{"guid": "b1333bec-0514-42ee-b900-9215e17f07b9:a6330471-4c8e-4cee-8685-e7054c1b4517", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119329027.2", "spisova_znacka": "2Cob/27/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/27/2025 z 25. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2025, sp. zn. 2Cob/27/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6119329027.2", "identifikacne_cislo": "6119329027", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6330471-4c8e-4cee-8685-e7054c1b4517", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119329027.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119329027.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119329027.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/27/2025\n6119329027\n25. 04. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:6119329027.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcov: 1/ K. W., nar. XX.X.XXXX,\nbytom O.. V.. I. XXXX/X, XXX XX Y., prechodne bytom X. O. X, H., I., 2/ S.. H. W., nar. XX.X.XXXX,\nbytom D. R.Á. XXX, XXX XX Y., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS,\ns.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: HELORO\ns.r.o., so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava, IČO: 31 413 391, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan\nRepák, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie\n435.698,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.\nk. B1-35Cb/152/2019 - 1224 zo dňa 29.10.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/152/2019 - 1224 zo\ndňa 29.10.2024 vo výroku II. opravuje tak, že prvá veta tohto výroku správne znie: „Súd žalovanému\npriznáva nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.“\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/152/2019 - 1224 zo\ndňa 29.10.2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .\nIII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B1-35Cb/152/2019 - 1224 zo dňa 29.10.2024 vo výroku\nI. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania voči\nžalobcovi v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súd\nprvej inštancie dňa 18.7.2019 žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktorým uloží\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 435.698,71 Eur s príslušenstvom titulom\nnevyplateného podielu na zisku za roky 2015 až 2018. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil\ntvrdením, že je zakladateľom a konateľom spoločnosti HELEORO s.r.o., Medená 5, 811 02 Bratislava,\nIČO: 31 413 391 (žalovaný), v ktorej vystupuje ako minoritný spoločník s podielom vo výške 22,50%.\nUznesením mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 10.06.2019 bol žalobca odvolaný z funkcie\nkonateľa z dôvodu závažného zhoršenia zdravotného stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa\nžalobca rozhodol vysporiadať svoje nároky voči žalovanému a domáhať sa vyplatenia svojho podielu\nna zisku za obdobie 2015 - 2018, ktorý mu v rozpore so zákonom a znením spoločenskej zmluvy\nnebol vyplatený. Žalobca uviedol, že podiel na zisku za roky 2015 až 2016 mu nebol vyplatený vôbec\na podiel na zisku za roky 2017 až 2018 bol žalobcovi vyplatený vo výrazne zníženej výške na základe\nrozhodnutia majoritného spoločníka. Spoločníci si autonómne v spoločenskej zmluve upravili spôsob\n\nprerozdelenia zisku žalovaného a ustanovenia spoločenskej zmluvy sú nadriadené dispozitívnym\nustanoveniam zákona, pričom zo spoločenskej zmluvy vyplýva, že nárok na vyplatenie podielu na zisku\nvzniká individuálne každý rok k 31.1. nasledujúceho roka spätne, bez potreby dodatočného rozhodnutia\nalebo schválenia iným orgánom spoločnosti. Zisk však v rozpore so spoločenskou zmluvou nebol\nmedzi spoločníkov prerozdeľovaný náležitým spôsobom. Celková výška istiny uplatnenej žalobcovej\npohľadávky predstavuje sumu 435.698,71 Eur, pozostávajúcu zo súčtu nevyplatených podielov na zisku\n101.107,- Eur (2015) + 111.873,- Eur (2016) + 178.316,57 Eur (2017, istina znížená plnením 18.7.2018\npo započítaní na príslušenstvo) + 44.402,14 Eur (2018, istina znížená plnením 17.6.2019 po započítaní\nna príslušenstvo). Dňa X.X.XXXX (po začatí tohto konania) pôvodný žalobca V.. N. W. zomrel a jeho\nprávnymi nástupcami sa stali jeho dedičia K. W. a S.. H. W..