{"guid": "7bc433b6-0b49-488b-a912-8ff859e66760:3afacdf7-9bc0-4b01-907e-bea8b6be6bd9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119461553.3", "spisova_znacka": "3Co/89/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/89/2024 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 3Co/89/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6119461553.3", "identifikacne_cislo": "6119461553", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3afacdf7-9bc0-4b01-907e-bea8b6be6bd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119461553.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119461553.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119461553.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/89/2024\n6119461553\n27. 11. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:6119461553.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o., IČO:\n36 740 012, so sídlom Tomášikova 50/E, Bratislava, zast. Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248\n998, so sídlom Dunajská 48, Bratislava, proti žalovanému: U.. E. U., O.. XX.XX.XXXX, V. F. T. XX/G,\nV., zast. AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 998 215, so sídlom Pri Habánskom mlyne 16,\nBratislava, o zaplatenie 4.524,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 2.7.2024, č. k. 23C/41/2020-243, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. mení tak, že žalovaný je\npovinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.377,21 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 2.070,43 eur od 16.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.365,53 eur od 27.10.2019 do\n31.3.2020, 5 % ročne zo sumy 1.273,64 eur od 1.4.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.088,51\neur od 27.10.2019 do 31.3.2020, 5 % ročne zo sumy 1.033,14 eur od 1.4.2020 do zaplatenia, a to do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti napadnutého výroku II., v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie\núroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.070,43 eur za deň 15.12.2017, odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 147,26 eura (výrok\nI.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi\nv časti, v ktorej konanie zastavil, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n% (výrok III.) a žalovanému, v časti, v ktorej žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zák. č. 182/1993\nZ. z.“),\n§ 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len\n„OZ“) a vykonané dokazovanie odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom. Z vykonaného\ndokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je právnickou osobou, ktorá ako právny\nnástupca spoločnosti DOMUS správa nehnuteľností, s.r.o., IČO: 44 878 656, Staré Grunty 26, Bratislava,\nvykonáva v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. správu bytového domu CUBICON so súp. č. XXXX\nv V., a to na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov\ndňa 8.12.2016. Na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú podľa\n\n§ 52 ods. 1 a nasl. OZ, je žalobca aktívne vecne legitimovaný vymáhať od žalovaného nedoplatky\nna byte a nebytovom priestore. V konaní nebolo sporným, že žalovaný je v zmysle zmluvy o výkone\nsprávy ako vlastník bytu a nebytového priestoru povinný platiť na účet domu mesačne preddavky do\nfondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru\n(zálohové platby, resp. mesačné preddavky) do\n15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.\nSpornou bola v konaní výška dlhu 4.524,47 eura, po čiastočnom späťvzatí v sume 4.377,21 eura, ktorú\nžalovaný rozporoval z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a následne ani žalobca pred podaním\nžaloby nepredložili žalovanému a ani súdu žiadne relevantné doklady preukazujúce, že vyúčtovania\núhrad za plnenia za dané obdobie boli správcom riadne vykonané a obsahujú všetky predpísané\nnáležitosti.\n3. V teoreticko- právnej rovine súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že úspech strany v spore je\npodmienený unesením dvoch bremien, a to bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom. Strany sporu\nsú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, iniciatíva pri navrhovaní a zabezpečovaní\nktorých je zásadne na stranách sporu. Neoznačenie dôkazov potrebných na preukázanie svojich tvrdení\nvedie k nepriaznivým dôsledkom rozhodnutia súdu. Rovnaké dôsledky postihujú aj tú stranu, ktorá\nsíce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané súdom dospelo k\nzáveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú\nzodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.\nDôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané (súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé)\nani na základe navrhnutých dôkazov, prípadne na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre\nstranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V intenciách prejedávanej veci sa plne stotožnil s argumentáciou\nžalovaného, že nie je zrejmé, z akých účtovných dokladov vychádzal predchádzajúci správca pri\nvyúčtovaní roka 2016, keď nedoplatok vo vyúčtovaní k 31.12.2016 vyčíslil na sumu 6.641,87 eura, stav\nkonta k 31.12.2016 je vo vyúčtovaní uvedený ako - 4.311,44 eura a nedoplatok v sume - 2.330,43\neura. Rovnako pri vyúčtovaní za rok 2017 vyhotovenom už žalobcom, kde nedoplatok predstavuje sumu\n-8.382,51 eura, nie je zrejmé, z akých dokladov vychádzal žalobca pri výpočte stavu konta k 30.4.2018 v\nsume - 7.519,63 eura. V porovnaní s výpočtom stavu konta k 31.12.2016, kde bol stanovený nedoplatok\n- 4.311,44 eura, k nárastu konta za 16 mesiacov došlo o sumu 3.208,19 eura. Rovnako za nejasné\noznačil z akých údajov vychádzal žalobca pri konečnom vyúčtovaní za rok 2018 pri vyčíslení stavu\nkonta platieb vlastníka k 30.11.2018 v sume 9.230,71 eura, nakoľko v porovnaní so stavom konta v\npredchádzajúcom období došlo k opätovnému nárastu. Uviedol, že žalobca aj napriek tvrdeniam, že\nnedoplatky žalovaného z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 2016, 2017 a\n2018 vyplývajú a sú zrejmé z predložených listinných dôkazov, pričom vyúčtovania obsahujú položkovo\ndefinované skutočné