{"guid": "d9221552-89c3-4e94-8342-d70fa6ed4e91:3e669837-c6a1-4077-9cbd-de667adafb3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1", "spisova_znacka": "4Cob/155/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/155/2022 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 4Cob/155/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1", "identifikacne_cislo": "5120212440", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e669837-c6a1-4077-9cbd-de667adafb3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/155/2022\n5120212440\n27. 02. 2025\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, sporovej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná,\na.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Bio CON 1 s. r. o., Mlynské\nNivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 36 710 172, zast. Mgr. Andrej Maar, advokát, Dunajská 8, 811 08\nBratislava, SAK 1426,\no zaplatenie 21.297,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava II č.k. 58Cb/54/2021-256 zo dňa 28. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/54/2021-256 zo dňa 28.\napríla 2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal\nžalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.297,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9 % ročne, bližšie špecifikovaný v rozhodnutí. Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 2\npísm. a) bod 11 a bod 12.2, § 2 písm. b) bod 4 a 15, § 15 ods. 15 zákona č. 251/2012 Z. z. zákona\no energetike (ďalej len „ZoE“), § 2 písm. a) bod 15 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví\nSlovenskej republiky č. 24/2013 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal\nžalovaného na zaplatenie sumy 21.297,88 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V žalobe\nuviedol, že žalovaný bol povinný uhrádzať žalobcovi mesačné platby za prístup do distribučnej sústavy.\nPodľa znenia týchto vyhlášok sa platba za prístup do distribučnej sústavy uhrádza prevádzkovateľovi\ndistribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojenej do regionálnej distribučnej sústavy vo výške\n30 % maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu\nelektriny do regionálnej distribučnej sústavy (v prípade žalovaného je maximálna rezervovaná kapacita\n0,999 MW), vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového\nrozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok pre prevádzkovateľa\nregionálnej distribučnej sústavy (v tomto prípade 4.845,30 EUR/MW pre kalendárne roky 2016 a\n2017). Povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi platby za prístup do distribučnej sústavy je stanovená\ntiež v rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorými schválil cenníky pre distribúciu\nelektriny, pričom žalobca aj žalovaný sú povinní postupovať v súlade s týmito cenníkmi. Výška mesačnej\nplatby žalovaného za prístup do distribučnej sústavy sa v zmysle cenových vyhlášok vypočíta ako\n\nsúčin 30 % z hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity a tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú\nkapacitu. Žalobca počas celého fakturovaného obdobia poskytoval žalovanému pripojenie a prístup do\ndistribučnej sústavy. Tým žalovanému vznikla povinnosť uhrádzať žalobcovi mesačnú platbu za prístup\ndo distribučnej sústavy, na základe faktúr vystavených žalobcom. Žalovaný si však túto svoju povinnosť\nnesplnil.\n3. Za spornú súd považoval skutočnosť, či bol žalovaný v období do 31.12.2016 žalobcovi uhrádzať\nmesačnú platbu za prístup do distribučnej sústavy v zmysle § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., resp. podľa § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových\nodvetví č. 18/2017 v období od 01.01.2017, resp. či žalovaný v období od 01.09.2016 do 30.04.2017\nbol povinný uhrádzať žalobcovi poplatok za prístup do distribučnej sústavy. Pri posúdení otázky\noprávnenosti nárokov žalobcu sa súd, akceptujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS\n17/2014, zaoberal existenciou právneho titulu, ktorý oprávňoval žalobcu na účtovanie poplatku za prístup\ndo distribučnej sústavy, teda poplatku za tzv. G-komponent, v období od roku 01.09.2016 do 30.04.2017.