{"guid": "00d64e7e-ee9a-4db5-add9-09f4f8c2a6aa:83dfd00f-2968-49ea-9ed5-a8007e3bcc45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4222203447.2", "spisova_znacka": "7Cob/163/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/163/2023 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2025, sp. zn. 7Cob/163/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4222203447.2", "identifikacne_cislo": "4222203447", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83dfd00f-2968-49ea-9ed5-a8007e3bcc45", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4222203447.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4222203447.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4222203447.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/163/2023\n4222203447\n23. 04. 2025\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2025:4222203447.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu\nJUDr. Valérie Kleinovej, ml. a JUDr. Miriamy Žákovej, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so\nsídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpeného: JUDr. Ľudmilou Jurčovou,\nadvokátkou so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: KOPI TRANS s.r.o.,\nso sídlom Komenského 22, 945 01 Komárno, IČO: 36 539 104, zastúpeného: Advokátska kancelária\nJUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie\n3.041.- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.\n4Cb/70/2022-181 zo dňa 11.05.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/70/2022-181 zo dňa\n11.05.2023 potvrdzuje.\nII.\n\nŽalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n\n1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 4Cb/70/2022-181 zo dňa\n11.05.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 3.041,eur spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 4.10.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní\npo právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 420, § 517 ods. 2, § 827\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“)\na § 261 ods. 1, 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 1\nods. 1, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. g), § 12 ods. 3, § 13 zákona č. 381/2001 Z. z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) a § 132 ods. 1, 2, 3, § 150 ods. 1, 2, §\n151 ods. 1, 2, § 179 ods. 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“).\n1.2. Uviedol, že v predmetnom spore ide o dva poistné prípady so škodovou udalosťou, pričom obe\nvznikli v zahraničí (v Nemecku a v Belgicku), pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že mali\nriadne uzavretú zmluvu, t.j. hromadnú poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 11-921-72901346 zo dňa 15.12.2016,\nktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „VPP“). Predmetnou\npoistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorových vozidiel v zmysle prílohy, okrem\niných aj motorového vozidla značky SCANIA INÝ MODEL s EČV: G. a EČV: G..\n\n1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 02.08.2021 došlo k vzniku\nškodovej udalosti v zahraničí tak, že poistené motorové vozidlo žalovaného ako poistníka, značky\nSCANIA INÝ MODEL, EČV: G. zavinilo Š. udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla\nzn. MINI Cooper, EČV: PIFM47. Poškodeným bola GMBH Fasma, pričom škoda bola spôsobená\nzahraničnému účastníkovi na diaľnici v Nemecku a poistnej udalosti bolo pridelené číslo 5080-2022. V\nzmysle rozpisu vyplatených nákladov bola poškodenému spôsobená celková škoda v sume 9.429,63\neur, ktorá bola žalobcom vyplatená na účet likvidačného zástupcu dňa 04.05.2022. Žalovaný, t.j. poistník\nžalobcovi neoznámil vznik škodovej udalosti v lehote do 30 dní. Poistné plnenie v celkovej výške\n9.429,63 eur bolo žalobcom vyplatené na základe faktúr, z ktorých tento nárok vyplýval a ktoré boli\nzaložené do súdneho spisu. Pri procesných úkonoch v čase vzniku uvedenej poistnej udalosti bolo tiež\nzistené, že žalovaný poistnú udalosť nenahlásil, a preto z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na\nust. § 12 ods. 1, písm. g) zákona o PZP, ako aj v zmysle čl. 11 ods. 1, písm. g) VPP si žalobca uplatnil\nžalobou voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia z poistnej udalosti číslo 5080-2022 vo\nvýške 30 % z celkovej vyplatenej sumy 8.585,59 eur (bez poplatkov), čo predstavuje čiastku v sume\n2.575,68 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na zaplatenie v\nžalobe uplatňovanej sumy titulom poistnej udalosti 5080-2022 v lehote do dňa 20.5.2022 výzvou zo dňa\n4.5.2022. Bolo preukázané, že žalovaný ako poistený nesplnil voči žalobcovi oznamovaciu povinnosť\npodľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, a to oznámiť žalobcovi, ako poisťovateľovi, vznik\nškodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ mal\npreto podľa súdu prvej inštancie proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,\nktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože spôsobil\nškodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10\nods. 1 až 4 zákona o PZP. Z listinných dôkazov podľa názoru súdu prvej inčtancie vyplynula s veľkou\npravdepodobnosťou aj tá skutočnosť, prečo nedošlo k oznámeniu škodovej udalosti, a to preto, že vodič\nmotorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, sa vzdialil nedovolene z miesta nehody.