{"guid": "80191045-370c-4ab3-a6b6-da2598f67ecf:10a5c909-e94b-4e70-b763-0ab9e1f08ab5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119309724.2", "spisova_znacka": "6Cob/133/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/133/2023 z 24. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2025, sp. zn. 6Cob/133/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6119309724.2", "identifikacne_cislo": "6119309724", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Obdo/34/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b5276a8a-5d0e-4b5c-b79f-646698a17ede:a23f2858-8d0e-4b35-8384-f806b5a4ff03", "datum": "2026-03-31", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10a5c909-e94b-4e70-b763-0ab9e1f08ab5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119309724.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119309724.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119309724.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/133/2023\n6119309724\n24. 07. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:6119309724.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: MMspol Stavby s.r.o.,\nso sídlom Alexandrov dvor 447, 951 34 Báb, IČO: 47 035 005, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Andrea\nPállová, advokátka so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra proti žalovanému: JUDr. Marianna\nKohútová Bérešová, advokátka so sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,\nprávne zastúpený: Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o.,\nso sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 228 956, o zaplatenie\n12 963,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava III č.k. B1-25Cb/29/2021-351 zo dňa 23.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB1-25Cb/29/2021-351 zo dňa 23.06.2023 o d m i e t a .\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-25Cb/29/2021-351 zo dňa\n23.06.2023 v napadnutom výroku III.\npotvrdzuje.\nIII. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.\nB1-25Cb/29/2021-351 zo dňa 23.06.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) rozhodol v právnej veci žalobcu: MMspol Stavby s.r.o., so sídlom Alexandrov dvor 447, 951\n34 Báb, IČO: 47 035 005 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,klient“) proti žalovanému: JUDr. Marianna\nKohútová Bérešová, advokátka so sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto\n(ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,advokát“), o zaplatenie 12 963,77 eura s príslušenstvom tak, že\nv časti o zaplatenie sumy 4 920 eur konanie zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 1 412,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 412,52 eura\nod 14.05.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu\nzamietol (výrok III.) a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 261 ods. 1, § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.\nz., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády\nč. 21/2013 Z. z.“), § 451 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), §\n1 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „vyhláška MS\n\nSR č. 655/2004 Z. z.“) a § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“ alebo aj ako ,,Civilný sporový poriadok“).\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie\nplatobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia\nsumy 12 963,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12 963,77 eura od\n14.05.2019 do zaplatenia. Žalobca žalobou uplatnený nárok odvodil od skutočnosti, že dňa 01.12.2017\nuzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí právnych služieb (ďalej aj ako „zmluva o poskytovaní\nprávnych služieb“ alebo aj ako ,,zmluva“), na ktorej základe žalovaný poskytol žalobcovi právne služby\npri uplatňovaní jeho nárokov voči spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o., so sídlom Kapitulská\n14/456, 917 01 Trnava, IČO: 46 384 677 (ďalej len ako ,,spoločnosť Aqua Wellness Trnava, spol. s\nr.o.“, do 20.04.2018 obchodné meno: AQUA-RELAX, s.r.o.). Žalovaný vyúčtoval žalobcovi vyúčtovacou\nfaktúrou k prijatým platbám v roku 2018 zo dňa 20.12.2018 zmluvnú podielovú odmenu advokáta v\ncelkovej sume 82 090,63 eura s DPH. Žalovaný na základe čiastkových zálohových plnení k dátumu\n09.01.2019 označil ako žalobcom uhradenú sumu vo výške 43 600 eur s DPH. Neuhradený zvyšok\nadvokátskej odmeny mal predstavovať sumu 32 075,55 eura s DPH. Žalobca namietal, že dané\nnezodpovedá skutkovému a právnemu stavu. Dôvodil, že od nadobudnutia účinnosti zmluvy došlo k\nvymoženiu sumy spolu vo výške 390 073,35 eura, z čoho počítaná podielová odmena 8,5 % predstavuje\nsumu 33 156,23 eura, pričom žalobca mu formou zálohových platieb od 04.01.2018 do 09.01.2019\nzaplatil sumu 46 120 eur s DPH. Žalobca teda eviduje voči žalovanému preplatok v sume 12 963,77\neura. Nakoľko žalovaný na jeho výzvu na vrátenie preplatku nereagoval, uplatnil si nárok žalobou.\nOkresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.07.2019 platobný rozkaz sp. zn. 21Up/737/2019, ktorým\nnávrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom\nnamietal, že zmluva sa vzťahuje na všetky nároky uplatňované v mene žalobcu voči spoločnosti Aqua\nWellness Trnava, spol. s r.o. a na všetky konania, vo vzťahu ku ktorým žalobcu zastupoval, a to\nbez ohľadu na to, či bolo právne zastupovanie začaté pred dňom datovania zmluvy alebo po ňom,\na či došlo k plneniu nárokov zo strany spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. voči žalobcovi\npred alebo po uzavretí zmluvy. Žalovaný odkázal na Čl. I ods. 1 a Čl. III ods. 1 zmluvy. Dôvodil, že\nžalobca kontinuálne potvrdzoval naplnenie zmluvy, nakoľko napriek neudeleniu plnej moci voči nemu\nv zmysle zmluvy po jej uzatvorení žalobcu právne zastupoval, a to odo dňa udelenia plnej moci na\nzastupovanie žalobcu voči spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. dňa 09.02.2016. Tvrdil, že\nskutočnosť, že podľa podmienok zmluvy sa riadia aj všetky úkony právnej pomoci poskytované žalobcovi\nod 09.02.2016, potvrdil žalobca v podanej žalobe. Žalovaný mal za to, že neudelením plnej moci na\nzastupovanie po uzavretí zmluvy žalobca potvrdil, že zmluva sa vzťahuje aj na úkony právnej pomoci\nvykonané na základe plnej moci zo dňa 09.02.2016 pred uzavretím zmluvy. Žalovaný uviedol, že\nžalobca kontinuálne a opakovane platil zálohové faktúry, čím opakovane potvrdzoval obsah zmluvy.\nUvedené podľa žalovaného potvrdil žalobca v žalobe, kedy započítal na ním uhradenú sumu aj faktúru\nč. 001012018 zo dňa 04.01.2018 s rozpisom služieb právneho poradenstva za obdobie od 01.06.2017\ndo 30.07.2017 a faktúru č. 004022018 zo dňa 12.02.2018 s rozpisom služieb právneho poradenstva\nza obdobie od 01.08.2017 do 30.09.2017, ktoré spolu predstavujú sumu 4 920 eur, a ktoré by žalobca\nteda nemal započítavať do sumy podielovej odmeny v zmysle zmluvy. Zároveň podielová odmena\nním vyúčtovaná a uhrádzaná žalobcom bola vyúčtovaná zo žalobcom prijatých mimosúdnych plnení\nzaplatených spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o., ohľadom ktorých zastupoval žalobcu\nna základe plnenej moci zo dňa 09.02.2016. Žalovaný ďalej uviedol, že ako platiteľ DPH je povinný\nvyúčtovať plnenie spolu s DPH. Žalobca v žalobe uznal podielovú odmenu minimálne vo výške 33 156,23\neura, z čoho vypočítaná DPH predstavuje 6 631,24 eura, teda spolu 39 787,47 eura. Dôvodil, že ak sa\nod sumy 39 787,47 eura odpočíta žalobcom uvedená suma 46 120 eur, zostáva suma 6 332,53 eura,\nod ktorej je potrebné odpočítať ešte sumu 4 920 eur. Žalovaný tvrdil, že žaloba je minimálne v sume 11\n551,24 eura nedôvodná s tým, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný v celej výške.\nK odporu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 12.02.2020 s tým, že žalovaný ho zastupoval\nna základe plnej moci zo dňa 09.02.2016 voči spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o., pričom\nza toto zastupovanie mu žalovaný pravidelne účtoval paušálnu odmenu, ktorú mu uhrádzal. Posledná\nfaktúra č. 010122017 pred uzatvorením zmluvy bola žalovaným vystavená za november 2017 v sume 1\n800 eur a ním uhradená dňa 06.12.2017. Žalobca tvrdil, že zmluva zo dňa 01.12.2017 bola uzatvorená v\nčase predpokladu, že dôjde k mimosúdnej dohode so spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.,\nna ktorej základe dôjde k úhradám zo strany spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. voči nemu.\n\nZ uvedeného dôvodu s poukazom na Čl. I ods. 1 a Čl. IV ods. 1 a ods. 2 zmluvy, mal žalobca za to,\nže zmluva bola uzatvorená s účinkami do budúcnosti s úmyslom, že dôjde k zmene paušálnej odmeny\nna podielovú a táto sa bude odvíjať od výšky vymožených súm zo strany spoločnosti Aqua Wellness\nTrnava, spol. s r.o. voči nemu. Žalobca uviedol, že právne služby poskytnuté pred uzatvorením zmluvy\nboli žalovanému riadne uhradené a poprel, že by účinky zmluvy smerovali aj do minulosti. Žalobca\ndôvodil, že s odkazom na Čl. IV ods. 3 zmluvy mal žalovaný nárok na primeraný preddavok za služby,\nna základe čoho uhrádzal zálohové faktúry. Ďalej mal žalobca za to, že faktúra č. 001012018 zo dňa\n04.01.2018 a faktúra č. 004022018 zo dňa 12.02.2018 boli pripočítané správne, nakoľko boli vystavené\npo uzavretí zmluvy, pričom tvrdenia žalovaného o tom, že v týchto faktúrach boli fakturované služby\nza obdobia pred účinnosťou zmluvy považuje za účelové. Žalovaným predložené špecifikácie úkonov k\ndaným faktúram považoval žalobca taktiež za účelové, nakoľko vedomosť o nich získal až z podaného\nodporu. Zároveň žalobca uviedol, že zmluvou došlo výlučne k zmene formy odmeny za poskytovanie\nprávnych služieb, a preto nebol dôvod na udelenie novej plnej moci pre žalovaného na jeho zastupovanie\npo uzavretí zmluvy. K uplatnenej DPH žalobca uviedol, že je taktiež platiteľom DPH, ktorú bol povinný\nz poskytnutých plnení odviesť, teda na navýšenie podielovej odmeny počítanej z poskytnutých plnení\no DPH žalovaný nemá nárok. Dôvodil, že žalovaný mal nárok na podielovú odmenu počítanú zo sumy\ntvoriacej základ dane. K odmene počítanej zo základu dane si následne žalovaný pripočíta DPH, t.j. po\nprepočte predstavuje nárok žalovaného na podielovú odmenu sumu 33 156,23 eura s tým, že on uhradil\npreddavky vo výške 46 120 eur, teda preplatok je v sume 12 963,77 eura.