{"guid": "eb87b573-4bea-4fea-acc8-44e4cff11ceb:0e5b2484-1ccd-4e68-8820-a95035a00058", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119203068.1", "spisova_znacka": "2Cob/127/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/127/2022 z 18. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2025, sp. zn. 2Cob/127/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:6119203068.1", "identifikacne_cislo": "6119203068", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-660.odsek-1", "nazov": "§ 660 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-660.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-660"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-660.odsek-2", "nazov": "§ 660 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-660.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-660"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-671", "nazov": "§ 671 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-671", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-671"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "nazov": "§ 265 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-265"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-660", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-671", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-265", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e5b2484-1ccd-4e68-8820-a95035a00058", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119203068.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119203068.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119203068.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/127/2022\n6119203068\n18. 03. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:6119203068.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: R. H., nar. X.X.XXXX,\nbytom Školská 654/22, 059 71 Ľubica, zastúpený: DLMU Gabriško s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08\nBratislava, IČO: 47 236 469 proti žalovanému: PARTNERS GROUP SK s.r.o., so sídlom Einsteinova\n24, 851 01 Bratislava, IČO: 36 750 701, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r.\no., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, v konaní o zaplatenie 2.833,72\nEur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I spis. zn.\n29Cb/58/2019 zo dňa 30. 5. 2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 29Cb/58/2019 zo dňa 30. 5.\n2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o\nvýške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 29Cb/58/2019 - 346\nzo dňa 30.5.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že súd žalobu žalobcu v\ncelom rozsahu zamietol a vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania\nv rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca\ndomáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.833,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne\nzo sumy 2.823,72 Eur od 1.2.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy\n10,- Eur od 22.12.2018 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.9.2015 uzavrel ako\npodriadený finančný agent so žalovaným ako samostatným finančným agentom zmluvu o vykonávaní\nčinnosti sprostredkovateľa (ďalej len „zmluva“). Na základe daného zmluvného vzťahu bol žalovaný\npovinný v zmysle čl. IV zmluvy platiť žalobcovi odmenu za obchody, ktoré žalobca priamo sám zabezpečil\na za obchody, ktoré zabezpečil žalobca prostredníctvom iného sprostredkovateľa pôsobiaceho v jej\nobchodnej štruktúre na nižšej pozícii. Okrem týchto odmien bol žalovaný povinný žalobcovi uhrádzať aj\ntzv. servisný bonus, t. j odmenu za trvanie zmlúv o poskytnutí finančnej služby počas obdobia a vo výške\nstanovených v pláne odmien a bonusov, najmenej po dobu 24 mesiacov. Žalovaný na mesačnej báze\ninformoval žalobcu o výške bonusu a odmien, na ktoré mu vznikol nárok. Zmluva o vykonávaní činnosti\nsprostredkovateľa bola ukončená ku dňu 23.12.2016. Žalobca ďalej uviedol, že posledná odmena mu\nbola vyplatená v januári 2017, žiadne ďalšie úhrady odmien mu neboli zo strany žalovaného poskytnuté\na to napriek tomu, že kumulatívne splnil všetky podmienky na ich vyplatenie, t. j. odovzdal všetky\nuzatvorené návrhy zmlúv o poskytnutí finančnej služby, zo strán klientov došlo k uzavretiu zmlúv medzi\n\nklientom finančnej služby a finančnou inštitúciou, peňažný záväzok klienta finančnej služby bol uhradený\n(napr. poistné) a finančná inštitúcia vyplatila žalovanému odplatu za zmluvu o poskytnutí finančnej\nslužby. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal kumulatívne splnenie\npodmienok potrebných na vyplatenie odmien a servisného bonusu. Žalobca neuviedol kedy a v akej\nvýške jej mal nárok na odmeny a servisný bonus vzniknúť, t. j. kedy malo dôjsť ku kumulatívnemu\nsplneniu podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný poukázal na čl. IV ods. 3, 4 a 10 zmluvy, ako aj\nna a čl. VIII ods. 10 zmluvy a tvrdil, že žalobcovi boli všetky odmeny a servisný bonus, na ktoré mala v\nčase trvania zmluvy nárok, vyplatené a po termíne ukončenia zmluvy dňa 23.12.2016 žiadny ďalší nárok\nžalobcovi nevznikol a žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca vznik uplatňovaného nároku a ani\njeho splatnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.\n3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 652 ods. 1,\n§ 659 ods. 1, § 659a, § 660 ods. 1 a ods. 2, § 671 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej\nlen „ObZ“) a uviedol, že v konaní je nesporné, že žalobca so žalovaným, ako samostatným finančným\nagentom, uzavreli dňa 10.9.2015 zmluvu o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa, ktorá bola ukončená\nku dňu 23.12.2016. Nesporné ďalej je, že počas doby trvania zmluvy bola žalobcovi zo strany žalovaného\nvyplácaná odmena za sprostredkovateľskú činnosť, pričom posledná výplata odmeny bola vykonaná v\njanuári 2017. Strany sporu urobili sporným výklad zmluvy, t. j. či pri ukončení zmluvy má žalobca nárok\nna doplatok odmeny, resp. okamih vzniku nároku na odmenu. Keďže problematickým bolo predovšetkým\nznenie čl. IV ods. 3 písm. c) zmluvy, súd prvej inštancie nevykonal v tomto smere nadbytočné a\nnehospodárne dokazovanie predkladaním zmlúv uzavretých s klientami, či zmlúv uzavretých medzi\nžalovaným a finančnými inštitúciami a rovnako ani výsluch svedkov nebol na vyriešenie spornosti\npotrebný, keďže spornosť spočíva vo výklade zmluvy.