\n1.4. Uviedol, že vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku (nehoda v Nemecku) žalovaný vo svojej\nprocesnej obrane namietal, že o poistnej udalosti nevedel, preto ju nenahlásil, čo potvrdzoval výsluchom\nvodiča motorového vozidla: H. N., ktorý žalovanému dopravnú nehodu, resp. kolíziu vôbec nenahlásil.\nZ oznámenia o dopravnej nehode (preklad do jazyka slovenského č.l. 97 až 100 spisu) vyplýva, že k\nnehode došlo, a to: „Pondelok, 2.8.2021 o 09:05 hod. mimo obce“ na „Spolkovej diaľnici 7 S, Hamburg“.\nSvedok H. N. pri svojom výsluchu nevylúčil, že by sa na mieste dopravnej nehody nebol, tvrdil však,\nže ju nevnímal. Zo žalobcom predloženej prílohy k rozpisu jázd GPS ťahača s EČV: G. (č.l. 159 až\n161 spisu) podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že sa motorové vozidlo s ťahačom na mieste dopravnej\nnehody v rozhodnom čase nachádzalo. Z uvedeného listinného dôkazu, t.j. oznámenia o dopravnej\nnehode taktiež vyplýva, že vodič ťahača s návesom sa nedovolene vzdialil z miesta nehody. Preto mal\nsúd prvej inštancie za to, že tvrdenie vodiča v tomto kontexte mohlo mať podľa súdu prvej inštancie\nvoči zamestnávateľovi, t.j. žalovanému aj charakter účelovosti s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti. Preto\nžalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré sú aj technického charakteru, súd prvej inštancie považoval\nza dôveryhodné a naopak tvrdenie žalovaného, ktoré zostalo v tomto prípade (nehoda v Nemecku) iba\nv rovine tvrdenia, nie. Dodal, že je nepochybné, že zákon o PZP nedefinuje dôvody hodné osobitného\nzreteľa, ale možno skonštatovať, že to budú dôvody, ktoré budú mať osobitný, výnimočný charakter,\nstojaci objektívne, do určitej miery mimo vôľovej zložky poisteného, ktorý má znaky ospravedlniteľného\ndôvodu. Dôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemal podľa súdu prvej inštancie charakter dôvodu hodného\nosobitného zreteľa, pre ktorý žalovaný porušil svoju oznamovaciu povinnosť. Ak žalovaný nepreukázal\ndôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý porušil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, potom sa\nopodstatnene žalobca, ako poisťovateľ, domáhal voči žalovanému náhrady časti poistného plnenia,\nktoré žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného, ako poisteného, z dôvodu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla v sume 8.585,59 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy žiadal od\nžalovaného iba zaplatenie 30 %, t.j. sumu 2.575,68 eur, čo súd prvej inštancie považoval za dôvodné.\n1.5. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nesporné a\nlistinnými dokladmi aj preukázané, že dňa 03.03.2022 motorové vozidlo značky SCANIA INÝ MODEL,\nEČV: G., zavinilo škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. ŠKODA Octavia,\nEČV: B., poškodený - LUX INTERIER DESIGN. Škodová udalosť bola spôsobená v Belgicku a poistnej\nudalosti bolo u žalobcu pridelené číslo 3591-2022. Poistník žalobcovi neoznámil vznik škodovej udalosti\nv 30. dňovej lehote od vzniku škodovej udalosti. Po likvidácii poistnej udalosti vyplatil žalobca svojmu\nlikvidačnému zástupcovi spôsobenú škodu v sume 5.351,09 eur, a to dňa 22.06.2022. Uvedené žalobca\nžalovanému oznámil písomne listom zo dňa 20.06.2022. Poistné plnenie v celkovej výške 5.351,09 eur\nbolo žalobcom vyplatené na základe faktúr, z ktorých tento nárok vyplýval a ktoré žalobca predložil ako\n\nlistinné dôkazy. Z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona\no PZP a tiež v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. g) VPP si žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému nárok\nna náhradu poistného plnenia z poistnej udalosti číslo 3591-2022 vo výške 30 % z celkovej vyplatenej\nsumy 4.653,12 eur (bez poplatkov), čo predstavuje čiastku vo výške 1.395,94 eur. Z uvedenej sumy\nžalovaný pred podaním žaloby uhradil sumu 930,62 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie v\nžalobe uplatňovanej sumy titulom poistnej udalosti 3591-2022 v lehote do dňa 11.07.2022 výzvou zo\ndňa 22.6.2022. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný ako poistený nesplnil voči žalobcovi\noznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, a neoznámil žalobcovi\nako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o\nPZP poisťovateľ má preto proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré\nza neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože spôsobil škodu\nmotorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1\naž 4 zákona o PZP.\n1.6. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku (nehoda v Belgicku) žalovaný vo svojej procesnej obrane\nnamietal, že o poistnej udalosti síce vedel, ale nenahlásil ju z dôvodu nemožnosti identifikácie osoby\npoškodeného. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto smere žiadnu inú obranu neuplatnil a nepredložil\nani žiadne relevantné dôkazy, okrem uvedeného tvrdenia. Uviedol, že zo správy o nehode k poistnej\nudalosti vzniknutej dňa 03.03.2022 (úradný preklad z jazyka francúzskeho do jazyka slovenského\nč. l. 103 až 107 spisu) je zrejmé, že označenie poškodeného nie je síce úplne čitateľné, evidentne\npreukázané je však označenie toho, kto zavinil nehodu, ako aj to, kedy a kde k nej došlo, žalovaný vedel\nidentifikovať poisťovňu a vodiča poškodeného vozidla. Bez ďalšieho však poistnú udalosť žalobcovi\nnenahlásil, pričom obrana žalovaného v tomto smere nemohla podľa súdu prvej inštancie obstáť ani ako\ndôvod hodný osobitného zreteľa. Je nepochybné, že zákon o PZP nedefinuje dôvody hodné osobitného\nzreteľa, ale možno skonštatovať, že to budú dôvody, ktoré budú mať osobitný, výnimočný charakter,\nstojaci objektívne, do určitej miery mimo vôľovej zložky poisteného, ktorý má znaky ospravedlniteľného\ndôvodu. Aj v tomto prípade dôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemal podľa súdu prvej inštancie charakter\ndôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaný porušil svoju oznamovaciu povinnosť. Ak\nžalovaný nepreukázal dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý porušil oznamovaciu povinnosť voči\nžalobcovi, tak potom sa opodstatnene žalobca, ako poisťovateľ, domáhal voči žalovanému náhrady časti\npoistného plnenia, ktoré žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného, ako poisteného, z dôvodu škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla v sume 4.653,12 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy\nžiadal od žalovaného iba zaplatenie 30 %, t.j. sumu 930,62 eur, (poznámka odvolacieho súdu - správne\nmalo byť 1.395,94 eur), čo súd prvej inštancie považoval za dôvodné. V tomto smere poukázal súd prvej\ninštancie aj na tú skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby uhradil žalobcovi zo svojho dlhu sumu\n930,62 eur, ktorú skutočnosť žalobca zohľadnil už pri podaní žaloby na súd.\n1.7. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a uplatnený úrok z omeškania\nnie je v rozpore s uvedenými a platnými zákonnými ustanoveniami, súd prvej inštancie priznal žalobcovi\naj úroky z omeškania.\n1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,\nktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal\nnapadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v celom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), pričom sa podľa neho jedná o procesné\nprávo žalovaného na riadne a zákonné odôvodnenie rozsudku, súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. písm. f) CSP) a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h) CSP).\nNamietal, že súd prvej inštancie nepodrobil svojej vyhodnocovacej činnosti obranu žalovaného, nakoľko\nmimo vyhodnocovacej činnosti súdu prvej inštancie zostala skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané\npostihnutie, alebo potrestanie vodiča vozidla, ktorým mala byť škodová udalosť spôsobená, nemeckou\npolíciou za spôsobenie dopravného priestupku. Mal za to, že ak by nemecká polícia dospela k záveru\no vine vodiča, bola povinná o tom rozhodnúť a rozhodnutie vodičovi doručiť. Vodičovi však nebolo\ndoručené žiadne rozhodnutie, ani o uložení sankcie. Neexistencia rozhodnutia nemeckej polície o\nuznaní viny vodiča bola podľa žalovaného dôkazom o jeho nevine. Z uvedených dôvodov je podľa\nneho nesprávne a nepochopiteľné vyjadrenie súdu prvej inštancie o veľkej pravdepodobnosti o dôvode\nneoznámenia škodovej udalosti, ktorým malo byť nedovolené vzdialenie sa z miesta nehody. Poukázal\n\nna to, že nedovoleným sa vzdialením z miesta nehody sa stáva až získaním vedomostí o existencii\nnehody, ktorá vedomosť v tomto konaní preukázaná nebola. Pre nedostatok dôvodov napadnutého\nrozsudku nie je podľa žalovaného možné zistiť ani to, prečo súd prvej inštancie nevedomosť o vzniku\npoistenej udalosti nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. Aj v prípade Belgicka pre nedostatok\ndôvodov napadnutého rozsudku nie je podľa žalovaného možné zistiť, prečo súd prvej inštancie\nnemožnosť identifikovania osoby poškodeného nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. V\ntejto súvislosti je podľa neho potrebné brať na zreteľ množstvo zaznamenaných prípadov poistných\npodvodov.