\nDňa 27.05.2021 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k veci spolu so vzájomnou žalobou voči žalobcovi.\nŽalovaný uviedol, že žalobca pred uzatvorením zmluvy nefakturoval každomesačne paušálnu odmenu,\nale fakturoval poskytnutie konkrétnych služieb s ich rozpismi. Tvrdil, že žalobcovi bolo zrejmé, že za\nobdobie od fakturácie dňa 02.05.2017 do dňa vystavenia faktúry č. 010122017, t.j. 01.12.2017 vystaví\nžalobcovi ešte ďalšie faktúry, ktorými boli faktúry č. 001012018 zo dňa 04.01.2018 a č. 004022018 zo\ndňa 12.02.2018. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti ohľadom predloženej špecifikácie\núkonov k uvedeným faktúram, čo malo vyplývať z doloženej e-mailovej komunikácie. Ďalej žalovaný\npoukázal na Čl. IV ods. 1 zmluvy, z ktorého vyplýva, že má nárok na 8,5 % podielovú odmenu z\nčiastky, ktorú získa žalobca vyriešením sporu, teda nie z čiastky po odpočítaní DPH. Dôvodil, že od\npodpisu Dohody o urovnaní zo dňa 09.03.2018 medzi žalobcom a spoločnosťou Aqua Wellness Trnava,\nspol. s r.o. (ďalej len ako ,,dohoda o urovnaní“) získal žalobca od spoločnosti Aqua Wellness Trnava,\nspol. s r.o. spolu sumu vo výške 390 073,35 eura, ktorá obsahuje sumu 62 073,35 eura získanú v\nprospech žalobcu mimosúdnym plnením vo veci, v ktorej boli žalobcovi poskytované právne služby\nzväčša pred podpísaním zmluvy. Vzájomnou žalobou „in eventum“ si žalovaný uplatnil voči žalobcovi\nnárok vyplývajúci z faktúry č. 06042021 zo dňa 09.04.2021 vystavenej v sume 8 143,26 eura za služby\nprávneho poradenstva poskytnuté v rámci súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Nitra pod\nsp. zn. 27Cb/117/2016. Tvrdil, že uvedená faktúra spolu s rozpisom vyúčtovaných úkonov poskytnutej\nprávnej služby bola žalobcovi doručená dňa 16.04.2021, avšak nebola ním uhradená.\nNa súdnom pojednávaní konanom dňa 22.04.2022 žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach\na uviedol, že sa pred uzavretím zmluvy opakovane dopytoval žalovaného, či sa počítanie podielovej\nodmeny v zmysle zmluvy vzťahuje na plnenia poskytnuté mu po uzavretí zmluvy, pričom žalovaný ho\nani raz neoboznámil s tým, že by odmena mala byť počítaná spätne za už poskytnuté plnenia, za\nktoré si žalovaný riadne vyúčtoval odmenu celkovo v sume 9 000 eur. Žalobca poukázal na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/2019 zo dňa 12.05.2020. Namietal, že zmluvu pripravoval žalovaný\na neurčitosť jej článkov pripúšťajúcu rôzny výklad tak nemožno pričítať na jeho ťarchu. Žalobca uviedol,\nže k faktúre žalovaného uvádzanej vo vzájomnej žalobe sa písomne žalovanému vyjadril a považuje ju\nza nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný napriek tvrdeniu, že v zmysle zmluvy sa podielová\nodmena počíta aj spätne na služby poskytnuté pred jej uzatvorením, fakturoval v roku 2018, t.j. po\nuzavretí zmluvy, odmenu za služby pred uzatvorením zmluvy ako hodinovú. Žalobca zdôraznil, že\ndo vypočítanej výšky uhradených preddavkov započítaval len faktúry z roku 2018, teda nie faktúry\nza služby poskytnuté pred uzatvorením zmluvy. Tvrdil, že až pri osobnom stretnutí so žalovaným, po\nopakovanom doručovaní faktúr zo strany žalovaného, mu bolo oznámené, že odmena 8,5 % nie je\npočítaná z mimosúdne dojednanej sumy, ale je z celkovej sumy, ktorá bola platená od roku 2016.\nŽalovaný uviedol, že žalobu považuje za podanú v rozpore s dobrými mravmi. Namietal, že žalobca\nnepreukázal poskytnutie plnenia vo výške 390 073,35 eura. Žalovaný ďalej tvrdil, že existoval úzus,\nže poskytnuté služby budú vyúčtované až po skončení konaní podľa spôsobu ich ukončenia. Žalovaný\n\nupresnil, že v prípade ním vzneseného nároku na zaplatenie sumy vo výške 8 143,26 eura ide o\nkompenzačnú námietku „in eventum“.\nŽalobca sa podaním zo dňa 11.05.2022 vyjadril ku kompenzačnej námietke „in eventum“ žalovaného\ns tým, že odmietol oprávnenosť faktúry č. 06042021 s tvrdením, že jej účelom je umelo vykonštruovať\npohľadávku spôsobilú na započítanie voči jeho pohľadávke, ktorá je predmetom tohto sporu. Poukázal\nna skutočnosť, že uvedená faktúra bola vystavená až v roku 2021, pričom sa vzťahuje na služby, ktoré\nmali byť poskytnuté v rokoch 2016 - 2019. Protinárok uplatnený žalovaným považoval žalobca v celom\nrozsahu za sporný. Dôvodil, že žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturované úkony aj reálne vykonal,\nprípadne mal na ich vykonanie jeho súhlas, ani napr. skutočnosť, že by faktúru evidoval v účtovníctve\na odviedol z nej príslušnú daň. Voči položkám 1 až 4 faktúry žalobca vzniesol námietku premlčania.\nPoložky 5 až 14 faktúry žalobca v celom rozsahu namietol. Žalobca súčasne v časti 4 920 eur vzal žalobu\nspäť v nadväznosti na faktúry č. 001012018 a č. 004022018.\nDňa 26.08.2022 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k veci s tým, že zotrval na svojich doterajších\ntvrdeniach. Dodal, že žalobcovi bola vyúčtovaná podielová odmena vypočítaná zo všetkých plnení\nzaplatených spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. v prospech žalobcu, teda nie z výšky\nplnenia uvádzaného v dohode o urovnaní. Dôvodil, že uzavretím zmluvy nezanikli jeho nároky na\nplnenia, ktoré boli ním poskytnuté žalobcovi pred podpisom zmluvy a to aj keď ešte v deň uzavretia\nzmluvy neboli žalobcovi vyúčtované. Žalovaný tvrdil, že z obsahu faktúry č. 001012018 a č. 004022018\nnijako nevyplýva, že by šlo o fakturáciu zálohy na podielovú odmenu v zmysle zmluvy. V otázke DPH\nžalovaný zotrval na tvrdení, že k vypočítanej podielovej odmene vo výške 8,5 % je povinný ako platca\nDPH pripočítať 20 % DPH. Žalovaný taktiež zotrval na svojom nároku na uhradenie faktúry č. 06042021\nzo dňa 09.04.2021 za služby poskytnuté v pasívnych sporoch, ktoré neboli predmetom zmluvy.\nNa súdnom pojednávaní konanom dňa 24.05.2023 žalobca zotrval na tvrdení, že navyšovanie podielovej\nodmeny žalovaného zo zmluvy nevyplýva a navyšovanie odmeny advokáta o DPH v zmysle vyhlášky\nMS SR č. 655/2004 Z. z. sa vzťahuje na tarifnú a nie na podielovú odmenu. Žalobca poprel tvrdenie\nžalovaného o nespornosti nároku z faktúry č. 06042021 zo dňa 09.04.2021. Žalovaný vyjadril nesúhlas\nso späťvzatím časti žaloby.\nSúd prvej inštancie považoval za sporné v konaní to, či vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné\nobohatenie tým, že od žalobcu prijal peňažné prostriedky vo vyššej sume než mal nárok.\nĎalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca podaním zo dňa 11.05.2022 zobral žalobu v časti\no zaplatenie 4 920 eur späť. Suma 4 920 eur pozostávala zo sumy 1 800 eur vyúčtovanej faktúrou\nč. 001012018 a zo sumy 3 120 eur vyúčtovanej faktúrou č. 004022018. Dôvodil, že vzhľadom na\nskutočnosť, že žaloba bola v tejto časti zobratá späť po otvorení pojednávania a prednese strán sporu\nna pojednávaní, t.j. po 22.04.2022, vyžadoval sa súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby.\nŽalovaný odmietol udeliť súhlas, pretože podľa jeho názoru je celá žaloba nedôvodná a zmätočná.\nSúd argumentoval, že Civilný sporový poriadok vyžaduje kvalifikovaný nesúhlas žalovaného, ktorý\nmôže viesť k rozhodnutiu súdu o nepripustení čiastočného späťvzatia žaloby. Vzhľadom k uvedenému\nzastával názor, že nesúhlas s podanou žalobou a označenie žaloby ako zmätočnej nepredstavujú vážne\ndôvody, pričom zastavenie konania v tejto časti nemá žiadne dôsledky na hmotnoprávny vzťah medzi\nstranami sporu a nijako neohrozuje práva a oprávnené záujmy žalovaného s tým, že takéto dôvody\nneboli ani tvrdené a ani preukázané (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2010).\nDodal, že dôvody uvedené žalovaným nepredstavujú ani závažné etické, morálne, ekonomické motívy\n(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/81/2010). Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuviedol\nžiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie aj napriek jeho\nnesúhlasu v časti o zaplatenie sumy 4 920 eur zastavil.\nV súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že\nz podania žalobcu zo dňa 11.05.2022 nevyplýva, že žalobca zobral žalobu späť aj v časti úrokov z\nomeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 920 eur od 14.05.2019 do zaplatenia. Dôvodil, že vzhľadom k\ntomu, že žalobca od žalovaného už nepožaduje vrátiť sumu 4 920 eur, teda nepovažuje ju za preplatok,\nnemohol sa žalovaný dostať do omeškania s vrátením tejto sumy. Žaloba žalobcu je v tejto časti preto\nnedôvodná, t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 920 eur od 14.05.2019 do\nzaplatenia, a preto ju súd v tejto časti zamietol.\n\nĎalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný v podaní zo\ndňa 27.05.2021 vzniesol kompenzačnú námietku „in eventum“, ktorej podstatou bol jeho nárok voči\nžalobcovi na úhradu odmeny vo výške 8 143,26 eura za služby právneho poradenstva. Predmetná suma\nbola uplatnená voči žalobcovi faktúrou č. 06042021 zo dňa 09.04.2021 spolu s rozpisom fakturovaných\núkonov, a ktorá hoci bola žalobcovi doručená dňa 16.04.2021, tento ju neuhradil. Žalobca sa ku\nkompenzačnej námietke žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 11.05.2022 a aj jednotlivo k vykonaným\na vyúčtovaným úkonom zo strany žalovaného. Súd dôvodil, že kompenzačná námietka žalovaného\nbola podaná elektronicky e-mailom do podateľne súdu, pričom medzi prílohami je uvedené aj „Dč5_AK\nMKB_f.