náklady a údaje o platbách žalovaného, svoje tvrdenia podľa prvoinštančného súdu\nnepreukázal. V konaní síce predložil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016, ktoré\nvyhotovil jeho právny predchodca, táto listina však neobsahuje podrobnú históriu platieb, informácie o\nplatbách na druhej strane vyúčtovania sú stručné a nedostatočné, údaj o počiatočnom stave k 1.1.2016\ns uvedením zostatku - 4.571,44 eura je nepreskúmateľný. K vyúčtovaniu za rok 2017 na tretej strane\nžalobca pripojil informácie o platbách za rok 2017 a 2018, tieto sú neprehľadné a je z nich zrejmé, že\nžalobca do zostatku preniesol vyúčtovaný dlh z roku 2016, a to rovnako aj vo vzťahu k vyúčtovaniu\nza rok 2018. Poukázal tiež na to, že od roku 2019 nemá žalovaný, aj napriek žalobcom uvádzanému\ndlhu za minulé zúčtovacie obdobia, evidované žiadne nedoplatky. Zhrnul tak, že žalobca nepredložil\nžiadne dôkazy na preukázanie svojho nároku a ak ako nový správca nemá potrebnú prehľadnú históriu\nplatieb žalovaného za obdobie výkonu správy svojho právneho predchodcu, vo vzťahu k rokom 2016 a\n2017, nemohol ani preukázať, kedy a ako tvrdené nedoplatky žalovaného vznikli. Sám žalobca pritom v\nreakcii na vyjadrenie žalovaného k predžalobnej výzve uviedol, že nevie poskytnúť relevantné účtovné\ndoklady. Spoľahlivo a bez pochybností tak nemal v konaní za preukázaný vznik a existenciu splatného\nnedoplatku žalovaného za roky 2016- 2018, pričom nedoplatok za rok 2016 bol zaúčtovaný ďalej do\nvyúčtovaní za roky 2017 a 2018. Ak aj právny predchodca žalobcu k počiatočnému stavu k 1.1.2016\nevidoval dlh žalovaného vo výške 4.571,44 eura, ako vyplýva z informácie o platbách vo vyúčtovaní za\nrok 2016, tento následne nemôže tvoriť nárok z vyúčtovaní za rok 2017 a 2018, nakoľko bol nejasný a\nnepreskúmateľný, žalobca dôkazy na preukázanie dôvodnosti nedoplatku nepredložil. Ak má správca pri\nvyúčtovaní zohľadniť dlhy vlastníka, nemôže bez relevantného právneho úkonu zohľadňovať len zistený\ncelkový aktuálny stav záväzkov. V prípade, že žalobca prebral správcovstvo po inom subjekte, mal podľa\nsúdu trvať na predložení dokumentácie, ktorou by vedel preukázať vznik a výšku dlhov jednotlivých\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na záver súdu o neunesení dôkazného bremena nemá vplyv\nani skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania uznal a zaplatil časť istiny vo výške 147,26 eura titulom\n\nnedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním garážového stojiska za roky 2017 a 2018.\nNeobstojí argumentácia žalobcu, že uznaním a zaplatením nedoplatku za užívanie garážového stojiska\nsi je žalovaný vedomý aj nedoplatkov za užívanie bytu a ak žalovaný vyúčtovanie za garážové stojisko\npovažuje za správne vyhotovené, vyplýva z toho aj správnosť vyúčtovaní za byt, nakoľko boli vyhotovené\nrovnakým spôsobom. O nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti rozhodol podľa § 256 ods.\n3 CSP, keď žalovaný zaplatením časti žalovanej sumy zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli.\nV časti, v ktorej žalobu zamietol, s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi podľa zásady\núspechu nárok na plnú náhradu trov konania.\n4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti zmeniť tak, že súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.377,21 eura s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.070,43 eura od 15.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne\nzo sumy 1.365,53 eura od 27.10.2019 do 31.3.2020, 5 % ročne zo sumy 1.273,64 eura od 1.4.2020\ndo zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.088,51 eura od 27.10.2019 do 31.3.2020, 5 % ročne zo sumy\n1.033,14 eura od 1.4.2020 do zaplatenia a žalobcovi súčasne prizná nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne vykonal dokazovanie a z toho\ndôvodu dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný aj napriek tomu, že zo strany žalobcu\ndošlo opakovane k podrobnému vysvetleniu jednotlivých položiek vyúčtovania (v mailovej komunikácii z\n4.11.2019 a vo vyjadrení k odporu zo dňa 3.9.2020), tvrdil, že mu nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal\npri výpočte istiny. Opakovane namietal údajnú nesprávnosť vo výpočtoch a umelé navyšovanie dlhu,\npričom nešpecifikoval chyby vo výpočtoch a akým spôsobom mal byť umelo navyšovaný jeho dlh.\nÚčelovo žalovaný napriek všetkému tvrdil, že z vyúčtovania za byt za rok 2017 eviduje nedoplatok 862,88\neura a z vyúčtovania za byt v roku 2018 eviduje preplatok vo výške 282,06 eura. V mailovej komunikácii\nz 4.11.2019 žalobca transparentne a dostatočne vysvetlil žalovanému, že daný preplatok a nedoplatok\nje vypočítavaný v prípade, ak vlastník bytu uhrádza zálohové platby tak, ako ich žalobca ako správca\nnastavil na dané obdobie. To znamená, že ak by žalovaný napríklad v roku 2018 uhrádzal zálohové\nplatby (predpis) tak, ako je uvedené na str. 2 vyúčtovania za byt za rok 2018, vznikol by mu za rok 2018\npreplatok vo výške 282,06 eura. Z evidencie platieb na str. 2 vyúčtovania za byt za rok 2018 je však\nzrejmé, že žalovaný za mesiac marec, jún a júl nezaplatil zálohovú platbu a v ostávajúcich mesiacoch\nneuhradil zálohovú platbu v plnej výške. Očakávania, že pri neuhrádzaní zálohových platieb bude mať\nžalovaný preplatok, označil za absolútne absurdné. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie disponoval\nvšetkými potrebnými dokumentmi, stotožnil sa v plnej miere s obranou žalovaného, na ktorú ako na\nabsurdnú a ničím nepodloženú nemal podľa žalobcu prihliadať. Žalovaný v konaní žiadne platby, ktoré by\nsprávcovi uhrádzal, a ktoré by pokryli dlh, nepreukázal. Súd mal tak pri vykonávaní dôkazov vychádzať\nlen z tých, ktoré mu strany predložili a pri hodnotení jednotlivých vyúčtovaní za byt muselo byť súdu\nzrejmé, že žalovaný nevykonáva pravidelné úhrady zálohových platieb a dlh neuhradil ani dodatočne po\nviacerých výzvach zo strany žalobcu, čím sa dostal aj do omeškania. Aj napriek zrejmým skutočnostiam\nvšak súd prvej inštancie vyhodnotil vyúčtovania za byt ako nejasné, pričom argumentoval číslami,\nktoré nie sú rozhodujúce pre výpočet dlhu žalovaného. Absolútne opomenul vykonať dôkaz navrhnutý\noboma stranami sporu, a to mailovú komunikáciu z 4.11.2019, s ktorou sa nijako nevysporiadal. Pri\nhodnotení dôkazov súd prvej inštancie odkazoval na sumy nesúvisiace s uplatňovanou pohľadávkou\na nevysporiadal sa s výpočtami žalobcu, ktoré jasne a transparentne odôvodňujú právny nárok na\nistinu. Žalobca tento nárok preukázal prostredníctvom jednotlivých vyúčtovaní nákladov spojených s\nužívaním bytu za roky 2016-2018. Jednotlivé sumy opakovane odôvodňoval tak, aby bolo súdu zrejmé,\nz čoho pozostáva pohľadávka (napr. v podaní z 3.9.2020 bol uvedený podrobný výpočet nedoplatkov\nza jednotlivé roky). Opakovane tiež v konaní uvádzal, že jednotlivé vyúčtovania majú na str. 2 prílohu\nk vyúčtovaniu, kde sú uvedené jednotlivé výpočty konkrétnych položiek vymáhaných vyúčtovaním. Je\nzrejmé, že žalovaný nedoplatky evidované vo vyúčtovaniach za užívanie nebytového priestoru za roky\n2017 a 2018 hradil bez akýchkoľvek námietok spočívajúcich v neprehľadnosti. Vyúčtovania za nebytový\npriestor sú pritom rovnako generované ako vyúčtovania za byt. Pre žalobcu je nepochopiteľné, aké\nnejasnosti namieta žalovaný pri vyúčtovaniach za byt, keď vyúčtovania za nebytový priestor sú mu\nzrejmé, čo sám v konaní konštatoval.\n5. V ďalšom žalobca namietal porušenie základných práv žalobcu a ostatných vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov v bytovom dome CUBICON. Uviedol, že konaním žalovaného dochádza k\nporušovaniu práva vlastniť majetok ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov garantovaného\nčl. 20 Ústavy SR. Vydaním nadutého rozsudku došlo k porušeniu práva vlastniť majetok ako i práva\n\nna spravodlivé súdne konanie garantovaného v čl. 46 Ústavy SR. Neuhrádzanie zálohových platieb\nzo strany žalovaného spôsobuje kumuláciu dlhu na účte žalovaného evidovaného u žalobcu ako\nsprávcu. Tento dlh je automaticky uhrádzaný zo spoločného fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého\npravidelne prispievajú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí si plnenia\nsvoje povinnosti uvedené v § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. a v čl. V. ods. 2 písm. a) zmluvy o\nvýkone správy. V praxi tak dlh žalovaného spláca v pomernej miere každý poctivý vlastník bytu alebo\nnebytového priestoru a žalovaný vyhýbajúc sa svojim povinnostiam ukracuje ostatných vlastníkov bytov\na nebytových priestorov o finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv. Prvoinštančný súd\nsa vydaním napadnutého rozsudku podieľa na porušovaní práva na majetok poctivých vlastníkov bytov\na nebytových priestorov. Pokrývaním nedoplatkov z fondu prevádzky, údržby a opráv žalovaný požíva\nneprimerané výhody, ktoré mu nepatria, a to na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov\na ak by tak činil každý vlastník, v budúcnosti by nebolo možné uhradiť napríklad servis výťahu v prípade\njeho poškodenia.\n6. Prvoinštančnému rozsudku vytkol aj nepreskúmateľnosť a s ňou spojené porušenie práva na\nspravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou\nžalobcu týkajúcou sa spôsobu výpočtu pohľadávky, pričom zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca\nnepreukázal spoľahlivo a bez pochybností vznik a existenciu splatného nedoplatku. Žalovaný pritom\nuplatnil svoje práva neefektívne, nakoľko jeho argumentácia je plytká, bez akéhokoľvek odkazu na\nznenie relevantných zákonných ustanovení a ustanovení zmluvy o výkone správy, založená je iba na\nvšeobecnom popieraní výpočtu nedoplatkov bez reálneho uvedenia, kde urobil žalobca pri výpočte\nchybu. K tvrdeniu uvedenému v ods. 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku podotkol, že vyjadrenie,\nže nevie predložiť relevantné účtovné doklady sa týka len vyúčtovania za byt za rok 2016, vzhľadom na\nto, že pôvodný správca nepredložil faktúry vrátane vyúčtovaní za predchádzajúce roky avšak z výpisu\nz účtu boli náklady vynaložené na rok 2016 zrejmé. Poukázal tiež na to, že ak žalovaný nesúhlasil s\nvyúčtovaniami, bol povinný v zmysle čl. V. ods. 1 písm. d) zmluvy o výkone správy tieto reklamovať\nv lehote 10 dní od ich doručenia, čo nevykonal, a preto jeho všeobecné popieranie vyúčtovaní až v\nsúdnom konaní označil za účelové. Zároveň bol žalovaný oprávnený nahliadnuť do fakturácie nákladov\nna bytový dom v sídle správcu, čo rovnako nikdy nevykonal a nemal si tak možnosť zabezpečiť\ndokumentáciu pre riadne rozporovanie vyúčtovania. V ďalšom zdôraznil, že pod právo na súdnu ochranu\nje možné subsumovať aj princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Na Mestskom\nsúde Bratislava IV (a na býv. Okresnom súde Bratislava IV) prebehlo niekoľko desiatok súdnych\nkonaní s totožným skutkovým stavom, v ktorých súd žalobe vyhovel. Totožný skutkový stav spočíval v\nporušení povinností žalovaného uhrádzať zálohové platby podľa predpisu žalobcu, čím vo vyúčtovaní\nžalovanému vznikol dlh, ktorý si žalobca súdnou cestou vymáhal. Pri totožných skutkových okolnostiach\nsúd stanovil povinnosť zaplatiť dlh spolu s príslušenstvom (príkladmo rozsudok zo dňa 29.9.2020, č. k.\n40C/21/2020-156, v ods. 7. a 8. ktorého sa súd transparentne vysporiadal s argumentáciou sporových\nstrán, rozsudok zo dňa 25.2.2020, č. k. 4C/236/2015-160 - ods. 10., 12. a 14.). Žalobcovi potom nie\nje zrejmé, prečo v danom prípade mal súd prvej inštancie právny titul a splatnosť pohľadávky za\nnepreukázaný, ak rozhodovacia prax prvoinštančného súdu je jasná a v prospech žalobcu. Prípadný\nodklon bol súd prvej inštancie povinný riadne odôvodniť.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie podľa neho vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom\nna zistenie rozhodujúcich skutočností. V ďalšom citoval a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v\nreplike zo dňa 11.11.2019 a vo vyjadrení zo dňa 4.12.2020. Poukázal tiež na to, že skutočnosti uvedené\nvo vyúčtovaniach žalobcu sú v rozpore s tým, čo si pôvodne uplatňoval voči žalovanému v upomínacom\nkonaní a na porušenie povinností správcu bytového domu podľa § 8a ods. 2, § 9 ods. 6 zák. č.