\n4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uzatvorená zmluva o\nvykonávaní činností sprostredkovateľa zo dňa 10.9.2015, na základe ktorej žalobca vykonával činnosti\npodriadeného finančného agenta bola uzavretá v zmysle § 652 a nasl. ObZ a zákona č. 186/2009 Z.\nz. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 186/2009“). Predmetná zmluva bola ukončená 23.12.2016, teda dňom, kedy\nbola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o zrušenie registrácie podriadeného finančného agenta v\nregistri finančných sprostredkovateľov NBS. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluva medzi\nstranami sporu bola uzavretá 10.9.2015, čiže dátumovo zmluva predchádzala zápisu žalobcu do registra\nfinančných agentov a finančných poradcov, čo ale nemení nič na tom, že medzi stranami sporu ide o\nobchodnoprávny vzťah. Podľa súdu prvej inštancie je samozrejmé, že žalobca uzatváral zmluvu ako\nfyzická osoba v tom čase nepodnikateľ s odvolaním na § 9 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 2 zákona č.\n186/2009. Z uvedeného je zrejmé, že podmienkou zápisu podriadeného finančného agenta do registra je\nuzatvorená zmluva, ktorú žalobca uzavrel ako fyzická osoba. Ide ale o vzťah podnikateľských subjektov,\nt. j. ide o obchodnoprávny vzťah. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že ide o\nvzťah silnejšieho subjektu a slabšieho subjektu. Strany sporu uzavreli zmluvu slobodne, bez nátlaku a\npo jej prečítaní, čo potvrdili svojimi podpismi (čl. IX ods. 11 zmluvy).\n5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s námietkami v súvislosti s rozporom s\npoctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, keď uviedol, že aplikácia § 265 ObZ je determinovaná\ntým, že ide o výkon práva, resp. o odopretie súdnej ochrany výkonu práva. Zo strany žalovaného ide\no uplatňovanie zmluvných dojednaní, na ktorých sa so žalobcom výslovne v písomnej zmluve dohodli\na žalobca vo vzťahu k žalovanému vystupuje ako podnikateľ a na základe zmluvy mu bola vyplatená\nodmena, pričom postup žalovaného, ktorý na základe zmluvy namieta nárok žalobcu na odmenu po\nukončení zmluvy už označuje žalobca za výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom a\ndobrými mravmi. V prípade provízie súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu sa platne dohodli na\nmodifikácii vzniku nároku na províziu tak, že táto podľa čl. IV ods. 3 zmluvy vzniká len za kumulatívneho\nsplnenia podmienok (ak nie je pri jednotlivom produkte v Pláne odmien a bonusov uvedené inak): a)\nsprostredkovateľ odovzdal spoločnosti riadne vyplnený návrh zmluvy o poskytnutí finančnej služby spolu\nso všetkými k nej požadovanými riadne vyplnenými dokumentami podpísanými zo strany klienta, b) bola\nmedzi klientom a finančnou inštitúciou uzavretá zmluva o poskytnutí finančnej služby, ktorej návrh bol\nodovzdaný spoločnosti podľa písm. a), c) bolo zaplatené poistné alebo iný peňažný záväzok klienta v\nsúlade so zmluvou o poskytnutí finančnej služby uzavretou podľa písm. b) a napokon d) spoločnosti bola\nzo strany finančnej inštitúcie zaplatená odplata za zmluvu o poskytnutí finančnej služby uzavretú podľa\npísm. b). Vyššie citované ustanovenie zmluvy upravuje vlastnú odmenu žalobcu, ktorá bola na stupni\n\n„Consultant“. Zmluva upravuje aj rozdielovú odmenu, ale žalobca nedosiahol manažérsku pozíciu, a\npreto sa na neho rozdielová odmena v zmysle čl. IV ods. 4 písm. b) zmluvy nevzťahuje.\n6. Medzi stranami sporu bola sporná podmienka čl. IV ods. 3 písm. c) zmluvy, pričom súd prvej inštancie\nuviedol, že je pravdou, že toto ustanovenie zmluvy obsahuje len všeobecné konštatovanie o zaplatení\npoistného (resp. iného peňažného záväzku klienta), nie je v ňom uvedené prvé poistné, ďalšie poistné,\nmesačné poistné či ročné poistné. Prílohou zmluvy je v zmysle čl. IX ods. 9 „Príloha č. 3 - Plán\nodmien a bonusov“. Žalobca vo svojom výpočte odmien uviedol, že sprostredkovala zmluvy s finančným\nproduktom „Aegon PROFI INVEST“, „Aegon BUDÚCNOSŤ KOMPLET“, „Generali Allegro premium“,\n„Pioneer / Amundi Asset Management“ a zároveň súdu prvej inštancie predložil Plán odmien / Príloha č.\n3 (o ktorom, ako aj o iných prílohách, tvrdil, že ich pri podpise nedostal, pričom prílohu sám súdu prvej\ninštancie predložil), z ktorého vyplýva, že pri finančnom produkte Aegon odmena vyjadruje percentuálny\npodiel z uhradeného poistného a je vyplácaná maximálne 23 mesiacov. Rovnako je odmena vyjadrená\naj pri finančnom produkte Generali. Pri produkte Pioneer je uvedené, že odmena je vyplácaná z každého\nzaplateného poplatku. V spoločných ustanoveniach platných od 1.11.2012, ktoré platia, ak nie je pri\nkonkrétnom produkte uvedené inak, pre všetky produkty všetkých finančných inštitúcií platí podmienka\nvyplatenia zaslúženej odmeny za predpokladu zaplatenia ďalšieho poistného v súlade so zmluvou o\nposkytnutí finančnej služby. Vlastná odmena žalobcu tak v nadväznosti na uvedené bola vyplácaná\nako zaslúžená odmena a pri výklade čl. IV ods. 3 písm. c) zmluvy v spojení s Prílohou č. 3 je zrejmé,\nže odmena žalobcu bola závislá na platení poistného, resp. iných platieb zo strany klientov. Súd prvej\ninštancie ďalej uviedol, že žalobcovi bola vyplácaná odmena práve týmto spôsobom, čo žalovaný\npreukázal výpisom odmien za jednotlivé mesiace trvania spolupráce strán sporu, pričom zo strany\nžalobcu nebolo preukázané, že s týmto systémom nesúhlasil, či namietal Prílohu č. 3, čo i len k jednému\nproduktu. Ustanovenie\n§ 660 ods. 2 ObZ má kogentný charakter, pričom