{"guid": "9dcf99fe-28c3-41a5-b7c6-6b076132bca7:08625ab8-a18b-41bb-9118-f88be81b2a92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119355477.1", "spisova_znacka": "1Cob/4/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/4/2023 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 1Cob/4/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6119355477.1", "identifikacne_cislo": "6119355477", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Školníková", "sudca_id": 1017, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-skolnikova-1017", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08625ab8-a18b-41bb-9118-f88be81b2a92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119355477.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119355477.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119355477.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/4/2023\n6119355477\n28. 05. 2025\nJUDr. Monika Školníková\nECLI:SK:KSBA:2025:6119355477.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek\nsenátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Ministerstvo práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681\n156, právne zastúpeného: Martin Pavle s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava - mestská\nčasť Staré mesto, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: GLOBTOUR GROUP a.s., so sídlom Panská 12,\n811 01 Bratislava, IČO: 35 894 172, právne zastúpenému: Mgr. Peter Hargaš, so sídlom Košická 56,\n821 08 Bratislava, o zaplatenie 19.428,12 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/146/2019 – 2535 zo dňa 02.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/146/2019 – 2535 zo dňa\n02.09.2022 v napadnutom výroku I. a III.\npotvrdzuje.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal\nžalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 19.428,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n8,00 % ročne zo sumy 165,76 eur od 15.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 17.470,24 eur od 15.04.2016\ndo zaplatenia, zo sumy 990,85 eur od 04.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 801,27 eur od 04.06.2016\ndo zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol\na výrokom III. zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s\npoukazom na ustanovenia § 140 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 269 ods. 2, § 369 ods. 2, § 369c ods. 1, § 392 ods. 1,\n§ 397, § 768k ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 2, § 3 nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného\nzákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom k 31.01.2013, § 7 ods. 6, § 24b ods. 1, ods. 2\nzákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej\nlen „zákon o pomoci a podpore“).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobného\nnároku na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „Zmluva o NFP“)\nzo dňa 26.04.2010, ktorej predmetom bola úprava zmluvných podmienok pri poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku (ďalej aj „NFP“) žalovaného na realizáciu aktivít projektu s názvom „Vzdelávanie\nzamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP a.s.“ (ďalej len „projekt“). Projekt bol\n\nrealizovaný zálohovými platbami, t. j. žalovanému ešte pred samotným použitím NFP na výdavky\nprojektu boli poskytnuté platby, ktoré žalovaný musel vynaložiť výlučne na úhradu oprávnených\nvýdavkov v súlade s bodom 3.3 Zmluvy o NFP. Následne žalovaný je povinný predložiť žalobcovi\nzúčtovanie zálohových platieb na kontrolu (zálohové platby a zúčtovanie zálohových platieb vykonával\nžiadosťami o platbu - ďalej len „ŽoP“), o čom žalobca vyhotovil záznam z administratívnej kontroly\n(ďalej len „ZAK“). Zúčtovaním zálohových platieb sa žalovanému neposkytli finančné prostriedky, ale\nsa posúdila oprávnenosť vynaloženia NFP z poskytnutých zálohových platieb, t. j. preukazuje sa najmä\noprávnenosť, reálnosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa výdavkov projektu. V rámci systému\nrefundácie žalobca poskytuje NFP na základe skutočne vynaložených výdavkov zo strany žalovaného.\nNárok na príslušnú časť NFP vzniká len v rozsahu, v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti výdavkov\nprojektu. Na základe žiadostí žalovanému poskytol žalobca zálohové platby v celkovej sume 78.667,82\neur (ŽoP č. 27110230314101 – 24.241,27 eur; ŽoP č. 27110230314106 – 21.779,21 eur; ŽoP č.\n27110230314109 – 22.731,11 eur a ŽoP č. 27110230314111 – 9.916,23 eur). Žalovaný požiadal o\nzúčtovanie zálohových platieb, pričom zo strany žalobcu tieto boli skontrolované a výška oprávnených\nvýdavkov financovaných z NFP bola určená vo výške 68.871,96 eur (ŽoP č. 27110230314202 uplatnené\n3.378,54 eur, výška oprávnených výdavkov 2.613,97 eur; ŽoP č. 27110230314204 uplatnené 19.219,81\neur, výška oprávnených výdavkov 17.127,38 eur; ŽoP č. 27110230314205 uplatnené 2.145,13 eur,\nvýška oprávnených výdavkov 2.037,88 eur; ŽoP č. 27110230314208 uplatnené 23.927,49 eur, výška\noprávnených výdavkov 22.731,12 eur; ŽoP č. 27110230314210 uplatnené 11.727,60 eur, výška\noprávnených výdavkov 9.916,23 eur; ŽoP č. 27110230314212 uplatnené 11.620 eur, výška oprávnených\nvýdavkov 11.039 eur; ŽoP č. 27110230314213 uplatnené 7.090 eur, výška oprávnených výdavkov\n3.341,63 eur a ŽoP č. 27110230314215 uplatnené 2.842 eur, výška oprávnených výdavkov 64,75 eur).\nV rámci spätného overovania výdavkov zúčtovaných zálohových platieb bolo zistené, že výdavky v ŽoP\nč. 27110230314205 (ďalej aj „ŽoP 205“), č. 27110230314208 (ďalej aj „ŽoP 208“), 27110230314210\n(ďalej aj „ŽoP 210“) a č. 27110230314212 (ďalej aj „ŽoP 212“) nemali byť oprávnené v plnej výške, v\ndôsledku čoho museli byť krátené pri ŽoP č. 205 o sumu 165,76 eur (95 % zo sumy 174,48 eur), pri ŽoP\nč. 208 (výdavok č. 1 až 4 , č. 19 až 26) o sumu 11.834,65 eur (95 % zo sumy 12.457,53 eur), pri ŽoP\nč. 210 (výdavok č. 1 a 3) o sumu 2.023,42 eur (95 % zo sumy 2.129,92 eur) a pri ŽoP č. 212 (výdavok\nč. 1 až 4) o sumu 3.612,17 eur (95 % zo sumy 3.802,28 eur). Sumu 165,76 eur (ŽoP č. 205) a sumu\n17.470,24 eura (ŽoP č. 208, č. 210 a č. 212) bol žalovaný povinný vrátiť. Na základe refundačných platieb\nbola žalovanému poskytnutá suma 990,85 eur - ŽoP č. 27110230314503 (ďalej aj „ŽoP 503“) a suma\n9.077,86 eur - ŽoP č. 27110230314507 (ďalej aj „ŽoP 507“). V rámci spätného overovania výdavkov\nrefundačných platieb bolo zistené, že pôvodne uhradené výdavky nemali byť oprávnené v plnej výške,\na preto bol žalovaný povinný vrátiť sumu 990,85 eur (95 % zo sumy 1.043 eur - ŽoP č. 503) a sumu\n801,27 eur (95 % zo sumy 843,44 eur - ŽoP č. 507).\n3. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobcom uzavrel Zmluvu o NFP, avšak namietal, že žalobca\nnešpecifikoval, ktoré výdavky projektu žalovaný nepreukázal ako oprávnené, ktoré výdavky projektu\nžalobca posudzoval a z čoho pozostáva žalovaná suma. Zo strany žalobcu absentuje aj zdôvodnenie\nvykonania opakovaných kontrol. Žalobca rozhodol o neoprávnenosti výdavkov v rozpore so Zmluvou\no NFP, pretože už raz rozhodol o oprávnenosti výdavkov a následne vykonal opakovanú kontrolu, o\nktorej žalovaný nevedel. Samotná Zmluva o NFP je výsledkom procesu schvaľovania žiadosti o NFP a\npodpisuje sa, ak žiadateľ predložil úspešný projekt spolu s rozpočtom projektu. Po podpise Zmluvy o\nNFP, ktorá obsahuje záväzok žalobcu preplatiť všetky výdavky projektu, pristúpil žalovaný k realizácii\nprojektu a výkonu aktivít. Požiadal o zálohovú platbu, zaplatil dodávateľov, predložil žalobcovi zaplatené\nvýdavky a cez ŽoP mu oznámil zúčtovanie zálohovej platby s výdavkami projektu. Žalovaný riadne\nvynaložil výdavky v súlade so Zmluvou o NFP, a teda riadne zúčtoval zálohovú platbu. K ZAK uviedol,\nže ide len o interný dokument žalobcu, ktorý mu nebol doručený. Nie je zrejmé ani na základe akého\ndôvodu došlo ku kontrole, kto vydal poverenie na kontrolu, na základe akého právneho predpisu a\nprečo žalovaný nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly. Ak boli výdavky v súlade so\nschváleným rozpočtom, tak potom žalobca nie je oprávnený tieto výdavky označiť ako neoprávnené.\nPodľa žalovaného namietal žalobca vady diela, ktoré si žalovaný objednal (aktivity projektu), vyplatil\nzálohu a zhotoviteľ následne dielo zhotovil a vystavil faktúru. Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov\noznačil ako predžalobné výzvy, ktoré nie sú odôvodnené. Žalovaný bol povinný použiť NFP na výdavky\naktivít projektu do 30.04.2012, a teda nárok žalobcu na vrátenie nepoužitej zálohy sa premlčal najneskôr\n01.05.2016.\n\n4. V replike žalobca uviedol, že nárok žalobcu v podanej žalobe bol zdôvodnený, pričom zdôraznil, že\ntento si uplatňuje titulom nezúčtovania zálohovej platby v zmysle Zmluvy o NFP, ktorej neoddeliteľnou\nsúčasťou v zmysle článku 6 bod 6.3 Zmluvy o NFP sú všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len\n„VZP“). Žalovaný prijal od žalobcu žalovanú sumu a túto sumu mal použiť na realizáciu aktivít projektu.\nNárok na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti\nvýdavkov projektu. Keďže žalobca neuznal oprávnenosť výdavkov projektu, žalovanému nevznikol na\nich preplatenie nárok, a preto nie je potrebná existencia akéhokoľvek rozhodnutia o neoprávnenosti\nvýdavkov. V Zmluve o NFP [čl. 3 bod 3.1 písm. b)] je upravená maximálna možná výška NFP, čo\nale neznamená, že ide o sumu, ktorá musí byť vyplatená, resp. na ktorú vznikne žalovanému nárok.\nŽalovaný nemohol automaticky očakávať preplatenie celého NFP. V rámci kontroly vecnej správnosti\noprávnenosti výdavkov bolo zistené, že tieto boli značne nadhodnotené, a teda nehospodárne. Žalobca\nje oprávnený vykonať aj opätovnú kontrolu, čo vyplýva z bodu 46 časti 4.2.3 Systému riadenia\nštrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013, Verzia 4.0 (ďalej aj\n„Systém riadenia“), pričom záväznosť Systému riadenia je uvedená v čl. 3 bod 3.6 Zmluvy o NFP. O\nZAK bol žalovaný riadne upovedomený, čo preukazujú potvrdenia o doručení. Nesúhlasil s tvrdením\nžalovaného, že ide o zmluvu o dielo a o premlčaní nároku žalobcu.\n5. Žalovaný v duplike uviedol, že pokiaľ žalobca pri opakovanej kontrole oprávnenosti výdavkov dospel\nk iným záverom, tak to zakladá výlučne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčalo\nnajneskôr v roku 2015 (4 roky od uznania výdavkov). Žalobca v konaní svoje tvrdenia nijako nepreukázal,\nt. j. nepriložil žiadosť o platbu a ani nešpecifikoval, ktoré výdavky neuznal a prečo. Žalobca nepopísal\nžiadne pochybenie žalovaného, neuviedol žiadny dôvod, prečo žiada vrátiť späť peniaze, ktoré reálne\nžalovanému odsúhlasil v roku 2011. Žalovaný poprel, že výdavky boli neoprávnené, nehospodárne\na nezodpovedajú cenám bežným na trhu v čase a v mieste ich vzniku. Prvou kontrolou, ktorá bola\nrealizovaná v čase vynaloženia výdavkov, takýto záver nebol prijatý, navyše cena je výsledkom\nverejného obstarávania realizovaného na základe povinnosti uloženej v Zmluve o NFP, ktorej výsledkom\nbol dokument, ktorý schvaľuje proces verejného obstarávania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca schválil\nproces verejného obstarávania, ako aj ceny, ktoré boli jeho výsledkom. Žalobca schválil predpokladanú\nhodnotu výdavkov cez rozpočet projektu, ktorý prechádzal posúdením a hodnotením. Ďalej uviedol, že\nna výdavky vynaložené na základe zmluvy z roku 2010 je nutné uplatňovať Usmernenie RO č. N3/2007 v\naktualizácii č. 3 s účinnosťou od 18.12.2008, ktoré tu existovalo v čase podpisu zmluvy a nie usmernenie\nv neskorších zneniach s poukazom aj na bod 1.1.2.6 Programového manuálu.\n6. Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 05.11.2021 stanovisko, v rámci ktorého predložil súpis\nvýdavkov, ktoré boli krátené, vo forme tabuľky obsahujúcej názov výdavku, žalovaným nárokovanú\nsumu, oprávnenú sumu a zdôvodnenie krátenia spolu s výpočtom výšky neoprávneného výdavku.\nŽalobca uviedol, že vznik nároku na poskytnutie NFP podlieha okrem iného aj preukázaniu jeho\noprávnenosti podľa Usmernenia RO č. N3/2007 (Metodické usmernenie k oprávnenosti výdavkov pre\nprogramové obdobie 2007 – 2013). Uvedené vyplýva z bodu 5.32 Zmluvy o NFP, ako aj z Príručky\npre prijímateľa (kód výzvy DOP2009-SIP004). K jednotlivým aktualizáciám Usmernenia uviedol, že\nspojenie „v zmysle neskorších aktualizácií“ treba vykladať ako aktualizáciu platnú a účinnú v čase, v\nktorom prebieha kontrola jednotlivých výdavkov na základe ŽoP. Ak by žalobca chcel, aby sa použila\nlen aktualizácia Usmernenia RO č. N3/2007 platná v čase uzatvorenia Zmluvy o NFP, resp. v čase\nvyhlásenia výzvy, tak by priamo v Zmluve o NFP uviedol konkrétne číslo aktualizácie. Usmernenie RO\nč. N3/2007 a jeho aktualizácie majú účinky do budúcna. Uvedený záver o použití neskorších aktualizácií\nUsmernenia RO č. N3/2007 okrem iného potvrdzuje bod 5.3. Zmluvy o NFP. Žalobca ďalej uviedol, že\nProgramový manuál (bod 1.1.2.6) nevylučuje, aby Zmluva o NFP mala upravený vlastný režim ohľadom\noprávnenosti výdavkov.\n7. Žalovaný v reakcii na uvedené poukázal na potrebu rozhodnutia o zmene žaloby, nakoľko žalobca\naž podaním zo dňa 05.11.2021 skutkovo vymedzil žalovanú sumu a tvrdenia, ktoré vysvetľujú dôvody\núdajného krátenia, čím podstatným spôsobom doplnil žalobu. Žalovaný ďalej uviedol, že predpokladom\npre priznanie nároku môže byť iba určenie konkrétneho dôvodu, ktorý zakladá právo žalobcu zaslať\nžiadosť podľa čl. 10 ods. 6 VZP. Takýto dôvod žalobca v žiadostiach neuviedol. Zároveň, výzva na\nzaplatenie nie je uplatnením práva, ale iba deklarovaním určitej povinnosti žalovaného, pri ktorej už\npremlčanie začalo plynúť, a preto jej doručením nezačína plynúť nová premlčacia doba. Žalovaný ďalej\nnamietol žalobcom predloženú tabuľku zdôvodnenia krátenia z dôvodu, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú\nani z jedného predloženého dôkazu a teda sa nedá overiť pravdivosť týchto tvrdení, keďže chýbajú\n\ndokumenty, ktoré boli predmetom administratívnej kontroly. Žalovaný ďalej uviedol, že vypracované\nZAK z roku 2010 a 2011 sú v zmysle § 323 ObZ uznaním dlhu a tieto potvrdzujú, že výdavky sú\noprávnené. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Zmluvy o NFP nestanovuje\nspôsob zmeny Usmernenia RO č. N3/2007 a teda tu ani nebol najmenší predpoklad, že by mohlo prísť\nk stanoveniu limitov. Usmernenie RO č. N3/2007 súčasne nemôže nadobudnúť platnosť a účinnosť,\nkeďže sa nejedná o všeobecne záväzný právny predpis, a preto nie je záväzný pre žalovaného.\n8. Súd prvej inštancie uviedol, že podaním žalobcu z 05.11.2021 nedošlo ku zmene žaloby tak, ako to\npredpokladá § 140 CSP. Aj keď v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca bližšie rozpis a dôvod\nkrátenia výdavkov neuviedol, doplnenie týchto okolností nie je ani podstatné doplnenie rozhodujúcich\nskutočností tvrdených v žalobe, ale ide o prostriedky procesného útoku. Súd prvej inštancie ďalej\nskonštatoval, že nebolo sporným uzatvorenie Zmluvy o NFP, a to v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, ako aj § 15\nods. 1 zákona o pomoci a podpore, § 20 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách (zákona č. 523/2004\nZ. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súd prvej\ninštancie ďalej v čl. 2.1 Zmluvy o NFP popísal, že predmet je vymedzený tak, že ide o úpravy zmluvných\npodmienok, práv a povinností medzi stranami sporu pri poskytnutí NFP zo strany žalobcu žalovanému na\nrealizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP. Účelom Zmluvy o NFP je podľa\nčl. 2.2 spolufinancovanie schváleného projektu žalovanej zameraného na podporu tvorby a udržania\npracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania.\nZ takto vymedzeného predmetu a účelu zmluvy podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že nejde o zmluvu\no dielo. Účel a predmet zmluvy o NFP celkom zjavne nemožno podriadiť pod zmluvu o dielo, pretože\nžalobca si od žalovaného žiadne dielo neobjednával a ani sa nezaviazal, že uhradí cenu za vykonanie\ndiela. Žalobca len spolufinancuje projekt žalovaného, čo nenapĺňa pojmové znaky zmluvy o dielo. Aj\nsamotné strany sporu v zmysle uzatvorenej Zmluvy o NFP (čl. 1.3) jasne deklarovali, že uzatvárajú\nnepomenovanú zmluvu podľa ObZ a nie zmluvu o dielo. Okrem toho zákon o pomoci a podpore (§ 15\nods. 1) ani neumožňuje uzatvoriť zmluvu o dielo, ale rovnako odkazuje na použitie § 269 ods. 2 ObZ. Súd\nprvej inštancie na základe uvedeného potom zhrnul, že zo strany žalobcu nemôže ísť ani o uplatňovanie\nvád diela. V rámci čl. 3.1 Zmluvy o NFP sa strany sporu dohodli na výdavkoch projektu a NFP, pričom\nNFP je žalovanému poskytovaný do výšky 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít\nprojektu s tým, že konečná suma NFP je podľa čl. 3.2 Zmluvy o NFP vo výške 95 % zo schválených\noprávnených výdavkov. Žalovaný sa zároveň v čl. 2.3 Zmluvy o NFP zaviazal, že poskytnutý NFP použije\nv súlade s podmienkami podľa Zmluvy o NFP. Uvedené sa žalovaný zaviazal dodržať aj v zmysle čl.\n3.3 Zmluvy o NFP, podľa ktorého použije NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na\nrealizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok určených Zmluvou o NFP. Ďalej čl. 5.5 Zmluvy o NFP\ncelkové oprávnené výdavky charakterizuje ako oprávnené výdavky žalovaného, ktoré výlučne súvisia\ns realizáciou aktivít projektu v rámci oprávneného obdobia stanoveného vo výzve na predkladanie\nžiadostí o NFP, ktoré boli skutočne vynaložené vo forme nákladov alebo výdavkov žalovaného a sú\nurčené v oznámení žalobcu o schválení žiadosti o NFP. Keďže NFP je tvorený prostriedkami Európskej\núnie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (čl. 2.5 Zmluvy o NFP) musí žalovaný strpieť kontrolu\npoužitia finančných prostriedkov (čl. 3.6 Zmluvy o NFP). V zmysle čl. 3.6 Zmluvy o NFP sa žalovaný\nzaviazal dodržiavať Systém riadenia, podľa čl. 6.3 Zmluvy o NFP aj VZP a v zmysle čl. 5.2 Zmluvy\no NFP je žalovaný viazaný aj Príručkou pre prijímateľa, keďže podľa nej je povinný podávať žiadosti\no platbu. NFP predstavuje verejné financie, ktorých vynaloženie je kontrolované. Kontrolu upravujú\nVZP ako dokument, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čl. 6.3 Zmluvy o NFP). V čl. 12.1 sa\nžalovaný zaviazal, že umožní výkon kontroly/auditu/overovania na mieste zo strany oprávnených osôb v\nzmysle príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie, ako aj v zmysle Zmluvy\no NFP, pričom počas kontroly/auditu/overovania je žalovaný povinný najmä preukázať oprávnenosť\nvynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy o NFP. Článok\n12.3 VZP umožňuje oprávneným osobám vykonať kontrolu/audit/overovanie u žalovanej kedykoľvek\nod podpisu Zmluvy o NFP až do 31.08.2020. Oprávnenou osobou je podľa čl. 12.5 VZP aj žalobca a\nním poverené osoby. Súdu prvej inštancie boli predložené záznamy z priebežných administratívnych\nkontrol, ktorými boli zistené nedostatky, pričom všetky kontroly boli vykonané do 31.08.2020. Súd prvej\ninštancie preto uzavrel, že vykonanie kontroly je právomocou žalobcu, resp. ním poverenej osoby,\npričom žalovaný podpisom Zmluvy o NFP, ktorej súčasťou sú aj VZP musel vedieť, že kontrolu je možné\nvykonať až do 31.08.2020. Okrem toho oprávnenie vykonať kontrolu vyplýva riadiacemu orgánu priamo\nzo zákona o pomoci a podpore, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 1Cob/7/2018\nzo dňa 25.10.2018, ako aj v rozsudku sp. zn. 1Cob/111/2017 zo dňa 22.11.2018. Pokiaľ žalovaný\nnamietal vykonanie opakovanej kontroly, tak aj vykonanie opakovanej kontroly bolo zo strany žalobcu\n\noprávnené. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na Systém riadenia (povinnosť riadiť sa týmto\ndokumentom ukladá čl. 3.6 Zmluvy o NFP), ktorý v čl. 4.2.3 bod 46 umožňuje vykonať administratívnu\nkontrolu v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly\nmôže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré riadiaci orgán vykonal u žalovaného. VZP\ndefinujú schválené oprávnené výdavky ako skutočne vynaložené, odôvodnené a riadne preukázané\nvýdavky žalovaného schválené žalobcom, ktoré súvisia výlučne s realizáciou aktivít projektu v rámci\noprávneného obdobia stanoveného vo výzve na predkladanie žiadostí o NFP vo forme nákladov a\nvýdavkov žalovaného. Podľa čl. 5.32 Zmluvy o NFP schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká\nprijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle\nUsmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle\nneskorších aktualizácií. Príručka pre prijímateľa DOP2009-SIP004 z júla 2010, ktorá sa v zmysle VZP\nrovnako vzťahuje na vzťah medzi stranami sporu v čl. 4.2.1 upozorňuje, že schválením výdavku v\nrozpočte projektu nevzniká prijímateľovi nárok na uhradenie výdavku v prípade, že v rámci realizácie\nprojektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami Usmernenia\nRO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle neskorších\naktualizácií aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a reálnosť. Rovnako aj čl. 14.1 písm. c), d) a j) VZP\nustanovuje, že oprávnený výdavok musí spĺňať okrem iného podmienku oprávnenosti výdavkov v zmysle\npríslušnej výzvy na predkladanie žiadosti o NFP, resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú\npodmienky oprávnenosti výdavkov, musí zodpovedať cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v\nmieste ich vzniku a musí byť vynaložený v súlade so zmluvou, právnymi predpismi Slovenskej republiky\na Európskej únie. Strany sporu sa dohodli na kombinácii systému zálohových platieb a refundácie (čl.\n1.2 Zmluvy o NFP), pričom pre tento systém podľa čl. 16 bod 4.15 VZP platí, že nárok žalovaného na\nvyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti výdavkov\nprojektu (uvedené opakovane skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave v obdobných veciach sp. zn.\n1Cob/7/2018, sp. zn. 1Cob/111/2017, 2Cob/133/2018). Zároveň v zmysle čl. 16 bod 4.18 VZP žalobca\nje povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných\nvýdavkov. Oprávnenosť výdavku na projekt v zmysle vyššie uvedených dokumentov, ako aj samotnej\nZmluvy o NFP je pojmovým znakom a zmyslom poskytnutého NFP, a preto ak v rámci kontroly oprávnený\norgán zistí nedostatky, ktoré neumožňujú konkrétny výdavok označiť za oprávnený vzniká podľa čl. 10.1\npísm. a) VZP povinnosť žalovaného vrátiť NFP alebo jeho časť, ak ho nevyčerpal v oprávnenom období\npre výdavky podľa Zmluvy o NFP. Podľa Zmluvy o NFP (čl. 3) výdavky projektu musia byť oprávnené, a\npreto ak oprávnenými nie sú vzniká nárok na vrátenie NFP alebo jeho časti, ktorý má podklad priamo v\nzmluve, ktorej súčasťou sú VZP. Nejde tu preto o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako nárok žalobcu\noznačuje žalovaný. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, keďže ide o zmluvný nárok na vrátenie časti NFP,\nje premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka 4 roky a plynie v zmysle čl. 10.6 VZP a § 392 ods.\n1 ObZ po uplynutí 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Tieto žiadosti\nboli žalovanému doručené 24.02.2016 a 14.04.2016, a preto podľa súdu prvej inštancie nárok žalobcu\nna vrátenie časti NFP, uplatnený dňa 27.08.2019 na Okresnom súde Banská Bystrica, premlčaný nebol.\nPremlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, pretože zaslanie žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov\nje podmienkou ich nasledujúceho vymáhania zo strany žalobcu a tento postup upravuje čl. 10 VZP ako\nneoddeliteľnej súčasti Zmluvy o NFP.\n9. Súd prvej inštancie v rámci posudzovania oprávnenosti jednotlivých výdavkov vychádzal z uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/146/2019 zo dňa 22.01.2020, podľa ktorého súd\nmusí preskúmať postup žalobcu pri rozhodovaní o oprávnenosti výdavkov žalovaného v súvislosti so\nschváleným projektom a za tým účelom umožniť vyvrátiť/potvrdiť závery administratívnych kontrol a\npreukázať (ne)oprávnenosť vynaložených výdavkov. S ohľadom na aplikáciu § 151 ods. 1, ods. 2 CSP\ndospel súd prvej inštancie k záveru, že ak žalobca predložil ZAK a v podaní zo dňa 05.11.2011 v tabuľke\nuviedol súpis výdavkov, ktoré boli krátené spolu so zdôvodnením krátenia, t. j. skutkovým vymedzením,\nprávnym základom a spôsobom výpočtu, bolo následne povinnosťou žalovaného spochybniť buď\nskutkové zistenia alebo spôsob výpočtu kráteného výdavku. Ak tak žalovaný neurobil, ale obmedzil\nsa len na popretie tvrdení žalobcu, pričom neuviedol žiadne odlišné skutkové tvrdenia a ani spôsob\nvýpočtu, tak potom je skutkové vymedzenie krátenia a spôsob jeho výpočtu zo strany žalobcu nesporné.\nPri jednotlivých výdavkoch žalovaný namietal aplikáciu Usmernenia RO č. N3/2007 v inej aktualizácii\nnež v aktualizácii č. 3. Súd prvej inštancie však poukázal na znenie samotnej Zmluvy o NFP, ktorá v čl.\n5.32 ustanovuje, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok\nna uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007 k\noprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Okrem\n\ntoho sa strany sporu v čl. 5.3 Zmluvy o NFP dohodli, že v prípade zmeny dokumentov, na ktoré zmluva\nodkazuje platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa spravujú ich účinným\nznením; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti\nzmeny sa však posudzujú podľa doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Inak je ustanovené\npráve použitím formulácie „v zmysle neskorších aktualizácií“. Ak by úmysel zmluvných strán bolo vylúčiť\naplikáciu Usmernenia RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii, bol by v zmluve použitý výraz\nUsmernenie RO č. N3/2007 v znení aktualizácie č. 3. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na tom, že\nk zmene dokumentov môže dôjsť. Žalobca vykonával kontrolu (ako je vyššie uvedené oprávnene) a\nv čase kontroly aplikoval Usmernenie RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii, t. j. v číselnom\nznení v čase vykonania tej ktorej kontroly. Aj v príručke pre prijímateľa je uvedené, že schválením\nvýdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi nárok na uhradenie výdavku v prípade, že v rámci\nrealizácie projektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami\nUsmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle\nneskorších aktualizácií, aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a efektívnosť. Súd prvej inštancie poukázal\nna rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 20C/259/2015 zo dňa 28.11.2017, v ktorom tento\nuviedol, že každá aktualizácia nemusí byť schválená zmluvnými stranami, lebo dokument - Usmernenie\nRO 3/2007 v znení jeho aktualizácií ako sui generis, sa aplikuje na daný projekt (časovo ohraničený) v\nmomente výkonu kontroly, a nie momentom vynaloženia výdavkov. Predmetný rozsudok bol potvrdený\nKrajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 10Co/81/2018 zo dňa 25.07.2019. Aj v ďalšom\nrozsudku sp. zn. 1Cob/111/2017 zo dňa 25.11.2018 Krajský súd v Bratislave uviedol, že je neprijateľná\ndomnienka vyjadrená žalobcom, že každá aktualizácia musí byť schválená zmluvnými stranami. Na\njednej strane aktualizácia nie je dvojstranný právny úkon a z jej preambuly je zrejmé, že sa vydáva\nza účelom aktualizácie cien, resp. doplnenia výdavkov, na strane druhej podmienenie jej účinnosti\nsúhlasom prijímateľa platby by zhoršilo, resp. zneistilo efektívnu kontrolu v danom procese. V čl. 3.2\nZmluvy o NFP sa poskytovateľ zaväzuje, že na základe zmluvy poskytne prijímateľovi konečnú sumu\nnenávratného finančného príspevku vo výške 95 % zo schválených oprávnených výdavkov. To znamená,\nže uvedená čiastka je maximálna výška NFP, avšak nie je to suma, ktorá musí byť prijímateľovi, teda\nžalobcovi aj zaplatená, resp. na ktorú vznikne prijímateľovi nárok. Žalovaný teda nemohol automaticky\nočakávať preplatenie celého NFP. Pri výdavku č. 5 ŽoP 205 bol výdavok krátený z dôvodu prekrývania\nvykazovaného času finančného manažéra za obdobie 10/2010, kedy 15.10.2010 pracoval v Bratislave\nod 09:00 do 17:30 a zároveň vykonával činnosť v Košiciach od 17:00 do 21:00. Žalovaný uvedené\nničím nepoprel, ale argumentoval mesačnými nákladmi manažéra. Súdu prvej inštancie bola predložená\nzmluva o poskytovaní služieb – monitoring projektu financovaného z fondov EÚ z 05.05.2010, podľa\nktorého v čl. III. bola dohodnutá zmluvná cena všetkých nákladov spojených so zhotovením a dodaním\npredmetu zmluvy v celkovej sume 6.545 eur bez DPH, ale odmena mala byť podľa bodu 3.5 čl.