{"guid": "c25c843c-5bb8-4efe-87c5-c303a5249bf3:ef3942e3-bbcc-489b-99fe-e1786dbd2323", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4211223110.5", "spisova_znacka": "5Cob/151/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/151/2023 z 29. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2025, sp. zn. 5Cob/151/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4211223110.5", "identifikacne_cislo": "4211223110", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef3942e3-bbcc-489b-99fe-e1786dbd2323", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4211223110.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4211223110.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4211223110.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/151/2023\n4211223110\n29. 07. 2025\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2025:4211223110.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: WESTWOOD\nSlovakia s.r.o., so sídlom Belinského 1050/16, Bratislava, IČO: 35 831 839, zastúpeného: Advokátska\nkancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému:\nNAJ Klima s.r.o., so sídlom Hradná 3, Komárno, IČO: 44 242 930, zastúpenému: Advokátska kancelária\nMAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o zaplatenie 5.083,92\ns príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.\n5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 7. marca 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 7. marca\n2023 v napadnutom I. a III. výroku\np o t v r d z u j e.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 7. marca\n2023 v napadnutom IV. výroku m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,06 %.\nIII. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n87,20 %.\nodôvodnenie:\n1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 324,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom konanie v časti\no zaplatenie 288,- eur s príslušenstvom zastavil, tretím výrokom návrh žalobcu v časti prevyšujúcej\npriznanú istinu zamietol a štvrtým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n88 %. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 44 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 až 3, § 544\nods. 2, § 663, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „OZ“), ust. § 273 ods. 1, § 369 ods. 1 a § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“).\n2. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.219,92 eur\ns príslušenstvom, pozostávajúcej zo sumy 1.296 eur s príslušenstvom titulom prenájmu troch\nbillboardových plôch, zo sumy 1.944,- eur s príslušenstvom titulom doplatku poskytnutej zľavy\nza predčasné ukončenie reklamnej kampane, zo sumy 954,- eur s príslušenstvom titulom opravy\npoškodených reklamných plôch a sumy 25,92 eur titulom vyčísleného úroku z omeškania za\npredchádzajúcu oneskorenú úhradu. Prvýkrát súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa\n\n20.06.2013, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 864,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne\nod 01.01.2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v\nNitre uznesením č.k. 26Cob/107/2013 - 182 zo dňa 28.11.2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n3. Vychádzajúc zo záväzného právneho záveru odvolacieho súdu, mal súd prvej inštancie za preukázanú\nlen čiastočnú dôvodnosť nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami\nsporu nedošlo k uzatvoreniu platného záväzkového vzťahu založeného na nájme hnuteľnej veci z\ndôvodu, že žalovaný neprijal návrh žalobcu v listine označenej ako potvrdenie objednávky, v ktorej\nžalobca uviedol zmluvné náležitosti z cenovej ponuky zjavne nevyplývajúce (iná cena za prenájom,\nposkytnutá zľava, doba prenájmu, možnosti doúčtovania poskytnutej zľavy, odkaz na všeobecné\nobchodné podmienky žalobcu a pod.). Nakoľko medzi stranami konania nevznikol platný záväzkový\nvzťah, plnenia poskytnuté stranami konania sú plneniami z neplatnej zmluvy podľa ust. § 451 ods. 2\nObčianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.\n4. Následne súd prvej inštancie skúmal, na strane koho a v akej výške k bezdôvodnému obohateniu\ndošlo. Plnenie žalobcu spočívalo v umiestnení reklamy žalovaného na reklamnom nosiči žalobcu\nna verejne prístupnom mieste, čo žalovanému malo priniesť hospodársky nárast v podobe záujmu\nverejnosti o jeho služby. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného skúmal súd prvej inštancie\nprostredníctvom znaleckého dokazovania, týkajúceho sa trhovej ceny plnenia, o ktoré sa žalovaný na\núkor žalobcu obohatil. V znaleckom posudku č. 1/2015 určila súdna znalkyňa trhové ceny v rozhodnom\nobdobí za prenájom billboardovej plochy I pri vjazde do Šamorína na sumu 125,- eur mesačne, v prípade\nbillboardovej plochy II pri vjazde do Rovinky na sumu 130,- eur mesačne a v prípade billboardovej plochy\nIII na Ivánskej ceste na sumu 125,- eur mesačne.\n5. Ako začiatok užívania billboardovej plochy určil súd vo všetkých troch prípadoch deň 04.04.2011.\nK ukončeniu užívania billboardovej plochy I pri vjazde do Šamorína a billboardovej plochy II pri vjazde\ndo Rovinky, došlo dňa 04.10.2011, zvesením reklamnej plachty z billboardového nosiča žalobcu,\nzamestnancami žalovaného. Sporným medzi stranami ostala doba užívania billboardovej plochy III, na\nIvánskej ceste. Žalobca v konaní oznámil, že k demontáži billboardovej plachty došlo dňa 18.10.2012,\na to na výzvu žalovaného na odstránenie predmetnej reklamnej plochy zo dňa 04.10.2012.\n6. K ustáleniu doby trvania bezdôvodného obohatenia pri reklamnej ploche III na Ivánskej ceste, vzal\nsúd do úvahy, že v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu právna skutočnosť, ktorou je spravidla\nzmluva, síce nastala, avšak tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný), čo znamená,\nže nemal za následok vznik práv ani povinností. Občiansky zákonník v ust. § 457 upravuje dôsledky\nvzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov\nzmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik\nmajetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o jeho existencii znáša postihnutý.\n7. Pokiaľ ide o výpočet samotnej výšky bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie vychádzal z\ntrhovej ceny za prenájom billboardovej plochy v rozhodnom období, ktorá v prípade billboardovej plochy\nI pri vjazde do Šamorína, predstavovala sumu 125,- eur mesačne. Žalovaný predmetnú plochu užíval\nv období 04.04.2011 - 04.10.2011 (6 mesiacov x 125 eur = 750 eur). V prípade billboardovej plochy II\npri vjazde do Rovinky, išlo o sumu 130,- eur. Žalovaný predmetnú plochu užíval v období 04.04.2011\n- 04.10.2011 (6 mesiacov x 130 eur = 780 eur). V prípade billboardovej plochy III na Ivánskej ceste\nsuma za prenájom predstavovala 125,- eur mesačne. Žalovaný predmetnú plochu užíval v období\n04.04.2011 - 04.10.2012 (18 mesiacov x 125 eur = 2.250 eur). Výška bezdôvodného obohatenia tak\nv súhrne predstavuje sumu 3.780,- eur. Žalovaný vyplatil faktúry č. 051/2011 a č. 089/2011, obe v\nsume 1.296 eur. Okrem tejto sumy, bol žalovaný rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5Cb/142/2012 132 zo dňa 20.06.2013, právoplatným dňa 11.07.2013 zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 864,- eur s\npríslušenstvom. Celkové plnenie žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady bezdôvodného obohatenia\ntak predstavuje sumu 3.456,- eur a nedoplatok žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady bezdôvodného\nobohatenia predstavuje sumu 324,- eur (3.780 - 3.456 = 324). Nakoľko žalovaný sumu 324,- eur\nžalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia nezaplatil, súd mu túto povinnosť v rozsudku uložil a z\nvyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol.\n\n8. V časti uplatneného nároku na náhradu škody, žalobca podľa súdu prvej inštancie svoju dôkaznú\npovinnosť neuniesol, keď nepreukázal základné predpoklady náhrady škody, a preto súd žalobu v tejto\nčasti zamietol. Okrem vyčíslenia výšky škody žalobca túto časť nešpecifikoval, neoznačil a nepredložil\nani dôkaz o porušení právnej povinnosti žalovaným, dôsledkom ktorého by mu mala škoda vzniknúť,\npričom základné atribúty náhrady škody podľa ust. § 373 OBZ musia byť splnené súčasne. Súd\nv neposlednom rade poukázal aj na výpoveď svedka D.. Š., bývalého zamestnanca žalovaného,\nktorý uviedol, že prázdne billboardové plochy boli dookola našróbované samozarezávacími skrutkami.\nNakoľko plachty boli vyrobené tak, že sa do nich dala namontovať šponovacia guma, tú zakúpili, natiahli\ndo plachty, ktorú takto umiestnili na hotové billboardové plochy. Svedok poprel, že by boli reklamné\nplachty namontovali formou ako to na fotodokumentácii predniesol žalobca, teda skrutkami. Reklamné\nplachty boli vždy upevnené upínacími gumami na okraji plachty.\n9. Za rovnako nedôvodný súd prvej inštancie vyhodnotil aj návrh žalobcu v časti o zaplatenie vyčísleného\núroku z omeškania z faktúry č. 089/2011 v sume 25,92 eur za omeškanú platbu zo strany žalovaného.\nDospel k záveru, že z dôvodu neplatného uzatvorenia záväzkového vzťahu naň nie je možné aplikovať\nvšeobecné podmienky žalobcu na zmluvné záväzky, z ktorých vyplýva jeho právo si uplatniť dohodnutý\núrok z omeškania vo výške 0,1 % za deň omeškania. Tým, že strany konania platnú dohodu ohľadne\núrokov z omeškania neuzavreli, žalobcov nárok na uplatnenie tohto nároku je bez právneho podkladu,\na preto súd návrh žalobcu aj v tejto časti zamietol.\n10. Zákonné úroky z omeškania súd žalobcovi nepriznal ani na podklade faktúry č. 089/2011 nakoľko\nplnenie zo strany žalovaného v prospech žalobcu bolo určené na základe znaleckého posudku v konaní,\nteda ustálenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie sa uskutočnilo až rozsudkom vo veci samej,\nčím sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením, ktoré bolo určené až rozhodnutím súdu vo\nveci samej. Preto súd žalobcu zamietol aj v časti príslušenstva pohľadávky.\n11. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 288,- eur s príslušenstvom (2x 144 eur)\nza užívanie billboardovej plochy III na Ivánskej ceste za obdobie november, december 2012, súd prvej\ninštancie druhou vetou výroku konanie v tejto časti zastavil.\n12. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP. Predmetom konania po\nprávoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013 v časti o\nzaplatenie sumy 864,- eur s príslušenstvom, zostal nárok žalobcu v sume 5.083,92 eur. Z uvedenej sumy\nbol žalobca úspešný vo výške 324,- eur a žalovaný vo výške 4.759,92 eur. Súd k úspechu žalovaného\npripočítal aj sumu v späťvzatej časti vo výške 288,- eur, nakoľko žalobca si túto sumu uplatnil za obdobie\npo demontáži reklamnej plochy, a teda v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Úspech žalobcu v konaní\npredstavuje 6% a úspech žalovaného predstavuje 94 %. Vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu k\nneúspechu, úspech žalovaného v konaní predstavuje 88% (94-6). Súd preto žalovanému priznal úspech\nv konaní v rozsahu 88 %.\n13. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný a obaja navrhli rozsudok súdu prvej\ninštancie zmeniť. Žalobca, ktorý odvolanie podal do III. a IV. výroku žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie zmenil tak, že žalobe v zmysle bodu 2 až 6 rozšíreného žalobného návrhu (č. l. 60 - 61)\nvyhovie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný, ktorý odvolanie\npodal do I. a IV. výroku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak,\nže žalobu zamietne a žalovanému (v oboch prípadoch) prizná náhradu trov konania vo výške 71 % za\núkony vykonané do 11.07.2013 a za úkony vykonané po tomto dni v rozsahu 100 %.\n14. Žalobca odvolanie založil na odvolacích dôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a žalovaný na odvolacích\ndôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).\n\n15. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu v bode 9 napadnutého rozsudku, v ktorom\nkonštatoval, že k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, a síce z dôvodu, že žalovaný zmenenú\nobjednávku neakceptoval a nebol oboznámený ani s obchodnými podmienkami žalobcu, avšak napriek\ntomu dospel k záveru, že žalovaný dal vyhotoviť reklamné plachty, ktorých vyvesenie zabezpečil\nprostredníctvom svojich zamestnancov. O uzavretí nájomnej zmluvy svedčí úhrada ním vystavenej\nfaktúry za užívanie reklamných plôch za jednotlivé mesiace. Pokiaľ by strany sporu nájomnú zmluvu\nneuzavreli, žalovaný by nemal dôvod reklamy na prenajímaných billboardoch umiestniť a faktúru\nmu uhradiť. Nesúhlasil ani s právnym posúdením súdu v ďalšej časti, kde súd skúmal, či užívaním\nreklamných plôch vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, mohlo na strane žalovaného vzniknúť\nbezdôvodné obohatenie. Žalovaným uplatnenú procesnú obranu, v rámci ktorej popieral uzatvorenie\nnájomnej zmluvy, označil za účelové konanie v rozpore s vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie.\nRovnako ako v konaní pred súdom inštancie žalobca namietal, že žalovaný zmenenú objednávku\nakceptoval v telefonickom hovore, prostredníctvom ktorého sa dohodli na podmienkach prenájmu\nbillboardov v počte 3 kusov. Vzhľadom na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu jedného roka (od\n01.04.2011 do 31.03.2012), bola žalovanému poskytnutá zľava za prenájom hnuteľných vecí vo výške\n60,- eur s DPH za jeden kus billboardovej plochy za mesiac. Žalobca tiež poukázal na znenie ust. § 663 a\nnasl. OZ, podľa ktorého sa na platnosť nájomnej zmluvy hnuteľných vecí jej písomná forma nevyžaduje.\n16. Súd prvej inštancie dospel podľa jeho názoru na základe doplneného dokazovania k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj s ohľadom na výpoveď žalovaného,\nktorý uviedol, že prostredníctvom telefonického rozhovoru u žalobcu zisťoval, či zabezpečuje činnosť\nprevádzky billboardov a za akých podmienok, pričom následne sa dohodli aj na cene a mieste ich\nvyvesenia. Trval tak na tom, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo ústne, počas tohto telefonického\nrozhovoru, pričom žalovaný nesúhlasil s potvrdením objednávky žalobcom z dôvodu tam uvedených\nnových skutočností, doúčtovania zľavy a odkazu na všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Tvrdil,\nže neplatnosť jednej časti zmluvy automaticky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, a preto je takýto\nzáver súdu nielen nesprávny, ale tiež v rozpore s judikatúrou všeobecných súdov.\n17. Z pohľadu žalobcom tvrdeného platného uzavretia nájomnej zmluvy je potom nesprávny aj záver\nsúdu o posúdení jeho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na úhradu dvoch faktúr za\nobdobie apríl - jún 2011 a júl - september 2011 oboch vo výške 1.296 eur s DPH. Žalovaný kvôli\nnezhodám dňa 04.10.2011 predčasne nariadil svojim zamestnancom odstránenie reklám z billboardov\nžalobcu I a II napriek tomu, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2012. Tým, že žalovaný\nprestal prenajatú vec užívať, nájom nezanikol a nedošlo ani k ukončeniu záväzkovo-právneho vzťahu,\nku ktorému mohlo dôjsť buď výpoveďou jednej zo zmluvných strán alebo dohodou o ukončení nájmu.\nŽalovanému preto vystavil faktúru aj za nasledujúce obdobie október - december 2011 vo výške 1.296,eur s DPH, ku ktorej doúčtoval zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy vo výške 1.944,- eur, a následne\naj kvartálne faktúry za rok 2012, každú vo výške 432,- eur, keďže žalovaný reklamy z billboardov\nneodstránil, odstránil ich až v októbri 2012.\n18. Uplatnené nároky zhrnul žalobca nasledovne:\n- faktúra za užívanie 3 billboardov (október - december 2011) vo výške 1.296,- eur; pozn. po odpočítaní\nsúdom priznanej istiny vo výške 864,- eur\n- zmluvná pokuta z dôvodu porušenia doby nájmu vo výške 1.944,- eur\n- faktúra za užívanie 1 billboardu do konca roka 2012 vo výške 1.728,- eur (432 x 4).