{"guid": "6fe849ae-6dcf-46b2-a24f-6042f4488bb8:f524c951-1644-4af5-a4b7-cc4cc61b1218", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119423712.2", "spisova_znacka": "1Cob/32/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/32/2023 z 27. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2025, sp. zn. 1Cob/32/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6119423712.2", "identifikacne_cislo": "6119423712", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Školníková", "sudca_id": 1017, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-skolnikova-1017", "datum_vydania": "2025-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391", "nazov": "§ 391 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f524c951-1644-4af5-a4b7-cc4cc61b1218", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119423712.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119423712.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119423712.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/32/2023\n6119423712\n27. 06. 2025\nJUDr. Monika Školníková\nECLI:SK:KSBA:2025:6119423712.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek\nsenátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: SMARTFIN, s. r. o., Palisády\n25, 811 06 Bratislava, IČO: 43 866 611, zastúpeného advokátom Mgr. Patrikom Baltazarovičom, Vlárska\n14089/11A, 831 01 Bratislava proti žalovanému: goha-invest s. r. o., Boženy Němcovej 8, 811 04\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 846 263, zastúpenému ACCEPTUM, s. r. o., Záhradnícka\n36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 863 459 o zaplatenie istiny 44.362,50 eura s príslušenstvom a o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/19/2020-609 zo dňa 12.4.2022\nv spojení s opravnými uzneseniami č. k. 36Cb/19/2020-624 zo dňa 12.4.2022 a č. k. 36Cb/19/2020-705\nzo dňa 9.1.2023 takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/19/2020-609 zo dňa 12.4.2022\nv spojení s opravnými uzneseniami č. k. 36Cb/19/2020-624 zo dňa 12.4.2022 a č. k. 36Cb/19/2020-705\nzo dňa 9.1.2023 z r u š u j e v napadnutých výrokoch I. a III. a vec vracia Mestskému súdu Bratislava\nIII ako súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal\nžalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.212,50 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo\nsumy 37.212,50 eura od 16.10.2019 do zaplatenia; výrokom II. konanie v prevyšujúcej časti zamietol;\nvýrokom III. priznal žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 67,76% voči žalobcovi.\nOpravným uznesením č. k. 36Cb/19/2020-624 zo dňa 12.4.2022 súd prvej inštancie opravil výrok II.\nrozsudku na znenie, v zmysle ktorého súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške\n67,76% voči žalovanému a opravným uznesením č. k. 36Cb/19/2020-705 zo dňa 9.1.2023 opravil\npredchádzajúce opravné uznesenie tak, že sa ním opravuje výrok III. rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou sa žalobca voči\nžalovanému domáha zaplatenia sumy 44.362,50 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy\n44.362,50 eura od 16.10.2019 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 325.000,eur za obdobie od 1.10.2018 do 1.7.2019 za omeškanie so splnením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy\no uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 5a8/2017 zo dňa 24.11.2017 (ďalej len „zmluva\no budúcej zmluve“), ktorú žalovaný včas a riadne splnil až dňa 2.7.2019 (odovzdanie a prevzatie bytu).\nZmluvnú pokutu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. OF/19/175 splatnou dňa 15.10.2019.\n3. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal a okrem skutočnosti týkajúcej sa uzavretia zmluvy\no budúcej zmluve namietol všetky tvrdenia žalobcu. Neuznal faktúru č. OF/19/175, ktorú žalobcovi vrátil;\nnamietal pravdivosť tvrdenia žalobcu o odovzdaní nehnuteľnosti až dňa 2.7.2019; upozornil na čl. VI\nbod 2 písm. a), b), c), d) zmluvy o budúcej zmluve (automatické predĺženie lehoty odovzdania bytu\no primerané obdobie).\n\n4. Súd prvej inštancie podrobne opísal obsah písomných podaní strán sporu, obsah výpovedí konateľky\nžalobcu A. B. C. a konateľa žalovaného D. E. na pojednávaní konanom dňa 18.3.2022, na ktorom bol\nzo strany konajúceho súdu zamietnutý návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov F. G. a B. H.\na dokazovanie prostredníctvom videozáznamu, a to z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania\na žalovaný netrval na vypočutí svedkov A. F., F. G. a B. H., ako ani na vyžiadaní videozáznamu. Súd prvej\ninštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi uvedenými v bode 12. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. Spor právne posudzoval podľa § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1, §\n219 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 261\nods. 1, § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 269 ods. 1, ods. 2, § 272 ods. 1, ods. 2, § 301, § 339\nods. 2, § 365 ods. 4, § 370 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 50a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 544 ods.\n1 Občianskeho zákonníka.\n5. Súd prvej inštancie uviedol zistenia vyplývajúce z jednotlivých ustanovení zmluvy o budúcej zmluve\ns tým, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. V bod 3 zmluvy\no budúcej zmluve, ktorý zabezpečoval právnu povinnosť žalovaného odovzdať nehnuteľnosť najneskôr\ndňa 30.9.2018, pričom k odovzdaniu nehnuteľnosti malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť až 2.7.2019 (body\n33. a 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné\nuzavretie predmetnej zmluvy o budúcej zmluve, v rámci ktorej dojednali termín odovzdania nehnuteľnosti\nk 30.9.2018. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 17.4.2019, pričom žalovaný podal žiadosť\no jeho vydanie dňa 29.10.2018. V danom čase žalovaný byt fyzicky odovzdal žalobcovi, ktorý v ňom\nvykonával stavebné úpravy a dokončovacie práce. Po vydaní kolaudačného rozhodnutia strany uzatvorili\nzmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 2.7.2019. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobca vykonával\nv byte klientske úpravy a predmet prevodu sa upravoval v rámci nadštandardu podľa požiadaviek\nžalobcu, v zmysle ktorých žalovaný aj refakturoval žalobcovi náklady spojené s nadštandardnými\nprácami vykonanými v predmete prevodu (bod 35. odôvodnenia). Sporným bol vznik nároku na zmluvnú\npokutu, keďže podľa žalovaného neboli splnené podmienky na odovzdanie bytu podľa čl. VI bod 1\n(nedošlo k 100% zaplateniu kúpnej ceny za byt, keďže žalobca bol v omeškaní s niektorými platbami\na v tejto súvislosti žalovaný poukázal na čl. III bod 6 zmluvy o budúcej zmluve). Sporným síce\nnebolo, že kľúče od bytu boli fyzicky odovzdané žalobcovi už na jeseň 2018 a byt bol protokolárne\nodovzdaný žalobcovi 2.7.2019, avšak sporným sa stal výklad čl. VI bod 1 zmluvy o budúcej zmluve,\nteda kumulatívne splnenie podmienok na odovzdanie bytu. Sporným tiež bolo omeškanie s odovzdaním\nbytu s poukazom na čl. VI bod 2 zmluvy o budúcej zmluve (predĺženie lehoty v prípade pozastavenia\nalebo nevykonávania prác na stavbe z dôvodov na strane budúceho kupujúceho, v prípade nezaplatenia\nsplátky na kúpnu cenu v súlade so zmluvou, v prípade nepredvídateľných okolností vylučujúcich\nzodpovednosť budúceho predávajúceho, v prípade poklesu vonkajšej teploty pod -10 °C na stavbe\naspoň dva po sebe nasledujúce kalendárne dni). Sporným bol aj vznik omeškania na strane žalovaného\npo vydaní kolaudačného rozhodnutia dňa 17.4.2019, keď podľa tvrdení žalovaného žalobca v dôsledku\nsnahy o zmenu kúpnej zmluvy a jej podmienok vyvolal negociačný proces, ktorý predĺžil uzatvorenie\nkúpnej zmluvy a odovzdanie nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že omeškanie na strane žalobcu bolo\nv rozsahu 247 dní (111 dní z titulu omeškania platieb zo strany žalobcu, 28 dní z dôvodov počasia, 43 dní\nz dôvodu omeškania konajúcich orgánov štátnej správy, 46 dní z dôvodu omeškania žalobcu s podpisom\nkúpnej zmluvy a najmenej 19 dní z dôvodu individuálnych požiadaviek žalobcu na realizáciu bytu nad\ndohodnutý štandard) – bod 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n7. V súvislosti s otázkou odovzdania nehnuteľnosti súd prvej inštancie vo vzťahu k výkladu ustanovení\nčl. VI bod 1 a čl. IV bod 1 zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že byt mohol byť v zmysle zmluvy, teda\nnie len de facto na jeseň 2018, ale de iure právne odovzdaný až po splnení troch podmienok (stavebné\nzrealizovanie bytu, vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie a uhradenie kúpnej ceny zo strany\nžalobcu v rozsahu 100%). Tieto podmienky nemohli byť naplnené skôr, ako bolo vydané kolaudačné\nrozhodnutie dňa 17.4.2019, a to bol aj zásadný dôvod, pre ktorý nebol byt odovzdaný už podstatne\nskôr, aj keď tak ako tvrdil žalovaný, kľúče od bytu a akékoľvek úpravy po odovzdaní kľúčov si vykonával\nžalobca sám, resp. prostredníctvom svojich dodávateľov. Pre určenie odovzdania bytu v zmysle zmluvy\no budúcej zmluve teda podľa súdu prvej inštancie nebol rozhodujúci okamih fyzického odovzdania\nkľúčov (potvrdzujú obe strany, žalovaný k dátumu 15.10.2018) ani formálny podpis na preberacom\na odovzdávacom protokole, ale splnenie všetkých podmienok stanovených v zmluve so zavŕšením tohto\nprocesu práve podpísaním kúpnopredajnej zmluvy, a to dňa 2.7.2019 (čl. III bod 5 zmluvy o budúcej\n\nzmluve platobná podmienka úhrady štvrtej časti kúpnej ceny pri podpise zmluvy o prevode vlastníctva\nbytu) – bod 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného týkajúcou sa omeškania žalobcu s úhradou\nsplátky na kúpnu cenu a aplikácie čl. III bod 6 zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko z konania žalovaného\n(výzva na prevzatie bytu adresovaná žalobcovi, uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva) je\nmožné zjavne vyčítať prejav vôle žalovaného smerujúci k prevodu vlastníckeho práva a skutočnosť, že\nžalovaný v čase podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu považoval kúpnu cenu za plne uhradenú.\nPokiaľ si žalovaný bol vedomý akéhokoľvek nároku, ktorý mu patril ku dňu prevodu vlastníckeho práva na\nžalobcu, tak bol ako jediný oprávnený navýšiť čiastku vo vyúčtovacej faktúre č. 19003 zo dňa 2.7.2019,\nčo neurobil. V dôsledku uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu zanikla účinnosť zmluvy o budúcej\nzmluve v zmysle jej čl. XI bod 3 a preto žalovanému zaniklo právo na uplatnenie čl. III bod 6 posledná veta\nzmluvy o budúcej zmluve, teda právo žalovaného započítavať platby žalobcu najskôr na úrok a následne\nna istinu kúpnej ceny. Čl. XI bod 3 zmluvy o budúcej zmluve sa nedotýka nároku na náhradu škody, na\nzmluvnú pokutu a na samotný úrok z omeškania, na riešenie sporov medzi zmluvnými stranami a ani\niných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po\nukončení zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú a jej účinnosť zanikla dňa 2.7.2019. Po vyplatení\nkúpnej ceny a uzavretí zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu aj v rámci zachovania právnej\nistoty žalovaný po zániku účinnosti zmluvy o budúcej zmluve nemôže pristúpiť k započítaniu úrokov\nz omeškania do už uhradenej kúpnej ceny (bod 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nesplnil termín odovzdania bytu dňa 30.9.2018, na\nktorý sa zaviazal v zmluve o budúcej zmluve a byt odovzdal až dňa 2.7.2019, v nadväznosti na čo skúmal\nnárok žalobcu na zmluvnú pokutu s prihliadnutím na námietky žalovaného týkajúce sa neposkytnutia\nsúčinnosti zo strany žalobcu a predĺženia lehoty odovzdania bytu v zmysle čl. VI bod 2 zmluvy o budúcej\nzmluve.\n10. V bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie vyjadril k tvrdeniu žalovaného\no opakovanom pozastavení a nevykonávaní prác na stavbe z dôvodov opakovaných žiadostí žalobcu\no zmenu na nehnuteľnostiach, ktorých vplyv na časový harmonogram žalovaný v odpore proti\nplatobnému rozkazu posúdil najmenej v rozsahu 26 dní a následne v súdnom konaní v rozsahu 19 dní.\nV tomto smere dal za pravdu žalobcovi, že žalovaným predložená špecifikácia je nepreskúmateľná,\nnakoľko z listinných dôkazov a vyjadrení strán mal zistené, že v byte boli vykonávané niektoré\nnadštandardné úpravy na žiadosť žalobcu, avšak na ustálenie skutkového stavu nie je takéto všeobecné\ntvrdenie postačujúce bez uvedenia konkrétnych údajov, t.j. konkrétneho času, konkrétneho popisu\nprác a ich následného reálneho vplyvu na časový harmonogram stavby v kontexte predložených\nlistinných dôkazov, z ktorých by tieto skutočnosti vyplývali. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť skutkových\ntvrdení o nadštandardných prácach a ich vplyvu na časový harmonogram stavby súd prvej inštancie\nnepovažoval námietku žalovaného o predĺžení lehoty na odovzdanie stavby o 19 dní za relevantnú.\nObdobné platí aj pre námietku žalovaného o tom, že daný byt bol pôvodne tvorený dvomi samostatnými\nbytovými jednotkami (stavebné povolenie však bolo vydané na jeden samostatný byt), keďže žalovaný\nneuviedol konkrétne práce a úkony v nadväznosti na konkrétny časový údaj, na základe ktorých by bolo\nmožné takéto tvrdenie preskúmať. Za relevantnú nepovažoval ani námietku žalovaného, že žalobca\nnevpustil žalovaného po odovzdaní kľúčov do bytu (e-mail zo dňa 24.5.2019), keďže aj podľa tvrdení\nžalovaného bol už byt stavebne realizovaný a prebiehal kolaudačný proces.\n11. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o predĺžení termínu odovzdania bytu v dôsledku omeškania žalobcu\ns úhradou faktúr súd prvej inštancie poukázal na dohodu o kúpnej cene a platobných podmienkach v čl. III\nzmluvy o budúcej zmluve a ustanovenie čl. XI bod 6 zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého bolo možné\nzmluvu meniť a dopĺňať len písomne. Zmena kúpnej ceny s navýšením ceny a nákladov o nadštandardné\núpravy však touto formou dojednaná nebola. Strany mali medzi sebou len ústnu dohodu, že náklady,\nktoré vzniknú do 15.10.2018 (fyzické odovzdanie bytu s následným vykonávaním úprav samotným\nžalobcom) v dôsledku požiadaviek žalobcu o klientske zmeny, budú žalovaným refakturované žalobcovi.\nAk teda aj došlo k omeškaniu s úhradou faktúr predstavujúcich refakturáciu, takéto omeškanie na strane\nžalobcu nie je dôvodom na predĺženie zmluvne dohodnutej povinnosti odovzdať byt do 30.9.2018.\nV súvislosti s úhradou splátok na kúpnu cenu podľa čl. III zmluvy o budúcej zmluve súd prvej inštancie\nustálil omeškanie žalobcu v rozsahu štyroch dní pri faktúre č. 17005 na sumu 118.823,- eur (splatná dňa\n24.11.2017 a uhradená dňa 28.11.2017), v rozsahu jedného dňa pri faktúre č. 18001 na sumu 118.823,-\n\neur (splatná dňa 29.1.2018 a uhradená dňa 30.1.2018) a v rozsahu jedenástich dní pri faktúre č. 18006\nna sumu 82.354,- eur (splatná dňa 30.4.2018 a uhradená dňa 11.5.2018), t.j. omeškanie žalobcu celkovo\nv rozsahu 16 dní, v dôsledku čoho sa termín odovzdania bytu posunul o 16 dní na dátum 16.10.2018\n(bod 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n12. K nepredvídateľným okolnostiam vylučujúcim zodpovednosť, ktoré nebolo možné odvrátiť ani\npri vynaložení odbornej starostlivosti, žalovaný priradil aj proces získavania povolení pre stavbu,\nv rámci ktorého malo dôjsť bez zavinenia žalovaného k omeškaniu s vydaním stanovísk a rozhodnutí\nv porovnaní s lehotami upravenými jednotlivými právnymi predpismi, a to v rozsahu 156 dní. K tomu\nsúd prvej inštancie uviedol, že je to práve žalovaný ako budúci predávajúci, kto ako odborne spôsobilý\nzhotovoval stavbu, pričom aj s ohľadom na odborné skúsenosti musí vedieť odhadnúť reálny čas\nzískavania týchto povolení. Žalovaný síce v jednom z podaní uviedol konania správnych orgánov\ns počtom dní, o ktoré sa výstavba mala predĺžiť, avšak žalobca tieto skutkové okolnosti namietal ako\nnepreskúmateľné. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuviedol presné časové rozmedzie\ntvrdeného omeškania, z ktorého by vôbec bolo zrejmé, že takéto správne konanie malo vplyv na časový\nharmonogram odovzdania stavby. Žalobca okrem iného namietal, že niektoré z týchto konaní prebiehali\npred vznikom zmluvného vzťahu, ako aj nepreukázanie týchto tvrdení (nepredloženie podkladov\nk správnym konaniam). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie túto námietku žalovaného vyhodnotil\nako nedôvodnú (bod 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n13. Dôvod predĺženia spočívajúci v poveternostných podmienkach žalovaný subsumoval jednak pod\nčl. VI bod 2 zmluvy o budúcej zmluve ako nepredvídateľnú okolnosť a tiež ako okolnosť týkajúcu sa\npoklesu vonkajšej teploty pod -10 °C. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie nezistil, že by bola\nsplnená podmienka poklesu vonkajšej teploty aspoň dva po sebe nasledujúce dni a súčasne zdôraznil,\nže nepriaznivé počasie nemôže spadať pod nepredvídateľné okolnosti práve z dôvodu jeho zohľadnenia\npri inej podmienke týkajúcej sa poveternostných podmienok. S ohľadom na uvedené skutočnosti neuznal\ndôvodnosť žalovaným tvrdeného predĺženia termínu odovzdania nehnuteľnosti najprv v rozsahu 41 dní\na v následnom vyjadrení v rozsahu 28 dní (bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n14. V rámci procesnej obrany žalovaný tvrdil, že žalobca v období po vydaní kolaudačného rozhodnutia\na zaslaní výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného tento proces predlžoval. V tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie podrobne opísal obsah e-mailovej komunikácie strán sporu, na základe\nktorej ustálil, že v období od 6.5.2019 do 3.6.2019 (28 dní), kedy žalovaný vyzval na uzavretie kúpnej\nzmluvy a žalobca napriek zneniu a podmienkam zmluvy o prevode vlastníctva v zmluve o budúcej zmluve\nvyvolal rokovania o zmene týchto podmienok, došlo k omeškaniu na strane žalobcu, v dôsledku čoho\nza uvedené obdobie nepriznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu (bod 44. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku).\n15. Keďže žalovaný ako budúci predávajúci porušil povinnosť odovzdať byt dňa 16.10.2018, žalobcovi\nvznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. V bod 3 zmluvy o budúcej zmluve vo výške 0,05% denne\nzo sumy zaplatenej budúcim kupujúcim na splátkach dohodnutej kúpnej ceny. V období od 16.10.2018\ndo 2.7.2019, kedy bola podpísaná zmluva o prevode vlastníckeho práva, boli zaplatené tri splátky\nkúpnej ceny spolu s rezervačným poplatkom v celkovej sume 325.000,- eur. Súd prvej inštancie priznal\nžalobcovi nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 17.10.2018 (prvý deň omeškania nasledujúci po\ndni, kedy mal žalovaný odovzdať predmetnú nehnuteľnosť) do 1.7.2019 (posledný deň omeškania\nžalovaného) s výnimkou obdobia od 6.5.2019 do 3.6.2019 (28 dní), t.j. zmluvnú pokutu vo výške 0,05%\nza každý deň omeškania v počte 229 dní zo sumy 325.000,- eur vyčíslenú sumou 37.212,50 eura (bod\n45. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n16. Žalobou uplatňované príslušenstvo pohľadávky predstavujúce úrok z omeškania súd prvej inštancie\nposudzoval podľa § 365 ods. 1, ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods.\n2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka. Ustálil splatnosť zmluvnej pokuty dňa 3.7.2019, avšak vychádzal zo žalobného\nnároku v nadväznosti na dátum splatnosti uvedený vo faktúre č. OF/19/175 (15.10.2019). Súčasne\nkonštatoval správnosť žalobcom uplatňovanej výšky zákonného úroku z omeškania 9% ročne a vyhovel\nnároku na zaplatenie úroku z omeškania v časti, v ktorej priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, t.j.\n37.212,50 eura (bod 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n\n17. V prevyšujúcej časti istiny (7.150,- eur) a v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 7.150,- eur od\n16.10.2019 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II. a bod 52. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 67,76%.\n18. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a odvolacím\nnávrhom sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu\nzamietne. Uviedol, že sa nestotožňuje so súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom a najmä\ns právnym posúdením veci. V odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že niektoré logické argumenty\na správne závery sú v inej časti rozsudku vyhodnotené v opačnom kontexte, v dôsledku čoho absentuje\nlogické previazanie skutkových zistení s právnymi závermi do takej miery, že napadnutý rozsudok\nje vo viacerých bodoch nepreskúmateľný. Podľa žalovaného sú pre posúdenie jeho prípadného\nomeškania s odovzdaním bytu kľúčové ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve upravujúce podmienky pre\nodovzdanie bytu a tiež ustanovenia upravujúce režim pre prípad omeškania žalobcu s platbami podľa\nzmluvy. V tejto súvislosti poukázal čl. IV bod 1 a čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve s tým,\nže dotknuté ustanovenia zmluvy síce súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, ale vo vzťahu k právnym\nnásledkom omeškania žalobcu s platbami v bode 38. napadnutého rozsudku pomerne nepochopiteľne\nargumentuje zánikom práva žalovaného na uplatnenie čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej\nzmluve. Podľa žalovaného z tohto ustanovenia zmluvy vyplýva jediný záver, podľa ktorého ak bol žalobca\nv omeškaní s akoukoľvek platbou, následne prijatá omeškaná platba sa automaticky započítala najprv\nna úrok a potom na istinu. Jednoznačným následkom tejto zmluvnej dohody je nesplnenie záväzku\nžalobcu zaplatiť 100% kúpnej ceny podľa zmluvy, čo má za následok nemožnosť vzniku omeškania\nžalovaného s odovzdaním bytu. Poukázal na ustanovenie § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré pre\nskutkovo nespornú situáciu medzi žalobcom a žalovaným priamo vylučuje oprávnenie žalobcu domáhať\nsa omeškania žalovaného, keďže práve žalobca sa dostal ako prvý do omeškania so splnením svojich\nzáväzkov a toto omeškanie do dnešného dňa nenapravil.\n19. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že napriek tomu je aj z napadnutého rozsudku zrejmé, že\nk fyzickému odovzdaniu bytu žalobcovi v skutočnosti došlo už v októbri 2018 a žalobcom uplatňovaný\nrozsah omeškania s odovzdaním je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie v bode 35.\nrozsudku konštatuje, že v októbri 2018 bol byt odovzdaný a následne v rozpore s týmto záverom uvádza,\nže je potrebné rozlišovať medzi fyzickým a protokolárnym odovzdaním bytu. S tým sa podľa žalovaného\ndá čiastočne súhlasiť, ale je potrebné vyhodnotiť všetky v spise založené dôkazy a vysporiadať sa s nimi.\nV tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 22.11.2021 vrátane prílohy 5, ktorým žalovaný\npreukázal, že žalobcu riadne vyzval na prevzatie bytu, vrátane zaslania preberacieho protokolu, avšak\nžalobca obštrukciami a ignorovaním opakovaných výziev žalovaného na protokolárne odovzdanie bytu\núčelovo docielil stav, ktorý prezentuje v rozpore so skutočnosťou tak, že ku skutočnému odovzdaniu\nbytu malo dôjsť až 2.7.2019. V prípade riadneho vyhodnotenia predložených dôkazov by nemohlo dôjsť\nk uznaniu žalovaného nároku v judikovanom rozsahu, nakoľko by bolo nepochybne preukázané, že byt\nv skutočnosti bol odovzdaný ešte v októbri 2018 a nebolo by možné uvažovať o domnelých počtoch\ndní omeškania žalovaného, ako to tvrdil žalobca a ako si to pri svojom rozhodovaní čiastočne osvojil\nsúd prvej inštancie.\n20. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie ohľadom žalovaným tvrdeného posunu termínu\nodovzdania bytu v priamom dôsledku požiadaviek žalobcu na vykonanie individuálnych zmien žalovaný\nv odvolaní odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2021 a jeho prílohy, z ktorých má\nvyplývať aj obsah komunikácie sporových strán k uvedenej téme. Namietal záver súdu prvej inštancie\no nepreskúmateľnosti tvrdení žalovaného. Podľa jeho názoru, ak je preukázané, že počas realizácie\nvýstavby individuálne požiadavky žalobcu vyvolali práce navyše, potom nemožno bez ďalšieho uzavrieť,\nže realizácia týchto prác mala nulový efekt na časový harmonogram realizácie výstavby.\n21. Žalovaný za nesprávny považuje tiež záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k argumentom žalovaného\nvo veci posunu termínu odovzdania bytu v dôsledku nedodržania lehôt stanovených príslušnými\nprávnymi predpismi pri rozhodovaní dotknutých orgánov v konaniach týkajúcich sa výstavby projektu.\nNa správne vyhodnotenie tejto námietky by postačovalo vyhodnotiť dôkazy založené v spise. Podľa\npresvedčenia žalovaného boli zmluva a časový harmonogram výstavby nastavené korektne – termín\nvydania kolaudačného rozhodnutia bol v zmluve uvedený tak, že zohľadňoval právnymi predpismi\n\ndefinované lehoty na rozhodovanie orgánov štátnej správy a určitú rezervu. Zároveň však (aj) pre\nprípad nepredvídateľných okolností v procese rozhodovania štátnych orgánov platí čl. VI bod 2 písm.\nc) zmluvy o budúcej zmluve. K písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.11.2021 bolo pripojené\nnapríklad rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa\n18.2.2019 číslo OU-BA-OSZP3-2019/27645/PIA/II-6459 povoľujúce užívanie vodných stavieb. V texte\nsamotného rozhodnutia sú jasne uvedené i) termín začatia konania, ii) dotknuté ustanovenia právnych\npredpisov vrátane lehôt na rozhodnutie a iii) skutočný termín vydania rozhodnutia, ktorý preukázal\ncelkom 43 dní omeškania štátneho orgánu, v dôsledku čoho žalovanému nie je zrejmé, v čom má\nspočívať nepreskúmateľnosť tohto jeho argumentu.\n22. V súvislosti s automatickým predĺžením lehoty na odovzdanie bytu v dôsledku poveternostných\npodmienok má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie mal aplikovať čl. VI bod 2 písm. c) zmluvy o budúcej\nzmluve.\n23. Za nesprávne považuje žalovaný aj niektoré závery v bode 44. napadnutého rozsudku, v ktorom súd\nprvej inštancie len čiastočne uznal námietku žalovaného o omeškaní žalobcu s uzavretím kúpnej zmluvy.\nPodľa žalovaného je evidentné, že žalobca účelovo v mailoch písal obsah, ktorý bol v príkrom rozpore\nso skutočnosťou, ktorá bola preukázaná v konaní aj v rámci výsluchov strán sporu a zároveň je zjavné,\nže žalobca v dotknutom období čakal na rozhodnutie iného súdu v konaní začatom na šikanózny návrh\nžalobcu, v ktorom napokon neuspel. Súd prvej inštancie nesprávne určil obdobie omeškania žalobcu\ns uzavretím kúpnej zmluvy na časové rozpätie od 6.5.2019 do 3.6.2019, ktoré v zmysle existujúcich\ndôkazov malo byť skončené až okamihom podpisu kúpnej zmluvy dňa 2.7.2019. Vo vzťahu k výroku III.\nnapadnutého rozsudku odvolateľ uviedol, že ho napáda ako výrok závislý od meritórneho rozhodnutia,\nktoré považuje za nesprávne.