, ktorým dlžník neoprávnene zvýhodnil žalovaného. Žalovaný namietal, že nie sú splnené základné predpoklady určené v ustanoveniach § 57 a § 59 ZoKR. 3. Žalovaný obe platby prijal na základe faktúry č. 1191100652 vystavenej žalovaným dňa 18.10.2019 a splatnej dňa 01.11.2019 za dodanie tovaru „Katalóg SK“ v zmysle objednávky dlžníka zo dňa 07.09.2019. Jedná sa tak o právne úkony, ktorými dlžník plnil svoj splatný záväzok voči žalovanému pred vyhlásením konkurzu, kedy žalovaný nemal prehľad o iných záväzkoch dlžníka a nemal ani vedomosť o možnom úpadku dlžníka. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že majetok dlžníka pred uskutočnením právnych úkonov stačil na uspokojenie veriteľov, ktorí mali v tom okamihu pohľadávky voči dlžníkovi a po uskutočnení úkonu majetok nestačil na ich plné uspokojenie, resp. sa znížila miera ich uspokojenia. Žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že by sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký úkon, ktorým dlžník plnil pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu. Žalobca tiež nepreukázal, či pohľadávky ostatných veriteľov boli v čase právneho úkonu splatné a ak áno, v akom rozsahu. Žaloba žalobcu je tak podľa žalovaného nedôvodná a navrhol súdu jej zamietnutie pre nesplnenie predpokladov stanovených ZoKR. 4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020 zo dňa 26.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2020. Žalobca bola podaná dňa 31.05.2021, t.j. v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je daná aktívna aj pasívna vecná legitimácia strán sporu. 5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol pre úspešnosť žaloby povinný preukázať hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou právneho úkonu - úhradou peňažných záväzkov dlžníka vykonaného v prospech žalovaného bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu dňa 20.01.2020 a dňa 11.02.2020, a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z majetku dlžníka uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia NS SR zverejneného v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo/70/2019 a z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obdo/41/2020. Nakoľko žalobca poukazoval na účtovné závierky úpadcu a neuviedol hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, resp. rozsah jeho majetku a neporovnal stav jeho majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, súd nemal za preukázané splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZoKR, na základe čoho nemohol byť žalobca v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný. Nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v konaní neboli kumulatívne splnené všeobecné a osobitné predpoklady úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému ako plne úspešnému v konaní. 6. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že súd odôvodnenia napadnutého rozsudku neuvádza stav majetku a záväzkov, ktoré žalobca v konaní predložil na základe vykonanej inventarizácie a súd sa neozaoberal množstvom žalobcom predložených dôkazov, t.j. aký majetok a aké záväzky dlžník evidoval v rozhodnom období. Súd vyčíta žalobcovi, že nie je možné poukazovať len na účtovné závierky, hoci žalobca predložil aj iné dôkazy, ktorými špecifikoval majetok a záväzky v jednotlivých závierkach. Súd sa nezaoberal analýzou majetku a záväzkov vo vzťahu ku konštantnému zvyšovaniu predlženia úpadcu. Súd posúdenie ukrátenia poňal príliš formálne s odôvodnením porovnávania stavu pred a po vykonaní úkonu, čo sa javí ako prílišný formalizmus, takéto porovnanie aj tak vylučuje prijatie iného záveru ako enormného úpadku a z toho dôvodu rozsudok vykazuje známky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Žalobca rozsudok považuje za prekvapivý, keď súd v rámci predbežného posúdenia uviedol, že úhrady úpadcu žalovanému nevykazujú znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZoKR. Súd prvej inštancie však neuviedol, že by považoval za nepreukázané ukrátenie a za sporné splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Takúto spornosť stranám súd pri predbežnom právnom posúdení neuvádzal. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, pričom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR bolo nevyhnutné preukázanie ukrátenia veriteľov. Žalobca v tomto smere nevyprodukoval žiadny relevantný dôkaz. Preto súd ani nemohol posúdiť, či došlo alebo nedošlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý by odôvodňoval záver o ukrátení ostatných veriteľov. Ako súd správne uviedol, predloženie účtovných závierok nepostačuje na vyvodenie záverov, ktoré by odôvodňovali splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Žalobca síce predložil aj ďalšie dôkazy, ale tieto sú replikovaním údajov uvedených v účtovných závierkach. Predložené inventúrne súpisy majetku boli zostavené ku dňu 31.12.2019, t.j. mimo rozhodného obdobia napadnutých právnych úkonov a žalobca sám priznáva, že úpadca mal v mesiacoch január a február 2020 príjem. Nie je pravdou, že by sa súd nezaoberal predloženými dôkazmi, ale súd tieto vyhodnotil a vzhľadom na preukazovanie rozhodnej skutočnosti nie sú relevantné. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ukrátenie bolo nespornou skutočnosťou, žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 05.11.2021, v ktorom namietal nepreukázanie predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR a rovnako na vyjadrenie zo dňa 14.07.2021, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka pred uskutočnením právneho úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto okamihu pohľadávky voči dlžníkovi a po uskutočnení tohto úkonu došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Je tak nepochybné, že otázka splnenia predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR bola spornou skutočnosťou. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že sa jedná o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko súd nie je viazaný predbežným právnym názorom a je nutné si uvedomiť, že súd ho vydáva pred vykonaním dokazovania. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podaného odvolania a zároveň uviedol, že požiadavke ustanovenej v § 57 ods. 4 ZoKR žalobca vyhovel tým, že preukázal majetok a záväzky úpadcu pred vykonaním odporovaného právneho úkonu a stav predlženia úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu. Zo žiadneho rozhodnutia nevyplýva povinnosť kvantifikovať majetok a záväzky dlžníka pred a po vykonaní právneho úkonu a ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR nemôže byť v tomto smere vykladané extenzívne. Súd sa nezaoberal ani zisťovaním hlbokého úpadku dlžníka, ktorého predlženie bolo státisícoch Eur ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov. Ak by mal žalobca predkladať položkovitý zoznam majetku a záväzkov, aký zmysel by malo predkladanie dôkazov, z ktorých je nesporne preukázané, že úpadca bol v predlžení ku dňu vykonania odporovaných právnych úkonov, ako aj po ich vykonaní. Žalobca presne kvantifikoval majetok i záväzky, a to nielen poukazovaním na účtovné závierky. 9. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli predložené. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR <.), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podaného dňa 23.05.2022 (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalobca dňa 23.05.2022 podal odvolanie elektronicky s kvalifikovaným podpisom, ktoré obsahovalo iba prvé dve strany, pričom neobsahovalo odvolací návrh (čl. 403 spisu). Následne dňa 30.05.2022 žalobca podal odvolanie, ktoré obsahovalo desať strán (čl. 407 spisu) ako aj odvolací návrh, a to prostredníctvom mailu a tiež elektronicky s kvalifikovaným odpisom. Sprievodný list k odvolaniu doručenému až dňa 30.05.2022, bol označený ako „Opätovné predloženie odvolania“. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 08.05.2022. Lehota na podanie odvolania tak začala žalobcovi plynúť dňa 09.05.2022, t.j. v pondelok a jej posledný deň pripadol na deň 23.05.2022, t.j. na pondelok. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že doplnenie odvolania a v ňom uvedených odvolacích dôvodov po uplynutí lehoty na podanie odvolania, t.j. po dátume 23.05.2022, nie je možné a odvolací súd sa preto zaoberal iba odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré bolo podané na súde dňa 23.05.2022, t.j. v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Pokiaľ ide o odvolací návrh, tento je možné doplniť aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie vyzýval žalobcu na jeho doplnenie, ale odvolací návrh, ktorý je súčasťou doplneného odvolania, je plne akceptovateľný na účely odvolacieho konania vyvolaného odvolaním podaným dňa 23.05.2022. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP <. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. 16. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku zakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného konania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne rozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t.j. možnosť odporovania právnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka). 17. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. 18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2016, z ktorého o.i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 19. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, z ktorého o.i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 20. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho právnym záverom, kedy žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR, nakoľko nepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať, že označený právny úkon úpadcu (úhrady z účtu úpadcu dňa 20.01.2020 a 11.02.2020) ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, t.j. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov, ktorá existovala v čase vykonania odporovaného právneho úkonu a bola prihlásená v konkurze, nebolo možné v dôsledku právneho úkonu úpadcu, ktorým podľa žalobcu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca k podanej žalobe pripojil Zoznam záväzkov, jednotlivé prihlášky pohľadávok do konkurzu a účtovné závierky zostavené ku dňu 30.11.2019 a 31.12.2019 (č.l. 8-34 spisu). Neskôr v priebehu konania predložil ďalšie listiny na účely kvantifikovania majetku a záväzkov dlžníka ako súpis všeobecnej podstaty a jeho doplnenie, súpis oddelenej podstaty a jej doplnenie, zmluvy o kontokorentnom úvere spolu s dodatkami a s OP, oznámenia o výpovedi úverového limitu, zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam spolu s dodatkami, saldokonto pohľadávok, výpisy z NCRzp, výpisy z LV č. XXXX, č. XXXX, účtovné závierky zostavené ku dňu 31.12.2018, ku dňu 31.12.2019, ku dňu 31.01.2020, ku dňu 29.02.2020, oznámenie o zmene úverových podmienok, výzvu na úhradu záväzkov, vyhlásenie o evidencii pohľadávok v účtovníctve, výpisy z OR ČR, z OR SR, rámcové zmluvy o leteckej preprave, prepravné zmluvy s faktúrami, špecifikácia pohľadávky veriteľa Abanoub Travel, správa audítora k účtovnej závierke, protokol z overovania IUZ, vyhlásenie úpadcu, inventúrne súpisy odpisovaného dlhodobého majetku, saldokonto odberateľov a dodávateľov, hlavná kniha, daňové priznania, dokladová inventúra a rekapitulácia miezd (č.l. 66-265, č.l. 289-290, č.l. 297-347 spisu). 