č.06042021_MMspolStavby- Termomont.pdf“, avšak táto príloha nie je obsahom súdneho spisu\n- rovnako, ako aj ďalšie prílohy z predmetného e-mailu. Na uvedené bol žalovaný upozornený na\npojednávaní s tým, aby opätovne súdu predmetné prílohy zaslal. Žalovaný tak urobil dňa 15.08.2022,\nale predložil prílohy mimo faktúry č. 06042021 zo dňa 09.04.2021. Kompenzačná námietka žalovaného\n„in eventum“ zostala preto len v rozsahu jeho tvrdení, ktoré neboli podložené žiadnym dôkazom, a to aj\nnapriek upozorneniu zo strany súdu. Súd konštatoval, že žalovaný tak porušil zásadu „vigilantibus iura\nscripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich\npráv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\nNepredložením faktúry č. 06042021 zo dňa 09.04.2021 žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať\ntvrdenia uvedené v rámci jeho kompenzačnej námietky „in eventum“, a preto zastával názor, že táto\nnámietka žalovaného je v celom jej rozsahu nedôvodná.\nMedzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 01.12.2017 uzatvorili zmluvu o poskytnutí právnych služieb,\nna ktorej základe (Čl. I ods. 1) poskytol žalovaný žalobcovi právne služby pri uplatňovaní nárokov žalobcu\nvoči spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.. V zmluve sa jej účastníci dohodli, že v prípade,\nže spor so spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. bude ukončený mimosúdnym vyrovnaním\nv prospech žalobcu, má žalovaný nárok na podielovú odmenu vo výške 8,5 % z čiastky, ktorú získa\nklient mimosúdnym vyriešením sporu od spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. (Čl. IV ods. 1).\nRovnako nebolo sporné, že zo strany spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. boli v prospech\nžalobcu uhradené sumy 62 073,35 eura (dňa 05.03.2018, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o\ntransakcii, na základe ktorej žalobca prijal sumu 62 073,35 eura) a 328 000 eur (január - február 2018),\nt.j. celkovo suma 390 073,35 eura. V zmysle zmluvy vznikol žalovanému nárok na podielovú odmenu\nvo výške 8,5 % zo sumy 390 073,35 eura, čo predstavuje sumu 33 156,23475 eura. K tejto sume\nje potrebné pripočítať DPH, pretože podľa zmluvy je žalovaný platcom DPH (Čl. IV ods. 3). Zvýšenie\npodielovej odmeny o DPH vyplýva aj z § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého, ak je\nadvokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň\nz pridanej hodnoty. Odmenou podľa vyhlášky je nepochybne aj podielová odmena, a preto žalovanému\nvznikol v zmysle zmluvy nárok na zaplatenie sumy 39 787,48 eura. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by\nnavýšenie o DPH malo platiť len pre tarifnú odmenu, ako tvrdil žalobca. Tarifná odmena a aj podielová\nodmena sú rovnako odmenami podľa citovanej vyhlášky. Výpočet podielovej odmeny zo strany žalobcu\nnemá oporu vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. a ani v zmluve, pretože z nich nemožno dospieť k záveru,\nže žalovaný má nárok na podielovú odmenu zo sumy uhradenej spoločnosťou Aqua Wellness Trnava,\nspol. s r.o. po jej ,,očistení“ o daňové povinnosti žalobcu.\nĎalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa tabuľky žalobcu, tento žalovanému po uzavretí zmluvy uhradil\nsumu 46 120 eur, pričom následne v rámci sporu žalobca z tejto sumy nepožadoval sumu vo výške 4 920\neur, ktorá bola uhradená na základe faktúry žalovaného č. 001012018 v sume 1 800 eur a č. 004022018 v\nsume 3 120 eur. Celková odmena, ktorú žalobca žalovanému uhradil v zmysle zmluvy tak bola v sume 41\n200 eur (faktúra žalovaného č. 101042018 v sume 2 600 eur, faktúra žalovaného č. 101052018 v sume\n5 000 eur, faktúra žalovaného č. 014072018 v sume 3 600 eur, faktúra žalovaného č. 101072018 v sume\n5 000 eur, faktúra žalovaného č. 101082018 v sume 5 000 eur, faktúra žalovaného č. 101092018 v sume\n5 000 eur, faktúra žalovaného č. 101102018 v sume 5 000 eur, faktúra žalovaného č. 101112018 v sume\n5 000 eur a úhrada sumy 5 000 eur dňa 09.01.2019). Žalovaný vo vyúčtovacej faktúre k prijatým platbám\nv roku 2018 potvrdil úhradu sumy 32 600 eur zo strany žalobcu, ktorá bola zaplatená na základe faktúr\nč. 101042018, č. 101052018, č. 101072018, č. 101082018, č. 101092018, č. 101102018, č. 101112018.\nZ potvrdenia o transakcii mal súd za preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 41 200 eur, čo\nje možné vyvodiť z tabuľky žalobcu, kedy uhradil jednotlivé sumy a porovnania zúčtovania transakcií v\nbanke. Žalovaný tak prijal sumu 41 200 eur, pričom nárok v zmysle zmluvy mu vznikol len v sume 39\n787,48 eura. Rozdiel týchto súm je suma 1 412,52 eura a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie\n\nna strane žalovaného, pretože suma 1 412,52 eura je plnením bez právneho dôvodu, jedná sa o sumu\nprevyšujúcu nárok žalovaného. Súd preto žalovaného zaviazal, aby zaplatil žalobcovi sumu 1 412,52\neura a vo zvyšku istiny (presahujúcej 1 412,52 eura mimo časti, v ktorej bolo konanie zastavené) žalobu\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nSúd prvej inštancie dôvodil, že pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že právnym dôvodom je zmluva, ktorá\nmá spätné účinky, robil tak nedôvodne. Článok VI ods. 4 zmluvy, podľa ktorého úkony urobené pred\nuzavretím tejto zmluvy, ktoré obsahom a účelom smerujú na jej splnenie sú plnením podľa tejto zmluvy\na ani Čl. I ods. 1 zmluvy, podľa ktorého táto právna služba sa vzťahuje na neobmedzený počet konaní,\na to od ich začatia až do ukončenia, nepredstavujú zmluvnú retroaktivitu. Medzi stranami sporu bol\nsporný výklad príslušných ustanovení zmluvy, t.j. či zmluva pôsobí spätne. Táto spornosť vyplynula aj z\nvykonaných výsluchov. Súd preto aplikoval § 266 ods. 4 ObZ, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje\nvýraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v\nkonaní tento výraz použila. Zmluvu pripravil žalovaný, a preto ju treba vykladať v jeho neprospech, keďže\ndo zmluvy zakomponovala výrazy pripúšťajúce rôzny výklad. Okrem toho kontrahenti si explicitne priamo\nv zmluve vymienili jej účinnosť k dátumu kontrasignácie zmluvy jej zmluvnými stranami s tým, že zmluva\nnadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami (viď Čl. VI ods. 5 zmluvy). Len\nvtedy, ak si účastníci predmetného vzťahu explicitne zmluvne dojednali jeho spätné pôsobenie, treba v\ntakom prípade dôsledne rešpektovať vôľu prezentovanú kontrahentmi v zmluve (tzv. princíp priorizácie\nvôle) a konkrétne ustanovenie zakladajúce spätnú účinnosť interpretovať „in favor contractus“, čo ale\nnie je tento prípad. Kontrahenti toho - ktorého zmluvného typu sú preto viazaní svojimi zmluvnými\nprejavmi, a teda musia sa riadiť zásadou „pacta sunt servanda“ a ak sa výslovne v zmluve dohodli,\nže zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami, tak zmluva nemôže mať spätné\núčinky. Možný opačný výklad sporných ustanovení ide v zmysle § 266 ods. 4 ObZ na ťarchu žalovaného.\nNámietky žalovaného, podľa ktorých má zmluva spätný účinok sú tak nedôvodné a nemôžu vniesť iný\npohľad na vec. Na tomto mieste súd doplnil, že nevykonal dokazovanie vyžiadaním si spisu Okresného\nsúdu Nitra sp. zn. 27Cb/117/2016, pretože žalovaný mohol označiť a predložiť listiny z tohto spisu,\nkeďže v spore vystupoval ako právny zástupca žalobcu. Súd nevykonal ani dokazovanie, t.j. nevyžiadal\nsi zmluvu o tichom spoločenstve uzavretú medzi žalobcom a A. S., pretože zastával názor, že táto\nzmluva nijako neodstraňuje spornosť medzi stranami sporu a napokon súd nežiadal kompletné výpisy\nz účtu žalobcu s odôvodnením, že civilný proces v žiadnom prípade nemôže smerovať k overovaniu\nsi informácií o protistrane. Z návrhu žalovaného zo dňa 11.06.2022 ani nevyplýva ako tieto návrhy na\ndoplnenie dokazovania odstránia spornosť medzi stranami sporu, resp. čo má byť nimi preukázané.\nZároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostal do\nomeškania s vrátením sumy 1 412,52 eura, ktorý bol uplatnený v súlade s nariadením vlády č. 21/2013\nZ. z. vo výške 8 % ročne zo sumy 1 412,52 eura a počítaný od 14.05.2019. Súd vychádzal z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2014 zo dňa 30.09.2014, podľa ktorého pri nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia nie je v OZ (a ani v ObZ - poznámka súdu) určená doba splnenia, teda je\ntreba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť\nprvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba\nza kvalifikovanú výzvu považovať žalobný návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení\ntohto žalobného návrhu žalovanému. V predmetnom spore bola žalovanému zaslaná kvalifikovaná\nvýzva na zaplatenie peňažnej sumy 12 963,77 eura, ktorú predstavuje list žalobcu zo dňa 08.03.2019,\nktorým bol žalovaný vyzvaný na vrátenie sumy 12 963,77 eura. Predmetný list bol žalovanému doručený\npodľa stavu sledovania zásielok dňa 15.03.2019, a teda žalovaný je v omeškaní s vrátením sumy 1\n412,52 eura od 16.03.2019 - žalobcom požadovaný úrok z omeškania je teda od neskoršieho dňa. Vo\nzvyšku, t.j. v uplatnenom úroku z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu 1 412,52 eura, súd žalobu\nzamietol.\nNa základe uvedeného súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 1 412,52 eura spolu s\núrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 412,52 eura od 14.05.2019 do zaplatenia a vo\nzvyšku žalobu žalobcu (mimo časti, v ktorej bolo konanie zastavené) zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\na ods. 2 CSP a s § 256 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore a podľa zásady procesného\nzavinenia zastavenia konania. Žalobca z hľadiska žalovanej istiny bol úspešný v časti o zaplatenie 1\n412,52 eura, čo je k pôvodne žalovanej istine 12 963,77 eura úspech v rozsahu 10,90 %. Žalovaný bol\n\núspešný v časti istiny 6 631,25 eura, v ktorej časti súd žalobu žalobcu zamietol a v časti 4 920 eur, v\nktorej časti zobral žalobca žalobu späť bez nadväznosti na správanie sa žalovaného, a teda procesne\nzavinil zastavenie konania v tejto časti, čo k pôvodne žalovanej istine 12 963,77 eura predstavuje\núspech v rozsahu 89,10 %. Čistý úspech žalovaného je potom v rozsahu 78,20 % (89,10 % - 10,90\n%). Žalovaný by preto mal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 78,20 %. Keďže\nale žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim\nprocesnú ekonómiu rozhodol priamo (R 72/2018 - ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy\nnevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť\npriamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva) a nárok na náhradu trov konania žalovanému proti\nžalobcovi nepriznal. Hoci žalovaný bol zastúpený Advokátskou kanceláriou Kohútová Bérešová, spol. s\nr. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., t. j. obchodnou spoločnosťou, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom\na konateľom, neznamená to, že žalovanému vznikli trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia\n(k tomu viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/113/2023). Advokát ako sporová strana má\nprávo dať sa zastúpiť, no je úlohou všeobecných súdov pri rozhodovaní o trovách osobitne posudzovať\núčelnosť výdavkov zastúpenia. Kategória účelnosti trov vychádza zo všeobecných zásad efektivity,\nprimeranosti sporového konania a pri jej aplikácii treba zohľadniť praktickú a logickú rovnováhu. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol, že záver, ktorý v podstate hoci nie\nformálne, ale fakticky pripúšťa účelnosť zastúpenia advokáta ako strany sporu samým sebou, možno\npovažovať za extrémne nelogický, keďže nie je výsledkom teleologického výkladu kategórie účelnosti\ntrov. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Návrh žalovaného,\naby súd zaviazal na náhradu trov konania aj tichého spoločníka žalobcu, vyhodnotil súd ako nedôvodný,\nkeďže tichý spoločník žalobcu nie je stranou sporu.\n4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca na Mestskom súde Bratislava III dňa 10.07.2023 v\nzákonom stanovenej lehote voči výroku III. odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP s tým, že namietal\nnesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v rozsahu otázky aplikácie § 18 ods. 3 vyhlášky\nMS SR č. 655/2004 Z.z. na zmluvný vzťah sporových strán založený zmluvou o poskytovaní právnych\nslužieb. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že je potrebné k zmluvne dojednanej podielovej odmene vo\nvýške 8,5 % z mimosúdne vymoženej sumy od spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o., t.j. 8,5\n% zo sumy 390 073,35 eura, pripočítať ešte DPH v zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy v spojení so znením\n§ 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Podľa názoru žalobcu nemožno bez ďalšieho pripustiť\naplikáciu tohto ustanovenia na zmluvný vzťah sporových strán, nakoľko by to nezodpovedalo dohode\nstrán vyjadrenej v zmluve. Žalobca poukázal, že zmluvu vyhotovoval žalovaný ako advokát, a teda\npokiaľ by sa naozaj mala dohodnutá podielová odmena zvyšovať o DPH, bolo povinnosťou žalovaného,\naby takéto dojednanie explicitne zakotvil v zmluve. Žalobca mal za to, že v danej veci je potrebné\naplikovať § 266 ods. 4 ObZ a pričítať na ťarchu žalovaného, že do zmluvy jednoznačne nezakomponoval\nustanovenie, ktoré by odstránilo spornosť vo výklade zmluvných dojednaní. Argumentoval, že v danom\nprípade je potrebné sa odvíjať od zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve, pričom zo žiadneho\nustanovenia zmluvy nevyplýva, že by podielová odmena vo výške 8,5 % z prijatej sumy od dlžníka\nnemala byť konečná. Žalobca namietal, že navýšenie podielovej odmeny nie je možné vyvodiť z Čl.\nIV. ods. 3 zmluvy, podľa ktorého advokát je platcom DPH, nakoľko z neho nijako nevyplýva dohoda\nsporových strán o odlišnom výpočte podielovej odmeny ako tom, ktorý je jasne a zrozumiteľne uvedený\nv Čl. IV ods. 1 zmluvy. Namietal, že odmietnuť poskytnúť mu súdnu ochranu z dôvodu, že žalovaná sa\nodvoláva na § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., hoci zmluva obsahovala odlišnú dohodu\nsporových strán, by bolo aj s ohľadom na skutočnosť, že nemá žiadne právne vzdelanie, nespravodlivé\na neprimerane prísne. Žalobca poukázal na § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ktorý dáva\nadvokátovi a klientovi možnosť dohodnúť sa na spôsobe a výške zmluvnej odmeny, pričom jediným\nzákonným limitom je to, aby takáto dohoda nebola v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodil, že nemožno bez\ndôkladného preskúmania obsahu zmluvy o poskytovaní právnych služieb automaticky na zmluvný vzťah\naplikovať všetky ustanovenia vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko by to nemuselo zodpovedať\ndohode zmluvných strán. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutom výroku III. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6\n631,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6 631,25 eura od 14.05.2019\ndo zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobca žiadal, aby mu bol\npriznaný nárok na náhradu trov konania.\n5. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný na Mestskom súde Bratislava IV dňa 11.07.2023 a na\nMestskom súde Bratislava III dňa 12.07.2023 v celom rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm.\n\ne/, f/ a h/ CSP s tým, že namietal, že ustanoveniami zmluvy bola vyjadrená vôľa zmluvných strán\nstanoviť si dohodou spätné účinky zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve aj na všetky úkony\nprávnej pomoci poskytnuté z jeho strany žalobcovi vo veciach týkajúcich sa nárokov žalobcu voči\nspoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o., a to počas celej doby právneho zastupovania žalobcu,\nt.j. od momentu udelenia mu plnej moci. Podľa Čl. VI ods. 4. zmluvy bolo dohodnuté, že všetky úkony,\nktoré boli urobené pred podpisom tejto zmluvy a ktoré obsahom a účelom smerujú na jej plnenie sú\núkonmi podľa tejto zmluvy. Všetky úkony právnej služby poskytnuté ním žalobcovi, ktoré si vyúčtoval voči\nžalobcovi z titulu zmluvnej odmeny, boli nepochybne a jednoznačne smerované na splnenie obsahu a\núčelu zmluvy. Žalobca toto vyúčtovanie nespochybnil, ale ho akceptoval tým, že uhrádzal ním vystavené\nfaktúry z titulu zmluvnej odmeny podľa zmluvy až do momentu kým nebol uspokojený na plneniach\nzo strany spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. na základe dohody o urovnaní, ktorú s touto\nspoločnosťou žalobca uzatvoril. Žalobca namieta, že časť úkonov právneho poradenstva, vo vzťahu\nku ktorým si uplatnil a fakturoval zmluvnú odmenu, bola vykonaná pred dátumom podpisu zmluvy a\niba z tejto skutočnosti odvodzuje, že nemá nárok na zmluvnú odmenu v zmysle podmienok zmluvy za\nposkytnuté úkony právneho poradenstva žalobcovi v období pred podpisom zmluvy. Dôvodenie súdu\nČl. VI ods. 5. zmluvy, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu jej zmluvnými stranami,\nnijako nespochybňuje a nevylučuje jednoznačne stanovené dojednanie ako aj správanie sa zmluvných\nstrán po podpise zmluvy, že zmluvou boli dohodnuté spätné účinky zmluvných podmienok na všetky\núkony právnej služby vykonané z jeho strany v prospech žalobcu pred uzavretím zmluvy, ktoré obsahom\na účelom smerovali na jej splnenie, t.j. týkali sa nárokov žalobcu voči spoločnosti Aqua Wellness Trnava,\nspol. s r.o..\nŽalovaný mal za to, že keď súd vykladal zmluvu tak, že nemala retroaktívne účinky na úkony, ktoré boli\nvo veci vykonané pred jej podpisom, mal postupovať podľa § 24 ods. 3, veta za bodkočiarkou zákona\nč. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,zákon o advokácii“), že ak nedôjde k\ndohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Súd mal priznať odmenu podľa tarifnej sadzby za úkony, ktoré\nurobil a podľa názoru súdu sa na ne nevzťahovala zmluva s tým, že tabuľku, o ktoré úkony išlo podrobne\nvypracoval a je súčasťou spisu. Žalovaný namietal, že súd sa taktiež nezaoberal ani hotovými výdavkami\nza pracovné cesty, ktorých zoznam predložil, t.j. 45 služobných ciest mimo Bratislavu vykonaných v\nzáujme žalobcu.\nŽalovaný tvrdil, že robil aj iné úkony pre žalobcu, a to právne zastupovanie v tzv. pasívnych sporoch,\nktoré sa taktiež týkali stavby AQUA-CENTRUM TRNAVA a išlo o spory, v ktorých si subdodávatelia\nžalobcu uplatňovali svoje nároky voči žalobcovi. Úkony právnej služby poskytované pre žalobcu v rámci\ntýchto pasívnych sporov však s ohľadom na vyhrážky žalobcu, že nič nezaplatí a nemá žiaden majetok,\nuž v značnom rozsahu nestihol vyfakturovať a tak aj táto jeho práca zostala neuhradená.\nŽalovaný namietal, že súd sa vôbec nezaoberal tým, že spochybnil výšku základu výpočtu, teda\nzákladnú sumu, z ktorej sa mala vypočítať výška podielovej odmeny. Tvrdil, že výška vymáhanej\nsumy bola na začiatku cca jeden milión eur a žalobca bez jeho prítomnosti uzatvoril so spoločnosťou\nAqua Wellness Trnava, spol. s r.o. dohodu o urovnaní cca na jednu tetinu pôvodne vymáhanej sumy.\nŽalovaný preto žiadal predložiť výpisy z banky žalobcu, aby bola preukázaná skutočne uhradená suma\nspoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.. Žalovaný namietal, že žalobca predložil súdu kópiu len\njednej transakcie. Taktiež namietal postup súdu, keď nevyžiadal dôkazy ním označené a následne ním\nopakovane zaslané dôkazy označil ako nedoručené, z ktorého dôvodu zamietol jeho návrh ,,in eventum“.\nNamietal, že súd nezaviazal žalobcu predložiť zmluvu o tichom spoločenstve A. S. so žalobcom napriek\ntomu, že v zmysle § 678 ods. 2 ObZ, tichý spoločník ručí za záväzky podnikateľa, ak aj jeho meno je\nobsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa alebo vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí\nzmluvy, že obaja podnikajú spoločne. Tvrdil, že A. S. osobne na súde potvrdil, že bol pri uzatváraní\nzmluvy a informoval ho, že podniká spoločne so žalobcom ako tichý spoločník, teda mal za to, že A.\nS. ručí za záväzky žalobcu.