\nIII uhradená na základe faktúry, ktorej prílohou bude pracovný výkaz. Ak sa v pracovnom výkaze\nmanažéra prekrývajú hodiny v rôznych mestách, tak vykonané krátenie súd prvej inštancie považoval\nza oprávnené. Pri výdavku č. 1 (Microsoft Office), č. 2 (Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie),\nč. 3 (Microsoft Project – základný kurz), č. 4 (Microsoft Project – praktické využitie), č. 26 (Ako riešiť\nsťažnosti) ŽoP 208 bolo krátenie odôvodnené zo strany žalobcu okrem iného tým, že nebol odškolený\npotrebný počet hodín. Žalovaný argumentoval tým, že pri týchto školeniach mal byť odškolený určitý\npočet osôb, resp. školiace dni. Boli realizované školiace dni a aj školenia sa zúčastnil potrebný počet\núčastníkov. Žalobca nepožadoval odškolenie konkrétneho počtu hodín pre osobu. Školenia preukazoval\nžalovaný zmluvou na zabezpečenie služieb z 21.07.2010. V čl. 6 je síce uvedená cena za školenia,\navšak v prílohe č. 1 k zmluve je uvedený podrobný popis vzdelávacích aktivít, kde Microsoft Office\nškolenie malo trvať 12 hodín, Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie školenie malo trvať 16 hodín,\nMicrosoft Project – základný kurz školenie malo trvať 14 hodín, Microsoft Project – praktické využitie\nškolenie malo trvať 12 hodín, Ako riešiť sťažnosti školenie malo trvať 8 hodín/jeden deň. Následne došlo\nk uzavretiu dodatku č. 3 k zmluve na zabezpečenie služieb, v rámci ktorého došlo k zníženiu školiacich\nhodín Microsoft Office školenie malo trvať 6 hodín, Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie školenie\nmalo trvať 4 hodiny, Microsoft Project – základný kurz školenie malo trvať 8 hodín, Microsoft Project –\npraktické využitie školenie malo trvať 4 hodiny, Ako riešiť sťažnosti školenie malo trvať 6 hodín/jeden\ndeň, pričom cena za školenia sa už nemenila. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ak došlo k zníženiu\npočtu školiacich hodín, bez úpravy ceny za školenie, je zníženie výdavku za tieto aktivity zo strany\nžalobcu dôvodné. Navyše počet hodín tvoril opis predmetu zákazky B.2 súťažných podkladov v rámci\nverejného obstarávania, ktorý žalovaný následne mimo proces verejného obstarávania zmenil, čo len\npotvrdzuje právny dôvod krátenia výdavkov zo strany žalobcu. Pri výdavku č. 7 (Monitoring externý)\nŽoP 205, výdavku č. 1 (Microsoft Office), č. 2 (Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie), č. 3\n\n(Microsoft Project – základný kurz), č. 4 (Microsoft Project – praktické využitie), č. 19 (Angličtina pre\nmierne pokročilých), č. 20 (Monitoring externý), č. 21 (Monitoring externý), č. 22 (Monitoring externý),\nč. 23 (Monitoring externý), č. 24 (Monitoring externý), č. 25 (Motivačné systémy, stratégie, hodnotenia\npracovníkov), č. 26 (Ako riešiť sťažnosti) ŽoP 208, výdavku č. 1 (tímové práce), č. 3 (komunikácia) ŽoP\n210, č. 1 (Angličtina pre pokročilých), č. 2 (Angličtina pre pokročilých), č. 3 (Rozhodovanie a riešenie\nproblémov), č. 4 (Obchodné zručnosti), bolo krátenie odôvodnené prekročením limitov na osobohodinu\npodľa príslušného Usmernenia RO N3/2007. Opakovaná kontrola zo strany žalobcu bola možná a\nrovnako aj aplikácia usmernenia RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii v čase vykonania\nkontroly má podklad v samotnej zmluve. Vykonané krátenia považoval súd prvej inštancie za oprávnené.\nVýdavok č. 25 (Motivačné systémy, stratégie, hodnotenia pracovníkov) ŽoP 208 bol krátený z dôvodu\nrozporu so zmluvou na zabezpečenie služieb z 21.07.2010, podľa ktorej je cena školenia 1.056 eur, ale\nfakturovaná bola v sume 1.057,60 eur. Aj toto zníženie považoval súd prvej inštancie za oprávnené.\nŠkolenie (Angličtina pre pokročilých), t. j. výdavok č. 1 ŽoP bol znížený aj z dôvodu, že v rozpore\nso Zmluvou o NFP (Dodatok č. 4 k zmluve o NFP) školenie prebiehalo v mesiaci 08/2011. Súd prvej\ninštancie považoval zníženie za dôvodné, pretože školenie bolo realizované v rozpore so Zmluvou o\nNFP. Pri výdavku č. 1 (Publicita projektu), č. 2 (Publicita projektu) ŽoP 503, výdavku č. 1 (Monitoring\nexterný), č. 2 (Monitoring externý), č. 3 (Monitoring externý) a č. 4 (Monitoring externý) ŽoP 507 bolo\nkrátenie vykonané z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutého pomeru priamych a nepriamych výdavkov\nv zmysle rozpočtu projektu uvedeného v prílohe č. 1 Zmluvy o NFP. Podľa príručky pre žiadateľa o\nnenávratný finančný príspevok (čl. 2.6 B) určenie percenta oprávnenosti výšky nepriamych výdavkov je\nvymedzené výškou poskytnutého finančného príspevku z priamych výdavkov projektu a to v maximálnej\nvýške 15 % priamych výdavkov projektu. Keď skutočne vynaložené priame výdavky sú základom na\nvýpočet nepriamych výdavkov, akékoľvek zníženie, prípadne nedočerpanie priamych výdavkov, bude\nmať vplyv na sumu nepriamych výdavkov. Podľa čl. 2.7 príručky pre žiadateľa o nenávratný finančný\npríspevok za oprávnené výdavky nie je možné považovať nepriame výdavky, ktoré prekročia maximálne\npovolené percento z celkových oprávnených priamych nákladov na projekt (v závislosti od objemu\nNFP). Podľa prílohy k zmluve o NFP bol rozpočet projektu určený priame výdavky – 111.085,64 eur\na nepriame výdavky 16.500 eur, t. j. pomer priamych a nepriamych výdavkov bol 14,85 %. V zmysle\npríručky pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok nie je rozhodujúce prekročenie sumy 16.500\neur, ale pomer priamych a nepriamych výdavkov s tým, že ak klesnú priame výdavky, bude to mať\nautomaticky za následok pokles aj nepriamych výdavkov. Námietka žalovaného o tom, že žalobca\nnepreukázal nadlimitné uplatnenie nepriamych výdavkov na hranicu 16.500 eur nemá oporu v zmluvnej\ndokumentácii. Žalovaný pritom relevantne nerozporoval pokles priamych výdavkov. Riadne vynaloženie\nvýdavku nemá žiadny vplyv na posúdenie pomeru priamych a nepriamych výdavkov, pretože aj riadne\nvynaložený výdavok sa stane neoprávneným, ak prekročí pomer 14,85 %. Argumentáciu žalovaného\no schválenom rozpočte projektu a následnom vynaložení výdavkov na financovanie projektu v zmysle\nrozpočtu považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú s poukazom na znenie čl. 5.32 Zmluvy o NFP.\nNárok prijímateľovi na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne\no oprávnenosti výdavkov projektu. Na základe uvedeného bolo dané zmluvné oprávnenie žalobcu na\nposúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie danej prejavom vôle zmluvných strán bolo\ndané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá bola taktiež presne\ndefinovaná. Nárok prijímateľa na vyplatenie alebo uznanie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom\nposkytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavku. To znamená, že poskytovateľ po obdŕžaní žiadosti o\nplatbu s príslušnými dokladmi je oprávnený v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok preskúmať\njej oprávnenosť. To isté platí aj pre námietku žalovaného o procese verejného obstarávania, kedy\nvýsledok verejného obstarávania neznamená, že všetky výdavky sú oprávnené. Súd prvej inštancie sa\nnestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetný nárok žalobcu mal byť riešený v správnom súdnictve,\nči administratívnom konaní. V predmetnom súdnom konaní si žalobca uplatnil zmluvný nárok vyplývajúci\nzo Zmluvy o NFP. Okamihom uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom\na žalovaným súkromnoprávny charakter a prípadné nároky z neho bolo možné uplatňovať v civilnom\nkonaní a nie prostredníctvom správneho súdnictva.\n10. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky v sume 40 eur, po zohľadnení skutočnosti, že žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej sumy\ndo omeškania, pretože paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je povinnosťou\nzo zodpovednosti za porušenie záväzkov. Keďže Zmluva o NFP bola uzavretá pred 1. februárom 2013,\ntak podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 768k ods. 2 ObZ je potrebné vychádzať z predpisov účinných\n\ndo 31. januára 2013. Súd prvej inštancie priznal nárok na úrok z omeškania v zmysle čl. 10.4, 10.5, 10.6\nVZP nasledujúce deň po uplynutí 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu\núspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v rozsahu čo do výroku I. a III. rozsudku, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b),\npísm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutej\nčasti vo výroku I. a III. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok\ntak, že žalobu vo zvyšnej časti zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže nie\nje možné zistiť ako súd prvej inštancie dospel ku všetkým záverom, ktoré sú dôvodom na priznanie\nnároku uplatneného v žalobe. V rozsudku úplne absentuje právne posúdenie veci a nie je možné zistiť\nako súd prvej inštancie nárok posúdil. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré\npovažoval za nesporné a rovnako tak, ktoré považoval za preukázané a za nepreukázané a z akého\ndôvodu. Odvolateľ namietal rozhodnutie o trovách konania, keď súd prvej inštancie nerešpektoval nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/78/03 zo dňa 09.09.2004, sp. zn. IV.ÚS/84/2014 zo dňa 23.05.2014,\nna ktoré žalovaný upozornil už v odpore, avšak sa s nimi súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal.\nV tejto súvislosti odvolateľ poukázal na nehospodárnu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Odvolateľ\npoukázal na nárok na separátnu náhradu trov konania, keď pojednávanie dňa 26.11.2021 bolo odročené\nvýlučne z dôvodov na strane žalobcu, čo vyplýva aj z úradného záznamu, keďže konaním žalobcu\n(doručením rozsiahle vyjadrenia, ktoré súd prvej inštancie akceptoval) bolo odňaté právo žalovanému\nna prípravu na pojednávanie. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že Usmernenie\nRO č. N3/2007 v znení jeho aktualizácií je dokumentom sui generis, ktorý je v priamom rozpore so\nzákonom, pretože Usmernenie RO č. N3/2007 nemôže nadobudnúť platnosť a ani účinnosť, keďže v\nzmysle Zmluvy o NFP nebol dohodnutý spôsob zmeny obsahu Usmernenia RO č. N3/2007 a ani spôsob\njeho zverejnenia a nadobúdania platnosti alebo účinnosti. Žiadne zákonné a ani zmluvné oprávnené\nnesplnomocňuje žalobcu na vydávanie nových Usmernení RO č. N3/2007, ktoré by mali mať vplyv\nna zmluvný vzťah založený Zmluvou o NFP. Súd prvej inštancie nevysvetlil, ako môže jednostranná\naktualizácia Usmernenia RO č. N3/2007, bez súhlasu druhej zmluvnej strany, nahradiť pôvodné znenie.\nSúd prvej inštancie neposúdil znenie bodu 5.32 Zmluvy o NFP s ohľadom na § 266 ods. 4 ObZ. Je\nnepochybné, že žalobca ako prvý v konaní začal vykladať tento bod takým spôsobom, ktorý je v priamom\nrozpore so záväzkovým právom a aj v rozpore s Programovým manuálom a tiež Metodickým pokynom\nCKO č. 13. Podľa odvolateľa bol súd prvej inštancie povinný vykladať bod 5.32 Zmluvy o NFP na ťarchu\nžalobcu, t. j. mal sa prikloniť k výkladu žalovaného, ktorý konal v dobrej viere a v súlade s pokynmi\nžalobcu. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo nemohol aplikovať toto ustanovenie zákona, hoci\nžalovaný naň v konaní riadne upozornil. Súd prvej inštancie vec právne neposúdil, neuviedol, ktoré\nvýdavky považoval za oprávnené, z ktorých dôkazov vyplývajú aké závery a ako právne posúdil nárok\nžalobcu na vrátenie údajne nespotrebovanej zálohy. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie\nneposúdil obsah žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a rovnako tak ani dôvod, prečo bola takáto\nvýzva zaslaná a či táto výzva bola zaslaná oprávnene. Podľa názoru odvolateľa samotné žiadosti o\nvrátenie finančných prostriedkov nemôžu byť predpokladom pre priznanie nároku, tým môže byť iba\nurčenie konkrétneho dôvodu (úkonu žalovaného), ktorý zakladá právo žalobcu zaslať žiadosť podľa čl.\n10 ods. 6 VZP. Žalobca a ani súd prvej inštancie nedokázali uviesť, na základe ktorého dôvodu v čl.\n10 ods. 1 VZP bola žiadosť zaslaná, hoci to žalovaný riadne rozporoval. Predpokladom pre zaslanie\nžiadosti o vrátenie finančných prostriedkov podľa čl. 10 ods. 6 VZP je iba konkrétna okolnosť uvedená\nv čl. 10 ods. 1 VZP. Následne potom podľa odvolateľa nie je možné odvíjať od zaslania tejto žiadosti\nzačiatok premlčacej doby a spájať s ňou právne účinky. Ak teda nešlo o porušenie čl. 10 bodu 1 VZP,\ntak súd prvej inštancie mohol priznať vrátenie finančných prostriedkov výlučne podľa zákona, napr.\npodľa úpravy bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie mal zohľadniť, že premlčanie je možné\npočítať až od momentu, kedy mohla byť zálohová platba poslednýkrát použitá, v konkrétnom prípade od\nmomentu, kedy žalobca riadne zálohu považoval za zúčtovanú, čo je preukazujú ZAK (prvé záznamy\npred ich aktualizáciami). Zaslanie výzvy je iba predpokladom pre uplatnenie iného práva (možnosť\noznámiť porušenia finančnej disciplíny), nejde o uplatnenie nového práva, s ktorým je spojené začatie\nplynutia premlčacej doby. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal nesprávne vyhodnotenie podania\nžalobcu zo dňa 05.11.2021, pretože z podania žalobcu je zrejmé, že prišlo k podstatnej zmene tvrdených\n\nskutočností. V žalobe podľa odvolateľa úplne absentuje opis toho, z čoho má žalovaná suma pozostávať.