\n19. Vzhľadom k uvedenému súhrnu, preto nedoplatok žalovaného voči žalobcovi nepredstavuje sumu\n3.453,- eur titulom náhrady škody, ale sumu 4.104 eur bez DPH titulom platne uzatvorenej nájomnej\nzmluvy. Pokiaľ ide o položku vo výške 954,- eur bez DPH uviedol, že táto suma sa týkala škody, ktorá\nvznikla na jeho billboardových plochách konaním žalovaného. Nestotožnil sa ani s tvrdením súdu, že v\nkonaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody, napriek tomu, že ako dôkaz doložil fotografie,\nktoré preukazovali, že plachty boli do reklamnej plochy navŕtané, a nie pripevnené lankami. Žalovanému\nvyúčtoval dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania s oneskorenou\núhradou faktúry v celkovej výške 25,92 eur za 20 dní omeškanej platby. Výška dôvodne žalovanej istiny\ntak predstavuje sumu 5.083,92 eur s príslušenstvom. K bodu 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nžalobca opätovne poukázal na platné uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktoré ho oprávňuje aj na úroky\nz omeškania v zákonnej výške, a to titulom žalovaným neuhradených faktúr za užívanie žalobcom\n\nprenajímaných hnuteľných vecí, keďže istina nebola uhradená riadne a včas. To sa vzťahuje aj na\nprípadné bezdôvodné obohatenie, podľa ktorého súd žalobou uplatnený nárok posudzoval.\n20. Vzhľadom k dôvodnosti istiny v celej výške, považoval žalobca za nesprávny aj súvisiaci výrok o\nnáhrade trov konania. Žiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%, keďže aj v prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, je potrebné zohľadniť aj súdom\npriznanú sumu vo výške 864,- eur (spolu 1.188 eur). Po odčítaní súdom priznanej sumy (5.083,92 1.188 = 3.895.92 eur), predstavuje jeho úspech 23 % a úspech žalovaného 77 %, a teda čistý úspech\nžalovaného činí 54 %. Navrhol preto zmenu IV. výroku v nasledovnom znení: „Súd žalovanému priznáva\nnárok na náhradu trov konania v pomere 54 %.“\n21. Odvolanie žalobcu považoval žalovaný za nedôvodné, súd prvej inštancie podľa jeho názoru vec vo\nvzťahu k neexistencii záväzkového vzťahu medzi stranami sporu správne posúdil skutkovo aj právne,\npred vydaním rozsudku postupoval správne, keď do tej doby vykonané dokazovanie doplnil, na základe\nčoho ustálil, že v danom prípade nemožno eventuálny nárok žalobcu považovať za nárok vyplývajúci z\nuzatvorenej nájomnej zmluvy, nakoľko tá nebola nikdy platne uzavretá, keďže k prijatiu návrhu žalobcu\nv podobe potvrdenia objednávky zo strany žalovaného nikdy nedošlo.\n22. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že súd v rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keď mal skonštatovať, že zmluva nie je platná len z dôvodu, že nie je písomná, nakoľko\nzo žiadnej časti rozsudku takýto záver nevyplýva. Súd prvej inštancie naopak uviedol, že vykonaným\ndokazovaním, a to ani po jeho doplnení nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému\nuzatvoreniu zmluvy o nájme billboardových plôch, a to z dôvodu, že žalovaný neakceptoval nový\nnávrh na uzavretie zmluvy, ktorý bol označený ako potvrdenie objednávky, v ktorom žalobca uviedol\ntaké zmluvné náležitosti, ktoré nevyplývali ani z cenovej ponuky, a ani zo vzájomného telefonického\nrozhovoru. Na tomto nič nemení ani ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že nájomná zmluva bola platne\nuzavretá telefonicky a písomná zmluva v podobe potvrdenia objednávky, mala byť vyhotovená len kvôli\nprípadným súdnym sporom. Z listiny „Potvrdenie objednávky“ preukázateľne vyplýva, že obsahovala\ntaké zmluvné náležitosti, ktoré nevyplývali z cenovej ponuky, ani z telefonickej komunikácie, a líšila sa\nod nich aj v podstatných náležitostiach ako cena prenájmu, doba prenájmu a podobne. Z uvedeného je\nzrejmé, že potvrdenie objednávky predstavuje nový návrh (nakoľko nereflektuje na telefonický rozhovor,\nako sa to snaží žalobca ničím nepodložene dokázať), a teda ofertu zo strany žalobcu, po ktorej však už\nnenasledovala akceptácia zo strany žalovaného.\n23. Vzhľadom k uvedenému nemôže obstáť ani následná argumentácia žalobcu, ktorá priamo vyplýva z\nuž predtým nesprávne prezentovaného názoru na platný vznik záväzkového vzťahu medzi nimi, a teda\núdajné nesprávne rozpočítanie jednotlivých položiek, ktoré by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi, nárok na\nzaplatenie zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a podobne. K tvrdeniu žalobcu, že škoda mu vznikla\nvŕtaním do reklamných plôch namietal, že žalobca do konania doložil iba ním vystavenú faktúru a nejaké\nfotografie, ktoré však nijako nepreukazujú vznik škody, a už vôbec nie v príčinnej súvislosti s údajným\nprotiprávnym konaním žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ani jej výšku, preto je\nsprávny záver prvostupňového súdu o nepreukázaní základných atribútov náhrady škody.\n24. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie postupoval správne keď dospel k záveru, že v danom\nprípade nemožno eventuálny nárok žalobcu považovať za nárok vyplývajúci z uzatvorenej nájomnej\nzmluvy, avšak nemožno súhlasiť s názorom súdu, že sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť v\nsume 324,- eur, čo má predstavovať nedoplatok voči žalobcovi titulom náhrady škody. Preto podal\nodvolanie smerujúce voči výroku I a IV. (výrok o trovách) rozsudku. Vo vzťahu k žalobcom napadnutému\nvýroku o náhrade trov konania, podotkol, že v konaní predchádzajúcom vydaniu pôvodného rozsudku\nžalobca žiadal o zaplatenie sumy 5.947,92 eur, avšak súd žalovaného zaviazal povinnosťou uhradiť mu\nlen sumu 864,- eur. Úspech žalobcu v tejto časti konania tak činil 14,5 % a úspech žalovaného 85,5 %.\nŽalobca by mal teda žalovanému zaplatiť náhradu trov konania za úkony vykonané do dňa 11.07.2013\nv rozsahu 71 % a v ďalšej časti konania by už mala byť základom pre výpočet úspechu strán sporu\nsuma vo výške 5.082,92 eur.\n25. Žalovaný v úvode vlastného odvolania poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie č. k.\n5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013, ktorým súd žalobe v časti 864,- eur s príslušenstvom vyhovel\na vo zvyšnej časti návrh zamietol (pozn. v časti II. a III. výroku zrušený uznesením Krajského súdu v\n\nNitre č. k. 26Cob/107/2013 - 182 zo dňa 28.11.2013 a vec vrátená na ďalšie konanie): „Vzhľadom k\ntomu, že zo strany odporcu (pozn. Žalovaného) nedošlo k zaplateniu za obdobie prenájmu t. j. október\na november 2011 za tri billboardové plochy pri cene 120,- EUR mesačne za jeden kus prenajatej plochy\n+ DPH takto odporcov (pozn. Žalovaného) dlh voči navrhovateľovi (pozn. Žalobcovi) titulom nájomného\nza tri kusy billboardovej plochy za mesiac október činí 360,- EUR +20% DPH v celkovej sume 432,- EUR\na za november taktiež 432,- EUR. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd odporcovi (pozn. Žalovanému)\ntúto povinnosť uložil.“\n26. Krajský súd v Nitre v označenom rozhodnutí vyslovil, že počas prvoinštančného konania nebolo\npreukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom\nmal byť nájom billboardových plôch, preto pôvodný rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie. Uzatvorenie nájomnej zmluvy nebolo preukázané ani v ďalšom konaní\npred súdom prvej inštancie, a z toho dôvodu nemohol byť žalobcom uplatnený nárok posudzovaný v\nzmysle nájomnej zmluvy, ale len ako prípadný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Tento názor\nkoniec koncov vyjadril aj odvolací súd v ním vydanom zrušujúcom rozhodnutí.\n27. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd postupoval pred vydaním rozsudku správne, keď na\nzáklade doplneného dokazovania ustálil, že v danom prípade nemožno eventuálny nárok žalobcu\npovažovať za nárok vyplývajúci z uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá nebola nikdy platne uzatvorená.