\n24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z konania jednoznačne vyplynulo, že žalobca uhradil\nvšetky vyfakturované nároky žalovaného ku dňu podpisu zmluvy o prevode zo dňa 2.7.2019 a došlo\nk platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcu. Pokiaľ si bol žalovaný\nvedomý akéhokoľvek nároku, ktorý mu patrí, resp. patril ku dňu prevodu vlastníckeho práva na žalobcu,\nbol ako jediný oprávnený navýšiť čiastku vo vyúčtovacej faktúre č. 19003 zo dňa 2.7.2019, čo však\nneurobil a v tomto smere sa žalobca stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Rovnako sa stotožnil\nso závermi vyslovenými súdom prvej inštancie vo vzťahu k okolnostiam vylučujúcimi zodpovednosť na\nstrane budúceho predávajúceho s termínom predĺženia výstavby. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol\ndôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko neuviedol správne zákonné lehoty, ktoré mali byť údajne\nnesplnené správnymi orgánmi a ani lehoty, o ktoré sa malo to konkrétne omeškanie predĺžiť. Súd prvej\ninštancie celkom správne vyhodnotil všetky dôkazy, zákonne a správne vyhodnotil skutkový stav veci, na\nktorý aplikoval príslušné zákonné normy, čoho výsledkom bolo vyhlásenie rozsudku. Žalobca navrhol,\naby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.\n25. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní s tým, že\nvo vyjadrení žalobcu nie sú obsiahnuté žiadne významné skutočnosti, ktoré by žalobca neuviedol\nv predchádzajúcom priebehu konania.\n26. Odvolacia duplika nebola zo strany žalobcu predložená.\n27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo\npodané včas (§ 362 ods. 1 CSP) vo veci samej oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je\nmožné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania za rešpektovania viazanosti rozsahom odvolania,\nodvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380, § 383 CSP)\nprejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.\n28. Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna\nalebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený\naspoň všeobecným spôsobom.\n29. Podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.\n\n30. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n31. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nprvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie\nje účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP\n32. Odvolanie žalovaného smeruje proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku, t.j. proti zaväzujúcemu\nvýroku a proti výroku o náhrade trov konania. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1\npísm. f), h) CSP, avšak je nutné uviesť, že odvolanie neobsahuje explicitné zdôvodnenie jednotlivých\nuplatnených odvolacích dôvodov, v dôsledku čoho bol odvolací súd nútený ich možné naplnenie\nabstrahovať z obsahu odvolania. Odvolací dôvod spadajúci pod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa vzťahuje\nna prípady, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.\n1 CSP), ako aj viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Žalovaný\nv odvolaní nenamietal neúplnosť zisteného skutkového stavu ani nevykonanie navrhnutých dôkazov.\n33. Súdu prvej inštancie vytýkal absenciu logického previazania skutkových zistení s právnymi závermi\nz dôvodu, že niektoré logické argumenty a správne závery sú v inej časti rozsudku vyhodnotené\nv opačnom kontexte. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s tou časťou odvolacej argumentácie,\nv rámci ktorej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že aj z napadnutého rozsudku zrejmé, že k fyzickému\nodovzdaniu bytu žalobcovi v skutočnosti došlo už v októbri 2018, v dôsledku čoho má byť žalobcom\nuplatňovaný rozsah omeškania s odovzdaním v príkrom rozpore so skutočnosťou. Odvolateľ správne\nnamieta rozpor medzi konštatáciou súdu prvej inštancie o odovzdaní bytu v októbri 2018 a jeho\nnáslednými závermi premietnutými do zaväzujúceho výroku I. napadnutého rozsudku. Rovnako\nsprávne v tomto kontexte namieta absenciu riadneho vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie.\nPo dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku a s obsahom spisu odvolací súd\nkonštatuje, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje jednotlivé zistenia\nvyplynuvšie z vykonaného dokazovania, avšak pri vyhodnocovaní sa neriadil dôsledne dikciou § 191\nods. 1 CSP a nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadaním na\nvšetko, čo v priebehu konania vyšlo najavo. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobný nárok\nje uplatňovaný z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. V bod 3 zmluvy o budúcej zmluve za omeškanie\nžalovaného ako budúceho predávajúceho s odovzdaním predmetu prevodu vlastníctva bytu, t.j.\ns odovzdaním bytu, a nie s uzavretím zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Z obsahu predmetnej\nzmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, že nestotožňuje odovzdanie bytu s uzavretím zmluvy o prevode\nvlastníctva k bytu, ale tieto dve kategórie rozlišuje. Uvedené je zrejmé okrem iného aj z rozdielnych\nv zmluve obsiahnutých dohôd o stanovení momentu, kedy má dôjsť k odovzdaniu bytu a kedy\nmá dôjsť k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva. Kategórii odovzdania bytu je venovaný čl. IV\nbod 1 zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého mal žalovaný vyzvať žalobcu na prevzatie bytu po\nnadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení užívať stavbou realizované byty a po zaplatení\n100% kúpnej ceny, ako aj čl. VI bod 1, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi byt\nnajneskôr v lehote do 30.9.2018, a to po realizácii stavby bytu vrátane zabezpečenia kolaudačného\nrozhodnutia vzťahujúceho sa na tento byt. Naproti tomu pre uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva\nk bytu je v čl. III body 5 a 9 zmluvy o budúcej zmluve lehota nastavená odlišne (najneskôr do 90\nkalendárnych dní od dátumu vydania kolaudačného rozhodnutia a najneskôr do 15 kalendárnych dní\nodo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbou realizované byty a pri súčasnom splnení\nplatobných povinností žalobcom). Zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva nielen rozlišovanie medzi\nodovzdaním bytu a uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k nemu, ale aj rozlišovanie medzi vydaním\nkolaudačného rozhodnutia a medzi nadobudnutím jeho právoplatnosti. K tomu odvolací súd považuje za\npotrebné poukázať na skutočnosť, že v napadnutom rozsudku absentuje jednoznačný záver o dátume\nprávoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, keď súd prvej inštancie na viacerých miestach stotožňuje\ndátum 17.4.2019 len s vydaním kolaudačného rozhodnutia. Predmetné kolaudačné rozhodnutie však\nnie je súčasťou spisu, v dôsledku čoho nie je možné jednoznačne ustáliť, či dátum 17.4.2019 je súčasne\ndátumom vydania i právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Túto skutkovú okolnosť nie je ani možné\nhodnotiť ako nespornú skutočnosť, keďže aj strany sporu inkriminovaný dátum