\nŽalobca svoj nárok špecifikoval až svojím podaním zo dňa 05.11.2021, v ktorom uviedol nové skutkové\ntvrdenia, na ktoré dovtedy žalovaný nemohol nijako reagovať. V tejto súvislosti upozornil na to, že v ZAK\nsú uvedené aj iné skutočnosti, ako ich uviedol žalobca v tabuľke (najmä sa tam spomína korekcia, ktorá\nvo vyjadrení žalobcu už nie je nijako popísaná). Žalobca teda až podaním zo dňa 05.11.2021 uviedol\nskutkové vymedzenie žalovanej sumy a vysvetlil dôvody údajného krátenia.\n13. V ďalšej časti odvolateľ namietal, že Zmluva o NFP nemusí mať všetky znaky zmluvy o dielo\nna to, aby sa ustanovenia tohto zmluvného typu na zmluvný vzťah vzťahoval. V zmysle bodu 2.3\na 2.4 tejto zmluvy je uvedené, že žalovaný bol povinný realizovať projekt/aktivity projektu/školenia\npodľa schváleného rozpočtu, t. j. žalovaný bol povinný vyškoliť svojich zamestnancov na základe\nobjednávky (pokynov) žalobcu. Žalobca si objednal u žalovaného školenia (pred podpisom zmluvy vydal\nrozhodnutie o schválení projektu), ktoré mal žalovaný zrealizovať a za ktoré mu mal žalobca zaplatiť\n(poskytnúť NFP), t. j. žalovaný mal hmotne zachytiť výsledok inej činnosti, t. j. vyškoliť určité osoby.\nŽalobca v zmluve uviedol, že žalovaný má vykonať verejné obstarávanie na obstaranie aktivít projektu\na následne tieto aktivity zrealizovať. Vzhľadom na to, že Zmluva o NFP má znaky zmluvy o dielo,\ntak je nutné aplikovať na zmluvný vzťah aj ustanovenia o vadách, čo súd prvej inštancie nesprávne\nposúdil. Následne odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie neposúdil charakter Usmernenia RO č.\nN3/2007, iba poukázal na judikatúru, ktorá neobsahovala žiadne odôvodnenie, prečo je Usmernenie\nekvivalentom všeobecne záväzného právneho predpisu. Usmernenie nie je všeobecne záväzný právny\npredpis, pretože nie je vydaný na základe žiadneho zákonného ustanovenia a teda jeho neskoršia\naktualizácia sa nemôže na zmluvný vzťah aplikovať v prípade, že s tým zmluvná strana nesúhlasila.\nTvrdenie súdu prvej inštancie, že „zmluvné strany sa výslovne dohodli na tom, že k zmene dokumentov\nmôže dôjsť“ je ničím nepodloženým záverom, ktorý nevyplýva ani z jedného ustanovenia zmluvy a\nani zo samotného skutkového stavu. Súd prvej inštancie teda vôbec nevysvetlil, na základe akého\nprávneho predpisu bolo Usmernenie RO č. N3/2007 vydané alebo aktualizované oproti aktualizácii\nč. 3, čím sa stal rozsudok nepreskúmateľný. Rovnako tak súd prvej inštancie v rozsudku nevysvetlil,\nna základe čoho bol žalobca oprávnený aktualizovať Usmernenie RO č. N3/2007 a kde v zmluve sa\nuvádza, že žalobca môže bez súhlasu žalovaného zmeniť výšku limitov výdavkov jednostranne počas\nzmluvného vzťahu, takéto oprávnenie nevyplýva ani zo zákona a je v priamom rozpore s dokumentmi,\nktoré vydal sám žalobca (najmä Programovým manuálom) a Centrálny koordinačný orgán (Metodický\npokyn CKO č. 13). Odvolateľ ďalej namietal absenciu právneho posúdenia Metodického pokynu CKO\nč. 13 zo dňa 30.09.2011. Ak je záväzné Usmernenie RO č. N3/2007 v inej aktualizácii ako č. 3, tak je\npotrebné prijať záver, že je záväzný aj Metodický pokyn CKO č. 13 a v takom prípade nebol žalobca\noprávnený stanovovať limity neskôr ako pri výzve na predkladanie žiadostí o NFP (pred podpisom\nzmluvy). Tento dokument vznikol skôr ako vznikli aktualizácie Usmernenia RO č. N3/2007, ktoré súd\nprvej inštancie aplikoval na zmluvný vzťah a skôr, ako prišlo k vyhotoveniu ZAK. Odvolateľ poukázal\nna príslušné ustanovenia bodu 1, 3, 4, 5 Metodického pokynu. V zmysle týchto ustanovení je zrejmé,\nže žalobca v rámci procesu posudzovania ŽoP sa neadekvátnym spôsobom odklonil od záväzného\npostupu definovaného Centrálnym koordinačným orgánom, ktorého kompetencie sú priamo upravené v\n§ 6 zákona o pomoci a podpore a aplikoval finančné limity v prípade žalovaného, ktoré ani neexistovali\nv čase vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o NFP a ani v čase podpisu Zmluvy o NFP. Súd prvej\ninštancie nezaujal stanovisko k Programovému manuálu, v zmysle ktorého (bod 1.1.2.6) podrobnejšie\nustanovenia o oprávnených a neoprávnených výdavkoch sú stanovené metodickým usmernením (RO\nč. N3/2007) v aktuálnom platnom znení k dátumu vyhlásenia výzvy, z čoho vyplýva, že limity je možné\nstanoviť iba k dátumu vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o NFP. Bod 5.32 Zmluvy o NFP\nodkazuje na konkrétne Usmernenie RO č. N3/2007, ktoré tu existovalo v čase výzvy na predkladanie\nžiadostí o NFP, teda konkrétne Usmernenie RO č. N3/2007 nie je možné meniť v priebehu času a\nuž vôbec nie potom, ako je podpísaná Zmluva o NFP. Navyše zmluva neobsahuje spôsob zmeny\nUsmernenia RO č. N3/2007. Ak Usmernenie RO č. N3/2007 neobsahuje určité limity, tak je možné ich\nstanoviť dodatočne iba na základe vzájomnej dohody, pretože inak by išlo o konanie v rozpore s § 493\nOZ, t. j. by prišlo k zmene záväzku bez súhlasu zmluvnej strany, čo je v priamo rozpore so zákonom.\nSúd prvej inštancie odmietol posúdiť jednotlivé výdavky a rozhodol výlučne na základe tvrdení žalobcu,\nže výdavky sú nehospodárne, čo je v priamom rozpore s rozhodovaním Najvyššieho súdu SR vo veci\npod sp. zn. 8Cdo/146/2019, 1Cdo/246/2019. Žalobca bol povinný preukázať, že ním stanovené výdavky\nsú stanovené objektívne a v súlade so Zmluvou o NFP, čo však neurobil, teda súd prvej inštancie\nnebol oprávnený limity stanovené v Usmernení RO č. N3/2007 v aktualizácii inej ako č. 3 považovať\nza smerodajné. Usmernenie RO č. N3/2007 obsahuje v aktualizácii č. 3 prechodné ustanovenia, ktoré\n\nrešpektujú zákaz retroaktivity a princípy právneho štátu. Súd prvej inštancie teda nielenže opomenul\nposúdiť aktualizáciu č. 3, ale ani nevysvetlil, prečo sa podľa neho mala aplikovať neskoršia aktualizácia\nna právny vzťah, ak tu existuje Metodický pokyn CKO č. 13 a v rámci zmluvy nie je dohodnutý spôsob\nzmeny Usmernenia RO č. N3/2007. Navyše pojem „v zmysle neskorších aktualizácií“ sa má vykladať\nvýlučne s ohľadom na aktualizáciu usmernenia v čase vyhlásenia výzvy na prekladanie žiadostí o NFP,\npretože iba tak je možné zachovať princípy záväzkového práva. Žalobca a súd prvej inštancie v tomto\nprípade aplikoval nesprávne usmernenie, pretože aplikoval usmernenie v aktualizácii s konkrétnym\nčíslom, pričom mal na základe zmluvy aplikovať usmernenie s názvom „Usmernenie RO č. N3/2007\nk oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácii“, ktoré\nnikdy nevydal. Ak zmluva neuvádza spôsob aktualizácie alebo zmeny usmernenia RO č. N3/2007, tak\nžalobca nebol vôbec oprávnený tento dokument meniť alebo aktualizovať vo vzťahu k žalovanému.\nOkrem toho, že žalobca nevydal žiadne Usmernenie s dovetkom „v zmysle neskorších aktualizácií“, tak\nneexistuje ani žiadny zákonný alebo zmluvný rámec, ktorý by upravoval spôsob určenia výšky limitov\nalebo rozsah určenia limitov prostredníctvom Usmernenia RO č. N3/2007. Ak by žalobca aj chcel uplatniť\nakékoľvek nové limity, tak by musel zdôvodniť, prečo k limitom pristúpil, čo nevysvetlil. S ohľadom\nna Metodický pokyn CKO č. 13 zo dňa 30.09.2011, ako aj znenie Usmernenia RO č. N3/2007, nie je\nmožné zistiť prečo práve žalobcom určené limity výdavkov sú údajne hospodárne, a preto nie je zrejmé,\nako súd prvej inštancie posúdil samotnú hospodárnosť výdavkov, ak tak bol povinný urobiť v zmysle\njudikatúry Najvyššieho súdu SR (metodika určenia limitov). Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne\nzisteného skutkového stavu, pretože z dôkazov produkovaných žalovaným jednoznačne vyplýva, že\nvšetky výdavky boli oprávnené a preukázané. V rámci schváleného rozpočtu boli schválené rámcové\nparametre školení/aktivít projektu, ktoré boli zo strany žalovaného dodržané, t. j. nebol tu dôvod na\nkrátenie výdavkov. Sporným bodom bola aplikácia limitov, ktorú súd prvej inštancie nevyhodnotil, t. j.\nnezobral vôbec do úvahy, že tu bola dohoda o použití Usmernenia RO č. N3/2007 v aktualizácii č. 3 a\nak by táto aktualizácia bola použitá, tak by ku kráteniu výdavkov vôbec neprišlo, t. j. súd prvej inštancie\naplikoval nesprávnu aktualizáciu. Ďalej odvolateľ namietal nezrozumiteľné vysvetlenie ohľadom pomeru\npriamych a nepriamych výdavkov, keďže nie je možné zistiť, ako dospel súd prvej inštancie k záveru,\nže bol prekročený pomer priamych a nepriamych výdavkov, navyše nie je vôbec možné zistiť, o koľko\nbol prekročený tento pomer.\n14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že odôvodnenie rozsudku podáva ucelenú a\ndostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky nastolené v tunajšom\nkonaní. Žalovaný nepoukázal ani na jedno ustanovenie Zmluvy o NFP, ktoré by porušil žalobca. Súd\nprvej inštancie sa vysporiadal s procesným nárokom na náhradu trov konania, pričom svoje právne\nposúdenie riadne zdôvodnil zákonnou úpravou (bod 46. odôvodnenia rozsudku). Ako správne uviedol\nsúd prvej inštancie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať zásadu úspechu\nv zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný však žiada nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, napriek\njeho úspechu v konaní. Avšak nepriznať náhradu trov úspešnej strane možno len v prípade aplikácie §\n257 CSP, teda výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však v tunajšom konaní\nnie sú dané. Žalobca má legitímne právo zvoliť si právneho zástupcu s primeranou špecializáciou a\nskúsenosťami a s tým spojené právo na náhradu trov právneho zastúpenia v prípade úspechu v konaní,\ninak by došlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Trovy konania vzniknuté tým, že ministerstvo je v\nspore zastupované advokátom, aj keď zamestnáva osoby znalé práva, nemožno pokladať za trovy,\nktoré nie sú potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva. K námietke, že súd prvej inštancie\nnerozhodol o separátnej náhrade trov konania, žalobca uviedol, že prvé pojednávanie dňa 26.11.2021\nbolo odročené výlučne z dôvodov na strane žalobcu, čo vyplýva aj z úradného záznamu, keďže konaním\nžalobcu (doručením rozsiahle vyjadrenia, ktoré súd prvej inštancie akceptoval) bolo odňaté právo\nžalovanému na prípravu na pojednávanie. Tvrdenie žalovaného je zavádzajúce. Pojednávanie nebolo\nodročené z dôvodov na strane žalobcu, ale z dôvodu, že žalovaný účelovo neprevzal elektronickú poštu\na nechal plynúť úložnú lehotu. Žalobca doručil súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného dňa\n05.11.2021 v dostatočnom časovom predstihu - tri týždne pred pojednávaním. K ďalším odvolacím\ndôvodom, žalobca uviedol, že osobitná povaha právneho vzťahu podľa Zmluvy o NFP odôvodňuje jeho\nnastavenie vzhľadom na kontrolu nakladania s NFP, keďže žalovaný získal verejné finančné prostriedky\n(NFP) bez poskytnutia protihodnoty. Preto je aj opodstatnený osobitný režim kontroly nakladania s NFP.\nŽalovaný akceptoval podmienky poskytovania NFP na základe Zmluvy o NFP, ako prejav slobodnej\nvôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody. Pritom všetky zmluvné dojednania, o ktoré žalobca opiera\nargumentáciu, boli súčasťou Zmluvy o NFP od počiatku (od jej uzatvorenia). Žalovaný v bode 6.10\nZmluvy o NFP vyhlásil, že si text Zmluvy o NFP riadne a dôsledne prečítal, jej obsahu porozumel,\n\njeho prejav vôle je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný. Žalovaného nikto nenútil, aby svoj projekt\nfinancoval prostredníctvom NFP. Žalovaný riadne uzatvoril Zmluvu o NFP, a tak akceptoval všetky\npodmienky s tým spojené. NFP môže byť poskytnutý výlučne na oprávnené výdavky (bod 3.3. Zmluvy o\nNFP). Oprávnenosť výdavkov posudzuje a rozhoduje o nej žalobca kontrolou ŽoP v zmysle čl. 16 body\n4.17 a 4.18 VZP. Nárok prijímateľa (žalovaného) na NFP vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ\n(žalobca) rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu, ako to vyplýva z čl. 16 bod 4.15 VZP a aj\nz § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore. Právo a zároveň povinnosť rozhodovať o oprávnenosti\nvýdavkov má žalobca, a preto je jeho oprávnením aplikovať podmienky oprávnenosti výdavkov v\nzmysle príslušných zmluvných dojednaní a metodických predpisov, na ktoré odkazuje Zmluva o NFP.\nOverovanie oprávnenosti výdavkov predstavuje zložitý proces výkonu kontrolných činností, ktoré sú\nzachytené v ZAK. Žalobca overuje prijímateľom (žalovaným) deklarované výdavky nielen vzhľadom\nna výšku limitov v zmysle príslušných metodických usmernení, ale aj charakter aktivity, na ktorú boli\nvynaložené výdavky, pomer priamych a nepriamych výdavkov, formálne podklady k výdavkom, obdobie\nvynaloženia výdavkov, neprekrývanie sa výdavkov, hospodárnosť a efektívnosť vynaloženia výdavkov\na množstvo ďalších kritérií. Žalobca v konaní podrobne vysvetlil dôvody krátenia jednotlivých výdavkov\n(vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.11.2021). Žalovaný bol schopný reagovať len všeobecnými tvrdeniami,\nnapádajúc najmä použitie Usmernenia RO č. N3/2007 v zmysle neskorších aktualizácií, ako je tomu\naj v odvolaní. Žalobca odkázal vo vzťahu k dôvodnosti nároku, oprávnenosti výdavkov a dôkaznému\nbremenu, k zákonnej povinnosti kontrolovať hospodárnosť výdavkov a oprávnení zamietnuť, resp.\nupraviť výšku platby, ako aj k opätovnej kontrole, Metodickému pokynu a Programovému manuálu,\nverejnému obstarávaniu, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a k premlčaniu, na svoje skoršie\nvyjadrenia predložené v tunajšom konaní. Súd prvej inštancie v bodoch 35. až 40. odôvodnenia rozsudku\npodrobne zdôvodnil, ktoré výdavky považuje za oprávnené a z ktorých dôkazov vyplývajú tieto závery.