\nNemôže už však súhlasiť s názorom, že sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť v sume 324 eur,\nčo má predstavovať jeho nedoplatok voči žalobcovi titulom náhrady bezdôvodného obohatenia. Súd\nprvej inštancie dospel k tomuto záveru tak, že určil dobu, počas ktorej údajne billboardovú plochu\nvyužíval. V prípade billboardovej plochy 1 a 2 to bolo obdobie od 04.04.2011 do 04.10.2011, a teda\nobdobie 6 mesiacov s čím sa stotožňuje. V prípade billboardovej plochy 3 to malo byť podľa názoru\nsúdu obdobie od 04.04.2011 až do 04.10.2012 (18 mesiacov), s čím zásadne nesúhlasí. Zdôraznil,\nže v konaní jednoznačne preukázal neplnenie povinností zo strany žalobcu, ktorý billboardové plochy\nneudržiaval v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Za účelom nápravy v letných mesiacoch žalobcu\nkontaktoval, domáhajúc sa odstránenia závadného stavu billboardových plôch, nachádzajúcich sa v\nstave, ktorý sa priečil požadovanému účelu - propagácii a reklame spoločnosti žalovaného. Účelom\nreklamnej plochy je predovšetkým zviditeľnenie podnikateľa a upovedomenie potenciálnych zákazníkov,\nkde je možné podnikateľa kontaktovať alebo sa o ňom dozvedieť viac. Reklamné plochy, za ktorých\nudržiavanie zodpovedal žalobca, však tomuto účelu po dlhú dobu nezodpovedali, ba priam poškodzovali\nžalovaného a jeho dobré meno, keď sa jeho súčasní a potenciálni zákazníci mohli domnievať, že nie\nje v jeho možnostiach zabezpečiť využívanie riadnej a reprezentatívnej reklamnej plochy. Opakované\nžiadosti o vyriešenie nepriaznivého stavu potvrdil tak konateľ žalovaného, ako aj svedkovia S.. E. a D..\nŠ. na pojednávaní dňa 16.04.2013. V konaní bolo preukázané, že vady prenajatej reklamnej plochy\nžalovaný dňa 19.08.2011 reklamoval ústne, a potom aj písomnou žiadosťou o pokosenie trávy pred\nreklamnou plochou, nakoľko na základe ústnej reklamácie k náprave nedošlo. Rovnako žalobcu žiadal\no zrušenie doručenej faktúry 134/2011, pričom k náprave nežiaduceho stavu a finančnej kompenzácii\nnedošlo.\n28. Vzhľadom k tomu, že žalobca urgenciám o nápravu závadného stavu nevyhovel, dňa 04.10.2011 ho\nvýslovným prejavom vôle požiadal o zrušenie zmluvného vzťahu s tým, že o prenájom reklamných plôch\nza obdobie október - december 2011 nemá záujem. Poukázal na ust. § 266 ods. 1 OBZ, zakotvujúce\npovinnosť vykladať prejav vôle podľa úmyslu konajúcej osoby, pokiaľ bol tento úmysel strane, ktorej je\nprejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Pri jeho výklade je však potrebné zohľadniť aj také\nskutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie objasniť úmysel strán pri robení právneho úkonu. V súvislosti s\nprejavom vôle ust. § 266 ods. 3 OBZ akcentuje 3 okolnosti: 1/ rokovania o uzavretí zmluvy, 2/ prax, ktorú\nmedzi sebou strany zaviedli a 3/ následné správanie strán. Za účelom zistenia skutočnej vôle účastníkov\nprávneho úkonu sa jeho výklad vyžaduje vtedy, ak je jeho obsah sporný alebo pochybný a súčasne\ndomáha sa ho niektorý z jeho účastníkov. S poukazom na toto interpretačné pravidlo potom žalovaný\nargumentoval, že aj v prípade pripustenia nedostatočnej zjavnosti právneho úkonu žalovaného, súd bol\npovinný výklad právneho úkonu uskutočniť a následne posúdiť jeho právne dôsledky na zmluvný vzťah\nstrán sporu. Súd mal na základe vykonaného výsluchu strán a svedkov právne posúdiť úkon žalovaného\nzo dňa 04.10.2011 ako úkon smerujúci k ukončeniu obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom vo vzťahu\nk užívaniu všetkých billboardových plôch. Napriek uvedenému, dobu počas ktorej mal žalovaný užívať\ntretiu billboardovú plochu, súd posudzoval ako dobu trvajúcu do 18.10.2012, hoc túto skutočnosť žalobca\nv konaní nepreukázal.\n\n29. Žalovaný v konaní niekoľkokrát deklaroval svoju nevedomosť o tom, kde presne sa billboardová\nplocha III nachádza, a tiež, že o tom nemá vedomosť ani žiaden z jeho zamestnancov, čo bolo\npotvrdené aj ich vypočutím, a preto nebol objektívne schopný reklamu z nej odstrániť sám. Z prejavu\njeho vôle zo dňa 04.10.2011 si musel byť žalobca vedomý jeho nezáujmu o ďalšie užívanie reklamných\nplôch, vrátane reklamnej plochy III, napriek tomu ju mal odstrániť až dňa 18.10.2012. Žalovaný\nopakovane poukazoval na bežnú obchodnú prax, kde ak nie je dohodnuté inak, odstránenie reklamy po\nzániku obchodnoprávneho vzťahu vykonáva vlastník reklamnej plochy. Konanie žalobcu, ktorý napriek\njasnému prejavu vôle z jeho strany, reklamu z billboardovej plochy III neodstránil, označil za rozpor\nv zásadách poctivého obchodného styku a účelové konanie, s cieľom získať majetkový prospech.\nOpäť poukázal na umiestňovanie reklamy napr. v rámci predvolebného obdobia, kedy sú reklamy\npolitikov na billboardových plochách aj v období niekoľko mesiacov po voľbách z dôvodu, že kým\nprenajímateľ nenájde nového záujemcu o prenájom, nemá motiváciu danú reklamu z reklamnej plochy\nodstraňovať. To však nemožno pričítať na ťarchu pôvodného nájomcu a žiadať od neho náhradu z titulu\nbezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by takáto situácia bola veľmi ľahko zneužiteľná. Ak\nby teda žalobca mal iného záujemcu o prenájom jeho reklamu by po jeho jasnom prejave vôle ukončiť\nvyužívanie všetkých reklamných plôch odstránil.\n30. Ponechanie reklamy žalovaného na billboardovej ploche III po dátume 04.10.2011, ak k jej\nponechaniu došlo (túto skutočnosť žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal), bolo v rozpore s\nprejavom vôle žalovaného o ukončenie záväzkového vzťahu kvôli nespokojnosti so stavom zanedbanej\nreklamnej plochy, z ktorej nebolo možné vyčítať ani základné kontaktné údaje o jeho spoločnosti, čo\nje v jednoznačnom rozpore s účelom umiestnenia reklamnej plochy, na propagáciu žalovaného, ktorý\ntak nemohol mať z ponechania reklamy na billboardovej ploche žiadny majetkový prospech, a na úkor\nžalobcu sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalobca bol povinný túto reklamu odstrániť po oznámení\nžalovaného zo dňa 04.10.2011, čo však neurobil.\n31. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalovaný so závermi súdu nestotožnil je ten, že počas celého\npriebehu konania žalobca nepreukázal, že reklama žalovaného bola v období 04.04.2011-18.10.2012\nna billboardovej ploche III skutočne umiestnená. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6 Obdo/16/2008 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného\nobohatenia znáša postihnutý. Zdôraznil, že už počas konania opakovane trval na tom, že napriek\njeho urgenciám a dopytovaniu, žalobca neposkytol informáciu o tom, kde sa predmetná reklamná\nplocha nachádzala, a to až do vyjadrenia zo dňa 08.11.2014, v ktorom žalobca uviedol, že reklama z\nbillboardovej plochy III bola zvesená dňa 18.10.2012, čím však úmyselne zmaril preukázanie toho, či sa\ntam reklama žalovaného skutočne nachádzala, a ak áno, tak počas akej doby.\n32. Keď teda konajúci súd trvanie tejto doby ohraničil dátumom 18.10.2012, postupoval podľa názoru\nžalovaného svojvoľne. V tejto súvislosti poukázal na bod 19 rozsudku: „Nepriamo túto skutočnosť (pozn.\ndemontáž z reklamnej plochy 3) potvrdil aj žalovaný vo výzve na odstránenie tejto reklamnej plochy zo\ndňa 4.10.2012.“ S takýmto záverom sa nestotožnil, majúc za to, že súd tým nahradil dôkaznú povinnosť\nžalobcu. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie neposúdil\nexistujúce dôkazy, ale dôkaznú núdzu na strane žalobcu v časti preukázania existencie bezdôvodného\nobohatenia nahradil vlastnými úvahami, nemajúcimi však oporu v dôkazoch predložených žalobcom.\nVyslovil presvedčenie, že pri hodnotení výsledkov dokazovania, vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré\nz dôkazov nevyplynuli a v rozsudku sa riadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami,\nktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, najmä vo vzťahu k jasnému prejavu vôle žalovaného zo dňa\n04.10.2011 nepokračovať v obchodnoprávnych vzťahoch so žalobcom.