\n3. Žalovaný v rámci procesnej obrany pred súdom prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca, ako\nspoločník žalovaného a konateľ žalovaného sa aktívne podieľal na rozhodnutiach, ktoré sa týkali\nspôsobu rozdeľovania hospodárskeho výsledku žalovaného v obdobiach rokov 2015 až 2018. Žalobca v\nrozpore so svojimi predošlými rozhodnutiami, hlasovaniami, stanoviskami, ktoré prezentoval na valných\nzhromaždeniach dňa 7.7.2016, 21.6.2017, 21.6.2018, 17.7.2017, 14.6.2019, napadol týmto návrhom na\nvydanie platobného rozkazu spôsob rozdelenia hospodárskeho výsledku za roky 2015 až 2018 napriek\nexistujúcemu platnému rozhodnutiu najvyššieho orgánu žalovaného. Žalobca ako konateľ zvolával a\npripravoval tieto valné zhromaždenia a ako spoločník hlasoval na nich tak, že nerozdelený zisk minulých\nrokov bol zaúčtovaný na účet resp. zisk bol navrhnutý na rozdelenie spoločníkom tak ako to vyplýva\nzo zápisníc z rokovania valného zhromaždenia. Na týchto valných zhromaždeniach žalobca až do\n14.6.2019 nikdy nevzniesol žiadne námietky a ani pripomienky; dokonca aj na valnom zhromaždení\nzo dňa 14.6.2019 žalobca hlasoval za rozdelenie kladného výsledku hospodárenia spoločnosti za rok\n2018 tak, že medzi spoločníkov sa delil zisk len v určenej časti vyplývajúcej z Uznesenia č. 3. K\nrozdeleniu zisku spoločnosti žalovaný uviedol, že ustanovenie spoločenskej zmluvy hovorí o tom, že\no rozdelení zisku rozhoduje kvalifikovanou väčšinou valné zhromaždenie. Žalovaný zastáva právny\nnázor, že ustanovenie čl. 4 bod 2 Úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného treba vykladať v\nspojení s hore uvedenými ustanoveniami čl. 5, t. j. vyplatiť zisk spoločníkom možno podľa čl. 4 bod\n2 iba vtedy, a v takom rozsahu, ak ho vôbec schválilo na rozdelenie valné zhromaždenie a iba v ním\nschválenom rozsahu. Podľa názoru žalovaného zisk nemusí byt' rozdelený medzi spoločníkov, ale môže\nbyť ponechaný na ďalší rozvoj spoločnosti. Ponechanie zisku ako nerozdeleného nie je v rozpore so\nžiadnym právnym predpisom.\n4. Pôvodný žalobca v priebehu konania zomrel a prvoinštančný súd rozhodol uznesením o právnom\nnástupníctve, na základe čoho na strane žalobcu začali vystupovať žalobca v 1. rade a žalobca v\n2. rade. Noví žalobcovia v konaní uviedli, že podľa čl. 4 ods. 2 tretia veta spoločenskej zmluvy sa\nnárok spoločníka na podiel na zisku spoločnosti za príslušný rok stáva splatným každoročne v určenom\ntermíne. Takto vyjadrená vôľa spoločníkov je nadradená všetkým rozhodnutiam orgánov spoločnosti.\nPreto má žalobca, v rozpore s tvrdením žalovaného, nárok na vyplatenie svojho podielu ex contractu. Nič\nna tom nemení ani čl. 5 ods. 1 spoločenskej zmluvy, ktorý vymedzuje právomoci valného zhromaždenia\nv zmysle Obchodného zákonníka. Valné zhromaždenie môže v týchto prípadoch rozhodovať iba v\nrozsahu, v akom to neodporuje spoločenskej zmluve. V opačnom prípade by bolo možné v zmysle § 131\nods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) platnosť jeho uznesenia napadnúť.\nÚprava prerozdeľovania zisku, vyjadrená v spornom ustanovení spoločenskej zmluvy je pre spoločníkov\nzáväzná. Ak by si chceli svoje vzťahy upraviť odlišne, musia pristúpiť k jej zmene. Počas celej existencie\nspoločnosti (vyše 27 rokov) tak však neurobili.\n5. Žalovaný tiež uviedol, že pôvodný žalobca v priebehu konania zomrel a poukázal na to, že\nspoločenská zmluva žalovaného vylučuje dedenie dedičského podielu a preto dedičom žalobcu vzniká\nnárok na vyrovnávací podiel v zmysle Obchodného zákonníka, čo znamená, že v prípade úspechu vo\nveci samej by tak prišlo k duplicitnému priznaniu ich nároku. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdil,\nže povaha tohto sporu nedovoľuje pokračovať v konaní, keďže bez ďalšieho ex lege nastupuje právo\ndedičov žalobcu na výplatu vyrovnacieho podielu, teda právo na uspokojenie žalovaného nároku je\nkonzumované právom na vyrovnací podiel.\n6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 61 ods. 3, § 116 ods. 2 písm.\na), § 116 ods. 3 písm. a), § 123 ods. 1, § 123 ods. 2, § 125 ods. 1 písm. b) a písm. d), § 131 ods. 1, §\n135a ods. 1, § 150 ods. 1 a ods. 2, § 179 ods. 3 a ods. 4, § 261 ods. 6 písm. a) ObZ v spojení s čl. 4 ods.\n\n2 tretia veta a čl. 5 ods. 1 spoločenskej zmluvy žalovaného. Súd prvej inštancie tiež rozhodoval podľa\n§ 150 ods. 1, § 151 ods. 2, § 191 ods. 1 a § 218 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) a konštatoval, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na vyplatenie jeho podielu na zisku\nza obdobie 2015 až 2018 podľa § 123 ods. 1 ObZ a čl. 4 ods. 2 spoločenskej zmluvy žalovaného v\ncelkovej sume 435.698,71 Eur s príslušenstvom. Za sporné skutočnosti strany sporu označili spôsob\nvzniku nároku spoločníka na výplatu podielu na zisku, výšku sporného nároku, existenciu žalovaného\nnároku v čase rozhodovania (v novembri 2020 bol uvoľnený vyrovnávací podiel z notárskej úschovy),\nexistenciu ústnej dohody pôvodného žalobcu a V.. N. Y. o prísľube vyplatenia nerozdeleného zisku.\n7. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou vzniku nároku spoločníka na výplatu podielu\nna zisku a aktívnou legitimáciou žalobcov v tomto konaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že\nžalobcovia svoj nárok na vyplatenie podielu na zisku vo výške 435.698,71 Eur s príslušenstvom\nnezakladajú na rozhodnutiach valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločnosti, tak ako to\npredpokladá spoločenská zmluva žalovaného a Obchodný zákonník. Súd prvej inštancie konštatoval,\nže žalobcovia ani napriek rozsiahlemu dokazovaniu nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť, že takéto uznesenia valného zhromaždenia v žalovanej spoločnosti boli prijaté, resp. že súdom\nvymáhateľný nárok žalobcov na vyplatenie podielu na zisku v uplatnenej výške za obdobie 2015 až\n2018 vznikol, rovnako ako sa žalobcom nepodarilo preukázať, že žalobou uplatnený nárok na vyplatenie\npodielu na zisku v súčasnosti stále existuje. Právny predchodca žalobcov ako minoritný spoločník a\ndlhoročný konateľ zomrel dňa X.X.XXXX a tým zanikla jeho účasť v spoločnosti. Podľa súdu prvej\ninštancie je nesporné, že žalovaný spoločenskou zmluvou platnou v čase smrti žalobcu v súlade s §\n116 ods. 2 ObZ vylúčil dedenie obchodného podielu spoločníka. Dedičom žalobcu tak vznikol nárok na\nvyrovnávací podiel podľa § 150 ObZ. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatuje, že zasadnutia\nvalného zhromaždenia v období 2015 - 2018 ako aj v roku 2019 boli zvolané, uznášaniaschopné a\nprebehli v súlade so spoločenskou zmluvou a Obchodným zákonníkom. Žiadna z osôb oprávnených\ndomáhať sa v zmysle § 131 ObZ určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, tak v stanovenej\nprekluzívnej lehote neurobila. Uznesenia prijaté na uvedených valných zhromaždeniach sú teda platné\na zaväzujúce pre spoločnosť.\n8. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie tiež stotožnil s názorom žalovaného, že\npôvodný žalobca sa ako spoločník žalovaného a konateľ žalovaného aktívne podieľal na rozhodnutiach,\nktoré sa týkali spôsobu rozdeľovania hospodárskeho výsledku žalovaného v obdobiach rokov 2015\naž 2018. Zo znenia spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že valné zhromaždenie ako najvyšší\norgán spoločnosti okrem iného rozhoduje o schválení účtovnej závierky, rozdelení zisku a úhrade\nstrát a na takéto rozhodnutie sa na rozdiel od úpravy Obchodného zákonníka vyžaduje kvalifikovaná\ndvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov žalovaného (čl. 5 ods. 1 písmeno