{"guid": "7c26d51c-e4e9-4a7d-bda8-0e7f2c0c7a01:13ffb6ff-01a9-4fd2-9f70-2f224594953f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1", "spisova_znacka": "6Cob/55/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/55/2023 z 21. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2025, sp. zn. 6Cob/55/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1", "identifikacne_cislo": "4122201707", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13ffb6ff-01a9-4fd2-9f70-2f224594953f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/55/2023\n4122201707\n21. 08. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:4122201707.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom\nHattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, právne zastúpený: Mgr. Oliver Krist, advokát so sídlom\nKýčerského 7, 811 05 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: B.. A. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom\nV. ulica XXX/XX, XXX XX V. - W. a žalovanému v 2. rade: B.. C. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom N.\nXXXX/XX, XXX XX R. - E. G., obaja právne zastúpení: JUDr. Igor Huna, advokát so sídlom Tranovského\n57, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, o zaplatenie 2 676,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného v 1. rade a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/5/2022-298 zo dňa\n05.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/5/2022-298 zo dňa 05.06.2023\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi voči žalovaným v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.\n29Cb/5/2022-298 zo dňa 05.06.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4, 831 03 Bratislava,\nIČO: 17 318 378 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,spoločnosť Plastcom, spol. s r.o.“ alebo aj\nako ,,spoločnosť“) proti žalovanému v 1. rade: Ing. A. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. ulica XXX/\nXX, XXX XX V. - W. (ďalej aj ako „žalovaný v 1. rade“ alebo aj ako ,,B.. A. E.“) a žalovanému v 2. rade:\nB.. C. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX R. - E. G. (ďalej aj ako „žalovaný v 2.\nrade“ alebo aj ako ,,B.. C. T.“) alebo (ďalej spolu obaja aj ako ,,žalovaní“), o zaplatenie 2 676,99 eura\ns príslušenstvom, uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n2 676,99 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 956,99 eura od 09.02.2022\ndo zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 720 eur od 14.02.2023 až\ndo zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40 eur a to\nvšetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok voči\nžalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok\nII.).\n2. Súd rozhodol s poukazom na § 134, § 135a ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 261\nods. 1, § 502 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zákonov (ďalej len\nako ,,ObZ“), § 420 ods.1 a ods. 2, § 442 ods. 1 a ods. 3, § 489, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších zákonov (ďalej len ako ,,OZ“), § 137 písm. a), § 149, § 150, § 151 ods.1\n\na ods. 2, § 152, § 153 ods.1 a ods. 2, § 154, § 187 ods.1 a ods. 2, § 188 ods.1, § 191 ods.1, § 204, §\n215 ods.1 a ods.2, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1 a ods. 2, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších zákonov (ďalej len ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa\n14.02.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 1 956,99\neura s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou\nzapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiel: Sro vložka číslo 903/B, má\nštyroch spoločníkov, a to Ing. C. T., B.. A. E., B.. F. C. a B.. C. L., ktorí sú súčasne konateľmi a aj jej\nzamestnancami a to na pozíciách odborných riaditeľov s tým, že v jej mene konajú vždy dvaja konatelia\nspoločne. Žalobca dôvodil, že žalovaní ako konatelia spoločnosti žalobcu porušili svoju povinnosť\nštatutárnych zástupcov vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami\nspoločnosti a všetkých jej spoločníkov a svojim protiprávnym konaním mu spôsobili škodu v sume vo\nvýške 1 956,99 eura.\nArgumentoval, že žalovaní Ing. A. E. a B.. C. T. ako konatelia žalobcu podali dňa 05.03.2018\nprostredníctvom advokátky JUDr. Y. L. (ďalej aj ako „advokátka“) žalobu voči Ing. C. L. - spoločníkovi\na konateľovi žalobcu a ktorý bol zároveň jeho zamestnancom na pozícii obchodno - ekonomického\nriaditeľa (OER) (ďalej aj ako „Ing. C. L.“) a to o náhradu škody v sume vo výške 180,35 eura a ktorá bola\nvedená na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cpr/5/2018 (ďalej aj ako „spor vedený pod sp. zn.\n60Cpr/5/2018“ alebo aj ako „sp. zn. 60Cpr/5/2018“). Mal za to, že táto žaloba bola absolútne nedôvodná\na zdôraznil, že sa jednalo o žalobu spadajúcu do súboru viacerých vymyslených a nedôvodných žalôb\nna základe údajných porušení pracovných povinností Ing. C. L. s poukazom na ustanovenie § 99\nZákonníka práce, ktorý mal neoprávnene vyplatiť zamestnancovi žalobcu Ing. Q. sumu vo výške 180,35\neura za prácu nadčas, hoci ju v zmysle vedenej evidencie práce skutočne vykonal. V samotnej žalobe\npritom nebolo vôbec uvedené, v čom by malo spočívať konkrétne porušenie povinností Ing. C. L., iba\nbolo takéto jeho porušenie konštatované. Absolútna nedôvodnosť tejto žaloby a jej šikanóznosť sa v\nplnom rozsahu potvrdila rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 60Cpr/5/2018-247, ktorý po\nrozsiahlom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému Ing. C. L. priznal náhradu trov\nsúdneho konania. Uvedený rozsudok bol potvrdený dňa 24.10.2019 Krajským súdom v Bratislave ako\nodvolacím súdom.\nŽalobca poukázal na to, že vyššie uvedená žaloba spadá do súboru ďalej uvedených vymyslených,\nnedôvodných a šikanóznych žalôb, ktoré žalovaní konatelia Ing. C. T. a Ing. A. E. začali podávať na Ing.\nC. L. už od polovice roku 2017 a takto podali prostredníctvom advokátky JUDr. Y. L. voči žalovanému Ing.\nC. L. viaceré žaloby o náhradu škody a to: dňa 23.06.2017 v sume vo výške 571,60 eura, dňa 24.11.2017\nv sume vo výške 135,20 eura, dňa 05.03.2018 v sume vo výške 312,13 eura a dňa 15.06.2018 v sume\nvo výške 14 000 eur. Žalobca zastával názor, že všetky uvedené žaloby podané žalovanými boli účelovo\nvymyslené a absolútne nedôvodné, a preto boli všetky tieto žaloby žalovanými buď vzaté späť a súdne\nkonania boli následne zastavené alebo boli žaloby súdom zamietnuté ako nedôvodné.\nOhľadom vyššie uvedených podaných žalôb žalovanými ako konateľmi žalobcu voči Ing. C. L., žalobca\nďalej uviedol, že žalovaní dňa 15.10.2019 zobrali voči žalovanému Ing. C. L. späť žalobu na náhradu\nškody v sume vo výške 14 000 eur a z tohto dôvodu Okresný súd Bratislava III konanie vedené pod sp. zn.\n45Cpr/10/2018 uznesením dňa 28.11.2019 zastavil a žalovanému Ing. C. L. priznal náhradu trov konania.\nTaktiež Krajský súd v Bratislave sp. zn. 10CoPr/1/2020 o zaplatenie sumy vo výške 135,20 eura s\npríslušenstvom rozsudkom z 30.04.2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu,\nktorou sa žalovaní prostredníctvom žalobcu domáhali uložiť žalovanému Ing. C. L. povinnosť zaplatiť\nsumu vo výške 135,20 eura. Krajský súd v Bratislave okrem iného v odôvodnení rozsudku výslovne\nkonštatoval, že: „Súd prvej inštancie preto dospel k absolútne správnemu právnemu záveru, s ktorým\nsa odvolací súd stotožnil, že žalobca v konaní nepreukázal žiadne porušenie akejkoľvek pracovnej\npovinnosti žalovaného pri plnení jeho pracovných úloh...“ Ďalej žalovaní ako konatelia žalobcu vo veci\npodanej žaloby voči žalovanému Ing. C. L. o zaplatenie sumy vo výške 571,60 eura túto zobrali po\ntroch rokoch podaním zo dňa 09.11.2021 v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodov, a preto Okresný\nsúd Bratislava III dňa 29.11.2021 konanie zastavil. Zároveň žalovaní ako konatelia žalobcu vo veci\npodanej žaloby voči žalovanému Ing. C. L. o zaplatenie sumy vo výške 312,13 eura, túto zobrali po troch\nrokoch podaním zo dňa 09.11.2021 v celom rozsahu späť a bez uvedenia dôvodov, a preto Okresný súd\nBratislava III dňa 12.11.2021 konanie zastavil.\nŽalobca mal za to, že žalovaní ako konatelia opakovane zneužívali svoje postavenie konateľov a\nsystematicky podávali na Ing. C. L. absolútne nedôvodné, vymyslené a založené na preukázateľne\nnepravdivých tvrdeniach, a preto sa jednalo o šikanózne žaloby, ktoré využívali na jeho pošpinenie,\nzastrašovanie a ohováranie.\n\nZároveň poukázal na to, že žalovaní ako konatelia neoznámili Ing. C. L. vznik údajnej škody, ani ju s\nním neprerokovali, ale rovno naňho podali žalobu, čo je tiež porušením ich povinností vyplývajúcich z\n§ 191 Zákonníka práce a to znamená ich priame porušenie „povinnosti zaobstarať si a pri rozhodovaní\nzohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa rozhodnutia“. Konanie žalovaných je tak možné\npovažovať za hrubé a úmyselné porušenie svojich povinností ako konateľov a je v priamom rozpore s\nkonaním s odbornou starostlivosťou a je v rozpore so záujmami spoločnosti ako aj spoločníka Ing. C. L.\na je hrubým porušením ustanovenia § 135a ods. 1 ObZ. Žalobca sa odvolával ďalej na ustanovenie §\n135a ods. 2 ObZ, podľa ktorého konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,\nsú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.\nŽalobca argumentoval, že v danom prípade mu voči žalovaným vznikla škoda na základe porušenia\nich povinností ako konateľov žalobcu z titulu nákladov za uhrádzanie právnych služieb za podanie\nnedôvodnej žaloby voči Ing. C. L. na Okresný súd Bratislava III o náhradu škody v sume vo výške 180,35\neura (sp. zn. 60Cpr/5/2018) a to za úhradu trov súdneho konania, ako aj súdneho poplatku (účtovaný vo\nfaktúre 25/2019) a ktoré boli vyúčtované faktúrami - č. 12/2018 zo dňa 13.03.2018 v sume vo výške 700\neur a ktorá bola žalobcom uhradená dňa 23.03.2018, č. 36/2018 zo dňa 23.03.2018 v sume vo výške\n490 eur a ktorá bola žalobcom uhradená dňa 11.09.2018, č. 17/2019 zo dňa 23.04.2019 v sume vo\nvýške 490 eur a ktorá bola žalobcom uhradená dňa 02.05.2019, č. 25/2019 zo dňa 24.05.2019 v sume\nvo výške 156,50 eura a ktorá bola žalobcom uhradená dňa 05.06.2019 a č. 5/2019 zo dňa 09.06.2019\nv sume vo výške 112,24 eura a ktorá bola žalobcom uhradená dňa 18.06.2019.\nUviedol, že úhrady advokátom za právne služby vyúčtované vo faktúrach tak predstavovali spolu sumu\nvo výške 1 932,24 eura a zaplatený súdny poplatok v sume vo výške 16,50 eura čo je spolu 1 948,74\neura (vyúčtovacia faktúra č. 11/2020 zo dňa 07.01.2020 vystavená na sumu vo výške 112,24 eura,\nfaktúra č. 15/2020 zo dňa 14.11.2020 vystavená na sumu vo výške 112,24 eura, t. j. 700 eur + 490 eur\n+ 490 eur + 156 eur (140 eur +16,50 eura) + 112,24 eura = 1 948,74 eura). Žalobca ďalej uviedol, že\ntaktiež zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 08,25 eura.\nŽalobca zhrnul, že celková škoda voči žalovaným z dôvodu porušenia ich povinností ako konateľov\npredstavuje náklady za uhradené právne služby v celkovej sume vo výške 1932,24 eura a náklady za\nuhradené súdne poplatky v celkovej sume 24,75 eura, t. j. spolu škoda vo výške 1 956,99 eura.