\nĎalej v súvislosti s náhradou trov konania žalovaný namietal, že nie je možné na daný prípad aplikovať\nzávery rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 113/2023-43, keďže ide práve o opačné postavenie\nstrán sporu a skutkovo tento prípad nie je ani podobný prípadu prejednávanému. Navyše pri rozhodovaní\no trovách konania súd nesprávne vec posúdil aj v tom, že sa obmedzil iba na nárok na náhradu trov\nprávneho zastupovania a pritom opomenul, že strane sporu môžu vzniknúť trovy konania aj z iného\n\ntitulu, napr. hotové výdavky na cestovné, parkovné a v prípade zamestnanej fyzickej osoby aj z titulu\nškody z dôvodu straty času vyvolanej súdnym sporom.\nŽalovaný namietal, že rozhodnutím súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý\nproces, pričom skutkové a právne závery súdu sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\nNa základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zároveň zaviazal žalobcu\nspoločne a nerozdielne s tichým spoločníkom žalobcu A. S., bytom B. dvor XXX, C. XXX XX, nahradiť\nmu trovy konania v rozsahu 100 %.\n6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 07.08.2023 s tým, že považuje\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I., II. a IV. za vecne správne a odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku za dostatočné, logické, presvedčivé a úplné. Podľa názoru žalobcu prvostupňový\nsúd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým a právnym zisteniam a rozhodol v\nsúlade so zásadou zákazu prekvapivých súdnych rozhodnutí.\nŽalobca namietal, že podľa podacej pečiatky súdu bolo odvolanie doručené Mestskému súdu Bratislava\nIII až dňa 19.07.2023, pričom lehota na podanie odvolania uplynula žalovanému dňa 11.07.2023.\nŽalovaný dňa 11.07.2023 údajne v čase o 23:54 hod. zaslal, nie doručil súdu e-mailovou formou\nneautorizované podanie, avšak zo žiadnej mu doručenej listiny nie je možné s istotou uviesť, že by\nodvolanie žalovaného bolo doručené súdu prvej inštancie riadne a včas, a preto žiadal, aby odvolací\nsúd náležite preskúmal prípustnosť odvolania podaného žalovaným z hľadiska možného zmeškania\nprocesnoprávnej lehoty na jeho podanie.\nV tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 115/2020-16 zo dňa\n01.04.2020, v zmysle ktorého: „Ústavný súd podporne poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu\nČeskej republiky, ktorá vychádza z právneho záveru, že elektronická komunikácia prostredníctvom emailu (alebo aj telefaxu) nie je komunikáciou prostredníctvom orgánu, ktorý je povinný doručiť podanie,\npreto rozhodujúcim je moment doručenia podania súdu (porovnaj napr. I. ÚS 250/05, III. ÚS 2361/08 a\nIV. ÚS 2492/08).“ „Obdobne možno nazerať na využitie bežnej e-mailovej komunikácie v tom zmysle, že\nak advokát nevyužije formu elektronickej komunikácie podľa zákona o e-Governmente, ktorý je založený\naj na systéme elektronických potvrdení o doručení, resp. odoslaní, je v zásade povinný znášať riziko\nkomplikácií, ktoré pri tejto forme elektronickej komunikácie môžu vzniknúť.“.\nŽalobca uviedol, že pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že e-mailové podanie zo dňa 11.07.2023 bolo\ndoručené súdu včas a je možné ho považovať za právne relevantné, odvolanie je potrebné preskúmať\naj v otázke osoby oprávnenej na jeho podanie, a to v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Obdo/28/2018 zo dňa 16.08.2018, v zmysle ktorého sa na podania odborného zástupcu (v tomto\nprípade Mgr. R. E.) v súdnom konaní neprihliada.\nŽalobca zotrval na tvrdení, že zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorú mu účelovo predložil\nžalovaný na podpis v čase takmer končiacich sa mimosúdnych rokovaní s jeho dlžníkom, aby si tak zvýšil\nodmenu za poskytnuté právne služby, má jednoznačne účinky len do budúcna, pričom akékoľvek iné\ntvrdenia žalovaného v tomto smere je potrebné považovať výlučne za účelové a nepreukázané. Žalobca\ntvrdil, že nikdy by so žalovaným neuzavrel zmluvu, pokiaľ by táto mala mať aj retroaktívne účinky za\nobdobie, v ktorom si žalovaný svoju odmenu za poskytnuté právne služby už riadne vyúčtoval a túto\nnesporne zinkasoval.\nV súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa kompenzačnej námietky ,,in eventum“ a jej posúdenia\nsúdom žalobca zastával názor, žalovaný neuniesol v dôkazné bremeno v preukázaní údajného nároku. V\nkonaní nepredložil žiadny relevantný daňový doklad, na ktorého podklade by si svoj sporný a premlčaný\nnárok na odmenu uplatňoval, rovnako tak nijako nepreukázal, že by deklarované úkony právnej služby\nreálne vykonal, prípadne mal na ich vykonanie jeho súhlas.\nNa základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I., II.,\na IV. ako vecne správny potvrdil a v napadnutom výroku III. zmenil v intenciách ním podaného odvolania.\n\n7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.08.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v\nkonaní uvedených argumentoch. Dodal, že žalobca namietal, že súd aplikoval na daný zmluvný vzťah\n§ 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., hoci zmluva obsahovala odlišnú dohodu sporových\nstrán. Žalobca však nešpecifikoval ani nepreukázal akú inú dohodu v danej otázke zmluva obsahuje.\nDôvodil, že vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. je všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa nepochybne\nvzťahuje na úpravu právneho vzťahu založeného zmluvou medzi stranami sporu. Pritom je nepochybné,\nže právne ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu sa vzťahujú na daný právny vzťah v\nprípade pokiaľ zmluvné strany ich pôsobnosť na nimi založený vzájomný zmluvný právny vzťah výslovne\nnevylúčia. V konaní však nebolo preukázané, že by zmluva alebo akákoľvek iná dohoda strán sporu\nobsahovala takéto výslovné vylúčenie § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. na zmluvný vzťah\nstrán sporu. Obdobne neobstojí argumentácia žalobcu, že nemá žiadne právne vzdelanie a preto by\nbolo „vrcholne nespravodlivé a neprimerane prísne“, aby sa na daný zmluvný vzťah aplikoval § 18 ods. 3\nvyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko neznalosť právnej úpravy nikoho neospravedlňuje. Žalovaný\nargumentoval, že ak je odmena v zmysle zmluvy výslovne zahrnutá do spoločnej skupiny s preddavkami\na hotovými výdavkami, pri ktorých je nepochybné, že k ich celkovým sumám pri ich vyúčtovaní je advokát\npovinný pripočítať aj DPH, tak bol povinný pripočítať DPH aj k podielovej odmene dohodnutej v zmluve.\nTaktiež nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že nie je rešpektovaná vôľa sporových strán prejavená v\nzmluve, že na zmluvnú odmenu sa nemá uplatňovať DPH, nakoľko žiadne takéto ustanovenie v zmluve\nnie je a žalobca ho ani neoznačuje.\n8. Žalobca sa k veci vyjadril podaním zo dňa 02.10.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch, pričom dodal, že žalovaný v podaní poukazuje na vznik údajných trov konania\nako sú cestovné, parkovné a náhrada za stratu času fyzickej osoby. Namietal, že podľa jeho vedomosti\nmá žalovaný miesto podnikania v Bratislave, a preto mu nie je zrejmé, akú náhradu cestovných výdavkov\nsi žalovaný chce uplatňovať. Rovnako tak nemá vedomosť o možnosti fyzickej osoby si uplatňovať\nnáhradu za stratu času, ani o spôsobe jej výpočtu.\n9. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 16.10.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch, pričom dodal, že súd nezobral do úvahy skutočnosť, že všetky faktúry\nadvokáta vystavované pred podpisom zmluvy a po podpise zmluvy až do uzatvorenia dohody o urovnaní,\nboli fakturované identicky, teda momentom podpisu zmluvy sa nič nezmenilo. Od začiatku poskytovania\nprávneho poradenstva žalobcovi vystavoval nepravidelne faktúry vždy za konkrétne úkony, a to s\npresnou špecifikáciou predmetu právneho poradenstva spravidla vo forme písomného rozpisu úkonov\npriloženého k danej faktúre alebo priamo vo faktúre. Preddavky si vyúčtoval nepravidelne podľa potreby\nvo výške 1 500 eur plus DPH, odmenu vyčíslil v záverečnom vyúčtovaní a keďže sa mu žalobca vyhrážal\nneuhradením a nemožnosťou jej vymoženia, nebola vyúčtovaná celá, ale bola vyúčtovaná zo sumy\nz dohody o urovnaní a prijatých platieb žalobcom. Ďalej uviedol, že dňa 11.07.2023 podal odvolanie\nprostredníctvom elektronickej komunikácie bez autorizácie a v súlade s § 125 ods. 2 CSP toto podanie\ndodatočne doručil do desiatich dní v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. S\npoukazom na § 16 ods. 2 a § 64 ods. 2 zákona o advokácii žalovaný uviedol, že ak by aj predmetné\ne-mailové odvolanie dňa 11.07.2023 podal Mgr. R., jeho advokátsky koncipient, bolo by bezpochyby\npodané v súlade so zákonom. V spojitosti s následným dodatočným doručením tohto podania do\ndesiatich dní v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, bolo predmetné odvolanie\npodané riadne a včas. Žalovaný zotrval na názore, že jeho faktúra č. 06042021 zo dňa 09.04.2021\nje dôvodná a nepremlčaná. Uplatnil si ňou kompenzačnú námietku ,,in eventum“, na základe čoho\nby zvyšná suma žalovaného nároku v sume 1 412,52 eura bola v plnej výške kompenzovaná týmto\nkompenzačným protinárokom a teda z tohto dôvodu by mal byť nárok žalobcu aj v tejto časti zamietnutý.\n10. Žalobca sa k veci vyjadril podaním zo dňa 25.10.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch, pričom dodal, že pokiaľ by e-mail žalovaného zo dňa 11.07.2023 bol skutočne\nzaslaný na adresu konajúceho súdu, je nevyhnutné v prvom rade skúmať, či bolo toto neautorizované\nelektronické podanie daného dňa aj riadne doručené Mestskému súdu Bratislava III. Zároveň je potrebné\nskúmať, či predmetné e-mailové podanie poslala na to oprávnená osoba, aby bolo vôbec možné\npovažovať danú elektronickú správu za relevantnú. Žalobca poukázal, že žalovaný v podaní uvádza,\nže Mgr. R. E. je advokátskym koncipientom právneho zástupcu žalovaného, čo ho má oprávňovať\nna zasielanie neautorizovaných podaní na súd a zároveň poukazuje na § 16 ods. 2 a § 64 ods. 2\nzákona o advokácii, pričom však opomína, že advokátsky koncipient síce môže zastúpiť advokáta pri\njednotlivých úkonoch, avšak na vykonanie každého jednotlivého úkonu musí disponovať osobitným\n\nsubstitučným splnomocnením/poverením advokáta, čo v tomto prípade splnené nebolo. Mgr. R. E.