{"guid": "7629f512-724b-486c-af86-a62aa69f5f62:04ee9215-e7b1-4643-a46f-cb8912da1a63", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120205335.1", "spisova_znacka": "14Co/39/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/39/2025 z 19. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. augusta 2025, sp. zn. 14Co/39/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6120205335.1", "identifikacne_cislo": "6120205335", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2025-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04ee9215-e7b1-4643-a46f-cb8912da1a63", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120205335.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120205335.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120205335.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/39/2025\n6120205335\n19. 08. 2025\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2025:6120205335.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Centrum Kramáre, spol.\ns r.o., IČO: 36 842 079, so sídlom Limbová 22, Bratislava, právne zast. Law & Trust - advokátska\nkancelária, spol. s r.o., IČO: 35 821 477, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, proti žalovanému:\nVšeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, o\nzaplatenie 6.914,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV, č.k. B5-6C/18/2020-274 zo dňa 15. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-6C/18/2020-274 zo dňa 15.\nnovembra 2024, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B5-6C/18/2020-274 zo dňa 15. novembra 2024 zamietol\nžalobu, ako aj návrh žalobcu na prerušenie konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania\nnepriznal.\n2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a uložil žalovanému povinnosť\ndo 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 6.914,93 eur ako vydanie bezdôvodného\nobohatenia a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.914,93 eur od 03.03.2018 do zaplatenia.\nZároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je podľa zákona č. 578/2004\nZ. z. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytuje zdravotnú starostlivosť podľa zákona č.\n576/2004 Z. z.. Odo dňa 20.02.2017 poskytuje zdravotnú starostlivosť aj v špecializovanom odbore\notorinolaryngológia v otorinolaryngologickej ambulancii s miestom prevádzkovania ambulantného\nzariadenia X. - rodinná klinika na V. ulici č. X v E. F.. Žalovaný je zdravotná poisťovňa a vykonáva\nverejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 581/2004 Z. z.. V súvislosti so začatím prevádzkovania ORL\nambulancie žalobca požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,\nale žalovaný už takmer tri roky odmieta takúto zmluvu so žalobcom uzatvoriť. Z tohto dôvodu sa už\ntakmer tri roky nachádza v situácii, keď je zo zákona povinný zdravotnú starostlivosť poskytovať aj\npoistencom žalovaného, ale úhradu za poskytnutú starostlivosť nemá kto uhradiť. Preto je žalobca\nnútený poskytovať poistencom žalovaného zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Žalovaný sa\ntakto úmyselne a nedobromyseľne bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Zdravotné poisťovne sú\npovinné v súlade s § 6 ods. 1 písm. c) a h) zákona č. 581/2004 Z. z. poistné na verejné zdravotné\npoistenie prijímať a prerozdeľovať, ako aj uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za\nposkytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný si povinnosť vyplývajúcu z § 6 ods. 1 písm. h) zákona\nč. 581/2004 Z. z. voči žalobcovi za poskytovanie zdravotnej starostlivosť v ORL ambulancii neplní,\n\na to napriek tomu, že poistné za svojich poistencov prijal a jeho poistenci zdravotnú starostlivosť\npotrebujú a bola im žalobcom poskytnutá. Žalovaný obchádza plnenie svojej zákonnej povinnosti\nuhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť najmä\ntým, že s novými nezmluvnými poskytovateľmi odmieta uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti alebo tým, že zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neuhrádza poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť nad limit, ktorý im určí žalovaný. Svoje rozhodnutie veľmi často odôvodňuje\nnepotrebnosťou ďalšieho poskytovateľa pre jeho poistencov v danej špecializácii v danom regióne a\nnaplnenou verejnou minimálnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.