\n33. Odvolanie voči výroku o náhrade trov konania žalovaný odôvodnil nielen v spojitosti s uvedenými\nnámietkami, ale aj so zrušením výroku o trovách v pôvodnom rozsudku. V konaní, ktoré predchádzalo\nvydaniu pôvodného rozsudku žalobca žiadal zaplatenie sumy 5.947,92 eur, súd však žalovaného\nzaviazal povinnosťou uhradiť mu sumu 864,- eur. Úspech žalobcu v tejto časti konania tak činil 14,5\n% a úspech žalovaného 85,5 %. Žalobca by mal žalovanému zaplatiť náhradu trov konania za úkony\nvykonané do dňa 11.07.2013 v rozsahu 71% a v ďalšej časti konania (po podaní odvolania žalobcu voči\npôvodnému rozsudku) za úkony vykonané po 11.07.2013 v rozsahu 100%.\n\n34. Napadnutý rozsudok žiadal žalovaný v dotknutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť.\n35. Na odvolanie a vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 26.04.2023, v ktorom\nzotrval na dôvodoch svojho odvolania a naďalej žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a\nžalobe vyhovel v zmysle žalobného návrhu.\n36. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o neexistencii platného záväzkového vzťahu medzi stranami\nsporu, trval na nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, ktorý neprihliadol na\nskutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, najmä na opakované úhrady faktúr žalovaným za užívanie\nreklamných plôch v jeho vlastníctve. Obhajoval svoje tvrdenie, že ak by sa strany sporu platne nedohodli\nna ich prenájme, žalovaný by nemal žiaden dôvod mu faktúru za užívanie reklamnej plochy uhradiť.\nŽalovaný si cielene osvojil záver súdu, že k uzatvoreniu platného záväzkového vzťahu nedošlo, najmä\nz dôvodu, že žalovaný neakceptoval jeho nový návrh na uzavretie zmluvy napriek tomu, že reklamné\nplochy užíval. Nie je pravdou, že žalovaný umiestnil reklamy na billboardové plochy vo vlastníctve\nžalobcu svojvoľne, ale konal tak na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy hnuteľných vecí.\n37. K tvrdeniu žalovaného, že v konaní predložil len akési fotografie, nijakým spôsobom nepreukazujúce\nvznik škody a jej príčinnú súvislosť s údajným protiprávnym konaním žalovaného uviedol, že predmetné\nfotografie vyhotovil bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o poškodení reklamných plôch užívaných\nžalovaným, súdu boli ako listinný dôkaz riadne predložené, pričom žalovaný opak nepreukázal. V\nodvolaní zo dňa 10.04.2023 sa žalovaný nestotožnil so závermi súdu o bezdôvodnom obohatení na\núkor žalobcu tvrdením, že strany platne uzavreli nájomnú zmluvu. V priebehu konania však nijakým\nspôsobom nepreukázal, že by reklamné plochy neboli spôsobilé na riadne užívanie, z ktorého dôvodu\naj od zmluvy odstúpil.\n38. Žalobca namietal aj tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o presnom umiestnení reklamnej\nplochy III, nakoľko počas trvania zmluvného vzťahu ho presne informoval, kde sa jeho reklamy\nnachádzajú, žalovaný reklamnú plochu III aj užíval a platil za ňu nájomné. V konaní neprodukoval\nani žiaden dôkaz preukazujúci, že počas trvania zmluvného vzťahu požiadal žalobcu o spresnenie\nlokality predmetnej reklamnej plochy. Navyše už zo samotnej žiadosti žalovaného o odstránenie\nreklamy z reklamnej plochy vyplýva, že presne vedel, kde sa tretia reklamná plocha nachádza. Mylne sa\nvšak domnieval, že zánik záväzkového vzťahu medzi stranami nastane okamihom ukončenia užívania\nprenajatej hnuteľnej veci. Od zmluvy mohol odstúpiť, uzatvoriť dohodu o ukončení nájmu alebo zmluvu\nvypovedať. Ukončenie užívania predmetu nájmu však takéto následky nemá. Pokiaľ žalovaný nepoznal\npresné umiestnenie reklamnej plochy, pričom sám svoju reklamu inštaloval, nemohol ani vedieť, že nie\nje spôsobilá na dohodnuté užívanie. Z uvedeného dôvodu, je aj argumentáciu súdu ohľadne určenia\ndoby užívania reklamných plôch správna. S náhradou trov konania vyčíslenou žalovaným nesúhlasil,\npridŕžajúc sa skutočností uvedených v odvolaní. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné v\ncelom rozsahu.\n39. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n40. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu i žalovaného\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému\nje prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie žalobcu aj žalovaného obsahuje\nzákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,\npreskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a\npostupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 ho potvrdil.\n41. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n42. Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní o odvolaniach sporových strán zo zákonných ustanovení\na zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim\npre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolaní boli\n\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, a ktoré nepochybne\nexistovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. S odôvodnením napadnutého\nrozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje čo do veci samej v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP,\npreto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na doplnenie a\nzdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam strán sporu uvádza.\n43. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie neuhradených\nfaktúr, ktoré žalovanému vystavil za užívanie billboardových plôch v počte troch kusov na základe\nústnej zmluvy a e-mailovej objednávky zo dňa 21.03.2011, ktoré boli navýšené o dodatočne doúčtovanú\nposkytnutú zľavu v sume 180,- eur za kus, z dôvodu predčasného ukončenia reklamnej kampane.\nŽalovaný faktúry uhradiť odmietol, nakoľko s Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu\noboznámený nebol (písomne ani ústne nevyjadril súhlas s ich obsahom), ako aj z dôvodu odstúpenia\nod zmluvy pre porušenie povinnosti žalobcu udržiavať plochy v stave schopnom prevádzky, keď\nnezabezpečil kosenie prenajímaných plôch, čo zapríčinilo prekrytie časti billboardov burinou, ktoré tak\nnemohli slúžiť zamýšľanému účelu - šíreniu reklamy v prospech žalovaného.\n44. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju\ndočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.\n45. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v\nčase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.\n46. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto\nčasť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,\nnevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\n47. Podľa § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy\nnadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu,\nktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za\nnový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami,\nak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.\n48. Podľa § 273 ods. 1 OBZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné\npodmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné\npodmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.\n49. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\nBezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením\nz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n50. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.\nAk toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n51. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to\nnie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná\nnáhrada.\n52. Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku III rozsudku, ktorým súd návrh žalobcu v prevyšujúcej\nčasti zamietol a proti výroku IV o nároku žalovaného na náhradu trov konania v pomere 88 %. Oba\nvýroky žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie v zmysle podaného návrhu, žalovanému prizná\nnárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54% a žalobcovi prizná nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.\n53. Ako nedôvodnú vnímal odvolací súd počiatočnú námietku žalobcu o nesprávnych záveroch\nsúdu prvej inštancie vyjadrených v bode 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval\nneplatné uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, nakoľko žalobca v listine označenej ako\npotvrdenie objednávky, uviedol zmluvné náležitosti, ktoré v pôvodnej cenovej ponuke neboli a v konaní\nnebolo preukázané, že žalovaný pozmeňovací (nový) návrh akceptoval. Žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný svoj súhlas s pozmeneným návrhom, obsahujúcim odkaz na\nVOP žalobcu, s možnosťou dodatočného doúčtovania zľavy poskytnutej žalobcom, akceptoval počas\n\ntelefonického rozhovoru, ktorého predmetom malo byť bližšie dojednanie prenájmu troch billboardových\nreklamných plôch.