\n4. Ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu\nzmluvy o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy. Pri výklade ustanovení Zmluvy o pripojení\nzariadenia výrobcu do VN distribučnej sústavy súd vychádzal aj zo zákonných definícií jednotlivých\npojmov tak, ako boli vymedzené v ZoE, v znení platnom a účinnom v čase vyberania poplatku Gkomponent. Súd sa preto pri rozhodovaní vo veci zaoberal právnou otázkou, či zmluva uzatvorená medzi\nstranami sporu môže byť považovaná za zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy podľa ustanovenia\n§ 26 ods. 5 č. 251/2012 Z. z. v spojení s ustanovením § 27 ods. 1 písm. b) tohto zákona.\n5. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že zmluva o prístupe musí obsahovať aj záväzok distribúcie.\nTúto službu však výrobcovia elektriny nevyužívajú ani využívať nemôžu. ZoE v ustanovení § 26 ods. 5\nvymedzil náležitosti zmluvy potrebné na existenciu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a náležitosti\nzmluvy potrebné na existenciu zmluvy o distribúcii. Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti so\nzmluvou o prístupe použil iba slovné spojenie zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, nehovorí o\ndistribúcii a odkázal aj na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. b) ZoE, podľa ktorého výrobca elektriny má\nprávo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky\nprístupu do sústavy. Z uvedeného vyplýva, že aj ustanovenie § 27 oprávňuje žiadateľa na výrobu,\ndistribúciu alebo odber elektriny a zabezpečenie dohodnutej kapacity vo výške podľa zmluvy, pričom\nžiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie. K dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste\nvýrobcu elektriny (t.j. na prahu). Z ustanovenia § 2 ods. 12.2. ZoE vyplýva, že prístupom do distribučnej\nsústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalobcu fyzicky pripojené\ndo distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej\nsústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Žalovaný je ako výrobca elektriny v zariadení na\nvýrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy užívateľom distribučnej\nsústavy. K obdobným záverom dospel aj Krajský súd v Bratislave v uznesení vydanom pod sp. zn.\n4Cob/181/2017 dňa 26.10.2017.\n6. Žalovaný sa v konaní bránil aj tvrdením, že distribučnú sieť nevyužíval, nakoľko jeho zariadenie\nv danom období elektrinu nevyrábalo a ani ju nedodávalo do siete. Toto tvrdenie však jednoznačne\nvyvracia žalobcom predložený listinný dôkaz - Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa\n20.04.2016 a zo dňa 09.03.2017, ako aj faktúry, ktoré žalovaný za dodávky elektriny svojmu odberateľovi\nvystavoval. Obrana žalovanej strany, podľa ktorej distribučnú sústavu nevyužíval, nakoľko ním dodaná\nelektrina bola využívaná na krytie strát a nedochádzalo k jej ďalšej distribúcii, je nelogická, ba priam až\nnezmyselná. Na to, aby i žalovaný mohol splniť svoju povinnosť, ktorá mu z týchto zmlúv vyplývala, bolo\npotrebné, aby žalovaný vyrobil elektrickú energiu a túto dodal do distribučnej sústavy. Ak by elektrinu\ndo distribučnej sústavy nedodal, logicky by nemohli byť touto elektrinou vyrovnávané straty vznikajúce\nv distribučnej sústave. Samozrejme je možné, že výrobca elektriny elektrinu skutočne vyrába a napriek\ntomu distribučnú sústavu nevyužíva, keďže vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy. K takejto\nsituácii môže dôjsť vtedy, ak sám výrobca vyrobenú elektrinu aj spotrebuje, alebo túto dodá priamym\nvedením iným odberateľom elektriny, resp. elektrinu. Okrem uvedených prípadov je výroba elektriny a\njej dodávky iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná.\n7. Žalovaný netvrdil, že by svoj záväzok zo zmlúv o výkupe elektriny plnil prostredníctvom priameho\nvedenia, ktoré by nebolo súčasťou distribučnej sústavy žalobcu. V samotných zmluvách navyše výslovne\n\nkonštatoval, že zariadenie žalovaného je pripojené do distribučnej sústavy žalobcu. Žalovaný teda svoj\nzáväzok voči nákupcovi elektriny plnil tak, že elektrinu vyrobenú v jeho zariadení dodal do distribučnej\nsústavy žalobcu.