\nOhľadom aplikácie aktualizácií Usmernenia RO č. N3/2007 sa súd prvej inštancie jasne vysporiadal\nv bode 34. odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie neoznačil Usmernenie RO č. N3/2007 za\nvšeobecne záväzný právny predpis. Podľa žalobcu Metodický pokyn CKO č. 13 zo dňa 30.09.2011\nnemá pre konanie relevanciu, keďže bol prijatý dňa 30.09.2011, t. j. nielen po zverejnení výzvy na\npredkladanie žiadostí o NFP dňa 15.06.2009, na základe ktorej bola uzatvorená Zmluva o NFP, ale\naj po uzatvorení samotnej Zmluvy o NFP. Žalobca nemohol nastaviť výzvu na predkladanie žiadostí\no NFP v roku 2009 podľa Metodického pokynu z roku 2011. Programový manuál nevylučuje, aby\nZmluva o NFP mala upravený vlastný režim ohľadom oprávnenosti výdavkov. Z Programového manuálu\nje zrejmé oprávnenie riadiaceho orgánu (žalobcu) upraviť kritéria oprávnenosti výdavkov v porovnaní\ns Usmernením RO č. N3/2007 platným k dátumu vyhlásenia výzvy, okrem iného aj stanoviť limity\nvýdavkov. Záväznosť Programového manuálu nebola v tunajšom konaní preukázaná a ani odôvodnená.\nUstálená rozhodovacia prax súdov potvrdzuje argumentáciu žalobcu v tunajšom konaní, najmä ohľadom\nšpecifickosti právnych vzťahov súvisiacich s NFP, rozsahu nároku na NFP, ako aj oprávnenia žalobcu\nkrátiť výdavky, ktoré vyplýva zo zmluvných dojednaní, predpisov záväzných pre strany podľa zmluvných\ndojednaní, vrátane použitia Usmernenia RO č. N3/2007, ale aj priamo zo zákona (§ 7 ods. 6 zákona o\npomoci a podpore). V tomto smere žalobca poukázal na rozhodovaciu súdnu prax potvrdzujúcej jeho\nargumentáciu.\n15. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že pokiaľ vznesené námietky neboli posúdené súdom\nprvej inštancie, tak legitímne očakáva, že budú posúdené odvolacím súdom. V tejto súvislosti poukázal\nna absenciu konkrétneho dôvodu v čl. 10 ods. 1 VZP, na základe ktorého bola Žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov zaslaná s poukazom na druhú vetu v čl. 10 ods. 6 VZP, ktorá presne uvádza,\nčo je následkom nezaplatenia finančných prostriedkov na základe zaslanej výzvy. V odvolaní žalovaný\npoukázal na porušenie čl. 10 ods. 1 a 6 VZP, nesprávnu aplikáciu Usmernenia v rozpore s bodom\n5.32 Zmluvy o NFP - žalobca nepredložil v rámci súdneho konania „Usmernenie RO č. N3/2007\nk oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácii“, ale\niba Usmernenie v rôznych aktualizáciách. Súd prvej inštancie k trovám konania v konaní odmietol\naplikovať nález Ústavného súdu SR a neuviedol právnu argumentáciu k odklonu od tohto nálezu.\nŽiadna suma z priznanej náhrady trov súdneho konania nebude pokrývať náklady štátu na súdne\nkonanie, pričom právny zástupca je štátom zaplatený v zmysle verejne dostupných zmlúv, čiže v tomto\nprípade je nehospodárne priznávať ďalšiu odmenu, ktorá ak nebude priznaná v súdnom konaní, tak na\nňu právnemu zástupcovi ani nevznikne žiadny nárok. Žalobca o oprávnenosti výdavkov nerozhoduje,\njeho názory na oprávnenosť výdavkov podliehajú súdnemu prieskumu, čo sa v tomto prípade nestalo.\nNásledne sa odvolateľ vyjadril k záväznosti Metodického pokynu CKO č. 13, ako aj k údajne ustálenej\nrozhodovacej praxi, v zmysle ktorej nevyplýva to, či zmena dokumentu bola v súlade s obsahom zmluvy\n\na či táto zmena bola odôvodnená, t. j. súd prvej inštancie neuviedol, prečo je možné aplikovať limity,\nktoré pre prijímateľov (žalobcu) neboli známe v čase prípravy projektu a podpisu Zmluvy o NFP.\n16. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia rozsudku riadne\nposúdil právnu povahu Usmernenia RO č. N3/2007. Zároveň sa opätovne vyjadril k aplikácii Metodického\npokynu CKO č. 13 zo dňa 30.09.2011, Programového manuálu zo dňa 04.06.2010, Usmernenia RO č.\nN3/2007 v znení neskorších aktualizácií, ako aj k námietkam odvolateľa o zaslanej výzve v rozpore s čl.\n10 ods. 1, ods. 6 VZP, k trovám konania a k rozhodovaniu o oprávnenosti výdavkov.\n17. Následne žalobca v ďalších vyjadreniach doručených odvolaciemu súdu poukázal na judikatúru\nsúdov Slovenskej republiky, a to v podaní doručenom súdu dňa 08.02.2023 (rozhodnutie Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 6Cob/29/2022 zo dňa 20.12.2022), dňa 26.06.2023 (rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3Co/2/2022 zo dňa 30.03.2023) dňa 09.01.2024 a dňa 10.01.2024 (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/36/2023 zo dňa 30.11.2023), dňa 25.09.2024 (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/20/2023 zo dňa 28.06.2024), dňa 02.04.2025 (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/4/2024 zo dňa 20.02.2025). Predmetné vyjadrenia boli žalovanému\ndoručené dňa 19.04.2025.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého\npo vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého\nrozsudku.\n19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n22. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.\nAk však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.\n23. Podľa § 392 ods. 1 ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal\nzáväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).\n24. Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.\n25. Podľa § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri\nrealizácii pomoci a podpory.\n26. Podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe\nzmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n27. Podľa § 24b ods. 1 a 2 zákona o pomoci a podpore kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán.\nRiadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne\na materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3. Kontrolou\n\nprojektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby\na súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a\nuzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť,\nefektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.\n28. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku\na svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a\ndostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom,\nteda opodstatnenosti nároku na zaplatenie 19.428,12 eur z titulu nároku žalobcu na vrátenie časti NFP.\n29. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil namietané logické nedostatky\nalebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa\nmali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne\nargumentačne vysvetlil opodstatnenosť nároku žalobcu na vrátenie časti NFP, teda nezúčtovania\nzálohovej platby v zmysle Zmluvy o NFP, ktorým sa v podstatnom rozsahu zaoberal v bode 31.\na 32. odôvodnenia rozsudku vysporadúvajúc sa aj s procesnou obranou žalovaného, keď identifikoval\npredmetný nárok ako nárok na vrátenie v zmysle čl. 10.1 písm. a) v spojení s ods. 6 VZP, keď\nžalobca v rámci opakovanej kontroly oprávnenosti výdavkov zistil nedostatky, ktoré neumožňovali\noznačiť ten-ktorý výdavok za oprávnený v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia RO\nč. N3/2007 v znení neskorších predpisov. Zároveň súd prvej inštancie ozrejmil aj neopodstatnenosť\núvah žalovaného o posúdení nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia, keďže nárok na vrátenie\nneoprávnených výdavkov má podklad priamo v Zmluve o NFP, ktorej súčasťou sú VZP a ďalšie\nprílohy, na ktoré zmluva odkazuje, pričom oprávnenosť výdavkov je zmluvne upravená (čl. 1.2,\nčl. 3, čl. 5.32 Zmluvy o NFP, čl. 14.1, čl. 16 bod 4.15, 4.18 VZP, Usmernenie RO č. N3/2007\nk oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácii, t. j.\nv čase vykonania tej-ktorej kontroly, bod 4.2.1 Príručky pre prijímateľa DOP2009-SIP004). Súd prvej\ninštancie sa zaoberal aj s posúdením predmetnej Zmluvy o NFP ako zmluvy uzatvorenej v zmysle §\n269 ods. 2 ObZ, ako aj § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore a § 20 ods. 2 zákona o rozpočtových\npravidlách, keď na námietku žalovaného, že Zmluva o NFP je zmluvou o dielo, v zmysle ktorej si\nžalobca uplatňuje nároky z vád diela, v bode 28. a 29. odôvodnenia rozsudku posúdil účel a predmet\nZmluvy o NFP. Súd prvej inštancie vychádzajúc z čl. 5.3 a 5.32 Zmluvy o NFP aplikoval príslušné\nUsmernenia RO č. 3/2007 v znení neskorších aktualizácii, t. j. v číselnom znení v čase vykonania tejktorej kontroly. Zároveň v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že nie každá aktualizácia musí byť\nschválená zmluvnými stranami, keďže nejde o dvojstranný právny úkon, ktorý musí byť odsúhlasený\nžalovaným. V kontexte námietok žalovaného sa súd prvej inštancie v súlade s vykonaným dokazovaním\na príslušnými ustanoveniami Zmluvy o NFP a jej príloh zaoberal rozložením dôkazného bremena (bod\n33. odôvodnenia rozsudku), v nadväzností na čo vysvetlil, ktoré výdavky považoval za oprávnené (bod\n34. až 40. odôvodnenia rozsudku), a to aj z akých dôvodov považoval vykonanie krátenia predmetných\nvýdavkov zo strany žalobcu za oprávnené (prekrývanie hodín v pracovnom výkaze, Zmluva o NFP,\ndodatok č. 4 k Zmluve o NFP, limity na osobohodinu podľa príslušného Usmernenia RO č. N3/2007,\npomer priamy a nepriamych výdavkov v zmysle rozpočtu projektu uvedeného v prílohe č. 1 k Zmluve\no NFP, bod 2.7 príručky pre žiadateľa o NFP) a aj na základe akých listinných dôkazov dospel\nk predmetnému záveru (zmluva o poskytovaní služieb, pracovný výkaz, zmluva o zabezpečení služieb\nz 21.07.2010, prílohy č. 1 k uvedenej zmluve, dodatok č. 3 k zmluve o zabezpečení služieb). Súd prvej\ninštancie vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú (bod 32.\nodôvodnenia rozsudku). Súd prvej inštancie preto uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým\nstavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu, ako aj príslušným právnym\nposúdením (bod 33. až 34. odôvodnenia rozsudku) reagujúc na podstatné námietky žalovaného, a preto\nje možné uzavrieť, že dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru o neoprávnenosti výdavkov\nv zmysle Zmluvy o NFP v sume 19.428,12 eur, ktorý ako príslušný nárok s príslušenstvom žalobcovi\npriznal.\n\n30. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie tak zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej\ninštancie uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti zistil, aké dôkazné prostriedky použil a\ns ohľadom na použitú argumentáciu strán konania sa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj\npodstatnými právnymi otázkami majúcimi vplyv na rozhodnutie o veci. S ohľadom na uvedené, preto\nlen na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa nasledovné\ndôvody v kontexte odvolacích dôvodov.\n31. Odvolateľ v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti civilného procesu namietal, že práve\numožnením doplnenia špecifikácie žalovanej sumy podaním zo dňa 05.11.2022 došlo k porušeniu\nrovnosti strán konania a zásady koncentrácie, keď súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby.\nZmenou žaloby v zmysle § 140 CSP je taký návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna\nzmena), alebo ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), alebo podstatná zmena alebo\ndoplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, teda prípad, ak žalobca síce naďalej žiada\nrovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu veci\n(skutkového základu veci), než ako uviedol v podanej žalobe. V prejednávanej veci však nešlo ani\no jednu z uvedených alternatív, podstatných pre záver o zmene žaloby. Žalobca si neuplatnil iné\nprávo než to, ktoré označil v žalobe, podstatne nezmenil ani nedoplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené\nv žalobe, pričom v porovnaní so žalobou žiadal rovnako tak priznať nárok na vrátenie NFP vo výške\n19.428,12 eur s príslušenstvom z výdavkov zúčtovaných zálohových platieb a refundačných platieb\nv jednotlivých ŽoP č. 205, 208, 210, 212, 503, 507. K upresneniu dôvodov nezúčtovaných záloh došlo\ns ohľadom aj na rozporovanie predmetných skutočností žalovaným, čo predstavuje riadne uplatnenie\nprostriedkov procesného útoku zo strany žalobcu.\n32. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o porušení princípu kontradiktórnosti konania a práva na\nspravodlivý proces neuvedením nesporných skutkových okolností, či preukázaných a nepreukázaných\nskutočností, je potrebné vysvetliť, že zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je možnosť strany\npopierať (contra dicere), teda vyvrátiť a spochybniť návrhy a argumenty druhej strany, ako aj právo\nna to, aby sa vypočuli argumenty a návrhy strany konania (bližšie pozri aj nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. II. ÚS/83/2019 zo dňa 23.05.2019, ale aj sp. zn. III. ÚS/32/2015 zo dňa 07.06.2016).\nOdvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/66/2020 zo\ndňa 28.10.2020, v zmysle ktorých aj v prípade nedodržania striktného postupu v zmysle § 181 ods.\n2 CSP zo strany súdu nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných\npráv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto zákonného ustanovenia žiadnym\nspôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,\nnavrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje\nnávrhy a podobne. Odvolací súd v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019 poukazuje na to, že „cieľom ust. § 181 ods. 2 CSP je zamerať\nprocesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas\nkonania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť\nkonanie tak, aby sa nevykonávali zbytočne dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa\npozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne\nbezvýznamné. Porušenie tohto zákonného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej\nprocesných práv. Súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ust. § 181 ods. 2\nCSP, vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci.\n33. Odvolací súd po oboznámení sa so zvukovými záznamami z jednotlivých pojednávaní mal za\npreukázaný postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie v priebehu konania určil,\nktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ako aj uviedol predbežné právne posúdenie veci,\na to v priebehu pojednávania dňa 04.05.2022 a dňa 03.08.2022, na čo mali strany sporu možnosť\nreagovať, a preto v tomto smere nedošlo k ujme na právach odvolateľa (túto ujmu odvolateľ ani bližšie\nnepopísal). Skutočnosť, že súd prvej inštancie exaktne nepopísal nesporné skutočnosti v priebehu týchto\npojednávaní nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ale ani odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže v konaní nejde o vadu, ktorá by zakladala nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Odvolateľ v tomto smere ani nevysvetlil, aký vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci malo\nnepopísanie nesporných skutkových okolností v priebehu pojednávania, pričom po oboznámení sa s\njednotlivými zvukovými záznamami a obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že strany sporu mali\ndostatočný a aktívny priestor na uplatňovanie návrhov a argumentov, a to aj v nadväznosti na predbežné\nprávne posúdenie súdom prvej inštancie sporných okolností, ktoré sú práve pre rozhodnutie vo veci\n\nsmerodajnými. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami rozhodnými\npre posúdenie samotnej veci v odôvodnení rozsudku, pričom uzavrel aj ktoré skutočnosti považoval za\nnesporné, ako uzatvorenie Zmluvy o NFP a jej obsah, čo vyplýva z bodu 28. odôvodnenia rozsudku,\nči skutkové vymedzenie krátenia jednotlivých výdavkov a spôsob jeho výpočtu, čo vyplýva z bodu 33\nodôvodnenia rozsudku. Na základe uvedeného tak dospel k záveru, že konanie pred súdom prvej\ninštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil\nžiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n34. Odvolací súd ďalej uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadne právneho\nposúdenia Zmluvy o NFP uzavretej medzi stranami sporu, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako\nnepomenovanú zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 ObZ. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na\nbod 1.3 Zmluvy o NFP, podľa ktorého žalobca a žalovaný Zmluvu o NFP uzatvorili v zmysle § 269 ods.\n2 ObZ, v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore a v zmysle § 20 ods. 2 zákona o rozpočtových\npravidlách. Súd prvej inštancie správne zistil, že na základe Zmluvy o NFP sa žalobcovi ako prijímateľovi\nposkytovali finančné prostriedky z verejných zdrojov, a to z rozpočtu Európskej únie, ako aj z rozpočtu\nSR, na vopred stanovený účel, bez adekvátnej protihodnoty od žalovaného ako prijímateľa. Na kontrolu\na audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej\ndisciplíny sa vzťahoval režim upravený v právnych predpisoch EÚ a SR (najmä zákon o správach\nfinančnej kontroly, zákon o rozpočtových pravidlách a zákon č. 502/2011 Z. z. o finančnej kontrole a\nverejnom audite). Súd prvej inštancie s ohľadom na príslušné ustanovenia, podľa ktorých sa Zmluva\no NFP uzatvára, ako aj skutočnosť, že NFP je poskytovaný z verejných zdrojov, preto pri posudzovaní\npojmových znakov zmluvy o dielo v porovnaní s charakterom a účelom Zmluvy o NFP, prijal správny\nzáver, že v danom prípade nebola uzatvorená zmluva o dielo, v dôsledku čoho nie je možné predmetný\nnárok poskytovateľa NFP posudzovať z hľadiska uplatňovania vád diela, ako to opakovane v podanom\nodvolaní namietal žalovaný.\n35. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neposúdil, či Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov doručené žalovanému dňa 24.02.2016 a dňa 14.04.2016 boli vyhotovené v súlade s čl. 10\nods. 1 VZP a rovnako tak ani neposúdil právny dôvod, ktorý oprávňoval žalobcu zaslať takúto žiadosť\na teda aj zakladal nárok na vrátenie finančných prostriedkov. Podľa odvolateľa potom v dôsledku takto\nneplatného úkonu-výzvy nemohla ani začať plynúť premlčacia doba. Predovšetkým je potrebné uviesť,\nkeďže NFP predstavuje verejné financie, ktorých vynaloženie je kontrolované a zároveň medzi stranami\naj zmluvne upravené (čl. 12.1, 12.3, 12.5 VZP, § 24b ods. 1 a 2 zákon o pomoci a podpore), že súd\nprvej inštancie správne uzavrel, že žalobca bol oprávnený vykonať kontrolu u žalovaného kedykoľvek\nod podpisu Zmluvy o NFP až do 31.08.2020, a to aj opakovane (čl. 4.2.3 bod 46 Systém riadenia, § 7\nods. 6 zákon o pomoci a podpore, čl. 12.3 VZP). V prípade zistení nedostatkov v rámci vykonávanej\nkontroly, ktoré neumožňujú označiť výdavok (aj skutočne vynaložený) zo strany prijímateľa NFP za\noprávnený, vzniká povinnosť žalovaného v zmysle čl. 10.1 písm. a) VZP povinnosť vrátiť NFP alebo\njeho časť. Avšak s ohľadom na námietky odvolateľa je treba uviesť, že žiadny z bodov čl. 10 VZP\nneupravuje povinnosť žalobcu uviesť konkrétny dôvod v zmysle čl. 10 ods. 1 VZP, ako sa nesprávne\ndomnieval odvolateľ, keďže citované ustanovenie naopak upravuje povinnosti prijímateľa NFP, teda\nžalovaného. Rovnako tak čl. 10 bod 4 a bod 5 neupravuje povinnosť poskytovateľa NFP v žiadosti\no vrátenie finančných prostriedkov uviesť a citovať konkrétny dôvod, ale upravuje stanovenie rozsahu\npovinnosti (bod 4) a uvedenie výšky NFP (bod 5). Na základe uvedeného je preto námietka odvolateľa\no nedostatočnom vysporiadaní sa s námietkou absencie dôvodu v žiadosti o vrátenie NFP, ako aj\nsamotná námietka neurčitosti výzvy z uvedeného dôvodu, bezpredmetná. V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že rovnaký záver v právne a skutkovo obdobnej veci prijal Najvyšší súd SR sp. zn. 2Obdo/36/2023\nzo dňa 30.11.2023 (bližšie pozri bod 25. a 35. citovaného rozhodnutia), v zmysle ktorého „Nie je kľúčové,\nresp. nie je pre rozhodnutie súdov vo veci podstatná odpoveď na otázku dovolateľky, na základe, akého\nkonkrétneho ustanovenia čl. 10 bodu 1 VZP bola výzva (Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov) zo\ndňa 13. februára 2015 zaslaná tak, aby mala právne účinky, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Zmluvy\nani VZP nevyplýva, že postup podľa čl. 10 bod 6 VZP (tak, aby mal právne následky) si výslovne vyžaduje\nzaslanie výzvy podľa v nej konkrétne uvedeného ustanovenia čl. 10 bodu 1 VZP, nedodržanie ktorého\npostupu by bolo sankcionované absenciou jej právnych následkov“.\n36. Súd prvej inštancie sa však v bode 32 odôvodnenia rozsudku osobitne zaoberal čl. 10 bod 6 VZP,\na to vo vzťahu k určeniu začiatku plynutia premlčania nároku žalobcu, so závermi ktorými sa odvolací\nsúd v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ ide počiatok plynutia 4-ročnej premlčacej doby, je zrejmé, že\n\ntáto nemôže začať plynúť skôr, ako po uplynutí 50 dní odo dňa doručenia žiadostí o vrátenie finančných\nprostriedkov, teda dňa 14.04.2016 a 03.06.2016 (bližšie pozri aj v spojení s bodom 45. odôvodnenia\nrozsudku), keďže zaslanie žiadosti o vrátenie NFP je podmienkou ich následného vymáhania, pričom\nžalobca bol oprávnený vykonávať kontrolu výdavkov, a to až do 31.08.2020 (čl. 12.3 VZP).\n37. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, odvolací súd sa zaoberal aj tým, či súd prvej\ninštancie použil Usmernenie v nesprávnej aktualizácii (podľa žalovaného mala byť použitá aktualizácia\nč. 3). Súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na čl. 5.32\nZmluvy o NFP, v zmysle ktorého schválením výdavku v rozpočte nevzniká prijímateľovi automaticky\nnárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007\nk oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií, prijal\nzáver, že takéto znenie uvedeného zmluvného ustanovenia predstavuje zmluvný základ pre to, aby\nsa predmetné Usmernenie používalo v znení neskorších aktualizácii, t. j. v číselnom znení v čase\nvykonania tej-ktorej kontroly, a to práve v dôsledku vykonávanej kontroly, kedy žalobca v čase tejto\nkontroly aplikoval Usmernenie RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácií. S poukazom na čl. 5.3\nZmluvy o NFP podľa súdu prvej inštancie sa strany sporu dohodli, že v prípade zmeny dokumentov,\nplatí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa spravujú ich účinným znením;\nvznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny\nsa však posudzujú podľa doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Slovným vyjadrením „inak“\nje ustanovené práve použitím formulácie „v zmysle neskorších aktualizácií“. Súd prvej inštancie tiež\npoukázal na to, že neskoršie aktualizácie označené konkrétnym číslom sú práve Usmernením RO\nč. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii presne číselným označením v čase vykonávania tej-ktorej\nkontroly. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd, pričom tento záver\nprijal už aj Najvyšší súd SR sp. zn. 2Obdo/36/2023 zo dňa 30.11.2023, z ktorého je zrejmé, že z obsahu\nčlánku čl. 5 bod 5.32 Zmluvy o NFP nepochybne vyplýva požiadavka preukazovania oprávnenosti\nvýdavkov vynaložených v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia (RO č. N3/2007) a táto\nje založená dohodou zmluvných (sporových) strán. Je potrebné vziať do úvahy aj čl. 5 bod 5.3 Zmluvy\no NFP, podľa ktorého sa strany dohodli, že v prípade každej zmeny právnej úpravy a dokumentov, na\nktoré Zmluva o NFP odkazuje platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa\nspravujú ich účinným znením; vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím\núčinnosti zmeny sa však posudzujú podľa doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Odvolací\nsúd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/21/2022, z ktorého vyplýva,\nže ak by zmluvné strany chceli, aby sa použila len aktualizácia Usmernenia č. N3/2007 platná a\núčinná v čase uzatvorenia zmluvy o NFP, tak by si v zmluve dohodli konkrétne číslo aktualizácie, a\nnebolo by tam uvedené znenie „v zmysle neskorších aktualizácií“. Toto zmluvné dojednanie upravuje\nna základe zmluvnej vôle zmluvných strán základ k tomu, aby sa súčasťou zmluvy o NFP stali i\naktualizácie označených dokumentov, a teda i Usmernenia RO č. N3/2007. Nie je neobvyklé, že zmluva\nodkazuje aj na iné existujúce listiny ako prílohy k zmluve, doplnky, usmernenia, všeobecné podmienky,\nktoré sa stávajú súčasťou zmluvy jej uzavretím, pričom nie je vylúčené dohodnúť aj ich aktualizácie v\npriebehu zmluvného vzťahu. Usmernenie RO č. N3/2007 patrí medzi dokumenty, na ktoré Zmluva o NFP\nodkazuje v bode 2.3., kde sa poskytovateľ zaväzuje poskytnúť NFP v súlade so Zmluvou a všetkými\ndokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2017 (dovolanie žalobcu odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Obdo/28/2021), podľa ktorého „je neprijateľná domnienka, že každá aktualizácia musí\nbyť schválená zmluvnými stranami. Na jednej strane aktualizácia nie je dvojstranný právny úkon a\nz jej preambuly je zrejmé, že sa vydáva za účelom aktualizácie cien, resp. doplnenia výdavkov,\nna strane druhej podmienenie jej účinnosti súhlasom prijímateľa platby by zhoršilo, resp. zneistilo\nefektívnu kontrolu v danom procese. Žalobca súhlasil s takto nastavenými podmienkami zmluvy, vrátane\npodmienok a kritérií posudzovania oprávnenosti výdavkov vynaložených v rámci projektu“.\n38. V čl. 5 bod 5.32 Zmluvy o NFP je tak vyjadrené, že v prípade Usmernenia ide o dokument, na\nktorý zmluva odkazuje ako „v znení aktualizácií“. Požiadavka preukazovania oprávnenosti výdavkov\nvynaložených v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia je teda založená dohodou\nzmluvných strán, čo jednoznačne z obsahu článku 5 bod 5.32 Zmluvy o NFP vyplýva. V tejto súvislosti\nje zrejmé, tak ako poukázal aj žalobca, že o potvrdení znalosti obsahu zmluvy svedčí aj ustanovenie\nbodu 6.10 zmluvy, kde zmluvné strany prehlasujú, že obsahu a právnym účinkom zmluvy porozumeli a\nich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. S vedomím o takomto obsahu Zmluvy\no NFP strany do zmluvného vzťahu vstupovali. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením odvolateľa,\n\nže Usmernenie bolo potrebné aplikovať v znení jeho aktualizácie č. 3, ktorá bola platná a účinná v čase\nvýzvy na predkladanie žiadosti o NFP a nie v zmysle neskorších aktualizácii Usmernenia. Vychádzajúc\naj z účelu predmetnej zmluvy, spočívajúcej okrem iného i v dodržiavaní požiadavky hospodárneho a\nefektívneho vynakladania prostriedkov príspevku v danom čase, je potrebné, aby oprávnenosť výdavkov,\nžalovaný preukazoval podľa aktuálnej zmluvnej úpravy. Pritom nemôže ísť o jednostrannú zmenu\nobsahu Zmluvy o NFP, vykonanú len na základe prejavenej vôle jednej zmluvnej strany, konkrétne\nžalobcu, ako argumentoval žalovaný; požiadavka preukazovania oprávnenosti výdavkov vynaložených\nna projekt v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia RO č. N3/2007, bola totiž založená\ndohodou zmluvných strán. Okrem toho odvolací súd uvádza, že obsah Zmluvy o NFP, s ohľadom\nna jednoznačný čl. 5.3, nedáva priestor pre aplikáciu výkladových pravidiel prejavu vôle podľa § 266\nods. 4 ObZ, na ktorý poukazoval v priebehu konania odvolateľ. Keďže aplikácia § 266 ods. 4 ObZ\nnebola dôvodnou, nebolo ani potrebné, aby sa súd prvej inštancie s predmetnou námietkou osobitne\nvysporiadal.\n39. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odkaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2017 zo dňa 25.11.2018, v súlade s ktorým uviedol, že každá aktualizácia\nnemusí byť schválená zmluvnými stranami, lebo Usmernenie v znení jeho aktualizácií ako dokument\nsui generis (nie ako všeobecný záväzný predpis, ako sa nesprávne domnieval odvolateľ) sa aplikuje na\ndaný projekt, predstavuje správny záver súdu a zakladá nedôvodnosť námietok odvolateľa o neplatnosti\ntoho-ktorého Usmernenia podľa odvolateľa prijatého ako všeobecný záväzný predpis, v rozpore s § 493\nOZ, keď žalovaný nemal udeliť súhlas na zmenu Usmernenia a táto zmena nemala byť prijatá zmluvne.\n40. Rovnako tak sa odvolací súd stotožnil aj so správnym záverom súdu prvej inštancie o aplikácii\nUsmernenia v momente vykonávania kontroly a nie momentom vynaloženia výdavkov. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na bod 16.4.15 VZP, v zmysle ktorého nárok na NFP vzniká v rozsahu,\nv akom žalobca rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu, pričom kontrola výdavkov predstavuje\npráve rozhodovanie o oprávnenosti výdavkov. Naviac i z rozhodnutia v konaní sp. zn. 7Cob/21/2022,\nna ktoré odkázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/36/2023, a s ktorým sa odvolací súd\nstotožnil, jednoznačne vyplýva, že „text uvedený v bode 5.32 zmluvy - „v zmysle neskorších aktualizácii“,\ntreba vykladať ako aktualizáciu usmernenia N3/2007 platnú a účinnú v čase, v ktorom prebieha kontrola\njednotlivých výdavkov na základe žiadosti o platbu. Ak by zmluvné strany chceli, aby sa použila len\naktualizácia usmernenia N3/2007 platná a účinná v čase uzatvorenia zmluvy o NFP, tak by si v zmluve\ndohodli konkrétne číslo aktualizácie, a nebolo by tam uvedené znenie „v zmysle neskorších aktualizácií.\nToto zmluvné dojednanie upravuje na základe zmluvnej vôle zmluvných strán základ k tomu, aby sa\nsúčasťou zmluvy o NFP stali i aktualizácie označených dokumentov, a teda i usmernenia RO č. N3/2007.\n41. V tejto súvislosti k odvolateľovej námietke porušenia princípu zákazu retroaktivity aplikáciou\naktualizovaného Usmernenia, odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Obdo/28/2021 zo dňa 27.04.2022, v zmysle ktorých „Závery o záväznosti Usmernenie\nRO č. N3/2007 v znení aktualizácií vyslovené súdmi, dovolací súd považuje za aplikovateľné aj na\ndovolateľom vytýkané porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem použitím slovného spojenia „v\nzmysle neskorších aktualizácií“ v bode 5.32 Zmluvy o NFP, pretože sa jedná o zmluvné dojednanie, o\nktorom mal žalobca preukázateľne vedomosť. Z uvedeného dôvodu dovolací súd uzatvára, že námietka\nžalobcu o porušení zákazu retroaktivity právnych noriem nie je v súvislosti s Usmernením RO č. N3/2007\nna mieste“.\n42. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že sa na právny vzťah mala aplikovať neskoršia aktualizácia s ohľadom na\nMetodický pokyn CKO č. 13, ktorý súd prvej inštancie vôbec neposúdil, je treba uviesť, že predmetná\nnámietka nie je dôvodná. Predovšetkým je treba poukázať na to, že žalobcu na posúdenie oprávnenosti\nvýdavkov podľa Usmernenia RO č. 3/2007 v neskoršom znení oprávňovala Zmluva o NFP, tak ako\nbolo uvedené vyššie (bod 5.3, 5.32 Zmluvy o NFP), pričom ani v zmysle predloženého Metodického\npokynu, nemôže byť predmetné posudzovanie oprávnenosti výdavkov podľa znení aktualizovaných\nUsmernení spochybnený. Podľa Metodického pokynu č. 13 bod 1 a 2 je „cieľom Metodického pokynu k\noverovaniu hospodárnosti a efektívnosti výdavkov je formulovať základné zásady a postupy pre proces\nposudzovania hospodárnosti a efektívnosti výdavkov projektov implementovaných v rámci operačných\nprogramov Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013 (ďalej aj „NSRR“).\nÚčelom metodického pokynu je poskytnúť prehľad zásad, nástrojov a postupov pri posudzovaní dvoch\naspektov posudzovania oprávnenosti výdavkov - hospodárnosti a efektívnosti výdavkov, čím však nie je\n\ndotknutá povinnosť riadiacich orgánov overovať zachovania účinnosti a účelnosti využitia oprávnených\nvýdavkov projektu“. Ak sa odvolateľ domnieval, že je potrebné aplikovať Metodický pokyn č. 13 na\nvýzvu na predkladanie žiadosti zo dňa 15.06.2009, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na\nbod 6, druhá veta tohto pokynu, v zmysle ktorého „riadiaci orgán je zároveň povinný aplikovať uvedené\nzásady pre všetky vyhlásené Výzvy na predkladanie ŽoNFP (ďalej aj Výzva“), ktoré zverejní po vydaní\ntohto metodického pokynu“. Z uvedeného tak vyplýva, že Metodický pokyn č. 13 nie je možné aplikovať\nna výzvu na predkladanie žiadosti, ktorá bola vyhlásená pred vydaním tohto pokynu, teda pred dňom\n30.11.2011.\n43. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nepoužil Programový manuál pri\nurčení, ktorá aktualizácia usmernenia sa má použiť, keďže v zmysle tohto je možné limity stanoviť iba\nk dátumu vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, čiže je možné ich stanoviť iba v čase pred\npodpisom Zmluvy o NFP. Odvolateľ poukázal na to, že podľa článku 1.1.2.6 Programového manuálu:\n„podrobnejšie ustanovenia o oprávnených a neoprávnených výdavkoch sú stanovené riadiacim orgánom\nOP ZaSI osobitným metodickým usmernením RO k oprávnenosti výdavkov v aktuálnom platnom znení\nk dátumu vyhlásenia výzvy (predmetné usmernenie bude v aktuálnom znení prílohou výzvy), v prípade\nnárodného resp. pilotného projektu k dátumu jeho doručenia riadiacemu orgánu. Pre zohľadnenie\nšpecifík dosiahnutia cieľov výzvy, resp. konkrétneho národného/pilotného projektu môže RO/SORO\noprávnenosť výdavkov upraviť (obmedziť, stanoviť limity výdavkov, bližšie špecifikovať) V žiadnom\nprípade však nie je možné oprávnenosť výdavkov rozšíriť nad rámec tohto ustanovenia“. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti uvádza, že na Programový manuál Zmluva o NFP vo svojich ustanoveniach\n(čl. 6 bod 6.3) priamo neodkazovala, avšak odvolací súd uvádza, že podľa čl. 5 bod 5.20 Zmluvy o\nNFP sa vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán budú spravovať okrem dokumentov uvedených\nvo VZP aj pokynmi vydanými poskytovateľom. Takýmto pokynom je podľa odvolacieho súdu aj\nProgramový manuál. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, či Programový\nmanuál použil, je nutné uviesť, že aj v prípade použitia Programového manuálu je nutné vychádzať z\ncelého znenia odkazovaného bodu 1.1.2.6 tohto manuálu, teda prihliadať aj na to, že pre zohľadnenie\nšpecifík dosiahnutia cieľov výzvy, resp. konkrétneho národného/pilotného projektu, mohol RO/SORO\noprávnenosť výdavkov upraviť, napr. obmedziť, stanoviť limity výdavkov, bližšie tieto špecifikovať;\nuvedené ustanovenie potom umožnilo riadiacemu orgánu oprávnenosť výdavkov projektu obmedziť,\ndokonca stanoviť i limity, a to i v priebehu zmluvného vzťahu. Týmto ustanovením je riadiaci orgán\nlimitovaný len pokiaľ ide o rozšírenie oprávnenosti výdavkov. V súvislosti s aplikáciou Programového\nmanuálu sa Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/36/2023 vysporiadal tak, že „pre\nzmluvné strany je v prvom rade záväzné ustanovenie bodu 5.3 Zmluvy o NFP, v ktorom si zmluvné strany\ndohodli, že v prípade každej zmeny právnej úpravy a dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje platí, že\nprávne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa spravujú ich účinným znením, teda\nže zmluvné strany sú viazané aj neskoršími aktualizáciami Usmernenia N3/2007, teda nielen tou, ktorá\nbola platná v čase uzatvorenia zmluvy“ (bod 26.6).\n44. Odvolací súd ďalej uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že oprávnenosť\nvýdavkov preukazuje žalovaný. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní otázky oprávnenosti všetkých\nuplatnených výdavkov správne zaoberal tým, či tieto preukázal práve žalovaný. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti uvádza, že dôkazná povinnosť žalovaného vyplýva priamo z bodu 5.32 Zmluvy o NFP, podľa\nktorého schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie\nvýdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti\nvýdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. V bode 3.2 Zmluvy\no NFP sa poskytovateľ zaväzuje, že poskytne prijímateľovi konečnú sumu nenávratného finančného\npríspevku vo výške 95 % zo schválených oprávnených výdavkov. To znamená, že uvedená čiastka je\nmaximálna výška NFP, avšak nie je to suma, ktorá musí byť prijímateľovi, teda žalovanému aj zaplatená,\nresp. na ktorú vznikne prijímateľovi nárok. Žalovaný teda nemohol ani nemôže automaticky očakávať\npreplatenie celého nenávratného finančného príspevku. Podľa čl. 16 bod 4.15 VZP k Zmluve o NFP\nvznikne žalovanému nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a\nto až v momente schválenia žiadosti o platbu žalobcom. Je tak nepochybné, že dôkazné bremeno\nvo vzťahu k preukazovaniu oprávnenosti výdavkov zaťažuje v danom spore žalovaného. V prípade\npodanej žaloby o vrátenie časti NFP a preukázania oprávnenosti výdavkov sa nejedná o prenesenie\ndôkazného bremena, ale zo strany žalovaného o splnenie jeho zmluvnej povinnosti. Odvolací súd\nzároveň uvádza, že žalobca má zákonnú povinnosť kontrolovať hospodárnosť výdavkov, ktorá mu\nvyplýva z § 24b ods. 2 písm. c) zákona o pomoci a podpore. Zmluva o NFP oprávňovala žalobcu na\n\nposúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie danej prejavom vôle zmluvných strán bolo\ndané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá bola taktiež presne\ndefinovaná. Nárok prijímateľa na vyplatenie alebo uznanie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom\nposkytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavku. To znamená, že poskytovateľ po obdŕžaní žiadosti o\nplatbu s príslušnými dokladmi je oprávnený v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok preskúmať\njej oprávnenosť. Oprávnenie žalovaného neuznať výdavky nevyplýva len zo Zmluvy o NFP, ale aj z §\n7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore: „riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť\nvýšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii\npomoci a podpory“. Schválením výdavkov v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok\nna uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007 k\noprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Ako už\nbolo uvedené, ide o dokument, na ktorý zmluva odkazuje ako „v znení aktualizácií“. Relevantné teda je,\nže žalovaný ako žiadateľ o NFP s takto nastavenými podmienkami oprávnenosti výdavkov a spôsobu ich\nposudzovania po formálnej i obsahovej stránke primárne poskytovateľom a výslovne s podmienkou jeho\nrozhodnutia o oprávnenosti výdavkov, uzavretím zmluvy súhlasil. Ak by aj Usmernenie RO č. N3/2007\nneexistovalo, tak žalovaný mal povinnosť preukázať, že ceny zodpovedali oprávneným výdavkom (čl. 14\nVZP) a žalobca by bol oprávnený krátiť výdavky prijímateľa (žalovaného), pričom nárok na poskytnutie\nNFP vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ (žalobca) rozhodne o oprávnenosti výdavkov, pričom sa\nvyžaduje tiež schválenie súhrnnej žiadosti o platbu certifikačným orgánom (čl. 16 bod 7.5 VZP). Je tak\nzrejmé, že to bol žalovaný, kto bol povinný oprávnenosť výdavkov preukazovať a že výdavky mali byť\nposudzované aj s ohľadom na Usmernenie v znení jeho aktualizácie. Odvolacia námietka žalovaného,\nže súd prvej inštancie bezdôvodne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, je tak nedôvodná.\n45. Súd prvej inštancie v rámci posudzovania oprávnenosti jednotlivých výdavkov (bod 35. až 40.\nodôvodnenia rozsudku) vychádzajúc zo ZAK a tabuľky v podaní doručenom súdu prvej inštancie\ndňa 05.11.2011, obsahujúcou súpis výdavkov, ktoré boli krátené spolu s uvedením dôvodu krátenia,\nvychádzal z nespochybnených skutkových zistení a účinne nepopretého spôsobu výpočtu kráteného\nvýdavku (bod 33. odôvodnenia rozsudku). Odvolateľ v odvolaní len vo všeobecnosti namietal, že\nvšetky výdavky boli oprávnené a preukázané. V kontexte odvolacej námietky potom odvolací súd len\nv stručnosti uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, ktoré výdavky považoval za oprávnené\n(bod 34. až 40. odôvodnenia rozsudku), a to aj z akých dôvodov považoval vykonanie krátenia\npredmetných výdavkov zo strany žalobcu za oprávnené (prekrývanie hodín v pracovnom výkaze, Zmluva\no NFP, dodatok č. 4 k Zmluve o NFP, limity na osobohodinu podľa príslušného Usmernenia RO č.\nN3/2007, pomer priamy a nepriamych výdavkov v zmysle rozpočtu projektu uvedeného v prílohe č. 1\nk Zmluve o NFP, bod 2.7 príručky pre žiadateľa o NFP) a aj na základe akých listinných dôkazov dospel\nk predmetnému záveru (zmluva o poskytovaní služieb, pracovný výkaz, zmluva o zabezpečení služieb\nz 21.07.2010, prílohy č. 1 k uvedenej zmluve, dodatok č. 3 k zmluve o zabezpečení služieb). Ak odvolateľ\nnamietal, že v rámci schváleného rozpočtu boli schválené rámcové parametre školení, ktoré boli zo\nstrany žalovaného dodržané, je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov sa skúma\nich hospodárnosť, formálne podklady, efektívnosť ich vynaloženia, neprekrývanie výdavkov, pomer\npriamych a nepriamych výdavkov a ďalšie skutočnosti, na posúdenie ktorých bol žalobca oprávnený v\nzmysle jednotlivých dokumentov (Usmernenie RO č. N3/2007, VZP, Príručka pre prijímateľa). V rámci\nvýdavkov, ktorých krátenie bolo okrem iného (zníženie výdavkov aj z dôvodu prekročení limitov na\nosobohodinu podľa príslušného Usmernenia) odôvodnené zo strany žalobcu tým, že nebol odškolený\npotrebný počet hodín je potrebné uviesť, že v nadväznosti na uzatvorenie zmluvy o zabezpečenie\ntýchto služieb bol uzatvorený dodatok č. 3, v rámci ktorého došlo k zníženiu počtu školiacich hodín bez\nzmeny ceny za školenie, a preto žalobca dôvodne znížil výdavok za tieto aktivity. Žalovaný zároveň\nnepredložil žiadne dôkazy, ktoré by oprávnenosť jeho výdavkov preukazovali. Odvolateľ namietal aj\nnezrozumiteľnosť vysvetlenia súdu prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia rozsudku ohľadom priamych\na nepriamych výdavkov, avšak táto námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vysvetlil, pri akých\nvýdavkoch bolo vykonané krátenie, pričom ozrejmil aj dôvod krátenia výdavkov z hľadiska dohodnutého\npomeru priamych a nepriamych výdavkov. V tomto smere nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie\nuviedol konkrétny výpočet neoprávnených výdavkov (tento výpočet ani nebol namietaný), pričom\nz hľadiska rozpočtu projektu v prílohe č. 1 Zmluvy o NFP a čl. 2.6 B, 2.7 Príručky pre žiadateľa je spôsob\nvýpočtu percenta oprávnenosti výšky nepriamych výdavkov v pomere priamych výdavkov (14,85 %)\nnielen dostatočne vysvetlený, ale aj správny. Predložené účtovné doklady, ktoré evidenčne potvrdzujú\nrealizáciu jednotlivých aktivít/školení, ich fakturáciu, či ich uhradenie, nie sú dôkazom o oprávnenosti\njednotlivých výdavkov. Takáto obrana žalovaného je neúčinná. Naopak, bol to práve žalovaný, kto mal\n\nsúdu prvej inštancie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že ním požadované sumy\nvýdavkov sú tie, ktoré spĺňajú podmienky stanovené Zmluvou o NFP a k nej náležiacich dokumentov\na že tieto sú o. i. v súlade s požiadavkou oprávnenosti jednotlivých výdavkov. Ako už odvolací súd\nvo svojom odôvodnení uviedol, len samotná skutočnosť, že uplatnené ceny boli výsledkom verejnej\nsúťaže (žalobcom realizovaného verejného obstarávania), nie je dôkazom o oprávnenosti výdavkov a\nZmluva o NFP, ako aj ďalšie dokumenty, na ktoré odkazovala, určovali aj ďalšie požiadavky a podmienky\nna určenie oprávnenosti výdavkov. Vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil také dôkazy, z ktorých by\noprávnenosť výdavkov vyplývala, súd prvej inštancie ani nemohol posúdiť ich oprávnenosť a splnenie\npodmienok stanovených v čl. 14 VZP.