ustanovuje, že nárok na províziu vzniká, keď tretia\nosoba splnila časť záväzku. Dotknuté ustanovenie je tak v súlade s čl. IV ods. 3 zmluvy, pretože\nnárok žalobcu na províziu skutočne vznikol zakaždým, keď tretia osoba splnila časť svojho záväzku a\npodľa toho sa následne vypočítala provízia žalobcu a túto sumu žalovaný žalobcovi podľa predložených\nvýpisov aj vyplatil. Pre posúdenie sporu tak nie je podstatný čl. V ods. 4 zmluvy o dosahovaní kvality\nprodukcie, pretože, ak aj táto bola sledovaná, tak z riadne platených zmlúv bola žalobkyni počas trvania\nzmluvného vzťahu riadne poskytnutá provízia v zmysle dohodnutých podmienok, t. j. každým zaplatením\npoistného vznikol žalobcovi nárok na províziu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že strany sporu sa v\nčl. VIII ods. 10 zmluvy dohodli na tom, že odo dňa ukončenia platnosti zmluvy nemá žalobca nárok na\nodmenu podľa čl. IV ods. 2 zmluvy, pri ktorej neboli splnené kumulatívne všetky podmienky vyžadované\nčl. IV ods. 3 zmluvy. Žalobca preto nemá nárok na odmenu, pretože ku dňu skončenia zmluvy nebolo\nzaplatené pri jednotlivých zmluvách ďalšie poistné, resp. iný peňažný záväzok zo strany klienta, a preto\nnevznikol nárok na vyplatenie zaslúženej provízie. Súd prvej inštancie nesúhlasí s tvrdením žalobcu,\nže ide o vzdanie sa práva. Podľa súdu prvej inštancie tu ide o modifikáciu § 671 ObZ, podľa ktorého\nmá obchodný zástupca nárok na províziu aj po skončení zmluvy, ak záväzok tretej osoby bol splnený\naž po skončení zmluvy.\n7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že nespochybňuje, že žalobca priniesol\nžalovanému klientov, ktorí postupne plnili záväzky zo sprostredkovaných zmlúv, čím sa nepochybne\npričinil o ekonomický benefit žalovaného, avšak v dôsledku zmluvných dojednaní v súlade s\ndispozitívnymi normami Obchodného zákonníka, ale v prípade skončenia zmluvného vzťahu žalobcovi\nnie je doplatená provízia preddavkovo z dôvodu nenaplnenia kumulatívnych podmienok. Táto situácia\nje ale podľa názoru súdu prvej inštancie riešená kogentným ustanovením § 669 ObZ, t. j. právom\nna odstupné. Odstupné je ale potrebné uplatniť do jedného roka od skončenia zmluvy oznámením\nžalovaného, čo v danom spore žalobca neurobil.\n8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podľa zásady úspechu v spore\na to tak, že žalovaný mal v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a\npreto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100%.\n9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm.\ne), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP keď dospel k záveru, že súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\n\npráva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; ďalej že\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací\nsúd podľa § 388 CSP v celom rozsahu zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému povinnosť do 3\ndní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.833,72 EUR spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 8% ročne zo sumy 2.823,72 EUR od 1.2.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8%\nročne zo sumy 10,- EUR od 22.12.2018 do zaplatenia a zároveň, aby žalovaný nahradil žalobcovi trovy\nkonania vo výške 100%, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu\nzrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie v zmysle § 389 CSP.\n10. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a má za to,\nže takéto nevykonanie dôkazov je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca uviedol,\nže v písomnom vyjadrení zo dňa 14.8.2019 navrhol, aby súd zaviazal žalovanú spoločnosť predložiť\nzmluvy o spolupráci, ktoré mal v rozhodnom čase uzatvorené s dotknutými finančnými inštitúciami ako aj\npredložiť výpis z internej databázy žalovanej obsahujúcej dokumentáciu k obchodom sprostredkovaným\nžalobkyňou. V prípade žalobcu sa jednalo o zmluvy žalovaného so spoločnosťami AEGON, Generali,\nPioneer Asset Management, teda je pravdepodobné, že by išlo iba o 3 zmluvy, ktoré bez vlastného\nzavinenia nemohol žalobca predložiť, nakoľko ich nemal k dispozícii a jedinými subjektmi, ktoré ich\nmohli predložiť bol žalovaný a dotknuté finančné inštitúcie. Z uvedených zmlúv by sa dalo jednoznačne\npreukázať ako boli vyplácané provízie za sprostredkovanie zmlúv o finančnej službe zo strany finančnej\ninštitúcie žalovanej, v akej výške, a najmä s akou lehotou splatnosti. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal\ndokazovanie v rozsahu zmlúv sprostredkovaných žalobcom, avšak toto súd nepovažoval za potrebné\nvzhľadom na ich veľký rozsah. Obdobne žiadal žalobca aj vypočuť svedkov, ktorí pôsobili ako priami\nnadriadení žalobcu a mali teda podstatne presnejšie informácie o fungovaní štruktúry žalovaného. V\ndanej právnej veci totiž nebolo uspokojivo preukázané a zo strany súdu prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku ani vyhodnotené a právne posúdené, ktoré osoby vlastne vystupovali v spornom právnom\nvzťahu ako klient, resp. „tretia osoba“ v zmysle ustanovení ObZ a ani v prospech koho došlo k\nuzatváraniu obchodov. Žalobca je názoru, že predmetom právneho posúdenia súdom prvej inštancie\nmalo byť to, aká vlastne bola povaha vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, vzhľadom na skutočnosť,\nže výslovne nespadá pod zákonnú definíciu zmluvy o obchodnom zastúpení ako je uvedená v ObZ.\n11. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil aj s\nohľadom na náležitosti zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorá neobsahovala kľúčové dojednania\na tiež neprihliadol na zrejmú neprimeranosť zmluvy, kedy žalobkyňa objektívne nemala možnosť splniť\nzáväzky obsiahnuté v zmluve. Žalovaný podmienil vznik nároku (a tým pádom svoj záväzok zaplatiť\ndohodnutú odmenu/províziu) splnením iných záväzkov tretích subjektov mimo žalobcu a žalovanému\nosobitne týchto tretích subjektov medzi sebou. Až po splnení záväzkov medzi dvoma a viacerými tretími\nsubjektami mal údajne vzniknúť záväzok žalovaného vyplatiť províziu a súčasne nárok žalobcu na\núhradu tejto provízie. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nevysporiadal ani so skutočnosťou, že v\nsamotnej zmluve, ktorá by mala tvoriť základ zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami neboli na\nžiadnom jej mieste uvádzané tzv. zaslúžené odmeny, ktoré sa následne uvádzajú v Pláne odmien a\nbonusov ako prílohe č. 3 zmluvy, avšak v celom texte zmluvy samotnej sa uvádza iba tzv. „vlastná\nodmena“ ako protiklad k tzv. rozdielovej odmene pre manažérske stupne v rámci hierarchie žalovaného.\nŽalobca tiež uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne interpretoval samotnú zmluvu\nmedzi žalovaným a žalobcom, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žalobca následne pristúpil\nk vlastnej interpretácii článkov Zmluvy, ktoré interpretácie uviedol už vo svojich vyjadreniach v konaní\npred súdom prvej inštancie a ktoré sa týkali nároku žalobcu na vyplatenie provízií (písmená a) až d)\nv čl. IV ods. 3 zmluvy; článku VI ods. 1 a) a b) a ods. 2 zmluvy; článok VIII ods. 9 zmluvy) a dodal,\nže poukazuje na rozdiel medzi zaslúženou odmenou, o ktorej nie je v celej zmluve žiadna zmienka\na ktorá slúži iba na predchádzanie nutnosti vymáhať storná od sprostredkovateľov a medzi zmluvne\nzakotvenou vlastnou odmenou, ktorá sa odvíja od provízie uhradenej jednorazovo a vopred zo strany\nfinančnej inštitúcie v prospech žalovaného. Vyššie citovaná formulácia článku VI ods. 1 a) 1 b) a ods.\n2 podľa žalobcu jednoznačne uvádza, že v danom prípade ide o zmluvy o poskytnutí finančnej služby,\npri ktorej vznikol sprostredkovateľovi nárok na vlastnú odmenu. Žalobca dodal, že pokiaľ by aj bolo\npreukázané, že súd prvej inštancie postupoval správne pri vyhodnotení skutkových okolností veci a jej\n\nprávnom posúdení v sporných častiach uvedených vyššie, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\naj v ďalšom z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek tomu, že súd prvej inštancie opakovane\npoukazoval na dispozitívne ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení, vôbec nebral pri\nodôvodnení napadnutého rozsudku do úvahy niektoré kogentné ustanovenia zmluvy o obchodnom\nzastúpení upravené v OBZ. Osobitne sa to týka kogentného ustanovenia § 660 ods. 2. Súd prvej\ninštancie sa teda vyjadril v odseku 23 napadnutého rozsudku k ustanoveniu prvej vety § 660 ods.\n2 ObZ, avšak pritom sa však následne opomenul vysporiadať s pokračovaním dotknutého odseku a\nuviedol, že pokiaľ aj žalobca akceptuje tvrdenie žalovaného a ostatne aj súdu v napadnutom rozsudku,\nže neboli splnené kumulatívne všetky podmienky na vznik nároku na províziu, súd prvej inštancie sa\nnijak nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluva musí byť čiastočne neplatná pre rozpor so zákonom (§\n39 Občianskeho zákonníka) pokiaľ je v rozpore s kogentným ustanovením § 660 ods. 2 ObZ veta druhá.\nŽalobca uzavrel, že ak tretia osoba plní svoj záväzok tak ako to naznačil súd „po častiach“, tak aspoň\nznačná časť jeho čiastkových záväzkov vzniká po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí zmluvy\n(obchodu) ergo obchodnému zástupcovi musí vzniknúť nárok na províziu už po uzavretí obchodu - teda\nbezprostredne po akceptácii návrhu zmluvy o finančnej službe.\n12. Žalobca ďalej v odvolaní dôvodil tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou (resp.\nvysporiadal sa nedostatočne), že ustanovenie čl. VIII ods. 10 zmluvy je neplatné pre rozpor so zákonom,\nnakoľko ide o vzdanie sa práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti (právo žalobcu na provízie, ktoré\nvzniknú z jej činnosti a dodatočné doúčtovanie provízií zo získaných klientov pri ukončení zmluvného\nvzťahu so žalovanou). Súd prvej inštancie sa však v napadnutom rozsudku k tejto otázke vyjadril v\nodseku 24 iba s konštatovaním, že nejde o vzdanie sa práva nakoľko ide o modifikáciu § 671 ObZ,\npodľa ktorého má obchodný zástupca nárok na províziu aj po skončení zmluvy, ak záväzok tretej osoby\nbol splnený až po skončení zmluvy. Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie už ďalej nereflektuje na\nmodifikáciu jednoznačne kogentných ustanovení a tieto nehodnotí ako vzdanie sa práva garantovaného\nzákonom. Žalobca nesúhlasí so záverom, že žalobca nie je v postavení fyzickej osoby. V tejto súvislosti\nžalobca uviedol, že v čase podpisu zmluvy so žalovaným nemal k dispozícii všetky časti tejto zmluvy a\nbola mu predložená iba samotná zmluva, bez príloh, ku ktorých zneniu sa dostal až následne, keď už\npôsobil v štruktúre žalovaného. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca vystupoval ako podnikateľ,\nteda vzťahovali sa na ňu prísnejšie kritériá ako na bežnú fyzickú osobu, pričom súd prvej inštancie\nsa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že v čase podpisu zmluvy so žalovanou spoločnosťou dostal\nzmluvu k nahliadnutiu podľa vlastných tvrdení na približne 10 minút a navyše bez príloh, pričom následne\nzmluvu mal narýchlo podpísať a táto mu bola odobratá bez možnosti jej podrobnejšieho preštudovania.