\ntotiž k e-mailovému podaniu nepriložil substitučnú plnú moc, ani akékoľvek iné poverenie advokáta,\na teda nemal žiadne oprávnenie na zaslanie odvolania na súd, v čoho dôsledku je akékoľvek ním\nvykonané podanie pred doručením riadneho, avšak neskorého autorizovaného odvolania žalovaným\ndňa 19.07.2023, nevyhnutné považovať za bezpredmetné. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením\nkompenzačnej námietky žalovaného ,,in eventum“ zo strany súdu, a to, že žalovaný v tejto otázke\nneuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súdu neosvedčil tvrdený peňažný nárok a nepredložil faktúru, na\nktorej podklade si sporný nárok uplatnil. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že disponoval týmito listinami,\nnakoľko sa k ním v spore vyjadroval, uviedol, že sa nevyjadroval k faktúre, ale k rozpisu právnych služieb,\nktorý bol však osobitnou samostatnou listinou, a teda je výlučne povinnosťou žalovaného preukázať, že\nfaktúru skutočne doručil konajúcemu súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací\nsúd odvolanie žalovaného podľa § 386 odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene, prípadne že\nbolo podané neoprávnenou osobou, alternatívne ak odvolací súd vyhodnotí odvolanie žalovaného ako\npodané riadne a včas, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I., II. a IV. ako vecne\nsprávne potvrdil a o jeho odvolaní rozhodol v intenciách podaného odvolania.\n11. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 14.11.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní\nuvedených argumentoch, pričom dodal, že spoločnosť Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. uhradila\nžalobcovi na základe jeho činnosti ako právneho zástupcu ešte pred uzatvorením dohody o urovnaní\ncelkovo sumu 288 047,36 eura, pričom nie je zarátaná do sumy plnení v prospech žalobcu. Žalovaný\ntvrdil, že žalobca podal zmätočnú žalobu, kde nezapočítal neuhradené cestovné náklady, tarifnú odmenu\nzo sumy 288 047,36 eura, ani odmenu za negatívne spory. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013, v ktorého zmysle advokát, ktorý sa v súdnom konaní\ndomáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak aj zo súkromnoprávneho\nvzťahu, resp. ktorý vystupuje v týchto vzťahoch na strane žalovaného, má právo dať sa v konaní zastúpiť\nzástupcom, ktorého si zvolí. Žalovaný uviedol, že zastupovanie na pojednávaní vykonával ako konateľ\nspoločnosti, čo zákon nezakazuje aj keď podklady mu pripravovali pracovníci, ktorí prípad riešili interne\nv rámci advokátskej kancelárie. Žalovaný tvrdil, že jeho nárok voči žalobcovi na náhradu za stratu času\nstráveného cestou mimo Bratislavy v zmysle predloženého zoznamu služobných ciest predstavuje sumu\n2 668,36 eura a náklady vynaložené na vykonanie týchto 45 služobných ciest ako sú pohonné látky a\namortizácia predstavujú čiastku v sume 1 885 eur. Žalovaný zastáva názor, že súd nesprávne právne\nposúdil, že za hodiny straty času stráveného prípravou obrany nemá nárok na náhradu trov konania len\npreto, že je advokát z povolania. Zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie o nepriznaní trov konania strane, ktorá mala v konaní podstatný úspech. Žalovaný si uplatnil v\nrámci tohto vyjadrenia k veci právo na započítanie svojich pohľadávok voči žalobcovi z titulu nároku na\nnáhradu nákladov za stratu času v sume 2 668,36 eura v súvislosti s vykonanými úkonmi právnej služby\nv prospech žalobcu mimo sídla jeho kancelárie a z titulu náhrady hotových nákladov vzniknutých mu v\nsúvislosti s vykonaním uvedených úkonov právnej služby v sume 1 885 eur a započítal ich voči nárokom\nžalobcu uplatneným v tomto konaní, a to vo výške v akej sa vzájomne kryjú a ku dňu, kedy sa stretli.\n12. Vyjadrenie žalobcu k veci zo dňa 25.10.2023 bolo žalovanému doručené dňa 21.11.2023. Vyjadrenie\nžalovaného k veci zo dňa 14.11.2023 bolo žalobcovi doručené dňa 16.07.2025. Ďalšie vyjadrenia strán\nk predmetnej veci súdu doručené neboli.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) bez nariadenia pojednávania,\npred vecným preskúmaním odvolania podaného žalovaným dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\npodané na Mestskom súde Bratislava III dňa 12.07.2023 je potrebné ako oneskorene podané odmietnuť.\n14. Odvolací súd uvádza, že na to, aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom,\nodvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného\nprostriedku. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.\n15. Podľa § 105 ods. 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie\nje dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.\n16. V zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 CSP sa doručovanie do elektronickej schránky riadi osobitným\npredpisom, ktorým je zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej\nmoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon o e-Governmente“).\n\n17. Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ bod 1 zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane\nvšetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán\nverejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke\nalebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa\nadresát o tom nedozvedel.\n18. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho\nsviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok\nje spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to\nneplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej\nmoci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného\npokoja.\n19. Podľa § 117 CSP, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.\n20. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,\nmesiacov a rokov.\n21. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala\nskutočnosť určujúca začiatok lehoty.\n22. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je\nposledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\n23. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo\nsa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené\nelektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.\n24. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,\nproti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n25. Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom súde.\n26. Podľa § 362 ods. 3 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa\nodseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.\nAk rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne\npoučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia.\n27. Podľa § 362 ods. 4 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde\npreto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To\nplatí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.\n28. Podľa § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.\n29. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nč.k. B1-25Cb/29/2021-351 zo dňa 23.06.2023, obsahovalo správne poučenie o prípustnosti odvolania a\no možnosti jeho podania v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Mestskom súdu Bratislava III, bolo\nriadne doručené právnemu zástupcovi žalovaného do elektronickej schránky dňa 26.06.2023 (pondelok,\npracovný deň) v súlade s § 32 ods. 5 písm. b/ bod 1 zákona o e-Governmente, ktorú skutočnosť mal\npreukázanú z doručenky (č.l. 367 s. sp.). V súlade s § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, nasledujúci\ndeň po doručení napadnutého rozhodnutia, t.j. odo dňa 27.06.2023 (utorok, pracovný deň) začala plynúť\n15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorej posledný deň pripadol na deň 11.07.2023 (utorok, pracovný\ndeň). Dňa 11.07.2023 v zákonom stanovenej lehote doručil žalovaný e-mailom proti napadnutému\nrozsudku odvolanie, avšak nepríslušnému súdu Mestskému súdu Bratislava IV (č.l. 372, 406 s. sp.).\n\nDňa 12.07.2023 doručil žalovaný e-mailom odvolanie proti napadnutému rozsudku aj príslušnému súdu\nMestskému súdu Bratislava III, avšak už oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie\nodvolania (č.l. 378 s. sp.).\n30. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že pre zachovanie lehoty na podanie\nodvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu,\na to i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Obdo/12/2016 zo dňa 31.01.2017). V danom prípade žalovaný podal odvolanie po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, keďže napriek riadnemu poučeniu o tom, na ktorý súd a v akej lehote je potrebné\nodvolanie podať, odvolanie nepodal do 15 dní od doručenia rozsudku ani na Mestský súd Bratislava\nIII, ani na odvolací súd. Dňa 11.07.2023 o 23:54 hod. doručil prvé odvolanie e-mailom nepríslušnému\nsúdu Mestskému súdu Bratislava IV (č.l. 372, 406 s. sp.), ktoré odvolanie dňa 12.07.2023 o 7:10 hod.\ntento nepríslušný súd preposlal príslušnému súdu Mestskému súdu Bratislava III. Dňa 12.07.2023 o\n0:00 hod. doručil žalovaný e-mailom v poradí druhé odvolanie príslušnému súdu Mestskému súdu\nBratislava III, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný prevzal napadnutý rozsudok dňa 26.06.2023,\nzákonná lehota na podanie odvolania mu uplynula dňom 11.07.2023, z ktorého dôvodu druhé odvolanie\nnemá účinky včas podaného odvolania. Žalovaný podal v poradí prvé odvolanie síce v zákonnej lehote,\navšak na nepríslušný súd, ktorý ho neodovzdal a objektívne ani nemohol príslušnému súdu v zákonom\nstanovenej 15 - dňovej lehote, ako ani orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť, už vzhľadom na\ndátum a hodinu doručenia odvolania nepríslušnému súdu dňa 11.07.2023 o 23:54 hod., t.j. 6 minút\npred uplynutím zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania a v poradí druhé odvolanie síce\ndoručil súdu príslušnému, avšak po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na jeho podanie.