\n182/1993 Z. z. a obsahové náležitosti správy o činnosti správcu, predmetom ktorej je správa o finančnom\nhospodárení za celý bytový dom, a ročného vyúčtovania vzťahujúceho sa na konkrétny byt. Ročné\nvyúčtovanie však žalobca v súdnom konaní nepredložil. Záverom poukázal na spotrebiteľský status,\nktorý požíva.\n8. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný opakovane zavádza súd nezrozumiteľnými výpočtami\na odkazuje bez citácie na údajné tvrdenia žalobcu. Opakovane rozporuje sumu 4.311,44 eura evidovanú\nako stav konta k 31.12.2016 pred vyúčtovaním, na ktorú si v súdnom konaní žalobca nárok neuplatňuje.\nZ vyúčtovania za rok 2016 je zrejmé, že v danom roku žalovaný uhradil len sumu 260 eur. Vyúčtovanie\nza predmetný rok v zmysle informácií o platbách uvádza, že stav na konte bytu k 1.1.2016 predstavoval\n\nnedoplatok v sume 4.571,44 eura (táto suma sa v žalobe neuplatňuje). V priebehu roka 2016 boli\nskutočné náklady na byt v sume 2.330,42 eura, čo po odpočítaní sumy vo výške 260 eur predstavuje\nnavýšenie dlhu o nedoplatok 2.070,43 eura a tak sa konto bytu zvýšilo na sumu celkového nedoplatku\n6.641,87 eura. Rozdiel skutočných nákladov a predpísanej zálohy označený na str. 1 vyúčtovania za rok\n2016 vo výške 2.330,43 eura je reflektovaný v položkách „Stav konta k 31.12.2016 pred vyúčtovaním“\na „Nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2016“, ktoré určujú celkový stav bytu za všetky roky. Racionálne\nnemožno očakávať, že žalovaným uhradená suma 260 eur za užívanie bytu po výmere podlahovej\nplochy 70,32 m2 pokryje ročné náklady na byt. Správca preto pri vymáhaní nároku pracuje výlučne\ns údajom označeným ako SKUTOČNÝ NÁKLAD uvedený na str. 1 a PLATBA uvedený na str. 2\nvyúčtovania za byt za rok 2016, nakoľko je logické, že od skutočného nákladu za užívanie sa odpočítajú\núhrady vykonané vlastníkom bytu. Za rok 2016 tak žalobca eviduje dlh žalovaného vo výške 2.070,43\neura. Pokiaľ sa týka vyúčtovania za rok 2017 žalovaný opakovane pracuje so sumou 8.382,51 eura\noznačenou vo vyúčtovaní ako „Konečné vyúčtovanie vlastníka“. Žalobca svoj nárok však neopiera\no výpočty z automatizovaného systému aplikácie, ktorá pracuje aj s nedoplatkami žalovaného za\nvšetky predchádzajúce účtovacie obdobia. Opätovne zdôraznil, že nárok exaktne preukazuje rozdielom\nskutočných nákladov na užívanie bytu a žalovaným vykonaných platieb. Pre rok 2017 bol správcom\nvystavený predpis na sumu 103,22 eura a žalovaný vykonal v danom roku platby v sume 827,88\neura, pričom skutočné náklady boli správcom vypočítané na sumu 2.101,52 eura. Nedoplatok vo\nvýške 862,88 eura, ktorý je vyúčtovaný pre prípad, ak by vlastník uhrádzal všetky predpísané zálohy\nv plnej výške, je reflektovaný v položkách „Stav konta platieb vlastníka k 30.4.2018“ a „Konečné\nvyúčtovanie vlastníka“. Správca za rok 2017 eviduje dlh žalovaného vo výške 1.273,64 eura (platby\nv sume 827,88 eura - skutočné náklady v sume 2.101,52 eura). Vo vzťahu k roku 2018 žalobca\nnamietal, že žalovaný klamlivo odkazuje na tvrdenia žalobcu, ktoré v konaní nikdy nezazneli a sú zjavne\nzavádzajúce, keď uvádza:\n„K vyúčtovaniu za rok 2018 uvádzate, že rozdiel v sume 8.948,65 eura vyplýva z rozdielu medzi skutočnými nákladmi a predpísanými zálohami“. Pre rok 2018\nbol správcom vzhľadom na predchádzajúce nedoplatky nastavený predpis na sumu 197,60 eura a svoj\nnárok za predmetný rok žalobca rovnako preukazuje rozdielom medzi skutočnými nákladmi a platbami\nvykonanými žalovaným. Z evidencie na str. 2 vyúčtovania za rok 2018 je zrejmé, že žalovaný ani za jeden\nkalendárny mesiac neuhradil predpis v plnej výške. V roku 2018 vykonal úhrady spolu v sume 1.056\neur, pričom skutočné náklady za užívanie bytu predstavovali sumu 2.089,14 eura a dlh tak predstavuje\nsumu 1.033,14 eura. Pokiaľ vo vyjadrení žalovaný uvádzal, že žalobca umelo navyšuje predpisové\nplatby, tak žalobca uviedol, že výšku zálohového predpisu nastavuje na základe stavu vyúčtovania za\npredchádzajúce obdobia, tak ako mu to prikazuje zákon a zmluva o výkone správy. Preddavky sú de\nfacto len zálohovými platbami, ktoré ostatní vlastníci pravidelne uhrádzajú podľa zálohových predpisov\nvystavených správcom na základe odhadu, ktorý však vychádza z vyúčtovania nákladov domu za všetky\nplnenia z predchádzajúceho obdobia. K zmene cien ovplyvňujúcich výšku plnení môže dôjsť aj na\nzáklade zmeny právnych predpisov regulujúcich ceny najmä kľúčových energií ako teplo, plyn, voda a\nelektrina, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie a prevádzku v každom bytovom dome. Z vyúčtovania za\nbyt za rok 2018 je pritom zrejmé, že správca správne nastavil predpisové platby, nakoľko po vyúčtovaní\nza rok 2018 by mal žalovaný za predpokladu riadneho uhrádzania predpisových záloh v plnej výške\npreplatok v sume 282,06 eura. Námietky žalovaného preto označil za irelevantné a nepreukázané.\nVyslovil názor, že svoj nárok na zaplatenie 4.377,21 eura s príslušenstvom plne legitimoval a preukázal\npripojenými dôkazmi, dlh transparentnými výpočtami riadne vysvetlil. Poukázal tiež na to, že žalovaný v\nkonaní nerozporoval jednotlivé vyčíslenia položiek (napr. fond údržby, el. energia spoločných priestorov,\nstudená voda) na vyúčtovaniach a efektívne tak nerozporoval skutočné náklady z vyúčtovania. Žalovaný\ntak v celom súdnom konaní netvrdil a nepreukazoval, že jednotlivé položky vo vyúčtovaniach majú\nbyť v inej sume, a preto súd prvej inštancie nemal prihliadnuť k jeho nelogickej argumentácii. Konanie\nžalovaného podľa neho vzbudzuje dojem, že dlhy, ktoré sú finančne náročnejšie čo do výšky a spôsobu\nich vyčíslenia, rozporuje a neuhrádza, a dlhy, ktoré sú vyčíslené v desiatkach eur a sú vyčíslené\nrovnakým spôsobom, nemá problém uhradiť. V ďalšom zdôraznil, že akékoľvek pochybenie správcu\nv súvislosti s oneskoreným doručením ročného vyúčtovania nezbavuje žalovaného ako vlastníka a\nužívateľa bytu plniť si svoje povinnosti, medzi ktoré okrem iného patrí aj riadne uhrádzanie predpisov\npodľa čl. V. ods. 2 písm. a) zmluvy o výkone správy a riadne uhrádzanie nedoplatkov, ktoré vyplynuli\nz vyúčtovania podľa čl. V. ods. 2 písm. b) zmluvy. V ďalšom poukázal tiež na to, že s ohľadom na\npredmet sporu nemá žalobca povinnosť preukazovať vykonanie a doručenie správy o svojej činnosti,\nako sa mylne domnieva žalovaný. Záverom dal do pozornosti, že žalovaný opakovane zavádza súd aj\npokiaľ na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 29.2.2024 tvrdil, že od roku 2019 nemá voči\nsprávcovi nedoplatky, keď proti žalovanému bol v upomínacom konaní vydaný dňa 19.4.2021, sp. zn.