\nŽalovaná spoločnosť toto tvrdenie nerozporovala resp. nepredložila dôkaz o opaku. Žalovaný taktiež\nnepreukázal, že jednotlivé zmeny provízneho systému boli vopred komunikované a odsúhlasené. Súd\nprvej inštancie v odseku 26 napadnutého rozsudku poukázal na kogentné ustanovenie § 669 ObZ,\nkde uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na odstupné, nakoľko toto neuplatnil v období do jedného\nroka od skončenia zmluvy oznámením adresovaným žalovanému. Napriek tomu sa však už súd prvej\ninštancie nezaoberal vzťahom § 669 k rovnako kogentnému ustanoveniu § 668a. Žalobca má za to,\nže ani nepriznaním odstupného resp. jeho neuplatnením v stanovenej lehote nemôže byť dotknutý\nnárok v zmysle § 668a ObZ na náhradu škody, ktorú utrpí obchodný zástupca v dôsledku ukončenia\nzmluvných vzťahov so zastúpeným, pokiaľ mu nebola vyplatená provízia, hoci sa zaslúžil o prinesenie\npodstatných výhod pre zastúpeného. Súd prvej inštancie mal, podľa žalobcu, v danom prípade vziať do\núvahy aj kogentné ustanovenie § 668a ObZ a posúdiť, či nároky, ktorých sa domáha žalobca nespadajú\npod náhradu takejto škody, pričom žalobca poukázal na Smernicu z 18.12.1986 o koordinácii právnych\npredpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS), v zmysle\nktorej obchodný zástupca sa môže domáhať nárokov, ktoré vzniknú v dôsledku ukončenia zmluvného\nvzťahu so zastúpeným, hoci obchodný zástupca priniesol zastúpenému podstatné výhody. V záverečnej\nčasti svojho odvolania žalobca uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil,\nprečo neprihliadol ani na námietku rozporu zmluvy a zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s\npoctivým obchodným stykom resp. dobrými mravmi. Žalobca nesúhlasí s takýmto konštatovaním súdu\nprvej inštancie, keď poukázal na jednanie žalovaného, kedy svojvoľne zmenil bez preukázateľného\ninformovania žalobcu prakticky kompletne celý provízny systém z takzvaných preddavkových na tzv.\nzaslúžené provízie. K žalobcom namietanému rozporu s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi\nvšeobecne sa súd prvej inštancie vyjadril v odseku 20 napadnutého rozsudku, pričom tento nebral do\núvahy okolnosti podpisu tejto zmluvy ani okolnosti, za ktorých žalovaný svojvoľne zmenil prakticky celý\nprovízny systém, ani skutočnosť, že žalovaným nastavený provízny systém vytvára nekonečný kolobeh\nfinančného sprostredkovania.\n\n13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.7.2022,\nv ktorom uviedol, že z celého textu odvolania je zrejmé, že žalobca neporozumel zneniu zmluvy\no vykonávaní činnosti sprostredkovateľa, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou spoločnosťou\ndňa 10.9.2015 (ďalej len „Zmluva“), ako ani súvisiacim ustanoveniam Obchodného zákonníka, či\nCivilného sporového poriadku. Pozornosti žalobcu zrejme ušlo, že predmetom tohto sporu nie sú nároky\nmedzi žalovaným a finančnými inštitúciami, nároky účastníkov Klientskych zmlúv, alebo posudzovanie\nobchodného modelu fungovania žalovanej spoločnosti, či jej produktivita práce, ale existencia alebo\nneexistencia finančných nárokov žalobcu voči žalovanému z titulu Zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že mu\nnie je zrejmé, akú výpovednú hodnotu by malo vykonanie dôkazov vo vzťahu k žalobcom uplatnenému\nnároku na zaplatenie provízií/odmien z titulu Zmluvy. Žalovanému nie je zrejmé, akú výpovednú hodnotu\nby malo vykonanie dôkazov vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie provízií/odmien z\ntitulu Zmluvy. Ako súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, žalobca\nv priebehu celého konania nenamietal, že by provízie vyplácané finančnými inštitúciami žalovanej neboli\nvyplatené (bez ohľadu na to, kedy a v akej výške) a teda, že z daného jediného dôvodu nevznikol\nžalobcovi nárok na žalovanú istinu, ani že by žalobcom sprostredkované Klientske zmluvy nevznikli,\nneboli platné, zanikli, resp. že by si klienti neplnili svoje povinnosti v súlade s Klientskymi zmluvami. Tieto\notázky neboli medzi stranami sporu sporné, vzhľadom k čomu súd prvej inštancie postupoval správne,\nkeď nadbytočné dôkazy k nesporným otázkam nevykonal. Dôkaz o „fungovaní štruktúry“ žalovanej je\nabsolútne irelevantný, pre predmet sporu boli a sú podstatné podmienky Zmluvy, ktorou sa riadil vzťah\nmedzi žalobcom a žalovanou spoločnosťou. Žalobca je názoru, že právny vzťah žalobcu a žalovaného,\nzaložený Zmluvou, bol zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotený a právne posúdený správne,\nkeď dodal, že predmetná Zmluva nepredstavuje čisto zmluvu o obchodnom zastúpení, ale zároveň\naj nepomenovanú zmluvu, presnejšie kombináciu nepomenovanej zmluvy a zmluvy o obchodnom\nzastúpení.\n14. V súvislosti s odmenou žalovaného uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že na vznik nároku\nžalobkyne na odmenu bolo potrebné splniť všetky podmienky uvedené v čl. IV ods. 3 Zmluvy,\npričom žalovaná spoločnosť namietala a namieta, že vo vzťahu k uplatnenej istine nebola splnená\n(minimálne) podmienka podľa písm. c), a preto si žalobca myslí, že ak by aj bolo v konaní (vykonaním\nžalobcom požadovaných dôkazov) preukázané splnenie podmienky podľa písm. d), nič by to nezmenilo\nna skutočnosti, že posledná zo 4 dohodnutých podmienok - podmienka podľa písm. c), ostáva aj\nnaďalej nesplnená. Rovnako tak by splnenie danej podmienky nepreukázali dôkazy predložené v rámci\nzáverečnej reči žalobcu, tzv. listy produkcie. Žalobca je názoru, že v konaní bolo bez akýchkoľvek\npochybností preukázané, že text Zmluvy zo dňa 10.9.2015 platil bezo zmien až do dňa ukončenia\nvzájomnej spolupráce, do 23.12.2016, pričom v článku IV Zmluvy boli explicitne upravené podmienky\nvzniku nároku žalobcu na odmenu. Žalobca v odvolaní tvrdí, že 84 strán Plánu odmien neprehľadným\nspôsobom určovalo kritériá na výpočet odmeny, avšak od septembra 2015 do januára 2017 (posledná\nvýplata odmeny) na základe takéhoto údajne neprehľadného Plánu odmien odmeny od žalovanej\nspoločnosti prijímal, a to bez akýchkoľvek námietok. Počas tohto obdobia bol žalobcovi zjavne spôsob\nvýpočtu odmeny dostatočne zrejmý. Ďalšie tvrdenia žalobcu ohľadom presunu alebo nepresunu\nprovízií medzi jednotlivými sprostredkovateľmi a pod., sú pre predmet tohto sporu, podľa žalovaného,\nabsolútne nepodstatné a so žalovaným nárokom, či jeho preukazovaním nemajú žiaden súvis. Žalovaná\nspoločnosť nemala v tomto smere v konaní žiadnu dôkaznú povinnosť a naopak žalobca neuniesol svoje\ndôkazné bremeno, žalobou uplatnený nárok žiadnym spôsobom nepreukázal a tento svoj nedostatok\nsa opakovane snažil zakryť absurdnými tvrdeniami a výkladmi Zmluvy, prípadne pokusmi o prenos\ndôkazného bremena na žalovanú. Žalovaný sa v ďalšej časti svojho vyjadrenia venoval skutkovým\ntvrdeniam týkajúcich sa klientskych zmlúv a kvalite produkcie zo strany žalobcu, pričom uvádzal\nargumenty a vysvetlenia už raz produkované v konaní pred súdom prvej inštancie a uzavrel, že\nďalšie tvrdenia žalobcu týkajúce sa čl. VI Zmluvy a úpravy vzniku nároku žalovanej spoločnosti na\nstorno nemajú s predmetom tohto konania žiaden súvis a sú nadbytočné. Tieto ustanovenia Zmluvy\nnepotvrdzujú, že žalovaný prerozdeľuje už existujúce nároky na odmenu, ako mylne uvádza žalobca.