a) spoločenskej\nzmluvy žalovaného a čl. 5 bod 2 spoločenskej zmluvy žalovaného). Žalobca bol vzhľadom k zneniu\nspoločenskej zmluvy žalovaného uzrozumený s tým, že môže byť ako spoločník prehlasovaný v\nuvedených otázkach, resp. že o týchto otázkach môže byť sťažené dosiahnutie kompromisného riešenia\nmedzi jednotlivými spoločníkmi vrátane toho, že mu napríklad nebude vyplatený zisk aj keď to bude\npožadovať. Súd prvej inštancie opätovne upriamuje pozornosť žalobcov, že ak žalobca považoval vyššie\nuvedený spôsob prerozdelenia zisku, resp. jeho úplného nerozdelenia medzi spoločníkov v rozhodnom\nobdobí za nezákonné, či v rozpore so znením spoločenskej zmluvy žalovaného, mohol ako spoločník\na aj konateľ s dlhoročnou praxou napadnúť uvedené uznesenia valného zhromaždenia žalobou podľa\n§ 131 ods. 1 ObZ. Žalovaný spoločenskou zmluvou vylúčil dedenie obchodného podielu v čase smrti\nprávneho predchodcu žalobcov a preto obchodný podiel V.. N. W., ako jeho podiel na zisku neprešiel na\njeho dedičov, t. j. na žalobcov. V danom prípade bolo však jednoznačne preukázané, že právo na podiel\nna zisku za rok 2015 až 2018 žalobcovi nevzniklo rozhodnutím valného zhromaždenia. Pohľadávka na\npeňažné plnenie, uplatnená v tomto konaní teda nevznikla a preto nemohla prejsť smrťou poručiteľa V..\nN. W. na žalobcov (dedičov).\n9. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že žalobcovia smrťou svojho právneho\npredchodcu nenadobudli aktívnu vecnú legitimáciu pre prípadné uplatňovanie tohto práva v súdnom\nkonaní t. j. nemajú právne postavenie spoločníka žalovanej spoločnosti, a preto sa nemôžu úspešne\ndomáhať práva na vyplatenie zisku spoločnosti v zmysle § 123 ods. 1 ObZ a to najmä v prípade,\nak pôvodnému žalobcovi pred smrťou nevznikol nárok na vyplatenie dividendy, resp. nevznikla mu\nv súlade so znením čl. 4 ods. 2 spoločenskej zmluvy žalovaného - platným rozhodnutím valného\nzhromaždenia - konkrétna a splatná pohľadávka voči žalovanej spoločnosti. Nebolo sporu o to, že\n\nžalobcom vznikol nárok na vyrovnávací podiel, ktorý bol vypočítaný pomerom splateného vkladu\nspoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, a ktorý im\nbol vyplatený v súlade so zákonom. Vyplatenie vyrovnávacieho podielu či určenie jeho výšky vzhľadom\nna účtovanie nerozdeleného zisku spoločnosti však nie je predmetom tohto konania, preto sa súd\nspôsobom účtovania nerozdeleného zisku ďalej nezaoberal. V prípade, že žalobcovia mali za to, že\nvyrovnávací podiel, na ktorý im vznikol zákonný nárok im bol vyplatený v nesprávnej výške, mohli\nuvedený nárok uplatniť samostatnou žalobou na súde. súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia\nneuniesli dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku.\n10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa\nktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu a preto priznal\nnárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%.\n11. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v 1 a 2. rade odvolanie, ktorým rozsudok napádajú v časti\nII. výroku a domáhajú sa, aby ho odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žiadnej zo strán\nneprizná nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ďalej, že konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d)\nCSP a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobcovia vo svojom odvolaní v prvej časti zosumarizovali skutkové\nokolnosti prípadu a tiež uviedli skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania a ktoré nezohľadnil súd\npri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď uviedli, že súd žalobcov nikdy nevyzval, aby svoju zjavne\nnedôvodnú žalobu zobrali späť a napokon žalobu v celom rozsahu zamietol a konštatoval, že podľa\njeho právneho názoru je pre kogentnosť ustanovení Obchodného zákonníka vylúčené, aby spoločníkovi\nvznikol nárok na podiel zo zisku bez rozhodnutia valného zhromaždenia a preto otcovi nevznikol nárok\nna podiel zo