\n3. Aby boli zabezpečené všetky základné práva poistencov, a to právo na ochranu zdravia, právo na\nbezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, právo na poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti, právo na rovnaké zaobchádzanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, právna úprava\nzaväzuje zákonnými povinnosťami najmä poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Podľa ust. § 4 ods.\n3 zákona č. 576/2004 Z. z. je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Podľa\n§ 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s\nposkytovateľom. Následne v § 12 ods. 2 sú vymenované dôvody, pre ktoré môže poskytovateľ odmietnuť\nnávrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti: a) jej uzatvorením by prekročil\nsvoje únosné pracovné zaťaženie, b) osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má\nzdravotná starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie\njej zdravotného stavu alebo c) poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie\nzdravotníckeho pracovníka, ktorý ma zdravotnú starostlivosť poskytovať. V iných prípadoch ako sú tieto,\nposkytovatelia nemôžu návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odmietnuť\na musia poskytnúť zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na to, či takúto zdravotnú starostlivosť poskytuje\nzmluvný alebo nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.\n4. Podľa prílohy 1 nariadenia vlády č. 777/2004 Z. z. je spoluúčasť poistenca v absolútnej väčšine chorôb\nzo Zoznamu chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na\nzáklade verejného poistenia 0 %. Preto je zrejmé, že žalobca je zo zákona nútený poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť na vlastné náklady, ak žalovaný úmyselne v rozpore s dobrými mravmi obchádza svoju\nzákonnú povinnosť podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z..\n5. Žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť v ORL ambulancii poistencom žalovaného, rovnako ako\npoistencom iných zdravotných poisťovní aj v období od 01.01.2018 do 31.01.2018. Toto poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti preukazuje vo forme mesačných dávok, ktorých obsah a formu určuje Úrad pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zo zdravotníckeho softvéru. Výška úhrad za poskytnuté výkony\nzdravotnej starostlivosti je rovnaká ako výška úhrad určených žalovaným za rovnaké výkony zdravotnej\nstarostlivosti v inej zazmluvnenej otorinolaryngolofickej ambulancii žalobcu v B. K bezdôvodnému\nobohateniu žalovaného došlo v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii\nzo strany žalobcu pre poistencov žalovaného. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na vydanie\nbezdôvodného obohatenia v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti jeho poistencom, no\nnapriek doručeným výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalovaný svoju povinnosť vydať\nbezdôvodné obohatenie nesplnil. Žalovaný vo svojich odpovediach zdôrazňoval informačné povinnosti\nžalobcu, ktoré však nemajú žiadny vplyv na povinnosť žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť aj\npoistencom žalovaného. Žalobca si svoje informačné povinnosti plní, a to napríklad aj preto, lebo\npoistencov žalovaného musí upozorniť, že žalovaný im nezaplatí ani žalobcom predpísané lieky,\nzdravotnícke pomôcky, a ani žalobcom doporučené ďalšie potrebné vyšetrenia, a to práve vzhľadom na\nto, že žalobca nemá so žalovaným uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu\nodmietania jej uzatvorenia zo strany žalovaného.\n6. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 36Up/19/2020 zo dňa 24. januára 2020\nzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6.914,93 eur a úrok z omeškania 5,00% ročne zo\nsumy 6.914,93 eur od 03.03.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu,\nalebo v tej istej lehote podať odpor.\n7. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobca a žalovaný ako dlhoroční\nzmluvní partneri, podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. majú uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade\nzdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\n\nstarostlivosti č. 61KSTA007611 zo dňa 28.06.2011 v znení jej neskorších dodatkov. Z množstva dodatkov\nk zmluve vyplýva, že vždy pri navyšovaní cien a úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ako\naj pri\nzazmluvňovaní nových ambulancií žalobcu posudzuje žalovaný\núčelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.\nPodaná žaloba sa týka údajne poskytnutej zdravotnej starostlivosti za mesiac január 2018, ktorú\nžalobca údajne poskytoval v špecializovanej ambulantnej starostlivosti v odbore otorinolaryngológia v\notorinolaryngolockej ambulancii s miestom prevádzkovania v mieste výkonu činnosti zariadenia žalobcu\n- X. - rodinná klinika, V. 1, E. F.. Je pravdou, že žalovaný nerozšíril predmet zmluvy so žalobcom o\nposkytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v ORL ambulancii E. F.. Žalovaný preukázal,\nže verejnú minimálnu sieť v odbore otorinolaryngológia má naplnenú na 184,23% a v okrese E. F. má\nuzatvorené zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s dostatočným počtom špecialistov\nv tomto odbore, preto nebol povinný a nebolo dôvodné rozšíriť už uzatvorenú zmluvu so žalobcom aj\no ďalšiu ambulanciu ORL žalobcu.\n8. Žalobca teda nemal v rozhodnom období rozšírenú zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti\nv otorinolaryngológia v ORL ambulancii s miestom výkonu činnosti V. 1, E. F., a preto ak v tejto\nORL ambulancii poskytoval zdravotnú starostlivosť, tak z verejného zdravotného poistenia mal v\nzmysle ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. nárok iba na úhradu poskytnutej neodkladnej zdravotnej\nstarostlivosti. Žalobca nepreukázal, že si za mesiac január 2018 vyžiadal od žalovaného potvrdenie o\nskutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak poskytol zdravotnú starostlivosť poistencovi\nžalovaného v ORL ambulancii E. F.. Nepredložil ani žiadnu faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej\nstarostlivosti alebo odkladnej zdravotnej starostlivosti vo výške 6.914,93 eur za rozhodné obdobie.\n9. Poistenec má právo rozhodnúť sa, či si poskytnutú odkladnú zdravotnú starostlivosť uhradí sám, alebo\nsi vyberie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti, s ktorým má jeho zdravotná\npoisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Priamo v meste E.\nF. má žalovaný uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s niekoľkými\nposkytovateľmi v odbore otorinolaryngológia.\n10. Žalovaný vzniesol námietku pasívnej legitimácie a tvrdil, že nie je tým subjektom, od ktorého je možné\nspravodlivo požadovať zaplatenie 6.914,33 eur s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného obohatenia.\nŽalovaný je podľa zákona č. 581/2004 Z. z. povinný uhrádzať žalobcovi iba za neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť, ktorú však žalobca riadne k úhrade nevykázal a zúčtovacie doklady nepredložil. Inú, ako\nneodkladnú zdravotnú starostlivosť uhradiť nemôže. Žalovaný ďalej vznáša aj námietku premlčania\na tvrdí, že žalobca bola žalobcom podaná dňa 20.12.2020 a žalované obdobie je od 01.01.2018 do\n31.01.2018. Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia\npremlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto\nsa na jeho úkor obohatil. Žalovaný navrhol zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu a priznal mu proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania.\n11. Žalobca trval na tom, že žalovaný porušuje najmä ust. § 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa\nktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi.\nNikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby. V prvom rade žalovaný zneužíva\nzákonnú povinnosť žalobcu poskytnúť pacientovi zdravotnú starostlivosť a nemožnosť odmietnuť jeho\nnávrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalovaný sa navonok tvári, že práva\npacientov rešpektuje, ale skutočnosť je úplne iná. Nezazmluvňovaním a limitovaním poskytovateľov\nzdravotnej starostlivosti sa vlastne žalovaný vyhýba úhradám za svojich pacientov, pričom sa to\nvšak dotkne najmä poskytovateľov, na škodu ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Nesúhlasil\ns tvrdením žalovaného, že špecializovaná zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného\nzdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára a nie\nna základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vzťah medzi poskytovateľom a pacientom\nvzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.