\n46. V neposlednom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného v súvislosti s priznanými\ntrovami prvoinštančného konania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nerešpektoval nálezy\nÚstavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/78/03 zo dňa 09.09.2004, sp. zn IV.ÚS/84/2014 zo dňa 23.05.2014,\ns ktorými sa nijak nevysporiadal. Následne žalovaný poukázal na príslušnú Zmluvu o poskytovaní\nprávnych služieb, ktorá je podľa jeho názoru nehospodárna, pretože právny zástupca má nárok na\nhodinovú odmenu bez ohľadu na výsledok v súdnom konaní a štát nie je povinný mu zaplatiť žiadnu\nďalšiu odmenu v prípade úspechu v súdnom konaní. Odvolací súd sa aj v tomto prípade stotožnil so\nzávermi súdu prvej inštancie, ktorý o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní, a to\ns ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/16/2012 zo dňa 26.06.2013 a sp. zn.\n4MCdo/16/2012 zo dňa 29.09.2015. V zmysle citovaného rozhodnutia sp. zn. 4MCdo/16/2012 „dôvody\nrozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom, nemožno hľadať len v nedostatku jeho\nprávneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii\nna danú problematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu\nponesie náklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu\nvšak príslušné procesné predpisy (§ 142 O.s.p.) garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu\nnahradené. Súdy nepriznali náhradu trov konania žalovanému odvolaním sa na to, že neboli účelne\nvynaložené vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické\nvzdelanie, dokonca má zriadený aj právny odbor. Pojem „účelný“ je ale nevyhnuté chápať ako určitú\npoistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými, či nadmernými nákladmi\n(napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s\nklientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom\ntermínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska\nprávneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v\nkonaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať\ntým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že\nsa mohol v konaní brániť sám. Uplatňovanie názoru súdov (o tom, že účastník konania disponujúci\nprávnym oddelením alebo zamestnávajúci zamestnancov s právnickým vzdelaním nemá nárok na\nnáhradu trov konania za právne zastupovanie v konaní) by de facto znamenalo, že nárok na náhradu\ntrov za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo\nkorporácií, obchodných spoločností, družstiev, štátnych inštitúcií a organizácií a podobne, čo by viedlo\nk ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní“.\n47. Civilný sporový poriadok a ani žiadny iný predpis neupravujú skutočnosť, že v prípade, ak by sa\nstrana konania, ktorá je orgánom verejnej správy dala v konaní zastúpiť právnym zástupcom, stratí nárok\nna náhradu trov konania, a to bez ohľadu na to, či takýto orgán disponuje zamestnancami s právnickým\nvzdelaním. V súdenej veci bolo podstatné, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania bola aplikovaná\nzásada úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Žalovaný žiada nepriznať žalobcovi náhradu trov, napriek jeho\núspechu v konaní. Nepriznať náhradu trov úspešnej strane možno len v prípade aplikácie § 257 CSP,\nteda výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v tunajšom konaní nie sú dané\n(žalovaný ani netvrdil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 257 CSP). Rovnako tak\nje potrebné v tejto súvislosti upozorniť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/36/2023\nv bodoch 36. až 39. odôvodnenia.\n48. K odvolateľovej námietke o nehospodárnosti Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, žalobca\nsprávne poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/435/2013,\nv zmysle ktorého „pre rozhodovanie o náhrade trov konania je zásadne bez významu obsah dohody\nmedzi advokátom a klientom o výške odmeny advokáta, či o spôsobe náhrady jeho hotových výdavkov\n(§ 16 ods. 1 advokátskej tarify). Obsah tejto dohody má význam iba pre vzťah medzi advokátom a jeho\n\nklientom“. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania preto nezohľadňuje a neposudzuje\nobsah dohôd o právnom zastúpení medzi klientom ako stranou sporu a jeho advokátom.\n49. Odvolateľ namietal aj nepriznanie nároku na separátnu náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie\npojednávanie dňa 26.11.2021 odročil z dôvodov na strane žalobcu. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana\nprocesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.\nO týchto trovách tak rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu, t. j. bez ohľadu na úspech vo veci.\nCSP vo vzťahu k vzniknutým trovám odročeného pojednávania ustanovuje, že takto vzniknuté trovy\nznáša ten, kto odročenie zavinil (§ 181 ods. 5 CSP). Vo vzťahu k § 256 ods. 2 CSP tak ide o špeciálne\nustanovenie vzťahujúce sa na odročenie pojednávania, ku ktorému došlo zavineným správaním sa\nstrany sporu alebo jej zástupcu. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nepochybil, ak\no nároku na separátnu náhradu trov konania nerozhodol, keďže si žalovaný nárok na ich náhradu pred\nsúdom prvej inštancie neuplatnil. Okrem toho, odvolací súd po oboznámení sa s priebehom konania\nz obsahu spisu a zvukového záznamu zo dňa 26.11.2021 uvádza, že žalovanému nárok na separátnu\nnáhradu trov konania ani nevznikol, keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca nezavinil odročenie\npredmetného pojednávania. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.11.2021 bolo žalovanému doručené dňa\n24.11.2021 a vyjadrenie žalobcu obsahujúce judikatúru súdov zo dňa 18.11.2021 bolo žalovanému\ndoručené dňa 25.11.2021. Žalovaný, ktorý sa nariadeného pojednávania zúčastnil, však namietal\nv priebehu tohto pojednávania porušenie práva na zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania\n(§ 178 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie rešpektujúc právo strany konania oboznámiť sa s obsahom\npredmetného vyjadrenia, preto navrhol buď prerušenie pojednávania na potrebný čas, aby sa žalovaný\ns týmito vyjadreniami mohol oboznámiť, alebo odročenie pojednávania. Žalovaný navrhol pojednávanie\nodročiť za účelom písomného vyjadrenia sa k predmetným podaniam žalobcu, pričom súd prvej inštancie\ntejto žiadosti vyhovel. Súd prvej inštancie za situácie, keď žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného\nbol prítomný na pojednávaní, správne vyhodnotil, že pojednávanie bolo možné vykonať buď po prerušení\nkonania alebo oboznámení predmetného vyjadrenia priamo na pojednávaní. Napriek uvedenému, súd\nprvej inštancie vyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, čo však nie je možné pričítať ako\nzavinenie na tomto odročení výlučne na strane žalobcu. Navyše, žalovaný mohol žiadať o odročenie\npojednávania z dôvodu nezachovania lehoty na prípravu na pojednávanie bezprostredne po doručení\npredmetných vyjadrení a nie až na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil, čím udelil súhlas na konanie\ns týmto pojednávaním. Okrem toho, ak by sa aj samotné pojednávanie uskutočnilo po oboznámení sa\ns predmetnými vyjadreniami žalobcu a žalovaný by trval na písomnom vyjadrení k týmto podaniam,\nv priebehu tohto sporu boli nariadené ďalšie tri pojednávania (dňa 25.02.2022, 04.05.2022, 03.08.2022),\nv rámci ktorých mohol žalovaný uviesť svoje argumenty a návrhy, a to aj písomne.\n50. Zhrňujúc uvedené, ak by aj nebola zachovaná lehota piatich dní pred pojednávaním\nna prípravu pojednávania a strana sa na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania,\nuvedené nemusí vždy viesť k tomu, že súd prvej inštancie pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri\nrozhodnutí o tom, či súd pojednávanie odročí, zváži, či nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne\novplyvniť prípravu strany na pojednávanie. V prípade doručenia rozsiahleho a podstatného vyjadrenia\nprotistrany, s ktorým sa strana konania pred nariadeným termínom pojednávania objektívne nemohla\noboznámiť, čo môže mať vplyv na zachovanie práva na prípravu pojednávania, v dôsledku čoho je\npojednávanie odročené, však ešte automaticky nezakladá nárok na vznik separátnych trov konania.\nVoľba konkrétneho postupu vedenia konania, ktorú súd prvej inštancie považuje za efektívnejšiu,\nnezakladá zavinenie odročenia pojednávania stranou konania, keďže v konkrétnom prípade sa žalovaný\nmohol s predmetným vyjadrením oboznámiť aj v priebehu pojednávania a písomne sa k nemu vyjadriť aj\npo odročení pojednávania (keďže predmetná vec nebola rozhodnutá na prvom pojednávaní) a rovnako\ntak je potrebné zohľadniť, že žalovaný mohol žiadať o odročenie pojednávania z uvedených dôvodov\nuž pred nariadeným termínom pojednávania, čo nespravil.\n51. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným\nnie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387\nods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. ako vecne\nsprávny potvrdil.\n52. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n\n53. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d), e) CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/146/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "40de2f23-8719-4f46-a564-53a65434b943:8239abda-56c6-4e4b-b86e-8b2760c3de4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1115202681.1", "spisova_znacka": "2Obdo/28/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/28/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1115202681.1"}, {"guid": "fd918c01-86a5-48f1-a8d4-473dc473dd05:c1987827-db6b-4957-8697-163d5827f3c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6611203212.1", "spisova_znacka": "4MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2012 z 21. 8. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-08-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6611203212.1"}, {"guid": "341990dd-8f99-480e-9b29-e346d9d8775c:c07ea749-2005-4d0a-82ee-2cd812b42440", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4607204460.1", "spisova_znacka": "2MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/16/2012 z 25. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4607204460.1"}, {"guid": "eeeb591d-e622-4d1b-b93a-214d3765f080:7c54b97b-2c2c-41db-8d27-5fbff590aa57", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cob/29/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/29/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eeeb591d-e622-4d1b-b93a-214d3765f080:7c54b97b-2c2c-41db-8d27-5fbff590aa57"}, {"guid": "aaba2778-5a61-4115-a04b-79aa0f4d907f:fe9bfdc2-a2a7-4bff-9779-be8b6c1b76f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cob/21/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/21/2022 z 22. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aaba2778-5a61-4115-a04b-79aa0f4d907f:fe9bfdc2-a2a7-4bff-9779-be8b6c1b76f4"}, {"guid": "1edcd8b1-2195-471f-88dd-65acb84a121c:d472d874-2d25-417c-b47f-2c9c4a4d705c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/2/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/2/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1edcd8b1-2195-471f-88dd-65acb84a121c:d472d874-2d25-417c-b47f-2c9c4a4d705c"}, {"guid": "167111c2-0ae7-4261-8448-bda28bed0059:9e88fbf4-0eac-4462-b0df-d96db2e696ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1115202684.1", "spisova_znacka": "2Cob/133/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/133/2018 z 17. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1115202684.1"}, {"guid": "9b2aa4ed-8149-4a13-811f-29d8c3ddb59b:d2614f0e-c759-428f-be4f-92c3a87ef475", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/81/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/81/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9b2aa4ed-8149-4a13-811f-29d8c3ddb59b:d2614f0e-c759-428f-be4f-92c3a87ef475"}, {"guid": "ccf6309b-4c9f-4cd0-a8db-34070de08d9b:5470e5d9-5121-4ab0-9f2e-a699989a7f6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/111/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/111/2017 z 22. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ccf6309b-4c9f-4cd0-a8db-34070de08d9b:5470e5d9-5121-4ab0-9f2e-a699989a7f6e"}, {"guid": "4b9f82a7-fb35-4e56-9470-39f585545524:5c4090ba-bab5-41bf-8405-9e28074f9027", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1114210450.1", "spisova_znacka": "1Cob/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/7/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1114210450.1"}, {"guid": "85085b32-38f8-4641-8772-ccbacb4914e4:1fa83c9b-c70f-4920-81be-407da18bf8e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cb/146/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/146/2019 z 12. 2. 2020", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/85085b32-38f8-4641-8772-ccbacb4914e4:1fa83c9b-c70f-4920-81be-407da18bf8e6"}], "citovane_v": []}