\n\n26Up/403/2021 platobný rozkaz a následné konanie skončilo uzavretím zmieru, pričom v konaní žaloba\npredložil totožné vyúčtovanie, ktoré žalovaný v predmetnom konaní nerozporoval. Súčasne poukázal aj\nna to, že žalovaný nevyužil právo nahliadnuť do dokumentácie správcu.\n9. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na argumentácii, že vyúčtovania za roky 2016- 2018 nie sú ničím\npodložené- riadnym vyúčtovaním, ani inými dokladmi, nijako nevysvetlil a nedoložil, že informácie v\ndodatočnom vyúčtovaní sú pravdivé. Žalovanému neboli zo strany predchádzajúceho správcu doručené\nani údajné vyúčtovania a stavy konta, na ktoré sa žalobca odvoláva. Informácie o platbách žalovaného\nv rokoch 2016- 2018, ktoré uvádza žalobca, nie sú pravdivé a podložené relevantnými dokladmi\n(napr. výpismi z účtu či inými účtovnými dokladmi). Zo strany právneho predchodcu žalobcu nebol\ndodržaný zákonný postup, čo sa týka evidencie platieb nájomného, vedenia správy domu, vypracovania\nvyúčtovania s uvedením platieb nájomného a nákladov za byt. Dôkazy, o ktoré opiera svoje odvolanie,\nnemajú podľa neho právnu váhu, sú nepreskúmateľné a neodrážajú reálny stav, sú svojvoľne žalobcom\nnapasované pre potrebu tohto súdneho konania.\n10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 CSP na pojednávaní\nkonanom dňa 27.11.2025, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením s obsahom vyúčtovaní\nnákladov spojených s užívaním bytu č. XXX-T. na adrese F. T. XXG X. V. za roky 2016- 2018 (č. l. 27,\n28 a 31 spisu), čl. V. bod 2. písm. a) a b), čl. XIV. ods. 2, 3 a 5 Zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016\nzo dňa 8.12.2016 (č. l. 36 spisu), doručeniek založených na č. l. 24 a č. l. 322 súdneho spisu, pričom\ndospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. je potrebné zmeniť a\nvo zvyšnej časti napadnutého výroku II. potvrdiť.\n11. Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov\na nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o\nvýkone správy, jej zmena alebo zánik schválené podľa\n§ 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné\npre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou\npoverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí\nbyť úradne osvedčená. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone\nsprávy vypovedať. Správca je povinný schválenú zmluvu a pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť\nkaždému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a\nnebytových priestorov v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy\nobsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných\nčastí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,\nc) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia\ndisponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky\nplatieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.\n12. Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka\npredložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok\ntýkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných\nzariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je\npovinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované\nna jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.\n13. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a\nnebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone\nsprávy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého\ndňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku\ndo fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla\nvždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy\nspoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva\na priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov\na nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4\nbalkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do\n\nveľkosti spoluvlastníckeho podielu\n25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri\nurčení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome\nzohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových\npriestorov.\n14. Podľa čl. V. ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo dňa 08.12.2016 (ďalej len\n„zmluva o výkone správy“) vlastníci sú povinní:\na) uhrádzať na Účet Domu mesačne a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca:\n- zálohové platby Správcom vystaveného zálohového predpisu na mesiac vopred, ktoré pozostávajú\nz: I. mesačného preddavku na úhrady za plnenia (jeho výšku určuje Správca odhadom na základe\npredpokladanej spotreby, ceny jednotlivých plnení a výsledkov predchádzajúceho Vyúčtovania nákladov\nrozúčtovaného na jednotlivé byty a nebytové priestory), II. príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv\n(jeho výška, ako aj podmienky zmeny jeho výšku sú uvedené v čl. IX, bod 1 tejto Zmluvy, resp. môžu\nvyplývať zo zápisníc zo schôdzí Vlastníkov či oznámení o výsledkoch písomného hlasovania Vlastníkov\nna základe prijatých rozhodnutí Vlastníkov), a\n- odmenu za správu, ktorá tvorí súčasť zálohového predpisu vystaveného Správcom, pričom jej výška,\nako aj podmienky zmeny jej výšky sú uvedené v čl. X tejto Zmluvy,\nb) uhradiť na Účet Domu nedoplatky, ktoré im vyplývajú z Vyúčtovania, a to do 15 dní odo dňa doručenia\nVyúčtovania, ak táto Zmluva neustanovuje inak (čl. IV ods. 1 písm. r) a ods. 3 tohto článku Zmluvy).\n15. Podľa čl. XIV ods. 2 zmluvy o výkone správy zmluvné strany sa dohodli, že ak sa nepreukáže skorší\ndátum doručenia písomnosti, bude sa písomnosť doručovaná medzi nimi podľa odseku 1 písm. b) tohto\nčlánku Zmluvy (poštou) považovať za doručenú adresátovi siedmym dňom odo dňa, keď bola písomnosť\nodosielateľom preukázateľne odovzdaná na poštovú prepravu, za predpokladu, že pri odosielaní bola\nako adresa doručenia uvedená posledná známa poštová adresa adresáta.