\nŽalobca poukázal na to, že advokát JUDr. Igor Huna zastupujúci žalobcu v súdnom konaní pred\nOkresným súdom Bratislava III vedenom sp. zn. 60Cpr/5/2018 o zaplatenie sumy vo výške 180,35 eura si\nnajskôr neoprávnene účtoval právne služby dopredu t. j. ktoré ešte neuskutočnil, t. j akoby preddavkovo\na až po pol roku a roku poslal ďalšie „vyúčtovacie“ faktúry.\nZároveň žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že súd priznal žalovanému náhradu trov v rozsahu 100\n% prvostupňového aj odvolacieho konania, súd prvej inštancie ani po dvoch rokoch od právoplatnosti\nsvojho rozhodnutia nerozhodol o výške priznaných trov súdneho konania, a preto ich ešte žalovanému\nneuhradil.\nĎalej žalobca uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 08.02.2022 vyzval\noboch žalovaných ako konateľov na náhradu spôsobenej škody vzniknutej mu úhradou právnych služieb\nv súvislosti s podaním nedôvodnej a šikanóznej žaloby voči Ing. C. L. o zaplatenie sumy vo výške 180,35\neura podanej na Okresný súd Bratislava III vedenej pod spis. zn. 60Cpr/5/2018 v celkovej sume vo výške\n1 956,99 eura, ktorá pozostáva zo sumy vo výške 1 932,24 eura za uhradené náklady za právne služby a\nza náklady za zaplatenie súdnych poplatkov v sume vo výške 16,50 eura a v sume vo výške 08,25 eura.\nŽalovaní však na jeho výzvu o zaplatenie uplatnenej náhrady škody nereagovali a ktorú mu neuhradili.\nŽalobca považoval za preukázané, že žalovaní ako konatelia žalobcu postupovali vo veci podania žaloby\nvoči Ing. C. L. o zaplatenie náhrady škody v sume vo výške 180,35 eura, vedenej na Okresnom súde\nBratislava III pod spis. zn. 60Cpr/5/2018, v rozpore s odbornou starostlivosťou a v rozpore so záujmami\nžalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaní týmto svojim konaním ako konatelia žalobcu porušili ustanovenie\n§ 135a ods. 1 ObZ, a preto sú mu povinní v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 nahradiť spoločne a\nnerozdielne vzniknutú škodu, ktorú mu týmto svojim konaním spôsobili.\nŽalobca k veci predložil súdu písomné dôkazy: plnomocenstvo, výpis z obchodného registra spoločnosti\nžalobcu, organizačnú štruktúru žalobcu, príklady používaných pejoratívnych výrazov žalovanými, žalobu\nna náhradu škody v sume vo výške 180,35 eura a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.\nk. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa 10.07.2019 v tejto veci, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n10CoPr/6/2019-306 zo dňa 24.10.2019, žalobu na náhradu škody v sume vo výške 571,60 eura, žalobu\nna náhradu škody v sume vo výške 135,20 eura, žalobu na náhradu škody v sume vo výške 312,13\neura, žalobu na náhradu škody v sume vo výške 14 000 eur, späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy vo\nvýške 14 000 eur a uznesenie Okresného súdu Bratislava III o zastavení súdneho konania v tejto veci\n\nsp. zn. 45Cpr/10/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave o zaplatenie sumy vo výške 135,20 eura\nč. k. 10CoPr/1/2020-323, späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy vo výške 571,60 eura a uznesenie o\nzastavení súdneho konania v tejto veci č. k. 21Cpr/12/2017-201, späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy\nvo výške 312,13 eura a uznesenie o zastavení súdneho konania v tejto veci č. k. 21Cpr/5/2018-133,\nfaktúru č.12/2018 vystavenú na sumu vo výške 700 eur, faktúru č. 36/2018 vystavenú na sumu vo výške\n490 eur, faktúru č. 17/2019 vystavenú na sumu vo výške 490 eur, faktúru č. 25/2019 vystavenú na sumu\nvo výške 156,50 eura, faktúru č. 5/2019 vystavenú na sumu vo výške 112,24 eura, vyúčtovaciu faktúru\nč.57/2019 zo dňa 11.12.2019, faktúru č. 14/2020 zo dňa 04.11.2020, výpisy z účtu žalobcu o úhradách\nfaktúr, platobný predpis na úhradu súdneho poplatku v sume vo výške 8,25 eura a výzvu na úhradu\nnáhrady škody zo dňa 08.02.2022.\n4. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.03.2022 platobný rozkaz č. k. 29Cb/5/2022-119, ktorým uložil\nžalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu v sume\nvo výške 1956,99 eura s príslušenstvom a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur\nalebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia\nplatobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia a ostatných trov konania v\nsume vo výške 59 eur.\n5. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 06.04.2022 a v celom rozsahu\nodmietli tvrdenia žalobcu, že mu ako konatelia mali spôsobiť škodu v sume vo výške 1 956,99 eura.\nArgumentovali, že žalobca oprel podanie žaloby o súdny spor voči Ing. C. L. o zaplatenie sumy vo výške\n180,35 eura vedený na Okresnom súde Bratislava III vedený pod sp. zn. 60Cpr/5/2018 (ďalej aj ako\n„súdny spor“) a v tejto právnej veci ako konatelia žalobcu v konaní pred súdom splnomocnili na základe\nudeleného plnomocenstva zo dňa 24.01.2018 zastupovaním K. C. Y. L., ktorá spoločnosť Plastcom,\nspol. s r.o. v tejto právnej veci zastupovala do 13.05.2019 s tým, že písomne spoločnosti oznámila\nukončenie svojho právneho zastupovania z dôvodu konfliktu záujmov, pretože spoločnosť Plastcom,\nspol. s r.o. konajúca prostredníctvom konateľov Ing. C. L. a Ing. F. C., podala voči nej žalobu o náhradu\nškody o zaplatenie sumy vo výške 25 855,38 eura s príslušenstvom a ktorá je vedená na Okresnom\nsúde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/128/2018, pričom konanie ešte nie je ukončené. Následne z tohto\ndôvodu splnomocnili zastupovaním v predmetnej právnej veci (sp. zn. 60Cpr/5/2018) advokáta JUDr.\nIgora Hunu na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 28.05 2019, ktorý spoločnosť Plastcom, spol.\ns r.o. zastupoval až do právoplatného ukončenia veci. Žalovaní uviedli, že právny stav, tak ako tvrdí\nžalobca v žalobe, nie je preukázaný a nevidia žiadny dôvod, na základe ktorého, by mu mali uhradiť\nspoločne a nerozdielne škodu v sume vo výške 1 956,99 eura. Dôvodili, že žalobu o náhradu a škody vo\nvýške 180,35 eura vedená pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 60Cpr/5/2018, bola podaná z\ndôvodu ochrany záujmov spoločnosti Plastcom spol. s r.o., nie z dôvodu ochrany záujmov jej konateľov\na zároveň spoločníkov Ing. C. T. a Ing. A. E., ani z dôvodu ich iných zištných záujmov. Dôvodili, že\ntúto žalobu podali z dôvodu dôvodného podozrenia, že v spoločnosti Plastcom, spol s r.o. dochádza zo\nstrany Ing. C. L. k svojvoľnému schvaľovaniu práce nadčas jednotlivým zamestnancom a v spoločnosti\nnie je možné dosiahnuť nápravu vo veci evidencie práce nadčas.\nŽalovaní sa bránili tým, že ich cieľom vždy bolo, aby sa v spoločnosti postupovalo podľa zákona,\ndodržiavali sa predpisy, interné smernice s tým, že ani v jednom súdnom prípade nedošlo z ich\nstrany ako konateľov k zjavnému zneužitiu práva, ktoré by nepožívalo právnu ochranu, ani nedošlo\nk svojvoľnému a bezúspešnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Uviedli, že majú vysokoškolské\nvzdelanie technického zamerania a na základe dôkazov nadobudli presvedčenie, že Ing. C. L. na\npracovnej pozícii obchodno-ekonomický riaditeľ, ktorý je ale zároveň aj konateľom a spoločníkom,\nmohol z tejto jeho pracovnej pozície porušiť ustanovenia Zákonníka práce súvisiace so svojvoľným\nschvaľovaním práce nadčas zamestnancom, ktorých riadil na ekonomickom úseku. Žalovaní preto\noslovili zo svojimi poznatkami a dôkazmi advokátku JUDr. Evu Kliniecovú, ktorá prevzala zastupovanie\nspoločnosti Plastcom, spol. s r. o. a ktorá postupne vypracovala žalobu a zároveň vykonávala všetky\nprávne úkony, vrátane písomných podaní na súd, zúčastňovala sa na jednotlivých pojednávaniach a\nna základe dohody vyúčtovala spoločnosti Plastcom, spol. s r.o náklady za vykonané právne služby\nsúvisiace s jej zastupovaním a to jednotlivými faktúrami spolu s rozpisom prác sumy vyplývajúce z faktúr,\nktoré sú predmetom tohto posudzovaného právneho sporu o náhradu škody.\nMali za to, že nakoľko sú právni laici, boli presvedčení o tom, že advokátka pri poskytovaní právnej\npomoci a právnych službách bude postupovať v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii a\no zmene a doplnení zákona č 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o advokácii“) a ako konatelia konajúci za spoločnosť Plastcom,\nspol. s r.o. boli presvedčení o tom, že advokátka pri výkone advokácie bude postupovať s odbornou\nstarostlivosťou.\n\nŽalovaní dôvodili, že advokátka vypracovala žalobu, ktorú podala na súd, a preto nemohli porušiť svoje\npovinnosti pri výkone svojej pôsobnosti s odvolaním sa na čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nPoukázali na všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu zakotvenú v ustanoveniach § 373 a nasl. ObZ\ns tým, že špeciálnu úpravu obsahuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je\nzodpovednosť konateľa za škodu objektívna. Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa\nza škodu je porušenie povinnosti konateľa a žalobca porušenie povinnosti konateľa musí jednoznačne\npreukázať. V danom prípade, sa tak však nestalo. Nestačí len v žalobe konštatovať, že konateľ konal\nv rozpore so svojimi povinnosťami uvádzanými v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného\nzákonníka, ktorými napr. sú povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, povinnosť\nkonať v súlade so záujmami spoločnosti, povinnosť konať v súlade so záujmami všetkých spoločníkov,\npovinnosť zaobstarať si pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu\nrozhodnutia. Žalovaní sú názoru, že pri výkone svojej pôsobnosti konateľov, v súvislosti s vedením\nsúdneho sporu voči Ing. C. L. o náhradu škody v sume vo výške 180,35 eura vedeným na Okresnom\nsúde Bratislava III pod. sp. zn. 60Cpr/5/2018 postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že\nkonajú v záujme spoločnosti. Mandátna zmluva, ako obstarávateľský typ zmluvy, implicitne predpokladá,\nže mandatár je v dotknutej oblasti odborníkom. Zdôraznili, že zákon nepožaduje od konateľov odbornosť\nv zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti práva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje\nod nich profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu z objektívneho hľadiska Zákon tak\nmandatárovi, podobne ako konateľovi, v hrubých rysoch stanovuje rozmedzie miery kvality, ktorú je\npovinný dodržiavať. Z povahy veci je jasné, že nepôjde o bežnú či priemernú starostlivosť konateľa.\nNaopak, konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne, ak\ntakýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V takomto prípade je konateľ\npovinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby. Keďže v oblasti\npráva sú laici, nedisponujú odbornými znalosťami v tejto oblasti, z tohto dôvodu oslovili so svojimi\npoznatkami o veci a dôkazmi, advokátku JUDr. Evu Kliniecovú a neskôr JUDr. Igora Hunu, ktorí prevzali\nzastupovanie spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.. Mali za to, že ako konatelia spoločnosti naplnili inštitút\nkonania s odbornou starostlivosťou, pretože zachovali predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere\nkvalifikovanej osoby. Boli presvedčení o tom, že advokát pri výkone advokácie bude postupovať s\nodbornou starostlivosťou a bude primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky\na uplatňovať v záujme klienta, a pritom bude dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb. Uviedli, že pri výbere advokáta postupovali s odbornou starostlivosťou. Poukázali na to, že\nzákonná úprava zmierňuje striktnosť zodpovednosti konateľa za škodu pri zásade lojality tým, že\npostačuje aspoň konateľova dobrá viera, že koná v záujme spoločnosti. Dobrá viera je definovaná\nako „nezavinená nevedomosť o právnych nedostatkoch určitého právneho stavu“ a ide v zásade o\nobjektivizovaný stav nevedomosti konajúcej osoby. Zo zákonného znenia § 135a ods. 3 ObZ vyplýva,\nže nestačí len konateľova nevedomosť, ale vyžaduje sa pozitívne presvedčenie konateľa, že koná v\nzáujme obchodnej spoločnosti. Hoci je dobrá viera psychickou kategóriou, aj napriek tomu je nutné dobrú\nvieru konateľa hodnotiť vždy objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska či osobného presvedčenia\nkonateľa. Dobrú vieru je nutné rozlišovať od zavinenia, ktoré je subjektívnou kategóriou, a ktoré vyjadruje\nsubjektívny vzťah konajúceho subjektu k výsledku jeho správania. Zodpovedanie na otázku, či konateľ\nkonal v dobrej viere alebo nie, nie je skutkovou ale právnou otázkou.