\n8. Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká\nv zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) ZoE, na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe\ndo distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky\nrozumie pod pojmom prístup do regionálnej distribučnej sústavy právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy\nním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu.\n9. V konaní nebolo sporné, že žalobca distribúciu nevyužíva ani ju ako výrobca nepotrebuje. V súvislosti\ns aplikačnými problémami, ktoré sú aj podstatou tohto sporu, zákonodarca prijal novelu, ktorá vzniknutú\nsituáciu rieši s účinnosťou od 1.1.2019 v snahe zároveň poskytnúť výklad úmyslu zákonodarcu aj vo\nvzťahu k doterajšej právnej úprave. Novelizované znenie vychádza z nových definícií, spája nárok na\nG-komponent s dodávaním elektriny, avšak k zmene výkladu jednotlivých pojmov, ako je pripojenie a\nprístup s účinnosťou spätne novelou nedochádza. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy\nZoE v znení pred novelou, vzal však aj zreteľ na doterajšiu aplikačnú prax, nepristúpil k výkladu práv a\npovinností zmluvných strán iba prísne formálne, skúmal skutočnú vôľu zmluvných strán pri uzatváraní\njednotlivých zmlúv a realizácii práv a povinností z existujúcich právnych vzťahov.\n10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je prevádzkovateľ distribučnej sústavy a žalovaný\nje (resp. minimálne v rozhodnom období bol) výrobca elektriny, ktorú dodával do distribučnej sústavy\nžalobcu. Zariadenie žalovaného na výrobu elektriny bolo k tejto sústave pripojené na základe zmluvy\nuzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň je zrejmé, že došlo k fyzickému pripojeniu, spojeniu s\nrezervovanou kapacitou s povinnosťou žalovaného na zaplatenie jednorazového poplatku za pripojenie.\nZo zmluvy o pripojení vyplýva dojednanie prístupu do distribučnej sústavy. Z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že žalovaný pripojenie do distribučnej sústavy aj skutočne využíval.\n11. Zo ZoE vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú\nsústavu. Ak teda je zariadenie žalobcu fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom,\nže má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k\nvyužívaniu sústavy. Žalovaný distribučnú sústavu žalobcu využíval, čím mu vznikla povinnosť uhrádzať\nžalobcovi poplatok vo výške stanovenej cenovým predpisom. Žalovanému teda svedčila povinnosť\nuhrádzať žalobcovi platby za prístup do distribučnej sústavy, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto\nkonaní domáha. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení tak súd\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodol o vyhovení žalobe.\n12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, pretože mal žalobca\nv konaní plný úspech, súd mu priznal nárok náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.\n13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že\nodvolanie podáva v celom rozsahu z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, a to v otázke, ktorú považuje za kľúčovú.\n14. V odvolaní ďalej uviedol, že kontext sporu je v rozhodujúcej veci odlišný od ostatných, čomu súd\nnevenoval dostatočnú pozornosť, resp. sa tejto skutočnosti v rozsudku vyhol. Považoval za zrejmé,\nže zmluvu o pripojení sporové strany uzatvorili za účinnosti nového zákona o energetike, t.j. zákona\nč. 251/2012 Z. z.; elektrárne boli tiež pripojené za účinnosti nového ZoE. Mal preto za to, že v tomto\nkonaní nie je možné urobiť extenzívny výklad, ktorým sa vysloví, že zmluva o pripojení je vlastne aj\nzmluvou o prístupe. Namietal preto bod 42. odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poukázal tiež na bod\n47. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a doplnil, že súd neuviedol, z ktorého ustanovenia zmluvy o\npripojení vyplýva dojednanie prístupu. Takéto dojednanie v zmluve o pripojení nie je.