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o súde príslušnom na\npodanie odvolania ako aj o lehote, v ktorej je ho možné podať, v danom prípade nejde o niektorý z\nprípadov predpokladaných § 362 CSP, pri ktorých platí fikcia včasnosti podania opravného prostriedku,\ni keď je tento adresovaný nepríslušnému súdu alebo je podaný po uplynutí zákonom stanovenej 15\n- dňovej lehoty na jeho podanie. Odvolací súd uvádza, že následné podanie odvolania žalovaným\ndňa 19.07.2023 v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu je za vyššie uvedenej\nsituácie neskoro podaného odvolania bez právnej relevancie.\nOdvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalovaného podané na Mestskom súde Bratislava III dňa\n12.07.2023 bolo podané na príslušný súd po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania,\na preto odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene podané odmietol,\na to bez skúmania opodstatnenosti jeho námietok uvedených v odvolaní.\n31. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok v § 362 zakotvuje\nlehotu, v ktorej môže byť odvolanie účinne podané. V rámci tejto lehoty sa rozlišuje jej dĺžka a začiatok\njej plynutia. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi\nvykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť\ndňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia\nrozhodnutia. Pre zachovanie tejto procesnej lehoty postačuje, ak je odvolanie podané v posledný deň\nlehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť, alebo ak je podanie\nurobené v posledný deň lehoty elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.\nOdvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno ani dohodou strán, ani rozhodnutím\nsúdu predĺžiť. Výnimky z jej dĺžky pripúšťa len zákon pri pochybení v poučení zo strany súdu. Dĺžka\nodvolacej lehoty je 15 dní bez ohľadu proti akému rozhodnutiu sa podáva a začína plynúť od doručenia\nrozhodnutia, pričom každej strane sa počíta samostatne odo dňa, keď jej bolo rozhodnutie doručené.\nPre zachovanie lehoty je rozhodujúce podanie odvolania na príslušný súd. Je ním súd prvej inštancie,\nktorého rozhodnutie sa napáda odvolaním a takisto je ním aj odvolací súd, t.j. súd funkčne príslušný\npodľa § 34 CSP. Za účinne podané sa považuje aj odvolanie podané na nepríslušný súd, ak je splnená\njedna z dvoch podmienok zakotvených v § 362 ods. 4 CSP. Prvou podmienkou je, že odvolateľ podá\nodvolanie na ten súd, ktorý je nesprávne uvedený v poučení o odvolaní v predmetnom rozhodnutí.\nDruhou podmienkou je, ak rozhodnutie neobsahuje žiadne poučenie o tom, ktorý súd je príslušný na\npodanie odvolania, v takom prípade možno podať odvolanie na ktorýkoľvek súd. Ak odvolateľ podá\nodvolanie nepríslušnému súdu (okrem uvedených výnimiek), nemá odvolanie účinky riadne a včas\npodaného odvolania, pokiaľ v lehote, ktorá plynie odvolateľovi na podanie odvolania ho tento nepríslušný\nsúd neodovzdal príslušnému súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť v zmysle § 107 CSP, t.j.\n\nnapr. poštovému podniku, súdnemu doručovateľovi, Zboru väzenskej a justičnej stráže a podobne (viď\nR 23/1986, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoZm/3/2020 zo dňa 26.10.2021).\n32. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané na\nMestskom súde Bratislava III dňa 10.07.2023 nie je dôvodné.\n33. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\n34. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez\nprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n35. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych\nslužieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny\nnemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.\n36. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., zmluvná odmena sa určuje\na/ súčinom počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci a hodinovej sadzby (hodinová odmena),\nb/ paušálnou sumou (paušálna odmena),\nc/ podielom na hodnote veci (podielová odmena),\nd/ tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.\n37. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,\nzvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný\nplatiť podľa osobitného predpisu.\n38. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n39. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n40. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred\nsúdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením\nžalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie\nv napadnutom výroku III. a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia\n§ 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup\nsúdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej\nčasti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne\nsprávnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci.\nKonanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nprocesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n41. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu\nprvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku III., obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku\nIII. (§ 387 ods. 2 CSP).\n42. Predmetom sporu bol nárok žalobcu/klienta voči žalovanému/advokátovi na vrátenie časti plnenia\nzaplateného žalovanému za poskytnuté právne služby z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 12\n963,77 eura s príslušenstvom (46 120 - 33 156,23 = 12 963,77 eura). Žalobca tvrdil, že od účinnosti\nzmluvy zaplatil žalovanému formou zálohových platieb sumu 46 120 eura vrátane DPH, pričom podielová\nodmena žalovaného za poskytnuté právne služby mala zodpovedať len sume 33 156,23 eura (v zmysle\nzmluvy 8,5 % zo sumy 390 073,35 eura, t.j. z čiastky získanej mimosúdnym vyriešením sporu so\n\nspoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.). V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti o\nzaplatenie sumy 4 920 eur späť a tvrdil, že eviduje voči žalovanému peňažnú pohľadávku v sume 8\n043,77 eura, t.j. 46 120 - 4 920 = 41 200 (poskytnuté plnenie klientom advokátovi) - 33 156,23 (nárok na\npodielovú odmenu advokáta) = 8 043,77 eura (bezdôvodné obohatenie). Žalovaný v konaní namietal,\nže má nárok na podielovú odmenu vo výške 8,5 % zo sumy 390 073,35 eura, t.j. v sume 33 156,23 eura,\na že má ako platca DPH nárok k podielovej odmene v sume 33 156,23 eura pripočítať si DPH v sume 6\n631,25 eura, teda že má voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 39 787,48 eura, a zároveň si v konaní\nuplatnil kompenzačnú námietku ,,in eventum“ v sume 8 143,26 eura.\n43. Súd prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 4 920 eur konanie zastavil (výrok I.), žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 412,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %\nročne zo sumy 1 412,52 eura od 14.05.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal (výrok IV.). Súd prvej inštancie dôvodil k napadnutému výroku III., že z potvrdenia\no transakcii mal preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 41 200 eur, čo je možné vyvodiť\nz tabuľky žalobcu, kedy uhradil jednotlivé sumy a porovnania zúčtovania transakcií v banke. V zmysle\nzmluvy vznikol žalovanému nárok na podielovú odmenu vo výške 8,5 % zo sumy 390 073,35 eura, čo\npredstavuje sumu 33 156,23475 eura. Súd zastával názor, že k tejto sume je potrebné pripočítať DPH,\npretože podľa zmluvy je žalovaný platcom DPH s tým, že zvýšenie podielovej odmeny o DPH vyplýva aj\nz § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,\nzvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Žalovaný tak prijal sumu\n41 200 eur, pričom nárok v zmysle zmluvy mu vznikol len v sume 39 787,48 eura. Rozdiel týchto súm\nje suma 1 412,52 eura, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko je\nplnením bez právneho dôvodu.\n44. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v\nrozsahu napadnutého výroku III. Odvolací súd vec posudzoval v zmysle odvolacích námietok uvedených\nv odvolaní podanom žalobcom voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie.\n45. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom ako klientom a žalovaným ako advokátom bola dňa\n01.12.2017 uzatvorená zmluva o poskytnutí právnych služieb, na ktorej základe poskytol žalovaný\nžalobcovi právne služby pri uplatňovaní nárokov žalobcu voči spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol.\ns r.o.. V zmluve sa dohodli, že ak bude spor žalobcu so spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.\nukončený mimosúdnym vyrovnaním v prospech žalobcu, má žalovaný nárok na podielovú odmenu vo\nvýške 8,5 % z čiastky, ktorú žalobca získa mimosúdnym vyriešením sporu od spoločnosti Aqua Wellness\nTrnava, spol. s r.o.. Rovnako nebolo sporné, že zo strany spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.\nboli v prospech žalobcu uhradené sumy 62 073,35 eura a 328 000 eur, t.j. celkovo suma 390 073,35 eura.\n46. V konaní bolo sporné, či žalovanému v zmysle zmluvy vznikol nárok na podielovú odmenu vo výške\n8,5 % zo sumy 390 073,35 eura, čo predstavuje sumu 33 156,23 eura, a či má ako platca DPH nárok k\npodielovej odmene v sume 33 156,23 eura pripočítať si DPH v sume 6 631,25 eura.\n47. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo\nveci.\n48. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, že nemožno bez dôkladného preskúmania obsahu zmluvy automaticky\npripustiť aplikáciu § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. na zmluvný vzťah sporových strán,\nnakoľko by to nezodpovedalo dohode strán vyjadrenej v zmluve, a že odmietnuť mu poskytnúť\nsúdnu ochranu by bolo s ohľadom na skutočnosť, že nemá žiadne právne vzdelanie nespravodlivé a\nneprimerane prísne odvolací súd uvádza, že strany sporu uzatvorili dňa 01.12.2017 zmluvu o poskytnutí\nprávnych služieb, na ktorej základe poskytol žalovaný žalobcovi právne služby pri uplatňovaní nárokov\nžalobcu voči spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.. V zmluve sa strany sporu dohodli, že v\nprípade, že spor so spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. bude ukončený mimosúdnym\nvyrovnaním v prospech žalobcu, má žalovaný nárok na podielovú odmenu vo výške 8,5 % z čiastky,\nktorú získa klient mimosúdnym vyriešením sporu od spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. (viď\nČl. IV ods. 1 zmluvy). V konaní nebolo sporné, že zo strany spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol. s\nr.o. boli v prospech žalobcu uhradené sumy 62 073,35 eura a 328 000 eur, t.j. celkovo suma vo výške\n\n390 073,35 eura. V zmysle zmluvy tak vznikol žalovanému nárok na podielovú odmenu vo výške 8,5\n% zo sumy 390 073,35 eura, čo predstavuje sumu 33 156,23 eura. Ďalej z obsahu zmluvy vyplýva, že\nzmluvné strany si pri podpise zmluvy boli vedomé, že na ich vzájomné práva a povinnosti sa primerane\nvzťahujú najmä § 566 a nasl. ObZ, príslušné ustanovenia zákona o advokácii a ustanovenia vyhlášky\nč. 655/2004 Z.z. (viď Čl. VI ods. 3 zmluvy, č.l. 12 s. sp.). Žalovaný tak má nárok na zvýšenie podielovej\nodmeny o DPH, nakoľko je platcom DPH (viď Čl. IV ods. 3 zmluvy) a v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o DPH.\nOdmenou podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je aj zmluvná odmena určená podielom na hodnote\nveci, teda podielová odmena (viď § 2 ods. 2 písm. d/ vyhlášky), a preto sa odvolací súd stotožňuje s\nnázorom súdu prvej inštancie, že žalovanému vznikol v zmysle zmluvy nárok na zaplatenie sumy 33\n156,23 eura zvýšenej o DPH, teda na zaplatenie sumy 39 787,48 eura (33 156,23 eura + 6 631,25\neura/20% DPH = 39 787,48 eura). Vzhľadom k tomu, že žalovaný prijal od žalobcu za poskytnuté právne\nslužby sumu 41 200 eur, pričom nárok na odmenu v zmysle zmluvy mu vznikol len v sume 39 787,48\neura, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel týchto súm vo výške 1 412,52 eura, ktorý predstavuje\nbezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko je plnením bez právneho dôvodu.\nOdvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalovaného, že nemá právne vzdelanie poukazuje na to,\nže v zmluve o poskytnutí právnych služieb zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali, jej obsahu\nporozumeli a na znak toho, že obsah tejto zmluvy zodpovedá ich skutočnej a slobodnej vôli, ju\nvlastnoručne podpísali (viď Čl. VI ods. 7 zmluvy, č.l. 12 s. sp.).\nOdvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.\n49. Žalovaný si uplatnil v rámci vyjadrenia k veci v odvolacej duplike z procesnej opatrnosti právo na\nzapočítanie svojich pohľadávok voči žalobcovi z titulu nároku na náhradu nákladov za stratu času v sume\n2 668,36 eura v súvislosti s vykonanými úkonmi právnej služby v prospech žalobcu mimo sídla jeho\nkancelárie a z titulu náhrady hotových nákladov vzniknutých mu v súvislosti s vykonaním uvedených\núkonov právnej služby v sume 1 885 eur a započítal ich voči nárokom žalobcu uplatneným v tomto\nkonaní, a to vo výške v akej sa vzájomne kryjú a ku dňu, kedy sa stretli. K uplatnenému započítaniu\npohľadávok žalovaného v sume 2 668,36 eura z titulu nároku na náhradu nákladov za stratu času a\nv sume 1 885 eur z titulu náhrady hotových nákladov voči pohľadávke žalobcu odvolací súd uvádza,\nže žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložil zoznam 45 služobných ciest\nvykonaných v záujme žalobcu za účelom osobných jednaní alebo účasti na pojednávaní s tým, že\nnárok na náhrady za tieto služobné cesty nijako bližšie nešpecifikoval, ani nevyčíslil. V tejto súvislosti\nodvolací súd zdôrazňuje, že procesná obrana žalovanej strany, ktorá spočíva v kompenzačnej námietke,\npredstavuje právny úkon s hmotnoprávnymi následkami. Započítanie ako každý právny úkon musí byť\nzrozumiteľný a určitý a z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo\nviac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej alebo viacerým pohľadávkam, ktoré má dlžník\nv právnej pozícii veriteľa voči nemu. Vyššie uvedenú procesnú obranu započítania žalovaný neuplatnil\nv konaní pred súdom prvej inštancie, ale túto procesnú obranu uplatnil až v odvolacom konaní, ktoré\nskutkové tvrdenia sú tak novotou v odvolacom konaní, ktorej prípustnosť v zmysle § 366 CSP žalovaný\nv konaní tiež nepreukázal, preto na ne odvolací súd nemohol prihliadnuť a bližšie sa nimi zaoberať.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú\nnajmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,\nnámietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, pričom strany sú\npovinné uplatniť ich včas (nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala\nstarostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania), najneskôr však do vyhlásenia uznesenia,\nktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací\nsúd môže doplniť dokazovanie len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s\nprávom novôt povoľuje strane sporu prednášať nové skutočnosti a dôkazy len vtedy, ak sa týkajú\nprocesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu alebo má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\nalebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných\nprípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v\nkonaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť.\n\n50. Nad rámec odvolací súd dodáva, že odvolanie žalovaného podané na Mestskom súde Bratislava III\ndňa 12.07.2023 bolo odmietnuté ako oneskorene podané a teda nedošlo k jeho vecnému prejednaniu,\na preto procesnú obranu započítania pohľadávok žalovaným posudzoval odvolací súd v rámci\nrozhodovania o odvolaní podanom žalobcom s poukazom na článok 16 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého\nv konaní o opravnom prostriedku nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný\nprostriedok uplatnila.\n51. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n52. Odvolanie žalovaného podané na Mestskom súde Bratislava III dňa 12.07.2023 bolo podané po\nuplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením\n§ 386 písm. a/ CSP odmietol ako oneskorene podané (výrok I. tohto rozhodnutia).\n53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní na Mestskom súde Bratislava III dňa\n10.07.2023 relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie\npremietnuté do napadnutého výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný\nodvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nvýroku III. z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil (výrok\nII. tohto rozhodnutia).\n54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania vzhľadom na skutočnosť, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol v predmetnom\nodvolacom konaní rovnaký, nakoľko obe strany boli v súvislosti so svojím odvolaním podaným proti\nnapadnutému rozhodnutiu neúspešné a úspešné boli v odvolacom konaní v súvislosti s odvolaním\npodaným protistranou (výrok III. tohto rozhodnutia).\n55. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\n\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "2Obdo/34/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b5276a8a-5d0e-4b5c-b79f-646698a17ede:a23f2858-8d0e-4b35-8384-f806b5a4ff03", "datum": "2026-03-31", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/29/2021", "guid": "18263450-88f3-482b-95c2-bd48f6c2bc78:89b199c1-2690-482a-b80e-456514bf9263", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:37ea6b97-c4df-4795-96f1-ec0c2da8febb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.113.2023.2"}, {"guid": "ussr:203b32dd-c50c-4870-bc14-a0696b905eba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.254.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 254/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/2019 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.254.2019.1"}, {"guid": "ussr:98f9674b-6000-4af2-88c5-82e214d01dd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.115.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.115.2020.1"}, {"guid": "ussr:0783ab8f-ab4d-4845-9f61-aae89f3d1a6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 250/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/05 z 16. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0783ab8f-ab4d-4845-9f61-aae89f3d1a6a"}, {"guid": "e33907a2-3bc0-4cd0-ab92-e83616a73950:78f67f3d-9ad2-4308-aee4-8f2d7ca03ade", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5109230166.1", "spisova_znacka": "7MCdo/5/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2014 z 29. 9. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5109230166.1"}, {"guid": "aa28a467-658e-4187-a436-86bc953d0ba0:8328efd8-a7d7-48a4-96b8-0e1ea3ee756b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1", "spisova_znacka": "3MCdo/30/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/30/2012 z 16. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-16", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1"}, {"guid": "fbc47c10-101e-4396-a462-22a4966b47a5:4428c553-a5c8-44d7-900d-5a30cdcf2abe", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoZm/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/3/2020 z 26. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fbc47c10-101e-4396-a462-22a4966b47a5:4428c553-a5c8-44d7-900d-5a30cdcf2abe"}, {"guid": "18263450-88f3-482b-95c2-bd48f6c2bc78:89b199c1-2690-482a-b80e-456514bf9263", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/29/2021", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/29/2021 z 19. 7. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-07-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18263450-88f3-482b-95c2-bd48f6c2bc78:89b199c1-2690-482a-b80e-456514bf9263"}, {"guid": "ff69700b-bf89-4ac7-b6c1-4f0c407bd352:83621662-d60e-4112-a045-335ab8506212", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/117/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Cb/117/2016 z 13. 12. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff69700b-bf89-4ac7-b6c1-4f0c407bd352:83621662-d60e-4112-a045-335ab8506212"}], "citovane_v": []}