\nŽalovaní k podanej žalobe (sp. zn. 60Cpr/5/2018) o náhradu škody v sume vo výške 180,35 eura\nuviedli, že z dôkazov k nej priloženými vyplývalo podozrenie, že v spoločnosti dochádza zo strany\nžalovaného (Ing. C. L.) k svojvoľnému schvaľovaniu práce nadčas jednotlivým zamestnancom a v\nspoločnosti nie je možné dosiahnuť nápravu vo veci evidencie práce nadčas. Mali za to, že ako\nkonatelia konali v záujme spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. Zdôraznili, že z obsahu žaloby vyplýva,\nže žalovaní ako konatelia žalobcu neuprednostňovali pred záujmami spoločnosti svoje vlastné záujmy,\nzáujmy jednotlivých spoločníkov či dokonca záujmy tretích osôb a že išlo len o záujmy spoločnosti.\nUviedli, že v predmetnom posudzovanom prípade nemožno hovoriť o vzniku škody, nakoľko jednotlivé\nfaktúry z rozpisom prác boli vystavované advokátkou a uhrádzané žalobcom na základe dohody. O\nvznik škody sa nemôže jednať, pretože všetky finančné prostriedky hradené advokátke spoločnosťou\nPlastcom, spol. s r o., boli účelne vynaložené, pretože tieto úkony právnej služby boli aj vykonané.\nŽalobca nepreukázal porušenie povinnosti konateľa, ani vznik škody, preto nemožno hovoriť ani o\nexistencii príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti konateľa a vznikom škody. Žalovaní navrhli,\naby súd zrušil platobný rozkaz a v právnej veci vykonal dokazovanie. K odporu priložili ako dôkazy\nplnomocenstvo - Ing. A. E., plnomocenstvo - Ing. C. T., plnomocenstvo zo dňa 24.01.2018, žalobu zo\n\ndňa 05.03. 2018, oznámenie o skončení právneho zastúpenia zo dňa 13.05.2019, žalobu na advokátku\nJUDr. Evu Kliniecovú a plnomocenstvo zo dňa 20.05.2019.\n6. K odporu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 02.05.2023, ktorý\nuviedol, že za podanie žaloby na náhradu škody 180,35 eura bolo absolútne nedôvodné v celom rozsahu\na žalovaní ako konatelia viacnásobne porušili zákon a to ustanovenie § 191 ods. 2 Zákonníka práce,\nkeď so zamestnancom Ing. C. L. neprerokovali požadovanú náhradu škody, ani mu vznik škody za\nktorú by mal zodpovedať neoznámili. Žalovaní ako konatelia konali evidentne so zlým úmyslom, pretože\nnapriek tomu, že Ing. C. L. je nielen zamestnancom ale aj spoločníkom a konateľom žalobcu, tak mu\nžalovaní údajný vznik škody, za ktorú by mal vraj ako zamestnanec zodpovedať nielenže neoznámili,\nale s advokátkou sa dohodli na podaní žaloby výslovne bez jeho vedomia ako aj vedomia druhého\nkonateľa a spoločníka Ing. F. C.. Žalovaní tak porušili svoju povinnosť nielen podľa Zákonníka práce,\nale aj podľa ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania v\nsúdnom spore 60Cpr/5/2018, súd v odôvodnení rozsudku výslovne zdokumentoval, že vyplatenie mzdy\nv sume vo výške 180,35 eura Ing. Q., ktoré žalovaní klamlivo označili za škodu nikdy nemohlo byť\nškodou žalobcu, pretože „k vyčísleniu mzdy boli predložené p. G. ako priamym nadriadeným schválené\nmesačné evidencie dochádzky Ing. Q.“. Z uvedeného vyplýva, že suma vo výške 180,35 eura bola\npreukázateľne vyplatená zamestnancovi Ing. Q. za vykonanú prácu schválenú jeho nadriadeným p.\nG.. Schválenie vyplatenia takejto mzdy tak nielenže nikdy nemohlo byť protiprávne, ale ani samotná\nmzda nikdy nemohla predstavovať pre žalobcu škodu, keďže zamestnanec vykonal prácu za ktorú mu\nbola mzda vyplatená. Tieto skutočnosti tak svedčia o tom, že údajne vzniknutá škoda v sume vo výške\n180,35 eura bola vyslovene vymyslená žalovanými a takéto konanie žalovaných ako konateľov je možné\npovažovať za úmyselné protiprávne konanie, ktoré je v rozpore s ich povinnosťou postupovať pri výkone\nsvojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. K samotnej žalobe treba taktiež uviesť, že pokiaľ by bola\nzamestnancovi neoprávnene vyplatená suma mzdy, ktorá mu neprináleží, tak v prvom rade by mal\nbyť zamestnanec vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia a až v prípade, ak by odmietol vydať\nbezdôvodné obohatenie, tak by mala byť podaná žaloba na zamestnanca na jeho vydanie. Preto nebol\nvôbec žiadny dôvod na podávanie žaloby na Ing. C. L.. Žalobca vyjadril názor, že aj podanie žaloby o\ntak nízku sumu t. j. sumu vo výške 180,35 eura je možné považovať za porušenie povinností konateľov\npostupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a bolo to absolútne neekonomické.\nV tomto prípade je navyše aj vynaloženie sumy vo výške 1 956,99 eura na vysúdenie sumy vo\nvýške 180,35 eura možné aj v kontexte prehratého súdneho sporu bez ohľadu na dôvody takéhoto\nneúspechu, považovať za postup konateľov v rozpore s odbornou starostlivosťou, keďže prehratý súdny\nspor vždy znamená, že žaloba nebola podaná dôvodne. Tvrdenia žalovaných považoval žalobca za\núčelové a preukázateľne nepravdivé. Pokiaľ samotní žalovaní uvádzajú, že škoda je majetková ujma,\nktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, tak z podanej žaloby je zrejmé, že žalobcovi vznikla\nškoda, keďže sa mu zmenšil majetok, a to na základe protiprávneho postupu žalovaných v rozpore s\nodbornou starostlivosťou, keď žalobcovi vznikli výdavky vynaložené na vedenie šikanóznej a absolútne\nnedôvodnej žaloby spočívajúce v úhradách právnych služieb. Na strane konajúcich advokátov je síce\nmožné hovoriť o oprávnených príjmoch za poskytované právne služby, avšak na strane žalobcu ide o\nspôsobenie škody, pretože vynaloženie výdavkov na vedenie nedôvodnej a šikanóznej žaloby nie je\noprávneným a účelne vynaloženým výdavkom, ale práve naopak ide o výdavok vynaložený žalovanými\nneoprávnene a nedôvodne. Zo strany žalovaných tak išlo o protiprávne konanie, ktorého priamym\nnásledkom bolo zmenšenie majetku žalobcu a takéto zmenšenie majetku, predstavuje pre žalobcu\nškodu.\n7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že predpokladom na úspešné uplatnenie\nnároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej\nsúvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou\nškodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku), musí byť spôsobená\nbez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Zaplatenie odmeny právnemu zástupcovi však\nnemožno považovať za vznik škody ani porušenie povinnosti a to ani v prípade prehry v súdnom konaní\na ani v prípade žalobcu. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za\nškodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),\nale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a\ndôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,\nktorého tvrdenie má byť preukázané teda poškodeného. Čo sa týka tejto posudzovanej právnej veci, tak\nv žiadnom prípade nemohol byť nexus - spojenie, súvislosť a sled vyplývať z ich konania.\n8. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.02.2023 sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných a rozšíril žalobu,\nnakoľko v čase podania žaloby vo veci sp. zn. 29Cb/5/2022 ešte nebolo súdom rozhodnuté o výške\n\ntrov konania. Okresný súd Bratislava III o výške náhrady trov konania voči žalovaným v sume vo výške\n720 eur rozhodol až dňa 17.01.2023 a spoločnosť ich Ing. C. L. uhradila dňa 10.02.2023. Žalobca preto\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 13.02.2023 vyzval žalovaných na úhradu sumy\nvo výške 720 eur z titulu náhrady škody, ktorí však na túto výzvu nereagovali a vzniknutú škodu mu\nneuhradili. V nadväznosti na vyššie uvádzané právne skutočnosti preto žalobca rozšíril žalobu o náhradu\nškody v sume vo výške 1 956,99 eura s príslušenstvom o sumu 720 eur s príslušenstvom.\nUviedol, že škodu predstavujú náklady na právne zastúpenie v konaniach, ktoré neoprávnene a\nšikanóznym spôsobom viedli žalovaní a nebyť ich protiprávneho konania, takéto náklady by mu nikdy\nnevznikli a teda by nedošlo ani k úbytku jeho majetku. V danom prípade protiprávne konanie žalovaných\nzahŕňa aj objednávku právnych služieb na vypracovanie takejto nedôvodnej žaloby, keďže protiprávne\nkonanie je v tomto prípade všetko konanie konateľov, ktoré súviselo s vypracovaním a podaním žaloby\nako aj vedením nedôvodného súdneho sporu založeného na nepravdivých skutkových a právnych\ntvrdeniach.\nMal za to, že žalovaní v mene žalobcu vynakladali finančné prostriedky na súdne konanie voči\nIng. C. L. bezdôvodne a žalobcu o tieto finančné prostriedky neoprávnene pripravili, a preto nielen\npodanie nedôvodnej žaloby a vedenie takéhoto súdneho sporu, je postupom v rozpore s odbornou\nstarostlivosťou, ale aj vynaloženie nákladov na podanie nedôvodnej žaloby a na vedenie takéhoto\nsúdneho sporu je konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou a teda je protiprávne. Príčinná súvislosť\nmedzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaných je preto absolútne zrejmá, keďže ich priamym\nkonaním došlo k vynaloženiu nákladov na podanie nedôvodnej žaloby a vedenie šikanózneho súdneho\nsporu voči zamestnancovi. Škoda v tomto súdnom konaní predstavuje všetky náklady žalobcu na\nvedenie nedôvodného a šikanózneho sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod\nspis. zn. 60Cpr/5/2018 o náhradu škody v sume vo výške 180,35 eura s príslušenstvom a v konaní\nvedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/5/2022 o trovách konania.\nSúd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.05.2023 a na ktorom rozhodol o návrhu žalobcu o pripustení\nzmeny žaloby žalovaného nároku - rozšírenie žaloby o sumu vo výške 720 eur s príslušenstvom a\nteda domáhal sa voči žalovaným sumy v v celkovej výške 2 676,99 eura s príslušenstvom. Žalovaní\nzdôraznili, že konali v dobrej viere, pričom neuprednostňovali svoje vlastné záujmy konateľov pred\nzáujmami spoločnosti a spoločníkov a nesúhlasili s tým, že spôsobili vznik škody nakoľko, že advokátka\nza finančné prostriedky, ktoré jej žalobca uhradil mu poskytovala protihodnotu - právne služby a teda,\nsa jednalo o účelne vynaložené finančné prostriedky.\nZ predložených listín súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáhal voči žalovaným náhrady škody,\nktorá mu mala byť spôsobená v súvislosti s podaním ich žaloby ako konateľov žalobcu voči Ing. C. L.