zisku, ktorý by žalobcovia mohli zdediť a tak ani nemali v danom spore aktívnu vecnú\nlegitimáciu. K takémuto záveru mohol súd prvej inštancie dospieť už na základe podkladov, ktoré tvorili\nsúčasť súdneho spisu v čase jeho postúpenia z upomínacieho konania. Žalobcovia tiež uviedli, že\nsúd prvej inštancie napriek tomu vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie výsluchmi sporových strán,\nsvedkov, znalca a odborne spôsobilej osoby, znaleckým posudkom a odborným vyjadrením a ďalšími\nlistinnými dôkazmi. Navyše, podľa názoru žalobcov, počas konania nepostupoval spôsobom, ktorým by\nžalobcom naznačil, že sa mu nárok javí ako nedôvodný a práve naopak, procesný postup súdu mohol\nv žalobcoch vzbudiť dojem, že v procese uspejú, keď poukázali na návrh zo dňa 25.10.2021, ktorým sa\nžalobcovia domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie ich návrhu vyhovel a\nuznesením zo dňa 22.2.2021 zriadil na nehnuteľnostiach žalovaného záložné právo. Podmienkou pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia je pritom hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku.\nPo odvolaní žalovaného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcov\nzamietol. Odôvodnil to tým, že nebola osvedčená obava z ohrozenia exekúcie. Hodnovernosť nároku\nnespochybnil. Žalobcovia ďalej uviedli, že na prvom pojednávaní dňa 31.5.2022 súd prvej inštancie síce\nuviedol, ktoré skutočnosti považuje medzi stranami za sporné (okrem iného aj spôsob vzniku nároku\nspoločníka na výplatu podielu zo zisku a tiež výšku uplatneného nároku), avšak nepredniesol svoje\npredbežné právne posúdenie. Konštatoval, že pred vykonaním dokazovania by to bolo predčasné. Ani\npri tejto príležitosti teda žalobcov neupovedomil, že nárok považuje za nedôvodný z dôvodu, že ich otcovi\nnemohol takýto nárok vzniknúť (čo už v danom momente musel vedieť) a napokon, že ani v ďalšom\npriebehu konania súd prvej inštancie žalobcom nenaznačil, že je ďalšie dokazovanie nadbytočné,\nalebo že žalobu bez ohľadu na jeho závery zamietne. Pritom sa nakoniec viacerými dokazovanými\nskutočnosťami odmietol zaoberať. Žalobcovia tiež uviedli, že súd prvej inštancie mal v prípade trov\nkonania postupovať podľa § 257 CSP a poukázal na ustálenú judikatúru a dodal, že súd prvej inštancie\nmal osobitne zvážiť okolnosti, ktoré viedli sporovú stranu k uplatneniu práva na súde a jej postoj v\nkonaní (R 24/1964, 3 MCdo 5/2006, 4 MCdo 2/2008, 2 MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, IV. ÚS 226/2011\na mnohé iné). Žalobcovia uviedli rozličné skutkové okolnosti produkované v konaní pred súdom prvej\ninštancie a uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorých súhrn týchto okolností, ktoré majú\nna jednej strane základ v predpokladoch, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku (smrteľná choroba\na bezprostredná potreba vysporiadať svoje podnikateľské aktivity) a aj v postoji sporových strán k veci\n(žalobcovia pokračovali v spore svojho otca, čo považovali za otázku cti a žalovaný sa v spore bránil\nvoči nároku, ktorý sa už v roku 2019 zaviazal uhradiť a teda ho uznal ) možno označiť za dôvody hodné\n\nosobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa\nžalobcovia domáhajú, aby odvolací napadnutý rozsudok v časti II. výroku zmenil, a to tak, že neprizná\nžiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.\n12. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2024 uviedol,\nže odvolanie žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodné, v rozpore s právnym poriadkom ako\naj s akýmikoľvek právnymi princípmi. Žalovaný popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcov uvedené v\nodvolaní. Žalovaný je názoru, že žalobcovia sa snažia svojim odvolaním nedôvodne a neopodstatnene\nvyhnúť základnej zásade civilného sporového konania, t. j. že neúspešná strana znáša náhradu trov\nkonania úspešnej strany. Zo svojho neúspechu v spore sa snažia obviniť najmä konajúci súd prvej\ninštancie, nakoľko tento údajne im nepovedal, že ich žaloba je zjavne nedôvodná a nevyzval ich,\naby žalobu zobrali späť a súd prvej inštancie nepovedal už na prvom pojednávaní ako rozhodne a\nani následne im v priebehu konania ani len nenaznačil, že ich žalobu zamietne. Uvedené žalobca\npovažuje za absurdné, najmä keď žalobcovia boli kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom z radov\nadvokátov. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie si splnil všetky svoje procesné povinnosti, uviedol\naj predbežný právny názor tak, ako to bolo v danom čase zo strany súdu možné a to vrátane toho,\nčo považuje za sporné a čo považuje za nesporné a aké dokazovanie sa vykoná. Žalovaný ďalej\npoukázal na to, že považuje za absurdné, že žalobcovia obviňujú súd prvej inštancie, že vykonal v\ntunajšom konaní dokazovanie, ktorého drvivú väčšinu navrhli sami žalobcovia. Argumentácia vydaním\nzabezpečovacieho opatrenia je podľa žalovaného taktiež absurdná. Ako sami žalobcovia uvádzajú, v\nprípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia stačí skutočnosti predpokladané Civilným sporovým\nporiadkom len osvedčiť, t. j. nie preukázať. Nariadenie alebo zamietnutie nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia (a to aj nadriadeným súdom) neprejudikuje výsledok základného konania. Žalobcovia však\nzjavne uznali nedôvodnosť podanej žaloby a stotožnili sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s\nodôvodnením rozsudku, nakoľko voči nemu v jeho výroku I. nepodali odvolanie. Žalobcovia neuvádzajú\nv celom odvolaní ani jeden relevantný argument, prečo by nemal byť žalovanému priznaný nárok na\nnáhradu trov v rozsahu 100%. Žalobcovia nie len počas sporu, ale ani vo svojom odvolaní netvrdia\nžiadne relevantné skutočnosti pre využitie postupu podľa § 257 CSP. Uvedené ustanovenie nemôže\nbyť v tunajšom konaní použité už len z toho dôvodu, že žalobca (zastúpený kvalifikovaným právnym\nzástupcom), nebol procesne opatrný a podal zjavne nedôvodnú žalobu. Žalovaný v ďalšej časti svojho\nvyjadrenia odmietol argumentáciu žalobcov produkovanú v odvolaní a reagoval na už produkované\nskutkové tvrdenia. Žalovaný preto uzavrel, že žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý\nrozsudok vo výroku II. potvrdzuje a prizná žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n13. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.\n14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP\nbez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcov\ndospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne.\n15. Podľa § 234 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhoduje\nuznesením,\nak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku.\n16. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj\niné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n17. V prvom rade odvolací súd vykonal opravu druhého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý\nopomenul uviesť správne označenie žalobcov, teda žalobcu v 1. a 2. rade. Z odôvodnenia rozhodnutia\nvšak jasne vyplýva, že nárok žalovanému priznáva súd voči obom žalobcom, preto odvolací súd\naplikáciou citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že rozsudok Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. B1-35Cb/152/2019 - 1224 zo dňa 29.10.2024 vo výroku II. obsahoval vo svojom písomnom\nvyhotovení zrejmú nesprávnosť a túto chybu s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd opravil.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\n\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n22. K použitiu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací\nsúd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o prípad, ak síce sú naplnené všetky predpoklady\nna priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, súd však dospeje k záveru, že\nsú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí\nísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť\nmôže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie\no nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania\na nesmie odporovať dobrým mravom. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v\nzmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje teda kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody\nhodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Podľa súdnej judikatúry použitie tohto ustanovenia\nmusí zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné\nosobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok\nponecháva na súdnu prax. V zmysle dnes už ustálenej súdnej judikatúry (napr. rozhodnutia NS SR,\nsp. zn. 2MCdo/17/2008, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp .zn.3MCdo 46/2012) nemožno uvedené ustanovenie\npovažovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa\nktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto\nnormu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania.\n23. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k\nurčitej procesnej situácii, nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému\ntypu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (Nález ÚS ČR III. ÚS\n727/2000). Zároveň súd skúma postoj strán v konaní a prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje\nprocesné povinnosti, súd by mal napríklad prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri\nprvom úkone, ktorý patril s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Keďže je akcentované nazeranie na\npoužitie § 257 CSP z pohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je\nnespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené\nzáujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie\nneprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho\nkonania a jeho výsledok. Povahu a okolnosti tohto sporu však nemožno považovať za predpoklad pre\nnepriznanie náhrady trov konania.\n24. Odvolací súd má zo súdneho spisu preukázané, že žaloba žalobcov bola zamietnutá z dôvodu\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore a preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v 1. a 2.\nrade sa nemôžu úspešne domáhať nároku resp. nároku svojho právneho predchodcu na vyplatenie zisku\nspoločnosti. Súd prvej inštancie preto priznal trovy konania žalovanému v plnom rozsahu. Žalobcovia\nvo svojom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie mal vo veci aplikovať § 257 CSP a mal osobitne pre\njeho použitie zvážiť okolnosti, ktoré viedli sporovú stranu k uplatneniu práva na súde a jej postoj v konaní,\npričom poukázali na správanie pôvodného žalobcu pred podaním žaloby a poukázali na dôvody, ktoré\nk takejto žalobe viedli (jeho zdravotný stav, pokračovanie v spore pôvodného žalobcu z dôvodu osobnej\ncti, správanie ostatných spoločníkov po podaní žaloby a pod) ako i na pochybenie prvostupňového súdu,\nktorý nedôvodne viedol zdĺhavé konanie vo veci. Odvolací súd, pokiaľ ide o vytýkané pochybenia súdu\nprvej inštancie dáva do pozornosti, že žalobcovia boli zastúpení v konaní advokátom a mali procesnú\nzodpovednosť v konaní za preukázanie svojho nároku. Prvostupňový súd nepochybil procesne, ak\nvykonával v priebehu konania dôkazy, ktoré žalobca v rámci svojho procesného útoku navrhoval i keď\nto predlžovalo konanie. Zo súdneho spisu ďalej nevyplýva, že by počas konania žalovaný nárok, tak\n\nako bol uplatnený uznal, ani že by žalovaný na seba v hmotnoprávnej rovine záväzok prevzal. Z obsahu\nspisu však nevyplývajú ani žiadne iné jedinečné osobitosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali\nnepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Procesným úkonom je žaloba, ktorou si právny\npredchodca žalobcov uplatnil svoje právo na súdnu ochranu, pričom v tomto prípade boli však žalobcovia\nneúspešní a za rozhodujúce teda odvolací súd považuje, že súdny spor skončil rozsudkom vo veci\nsamej, v priebehu súdneho konania nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu a žalovaný bol vo veci samej\núspešný. Ak teda žalovaný dôvodne hájil svoje právo pred súdom, v jeho postoji nemožno vidieť také\nokolnosti, ktoré by dali dôvod na uplatnenie výnimky podľa § 257 CSP.