Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/76/2025 z 25. 9. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2025, sp. zn. 1Cob/76/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:4125202038.2 Krajský súd Bratislava | 1Cob/76/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:4125202038.2 | 2025-09-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f6fe4b7-cb1d-44e8-8c01-fa1f1c60b6b2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4125202038.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 1Cob/76/2025 4125202038 25. 09. 2025 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2025:4125202038.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Montage-Group, s.r.o., Štefánikova 209/13, 029 01 Námestovo, IČO: 50 879 723, zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Paliderom, Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava proti žalovanému: FELDER Slovensko s.r.o., Beňadická cesta 1, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 50 697 439, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Bartánusom, K. A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/21/2025-35 zo dňa 4.3.2025 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/21/2025-35 zo dňa 4.3.2025 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým prikázal žalovanému aby odstránil visiacu zámku zo strojového zariadenia Format 4 CREATOR 950 Premium, výrobné číslo: 341.09.001.22; odstránil softwarové blokácie strojových zariadení Format 4 CREATOR 950 Premium, výrobné číslo: 341.09.001.22 a Format 4 TEMPORA F600 60.06, výrobné číslo: 220.12.010.22 a obe zariadenia uviedol do prevádzkyschopného stavu do 30 dní od doručenia rozhodnutia a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že je lízingovým nájomcom predmetných strojových zariadení na základe lízingových zmlúv 4315700409 a 4315700410 zo dňa 6.3.2023 a žalovaný je dodávateľom týchto zariadení, ktoré lízingový prenajímateľ UniCredit Leasing Slovakia, a.s. nadobudol do vlastníctva a prenecháva ich do užívania žalobcovi. Dňa 28.5.2024 sa do prevádzky žalobcu dostavil technik žalovaného, ktorý pod zámienkou vykonania záručného servisu softwarovo zablokoval a vyradil z prevádzky obe strojové zariadenia a jedno z nich uzamkol aj prostredníctvom visiaceho zámku. Hoci žalobca musí naďalej riadne uhrádzať lízingové nájomné, je nútený využívať služby konkurenčných firiem, v dôsledku čoho u žalobcu dochádza ku vzniku škody. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobca dňa 9.1.2025 vyzval žalovaného na odstránenie blokácie a vykonanie nevyhnutného servisu, na čo žalovaný reagoval emailovou odpoveďou zo dňa 3.2.2025, v ktorej uviedol, že požadovaný servis bude vykonaný len v prípade, keď žalobca vysporiada svoje záväzky voči žalovanému – akontáciu v sume 10.000,- eur. Z dohody o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 14.3.2023 vyplýva zánik všetkých vzájomných pohľadávok započítaním ku dňu podpisu dohody. Lízingový prenajímateľ postúpil na žalobcu všetky nároky voči dodávateľovi pre prípad nedodania predmetu lízingu (čl. II zmluvy) a žalobca prebral práva lízingového prenajímateľa voči dodávateľovi, najmä ohľadom zisťovania chýb, ich oznámenia, uplatnenia záruk a prevzatia predmetu lízingu (preberací protokol čl. III vyhlásenia). Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobca poukázal tiež na znenie obchodných podmienok pre finančný lízing č. 4315700409. Oprávnenému nájomcovi je poskytovaná identická právna ochrana ako vlastníkovi. Podľa žalobcu je v danom prípade rušiteľom žalovaný, ktorého konanie možno vyhodnotiť ako priečiace sa poctivému obchodnému styku. Nariadením neodkladného opatrenia dôjde k vyriešeniu celého predmetu sporu a nie je daná potreba podať vo veci samostatnú žalobu. 3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 329 ods. 2, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, ods. 2, § 123, § 126 ods. 1, ods. 2, § 424, § 663, § 664, § 665 Občianskeho zákonníka a na čl. 1 Obchodných podmienok k lízingu s tým, že pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, na základe ktorých mal za preukázanú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. 