\no zaplatenie náhrady škody v sume vo výške 180,35 eura - vedenej na Okresnom súde Bratislava III\npod spis. zn. 60Cpr/5/2018. Žalobca voči žalovaným rozšíril žalobu na rovnakom skutkovom základe o\nnáhradu škody spočívajúcu v zaplatených trovách konania v predmetnej veci a to o sumu vo výške 720\neur (uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 29Cb/5/2022 zo dňa 17.01.2023). Žalobca mal za\nto, že podanie uvedenej žaloby žalovanými bolo nedôvodné a šikanózne, nakoľko žalovaní porušili svoje\npovinnosti pri výkone ich pôsobnosti, a preto sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť mu škodu,\nktorú mu tým spôsobili tým, že uhradil advokátke za poskytnuté právne služby sumy faktúry v súvislosti\ns jej zastupovaním žalobcu v tomto spore ako aj súdne poplatky a trovy uvedeného konania, čo žalobca\npreukazoval jednak predloženými faktúrami, výpismi z účtu o ich zaplatení, predpisom týkajúcim sa\nsúdneho poplatku - uznesením č. k. 60Cpr/5/2018-395 a uznesením Okresného súdu Bratislava III sp.\nzn. 29Cb/5/2022 zo dňa 17.01.2023.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na skutočnosť, že z predložených\nlistín vyplýva, že medzi jednotlivými konateľmi žalobcu je vedených viacero súdnych konaní v rôznom\nprocesnom postavení týchto konateľov, týkajúcich sa predovšetkým riadenia a činnosti žalobcu. Z\npočtu týchto konaní, ale aj z jednotlivých vyjadrení vyplývajúcich z e-mailovej komunikácie medzi\nkonateľmi žalobcu, predloženej z e-mailovej komunikácie so žalobcom a žalovanými ako aj z vyjadrenia\nžalovaných, vyplýva, že vzťahy medzi konateľmi spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. nie sú dobré. Súd\nprvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaní Ing. A. E. a Ing. C. T. ako konatelia žalobcu\npodali na Okresný súd Bratislava III dňa 05.03.2018 prostredníctvom advokátky JUDr. Evy Kliniecovej\nvoči konateľovi a spoločníkovi Ing. C. L. žalobu o náhradu škody v sume vo výške 180,35 eura\n(vedená pod sp. zn. 60Cpr/5/2018) a to z dôvodu, že žalovaný Ing. C. L. mal neoprávnene vyplatiť\nIng. Q. sumu vo výške 180,35 eura za prácu nadčas s poukazom na ustanovenie § 99 Zákonníka\npráce. Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa 10.07.2019 žalobu\nzamietol. Z predmetného odôvodnenia rozsudku súdu vyplynulo, že žalobca nepreukázal kumulatívne\nsplnenie všetkých predpokladov na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu žalovaného v zmysle §\n\n179 ods. 1 Zákonníka práce, upravujúceho všeobecnú zodpovednosť zamestnanca, keď absentuje už\nprvý predpoklad a to protiprávny úkon žalovaného ako zamestnanca pri plnení jeho pracovných úloh\nalebo v priamej súvislosti s nimi v súvislosti so žalovanou náhradou škody. Z preložených listinných\ndôkazov je zrejmé, že evidenciu dochádzky zamestnancovi žalobcu - Ing. Q. a tým aj vykonanie práce\nnadčas, schválil jeho priamy nadriadený E. G. ako vedúci oddelenia predaja a z podpisu evidencie\ndochádzky Ing. Q. je možné usudzovať, že výsledky jeho práce prevzal a schválil. Žalovaný, ktorému\nje zverená mzdová a personálna agenda na najvyššej riadiacej úrovni, odsúhlasoval mzdy ako celok\npre všetkých zamestnancov žalobcu a to aj vrátane Ing. Q. na základe podkladov pripravených\na predložených personálnou manažérkou p. L., pričom k vyčísleniu mzdy boli predložené E. G.\nako priamym nadriadeným Ing. Q., schválené mesačné evidencie dochádzky. Ing. C. L. následne\nzabezpečoval vyplatenie miezd. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný Ing. C. L. mal za to, že\npostupoval v súlade s platnou právnou úpravou a žalobca nepreukázal existenciu jeho protiprávneho\núkonu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne porušenia § 97 ods.\n1, ods. 3 a ods. 5 Zákonníka práce žalovaným. V danom prípade došlo k výplate mzdy za prácu\nnadčas vrátane mzdového zvýhodnenia Ing. Q., ktorú podľa pripojenej e-mailovej komunikácie a aj\npísomného odsúhlasenia evidencie dochádzky pracovného času v roku 2016 vykonával so súhlasom\nzamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období, o čom svedčí\npreukázané ústne schválenie nadčasovej práce žalobcom a predložená evidencia dochádzky Ing. Q.\nza mesiace 10/2016-12/2016. Súd mal za to, že žalobcovi tak žiadna škoda nemohla výplatou mzdy\nza prácu nadčas Ing. Q. vzniknúť, keďže táto bola naviac vykonávaná v súlade s ustanovením § 97\nZákonníka práce. Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že k oznámeniu a prerokovaniu\npožadovanej náhrady škody žalovanými voči Ing. C. L. v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 Zákonníka\npráce nedošlo. Aj v tomto prípade súd ďalej konštatoval, že z úradnej činnosti súdu je známe, že\nmedzi stranami sporu, príp. ich jednotlivými konateľmi/spoločníkmi v rôznom procesnom postavení, je\nvedených viacero súdnych konaní vo vzťahu k riadeniu a činnosti žalobcu, naviac konanie strán sporu\nje predmetom viacerých vyšetrovaní orgánmi činnými v trestnom konaní a šetrení správnych orgánov.\nSúd poznamenal, že nemôže nechať bez povšimnutia, že v kontexte uvedeného ide o šikanóznu žalobu,\nktorej účelom, viac ako uplatňovanie a bránenie práva žalobcu ako spoločnosti prípustnými zákonnými\nprostriedkami ochrany jeho oprávnených záujmov, je presadzovanie vlastných záujmov zneužívaním\nzákonných procesných inštitútov bránenia ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu.\nSúd prvej inštancie uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 10CoPr/6/2019-306 zo\ndňa 24.10.2019 (ďalej aj ako „potvrdzujúci rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie č. k. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa 10.07.2019 (ďalej aj ako rozsudok súdu prvej inštancie“) a s\nktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a považoval za preukázané, že sa jednalo o šikanóznu žalobu,\nktorej účelom viac ako uplatňovanie a bránenie práva žalobcu ako spoločnosti prípustnými zákonnými\nprostriedkami ochrany jeho oprávnených záujmov, je presadzovanie vlastných záujmov zneužívaním\nzákonných procesných inštitútov bránenia ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu.\nNa základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní ako konatelia porušili svoju\npovinnosť v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a to vykonávať svoju pôsobnosť s\nodbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, keď ako konatelia v\nrozpore s ustanovením § 191 Zákonníka práce neoznámili zamestnancovi Ing. C. L. vznik požadovanej\nnáhrady škody a ani ju s ním neprerokovali, čo je priamym porušením ich povinností v zmysle\nustanovenia § 135a Obchodného zákonníka. Mal za to, že táto skutočnosť preukazuje porušenie\npovinnosti žalovaných ako konateľov a ich zodpovednosť za spôsobenú škodu, keďže na základe\nprerokovania takejto škody by mohol zamestnanec uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré preukazujú,\nže nijakým spôsobom neporušil svoje povinnosti. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní bolo\npreukázané, že žalobcovi - spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. žiadna škoda výplatou mzdy za riadne\nvykonanú prácu, preto nemohla vzniknúť a Ing. C. L. ako zamestnanec tak neporušil žiadnu právnu\npovinnosť. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ žalovaní ako konatelia v podanej žalobe\n(sp. zn. 60Cpr/5/2018) uvádzali ako dôvod porušenia povinností Ing. C. L., že evidencia pracovného\nčasu nebola vedená v súlade s ustanovením § 99 Zákonníka práce, ešte pred podaním žaloby mali\nk dispozícii rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. 2017/423 a č. 2017/213 zo dňa 09.01.2017, v\nktorom sa konštatuje, že evidencia pracovného času bola u žalobcu vedená v súlade s ustanovením § 99\nZákonníka práce, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave bode 22. rozsudku č. k. 10CoPr/6/2019-306\nzo dňa 24.10.2019, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa\n10.07.2019.Uvedené konanie žalovaných dokazuje, že žalovaní založili tvrdenia uvádzané v žalobe na\nvedome nepravdivých skutočnostiach.\n\nŠkoda na strane žalobcu v celkovej sume vo výške 2 676,99 eura tak vznikla na základe uhrádzania\nprávnych služieb za vedenie takejto nedôvodnej žaloby na súde ako aj úhradou trov súdneho konania.\nŽalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 08.02.2022 vyzval žalovaných ako\nkonateľov na náhradu spôsobenej škody vzniknutej úhradou právnych služieb v súvislosti s podaním\nžaloby na Okresný súd Bratislava III vedenej pod sp. zn. 60Cpr/5/2018 vo výške 1 932,24 eura a za\núhradu súdnych poplatkov 16,50 eura, 08,25 eura v tomto súdnom konaní a teda spolu na úhradu\nspôsobenej škody vo výške 1 956,99 eura. Žalovaní však na uvedenú výzvu nereagovali a žalobcovi\nvzniknutú škodu neuhradili.\nOkresný súd Bratislava III uznesením sp. zn. 29Cb/5/2022 zo dňa 17.01.2023 rozhodol o výške náhrady\ntrov konania tak, že spoločnosť žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému zamestnancovi Ing. C. L. náhradu\ntrov v sume vo výške 720 eur a ktoré mu žalobca uhradil dňa 10.02.2023. Preto žalobca listom zo dňa\n13.02.2023 vyzval žalovaných na úhradu sumy vo výške 720 eur z titulu náhrady škody, avšak žalovaní\nna túto výzvu nereagovali. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, žalobca rozšíril žalobu o sumu vo\nvýške 720 eur s príslušenstvom a žalovaný nárok voči žalovaným tak predstavoval sumu vo výške 2\n676,99 eura s príslušenstvom.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu proti žalovaným v 1. rade a 2. rade v sume istiny\nvo výške 2 676,99 eura je dôvodný a keďže sa žalovaní dostali do omeškania s platením, zaviazal ich na\nzaplatenie úrokov z omeškania žalobcovi v zákonnej výške t. j. v základnej úrokovej sadzbe Európskej\ncentrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania a to vo výške 8 % ročne zo sumy vo výške 1 956,99\neura od 09.02.2022 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy vo\nvýške 720 eur od 14.02.2023 až do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním\npohľadávky v sume vo výške 40 eur.\nO trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie 255 ods. 1 a 2 v spojení s\n§ 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n9. Proti napadnutému rozsudku podali žalovaní v 1. rade a 2. rade dňa 28.06.2023 v zákonnej lehote\nvoči výroku I. a II. odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.\nŽalovaní namietali, že súd prvej inštancie nevysvetlil a nezdôvodnil prelomenie čl. 46 a 47 Ústavy\nSlovenskej republiky z ktorých vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania.\nŽalovaní namietali, že vo vyjadrení k žalobe a k rozšíreniu žaloby zo dňa 31.08.2021 sa vyjadrovali\nk existencii vzniku škody, avšak súd prvej inštancie im nedal na tieto ich tvrdenia žiadnu relevantnú\nodpoveď, resp. sa s nimi vôbec nezaoberal. V tejto súvislosti žalovaní zopakovali svoje argumenty\nuvedené v tomto vyjadrení so záverom, že z ustanovenia § 135a ods. 3 ObZ vyplýva, že nestačí len\nkonateľova nevedomosť, ale vyžaduje sa pozitívne presvedčenie konateľa, že koná v záujme obchodnej\nspoločnosti.\nŽalovaní namietali, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil predpoklady vzniku zodpovednosti za\nškodu a to porušenie ich povinnosti ako konateľov, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením\npovinností a vznikom škody, ktoré by súviseli s touto posudzovanou právnou vecou a nie právnou vecou\nsp. zn. 60Cpr/5/2018.