označujú rozdielne. Ďalej\nodvolací súd uvádza, že zo žiadneho zmluvného ustanovenia výslovne nevyplýva naviazanosť momentu\n\nodovzdania bytu na moment uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. Zo zmluvy o budúcej zmluve\nnevyplýva ani podmienka protokolárneho odovzdania a prevzatia bytu, a teda podmienkou riadneho\nsplnenia tejto povinnosti podľa zmluvy nebolo podpísanie písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí\nbytu. Z toho dôvodu má písomný preberací protokol zo dňa 2.7.2019 vo vzťahu k zmluve o budúcej\nzmluve len deklaratórny charakter a v konaní bolo potrebné posudzovať faktický stav ustálený na základe\nvykonaných dôkazov. Súčasne je potrebné pre úplnosť uviesť, že napriek skutočnosti, že text budúcej\nkúpnej zmluvy bol obsiahnutý v čl. X zmluvy o budúcej zmluve, jej jednotlivé ustanovenia (napríklad čl. VII\nbod 1 o protokolárnom odovzdaní a prevzatí bytu) neboli pre zmluvné strany pri plnení predmetu zmluvy\no budúcej zmluve záväzné, keďže v tom čase ešte táto budúca zmluva platne a účinne uzavretá nebola\na na tomto závere nič nemení ani existencia ustanovenia čl. IV bod 2 zmluvy o budúcej zmluve, ktoré\nje tým pádom vo vzťahu k uplatňovaniu práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve nepoužiteľným\nustanovením.\n34. Súd prvej inštancie v bode 35 odôvodnenia svojho rozsudku ustálil, že kolaudačné rozhodnutie bolo\nvydané dňa 17.4.2019, pričom žalovaný podal žiadosť o jeho vydanie dňa 29.10.2018 s tým, že v danom\nčase aj byt fyzicky odovzdal žalobcovi, ktorý v ňom vykonával stavebné úpravy a dokončovacie práce.\nUvedenú skutkovú okolnosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako medzi stranami nespornú, čo vyplýva\nokrem iného aj z bodu 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že okamih fyzického\nodovzdania kľúčov potvrdzujú obe strany, z toho žalovaný k dátumu 15.10.2018. K tomu odvolací súd\nuvádza, že z čl. II zmluvy o budúcej zmluve vyplýva špecifikácia bytu, ktorý mal byť predmetom budúceho\nprevodu a bod 5 tohto článku obsahuje aj presnú špecifikáciu vnútorného vybavenia bytu, v ktorej nie\nsú zahrnuté žiadne položky zodpovedajúce nadštandardu. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy o budúcej\nzmluve nemožno odvodiť právo žalobcu ako budúceho kupujúceho (ani tomu zodpovedajúcu povinnosť\nžalovaného ako budúceho predávajúceho) mať byt k dispozícii za účelom vykonávania stavebných\núprav a dokončovacích prác a ani za žiadnym iným účelom pred časom splnenia zmluvne dojednaných\npodmienok pre odovzdanie a prevzatie bytu. Tieto konkrétne okolnosti danej kauzy neboli súdom prvej\ninštancie podrobené dôslednému hodnoteniu v kontexte žalobou uplatňovaného nároku na zaplatenie\nzmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním bytu. Zmluvné strany predmetnej zmluvy o budúcej\nzmluve takýmto konaním konali mimo rámca zmluvných dohôd, čo však nič nemení na skutočnosti\nfaktického odovzdania bytu žalovaným a jeho faktického prevzatia žalobcom v októbri 2018. Táto\nskutočnosť ani nebola medzi stranami sporná a ako taká mala byť súdom prvej inštancie dôslednejšie\nvyhodnocovaná pri ustaľovaní záveru o období omeškania žalovaného so splnením povinnosti tak,\naby záver súdu zohľadňoval nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti všetky okolnosti, ktoré\nvyšli počas konania najavo. Zákonom predpokladaný spôsob vyhodnocovania dôkazov v konfrontácii\nso všetkými tvrdeniami produkovanými stranami sporu v rámci procesného útoku a procesnej obrany\nzabezpečuje naplnenie jednej zo základných požiadaviek kladených na akékoľvek súdne rozhodnutie,\na to požiadavky spravodlivosti. V nadväznosti na uvedené je tiež nutné uviesť, že samotné faktické\nodovzdanie a prevzatie bytu v októbri 2018, ustálené na základe nesporných tvrdení strán sporu, samo\nosebe nepostačuje pre prijatie záveru o riadnom a včasnom splnení zmluvnej povinnosti žalovaným,\nale je potrebné následne posudzovať okamih splnenia ďalších zmluvných podmienok predpokladaných\nzmluvou pre riadne odovzdanie a prevzatie bytu. Z čl. VI bod 1 zmluvy o budúcej zmluve vyplýva\npodmienka ukončenia realizácie stavby bytu a zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia, s ktorým súvisí\naj čl. IV bod 1, ktorý upravuje podmienku nadobudnutia jeho právoplatnosti. Pokiaľ ide o realizáciu\nstavby bytu, zo súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu vyplýva, že dňa 29.10.2018 bola\nžalovaným podaná žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia, s čím v zásade korešponduje aj\nskutočnosť, že v októbri 2018 (žalovaným je uvádzaný konkrétny dátum 15.10.2018) bol žalobcovi\npo ukončení stavebnej časti byt fyzicky odovzdaný a od tohto času žalobca bez opory v zmluve\no budúcej zmluve vykonával v byte ďalšie stavebné úpravy a dokončovacie práce za účelom naplnenia\nsvojich individuálnych potrieb, tzv. nadštandard, do vykonávania ktorých už žalobca nezasahoval, ale\nich hradil a následne refakturoval žalobcovi. Konateľka žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní\nkonanom dňa 18.3.2022 potvrdila, že jej partner pán H. dostal fyzicky kľúče na jeseň roku 2018,\naby mohli začať dokončovacie práce, ktoré predstavovali nadštandard. Ako už odvolací súd uvádzal\nvyššie, okamih nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nie je možné z obsahu spisu a\nvýsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyvodiť a v tomto smere bude nutné požiadať strany\npostupom podľa § 150 ods. 2 CSP o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich\nskutočností. V čl. VI bod 1 zmluvy o budúcej zmluve je explicitne dohodnuté odovzdanie bytu najneskôr\ndo 30.9.2018. K tomu odvolací súd poukazuje na bod 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom\nsúd prvej inštancie v dôsledku omeškania žalobcu s úhradou splátok na kúpnu cenu v rozsahu 16 dní\n\nustálil záver o posune termínu odovzdania bytu na dátum 16.10.2018 a tento záver bol jedným z dôvodov\nrozhodnutia obsiahnutého vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol dotknutý odvolaním\nžiadnej zo strán sporu a nadobudol právoplatnosť (zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 7.150,- eur\ns príslušenstvom). Z čl. IV bod 1 zmluvy o budúcej zmluve vyplýva aj podmienka zaplatenia 100% kúpnej\nceny budúcim kupujúcim. Ide však o podmienku predstavujúcu povinnosť žalobcu. Žalovaný svojím\nkonaním smerujúcim k odovzdaniu bytu v októbri 2018 bez uplatnenia podmienky úhrady 100% kúpnej\nceny za byt od splnenia tejto povinnosti žalobcom de facto ustúpil a táto skutočnosť by nemala byť pri\nposudzovaní otázky omeškania žalovaného na jeho ťarchu.