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť\na priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že z oznámenia o dopravnej\nnehode zo dňa 02.08.2021 vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo žalovaného sa\npreraďovalo do pravého jazdného pruhu, v ktorom išla poškodená vodička, pričom vodič žalovaného\nju prehliadol, reagoval až na jej zatrúbenie, pričom sa následne zaradil do stredného jazdného pruhu,\npočas tejto kolízie zavadila vodička poškodeného o pravé zvodidlo a poškodila ho. Vodič žalovaného z\nmiesta nehody ušiel. Ak teda vodič žalovaného reagoval na zatrúbenie a preradil sa naspäť do stredného\njazdného pruhu, jeho tvrdenie o tom, že nevedel, že k nejakej poistnej udalosti došlo, je podľa žalobcu\npotrebné v celkovom kontexte vyhodnotiť ako málo dôveryhodné. Poistený má povinnosť oznámiť\npoisťovni už vznik škodovej udalosti, ktorá je podľa zákona o PZP udalosťou, ktorá môže byť dôvodom\nna poskytnutie poistného plnenia. To znamená, že poistený má povinnosť oznámiť poisťovni už udalosť,\nktorá má potenciál poistnej udalosti. Žalobca v konaní riadne preukázal, že poistné plnenie riadne\nvyplatil. Nárok žalobcu tak ako je vymedzený v § 12 zákona o PZP je špecifickým nárokom poisťovne,\nktorý je žalovaným nesprávne ponímaný ako uplatnenie nároku na náhradu škody. Nárok žalobcu voči\nžalovanému je však nárokom na náhradu vyplateného poistného plnenia. Toto právo patrí žalobcovi ako\nposkytovateľovi poistného plnenia poškodenému, čo je povinnosť patriaca poisťovni zo zákona, takže\njej splnenie nemožno právne kvalifikovať ako škodu a poisteného vnímať v tomto prípade ako škodcu. Z\nprávneho hľadiska je uplatnenie nároku poisťovne voči žalovanému limitované iba výškou vyplateného\npoistného plnenia a samozrejme hypotézou právnej normy § 12 zákona o PZP. Žalobca o existencii\npoistnej udalosti zo dňa 02.08.2021 predložil relevantné dôkazy, ktoré žalovaný relevantným spôsobom\nnevyvrátil. Ak žalovaný polemizuje nad tým, ako má oznamovať niečo, o čom nevedel, žalobca je toho\nnázoru, že s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne\nvysporiadal, keď uviedol, že dôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemá charakter dôvodu hodného osobitného\nzreteľa, pre ktorý žalovaný porušil svoju oznamovaciu povinnosť.\n3.1. Pokiaľ ide o poistnú udalosť, ktorá sa stala dňa 03.03.2022 v Belgicku, žalobca sa s postupom\nsúdu prvej inštancie a vyhodnotením dôkazov v tomto smere stotožnil. Z predloženej správy o nehode\nk poistnej udalosti vzniknutej dňa 03.03.2022 je síce zrejmé, že označenie poškodeného nie je síce\núplne čitateľné, z predloženej listiny je však zrejmý vinník nehody, je zrejmé, kedy a kde k nej došlo,\nžalovaný vedel identifikovať poisťovňu aj vodiča poškodeného vozidla. Bez ďalšieho mu však žalovaný\npoistnú udalosť nenahlásil, pričom obrana žalovaného v tomto smere nemôže obstáť ani ako dôvod\nhodný osobitného zreteľa.\n4. Žalovaný v replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch podaného odvolania. Mal za\nto, že žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza tvrdené vyjadrenie k jeho odvolaniu, ale iba opakuje svoje\ndoterajšie tvrdenia, nič nové neuvádza. Oznámenie o dopravnej nehode zo dňa 02.08.2021 nie je podľa\nžalovaného objektívnym, ani nezvratným dôkazom. Žiadnym nespochybniteľným dôkazom nebolo podľa\nneho preukázané, že by vodič žalovaného z miesta nehody ušiel. K dopravnej nehode zo dňa 03.03.2022\nžalovaný uviedol, že pre nedostatok potrebných informácií k nahláseniu poistnej udalosti, ju nahlásiť\nnemohol.\n5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),\nvychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné\ndoplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3\nCSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n\n7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením\nveci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky\nsprávne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie\nnáležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého\nrozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní\nobsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej\ninštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý\nrozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na\nzáklade správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nuviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k\nveci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový\nstav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\n9. V prejednávanom spore je predmetom žaloby posúdenie nároku žalovaného ako poisťovateľa proti\npoistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré poisťovateľ vyplatil za poisteného z\ndôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a či žalobca ako poistený bez dôvodov\nhodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. Ide o dva poistné\nprípady so škodovou udalosťou, jeden v Nemecku a druhý v Belgicku.\n10. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolací súd však porušenie práva na spravodlivý proces v postupe\nsúdu prvej inštancie nevzhliadol.\n11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n11.1. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo\nsporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS\n50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011).