\nZároveň namietali odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie použil pojem\nšikanózna žaloba, pričom uvedený výraz nepozná CSP, ani ObZ a ani Zákonník práce a v tejto súvislosti\npoukázali na to, že takéto hodnotenie súdu nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom a ide len o\narbitrárne hodnotenie súdu. Tvrdili, že v súlade s povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou, nevypracovali „šikanóznu žalobu“ sami, ale obrátili sa na advokátsku kanceláriu, ktorej\nnedali žiaden pokyn, aby vypracovala „šikanóznu žalobu“. Podľa názoru žalovaných právna kancelária\nvypracovala žalobu spĺňajúcu všetky zákonné požiadavky. Toto tvrdenie preukazuje skutočnosť, že\nžaloba (sp. zn. 60Cpr/5/2018) bola súdom prijatá, viackrát pojednávaná a bol vyhlásený rozsudok.\nĎalej žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie ich právnej povinnosti\nako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a zároveň neuviedol, kde vidí\npríčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody a porušením právnej povinnosti.\nNamietali tiež konštatovanie súdu, že „žalovaným išlo o presadzovanie vlastných záujmov zneužívaním\nzákonných procesných inštitútov bránenia ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu.“ Uviedol, že nebolo\nvôbec preukázané, aké vlastné záujmy mali presadzovať podaním žaloby (sp. zn. 60Cpr/5/2018).\nK bodu 60. napadnutého rozsudku žalovaní namietali, že súd absurdne, nelogicky a v rozpore s\nprávom spojil dva právne aspekty a prijal záver, že porušili ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka\nspočívajúce v povinnosti zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce\n\nsa rozhodnutia a to z dôvodu, že ako konatelia v rozpore s ustanovením § 191 Zákonníka práce\nneoznámili zamestnancovi vznik údajnej škody, ani ju s ním neprerokovali. K tomuto žalovaní uviedli,\nže neprerokovanie vzniku škody so zamestnancom nezakladá neplatnosť žaloby na náhradu škody,\nnebráni tomu, aby bola žaloba podaná na súd. Nezakladá jej šikanóznosť a ani jej nedôvodnosť, pretože\nz ustanovenia § 191 ods. 1 Zákonníka práce, z ktorého súd vychádza, vyplýva, že zamestnávateľ\nmôže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú\nnáhradu škody určí zamestnávateľ. Zmienka o oznámení zamestnancovi vzniku škody, ani zmienka o\nprerokovaní vzniku škody, sa v tomto ustanovení neuvádzajú. Mali za to, že žalobcovi žiadna škoda voči\nnim nevznikla. V nadväznosti na uvedené poukázali na to, že zamestnávateľom je spoločnosť Plastcom,\nspol. s r.o., za ktorú konajú štyria konatelia, z ktorých ďalší dvaja konatelia mohli prerokovať s Ing.\nC. L. ako zamestnancom vznik škody. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje ich jednoznačná povinnosť\nprerokovať vznik škody len nimi. Mali za to, že nakoľko neporušili žiadnu povinnosť, žalobcovi škoda\nnevznikla a neexistuje ani príčinná súvislosť, a preto je žaloba voči nim nedôvodná.\nUviedli, že hlavnými dôvodmi zamietnutia žaloby (sp. zn. 60Cpr/5/2018) bola skutočnosť, že žalobca\n- Plastcom, spol. s r.o. nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých predpokladov na vznik nároku zo\nzodpovednosti za škodu zamestnanca v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, keďže absentuje už\nprvý predpoklad a to protiprávny úkon žalovaného ako zamestnanca pri plnení jeho pracovných úloh\nalebo v priamej súvislosti so žalovanou náhradou škody. Žalovaní ani súd nemohli vopred pred podaním\nžaloby (sp. zn. 60Cpr/5/2018) vedieť, ako súd vyhodnotí dôkazy, skutkové a právne tvrdenia a ktoré\ndôkazy bude považovať za preukázané a ktoré za nepreukázané. Konštatovanie súdu prvej inštancie\nje arbitrárne bez opory v zákone. Súd nedefinuje, čo sú to znaky zneužitia práva pri podaní žaloby,\nnakoľko zákon uvedené ani nepozná. Mali za to, že podaná žaloba bola legitímna, súdom bola prijatá,\nprejednaná a bolo o nej rozhodnuté bez použitia čl. 5 CSP a § 138 CSP.\nĎalej žalovaní namietali, že súd v tejto veci nemal zákonné oprávnenie opätovne prejednať už\nprávoplatne ukončenú právnu vec a hodnotiť konanie žalovaných v inom už rozhodnutom súdnom spore.\nŽalovaní zároveň poukázali na to, že Ing. C. L. sa v tejto veci a vo vyjadreniach stavia do pozície človeka,\nktorému je nimi ubližované, hoci sám podal voči nim množstvo žalôb a to v celkovej sume cca 300\n000 eur ako aj tri trestné oznámenia ktoré boli zastavené alebo odmietnuté. Taktiež podal voči nim dve\npodania na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktoré však boli odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.\nŽalovaní namietali, že nevidia žiadnu príčinnú súvislosť medzi neprerokovaním vzniku škody so\nzamestnancom v súdnom spore sp. zn. 60Cpr/5/2018 a uplatňovanou výškou škody spočívajúcou\núhradou súdnych poplatkov a nákladov za poskytnuté právne služby pri zastupovaní, ktorá bola\npredmetom tohto posúdenia veci. Príčinná súvislosť musí nastať medzi porušením povinnosti a vznikom\nškody. Neprerokovanie vzniku škody so zamestnancom zo strany žalovaných v uvedenom súdnom\nspore, nemôže zakladať porušenie povinností konateľov podľa § 135a Obchodného zákonníka, a preto\nani nemôže existovať príčinná súvislosť medzi porušením povinností a škodou, teda, aby protiprávne\nkonanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Príčinná súvislosť\ntzv. kauzálny nexus musí byť medzi konaním resp. opomenutím a vzniknutou škodou. Predpokladom\nna úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti,\nvzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a\nnásledkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí\nbyť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej\npovinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu.\nŽalovaní namietali, že súd prvej inštancie posúdil príčinnú súvislosť medzi porušením ich povinnosti\nkonať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody z úplne iného dôvodu ako súd vo veci sp.\nzn. 60Cpr/5/2018. Zdôraznili, že podpísanie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, resp. udelenie\nplnomocenstva advokátskym kanceláriám nie je rozhodnutím konateľov, ktoré by malo zakladať\nporušenie povinnosti konateľov podľa § 135a Obchodného zákonníka.\nŽalovaní namietali, že odmena ktorú žalobca uhradil v dôsledku uzatvorenia zmluvy o poskytovaní\nprávnych služieb resp. v dôsledku udelenia plnomocenstva na zastupovanie, nie je škoda, ktorá vznikla\nžalobcovi v súvislosti s údajným porušením ustanovenia 191 ods. 1 Zákonníka práce, ani ustanovenia\n§ 135a Obchodného zákonníka a teda, medzi odmenou vyplatenou advokátskym kanceláriám a\nporušením povinností konateľov, na ktoré súd prvej inštancie poukázal, nie je žiadna príčinná súvislosť.\nĎalej žalovaní namietali, že za škodu nemožno považovať sumu uhradenú advokátskym kanceláriám za\nvýkon zastúpenia žalobcu v danom súdnom konaní. Išlo o dôsledok výkonu ústavného práva na právnu\npomoc, ktoré je zakotvené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na právnu pomoc je ďalej\nzakotvené aj v predpisoch nižšej právnej sily ako napr. v zákone o advokácii.\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo\nvýroku I. a II. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmení tak, že žalobu zamietne. .\n10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním zo dňa 27.07.2023 a odvolaciemu súdu navrhol,\naby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100\n%. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za správny, náležite odôvodnený a odvolanie žalovaných za\nabsolútne nedôvodné a postavené na viacerých nepravdivých a zavádzajúcich tvrdeniach. V ostatnom\nsa pridržiaval svojich vyjadrení.\nK námietke žalovaných, že súd prvej inštancie „prelamuje“ nimi citované články Ústavy Slovenskej\nrepubliky a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že tieto tvrdenia žalovaných sú\nvymyslené a nepravdivé, pričom žalovaní nijako relevantne nezdôvodňujú, v čom by malo byť akože\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky či judikatúrou Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky.\nŽalobca poukázal na to, že žalovaní v článku III v bode 1. a 2. na str. 3 nepravdivo tvrdia, že súd označil\npodanie žaloby sp. zn. 60Cpr/5/2018 za šikanóznu. Skutočnosti o šikanóznej žalobe pritom žalovaní\ncitujú z bodu 58. napadnutého rozsudku, ktorý v uvedenom rozsudku citoval bod 46. odôvodnenia\nrozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 60Cpr/5/2018, a preto je tvrdenie žalovaných\no arbitrárnom či svojvoľnom hodnotení zo strany súdu prvej inštancie preukázateľne nepravdivé a\nzavádzajúce. Z vykonaných dôkazov bolo pritom v súdnom konaní sp. zn. 60Cpr./5/2018 preukázané,\nže žaloba nemala žiadny racionálny základ a bola postavená na nepravdivých skutkových a právnych\ntvrdeniach s cieľom poškodiť zamestnanca Ing. C. L., ktorý je súčasne aj konateľom a spoločníkom\nžalobcu. Žalobca poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. 60Cpr/5/2018 a\nktoré boli potvrdené odvolacím súdom, boli výsledkom vykonaného dokazovania, a preto je logické, že\nžalovaní s nimi nesúhlasia, keďže preukazuje ich úmyselné protiprávne konanie ako konateľov.\nK námietke žalovaných, ktorí nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že ako konatelia postupovali\nv rozpore s ustanovením § 191 ods. 2 Zákonníka práce, keď neoznámili zamestnancovi vznik údajnej\nškody, ani ju s ním neprerokovali, čo je priamym porušením ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka,\nt.j. povinnosti zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa\nrozhodnutia a ktorí argumentovali tým, že „samotným neprerokovaním vzniku škody podľa ustanovenia\n§ 191 ods. 2 Zákonníka práce so zamestnancom ešte nemohla žalobcovi vzniknúť škoda“, žalobca\nuviedol, že súd prvej inštancie nič také neuvádza, ale iba poukazuje na to, že prerokovaním škody so\nzamestnancom mohlo dôjsť k preukázaniu toho, že zamestnanec nič neporušil, a teda, že žiadna škoda\nžalobcovi nevznikla (ako to právoplatne skonštatovali súdy v konaní sp. zn. 60Cpr/5/2018) na základe\nčoho, by sa mohlo predísť žalobe na náhradu neexistujúcej škody a teda aj zbytočným nákladom na\ntakúto nedôvodnú žalobu. Porušením zákona sa ukladá zamestnávateľovi povinnosť postupovať podľa\nustanovenia § 191 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaní tak porušili povinnosť zaobstarať si pri rozhodovaní\nvšetky informácie na rozhodnutie, a preto už táto skutočnosť preukazuje, že vynaloženie nákladov na\nabsolútne nedôvodnú žalobu na zamestnanca Ing. C. L. (ktorý vôbec nič neporušil, pričom žalobcovi\nžiadna škoda nevznikla - ako to konštatuje právoplatný rozsudok súdu), bolo uskutočnené na základe\nprotiprávneho konania žalovaných, čo zakladá ich zodpovednosť za spôsobenú škodu.\nK námietke žalovaných, ktorí tvrdili, že žalobca má štyroch konateľov a že súd nevysvetlil, prečo berie\nna zodpovednosť žalovaných a nie aj ostatných konateľov, keďže v ustanovení § 191 ods. 1 a 2\nZákonníka práce nie je zmienka o konateľovi, ale zamestnávateľovi žalobca uviedol, že sa jedná o\númyselné prekrúcanie a zavádzanie žalovanými, keďže to boli výlučne žalovaní ako konatelia, ktorí\nnepravdivo tvrdili, že konaním Ing. C. L. ako zamestnanca vznikla žalobcovi škoda a ktorí voči nemu\npodali nedôvodnú žalobu a teda to bola ich zodpovednosť postupovať podľa citovaného ustanovenia\nZákonníka práce. Zdôraznil, že ďalší dvaja konatelia nemali vôbec vedomosť o podanej žalobe a teda ani\no tom, že by mala údajne vzniknúť žalobcovi škoda, pričom Ing. C. L. ako konateľ nemohol prerokovať\nsám so sebou ako zamestnancom vznik neexistujúcej škody ako ani neexistujúce porušenie svojich\npovinností zamestnanca o ktorých sa dozvedel až z podanej žaloby, čím žalovaní porušili ustanovenie\n§ 191 ods. 2 Zákonníka práce a teda porušili svoje povinnosti konateľov a z tohto dôvodu zodpovedajú\nza vznik spôsobenej škody, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie.\nK námietke žalovaných, že žalovaní majú technické vysokoškolské vzdelanie a že žalobu vypracovala\nadvokátska kancelária, žalobca uviedol, že žalovaní sú v prvom rade konatelia, ktorí majú povinnosť\npostupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a všetkých jej\nspoločníkov, za čo však nemožno považovať podanie neopodstatnenej žaloby s nízkou hodnotou sporu,\nkeďže ma jej vymoženie žalovaní vynaložili oveľa vyššiu čiastku. Vyššie uvedené konanie žalovaných\nako konateľov, ktorým porušili svoje povinnosti postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou\n\nstarostlivosťou nijakým spôsobom nesúvisia s konaním advokátskej kancelárie a nemá tiež vôbec\nžiadny súvis s tým, že žalovaný v 1. rade je chemickou inžinierkou a žalovaný v 2. rade je strojným\ninžinierom. Pokiaľ teda žalovaní ako konatelia žalobcu podali žalobu a v ktorej tvrdili, že evidencia\npracovného času je vedená v rozpore s ustanovením § 99 Zákonníka práce, hoci mali vedomosť\nz rozhodnutia Inšpektorátu práce, že je takáto evidencia je vedená v súlade so Zákonníkom práce,\ntak bolo v súdnom konaní preukázané, že žalovaní založili svoje tvrdenia na vedome nepravdivých\nskutočnostiach a rovnako nesúvisia s ich vzdelaním ale s hrubým porušením náležitého výkonu funkcie\nkonateľa spoločnosti.\nK námietke žalovaných, že o každej žalobe rozhoduje súd a teda nemohli dopredu vedieť, ako rozhodne,\na preto nemôžu mať zodpovednosť za podanie žaloby voči Ing. C. L. žalobca uviedol, že ak bola\nžaloba podaná na základe preukázateľne nepravdivých skutkových tvrdení a samotná žaloba bola v\nprávoplatnom rozsudku označená za šikanóznu, tak to naopak preukazuje zo strany žalovaných ako\nkonateľov hrubé porušenie ich povinností a protiprávne konanie, na základe čoho majú aj zodpovednosť\nza takéto ich protiprávne konanie. Rozhodnutie súdu v tomto prípade má deklaratórny účinok a nevytvára\nnový právny stav, ale iba konštatuje existujúci právny stav. Žaloba sa tak nestala nedôvodnou na základe\nrozhodnutia súdu, ale bola nedôvodná od počiatku.\nK námietke žalovaných, že uhradené právne služby nemôžu predstavovať škodu, pretože úhrada faktúr\nbola uskutočnená na základe poskytnutých právnych služieb, ktoré advokátska kancelária vo veci riadne\nvykonala, a preto odmena bola účelne vynaložená žalobca uviedol, že uvedené tvrdenia žalovaných\nsú zavádzajúce a ich interpretácia nepravdivá, pretože je aj z rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov\nvšeobecne známe, že odmena uhradená advokátovi môže predstavovať pre určitý subjekt škodu. Najmä\nv konaniach o zodpovednosť za škodu nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.\n(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 402/2015 zo dňa\n28.04.2016).\nZáverom žalobca argumentačne zhrnul, že príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany\nžalovaných a vznikom škody bola zo strany súdu prvej inštancie deklarovaná a preukázaná v súlade so\nskutkovým a právnym stavom. Žalovaní ako konatelia porušili svoju povinnosť postupovať pri výkone\nsvojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, keď podali na zamestnanca, ktorý nič neporušil, absolútne\nnedôvodnú a šikanóznu žalobu na náhradu škody, ktorá žalobcovi nikdy nevznikla. Žalovaní v tejto veci\npritom postupovali tiež v rozpore so Zákonníkom práce, keď so zamestnancom neprerokovali údajnú\n(neexistujúcu) škodu, pričom ho ani ako konateľa a spoločníka neupovedomili o údajnej škode, dokonca\nho ani len nevyzvali na jej úhradu v rámci mimosúdneho urovnania veci, ale rovno naňho podali takúto\nnedôvodnú žalobu. Uvedené konanie žalovaných tak preukazuje, že škoda vzniknutá na strane žalobcu\núhradou nezmyselných nákladov na takýto nedôvodný súdny spor, vznikla v priamej príčinnej súvislosti\ns protiprávnym konaním žalovaných t. j. ich postupom a v rozpore s odbornou starostlivosťou.\n11. Dňa 01.08.2024 žalovaní doručili súdu podanie, ktorým poukázali na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 69/2015, ktoré bolo doručené na vedomie žalobcovi. Ďalšie vyjadrenia\nstrán súdu doručené neboli.\n12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po\noboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v\nmedziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.\n13. Podľa § 1 ods. 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,\nako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.\n14. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.\nAk niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho\npráva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak\nich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n15. Podľa § 134 ObZ, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti\nkonateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.\n16. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní\nzaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,\nzachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám\nby mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone\nsvojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy\ntretích osôb pred záujmami spoločnosti.\n\n17. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,\nsú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní\nnahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto\nzákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.\n18. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone\nsvojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia\nnezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného\nzhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,\nspoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.\nAk má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná\nrada schválila.\n19. Podľa § 261 ods. 6 ObZ, treťou časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov\nzáväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou\nspoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,\nako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo\nčlenom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi\nspoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy\nmedzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia. 44. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta\nObchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich\núroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe\nzákona.\n20. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto\nzákonom platia obdobne ustanovenie § 373 a nasl..\n21. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú\nprocesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\n22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n23. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom\nžalovanými voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné.\n24. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie vzniku a zodpovednosti za škodu\nspôsobenú žalobcovi žalovanými ako konateľmi spoločnosti žalobcu v súvislosti s nimi podanou žalobou\nv mene spoločnosti žalobcu proti žalovanému Ing. C. L. o náhradu škody na Okresný súd Bratislava\nIII vedenou pod sp. zn. 60Cpr/5/2018.\n25. Z obsahu súdneho spisu mal z obchodného registra žalobcu odvolací súd zistené, že žalobca\nmá štyroch konateľov a z organizačnej štruktúry vedenia spoločnosti žalobcu vyplýva, že všetci štyria\nkonatelia sú zároveň zamestnancami žalobcu na riadiacich pozíciách - B.. C. L. je obchodno ekonomický riaditeľ, Ing. C. T. je technický riaditeľ, Ing. F. C. je výrobný riaditeľ a Ing. A. E. je riaditeľkou\nspoločnosti pre kvalitu, pričom v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne.\n26. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaní ako konatelia spoločnosti\nžalobcu porušili svoju povinnosť vyplývajúcu im z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka, a\nto vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej\nspoločníkov, nakoľko zavinili podanie nedôvodnej žaloby na Okresný súd Bratislava III vedenou pod sp.\nzn. 60Cpr/5/2018 a v dôsledku čoho vznikli trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia, na\nktorých úhradu bol zaviazaný žalobca.\n27. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobcu po pripustení jej zmeny o náhradu škody v sume vo výške 2\n676,99 eura s príslušenstvom voči žalovaným vyhovel v celom rozsahu.\n28. V konaní nebolo sporné, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené súdne konanie pod sp. zn.\n60Cpr/5/2018 v právnej veci žalobcu: spoločnosti Plastcom spol. s r. o. proti žalovanému: Ing. C. L. o\nzaplatenie náhrady škody v sume vo výške 180,35 eura a že predmetný spor iniciovali žalovaní.\n29. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: spoločnosti Plastcom\nspol. s r. o. proti žalovanému: Ing. C. L. o zaplatenie náhrady škody v sume vo výške 180,35 eura\nrozhodol rozsudkom č. k. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa 10.07.2019 tak, že žalobu voči žalovanému zamietol\na žalobcu zaviazal mu uhradiť trovy konania.\n30. V konaní nebolo sporné, že Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: spoločnosti Plastcom\nspol. s r. o. proti žalovanému: Ing. C. L. o zaplatenie náhrady škody v sume vo výške 180,35 eura a\no odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. č. k. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa 10.07.2019,\n\nrozhodol rozsudkom č. k. 10CoPr/6/2019-306 zo dňa 24.10.2019, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie č. k. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa 10.07.2019.\n31. V konaní bolo sporné, či boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti konateľov žalobcu a to\nžalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú spoločnosti žalobcu pri výkone\npôsobnosti funkcie konateľa podľa § 135a ObZ.\n32. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo\nveci.\n33. K odvolacej námietke žalovaných, ktorí nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že ako konatelia\npostupovali v rozpore s ustanovením § 191 Zákonníka práce, keď neoznámili zamestnancovi vznik\núdajnej škody a ani ju s ním neprerokovali, čo je priamym porušením ustanovenia § 135a ObZ t. j.\npovinnosti zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa rozhodnutia\ns tým, že mali za to, že v dôsledku neprerokovania požadovanej náhrady škody so zamestnancom\npodľa vyššie citovaného ustanovenia Zákonníka práce, nemohla žalobcovi vzniknúť škoda, odvolací súd\nuvádza, že vo veci č. k. 60Cpr/5/2018 nebolo sporné, že spoločnosť žalobcu ako zamestnávateľ s Ing. C.\nL. ako zamestnancom, žalovaný nárok z titulu požadovanej náhrady škody s ním neprerokovala, nakoľko\ntúto skutočnosť aj v konaní potvrdili žalovaní vo svojich vyjadreniach, keď tvrdili, že takúto povinnosť\nako konatelia nemali, ale tú mal zamestnávateľ t. j. spoločnosť Plastcom, spol. s r.o., za ktorú konajú\nštyria konatelia, z ktorých ďalší konatelia mohli prerokovať s Ing. C. L. ako zamestnancom vznik škody.