\n15. Zdôraznil, že elektrinu, ktorú vyrobil, žalobca neprepracoval (nedistribuoval) odberateľom, ale ju\nsám využíval vo svojej sústave, aby dorovnal straty, ku ktorým dochádza pri preprave elektriny pre\niných účastníkov trhu s elektrinou. Toto považoval za kľúčové, pretože žalovaný nevyužíval, a ani nemal\nzazmluvnený prístup do distribučnej sústavy, a teda nemal a ani nemohol mať povinnosť platiť za prístup\ndo distribučnej sústavy poplatok. Ďalej poukázal na definíciu prístupu do distribučnej sústavy. Zdôraznil,\n\nže žalobca vykupoval elektrinu na účely krytia strát, teda na jej „stratenie“ v distribučnej sústave, a nie\nna účel jej následného predaja.\n16. Namietal, že upozornil súd na skutočnosť, že zmluvný vzťah bol založený za účinnosti nového ZoE.\nSúd túto námietku reflektoval len čiastočne. Zdôraznil, že odôvodnenie prevzaté súdom vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zmluva o pripojení neobsahuje obligatórne náležitosti\nzmluvy o prístupe, dané ust. § 26 ods. 5 ZoE. Ak mal súd za to, že zmluva o pripojení má obsahové\nnáležitosti zmluvy o prístupe podľa § 26 ods. 5 ZoE, mal to označiť v odôvodnení rozsudku.\n17. Záverom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok\nna náhradu trov konania.\n18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odvolaním sa nestotožňuje a\npoukazuje na jasné dôvody, ktoré viedli súd k rozhodnutiu. K argumentom žalovaného uviedol, že\npoukazuje na bod 43. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom k rovnakým dôvodom dospel aj krajský\nsúd v Bratislave v uznesení sp. zn. 4Cob/181/2017 zo dňa 26.10.2017.\n19. K tvrdeniam žalovaného, ktorými preukazoval skutočnosť, že nevyužíval distribučnú sústavu, pretože\nním dodaná cena elektriny bola využívaná na krytie strát a nedochádzalo k jej ďalšej distribúcii\nžalobca uviedol, že tieto tvrdenia považuje za bezpredmetné. Žalovaný na možnosť plnenia svojho\npodnikateľského zámeru, ako aj zámeru na predmet zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát, bolo\nnevyhnutné, aby mal zo strany žalobcu zabezpečenú možnosť vyrobenú elektrinu dodať do distribučnej\nsústavy, čím z jeho strany dochádzalo k využitiu prístupu do distribučnej sústavy.\n20. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v\nsúlade s ust. § 387 CSP.\n21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom\na dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade\ns ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania\nžalovaného, vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné\nvyhovieť.\n22. Podľa § 2 písm. a) bod 11 ZoE, sa pod pripojením po sústavy rozumie zabezpečenie potrebnej\nkapacity na pripojenie v sústave a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného\nelektrického zariadenia do sústavy.\n23. Podľa § 2 písm. b) bod 12.2. ZoE, sa pod prístupom do sústavy rozumie právo využívať distribučnú\nsústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity.\n24. Podľa § 2 písm. b) bod 15 ZoE, sa pod dodávkou elektriny rozumie predaj elektriny.\n25. Podľa § 15 ods. 15 ZoE, sú účastníci trhu s elektrinou povinní dodržiavať pravidlá trhu.\n26. Podľa § 2 písm. a) bod 15 vyhlášky, sa minimálnou rezervnou kapacitou pri výrobe rozumie\nkapacita, ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny v sústave pre zariadenie na\nvýrobu elektriny vo výške, ktorá zodpovedá celkovému inštalovanému elektrickému výkonu zariadenia\nna výrobu elektriny a ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny a ktorú je zároveň\ntechnicky možné dodať do sústavy.\n27. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne.Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní\nna súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n28. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku dospel po vykonanom dokazovaní k záveru,\nže žalovanému svedčila povinnosť uhrádzať platby za prístup do distribučnej sústavy, ktorých zaplatenia\nsa žalobca domáhal. V odvolaní žalovaný akcentoval na kontext posudzovanej právnej veci, odlišný od\nostatných, čomu súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť. Mal za to, že v tomto konaní nie\nje možné urobiť extenzívny výklad, že zmluva o pripojení je vlastne aj zmluvou o prístupe. Rovnako\ntak poukázal v odvolaní na skutočnosť, že elektrinu, ktorú žalovaný vyrobil, žalobca neprepracoval\n(nedistribuoval) odberateľom, ale ju sám využíval v svojej sústave, aby dorovnal straty, ku ktorým\ndochádza pri preprave elektriny pre iných účastníkov trhu s elektrinou. Uvedené považoval za kľúčové,\npretože podľa jeho názoru žalovaný nevyužíval a ani nemal zazmluvnený prístup do distribučnej sústavy,\na teda nemal ani povinnosť platiť za prístup do distribučnej sústavy poplatok. Záverom dodal, že\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, pretože zmluva\no pripojení neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o prístupe dané § 26 ods. 5 ZoE.\n29. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný\nsúd“), vo výroku nálezu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. 23\nv časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej\nsústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ Vyhlášky ÚRSO č.\n221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov,\nnie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 ústavy\na v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nVo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ústavný súd nevyhovel.\nPredmetný záver ústavného súdu však nemožno vykladať tak, že povinnosť platiť platby G-komponentu\nprevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy je daná len tým výrobcom elektriny, ktorí majú s\nprevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny\npodľa ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o energetike. Nesprávnosť interpretácie nálezu ústavného súdu\nz 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 zo strany žalovaného o nutnosti existencie zmluvy o prístupe a\ndistribúcii elektriny podľa ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o energetike ako jediného právneho základu\npre platby G-komponentu vyvrátili v rámci svojej rozhodovacej praxe Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „Najvyšší súd“) a aj ústavný súd.\n30. Jednak najvyšší súd dospel k záveru, že v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. nebolo možné, aby\nvýrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do\ndistribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva\nnebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe - ktorú zákon č. 656/2004 Z.\nz. priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal\nzákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. Ak\nvšak zmluva uzatvorená podľa § 656/2004 Z. z. nie je priamo v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z. z.,\nnebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť novú zmluvu, keďže táto ostáva platná. Ak bola medzi\nvýrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluva o prístupe a o pripojení\nk sústave podľa zákona č. 656/2004 Z. z., táto zmluva neodporuje novej právnej úprave, a preto nie\nje potrebné, aby medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená nová zmluva podľa zákona č. 251/2012\nZ. z. (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 20. novembra 2019, sp. zn. 3Obdo/18/2019, na ktoré\nobsahovo nadviazali uznesenia najvyššieho súdu z 19. februára 2020, sp. zn. 1Obdo/18/2019 a sp. zn.\n1Obdo/25/2019; z 5. marca 2020, sp. zn. 1Obdo/13/2019; z 31. marca 2020, sp. zn. 2Obdo/9/2019; z\n29. apríla 2020, sp. zn. 4Obdo/95/2018 a z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Obdo/15/2019).