4. Súd prvej inštancie poukázal na lízingové zmluvy 4315700409 a 4315700410 zo dňa 6.3.2023, zopakoval obsah tvrdení žalobcu o situácii nastavšej dňa 28.5.2024 v súvislosti s konaním technika žalovaného v prevádzke žalobcu a zablokovaním dvoch strojových zariadení vrátane uzamknutia jedného z nich visiacim zámkom, ďalej poukázal na obsah dvoch dohôd o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 14.3.2023, ako aj na ustanovenia lízingových zmlúv a VOP ohľadom postavenia žalobcu ako lízingového nájomcu voči žalovanému ako dodávateľovi predmetov lízingu s tým, že nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil neodkladnou potrebou ochrany pred neoprávneným zásahom zo strany žalovaného. Dôvodnosť návrhu vzhliadol v tom, že v dôsledku konania žalovaného je žalobca úplne obmedzený v jeho práve riadne užívať predmet lízingu, hoci za tento naďalej musí uhrádzať lízingový nájom a je nútený si prenajímať zariadenia u iných drevárskych prevádzok, čím u neho dochádza ku vzniku škody. Oprávnenému nájomcovi je poskytovaná identická právna ochrana ako vlastníkovi. Neodkladné opatrenie je podľa súdu prvej inštancie vhodným prostriedkom na ochranu práv žalobcu a jeho nariadením dôjde k vyriešeniu celého predmetu sporu a nie je daná potreba podávať vo veci samostatnú žalobu (bod 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia). 5. V bodoch 16.-18. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uvádzal výklad inštitútu neodkladného opatrenia vo všeobecnej rovine; v bode 20. uviedol, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval zabránenie vzniku škody z dôvodu, že je nútený prenajímať si zariadenia u iných drevárskych prevádzok, čím mu vznikli ďalšie dodatočné náklady, pričom osvedčil naliehavosť záujmu na nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP. V bode 21. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že uloženou povinnosťou sa dosiahne potrebná dočasná ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu, vydaním neodkladného opatrenia dôjde len k nevyhnutnému obmedzeniu práv povinného vo vzťahu ku konkrétnemu právu a nepríde k vytvoreniu nenávratného stavu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspešnosti. 6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Žalovaný v odvolaní poprel skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol, že žalobca má voči žalovanému postavenie dlžníka, keďže nie je pravdou, že všetky záväzky medzi sporovými stranami sú urovnané. Žalobca má voči žalovanému stále neuhradený záväzok vo výške 10.000,- eur a sám ho uznal v e-mailovej komunikácii, ku ktorej došlo až po podpise dohody o postúpení a započítaní zo dňa 14.3.2023. Visiace zámky neosadil servisný technik, ale obchodník a žalobca ich svojvoľne odstránil, pretože inak by nemohol disponovať informáciou o softwarovej blokácii. V momente odstránenia zámky je stroj v technickom stave jeho zamknutia, a to bez zásahu žalovaného. Súčasne uviedol že servisný úkon, ktorý je možné definovať ako nevyhnutný alebo zabezpečujúci prevádzkyschopný stav, spadá pod užívateľské nastavovanie, kontrolu technického stavu, údržbu a pozáručný servis, ktoré sú platenými službami podliehajúcimi úhrade v zmysle cenníka žalovaného, a to aj počas záruky. Ako dôkazy žalovaný priložil k odvolaniu doklady o úhradách žalobcu realizovaných na účet žalobcu v dňoch 2.5.2023, 26.7.2023 a 1.8.2023 a text týkajúci sa úhrad preddavkových faktúr č. 10230306 a č. 10230305, z ktorého ale nie je zrejmé, že by išlo o e-mail z konkrétneho dátumu a nie je z neho zrejmý ani odosielateľ a príjemca. Dňa 10.4.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené elektronické podanie žalovaného obsahujúce doplnenie listinných dôkazov, ktoré však bolo súdu predložené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania a z toho dôvodu odvolací súd nemohol na tieto dôkazy prihliadať (§ 365 ods. 3 CSP). 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v odvolaní nespochybnil, že po jeho zásahu došlo k blokácii strojových zariadení, pričom nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o svojvoľnom odstránení zámkov žalobcom. Podľa žalobcu možno konanie žalovaného považovať za úmyselné v rozpore s dobrými mravmi s cieľom prinútiť žalovaného (zrejme bolo myslené „žalobcu“ – poznámka odvolacieho súdu) k úhrade neexistujúcej pohľadávky. 8. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v odvolaní s tým, že žalobca sa do predmetnej situácie dostal svojím konaním v dôsledku neuhradenej sumy 10.000,- eur, ktorá mala byť doplatená pred samotným dodaním a inštaláciou obstarávanej technológie. Ústretovosť zo strany žalovaného na základe prísľubov vysporiadania žalobcom bola hrubo zneužitá a pokračovala neplatením ďalších dodaných zariadení, tovarov či služieb. 9. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že na všetky podstatné tvrdenia reagoval už vo svojom skoršom vyjadrení. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 20. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 21. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 22. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 23. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ale súčasne je ustanovením § 326 ods. 1 CSP daná i povinnosť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“. 26. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 27. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie a obsahom odvolania žalovaného a následných vyjadrení strán sporu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tú časť odvolacej argumentácie žalovaného, ktorou spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o osvedčení nároku, ktorému má byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá trvalá ochrana tým, že popiera pravdivosť tvrdenia žalobcu o urovnaní všetkých záväzkov medzi sporovými stranami a v tejto súvislosti poukazuje na neuhradený záväzok vo výške 10.000,eur a predkladá dôkazy o úhradách žalobcu realizovaných na účet žalovaného v dňoch 2.5.2023, 26.7.2023 a 1.8.2023, t.j. po podpise dohody o postúpení a započítaní zo dňa 14.3.2023. K tomu odvolací súd uvádza, že ide o skutočnosti, ktoré boli súdu prvej inštancie známe už v čase jeho rozhodovania, keďže samotný žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na e- mailovú odpoveď žalovaného zo dňa 3.2.2025, ktorú aj priložil ako listinný dôkaz (č. l. 17 súdneho spisu), avšak s jej obsahom sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie svoj záver o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, odvodil od právneho postavenia žalobcu ako oprávneného držiteľa predmetov lízingu s odkazom na § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Existencia oprávnenej držby však v kontexte okolností daného prípadu sama osebe bez komplexného vyhodnotenia všetkých listinných dôkazov dostupných v čase vydania napadnutého uznesenia nepostačuje. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva riadne dokazovanie na základe tvrdení a dôkazných prostriedkov produkovaných oboma stranami sporu. Táto špecifickosť rozhodovania však nezbavuje konajúci súd povinnosti vyhodnocovať predložené dôkazy spôsobom súladným s dikciou § 191 ods. 1 CSP, t.j. nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. V podmienkach daného prípadu sa vyššie uvedené vzťahuje na komplexné vyhodnotenie všetkých žalobcom predložených dôkazov v konfrontácii s jeho tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasťou žalobcom predloženého listinného dôkazu (evidovaného v spise na č. l. 17) je aj tabuľka, z ktorej vyplývajú čiastkové úhrady žalobcu v dňoch 2.5.2023, 26.7.2023 a 1.8.2023 v celkovej sume 32.010,50 eura týkajúce sa úhrady dlžnej sumy v pôvodnej výške 42.010,50 eura, z ktorej zostala neuhradená suma 10.000,- eur. Žalobca v návrhu v tejto súvislosti poukázal len na dohodu o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 14.3.2023, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvody vyššie uvádzaných čiastkových úhrad po dátume 14.3.2023, ktorých realizáciu ani nepoprel. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby jeho navrhovateľ produkoval také tvrdenia a dôkazy, ktoré s najvyššou možnou mierou pravdepodobnosti osvedčia skutočnosti podstatné pre záver o naplnení zákonom stanovených podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (v danom prípade osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov). Žalobca v danom prípade sám predložil dôkaz, z ktorého vyplývajú realizácie úhrad žalobcom žalovanému v konkrétnych výškach a v konkrétnych dátumoch po podpise dohôd o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 14.3.2023, čo minimálne spochybňuje jeho tvrdenie o vysporiadaní všetkých záväzkov dohodami zo dňa 14.3.2023. Pochybením súdu prvej inštancie je, že žiadnym spôsobom toto tvrdenie žalobcu nevyhodnocoval v kontexte skutkových okolností vyplývajúcich z listinného dôkazu na č. l. 17 súdneho spisu, ktorý navyše nepodrobil žiadnemu relevantnému hodnoteniu. 28. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení naliehavosti záujmu na nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP. V tomto smere súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení žalobcu obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby ich podrobil akémukoľvek hodnoteniu jednak vo vzťahu k ich obsahu a jednak vo vzťahu k existencii alebo neexistencii dôkazov na ich preukázanie, resp. minimálne osvedčenie. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca v ňom uvádza len všeobecne formulované tvrdenie o tom, že hoci musí naďalej uhrádzať lízingové nájomné, je nútený využívať služby konkurenčných firiem a prenajímať si zariadenia u iných drevárskych prevádzok, čím u neho dochádza ku vzniku škody. Žalobca však toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizoval označením konkrétnych drevárskych prevádzok, od ktorých si zariadenia prenajíma; označením konkrétnych zmlúv o nájme; neoznačil žiadne doklady o úhradách nájomného za prenájom zariadení, ktorý mal byť vynútený konaním žalovaného; ani neuviedol žiadnu konkrétnu sumu, ktorá by mala predstavovať jemu vzniknutú škodu a nedoložil v tomto smere žiadne dôkazy, na základe čoho je nutné ustáliť, že žalobca svoje tvrdenie o riešení vzniknutej situácie prostredníctvom prenájmu zariadení od iných obchodných spoločností a tvrdenie o vzniku škodu relevantným spôsobom neosvedčil. Zo strany žalobcu neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by minimálne na úrovni osvedčenia umožnili verifikovať pravdivosť a opodstatnenosť tvrdenia, na ktorom stavia ním tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Opodstatnenosť záveru o absencii prvku neodkladnosti, ktorého osvedčenie je kľúčové pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia odôvodneného potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, vyplýva aj zo skutočnosti, že ku žalobcom tvrdenému neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného malo dôjsť dňa 28.5.2024, avšak podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca dožadoval u žalovaného nápravy stavu až výzvou zo dňa 9.1.2025, t.j. až po 7 mesiacoch od ním tvrdeného zablokovania zariadení, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol na súd podaný až po 9 mesiacoch (dňa 28.2.2025). V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva žiadna potreba neodkladnosti opodstatňujúca riešenie vzniknutej situácie prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje opatrenie výnimočnej povahy a ktorého nariadenie súdom prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch. Inštitút neodkladného opatrenia nemôže slúžiť na dosiahnutie žalobcom zamýšľaného faktického stavu bez relevantného osvedčenia potreby riešenia vzniknutej situácie práve prostredníctvom neodkladného opatrenia, t.j. v danom prípade bez osvedčenia danosti prvku bezodkladnosti. Žalobcovi nič nebráni, aby svoje práva a oprávnené záujmy a z nich vyplývajúce nároky uplatnil riadnou žalobou vo veci samej. Tak v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj v prípade obavy z ohrozenia exekúcie ide o kategórie, ktoré nemôžu byť založené len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale musia byť do najvyššej možnej miery objektivizované, t.j. v žiadnom prípade nepostačuje len samotné vyslovenie takejto potreby alebo obavy. 29. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k postupu súdu prvej inštancie, ktorý navrhované neodkladné opatrenie nariadil bez uloženia povinnosti žalobcovi podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej. V tomto smere si súd prvej inštancie opätovne len bez ďalšieho osvojil tvrdenie žalobcu z návrhu, pričom za akceptovateľné zdôvodnenie takéhoto procesného postupu nemožno považovať len strohú konštatáciu o tom, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k vyriešeniu celého predmetu sporu. Navyše, odôvodnenie napadnutého uznesenia vykazuje v tomto smere aj istú nejednoznačnosť, keď v bode 14 odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza, že nie je daná potreba podávať vo veci samostatnú žalobu a naproti tomu v bode 21. odôvodnenia uvádza, že uloženou povinnosťou sa dosiahne potrebná dočasná ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu. Zároveň je nutné súdu prvej inštancie vytknúť, že úplne opomenul realizovať postup v zmysle § 337 ods. 1, ods. 2 CSP. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 31. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v danom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešný. 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).