\n11.2. Pokiaľ žalovaný namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to,\nže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a\nzmyslu. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu je\nzrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného\nútoku použil. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a\nprávne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z\nktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil.\n12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\n\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v\nhodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací\ndôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli\nza konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho\nhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia §\n192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo\npoužité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.\n13. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno\nspočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti\nprináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov\nnavrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo\nnedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky\nunesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie\nzodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných\ndôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k\nuplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania\ndôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu\naj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný\nskutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej\ndopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno,\nt.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Odvolací súd\npoukazuje na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho uplatňovaného nároku.\n14. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovil povinnosť\nkaždého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie\nsvojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zriadil Slovenskú kanceláriu\npoisťovateľov. Z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP vyplýva, že zákon priznáva\npoisťovateľovi proti poistníkovi osobitný nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré\npoisťovateľ vyplatil za poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak\npoistený bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o\nPZP. Ide o osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu, ktorý je daný priamo ustanovením\n§ 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a výška uplatneného regresného nároku je ex lege limitovaná\nvýlučne rozsahom poistného plnenia, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti poškodenému\n(§ 12 ods. 3 zákona o PZP). Predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistenému/poistníkovi\nna náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP je, že poisťovateľ vyplatil\npoškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla\na že poistený porušil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 1 až 4 zákona o\nPZP. Nie je pritom rozhodujúce, či a akým spôsobom bol daný nárok formulovaný v poistnej zmluve,\nnakoľko jeho základ je ukotvený v legislatíve, nie v poistnom kontrakte.\n15. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik\nškodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.\n16. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného\nplnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového\n\nvozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil\npovinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.\n17. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a\n2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom\nzákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a\ntýmto zákonom.\n18. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej\npovinnosti.\n19. Čo sa týka všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka,\njeho použitie na obchodnoprávne vzťahy prichádza do úvahy len vtedy, ak subjekt obchodného\nzáväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v právnom predpise inom, ako v Obchodnom\nzákonníku. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i\nsubjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa\nsa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením. V prípade zodpovednosti založenej na\nobjektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej\nzodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom. Ustanovenie\n§ 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom\npráve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektami zodpovednosti za\nškodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo\nfyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.\n20.\nPodľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že žalovaný\nsi pri poistnej udalosti v Nemecku ako poistený nesplnil voči žalobcovi ako poisťovateľovi oznamovaciu\npovinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, nakoľko neoznámil žalobcovi, ako\npoisťovateľovi, vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o\nPZP poisťovateľ má preto proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré\nza neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože spôsobil škodu\nmotorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1\naž 4 zákona o PZP.\n20.1.\nŽalobca o existencii poistnej udalosti v Nemecku predložil relevantné dôkazy, ktoré žalovaný\nnevyvrátil. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že nemal ako oznámiť niečo, o čom nevedel, odvolací\nsúd poukazuje na to, že týmto argumentom a objektívnou zodpovednosťou žalovaného, sa dostatočne\nvysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.\n20.2.\nSkutočnosť, že žalobca poistnú udalosť z Nemecka neoznámil žalovanému z dôvodu, že o\nnej nevedel, čo založil na tvrdení, že jeho vodič mu poistnú udalosť neoznámil, nie je dôvodom hodným\nosobitného zreteľa, ktorý by ho zbavoval objektívnej zodpovednosti. Aj keď zákon o PZP nedefinuje\ndôvody hodné osobitného zreteľa, malo by ísť o dôvod, ktorý má osobitný, výnimočný charakter, stojí\nobjektívne, do určitej miery mimo vôľovej zložky poisteného, ktorý má znaky ospravedlniteľného dôvodu.\nDôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemá charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaný\nporušil svoju oznamovaciu povinnosť.\n21. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.04.2023, bol vypočutý svedok - vodič žalovaného Tamás\nBándics, ktorý uviedol „nepamätám si to, lebo nám nevznikla škoda, náš kamión nebol poškodený. Keby\nsom bol vnímal nehodu, tak ihneď na mieste by bola spísaná policajná zápisnica a ja by som bol vyhotovil\nfotografie. Ale ja som nevnímal nič. Ten náraz nemal ani zvuk a ja som pokračoval v jazde po ceste.\nJa som túto nehodu nevnímal. Ani v spätnom zrkadle som nevidel nič. Údajne som mal toho dotyčného\npritlačiť k zvodidlám, ale myslím, že to tak nebolo, lebo na kamióne nevznikla škoda.“ Odvolací súd\npoukazuje na skutočnosti z tohto výsluchu svedka Tamás Bándics, ktorý uviedol, že náraz nemal ani\nzvuk, čím nepriamo potvrdil, že k nárazu, a teda k poistnej udalosti, došlo. Navyše ďalšie dôkazy\npredložené v priebehu sporu, a to oznámenie o dopravnej nehode (preklad do jazyka slovenského\nč.l. 97 až 100 spisu), žalobcom predložená príloha k rozpisu jázd GPS ťahača s EČV: G. (č.l. 159 až\n161 spisu) potvrdzujú, že sa motorové vozidlo s ťahačom na mieste dopravnej nehody v rozhodnom\nčase nachádzalo a osvedčujú nárok žalovaného na náhradu vyplatenú časť poistného plnenia, ktorú\nžalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného ako poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou\n\nmotorového vozidla v sume 8.585,59 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy žiadal od žalovaného iba\nzaplatenie 30 %, t.j. sumu 2.575,68 eur, čo súd prvej inštancie správne považoval za dôvodné.\n22. Vo vzťahu k poistnej udalosti v Belgicku odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný vo svojej\nprocesnej obrane namietal, že o poistnej udalosti síce vedel, ale nenahlásil ju z dôvodu nemožnosti\nidentifikácie osoby poškodeného, v tomto smere žiadnu inú obranu neuplatnil a nepredložil ani žiadne\nrelevantné dôkazy, okrem tohto tvrdenia. V spore bola predložená správa o nehode k poistnej udalosti\nvzniknutej dňa 03.03.2022, a to jej úradný preklad z francúzskeho do slovenského jazyka. Aj keď z\npredloženej listiny je zrejmé, že označenie poškodeného nie je síce úplne čitateľné, je však zrejmý\nvinník nehody, ako aj to, kedy a kde k nehode došlo, žalovaný vedel identifikovať poisťovňu a vodiča\npoškodeného motorového vozidla. Skutočnosť, pre ktorú žalovaný poistnú udalosť žalobcovi nenahlásil,\nnie je vzhľadom na uvedené dôvodom osobitného zreteľa, pre ktorý by poistnú udalosť nemusel oznámiť,\na zbavil by sa tak svojej objektívnej zodpovednosti. Stačilo, ak by žalovaný náhlasil poistnú udalosť s\ninformáciami, ktoré mu boli dostupné.\n22.1.\nSúd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že ak žalovaný nepreukázal dôvod hodný\nosobitného zreteľa, pre ktorý porušil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi v zmysle zákona o PZP,\nžalobca sa tak opodstatnene ako poisťovateľ domáhal voči žalovanému náhrady časti poistného plnenia,\nktoré žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného ako poisteného z dôvodu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla v sume 4.653,12 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy žiadal od\nžalovaného iba zaplatenie 30 %, t.j. sumu 1.395,94 eur.\n23.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako\nnedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené\nodvolacie dôvody.\n24.\nO trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 255 ods. 1 v spojeni´ s §\n262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/70/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}