\n25. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nebola splnená podmienka výnimočnosti daného\nkonania a neexistovali ani žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov\nkonania. Tak ako uviedol Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 6Co/170/2013 v uznesení zo dňa 25.6.2013\n„za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania alebo určitá procesná situácia,\nide teda o dôvod daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Za dôvody hodné\nosobitného zreteľa sa tiež považujú sociálne aspekty. Pôjde o prípady, keď výrazne vystupuje do\npopredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil,\nprípadne môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Je tiež potrebné prihliadať aj na komplexné\npomery aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola aplikáciou výnimočného ustanovenia\ndotknutá.“ Odvolací súd uvádza, že žalobcovia vo svojom odvolaní nenamietali, že by nemohli zaplatiť\npriznané trovy konania a ani nepoukazovali na negatívny vplyv priznania náhrady trov konania úspešnej\nprotistrane v ich majetkovej sfére ani na svoju nepriaznivú finančnú situáciu prípadne, že by sa ich\nfinančná situácia mala zaplatením trov konania zhoršiť a v danom prípade nepredložili napr. doklady\npreukazujúce osobné, rodinné, resp. majetkové pomery, z ktorých bolo zrejmé, že im nedovoľujú uhradiť\nprípadnú výšku trov konania.\n26. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k záveru o neopodstatnenosti žaloby nielen\nz formálnych dôvodov (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov), ale aj z vecných dôvodov\n(nedostatok preukázania nároku) a tento výrok nebol odvolaním napadnutý. Odvolací súd nevzhliadol\nv postupe súdu prvej inštancie porušenie povinnosti skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda\nani porušenie práva na spravodlivý proces.\n27. Keďže v prejednávanej veci neboli preukázané žiadne výnimočné okolnosti, či už by boli dané\nv okolnostiach danej spornej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán a\nani\ndôvody hodné osobitného zreteľa, výlučne za ktorých kumulatívnej existencie by o nároku na náhradu\ntrov konania v danej veci bol súd povinný rozhodnúť podľa § 257 CSP <http://zakony.judikaty.info/\npredpis/zakon-160/2015>, odvolací súd uzatvára, že odvolaním napadnutý II. výrok rozsudku súdu\nprvej inštancie nie je zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia tak, ako to žalobca namieta\nv relevantnej časti odvolania. Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre\nnepriznanie náhrady trov konania žalovanému a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\nustanovenia § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku II. potvrdil.\n28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho\nkonania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\n\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35Cb/152/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53e849de-768f-4631-b28b-bad1acfdfc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53e849de-768f-4631-b28b-bad1acfdfc69"}, {"guid": "7b36f28e-f478-44d9-a27e-cb6bee058d71:17afc444-8e15-4d54-b603-3a4394b30950", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216498.2", "spisova_znacka": "6Co/170/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/170/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216498.2"}], "citovane_v": [{"guid": "9aba52bf-2017-451b-9daf-71a0e797f674:685c1e66-7fbe-477d-9928-890f16271d28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8124201855.1", "spisova_znacka": "1Obdo/41/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/41/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8124201855.1"}]}