\n54. V odvolaní žalobca odkazoval na výsluch konateľa žalovaného, ktorý mal potvrdiť ústnu dohodu\no podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy (predmet a doba nájmu, výška nájomného). Z jeho\nopakovaného výsluchu na pojednávaní dňa 21.10.2014 však vyplýva len to, že žalovaný sa telefonicky\nu žalobcu informoval na podmienky vykonávania činnosti prevádzky billboardov. Po ďalšom zisťovaní\na viacerých rozhovoroch sa podľa poskytnutej fotodokumentácie dohodli na objednaní troch billboardov\nv určených lokalitách za cenu dohodnutú podľa vopred zaslanej cenovej ponuky (od 100 do 120\neur za kus/mesiac). Žalovaný vopred uhradil aj faktúru za nájom billboardov, avšak s potvrdením\nobjednávky, ktoré mu bolo doručené následne nesúhlasil, nakoľko v ňom boli aj údaje, ktoré v pôvodne\nzadanej objednávke uvedené neboli (doúčtovanie poskytnutej zľavy, odkaz na VOP a podobne). Konateľ\nžalovaného vo výpovedi tiež uviedol, že s VOP žalobcu pred uzavretím dohody oboznámený nebol\na neakceptoval ani potvrdenie objednávky (č. l. 10), ktoré tieto nové zmluvné náležitosti obsahovalo.\nZ výsluchu konateľa žalovaného, teda podľa odvolacieho súdu nijako nevyplýva oboznámenie sa a\nodsúhlasenie podmienok uvedených v potvrdení objednávky v štádiu dojednania zmluvy, ktoré by malo\nza následok platné uzatvorenie zmluvy o nájme hnuteľnej veci. Rovnako aj S.. E., obchodný zástupca\nžalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že po telefonickej a e-mailovej komunikácii nasledoval výber\nlokalít billboardov na webovej stránke žalobcu, na ktorej sa v tom čase žiadne VOP žalobcu nenachádzali\n(č. l. 108), a ktorý žalovaného v štádiu schvaľovacieho procesu na existenciu VOP ani neupozornil (207).\n55. Záver súdu prvej inštancie, že VOP žalobcu neboli súčasťou zmluvy je preto správny, nakoľko tie\nk návrhu zmluvy priložené neboli a žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že s ich obsahom\nžalovaného pred uzavretím zmluvy oboznámil. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil sám žalobca, keď\nuviedol, že boli voľne dostupné na jeho webovom sídle a odkaz na VOP bol súčasťou každej faktúry v\njej dolnej časti. Žalobca napokon sám uznal problematickosť dokazovania ústnej zmluvy, keď v odvolaní\npoznamenal, že z dôvodu právnej istoty a kvôli prípadným sporom, mali strany sporu zmluvu uzavrieť\nradšej písomne. Prijatie návrhu žalobcom (potvrdenie objednávky na č. l. 10) obsahovalo zmeny a\ndodatky, ktoré v pôvodnej cenovej ponuke uvedené neboli, a ktoré je v zmysle ust. § 41 OZ nutné\npovažovať za nový návrh, ktorý však zo strany žalovaného odsúhlasený nebol.\n56. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy dôjsť\nnemohlo, nakoľko nové zmluvné náležitosti, týkajúce sa výšky nájomného (doúčtovanie zľavy - zvýšené\nnájomné z dôvodu nedodržania doby nájmu podľa VOP žalobcu), ktoré žalovaný neodsúhlasil (a ani\ns nimi nebol oboznámený), súčasťou pôvodného návrhu na uzavretie zmluvy a ani súčasťou cenovej\nponuky neboli. Podľa ust. § 273 ods. 1 OBZ je časť zmluvy možné určiť odkazom na VOP, ktoré sú\nstranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Z vykonaného dokazovania a listinných\ndôkazov založených v súdnom spise je evidentné, že VOP žalobcu neboli súčasťou návrhu na uzavretie\nzmluvy, ale až súčasťou potvrdenia objednávky žalobcom (č. l. 10), v ktorom bol odkaz na VOP žalobcu\nuvedený. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy s VOP žalobcu a možnosťou doúčtovania poskytnutej\nzľavy k výške dojednaného nájomného oboznámený nebol, keďže táto skutočnosť v konaní preukázaná\nnebola.\n57. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že súd mal zmluvu posúdiť ako neplatnú\nvýlučne z dôvodu absencie písomnej formy, a že neplatnosť časti zmluvy v tomto prípade nemá za\nnásledok neplatnosť celej zmluvy. Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť\nprávneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu\nalebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného\nobsahu. Toto ustanovenie nemá univerzálnu využiteľnosť, do úvahy prichádza len vtedy, ak sa dôvod\nneplatnosti netýka podstatnej náležitosti právneho úkonu, resp. neplatnosti, ktorá postihuje právny úkon\nako celok. Podstatnými obsahovými náležitosťami nájomnej zmluvy sú predmet zmluvy a nájomné.\nPredmet nájmu bol v tomto prípade vymedzený troma billboardovými plochami, ktorých umiestnenie\nsi žalovaný vybral z ponuky na webovej stránke žalobcu. Výška nájomného bola odsúhlasená podľa\ncenovej ponuky v akciovej cene 120 eur/kus bez DPH. Oproti pôvodne dojednanej cenovej ponuke,\nvšak žalobca v potvrdení objednávky uviedol, že v prípade predčasného skončenia nájmu, bude\nposkytnutá zľava z obvykle účtovanej ceny nájomného žalovanému dodatočne doúčtovaná s odkazom\nna VOP žalobcu, ktoré sú uverejnené na jeho webovej stránke. Zmluvné strany sa na podstatných\nobsahových náležitostiach nájomnej zmluvy podmieňujúcich jej platnosť preukázateľne nedohodli (táto\nskutočnosť z vykonaného dokazovania a výsluchov nevyplýva), keďže absentuje existencia dohody o\nvýške nájomného s možnosťou následného doúčtovania do výšky bežnej ceny 180,- eur/kus/mesiac,\nktorá má tak za následok neplatnosť celej zmluvy o nájme hnuteľnej veci, a nie iba jej časti.\n\n58. Bez právneho významu ostáva aj námietka žalobcu, v ktorej poukázal na rozpor vo vyjadreniach\nžalovaného, kde na jednej strane tvrdí, že v spornej veci môže ísť jedine o bezdôvodné obohatenie,\nno na druhej strane priznáva úhradu za prenajímané billboardové plochy riadne a včas. Odvolací súd\nkonštatuje, že právne posúdenie veci prislúcha jedine konajúcemu súdu, ktorý zistený skutkový stav\npodriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Z neplatného právneho úkonu - zmluvy o nájme hnuteľnej\nveci nevznikli žiadne práva a povinnosti zmluvných strán, preto nemožno vychádzať ani z možností\nzániku záväzkového právneho vzťahu, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal (t. j. odstúpenie od zmluvy,\ndohoda o ukončení nájmu, výpoveď).\n59. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu preukázateľne nedošlo k platnému uzavretiu nájomnej\nzmluvy k hnuteľnej veci, súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok\nz titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ (t. j. majetkový prospech získaný\nplnením z neplatného právneho úkonu), ktorého výšku následne určil podľa znaleckého posudku č.\n1/2015 zo dňa 08.12.2015, v ktorom súdna znalkyňa vyčíslila trhové ceny za prenájom billboardových\nplôch v rozhodnom období v prípade billboardovej plochy I pri vjazde do Šamorína sumou 125,eur mesačne, v prípade billboardovej plochy II pri vjazde do Rovinky sumou 130,- eur mesačne a v\nprípade billboardovej plochy III na Ivánskej ceste sumou 125,- eur mesačne. S uvedeným výpočtom\nbezdôvodného obohatenia sa odvolací súd plne stotožňuje a v tomto smere ďalej odkazuje na posledný\nodsek bodu 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vyčíslil celkovú výšku\nbezdôvodného obohatenia po odrátaní žalovaným uhradených faktúr (1.296 x 2 = 2.592 eur) a istiny\npriznanej právoplatným rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013\n(864 eur) v sume 324,- eur (3.780 - 3.456) s tým, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\n60. V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd nie je právnou kvalifikáciou nároku, vyslovenou\nstranami sporu v konaní viazaný, ale je povinný nárok posúdiť aj podľa iných, do úvahy prichádzajúcich\nzákonných ustanovení v zmysle zásady iura novit curia. Pre posúdenie veci je podstatné to, že\nžalobca si podaným návrhom uplatňoval nárok na úhradu plnenia poskytnutého žalovanému, pričom z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca plnil na základe neplatne uzatvorenej nájomnej zmluvy,\nteda nárok uplatňovaný v tomto konaní je potrebné posúdiť z titulu bezdôvodného obohatenia podľa\nust. § 451 a nasl. OZ. Odvolací súd sa preto s kvalifikáciou uplatneného nároku, ku ktorému súd prvej\ninštancie dospel vlastnou úvahou, založenou na argumentoch, ktoré vyvodil z dostupných podkladov a\nvykonaných dôkazov, plne stotožnil.