\n16. Podľa čl. XIV ods. 3 zmluvy ustanovenia predchádzajúceho odseku tohto článku Zmluvy sa vzťahujú\naj na prípady, ak adresát písomnosť z akéhokoľvek dôvodu v skutočnosti neprevzal, vrátane prípadu,\nak sa Vlastník alebo Správca na svojej poštovej adrese nezdržiava.\n17. Podľa čl. XIV ods. 5 písm. b) zmluvy o výkone správy poštovou adresou adresáta podľa bodu 2\ntohto článku Zmluvy sa rozumie v prípade, že adresátom je Vlastník, adresa pre doručovanie písomností\nurčených tomuto Vlastníkovi uvedená v aktuálnom liste vlastníctva vzťahujúcom sa k Domu a osobe\nVlastníka, pokiaľ Vlastník písomne neoznámi Správcovi inú adresu, na ktorú mu majú byť písomností\ndoručované.\n18. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)\nspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so\nspotrebiteľom.\n19. Podľa § 122 ods. 1 OZ lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá\nje rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.\n20. Podľa § 517 ods. 1, 2 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak\nide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z\nomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania\na poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov\nvyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s\nplnením peňažného dlhu.\n22. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je žalobcom ako súčasným správcom bytového\ndomu CUBIKON so súp. č. XXXX v V. uplatnený nárok na zaplatenie nedoplatkov z ročného vyúčtovania\nnákladov spojených s užívaním bytu č. XXX-T. vo vlastníctve žalovaného vo vchode F. T. XXG, a to za\nroky 2016- 2018. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní uznal ako dôvodnú obranu žalovaného,\nv ktorej namietal relevantnosť žalobcom predložených vyúčtovaní za jednotlivé roky. Konštatoval, že nie\nje zrejmé z akých účtovných dokladov vychádzal predchádzajúci správca bytového domu (Spoločnosť\n\nDOMUS správa nehnuteľností, s.r.o.) pri vyúčtovaní za rok 2016, keď nedoplatok vyčíslil vo výške\n- 6.641,87 eura a stav konta k 31.12.2016 vyčíslil na sumu - 4.311,44 eura a nedoplatok za rok 2.330,43 eura. Rovnako vyúčtovaniu za rok 2017 vyhotovenému žalobcom ako novým správcom s\nvýškou nedoplatku 8.382,51 eura vytkol, že z neho nie je zrejmé, z akých dokladov žalobca vychádzal\npri výpočte stavu konta k 30.4.2018 v sume - 7.519,63 eura upozorniac na to, že v porovnaní so stavom\nkonta k 31.12.2016, kde bol stanovený nedoplatok vo výške 4.311,44 eura, došlo k nárastu stavu konta\nza 16 mesiacov o sumu 3.208,19 eura a k opätovnému nárastu stavu konta došlo aj vo vyúčtovaní za rok\n2018, v ktorom stav konta predstavoval k 20.11.2018 - 9.230,71 eura.\nVo vzťahu k vyúčtovaniu za\nrok 2016 prvoinštančný súd vytkol chýbajúcu históriu platieb a informácie o platbách označil za stručné\na nedostatočné, údaj o počiatočnom stave konta nepreskúmateľný. Aj vyúčtovania za rok 2017 a 2018\nvyhodnotil ako neprehľadné s tým, že je z nich zrejmé, že žalobca do zostatku preniesol vyúčtovaný dlh\nza predchádzajúce obdobie. Dospel preto k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a\nnepreukázal výšku žalovaných ročných nedoplatkov, pričom od roku 2019 žalovaný aj napriek žalobcom\nuvádzanému dlhu za minulé vyúčtovacie obdobia nemá evidované žiadne nedoplatky. Vyslovil názor, že\nak žalobca ako nový správca nemá potrebnú prehľadnú históriu platieb žalovaného za obdobie výkonu\nsprávy jeho právneho predchodcu vo vzťahu k rokom 2016 a 2017, nemohol preukázať kedy a ako\ntvrdené nedoplatky žalovaného vznikli. Spoľahlivo a bez pochybností nemal za preukázaný vznik a\nexistenciu splatného nedoplatku žalovaného za roky 2016, 2017 a 2018. Ako neopodstatnenú vyhodnotil\nargumentáciu žalobcu, že uznaním a zaplatením nedoplatku za užívanie garážového stojiska, si bol\nžalovaný vedomý aj nedoplatkov za užívanie bytu. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť skutkových\nzistení a nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom.\n23. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že\nmusí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,\na ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy\nje logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,\nalebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej\nvierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú\nvo všeobecnosti upravené v čl. 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia\ndôkazov predložených v civilnom sporovom konaní, ktorá je vyjadrením ústavného princípu nezávislosti\nsúdov\n(čl. 46 Ústavy SR). Sudca vykonané dôkazy vyhodnotí z ich zákonnosti, pravdivosti\na dôležitosti pre meritórne rozhodnutie na základe vlastného vnútorného presvedčenia a logického\nmyšlienkového postupu, a to individuálne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Tieto svoje úvahy, ktorými\nsa pri hodnotení dôkazov riadil, však musí náležite odôvodniť. Voľné hodnotenie dôkazov v žiadnom\nprípade neznamená ľubovôľu sudcu, keď hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej\nlogiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými zákonmi,\nmusí byť preskúmateľná v inštančnom postupe atď.\n24. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\nsprávnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav\nveci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).\n25. Po zopakovaní a doplnení dokazovania v odvolacom konaní (§ 384 ods. 1, 2 CSP), a to\noboznámením vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním dotknutého bytu za roky 2016- 2018, zmluvy\no výkone správy a označených doručeniek, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní\npreukázal existenciu nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu vo vlastníctve žalovaného\nza uvedené obdobie v žalovanej výške. Z vyúčtovania za rok 2016 vyplýva, že skutočné náklady za\nvšetky riadne špecifikované položky predstavovali v súhrne sumu 2.330,43 eura a žalovaný za celý\nrok 2016 vykonal len jednu platbu vo výške 260 eur, a to dňa 5.10.2016, z čoho potom vyplýva, že\n\nnedoplatok na nákladoch za daný rok predstavoval žalobcom v žalobe uvedenú sumu 2.070,43 eura. Z\nvyúčtovania za rok 2017 odvolací súd zistil, že skutočné náklady spojené s užívaním dotknutého bytu\npredstavovali sumu 2.101,52 eura a žalovaným boli v uvedenom roku realizované platby v celkovej\nvýške 827,88 eura. Rozdiel predstavujúci nedoplatok za rok 2017 tak predstavuje sumu 1.273,64\neura. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2018 predstavovali skutočné\nnáklady sumu 2.089,14 eura a žalovaný podľa zaevidovaných informácií o platbách uhradil zálohovo\nsumu 1.056 eur a nedoplatok za rok 2018 tak predstavuje sumu 1.033,14 eura. Prílohou všetkých\nvyúčtovaní boli údaje o spotrebe studenej vody, nákladoch na ústredné kúrenie za odberné miesto\nspolu so stavom meračov a menovite rozpísané náklady na ostatné vyúčtované položky. Spolu podľa\npredložených vyúčtovaní nedoplatok za roky 2016- 2018 (nie stav konta) tak preukázateľne činí sumu\n4.377,21 eura, a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že z uvedených vyúčtovaní nie je zistiteľná\na riadne preukázaná výška nedoplatku, jeho skutkové a právne závery sú nesprávne. Odvolací súd\nsa plne stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie sa sústredil na údaje\nz vyúčtovaní, ktoré neboli rozhodujúce pre záver o výške nedoplatku za ten- ktorý rok (konečný\nstav konta pred a po vyúčtovaní zohľadňujúci nedoplatky/ preplatky z predchádzajúcich vyúčtovaní).\nNakoľko predmetom konania boli nedoplatky za konkrétne roky 2016- 2018, rozhodujúcim pre posúdenie\nopodstatnenosti boli údaje o skutočných nákladoch a žalovaným v rozhodnom období realizovaných\nplatbách, ktoré z predložených vyúčtovaní vyplývali, a ktorými žalobca odôvodňoval žalovaný nárok.\nŽalovaný v konaní nepreukázal, že by z jeho strany došlo k vykonaniu ďalších, žalobcom, resp. jeho\nprávnym predchodcom nezaevidovaných platieb a údaje o vykonaných platbách s uvedením konkrétnej\nvýšky platby a dňa úhrady nehodnotí odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie ako nedostatočné.\nAko účelovú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal nepriloženie výpisov\nz účtu žalobcu preukazujúcich žalovaným vykonané platby, keď o tieto bol dlh žalovaného znížený\na žalovaný v konaní netvrdil realizáciu ďalších platieb, ktoré by neboli zohľadnené v predložených\nvyúčtovaniach. Nepreskúmateľnosť a zmätočnosť počiatočného a konečného stavu konta žalovaného\nuvedeného na jednotlivých vyúčtovaniach, dodatočne žalobcom v konaní vysvetleného, je preto z\npohľadu odvolacieho súdu irelevantná a len na tomto základe pri uvedení ostatných relevantných a\nriadne nespochybnených údajov nemožno vyvodiť záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom.\nBezpredmetnou vo vzťahu k predmetu konania je aj skutočnosť, či žalovaný má od roku 2019 evidované\nnedoplatky na nákladoch spojených s užívaním bytu, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie. Súhlasiť\nmožno so žalobcom aj v tom smere, keď prvoinštančnému súdu vytkol, že v odôvodnení rozhodnutia\nsa nijako nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalobcu, v ktorej ozrejmoval výpočet žalovaného\nnároku. Žalobca výpočet žalovanej sumy prezentoval už v písomných vyjadreniach zo dňa 8.1.2020 (č. l.\n75) a zo dňa 3.9.2020\n(č. l. 93) a súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo tento\nvýpočet v spojení s predloženými vyúčtovaniami nepovažoval za relevantný. Pokiaľ žalobca poukazoval\nna v konaní pred prvoinštančným súdom predloženú mailovú komunikáciu medzi stranami sporu zo\ndňa 4.11.2019, vykonanie tohto dôkazu odvolací súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Naviac v predmetnej komunikácii žalobca objasňuje výšku nedoplatkov uvedenú v jednotlivých\nvyúčtovaniach pri zohľadnení predchádzajúceho stavu konta, čo nie je údaj relevantný vo vzťahu k\npredmetu konania. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou argumentáciou aj v tej časti, v\nktorej žalobca poukazoval na všeobecnosť žalovaným v konaní prezentovanej obrany bez toho, aby\nriadne identifikoval chyby a nesprávnosti v predložených vyúčtovaniach, k čomu mal a mohol pristúpiť po\ndoručení vyúčtovaní uplatnením riadnej reklamácie. Potrebné je však dodať, že neuplatnenie reklamácie\nvyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu nevedie k záveru o viazanosti súdu nereklamovaným\nvyúčtovaním a žalobcu nezbavuje povinnosti riadne preukázať vyúčtovanú výšku nedoplatku. Pokiaľ\nžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na nedoručenie správy o činnosti a oneskorené doručenie\njednotlivých vyúčtovaní, t. j. na porušenie povinností správcu podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993\nZ. z. odvolací súd uvádza, že ani uvedené skutočnosti nemajú vplyv na záver odvolacieho súdu o\npovinnosti žalovaného uhradiť nedoplatok na skutočných nákladoch vynaložených s užívaním bytu v\njeho vlastníctve.\n26. Ako poukazoval žalobca, k totožnému záveru dospeli konajúci súdy aj v obdobnej veci vedenej\nna býv. Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 40C/21/2020 a Krajskom súde v Bratislave pod sp.\nzn. 5Co/5/2021, v ktorej sa zaoberali nárokmi žalobcu uplatnenými z hľadiska náležitostí na základe\ntotožných vyúčtovaní nákladov za rovnaké obdobia v danom bytovom dome a s obdobnou obranou\nprezentovanou vlastníkom bytu, ktorému vznikol žalovaný nedoplatok. Potrebné je tiež uviesť, že ani\nskutočnosť, že žalovaný vystupuje v prejednávanom vzťahu ako spotrebiteľ, na čo sa rovnako odvoláva\nlen vo všeobecnosti bez ozrejmenia súvislosti jeho spotrebiteľského statusu s povinnosťami žalobcu\n\na žalovaného v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z., nemá vplyv na odvolacím súdom prijaté závery, a to\nvzhľadom na všeobecnosť a nekonkrétnosť jeho obrany, ako aj skutočnosť, že predložené vyúčtovania\nnákladov poskytujú údaje o skutočných nákladoch spojených s užívaním bytu v jeho vlastníctve za\njednotlivé obdobia a o ním realizovaných úhradách a žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz\npreukazujúci, že z jeho strany došlo aj k iným, žalobcom nezaevidovaným úhradám. Ako už odvolací\nsúd uviedol, námietky žalovaného, ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie, vzťahujúce sa k stavu konta\nzohľadňujúceho nedoplatky za predchádzajúce účtovné obdobia, sú pre posúdenie veci irelevantné,\nnakoľko predmetom konania je len nedoplatok ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi a zálohovými\núhradami za roky 2016, 2017 a 2018. Podobnosť s vecou vedenou na Okresnom súde Bratislava IV\npod\nsp. zn. 4C/236/2015, na ktorú poukazoval žalobca, odvolací súd nevzhliadol, nakoľko\nobrana v uvedenom konaní bola založená na inej argumentácii ako v prejednávanej veci.