\n31. Ústavný súd v náleze zo 14. decembra 2021, sp. zn. III. ÚS 257/2020 sa k týmto právnym záverom\nnajvyššieho súdu prihlásil, keď zvýraznil, že zákon č. 656/2004 Z. z. (účinný v čase uzatvorenia zmluvy o\npripojení) podmieňoval pôsobenie výrobcu elektriny na trhu okrem iného uzatvorením zmluvy o prístupe\ndo sústavy. Išlo o zákonnú podmienku, pričom zmluva o prístupe a o pripojení k sústave uzatvorená\npodľa zákona č. 656/2004 Z. z. neodporuje neskoršej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 251/2012\nZ. z. Následne v uznesení z 24. marca 2022, sp. zn. III. ÚS 167/2022, ústavný súd doplnil, že medzi\nstranami bola uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, sa právne závery nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 na právny vzťah medzi sťažovateľmi a žalovanou nevzťahujú. Nález\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 totiž dopadá len na právnu úpravu, no nie na vzťah strán\n\nzaložený zmluvou. To vylučuje rozpor namietaných uznesení s nálezom ústavného súdu o nesúlade časti\nvyhlášky. Rovnako nie je v rozpore s týmto nálezom ústavného súdu ani nález ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 257/2020 zo 14. decembra 2021, ktorého podstatou bolo konštatovanie podstatného skutkového\nomylu o čase vzniku zmluvného vzťahu, keď v dôsledku omylu krajský súd posúdil právny vzťah medzi\nstranami sporu podľa zákona č. 251/2012 Z. z., a nie zákona č. 656/2004 Z. z., čo malo vplyv na určenie\nprávneho základu pre účtovanie platby za prístup.\n32. Následne v ďalších rozhodnutiach najvyšší súd uviedol, že pokiaľ výrobca elektriny a prevádzkovateľ\nregionálnej distribučnej sústavy za účinnosti zákona o energetike (zákon č. 251/2012 Z. z. v znení\núčinnom do 31. decembra 2018) uzatvorili zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, ktorej obsahom\nnebola zároveň aj dohoda o distribúcii elektriny, takáto zmluva nie je neplatná pre obchádzanie zákona\no energetike a výrobcovi elektriny, na jej základe vznikla povinnosť uhrádzať platby za prístup do\ndistribučnej sústavy prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy.\n33. Sporové strany uzatvorili dňa 12.7.2013 Zmluvu o pripojení. Odvolací súd, v zhode s názorom\nsúdu prvej inštancie uvádza, že nakoľko je žalovaný výrobca elektriny v zariadení na výrobu elektriny a\ndodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy, dochádza preto z jeho strany k využívaniu\nsústavy. Odvolací súd neprihliadol na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že distribučnú sieť nevyužíval,\npretože jeho zariadenie elektrinu v danom období nevyrábalo a ani ju nedodávalo do siete. Z ust. §\n2 bod 12.2 ZoE vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú\nsústavu. Ak je zariadenie žalovaného fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má\nzabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu\nsústavy.\n34. V uznesení z 19. augusta 2022, sp. zn. 4Obdo/20/2021 následne najvyšší súd skonštatoval, že\nsúdy nižšej inštancie sa dopustili nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 26 ods. 5, § 27\nods. 1 písm. b), § 96 ods. 7 až ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z., keď konštatovali, že zmluva o prístupe\nužívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy nemohla byť platne uzatvorená, ak neobsahovala\nzároveň aj dojednanie ,,distribúcie elektriny“ ako jej podstatnej náležitosti, v dôsledku čoho vyslovili\nzáver o jej neplatnosti pre obchádzanie zákona o energetike a výrobcovi elektriny, ako aj z dôvodu\nnezrozumiteľného a neurčitého spôsobu určenia ceny v danej zmluve.\n35. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je zjavné, že zmluva, predmetom ktorej je prístup\nvýrobcu elektriny do distribučnej sústavy, avšak nezahŕňa samotnú distribúciu elektriny, t.j. zmluva, ktorá\nnie je uzatvorená podľa § 26 ods. 5 ZoE, nie je neplatným právnym úkonom, keďže neodporuje zákonu\no energetike. Zákon o energetike totiž nezakazuje zmluvným stranám uzatvorenie zmluvy, predmetom\nktorej je len samotný prístup výrobcu elektriny do distribučnej sústavy (bez záväzku týkajúceho sa\ndistribúcie elektriny) ani uzatvorenie takejto zmluvy nevylučuje, naopak, jej uzatvorenie medzi výrobcom\nelektriny a prevádzkovateľom distribučnej sústavy je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti a v súlade\ns ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n36. Z vysloveného právneho záveru (a aj z vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu a ústavného\nsúdu) rovnako tak vyplýva, že právnym základom pre platby G-komponentu výrobcom elektriny\nprevádzkovateľovi distribučnej sústavy (podľa § 26 ods. 23 vyhlášky, resp. podľa § 26 ods. 23 