\n61. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru, že v časti nároku o náhradu škody vo výške 954,- eur žalobca dôkazné bremeno neuniesol,\npretože nepreukázal základné atribúty náhrady škody (t. j. porušenie právnej povinnosti žalovaným,\nvznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi). Žalobca v konaní produkoval jediný dôkaz - fotografiu\nbližšie neurčeného billboardu, ktorý mal užívať žalovaný, a ním preukazoval vznik škody spôsobenej\nnavŕtaním skrutiek do billboardovej plochy. Z tohto listinného dôkazu však nie je možné vyvodiť záver, že\nskrutky navŕtal žalovaný, a či takýmto konaním žalobcovi vôbec vznikla škoda a v akej výške. Odvolací\nsúd v uvedenej súvislosti odkazuje na bod 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej\ninštancie poukázal na výpoveď svedka D.. Š., bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý na ústnom\npojednávaní uviedol, že žalovaný dal na plochy vyrobiť billboardové plachty. Na mieste samom zistili, že\nprázdne billboardové plochy boli dookola našróbované samozarezávacími skrutkami. Nakoľko plachty\nboli vyrobené tak, že sa do nich dala namontovať šponovacia guma, takúto gumu kúpili, natiahli ju do\nplachty a takto umiestnili na hotové billboardové nosiče. Vyhlásil, že oni žiadne skrutky do billboardových\nplôch nenavŕtali. Obdobným spôsobom namontovali všetky tri billboardy. Svedok poprel, že by boli\nreklamné plachty namontovali na ploche tak, ako to fotodokumentáciou preukazoval žalobca, teda\nskrutkami. Zakaždým boli upevnené upínacími gumami na okraji plachty.\n62. Napriek tomu, že žalobca podal odvolanie len voči výroku III a IV, v jeho odôvodnení namietal\naj nepriznané úroky z omeškania vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,\nktorým žalovaného zaviazal na úhradu istiny vo výške 324,- eur bez príslušenstva. Pokiaľ ide o žalobcom\nnamietané zmluvne dojednané úroky z omeškania, odvolací súd konštatuje, že na tie žalobcovi nárok\nnevznikol z dôvodu neplatného uzatvorenia nájomnej zmluvy, s poukazom na to, že úrok z omeškania\nvyčíslený žalovaným mal byť určený podľa VOP žalobcu, o ktorých žalovaný v čase dojednania\nzmluvného záväzku nemal vedomosť. Povinnosť žalovaného plniť istinu priznanú rozhodnutím súdu\nprvej inštancie titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktorého výška bola\nurčená súdnoznaleckým posudkom, vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým túto\npovinnosť žalovanému uloží, preto žalobcovi nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania podľa ust.\n§ 369 ods. 2 OBZ nevznikol, keďže žalovaný sa do omeškania s úhradou takto v konaní priznanej istiny\n\nlogicky dostať nemohol. Odvolací súd tak konštatuje, že žalobcovi v súvislosti s priznanou istinou vo\nvýške 324,- eur nárok na zákonné ani zmluvné úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 OBZ nevznikol.\n63. Za nesprávny žalobca považoval aj výrok, ktorým súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 88 % s odôvodnením, že do úvahy mal vziať aj úspech žalobcu v časti\n864,- eur, priznanej právoplatným rozsudkom č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013, a teda úspech\nžalovaného po odrátaní jeho neúspechu v konaní predstavuje 54 %.\n64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n66. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný\núspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania, ak mala strana v spore úspech iba čiastočný, súd\nnáhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku\nsporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí.\nZásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k\npomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší\na má teda nárok na ich náhradu.\n67. V preskúmavanej veci sa žalobca po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu č. k.\n26Cob/107/2012 - 182 zo dňa 28.11.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.083,92 eur\ns príslušenstvom. Týmto rozhodnutím Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013 v napadnutej časti (t. j. v zamietavom\nvýroku a vo výroku o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi). Následne rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie č. k. 5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 07.03.2023, ktoré je predmetom tohto odvolacieho\nprieskumu, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 324,- eur (I. výrok), konanie v\nčasti o zaplatenie 288,- eur s príslušenstvom súd zastavil (II. výrok), návrh žalobcu v prevyšujúcej časti\npriznanej istiny zamietol (III. výrok) a žalovanému po odrátaní jeho neúspechu priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v pomere 88 % (IV. výrok).\n68. Úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie (po zohľadnení jeho úspechu v časti 864 + 324\n= 1.188,- eur; celková výška žalovanej sumy 5.947,92 eur) tak predstavuje 19,97 % a úspech žalovaného\npredstavuje 80,03% (neúspech žalobcu) s tým, že oboje sa navzájom odpočíta (80,03% - 19,97%).\nCelkový úspech žalovaného v spore potom predstavuje 60,06 % a zahŕňa aj úspech žalovaného v\nčasti o zaplatenie istiny 288,- eur, ktorú vzal žalobca späť, a z dôvodu ktorého súd druhým výrokom\nkonanie v tejto časti zastavil. Žalobca zodpovedá v tomto rozsahu za trovy prvoinštančného konania,\nktoré žalovanému v tomto súdnom konaní vznikli s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. l\nCSP. Žalobca tak nahradí čiastočne úspešnému žalovanému 60,06% vzniknutých trov prvoinštančného\nkonania, pričom on sám už voči žalovanému nebude mať žiaden nárok na náhradu trov konania.\n69. Vzhľadom k nesprávne určenému pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v napadnutom\nrozsudku (úspech žalobcu 6 % a úspech žalovaného 94 %), kde súd prvej inštancie nezohľadnil\núspech žalobcu v právoplatne priznanej časti 864,- eur, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v\nnapadnutom IV. výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaného zmenil tak, že žalovanému priznal\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,06 %.\n70. Odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku I, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal na úhradu\nžalovanej sumy v časti 324.- eur bez príslušenstva a výroku IV o nároku na náhradu trov konania,\nktorým súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 88 %. Na základe\ndôvodov obsiahnutých v odvolaní žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých\nčastiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho\nzmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. Súčasne (v oboch prípadoch) požadoval náhradu trov konania\nza úkony vykonané do dňa 11.07.2013 v rozsahu 71 % a za úkony vykonané po 11.07.2013 v rozsahu\n100 %.\n71. Vo vzťahu k výroku IV, o náhrade trov prvoinštančného konania odvolací súd plne odkazuje na\nbod 63 až 69 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom uviedol dôvody na zmenu žalobcom i žalovaným\n\nnapadnutého výroku IV rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného\nkonania v rozsahu 60,06 %.