\nOdvolací súd konštatuje súhlasne s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní nepostupovali v súlade\ns citovaným ustanovením Zákonníka práce, keď neprerokovali ako konatelia v mene zamestnávateľa\nso zamestnancom Ing. C. L. požadovanú náhradu škody (v konaní bolo preukázané, že ďalší dvaja\nkonatelia o podanej žalobe nemali vedomosť a Ing. C. L. o vzniknutej škode sám voči sebe nemohol\nrokovať), a teda si nezaobstarali pri rozhodovaní všetky informácie na rozhodnutie a pokiaľ by tak konali,\ndošlo by k preukázaniu určitých skutočností, čím sa mohlo predísť podanej žalobe na súde voči Ing.\nC. L. o zaplatenie náhrady škody a vedeniu súdneho konania (sp. zn. 60Cpr/5/2018) a aj vzniknutým\nzbytočným nákladom za jej podanie na úhradu súdnych poplatkov, za úhradu trov konania advokátke\nza ňou poskytnuté právne služby spoločnosti žalobcu v tomto spore a za úhradu trov konania úspešnej\nstrane - žalovanému Ing. C. L.. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil,\nže keďže žalovaní v konaní nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom, že so zamestnancom Ing. C.\nL. konali na informovanom základe v súlade s ustanovením § 191 Zákonníka práce a po dôkladnom\nzvážení všetkých predpokladaných eventualít súdneho konania a jeho následkov v súlade s vlastnými\nvšeobecnými znalosťami o chode spoločnosti a skúsenosťami berúc do úvahy záujmy spoločnosti a\nzáujmy všetkých spoločníkov, sa nezbavili objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu voči žalobcovi\npodľa ustanovenia § 135a ods. 3 ObZ z ktorého vyplýva, že konateľ nezodpovedá za škodu, ak\npreukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a že\nkoná v záujme spoločnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní platí zásada kontradiktórnosti\nkonania, podľa ktorej majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie\na má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu\nvo forme svojej procesnej obrany. Preto bolo povinnosťou žalovaných ako strán, tvrdiť rozhodujúce\nskutkové okolnosti a procesne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n34. K odvolacej námietke žalovaných, že majú technické vysokoškolské vzdelanie a že žalobu\nvypracovala advokátska kancelária, odvolací súd uvádza, že žalovaní ako konatelia majú povinnosť\npostupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a všetkých jej\nspoločníkov. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v konaní nepreukázali, že pri namietaných úkonoch v\nmene spoločnosti - udelením plnomocenstva advokátke na zastupovanie v konaní sp. zn. 60Cpr/5/2018,\nže konali s odbornou starostlivosťou, a teda, že vynaložili úsilie konať v dobrej viere a na prospech\nspoločnosti, že predmetné rozhodnutie bolo potrebné v danom čase a rozsahu v záujme spoločnosti\nuskutočniť, pri zvážení možných rizík, prípadne iných výhod, či nevýhod zvažovaného rozhodnutia alebo\naj iných možných riešení, ktoré im mali resp. mohli byť známe v čase vykonania sporného rozhodnutia\na to pri vynaložení primeraného úsilia. Žalovaní v konaní taktiež nepreukázali, že sa informovali u\nadvokátky ohľadom právneho posúdenia veci. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom\nsúdu prvej inštancie a to, že žalovaní ako konatelia porušili svoje povinnosti postupovať pri výkone\nsvojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a ktoré nijakým spôsobom nesúvisia so zastupovaním\nžalobcu advokátskou kanceláriou a nemá to tiež vôbec žiadny súvis s tým, že žalovaní majú technické\nvysokoškolské vzdelanie. Pokiaľ teda žalovaní ako konatelia žalobcu podali žalobu, v ktorej tvrdili,\nže evidencia pracovného času je vedená v rozpore s ustanovením § 99 Zákonníka práce, hoci mali\nvedomosť z rozhodnutia Inšpektorátu práce, že takáto evidencia je vedená v súlade so Zákonníkom\n\npráce (čo bolo v súdnom konaní sp. zn. 60Cpr/5/2018 preukázané), žalovaní tak založili svoje tvrdenia\nna vedome nepravdivých skutočnostiach a nesúvisia s ich vzdelaním. V zmysle uvedeného je preto\nprávne irelevantnou obrana žalovaných ohľadom technického vysokoškolského vzdelania v prípade\nžalovaného v 1. rade (chemický inžinier) a v prípade žalovaného v 2. rade (strojný inžinier), ktorí tvrdili, že\nneboli spôsobilí právne kvalifikovane posúdiť dôvodnosť podanej žaloby a jej obsah ako aj zvážiť všetky\npredpokladané eventuality súdneho konania a jeho následky a to v súlade s vlastnými všeobecnými\nznalosťami o chode spoločnosti.\nV nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatúry\nzákladnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu je preukázanie\nnesprávnosti jeho konania, ktoré je porušením jeho povinnosti vykonávať svoju funkciu s odbornou\nstarostlivosťou podľa ustanovenia § 135a ObZ. Problémom pri posudzovaní dodržiavania odbornej\nstarostlivosti štatutárneho orgánu môže byť aj nerovnaká úroveň vedomostí, skúseností a vzdelania\njednotlivých členov. Štatutárny orgán bude napriek tomu povinný si pri svojom konaní zaobstarať\npotrebné informácie a nimi sa pri rozhodovaní o podmienkach právneho úkonu riadiť, lebo postačujúcim\nliberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu spoločnosti, nemôže byť\npoukaz na nižší stupeň vedomostí alebo nedostatočného vzdelania, ale len dôkaz, že konal s odbornou\nstarostlivosťou.\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n35. K odvolacej námietke žalovaných, že o každej žalobe rozhoduje súd a teda nemohli dopredu vedieť,\nako súd rozhodne, z čoho vyvodili, že nemôžu mať zodpovednosť za žalobu, ktorú podali voči Ing. C. L.\nprostredníctvom advokátskej kancelárie, odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že v danom\nprípade bola predmetná žaloba podaná na základe preukázateľne nepravdivých skutkových tvrdení, čo\ndokazuje, že žalovaní ako konatelia porušili svoje povinnosti v súvislosti s iniciovaním súdneho konania\n(sp. zn. 60Cpr/5/2018). Odvolací súd ďalej uvádza, že konateľ spoločnosti by mal konať s odbornou\nstarostlivosťou a s vyvinutím primeraného úsilia, ktoré možno od neho rozumne vyžadovať, spoznať\nzáujmy spoločnosti (informovaný základ), tieto záujmy v súvislosti so zamýšľaným konaním posúdiť ako\nsúladné, aby bol v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V takom prípade by sa jednalo totiž o\nkonanie v rámci ,,riadneho obchodného úsudku“, ktoré vylučuje zodpovednosť za škodu, ak štatutárny\norgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií\nkoná v prospech spoločnosti. Žalovaní však v konaní nepreukázali žiadnym vierohodným dôkazom, že\npri podaní žaloby na súd voči zamestnancovi Ing. C. L. vychádzali z relevantných informácií a že vo\nvzťahu k nemu konali s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v záujme spoločnosti a to s poukazom\nna povinnosť spoločnosti žalobcu prerokovať s týmto zamestnancom ním požadovanú náhradu škody\na taktiež vzhľadom na ich povinnosť oboznámiť sa s rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č.\n2017/423 a 2017/213 zo dňa 09.01.2017, v ktorom sa konštatuje, že evidencia pracovného času bola\nu žalobcu vedená v súlade s ustanovením § 99 Zákonníka práce, čo vylučuje nezavinenú nevedomosť\na dobrú vieru žalovaných pri samotnom podaní žaloby. Žalovaní tak v konaní nepreukázali, že sa v\ntomto prípade jednalo o konanie v rámci ,,riadneho obchodného úsudku“, ktoré vylučuje zodpovednosť\nza škodu v prípade, ak štatutárny orgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to,\nže na základe náležitých informácií pri výkone svojej pôsobnosti ako konateľ postupoval s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že konal v záujme spoločnosti.\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n36. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie nevysvetlil a nezdôvodnil prelomenie čl. 46\na 47 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a že každý má právo na právnu pomoc v\nkonaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, odvolací\nsúd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neupieral právo žalovaným, ale posudzoval\nuplatnený nárok žalobcom na náhradu škody voči žalovaným ako konateľom v dôsledku porušenia\nich povinností konať s odbornou starostlivosťou (§ 135a ObZ) a to konať v dobrej viere a na prospech\nspoločnosti. Predmetná žaloba podaná na základe preukázateľne nepravdivých skutkových tvrdení.\nOdvolací súd v súvislosti s touto námietkou dodáva, že žalovaní konkrétne neuviedli, v čom by mal byť\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky resp. judikatúrou\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n37. K odvolacej námietke žalovaných, že uhradené právne služby nemôžu predstavovať škodu,\npretože úhrada faktúr bola uskutočnená na základe poskytnutých právnych služieb, ktoré advokátska\nkancelária vo veci riadne vykonala, a preto odmena bola vynaložená účelne, odvolací súd uvádza, že\nsúhlasí s názorom žalovaných, že uhradenie právnych služieb advokátovi predstavuje jeho odmenu\n\na ktorá vo vzťahu k nemu nie je škodou. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si svoj nárok na\nnáhradu škody uplatnil voči žalovaným ako konateľom spoločnosti žalobcu v dôsledku porušenia ich\npovinností konať s odbornou starostlivosťou a to v súvislosti s ich iniciovaním súdneho konania (sp. zn.\n60Cpr/5/2018) založeného na nepravdivých skutkových a právnych tvrdeniach žalovaných, čo zakladá\nich zodpovednosť za spôsobenú škodu na strane žalobcu spočívajúcu v nákladoch za tento spor.\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n38. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku použil pojem\nšikanózna žaloba, pričom uvedený výraz nepozná CSP, ani ObZ a ani Zákonník práce a že takéto\nhodnotenie súdu, bez akéhokoľvek dokazovania, nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom,\nnebolo preukázané a ide len o arbitrárne hodnotenie súdu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom pod sp. zn.\n10CoPr/6/2019-306 zo dňa 24.10.2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 60Cpr/5/2018-247\nzo dňa 10.07.2019 a s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a považoval za preukázané, že sa jednalo\no šikanóznu žalobu, ktorej účelom viac ako uplatňovanie a bránenie práva žalobcu ako spoločnosti\nprípustnými zákonnými prostriedkami ochrany jeho oprávnených záujmov, je presadzovanie vlastných\nzáujmov zneužívaním zákonných procesných inštitútov bránenia ohrozenia alebo porušenia práv\nžalobcu. V danom prípade súd prvej inštancie označil podanú žalobu v spore (sp. zn. 60Cpr/5/2018) ako\nšikanóznu (viď bod 58. napadnutého rozsudku, ktorý v uvedenom rozsudku citoval bod 46. odôvodnenia\nrozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 60Cpr/5/2018) a to vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti ako aj na podané viaceré žaloby na súd žalovanými. Odvolací súd zdôrazňuje, že označenie\nžaloby ako „šikanózna“ však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Podľa ustanovenia\n§ 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu t. j. ak niekto formálne uplatňuje svoje právo,\nale jeho cieľom je poškodiť druhú stranu, čo je v rozpore s účelom zákona. Odvolací súd zdôrazňuje,\nže výklad a aplikácia tohto ustanovenia sa opiera o judikatúru slovenských súdov, ktoré posudzujú\nkonkrétne prípady individuálne. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že z vykonaných\ndôkazov bolo v súdnom konaní sp. zn. 60Cpr/5/2018 preukázané, že žaloba nemala žiadny racionálny\nzáklad a bola postavená na nepravdivých skutkových a právnych tvrdeniach žalovaných s tým, že závery\nsúdu prvej inštancie v konaní sp. zn. 60Cpr/5/2018 boli výsledkom vykonaného dokazovania a ktoré boli\npotvrdené Krajským súdom v Bratislave rozsudkom pod sp. zn. 10CoPr/6/2019-306 zo dňa 24.10.2019,\nktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 60Cpr/5/2018-247 zo dňa 10.07.2019\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n39. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie v tejto veci nemal zákonné oprávnenie\nopätovne prejednať už právoplatne ukončenú právnu vec a hodnotiť konanie žalovaných v inom už\nrozhodnutom súdnom spore, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie opätovne neprejednával\nvec týkajúcu sa sporu (sp. zn. 60Cpr/5/2018), ale sa iba zaoberal aspektami dôvodnosti podania\nžaloby žalovanými v tomto spore v kontexte uplatneného nároku žalobcom z titulu náhrady škody voči\nžalovaným ako konateľom žalobcu, vzniknutej na základe nákladov súvisiacich so sporom (sp. zn.\n60Cpr/5/2018).\nOdvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.\n40. K odvolacej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom vidí porušenie ich právnej\npovinnosti ako konateľov, či toto porušenie zakladá nárok žalobcu na náhradu škody a kde vidí príčinnú\nsúvislosť medzi vznikom údajnej škody a porušením právnej povinnosti, odvolací súd uvádza, že sa\nstotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi\nporušením povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou (nakoľko podaním žaloby iniciovali\nsúdne konanie bez preukázania, že tak urobili na informovanom základe ohľadne dôvodnosti tejto\nžaloby so zohľadnením finančnej záťaže žalobcu za poskytnuté právne služby a prípadné následné\ntrovy konania) a vznikom škody na strane žalobcu spočívajúcej v nákladoch žalobcu vzniknutých\nplatením trov súdneho konania a trov za poskytnuté právne služby na základe jeho právneho zastúpenia,\nktoré by inak neboli vznikli, ak by žalovaní nepodali túto žalobu, a ktoré žalobca musel vynaložiť a\nktorých reálny vznik žalobca preukázal jednotlivými faktúrami vystavenými advokátskou kanceláriou,\nako aj výpismi z účtu, z ktorých vyplýva uhradenie týchto faktúr advokátskej kancelárii. Uhradené\nfinančné prostriedky znamenali pre žalobcu reálny úbytok v jeho majetkovej sfére. Žalobca tak preukázal,\nže spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesú zodpovednosť žalovaní ako konatelia a ktorá vznikla v\npríčinnej súvislosti s porušením ich povinností pri výkone funkcie konateľa. Podľa § 135a ods. 3 ObZ,\nkonateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu je týmto\nzaložená objektívne nielen v zmysle § 135a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (viď\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 a sp.\n\nzn. 2Obdo/70/2022 zo dňa 30.11.2023). Konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za\nriadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a ktorý, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej\npôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a že konal v záujme spoločnosti, nezodpovedá\nza vzniknutú škodu (§ 135a ods. 3 ObZ). V danom prípade sa jednalo teda o objektívnu zodpovednosť\nkonateľov, ktorí si mohli uplatniť liberačné dôvody podľa § 135a ods. 3 ObZ. Povinnosť konateľov konať\ns odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v súlade so záujmami spoločnosti, ako aj všetkých\njej spoločníkov, je potrebné chápať ako kumulatívne predpoklady oslobodenia sa zo zodpovednosti za\nškodu. Konateľ by teda mal konať s odbornou starostlivosťou a s vyvinutím primeraného úsilia, ktoré\nmožno od neho rozumne vyžadovať, spoznať záujmy spoločnosti (informovaný základ), tieto záujmy\nv súvislosti so zamýšľaným konaním posúdiť ako súladné, aby bol v dobrej viere, že koná v záujme\nspoločnosti.\nV kontexte uvedeného, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022 (uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nsúdov Slovenskej republiky č. 3/2022 ako rozhodnutie č. 35), v ktorom sa uvádza: „I. Požiadavka konať s\nodbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 135a\nods. 1 Obchodného zákonníka je splnená, ak konateľ vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami,\nteda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaloží primerané úsilie na využitie všetkých\nrozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody\n(rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v\nprospech spoločnosti. Splnenie povinnosti konať informovane je nevyhnutné posudzovať z pohľadu\nex ante, t. j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu, v\nktorom rozhodnutie konateľ vykonal. II. Konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za\nriadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti. Ak konateľ preukáže,\nže pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v\nzáujme spoločnosti, nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za škodu ani v prípade, keby následky\ndotknutej činnosti boli pre spoločnosť negatívne alebo ak by sa jej očakávaný výsledok nedostavil. III.\nZodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne\nza to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.“.\n41. Záverom odvolací súd zhrnul, že žalovaní nepreukázali skutočnosti, ktoré by spôsobovali\nneexistenciu alebo zánik ich právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody.\nV konaní bolo preukázané, že žalovaní ako konatelia spoločnosti žalobcu porušili svoju povinnosť\npostupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, keď podali na zamestnanca\nnedôvodnú žalobu na náhradu škody, ktorá žalobcovi však nikdy nevznikla. Žalovaní v tejto veci pritom\npostupovali tiež v rozpore so Zákonníkom práce, keď so zamestnancom Ing. C. L. neprerokovali\npožadovanú náhradu škody a ani ho o nej ako konateľa a spoločníka neupovedomili a ani ho nevyzvali\nna jej úhradu v rámci mimosúdneho urovnania veci, ale priamo naňho podali žalobu. Uvedené konanie\nžalovaných tak preukazuje, že škoda vzniknutá na strane žalobcu úhradou nákladov za tento nedôvodný\nsúdny spor, vznikla v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných t. j. ich postupom\na v rozpore s odbornou starostlivosťou.\n42. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť\nprotistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na\nzáklade vykonaných dôkazov. Odvolací súd má za to, že žalovaní v predmetnom právnom spore\nneuniesli bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok ich neúspech v konaní. Odvolací\nsúd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný,\nteda dôvodný s tým, že obranu žalovaných vyhodnotil ako nepreukázanú. Žalovaní v predmetnom\nkonaní neprodukovali žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukazovali nimi tvrdené skutočnosti, pričom\ndôsledkom bolo neunesenie dôkazného bremena a vydanie pre stranu nepriaznivého rozhodnutia. V\nsporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná\npovinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri\nzhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné\nna preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré\nbude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá\nz existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej\npovinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z\ndôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení, než je účastník (strana),\n\nktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Procesná pasivita sporovej strany má\nza následok, že neuniesla dôkazné bremeno.\n43. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní\nrelevantným spôsobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu premietnuté v napadnutom\nvýroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, rozsudok\nsúdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.\n45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP\na s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v odvolacom\nkonaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/5/2022", "guid": "597ddb9f-5c8a-486a-b3fb-bb506e71c59e:bf247680-b74e-4570-b86b-6aea49386f24", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:18f439e5-5c0e-484c-95b6-364c771ee474", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f439e5-5c0e-484c-95b6-364c771ee474"}, {"guid": "22159e7a-d573-4348-b532-f6f9cf59cbae:e569a3b3-5ae7-4677-b425-6f09a802400c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3", "spisova_znacka": "2Obdo/70/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/70/2022 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3"}, {"guid": "2bf1f6e9-c09d-467c-b2e8-5b6b576d5cbf:de1d1da1-7836-4c60-9f0d-7110f7766304", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1", "spisova_znacka": "6Cdo/402/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/402/2015 z 27. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1"}, {"guid": "b673dc21-e819-4a24-ba8b-d9d116552661:ec7cac2a-e8a5-47e7-8161-500a754fb746", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8718200579.2", "spisova_znacka": "10CoPr/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoPr/1/2020 z 9. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8718200579.2"}, {"guid": "c3007c05-6cf0-4fa6-b8a2-48c650f0345e:cfb04d92-594b-447c-8f8e-0494a9b7f350", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoPr/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoPr/6/2019 z 24. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c3007c05-6cf0-4fa6-b8a2-48c650f0345e:cfb04d92-594b-447c-8f8e-0494a9b7f350"}, {"guid": "88e884bb-bbd5-4dda-aa22-f36c9b83935c:705710a3-31a1-4a7f-8f24-b33969de72c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cb/5/2022", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/5/2022 z 9. 5. 2022", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2022-05-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88e884bb-bbd5-4dda-aa22-f36c9b83935c:705710a3-31a1-4a7f-8f24-b33969de72c2"}, {"guid": "9dec1b1e-b0de-41a5-82f9-93ae7f215695:10245174-ddde-4847-9d0a-27776e8c8240", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cpr/5/2018", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 21Cpr/5/2018 z 12. 11. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9dec1b1e-b0de-41a5-82f9-93ae7f215695:10245174-ddde-4847-9d0a-27776e8c8240"}, {"guid": "6d300d78-729a-4c54-9cb7-435d8ac41b7e:a62e3af2-6848-49ec-9684-055b23bb5a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "45Cpr/10/2018", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 45Cpr/10/2018 z 28. 11. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6d300d78-729a-4c54-9cb7-435d8ac41b7e:a62e3af2-6848-49ec-9684-055b23bb5a5b"}, {"guid": "f8959460-e4a3-4fcc-9fcf-4d14ca7d366c:f7b3143e-4a70-49d4-95c5-0314afb283df", "ecli": null, "spisova_znacka": "60Cpr/5/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cpr/5/2018 z 10. 7. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2019-07-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f8959460-e4a3-4fcc-9fcf-4d14ca7d366c:f7b3143e-4a70-49d4-95c5-0314afb283df"}], "citovane_v": []}