\nz. a nie na základe písomného odporúčania všeobecného lekára. Všeobecný lekár vo svojom písomnom\nodporúčaní len odporúča vyšetrenie u špecialistu, pričom konkrétneho špecialistu si vyberá už pacient\nv súlade s jeho právom na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na\nto, či zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zmluvu uzatvorenú má alebo nie.\n\n12. Žalobca tvrdil, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto konaní a že jeho uplatnené nároky nie\nsú premlčané. Žalobca v prílohe svojho návrhu predložil ako dôkaz prílohu k sprievodnému protokolu\n012018, preukazujúci poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcom v období mesiaca január 2018\nv obvyklej forme, ako sa zdravotnej poisťovni poskytnutie zdravotnej starostlivosti bežne preukazuje,\npričom žalovaný zazmluvneným poskytovateľom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na\nzáklade takéhoto podkladu bežne uhrádza. Žalobca je pripravený na výzvu súdu poskytnúť aj zdravotné\nzáznamy, a to aj napriek tomu, že obsahujú veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa zdravotného stavu\npacientov žalobcu a poistencov žalovaného. Naďalej trvá na podanom návrhu.\n13. Žalovaný uviedol, že realizácia práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je zhmotnená do\nzákonnej úpravy verejného zdravotného poistenia, cez ktorú štát definuje rozsah bezplatnosti. Zákon\npredpokladá jedinú výnimku, kedy poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhradí\n- bez uzatvorenej zmluvy - poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného\npoistenia, a to v prípade, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú zdravotná\npoisťovňa schváli. V zmysle § 79a zákona č. 578/2004 Z. z. je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia\nalebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe povinný vyžiadať si od zdravotnej\npoisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej\nzdravotnej starostlivosti. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že si za mesiac január 2018 vyžiadal\nod žalovaného potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak takúto poskytoval\nvo svojej ORL ambulancii. Žalovaný zároveň popiera žalovanú sumu 6.914,93 eur, pretože ju žalobca\nžiadnym spôsobom nepreukázal. Sprievodným protokolom k zúčtovacím dokladom, ktorý predložil\nžalobca ako dôkaz, sa poskytnutá zdravotná starostlivosť nedokazuje.\n14. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa obohacuje nielen na úkor žalobcu a iných poskytovateľov, ale\naj na úkor svojich poistencov, napríklad tým, že v prípade, ak aj lieky alebo zdravotnícke pomôcky\npredpíše nezazmluvnený poskytovateľ, tak si ich poistenec musí uhradiť sám. Ak liek predpisuje lekár,\nktorý nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, musí\nlekársky predpis obsahovať poznámky „hradí pacient“ a „nezmluvný lekár“ a lekárnik v lekárni je\noprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku od pacienta, alebo poznámku „neodkladná zdravotná\nstarostlivosť“ a lekárnik v lekárni je oprávnený vykázať liek na úhradu zdravotnej poisťovni.\n15. Žalovaný tvrdil, že má so žalobcom uzatvorenú zmluvu v rozsahu, v ktorom poskytuje žalobca\nrôzne druhy zdravotnej starostlivosti - majú teda navzájom dohodnutý rozsah poskytovanej zdravotnej\nstarostlivosti a cenu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak ako to vyžaduje § 8 ods. 1 zákona č.\n581/2004 Z. z.. Žalovaný by bol povinný rozšíriť rozsah zmluvy č. 61KSTA007611 zo dňa 28.06.2011\no špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odbore otorinolaryngológia v otorinolaryngologickej\nambulancii s miestom prevádzkovania v mieste výkonu činnosti zariadenie žalobcu X. - rodinná klinika,\nV. 1, E. F., iba vtedy, ak by nebol naplnený rozsah verejnej minimálnej siete takých poskytovateľov.