\nOpakované tvrdenia o vzniku nároku žalobcu na odmenu akousi aktiváciou - úhradou prvého poistného\nsú nesprávne domnienky žalobcu, nemajúce oporu v Zmluve. Žalovaný tiež odmietol interpretáciu\nžalobcu v súvislosti s § 660 ObZ a nesúhlasil s ňou, označil ju za žalobcom vlastný a zmätočný\nvýklad, ktorý nemá oporu v Zmluve a taktiež odmietol námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa\nnevysporiadal dostatočne s rozporom ust. čl. VIII ods. 10 Zmluvy s ust. § 574 ods. OZ. Žalovaný zastáva\nnázor, že súd prvej inštancie predmetné ustanovenie Zmluvy s prihliadnutím na úpravu vzniku nároku\n\nžalobcu na odmenu a príslušné ustanovenia ObZ o obchodnom zastúpení riadne posúdil a dospel k\nsprávnym právnym záverom. V prípade dojednania obsiahnutého v čl. VIII ods. 10 Zmluvy nejde o žiadne\nvzdanie sa budúcich práv, ale o modifikáciu dispozitívneho ust. § 671 ObZ, ktorého úpravu Obchodný\nzákonník v zmysle ust. § 263 ods. 1 pripúšťa. Poukazovanie žalobcu na ustanovenia Obchodného\nzákonníka upravujúce práva obchodného zástupcu na odstupné alebo na náhradu škody sú podľa\nnázoru žalovaného absolútne nelogické a dodal, že žalobca sa v konaní nedomáha ani odstupného,\nani náhrady škody voči žalovanému a v rámci konania žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz,\nktorý by čo i len okrajovo naznačoval, že by žalobcovi mohli takéto nároky voči žalovanej spoločnosti\nvzniknúť. Rovnako žalovaný považuje za nedôvodné a nepreukázané námietky žalobcu v súvislosti s\nkonaním žalovanej spoločnosti v rozpore s poctivým obchodným stykom, o údajnej zmene podmienok\nvzniku nároku na odmenu (zmena z preddavkových na zaslúžené provízie, systém PAYG a pod.).\nŽalovaný na záver uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, vykonal\nvšetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na ich základe dospel k správnym\nskutkovým zisteniam. Konanie pred súdom prvej inštancie nemalo žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, rovnako tak nebolo porušené právo žiadnej zo strán sporu\nna uplatňovanie procesných práv či na spravodlivý proces. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje\nžalovaný napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom\na dôvodom odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v\nsúlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave\nv zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 26.2.2025. Po oboznámení sa s obsahom\nspisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne\nsprávny.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v konaní bolo nesporné, že žalobca so žalovaným\nako samostatným finančným agentom uzavreli dňa 10.09.2015 Zmluvu o vykonávaní činnosti\nsprostredkovateľa (ďalej iba zmluva), ktorá bola ukončená ku dňu 23.12.2016. Nesporné ďalej\nbolo, že počas doby trvania zmluvy bola žalobcovi zo strany žalovaného vyplácaná odmena za\nsprostredkovateľskú činnosť, pričom posledná výplata odmeny bola vykonaná v januári 2017. Strany\nsporu urobili sporným výklad zmluvy (čl. IV. ods. 3), t. j. či pri ukončení zmluvy má žalobca nárok na\ndoplatok odmeny, resp. okamih vzniku nároku na odmenu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním\ndospel k záveru, že žalobcovi bola zo strany žalovaného do ukončenia zmluvného vzťahu riadne\nvyplácaná vlastná odmena systémom zaslúženej odmeny. V dôsledku zmluvných dojednaní v zmysle\ndispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka žalobcovi po skončení zmluvného vzťahu nárok na\nprovíziu a servisný bonus z dôvodu nesplnenia rozoberaných kumulatívnych podmienok (viď odseky 21\naž 27 napadnutého rozsudku) nevznikol.\n19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie riadne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza\nnasledovné:\n20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil,\nak nevykonal žalobcom navrhované dôkazy. Žalobca v konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovanú\nspoločnosť predložiť zmluvy o spolupráci, ktoré mal v rozhodnom čase uzatvorené s dotknutými\n\nfinančnými inštitúciami ako aj predložiť výpis z internej databázy žalovaného obsahujúcej dokumentáciu\nk obchodom sprostredkovaným žalobcom a vypočuť svedkov, ktorí boli priamo nadriadení žalobcovi.\nPodľa žalobcu z uvedených zmlúv by sa dalo jednoznačne preukázať, ako boli vyplácané provízie za\nsprostredkovanie zmlúv o finančnej službe zo strany finančnej inštitúcie žalovaného, v akej výške, a\nnajmä s akou lehotou splatnosti.\n21. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daná výlučne v prípade,\nak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania,\nje na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Z\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 205/2019 vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné\noprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí\nvysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z\ndôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom\nkonania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné\nvýsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný.\n22. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď navrhované dôkazy nevykonal,\nčo odôvodnil v ods. 6 napadnutého rozsudku. Odvolací súd je toho názoru, že navrhované dôkazy\nsú vzhľadom na predmet sporu bez právnej relevancie a teda nadbytočné. Súd prvej inštancie\nsprávne uviedol, že problematickým bolo znenie čl. IV. ods. 3 písm. c) zmluvy. Žalovaná spoločnosť\nv priebehu celého konania nenamietala, že by provízie vyplácané finančnými inštitúciami žalovaného\nneboli vyplatené (bez ohľadu na to, kedy a v akej výške) a teda, že z daného jediného dôvodu nevznikol\nžalobcovi nárok na žalovanú istinu, ani že by žalobcom sprostredkované klientske zmluvy nevznikli,\nneboli platné, zanikli, resp. že by si klienti neplnili svoje povinnosti v súlade s klientskymi zmluvami.