\n35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného v časti,\nktorou akcentuje okolnosť fyzického odovzdania bytu žalobcovi v októbri 2018 a v nadväznosti na\nto nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k rozsahu omeškania\ns odovzdaním, čím je naplnený žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\n36. Pri posudzovaní ďalšej argumentácie obsiahnutej v odvolaní dospel odvolací súd k záveru\no nemožnosti vyabstrahovania relevantnej odvolacej argumentácie zodpovedajúcej dikcii § 365 ods.\n1 písm. f) CSP, a to z dôvodu všeobecných a vágnych formulácií, z ktorých nie je vyvodiť, ktoré\nkonkrétne skutkové zistenia považuje odvolateľ za nesprávne a z akých konkrétnych dôvodov. Samotná\nnespokojnosť žalovaného so závermi súdu prvej inštancie sama osebe nezakladá dôvodnosť tohto\nodvolacieho dôvodu. Odvolací súd nemôže za odvolateľa odvolaciu argumentáciu vyvodzovať z jeho\npredchádzajúcich vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie (odkaz odvolateľa na jeho vyjadrenie zo\ndňa 22.11.2021 a jeho prílohy, z ktorých má vyplývať obsah komunikácie sporových strán k téme posunu\ntermínu odovzdania bytu v priamom dôsledku požiadaviek žalobcu na vykonanie individuálnych zmien).\nOdvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku konštatoval nepreskúmateľnosť žalovaným predloženej špecifikácie a jasne uviedol, že na\nustálenie skutkového stavu nepostačuje všeobecné tvrdenie bez uvedenia konkrétnych údajov, t.j.\nkonkrétneho času, konkrétneho popisu prác a ich následného reálneho vplyvu na časový harmonogram\nstavby v kontexte predložených listinných dôkazov, z ktorých by tieto skutočnosti vyplývali. Všeobecná\nformulácia v odvolaní, doplnená len o odkaz na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného bez akejkoľvek\nďalšej konkretizácie, nie je spôsobilá privodiť pre odvolateľa priaznivejší záver odvolacieho súdu v tejto\notázke.\n37. Ako irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj tú časť odvolania, v ktorej žalovaný poukazuje na čl.\nIII bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve (v prípade omeškania úhrad jednotlivých splátok\nkúpnej ceny sa platby započítavajú najskôr na úrok a potom na istinu), z ktorého má podľa jeho\nnázoru vyplývať záver o automatickom započítaní omeškanej platby najprv na úrok a potom na istinu.\nV tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 38.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, kde z konania žalovaného odvodil jeho prejav vôle smerujúci\nk prevodu vlastníckeho práva za akceptovania plnej úhrady kúpnej ceny za byt s tým, že akýkoľvek\nprípadný nárok žalobcu z titulu kúpnej ceny mal byť uplatnený vo vyúčtovacej faktúre č. 19003 zo dňa\n2.7.2019, k čomu však nedošlo. K tomu odvolací súd dodáva, že zo znenia čl. III bod 6 posledná veta\nzmluvy o budúcej zmluve nevyplýva žiadna automatická aktivácia procesu započítania, na ktorú by mal\nžalobca ako budúci kupujúci (a v tomto prípade dlžník) reagovať samostatne navýšením čiastky na\núhradu kúpnej ceny. Naopak, bol to práve žalovaný ako veriteľ, ktorý disponoval v danom čase údajom\no presnom dátume pripísania omeškanej platby na jeho účet, čo mu umožňovalo presné vyčíslenie\njeho prípadného nároku na doplatenie kúpnej ceny a jeho riadne vyúčtovanie žalobcovi či už vo faktúre\nna poslednú splátku kúpnej ceny alebo v samostatnej faktúre. Žalovaný však takýto účtovný úkon\nnerealizoval, v dôsledku čoho je nutné jeho procesnú obranu v tomto smere hodnotiť ako účelovú.\n38. Odvolací súd za nedôvodnú považoval tiež argumentáciu žalovaného, ktorou namietal nesprávnosť\nzáveru súdu prvej inštancie vysloveného v súvislosti so žalovaným tvrdeným posunom termínu\nodovzdania bytu v dôsledku nedodržania lehôt stanovených príslušnými právnymi predpismi pri\nrozhodovaní dotknutých správnych orgánov. Súd prvej inštancie v bode 42. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku konštatoval absenciu presnej špecifikácie konaní správnych orgánov, ako aj absenciu\nrelevantných tvrdení a dôkazov, z ktorých by bolo možné odvodiť, že konkrétne správne konanie malo\nvplyv na časový harmonogram odovzdania stavby v konkrétnom časovom rozmedzí. Odvolateľ vyššie\nuvedený záver súdu prvej inštancie v odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, keďže na jeho\nkvalifikované spochybnenie nepostačuje iba všeobecná formulácia, že na ustálenie dôvodnosti tejto časti\n\nprocesnej obrany by postačovalo vyhodnotiť dôkazy založené v spise. Svoju odvolaciu argumentáciu\nkonkretizoval len vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné\nprostredie zo dňa 18.2.2019 číslo OU-BA-OSZP3-2019/27645/PIA/II-6459. Žalovaný však neuviedol\nžiadny konkrétny dôvod vplyvu oneskoreného vydania tohto rozhodnutia na proces výstavby bytu, t.j.\nako táto skutočnosť ovplyvnila časový harmonogram, z akého dôvodu, či mohli alebo nemohli byť v tom\nčase vykonávané iné práce súvisiace s výstavbou, či oneskorené vydanie tohto rozhodnutia znamenalo\npre žalovaného úplné zastavenie prác a z akého konkrétneho dôvodu a na akú konkrétnu dobu.\nZároveň ani nie je zrejmé, ako vzhľadom na dátum vydania rozhodnutia (18.2.2019) tým mohlo dôjsť k\nnegatívnemu ovplyvneniu výstavby bytu, keď aj žalovaný v konaní tvrdil odovzdanie bytu žalobcovi po\nrealizácii výstavby už v októbri 2018.\n39. Žalovaný v odvolaní namietal tiež nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie súvisiaceho s tvrdením\nžalovaného o automatickom predĺžení lehoty na odovzdanie bytu v dôsledku poveternostných\npodmienok. K tomu súd prvej inštancie v bode 43 odôvodnenia ustálil záver o nezistení splnenia\npodmienky poklesu vonkajšej teploty aspoň dva po sebe nasledujúce dni (ktorý žalovaný v odvolaní\nnespochybnil) a súčasne konštatoval, že okolnosti nepriaznivého počasia nemôžu spadať pod\nnepredvídateľné okolnosti práve z dôvodu jeho zohľadnenia pri inej podmienke týkajúcej sa\npoveternostných podmienok. Odvolací súd sa s touto argumentáciou súdu prvej inštancie stotožňuje,\nnakoľko v opačnom prípade by nemalo vôbec zmysel uvádzanie samostatnej podmienky týkajúcej\nsa nepriaznivého počasia v čl. VI bod 2 štvrtá odrážka zmluvy o budúcej zmluve, ak by prípady\nnepriaznivého počasia mali automaticky spadať pod nepredvídateľné okolnosti podľa čl. VI bod 2\ntretia odrážka zmluvy o budúcej zmluve. Ani v tomto smere žalovaný v odvolaní neprezentoval žiadnu\nrelevantnú argumentáciu spôsobilú spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie, ale v zásade len\nprejavil svoj nesúhlas s takýmto záverom.\n40. V závere odvolania žalovaný namietal aj niektoré závery vyslovené v bode 44. napadnutého\nrozsudku, avšak opätovne ide len o všeobecne formulované tvrdenia, keďže odvolateľ neuvádza, v čom\nkonkrétne mali byť e-maily žalobcu v rozpore so skutočnosťou a svoje argumenty do značnej miery\nstavia na svojich domnienkach o motivácii žalobcu, čo nemožno vyhodnotiť ako relevantnú odvolaciu\nargumentáciu.