\n16. Špecializovaná zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa\nposkytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára (výmenného lístku). Ak si pacient\nna základe slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vybral ORL ambulanciu žalobcu\na predložil písomné odporúčanie od všeobecného lekára, vznikli žalobcovi zákonné povinnosti, pretože\nzdravotnú starostlivosť je žalobca povinný poskytovať za podmienok podľa osobitného zákona (č.\n578/2004 Z. z.).\n17. Naďalej trvá na námietke pasívnej legitimácie a námietke premlčania. Žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, nepredložil žiadne doklady o tom, aká zdravotná starostlivosť bola poskytnutá a či ide\nv každom prípade o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný nezískal majetkový\nprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Žalovaný uviedol,\nže žalobca v priebehu niekoľkých mesiacov podal na žalovaného niekoľko rôznych žalôb, ktoré spolu\nskutkovo súvisia. Žalovaný sa preto musí brániť v každej veci podaním odôvodneného odporu s dôkazmi\na formou vyjadrení, ktoré požaduje súd. Poukázal na § 166 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého v záujme\nhospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo\nspolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán; ak boli takéto konania pridelené viacerým sudcom toho\nistého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Na základe\n\npredložených dôkazov a vyjadrení navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať\nnáhradu trov konania.\n18. Žalobca v reakcii na výzvu súdu prvej inštancie predložil vyjadrenie k výpočtu hodnoty poskytovanej\nzdravotnej starostlivosti, pričom uviedol, že zo sprievodného protokolu a dávky je zrejmé, že žalobca\nposkytol v období január 2018 výkony zdravotnej starostlivosti v bodovom ohodnotení podľa bodovníka\nzdravotných výkonov v celkovom objeme 313 495 bodov. Vo finančnom vyjadrení ide o vymáhanú\nsumu 6.914,93 eur. Upresnil, že zazmluvnený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti obvykle odosiela\nzdravotnej poisťovni zúčtovanie svojej práce vo forme dávky (vyúčtovania) vždy za celý prechádzajúci\nmesiac. Dávka za január 2018 je súčasťou súdneho spisu. Samotná dávka obsahuje mená pacientov a\nich rodné čísla, pričom k pacientom je pridelená jedna alebo viac diagnóz a výkon, ktorý je zaznamenaný\npomocou číselného kódu. K dávke zazmluvnený poskytovateľ prikladá faktúru za odpracovaný celý\npredchádzajúci mesiac a odmena za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je prepočítaná práve na základe\nvýkonov, ktoré lekár vykonal v priebehu predchádzajúceho mesiaca. Žalobca odkazuje na celú dávku\nktorá je súčasťou dokumentácie k podanej žalobe a trvá na svojom návrhu v celom rozsahu.\n19. Žalobca trval na svojej žalobe a všetkých doterajších podaniach s tým, že neexistuje žiadne zákonné\nustanovenie, podľa ktorého by bol pacient povinný zaplatiť za zdravotnú starostlivosť len z dôvodu, že mu\nju poskytuje nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Osobitným predpisom v nadväznosti na\nuvedené je zákon č. 576/2004 Z. z. a zákon č. 577/2004 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 9 zákona č. 577/2004\nZ. z. na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony\nposkytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v zozname chorôb. Podľa § 3 ods. 10 zoznam\nchorôb vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa prílohy 1 nariadenia vlády č. 777/2004\nZ. z. je spoluúčasť poistenca v absolútnej väčšine chorôb zo zoznamu 0%. Zákon ani nariadenie\nneustanovujú, že by podiel spoluúčasti mal byť iný, ak zdravotnú starostlivosť poskytuje nezmluvný\nposkytovateľ. Postup žalovaného diskriminuje medzi pacientmi na základe ich výkonu svojho zákonného\npráva vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ak sa občan rozhodne, že svoje základné právo\nna zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 ústavy uplatní prostredníctvom niektorého z licencovaných\nposkytovateľov zdravotnej starostlivosti, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nesmie\nbyť spôsobená ujma na jeho právach. Pre zdravotnú poisťovňu je finančne irelevantné, či za zdravotnú\nstarostlivosť uhradí zmluvnému alebo nezmluvnému poskytovateľovi. Keďže jej poistenec má vzhľadom\nna svoj zdravotný stav potrebu dostať zdravotnú starostlivosť, musela by ju zdravotná poisťovňa zaplatiť.