\n72. Žalovaný v odvolaní namietal žalobcovi priznanú istinu vo výške 324,- eur titulom bezdôvodného\nobohatenia, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal užívanie tretej billboardovej plochy žalovaným až\ndo dátumu 18.10.2022, kedy mal reklamné plachty zvesiť priamo žalobca. Vychádzajúc z výpovedí\nsvedkov žalovaného, podľa súdu prvej inštancie samotné reklamné plachty na billboardové nosiče\nnamontoval žalovaný prostredníctvom svojich pracovníkov, a nakoľko k demontáži v prípade tretieho\nbillboardu na Ivánskej ceste v Bratislave zo strany žalovaného nedošlo dňa 04.10.2011, táto reklama\nslúžila v prospech žalovaného až do jeho skutočnej demontáže, t. j. do 18.10.2012. Nepriamo túto\nskutočnosť potvrdil aj žalovaný vo výzve na odstránenie tejto reklamnej plochy zo dňa 04.10.2012.\nOdvolací súd k tejto námietke poukazuje na list konateľa žalovaného zo dňa 04.10.2012 adresovaný\nžalobcovi (č. l. 111), v ktorom ho vyzval na odstránenie reklamy z billboardu reklamnej kampane, o ktorej\ntrvaní sa mal dozvedieť na pojednávaní dňa 02.10.2012. V žiadosti uviedol, že ak k odstráneniu reklamy\nnedôjde do 7 dní od jej doručenia, reklamu odstráni sám na vlastné náklady. Tie bol ochotný uhradiť aj v\nprípade, že demontáž zabezpečí priamo žalobca. Bol prsvedčený, že odstránenie reklamy z billboardu\npo ukončení dohodnutého obdobia zabezpečí štandardne sám žalobca, nakoľko iné dojednanie\npredmetom vzájomnej dohody nebolo. Vyslovil nespokojnosť s prístupom žalobcu, ktorý ho po ukončení\nzmluvného vzťahu za účelom demontáže reklamy nekontaktoval, pričom takéto (ne)konanie považoval\nza nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa žalobca snažil na jeho úkor obohatiť. Z označených dôvodov\npreto žalobcu opätovne požiadal, aby reklamu demontoval. Vychádzajúc z uvedených skutočností,\nodvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že trvanie bezdôvodného obohatenia\nuznal a priznal sám žalovaný v predmetnom liste, v ktorom urgoval odstránenie reklamy z poslednej\nbillboardovej plochy žalobcu.\n73. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na\núkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje jeho vydanie. Podľa citovaného ust.\n§ 451 OZ je povinným zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa\nbezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má\nuskutočniť) ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže\nspočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného objektu sa nezmenšil, hoci\nk takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Je nesporné, že bezdôvodné obohatenie\nv tomto prípade spočívalo v propagácii obchodného mena žalovaného, vďaka ktorému možno dôvodne\npredpokladať zvýšený dopyt po jeho službách, ktoré sú predmetom jeho podnikateľskej činnosti, a\ntým aj prípadný majetkový prospech žalovaného, získaný plnením z neplatného právneho úkonu nájomnej zmluvy, za ktorý potom žalobcovi neposkytol žiadnu úhradu. Bezdôvodné obohatenie v\nprípade billboardu III na Ivánskej ceste teda trvalo od 04.04.2011 (táto skutočnosť v konaní nebola\nsporná) do momentu skutočnej demontáže reklamy žalobcom dňa 18.10.2012. Pokiaľ žalovaný v konaní\nopakovane namietal nemožnosť využitia billboardových plôch na predpokladaný účel (propagáciu\nžalovaného) pre zanedbanie povinností na strane žalobcu, odvolací súd poznamenáva, že žalovaný\nnekonkretizoval dobu trvania, ani konkrétnu billboardovú plochu/y, ktoré neboli spôsobilé riadneho\nužívania (t. j. nepreukázal, že billboardy zostali neudržiavané po celú dobu ním namietaného trvania\nneplatne dojednaného zmluvného vzťahu, resp. trvania bezdôvodného obohatenia). Bez ďalšieho preto\nnie je možné dospieť k záveru, že billboardové plochy neboli spôsobilé riadneho a dlhodobého užívania\nz dôvodu zanedbania údržby na strane žalobcu.\n74. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď v konaní\nneprihliadol na úkon žalovaného zo dňa 04.10.2011 (č. l. 36), ktorým prejavil vôľu ukončiť obchodný\nzáväzkový vzťah medzi stranami sporu vo vzťahu ku všetkým trom billboardovým plochám. Povinnosťou\nvo veci konajúceho súdu bolo podľa jeho názoru skúmať skutočný obsah vôle, prejavenej v liste zo\ndňa 04.10.2011, podľa interpretačného pravidla zakotveného v ust. § 266 ods. 3 OBZ. Táto námietka\nžalovaného však nemá svoje opodstatnenie, keďže vzhľadom k neplatnému uzavretiu zmluvy o nájme\nhnuteľných vecí, je neplatným i (prípadný) právny úkon odstúpenia/vypovedania (neplatnej) zmluvy,\nktorý nespôsobuje žiadne právne účinky a nemožno naň prihliadať.\n75. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu\n(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\")\nvo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.\n\nRozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti\ndaného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.\nfebruára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n76. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,\na to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania\ntýchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I\nveta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nUvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť\noznačiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch\nkonania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé\ndôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného\nna základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol\ndôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,\nže dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom\nzmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,\nktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).\n77. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky strán sporu\nako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd\nprvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto odvolanie žalobcu i žalovaného z hľadiska uplatnených\nodvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Na základe uvedeného odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne\nsprávne potvrdil a v napadnutom IV. výroku zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalovanému priznal voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,06 %, z dôvodov priblížených\nv bodoch 63 až 69 odôvodnenia tohto rozhodnutia.\n78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n79. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n80. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní prevažne úspešnému\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 87,20\n%. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola po právoplatnosti I. výroku rozsudku č. k.\n5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013 istina vo výške 5.083,92 eur. Súd prvej inštancie druhým výrokom\nnapadnutého rozsudku konanie v časti o zaplatenie 288,- eur z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu\nzastavil. Žalobca tak trval na úhrade pohľadávky vo výške 4.795,92 eur, nakoľko však prvoinštančné a\nodvolacie konanie tvorí jeden celok a zastavenie konania v danej časti z procesného hľadiska zavinil\nžalobca, náhrada trov konania aj v tejto časti prináleží žalovanému. Žalobca bol v odvolacom konaní\núspešný v časti priznanej istiny 324,- eur (6,4 %) a žalovaný bol úspešný v časti zamietnutej istiny\n4.759,92 (93,60%). Čistý úspech žalovaného v odvolacom konaní po odrátaní úspechu žalobcu potom\npredstavuje 87,20 %. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/42/2022", "guid": "dc649458-6f52-49c8-b3e5-f432acb9c854:6ff96d21-8de9-4a0d-83f8-d5e55bd5069a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "1ef20abc-adfe-48c0-b887-8a1b45082d48:a3050954-f54d-4d12-ad9b-5bc11f309ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1", "spisova_znacka": "6MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/17/2010 z 27. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1"}, {"guid": "dc649458-6f52-49c8-b3e5-f432acb9c854:6ff96d21-8de9-4a0d-83f8-d5e55bd5069a", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/42/2022", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Cb/42/2022 z 16. 8. 2022", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2022-08-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dc649458-6f52-49c8-b3e5-f432acb9c854:6ff96d21-8de9-4a0d-83f8-d5e55bd5069a"}], "citovane_v": []}