\nTieto otázky neboli medzi stranami sporu sporné, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď\nnadbytočné dôkazy k nesporným otázkam nevykonal. Pre predmet sporu boli podstatné podmienky\nzmluvy, ktorou sa riadil vzťah medzi žalobcom a žalovaným a ktorý podrobne vyhodnotil súd prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku.\n23. Odvolací súd nesúhlasí, že odmietnutie vykonať dôkaz predložením zmlúv medzi finančnou\ninštitúciou a žalovaným bolo predčasné a viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie\ndospel k správnemu právnemu záveru, že strany sporu sa platne dohodli na modifikácii vzniku nároku\nna províziu tak, že táto podľa čl. IV ods. 3 zmluvy vzniká len za kumulatívneho splnenia podmienok\n(ak nie je pri jednotlivom produkte v Pláne odmien a bonusov uvedené inak): a) sprostredkovateľ\nodovzdal spoločnosti riadne vyplnený návrh zmluvy o poskytnutí finančnej služby spolu so všetkými k nej\npožadovanými riadne vyplnenými dokumentami podpísanými zo strany klienta, b) bola medzi klientom\na finančnou inštitúciou uzavretá zmluva o poskytnutí finančnej služby, ktorej návrh bol odovzdaný\nspoločnosti podľa písm. a), c) bolo zaplatené poistné alebo iný peňažný záväzok klienta v súlade so\nzmluvou o poskytnutí finančnej služby uzavretou podľa písm. b) a napokon d) spoločnosti bola zo strany\nfinančnej inštitúcie zaplatená odplata za zmluvu o poskytnutí finančnej služby uzavretú podľa písm.\nb). Vzhľadom ku skutočnosti, že na vznik nároku žalobcu na odmenu bolo potrebné splniť všetky 4\nuvedené podmienky, pričom žalovaná spoločnosť namietala, že vo vzťahu k uplatnenej istine nebola\nsplnená (minimálne) podmienka podľa písm. c), je zrejmé, že ak by aj bolo v konaní (vykonaním\nžalobcom navrhovaných dôkazov) preukázané splnenie podmienky podľa písm. d), nič by to nezmenilo\nna skutočnosti, že jedna zo 4 dohodnutých podmienok - podmienka podľa písm. c), ostáva aj naďalej\nnesplnená.\n24. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil\nsamotnú zmluvu, keď nezohľadnil náležitosti zmluvy, ktorá neobsahovala kľúčové dojednania a\nneprihliadol na zrejmú neprimeranosť. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia zaoberal argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o údajné nerovné postavenie subjektov\nzmluvného vzťahu ako aj náležitosťami zmluvy, pokiaľ ide o spôsob určenia odmeny a dospel k\nsprávnym právnym záverom. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že zmluva uzatvorená medzi\nstranami sporu je obchodnoprávna. Súd prvej inštancie správne uviedol, že podmienkou zápisu\npodriadeného finančného agenta do registra je uzatvorená zmluva, ktorú síce žalobca uzatváral\nako fyzická osoba, ale ide o vzťah dvoch podnikateľských subjektov. Žalobca sa nemôže dovolávať\npostavenia slabšej strany, ak akceptoval všetky podmienky dojednané v zmluve a podmienky vzniku\n\nnároku na províziu boli upravené riadne v súlade s § 660 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca\nnemôže namietať podmieňovanie vzniku nároku žalobcu na odmenu povinnosťami tretích subjektov ako\nnesúladné so zákonom, keďže zákonodarca v ust. § 660 ods. 1 Obchodného zákonníka vznik nároku\nna províziu splnením takýchto záväzkov podmieňuje.\n25. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v samotnej\nzmluve neboli na žiadnom mieste uvádzané tzv. zaslúžené odmeny, ktoré sa uvádzajú v Pláne odmien\na bonusov ako Príloha 3, avšak v celom texte zmluvy sa uvádza iba tzv. vlastná odmena. Odvolací\nsúd poukazuje na odsek 22 a 23 napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie zaoberá spornou\npodmienkou čl. IV. ods. 3 písm. c) zmluvy v spojení s Prílohou č. 3 - Plán odmien a bonusov, podľa ktorej\nbola žalobcovi vyplácaná odmena, pričom žalobca nepreukázal, že by počas trvania zmluvného vzťahu\ncitovanú prílohu namietal. Citovaný Plán odmien a bonusov je v zmysle čl. IX. ods. 3 zmluvy jej prílohou,\nt.j. stal sa jej neoddeliteľnou súčasťou, preto úvahy o tom, že niečo nie je zahrnuté výslovne v zmluve\nnemajú žiadnu právnu relevanciu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zo spoločných\nustanovení platných od 1.11.2012 vyplýva, že pre všetky produkty všetkých finančných inštitúcií platí\npodmienka vyplatenia zaslúženej odmeny za predpokladu zaplatenia ďalšieho poistného v súlade so\nzmluvou o poskytnutí finančnej služby a vlastná odmena žalobcu bola vyplácaná ako zaslúžená odmena,\nzávislá na platení poistného zo strany klientov. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie žalobcu,\nže nedisponoval pri uzatvorení zmluvy všetkými prílohami, keďže zmluvu podpísal a počas trvania\nzmluvného vzťahu sa podľa zmluvy vrátane príloh správal.\n26. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval\nsamotnú zmluvu, keď nesprávne posúdil, že dosahovanie kvality produkcie nie je podstatné. Podľa\nodvolacieho súdu bol vznik nároku na odmenu upravený v čl. IV. ods. 3 zmluvy s tým, že nárok vzniká za\nkumulatívneho splnenia podmienok v ňom uvedených. Zo zmluvy nevyplýva, že by sa vznik nároku na\nodmenu viazal na kvalitu produkcie. Skutočnosť, že z určitej klientskej zmluvy vznikol žalobcovi nárok\nna odmenu v jednom posudzovanom období, automaticky neznamená, že nárok na odmenu vznikne\naj v budúcnosti. Nárok na províziu nevznikol už momentom uzavretia zmlúv o finančnej službe, ani\nzaplatením „aktivačného“ poistného, pretože to nemá oporu v uzatvorenej zmluve. Z čl. IV. ods. 3 písm.\nc) zmluvy vyplýva jednoznačne podmienka: „bolo zaplatené poistné alebo iný peňažný záväzok klienta\nv súlade so zmluvou o poskytnutí finančnej služby uzavretou podľa písm. b).