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP\n41. Z odvolania žalovaného ani pri maximálnej snahe odvolacieho súdu nie je možné vyextrahovať\nrelevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.\n1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci), ktorej obsahom by bolo kvalifikované namietanie aplikácie alebo spôsobu aplikácie zákonných\nustanovení, na ktorých súd prvej inštancie svoje závery postavil, vrátane uvedenia dôvodov nesprávnej\naplikácie konkrétnych zákonných ustanovení a aspoň naznačenia správneho právneho posúdenia.\nJediným zákonným ustanovením, ktorého spôsob aplikácie súdom prvej inštancie žalovaný v odvolaní\nnamieta, je ustanovenie § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to v súvislosti s čl. III bod 6 posledná\nveta zmluvy o budúcej zmluve, keď podľa žalovaného toto ustanovenie zákona má v danom prípade\nvylučovať oprávnenie žalobcu domáhať sa omeškania žalovaného, keďže práve žalobca sa dostal ako\nprvý do omeškania so splnením svojich záväzkov. Skutkovou situáciou súvisiacou so započítaním/\nnezapočítaním omeškaných platieb v režime nastavenom čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej\nzmluve sa odvolací súd zaoberal v bode 37 vyššie, kde sa v nadväznosti na výklad dotknutého\nzmluvného ustanovenia stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho v danom prípade\nnedošlo zo strany súdu prvej inštancie ani k nesprávnej aplikácii § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka\nna zistený skutkový stav veci.\n42. Právne posúdenie a podradenie zisteného skutkového stavu pod správne zákonné ustanovenia\na s tým súvisiace následné vyhodnotenie uplatňovaného nároku je plne v kompetencii súdu konajúceho\no žalobe, pričom súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou stranami sporu, či už v konaní\nalebo v zmluvných dokumentoch. Jeho úlohou je však stranami sporu prezentovanú právnu kvalifikáciu\nvyhodnotiť. Pre účely ďalšieho konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z napadnutého\nrozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie právne posudzoval spor podľa § 50a ods.\n1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď zároveň citoval ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného\n\nzákonníka, pričom Obchodný zákonník v §§ 289 až 292 obsahuje vlastnú a komplexnú právnu úpravu\nzmluvy o uzavretí budúcej zmluvy.\n43. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel odvolací súd\nk záveru o opodstatnenosti odvolania žalovaného naplňujúceho odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\npísm. f) CSP, čo predstavuje dôvod pre zrušenie odvolaním dotknutého meritórneho výroku I. rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Primárnym dôvodom zrušenia výroku III. napadnutého rozsudku, je skutočnosť,\nže ide o výrok závislý, ktorého osud je napojený na výrok I.. Súčasne je však potrebné súdu prvej\ninštancie vytknúť spôsob odstraňovania pochybenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania\nopravnými uzneseniami. Odvolací súd si vypočul zvukový záznam z verejného vyhlásenia rozsudku dňa\n12.4.2022, z ktorého je zrejmé, že výrok III. bol súdom prvej inštancie vyhlásený v znení zodpovedajúcom\npísomnému vyhotoveniu rozsudku. Zo znenia § 219 ods. 4 CSP vyplýva, že len čo súd vyhlási rozsudok,\nje ním viazaný. Z toho dôvodu akékoľvek chyby vyhláseného rozhodnutia (aj keby sa javili ako zjavný\nomyl) nie je možné odstraňovať priamo konajúcim súdom procesným postupom podľa § 224 CSP, ale\nmôžu byť napravené výlučne v odvolacom konaní.\n44. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení\ns opravnými uzneseniami v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP v rozsahu\nnapadnutých výrokov I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\ns tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách záverov odvolacieho súdu\n(body 33-42 vyššie) opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými\nustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav, a to za\nrešpektovania zásady viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúcej z § 391 ods. 2 CSP.\nV prípade chýbajúcich podstatných a rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie využije procesný\npostup podľa § 150 ods. 2 CSP a v závislosti od procesných návrhov strán sporu realizovaných\nza aplikácie zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania dokazovanie v potrebnom rozsahu\ndoplní. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní povinný dôsledne sa zaoberať a vysporiadať\ns argumentáciou oboch strán sporu týkajúcou sa podstatných otázok z pohľadu platnej a účinnej\nhmotnoprávnej úpravy, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu\nnáležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom sporu, ktoré tvoria\nzásadnú časť ich argumentácie. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť\nspôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať\nnielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach\nv nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre\nkonanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej\ninštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne\nzávery, ktoré z navrhnutých dôkazov nevykonal a z akých dôvodov.\n45. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).\n46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/19/2020", "guid": "e0342419-761f-47b8-8e52-e25aada44e57:e4acb08a-b08a-4e02-aa48-b71f4e48aa7f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "e0342419-761f-47b8-8e52-e25aada44e57:e4acb08a-b08a-4e02-aa48-b71f4e48aa7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/19/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 36Cb/19/2020 z 11. 5. 2020", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2020-05-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e0342419-761f-47b8-8e52-e25aada44e57:e4acb08a-b08a-4e02-aa48-b71f4e48aa7f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e233719f-ea88-4ffd-a249-f5bfb51d5411", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.600.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.600.2025.1"}, {"guid": "ussr:92036d00-4d5c-447c-bb15-2aebbd8ee924", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.555.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 555/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 555/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.555.2024.1"}, {"guid": "440b8b39-99a5-4737-b58e-77811ce0c8d9:326207d7-74c3-4a38-bba9-20529b46af4e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1425206075.1", "spisova_znacka": "57C/39/2025", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 57C/39/2025 z 23. 7. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1425206075.1"}]}