vyhlášky\nÚradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z.) je akákoľvek zmluva, predmetom ktorej\nje zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy výrobcovi elektriny prevádzkovateľom distribučnej\nsústavy, t.j. zmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa zákona č. 656/2004 Z. z., zmluva o\nprístupe a distribúcii elektriny podľa ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o energetike, prípadne inominátna\nzmluva uzatvorená podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je prístup\nvýrobcu elektriny do distribučnej sústavy. Na žiadny z týchto zmluvných typov (pre existenciu zmluvného\nvzťahu) nedopadajú závery derogačného nálezu ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS\n17/2014, a platby G-komponentu realizované výrobcom elektriny, ktorý mal uzatvorenú akúkoľvek zo\nzmlúv zabezpečujúcu výrobcovi elektriny prístup do distribučnej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej\nsústavy boli uskutočnené na zmluvnom základe (t.j. nejedná sa o bezdôvodné obohatenie na strane\nprevádzkovateľa distribučnej sústavy).\n37. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že zo znenia dôvodovej správy k zákonu o energetike,\nako aj zo samotného systematického označenia § 26 ZoE, ako „Základné zmluvné vzťahy na trhu\ns elektrinou“ vyplýva, že zákonodarca nemal záujem v § 26 ZoE taxatívne upraviť všetky zmluvné\n\ntypy, ktoré sú účastníci trhu v energetike oprávnení uzatvárať. Rovnako z dôvodovej správy ani\nnevyplýva nevyhnutnosť alebo úmysel vždy spojiť v jednej zmluve prístup do distribučnej sústavy s\ndistribúciou elektriny. Definícia prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutá v § 2 písm. a) bod 12.2 ZoE i\nprostredníctvom odkazu na zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ako jedného\nzo základných zmluvných typov definovaných zákonom o energetike) preto podľa vyššie citovaných\nrozhodnutí najvyššieho súdu neznamená, že by si prístup do distribučnej sústavy nemohol výrobca s\nprevádzkovateľom distribučnej sústavy dohodnúť aj zmluvou, ktorá nebude obsahovať všetky obsahové\nnáležitosti zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny vymedzené v § 26 ods. 5\nzákona o energetike.\n38. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevzhliadol za dôvodné tvrdenie žalovaného, že odôvodnenie\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zmluva o pripojení neobsahuje\nobligatórne náležitosti zmluvy o prístupe podľa § 26 ods. 5 ZoE.\n39. Prístupom do distribučnej sústavy sa v zmysle ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE rozumie rezervovanie\ndohodnutej distribučnej kapacity prevádzkovateľom distribučnej sústavy pre výrobcu elektriny a\numožnenie prístupu do sústavy na prepravenie pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny\nvýkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity. Ústavný súd v náleze z 22. júna 2016, sp. zn.\nPL. ÚS 17/2014 uviedol, že prístupom výrobcu elektriny do distribučnej sústavy sa rozumie jeho právo\n„vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným\núčastníkom trhu.\n40. Vychádzajúc z uvedeného, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo výrobcu elektriny\nvyrobenú elektrinu prepraviť prostredníctvom distribučnej sústavy v rozsahu rezervovanej kapacity k\nodberateľovi elektriny, resp. k inému účastníkovi trhu (t.j. „vpustiť“ vyrobenú elektrinu do distribučnej\nsústavy s cieľom, aby sa táto elektrina dostala k jej adresátovi). Uvedené znamená, že ak výrobca\nelektriny nedisponuje vlastnou autonómnou distribučnou sústavou, resp. ak všetku vyrobenú elektrinu\nnespotrebuje pre vlastnú potrebu, musí využívať prístup do distribučnej sústavy za účelom prepravenia\nvyrobenej elektriny k inému účastníkovi trhu s elektrinou (k zmluvnému partnerovi výrobcu elektriny).\n41. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že samotný trh s elektroenergetikou, vrátane pôsobenia\nvýrobcov elektriny na tomto trhu, je regulovaný, teda je potrebné akceptovať všetky podmienky takéhoto\npôsobenia na trhu stanovené všetkými aplikovateľnými normatívnymi právnymi aktmi, t.j. aj tie, ktoré\nzabezpečujú výrobcom elektriny podporu zo strany štátu, aj tie, ktoré ukladajú výrobcom elektriny určité\npovinnosti (k tomu viď aj nález ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014).