“\n27. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie nebral do\núvahy kogentné ustanovenie § 660 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu, ak by sa aj akceptoval\nnázor, že neboli splnené kumulatívne všetky podmienky na vznik nároku na províziu, zmluva musí byť\nčiastočne neplatná pre rozpor s ust. § 660 ods. 2 veta druhá.\n28. Ustanovenie § 660 ods. 1 Obchodného zákonníka okamih vzniku nároku obchodného zástupcu na\nprovíziu viaže na niektorú z troch uvedených podmienok, ktorými môžu byť:\na) splnenie záväzku vyplývajúceho z obchodu zastúpeným alebo\nb) povinnosť zastúpeného splniť záväzok vyplývajúci z obchodu alebo\nc) splnenie záväzku vyplývajúceho z obchodu treťou osobou.\nPodľa dikcie § 660 ods. 1 je možná aj iná dohoda účastníkov. Uvedená zmluvná voľnosť je však ďalej\nv odsekoch 2, 3 a 4 obmedzená ich kogentnou povahou.\nPodľa § 660 ods. 2 sa účastníci zmluvy v uvedených prípadoch nemôžu dohodnúť na neskoršom\nokamihu vzniku nároku obchodného zástupcu na províziu, keďže nárok obchodného zástupcu podľa\ntohto ustanovenia zo zákona vznikne najneskôr v okamihu,\na) keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo\nb) keď tretia osoba bola povinná splniť svoju časť záväzku, ak zastúpený svoju časť záväzku splnil,\nc) uzavretia obchodu, ak tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov\npo uzavretí obchodu.\n29. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že čl. IV. ods. 3 zmluvy je v súlade s ust. § 660 ods. 2\nObchodného zákonníka, keďže nárok žalobcu na províziu skutočne vznikol zakaždým, keď tretia osoba\nsplnila časť svojho záväzku. Pod splnením časti záväzku treba pritom rozumieť, že klienti zaplatili poistné\nalebo iný peňažný zväzok či už jednorazovo alebo čiastkovo v určitej periodicite. Podľa odvolacieho\n\nsúdu sa veta druhá citovaného ustanovenia, na ktorú poukazuje žalobca, na tento prípad nevzťahuje,\npretože klienti nemali splniť svoj záväzok po uplynutí 6 mesiacov od uzatvorenia klientskej zmluvy, ale\nod počiatku.\n30. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že súd sa nevysporiadal s námietkou, že čl. VIII ods.\n10 zmluvy je neplatný pre rozpor so zákonom (podľa žalobcu ide o neprípustné vzdanie sa práva, ktoré\nmôže vzniknúť až v budúcnosti). Osobitný zákonný nárok obchodného zástupcu na províziu je upravený\nv ust. § 671 Obchodného zákonníka, pričom táto forma právneho nároku je špecifická tým, že nárok\nvzniká až po tom, čo sa skončí trvanie zmluvy o obchodnom zastúpení. Keďže však ide o ustanovenie\ndispozitívne, zmluvné strany sa mohli od tohto ustanovenia odchýliť. Uvedené preto znamená, že čl.\nVII. ods. 10 zmluvy nie je vzdaním sa práva obchodného zástupcu do budúcnosti, ale modifikáciou\ncitovaného dispozitívneho zákonného ustanovenia.\n31. K odvolacej námietke, že žalobca bol v čase uzatvárania zmluvy fyzickou osobou od ktorej\nnebolo možné očakávať, že porozumie celému obsahu zmluvy, odvolací súd uvádza, že žalobca sa\nnemôže brániť spôsobom ako by bol spotrebiteľ, ktorému zákon poskytuje zvýšenú ochranu. Žalobca\npredsa zmluvu uzatváral s úmyslom podnikať, pričom uzatvorenie zmluvy bolo podmienkou zápisu\npodriadeného finančného agenta do registra finančných agentov a poradcov. Ak teda aj bol žalobca v\nčase podpisu zmluvy ešte iba fyzickou osobou, je potrebné brať na zreteľ predmet zmluvy, z ktorého\njednoznačne vyplýva podnikateľská činnosť a s tým spojená predpokladaná profesionalita podnikateľov.\nZa účelové považuje odvolací súd, aby sa žalobca v konaní bránil tým, že nemal čas si poriadne zmluvu\npreštudovať, prípadne, že nemal všetky prílohy, ak túto zmluvu bez námietok podpísal.\n32. Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie mal v danom\nprípade vziať do úvahy kogentné ustanovenie § 688a Obchodného zákonníka a posúdiť, či nároky\nžalobcu nespadajú pod náhradu škody. Odvolací súd poukazuje na komentár k citovanému ustanoveniu,\npodľa ktorého, ak nebude obchodnému zástupcovi vyplatená provízia, ktorá mu patrí z dôvodu výkonu\nobchodného zastúpenia v súlade s § 655 ods. 1, obchodný zástupca si nebude uplatňovať svoje nároky\nna základe nároku na náhradu škody podľa § 373, ale žalobou na plnenie, keďže v tomto vzťahu\nbude vystupovať obchodný zástupca ako veriteľ a nie ako ten, komu vznikla škoda. Ak je zmluvne\nzaložený záväzkovoprávny vzťah, z ktorého vyplýva právo veriteľa na plnenie, nie je možné toto plnenie\npožadovať od dlžníka z titulu zodpovednosti za škodu, pretože právnym dôvodom vzniku záväzku\ndlžníka voči veriteľovi je zmluva.\n33. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným\nje v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. K aplikácii § 265 Obchodného\nzákonníka sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vyjadril v odseku 20 napadnutého rozsudku. Ako uviedol\nsúd prvej inštancie, žalobca bol motivovaný pri uzatváraní zmluvy odmenou, pričom podmienky jej\nvyplatenia boli zmluvne upravené a ak zmluvu popísal, nemôže sa v konaní brániť tým, že nevyplatenie\nžalovaného nároku, resp. dojednanie podmienok je zo strany žalovaného zneužitím práva. „Za zneužitie\nvýkonu práva je možné považovať iba také konanie, ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi\nvedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu.“ (rozsudok NS ČR zo dňa 28.6.2000,\nsp. z,. 21 Cdo/992/99, Soudní judikatura 11/2000). Podľa odvolacieho súdu je možné vzhľadom na\nzhodnú právnu úpravu aplikovať predmetný judikát na prejednávanú vec. V konaní nebol preukázaný\númysel žalovaného spôsobiť žalobcovi nejakú ujmu, žalobca tým, že zmluvný vzťah ukončil, musel si byť\nvedomý, že v zmysle dojednaných podmienok mu budú vyplatené len tie odmeny, na ktoré mal zákonný\na zmluvný nárok.\n34. Na záver odvolací súd vzhľadom na obsiahlu argumentáciu žalobcu uvádza, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.\n\n36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/58/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}