\n27. Zopakovaním dokazovania v odvolacom konaní odvolací súd zistil, že žalovaný ako vlastník bytu\nv bytovom dome si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust.\n§ 10 ods. 1 zák. č.\n182/1993 Z. z. a čl. V. ods. 2 zmluvy o výkone správy, keď riadne neuhrádzal mesačné zálohové platby\nna náklady spojené s užívaním jeho bytu v dôsledku čoho mu vznikol dlh za obdobie rokov 2016- 2018 v\ncelkovej výške 4.377,21 eura predstavujúcej rozdiel medzi skutočnými nákladmi spojenými s užívaním\nbytu a úhradami žalovaného podľa vyúčtovaní za jednotlivé obdobia. Neuhradením nedoplatkov za roky\n2016-2018 v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovaní v zmysle čl. V. ods. 2 písm. b) zmluvy o výkone\nsprávy sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu vznikla povinnosť okrem žalovanej istiny uhradiť aj\núroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná\nk prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariad. vl. č. 87/1995 Z. z.), t. j. vo výške\n5 % zo súm jednotlivých nedoplatkov. Z doručenky založenej na č. l. 322 odvolací súd zistil, že zásielka\nodoslaná žalovanému v súlade s čl. XIV ods. 5 písm. b) zmluvy o výkone správy na adresu evidovanú na\nliste vlastníctva vzťahujúcemu sa k dotknutému bytu žalovaného, bola žalobcovi vrátená dňa 30.11.2017.\nŽalovaný tak bol povinný nedoplatok z predmetného vyúčtovania podľa čl. V ods. 2 písm. b) zmluvy\no výkone správy v spojení s ust. § 122 ods. 1 OZ uhradiť do 15.12.2017 a až nasledujúcim dňom sa\npodľa § 517 OZ dostal do omeškania. Žalobcovi súd preto v súvislosti s omeškaním úhrady nedoplatku\nz vyúčtovania nákladov za byt za rok 2016 priznal úrok z omeškania v požadovanej výške, avšak až od\n16.12.2017 do zaplatenia, nie od 15.12.2017 do zaplatenia ako si uplatnil žalobca. Žalobcovi priznal aj\npožadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.365,53 eura pozostávajúcej z nedoplatku\nz vyúčtovania nákladov za byt za rok 2017 vo výške 1.273,64 eura a nedoplatku z vyúčtovania nákladov\nza garážové stojisko za rok 2017 v sume 91,89 eura, a to od 27.10.2019 do 31.3.2020 a vo výške 5\n% ročne zo sumy 1.273,64 eura predstavujúcej nedoplatok z vyúčtovania nákladov bytu za rok 2017,\na to od 1.4.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1,088,51 eura predstavujúcej nedoplatok\nz vyúčtovania nákladov bytu a garážového stojiska za rok 2018, a to od 27.10.2019 do 31.3.2020 a vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 1.033,14 eura od 1.4.2020 do zaplatenia, s prihliadnutím na v konaní nespornú\nskutočnosť, že žalovaný dňa 1.4.2020 uhradil nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2017 vo výške\n91,89 eura a za 2018 vo výške 55,37 eura za garážové stojisko (spolu sumu vo výške 147,26 eura),\nčo bolo aj dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby. Do omeškania s úhradou nedoplatku z vyúčtovania\nnákladov za roky 2017 a 2018 sa žalovaný dostal dňa 27.10.2019, kedy uplynula 15- dňová lehota od\ndoručenia vyúčtovaní nákladov pripojených k predžalobnej výzve v zmysle čl. V. ods. 2 písm. b) zmluvy\no výkone správy. Doručenie tejto výzvy mal odvolací súd za preukázané z doručenky založenej na č. l.\n24, podľa ktorej bola predžalobná výzva s pripojenými vyúčtovaniami nákladov žalovanému doručená\ndňa 11.10.2019.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku\nII. vychádzajúcej z nesprávnych skutkových a právnych záverov podľa\n§ 388 CSP zmenil tak, že\nžalobe vyhovel v celom rozsahu žalovanej istiny s úrokom z omeškania v špecifikovanom rozsahu a v\nzostávajúcej časti napadnutého výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n29. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konania. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\n30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n31. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania\nprotistrane.\n32. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa\nzásady úspechu v konaní, ako aj podľa zásady zavinenia, nakoľko v priebehu konania došlo zo\nstrany žalovaného k čiastočnej úhrade istiny vo výške 147,26 eura, čo bolo dôvodom pre čiastočné\nzastavenie konania. Vo vzťahu k tejto časti žalovaného nároku tak žalovaný z procesného hľadiska\nzavinil zastavenie konania a vo zvyšnej časti žalovanej istiny, t. j. čo do odvolacím súdom priznanej sumy\n4.377,21 eura, bol žalovaný v konaní neúspešný. Žalobcovi tak odvolací súd priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. Pomerný neúspech v časti príslušenstva (v rozsahu úroku z omeškania\nza jeden deň) odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadňoval. Okrajovo poukazuje na\nnesprávnosť zo strany prvoinštančného súdu, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania síce správne\nrozhodoval tak podľa zásady úspechu v konaní, ako aj podľa zásady zavinenia, avšak nesprávne dvoma\nvýrokmi samostatne vo vzťahu k časti istiny, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené a vo vzťahu k\nistine, v ktorej bol podľa neho žalobca neúspešný. Zo zásady jednotnosti konania, v ktorom bol uplatnený\npeňažný nárok, vyplýva, že súd mal o trovách konania rozhodnúť jedným výrokom zohľadňujúcim\núspech v konaní ako aj procesné zavinenie na zastavení konania.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§\n419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\niné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/41/2020", "guid": "6c740e10-be06-4278-8dbe-297a760e6459:63d31780-3c3f-45bd-bbe2-733b05076784", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "0e265465-23be-4e91-898b-483aacfa56b4:b4171d97-3442-4720-9a01-f22e93b815ae", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7218208690.2", "spisova_znacka": "5Co/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/5/2021 z 9. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7218208690.2"}], "citovane_v": []}