22. Žalobca počas celého konania tvrdil a preukazoval, že dlžník bol v čase pred aj po vykonaní právneho úkonu vo forme hlbokého úpadku, ktorý sa postupne zväčšoval, a to vo forme predlženia. Uvedená skutočnosť sporná nie je, z predložených dokladov skutočne vyplýva, že dlžník bol dlhodobo v úpadku, čo napokon vyústilo do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd však uvádza, že otázka úpadku a predlženia nie je splnením a preukázaním predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Doklady predložené žalobcom v priebehu konania síce obsahujú údaje o majetku, či záväzkoch dlžníka, bolo však povinnosťou žalobcu identifikovať ukrátenie veriteľov a jednotlivými dôkazmi len preukázať toto svoje tvrdenie. Žalobca však v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nespresnil, či a v akom rozsahu došlo k zmenšeniu uspokojenia veriteľov dlžníka, teda absentuje bremeno tvrdenia vo vzťahu k existencii ukrátenia. Splnením bremena tvrdenia nie je ani podrobná analýza účtovných závierok a nie sú ním ani skutočnosti ohľadne sumy speňaženia majetku zo všeobecnej, resp. oddelenej podstaty v priebehu konkurzu na majetok dlžníka. Tvrdenie žalobcu o znížení majetku úpadcu úhradou žalovanému spôsobujúce vznik ukrátenia tak zostalo vo všeobecnej rovine. Napokon nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu, že žiadny zákon neukladá povinnosť verifikovať majetok a záväzky dlžníka pred a po vykonaní právneho úkonu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR vyžaduje ukrátenie veriteľa/veriteľov, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ako je zrejmé aj z citovaného rozhodnutia č. 33 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2016, k tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že úpadok dlžníka bol aj pred aj po odporovaných právnych úkonoch, tento sa v priebehu mesiacov prehlboval. Avšak len samotná prítomnosť úpadku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu nie je dôvodom na vyhovenie žalobe. Ako vyplýva aj z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že v prípade úhrad zo dňa 20.01.2020 a 11.02.2020 sa jednalo o ukracujúci právny úkon, je tak absolútne správny a vychádzajúci zo skutkového stavu riadne zisteného vykonaným dokazovaním. Ako už odvolací súd uviedol, unesením dôkazného bremena nie je možné rozumieť predloženie množstva listín bez toho, aby žalobca špecifikoval ukrátenie, teda bez existencie konkrétneho tvrdenia. Dôkazy majú slúžiť na preukázanie konkrétnych tvrdení strany a nie je úlohou súdu v predložených dôkazoch hľadať, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľov a týmto spôsobom doplniť všeobecné tvrdenie žalobcu. V opačnom prípade by v obdobných sporoch postačovalo predložiť celé účtovníctvo úpadcu s tvrdením, že došlo k ukráteniu veriteľov, a to aj bez špecifikácie jednotlivých veriteľov a ich ukrátenia. Ako však už bolo uvedené, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie existencie ukrátenia boli na žalobcovi, ktorý ich v prejednávanom spore neuniesol. 23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ukrátenie je v danej veci nesporné, túto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný v priebehu konania namietal nesplnenie predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR vo svojich vyjadreniach (č.l. 46 a 272 spisu). 24. Ako nedôvodnú napokon vyhodnotil odvolací súd tiež námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vydal prekvapivé rozhodnutie, keď v predbežnom právnom posúdení neupozornil žalobcu na nepreukázanie podmienky stanovenej v § 57 ods. 4 ZoKR. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 22.02.2022 (č.l. 350 spisu) je nepochybné, že súd prvej inštancie uviedol, že vychádza z ustanovení § 57 a § 59 ZoKR, teda zo všeobecných a osobitných podmienok odporovateľnosti. Hoci je cieľom inštitútu predbežného právneho posúdenia minimalizovanie prekvapivých rozhodnutí, žiadne ustanovenie CSP neukladá rozsah tohto posúdenia a je nepochybné, že predbežné posúdenie nemá poskytnúť celkové závery prejednávanej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov a ide preto o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je ani možné odporovateľnosťou napadnúť. Ak uvedený predpoklad chýba, je z pohľadu základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené takýto úkon postihnúť odporovateľnosťou. Súd prvej inštancie preto bol oprávnený skúmať splanenie podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR ako základného predpokladu odporovateľnosti, a to aj bez uvedenia tejto skutočnosti v predbežnom právnom posúdení a dokonca aj bez výslovnej námietky žalovaného. V prejednávanej veci oprávnenie súdu bolo jednoznačné aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nesplnenie tohto predpokladu opakovane v konaní namietal. Žalobca (správca úpadcu s právnickým vzdelaním) a tiež jeho právny zástupca v konaní, si museli byť vedomí povinnosti súdu skúmať splnenie podmienky odporovateľnosti definovanej v § 57 ods. 4 ZoKR. Námietky odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).