\n42. Jednou z podmienok pôsobenia na regulovanom trhu s elektrinou je aj plnenie zákonom\npredpísaných povinností, vrátane uhrádzania platieb spojených so samotnou účasťou na predmetnom\ntrhu. Daná podmienka úzko súvisí s tým, že prístup do distribučnej sústavy je platenou službou\nposkytovanou prevádzkovateľom distribučnej sústavy výrobcom elektriny, ako to vyplýva z ustanovenia\n§ 26 ods. 5 ZoE.\n43. Taktiež aj z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že platby tvoriace predmet konania sú platbami\nza prístup do distribučnej siete vo výške upravenej regulátorom, ktorými zákonodarca stanovil náklady\nudržiavania sústavy v prevádzkyschopnom stave. Z uvedeného vyplýva, že prijaté platby za prístup\ndo distribučnej sústavy žalovaného (v posudzovanej veci žalobcu) boli úhradou nákladov udržiavania\ndistribučnej siete v prevádzkyschopnom stave. Ak by žalovaný zmluvu o prístupe neuzavrel, užíval by\ndistribučnú sústavu bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho by vznikalo na jeho strane bezdôvodné\nobohatenie na úkor vlastníka distribučnej sústavy (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 28. júla\n2022, sp. zn. 5Obdo/35/2020).\n44. Za tohto stavu, keď bolo pre posudzovanú vec právne irelevantné, či elektrinu žalovaný využíval\nvýlučne na svoju spotrebu, alebo nie - podstatné bolo, že mal právo na prístup do distribučnej siete, a\npreto bola žaloba žalobcu podaná dôvodne.\n45. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.\n28Cb/54/2021-256 zo dňa 28. apríla 2022 v zmysle §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.\n\n46. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej\nstrany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n47. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu preukázateľne\nžiadne nevznikli.\n48. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).\nPoučenie:\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.\n2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58Cb/54/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:020e94e9-0d5a-4db3-9a5f-b1815d226649", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.167.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.167.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a37acc8-3684-4381-af9d-25e79f3df7cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 257/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2020 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "9446404d-d8e0-44e0-be43-ecc35092d4a5:10faf7d1-1aef-4033-b68a-f9d82283971b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2", "spisova_znacka": "4Obdo/95/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/95/2018 z 29. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2"}, {"guid": "4c51c96e-03d2-479b-9dfa-5ea1cb5f60fd:4a239b22-9449-4adf-8e9d-b9ac42b74bf7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "spisova_znacka": "3Obdo/18/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2"}, {"guid": "539e2faf-7d8a-4d82-86b4-a27766eb3ae4:24080456-326a-421d-a626-bbcb7d94aa19", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1116222221.1", "spisova_znacka": "4Cob/181/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/181/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116222221.1"}], "citovane_v": [{"guid": "59bf46f8-d4a3-4a53-bce2-eeb66ee277f1:1ea68ff1-8bf0-4414-8c38-3a2cef6f5607", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1", "spisova_znacka": "8Cob/92/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/92/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1"}, {"guid": "7cd615f5-1abb-4f9e-b32a-19b0b1471347:3eeffbb9-7eea-4835-87e6-62a74db6c18f", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7", "spisova_znacka": "B2-22Cb/27/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B2-22Cb/27/2022 z 23. 4. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7"}]}