\nPoukázal na ust. § 42 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z., ktoré považuje za ustanovenie, ktoré podporuje\njeho právny názor, nakoľko upravuje povinnosť zdravotnej poisťovne poskytnúť poistencovi príspevok\nna úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú nezmluvným poskytovateľom. Poistenec má teda\nprávo na úhradu verejného zdravotného poistenia aj u nezmluvného poskytovateľa. Žalovaný zneužíva\nskutočnosť, že žalobca je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného a\nzároveň nesmie podmieňovať jej poskytnutie úhradou z ich strany. Žalovaný by sa mal viac sústrediť\nna príjmovú stránku svojho hospodárenia a na informovanie svojho akcionára, ktorý je aj regulátorom\nv oblasti zdravotníctva, aké zdroje sú potrebné na zabezpečenie zákonom garantovanej zdravotnej\nstarostlivosti. Zákon č. 577/2004 Z. z. určuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného\nzdravotného poistenia tak, že do rozsahu zahŕňa najmä preventívne prehliadky, neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť, zdravotné výkony vedúce k zisteniu choroby, zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe\nchoroby uvedenej v zozname prioritných chorôb, povinné pravidelné očkovanie osôb..., ktoré sa plne\nuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, ako aj zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe\nchorôb zo zoznamu chorôb, ktoré sa plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú v zmysle\nplatných predpisov. Akcionár žalovaného by mal zabezpečiť dostatok zdrojov na takto garantovaný\nrozsah zdravotnej starostlivosti alebo upraviť garantovaný rozsah, ak nedokáže zabezpečiť dostatok\nzdrojov v rozpočte.\n20. Žalobca navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a aby žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania v celom rozsahu. V prípade, ak by súd vyžadoval na preukázanie poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti zo strany žalobcu okrem predložených dôkazov aj zdravotné záznamy pacientov, ktoré\nžalobca navrhuje ako ďalší dôkaz preukazujúci poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a ktoré môže súdu v\nzmysle § 24 ods. 4 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. predložiť na základe písomnej žiadosti súdu, žalobca\nnavrhuje, aby súd z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania rozhodol najskôr o základe a dôvode\nuplatňovaného nároku medzitýmnym rozsudkom, a to najmä vzhľadom na rozsah ďalšieho dokazovania,\n\npočet ošetrených pacientov v predmetnom období, citlivosť osobných údajov o zdravotnom stave\npacientov.\n21. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 40 ods. 1,\nods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 7, § 8 ods. 1, ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.,\n1, § 79 ods. 1 písm. a), f), g), h) a o) zákona č. 578/2004 Z. z. a § 8 ods. 4 zákona\n576/2004 Z. z..\n\n§ 107\n§ 5 ods.\nč.\n\n22. Súd prvej inštancie sa prvotne vyporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pričom\nuviedol, že žalobca v skutočnosti žalobu na súd podal dňa 20.12.2019, nie 20.12.2020, ako to uviedol\nv odpore žalovaný; preto rozhodol, že uplatňovaný nárok žalobcu premlčaný nie je.\n23. Sporové strany uzatvorili dňa 28.06.2011 Zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti,\nlekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorej\npredmetom bolo poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti, ktorá sa v čase uzatvorenie\nnevzťahovala na ORL ambulanciu v E. F., nachádzajúcu sa na V. ulici č. 1, ku ktorej bol medzi\nstranami sporu zmluvný vzťah uzavretý až 01.03.2020. V rozhodnom čase - január 2018 - poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti pacientom žalovaného v predmetnej ORL ambulancii zazmluvnené nebolo,\na to z dôvodu naplnenia minimálnej verejnej siete poskytovateľov ORL v okrese E. F. na 188,7 %,\nteda vysokého pokrytia siete, znamenajúceho dostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v tomto\nšpecializovanom odbore. Podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať\nzmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v\nrozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov, teda v prípade naplnenia alebo výrazného prekročenia\nverejnej minimálnej siete, zdravotná poisťovňa túto povinnosť nemá a povinnosť uzavrieť zmluvný\nvzťah s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ani zo zákona nevyplýva. Zo strany žalobcu neexistuje\nv prípade dostatočného pokrytia poskytovateľov špeciálnej zdravotnej starostlivosti na takýto postup\npoisťovne, t.j. uzavrieť s ním zmluvu, právny nárok, ktorý by vyplýval z platnej právnej úpravy v\noblasti zdravotníckych predpisov. Zákon č. 578/2004 Z. z. ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s\nktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a informačnú povinnosť osoby\nverejne zdravotne poistenej o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s\njeho zdravotnou poisťovňou, tiež informačnú povinnosť o tom, že osoba verejne zdravotne poistená\nsi bude poskytnutú zdravotnú starostlivosť musieť zaplatiť, nakoľko nie je hradená z verejného\nzdravotného poistenia pre absenciu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Po splnení\nvymenovaných povinností žalobcom mal pacient žalovaného možnosť výberu: zvoliť si poskytnutie\nzdravotnej starostlivosti v nezazmluvnenej ambulancii žalobcu s tým, že si náklady, vynímajúc náklady\nna neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bude musieť hradiť sám alebo využije poskytnutie zdravotnej\nstarostlivosti v inej zdravotnej ambulancii, ktorá má na danú špecializáciu so žalovaným uzavretý\nzmluvný vzťah.\n24. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danej veci nie je pasívne\nvecne legitimovaný, pretože na úhradu žalobcom požadovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia\nneexistuje žiadny zákonný dôvod vyplývajúci zo zákona a ani dôvod vyplývajúci zo zmluvy medzi\nžalobcom a žalovaným. Žalovaný nezískal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu,\nmajetkový prospech z nepoctivých zdrojov a nenastala ani situácia, kedy by sa žalovaný obohatil, ak za\nplnilo za neho to, čo podľa práva mal plniť sám. Sporové strany v období január 2018 neboli v žiadnom\nzmluvnom ani inom právnom vzťahu, zákon povinnosť uzavretia zmluvy na daný prípad neukladá,\nžiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka nebola\nnaplnená, preto žalovaný nie je pasívne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Návrhy\na argumenty žalobcu svedčia skôr pre návrhy na zmenu právnej úpravy v oblasti poskytovania a\nfinancovania zdravotnej starostlivosti do budúcna. Súd prvej inštancie bol však povinný aplikovať právne\npredpisy a rešpektovať nastavenie systému poskytovania a financovania zdravotnej starostlivosti, aké\nje prijaté a platné.\n25. Žalobca v konaní ani netvrdil, že poskytol poistencom žalovaného neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť, ktorá skutočnosť by zakladala povinnosť žalovaného starostlivosť žalobcovi uhradiť.\nPráve preto je zrejmé, že išlo o poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti nezmluvným\nposkytovateľom nehradenej z verejného zdravotného poistenia. Článok 40 Ústavy SR síce pojednáva\n\no bezplatnej zdravotnej starostlivosti, avšak za podmienok, ktoré ustanoví zákon, t.j. v súlade so\nzdravotníckymi predpismi v intenciách tzv. zazmluvneného vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti a poisťovňou,\nv opačnom prípade bezplatná starostlivosť neznamená\nstarostlivosť zadarmo.\n26. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je obchodnou\nspoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z.\nz. a v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca podniká samostatne, vo vlastnom mene\na na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda za jeho podnikanie nezodpovedá žiaden\niný subjekt. Žalobca nesie zodpovednosť za svoje právne a ekonomické rozhodnutia, predovšetkým\nvtedy, ak sa rozhodne nepostupovať podľa zákona a nevyberať od pacientov úhrady, ktoré mu nie sú\nako nezmluvnému poskytovateľovi preplatené ani poisťovňou.\n27. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením zdravotných\nzáznamov pacientov, ktorí boli v zdravotníckom zariadení u žalobcu ošetrení, nakoľko vykonávanie\nďalšieho dokazovania smerujúceho k preukazovaniu výšky žalobou uplatneného nároku považoval za\nnehospodárne a nadbytočné a to s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie o základe žalobou\nuplatneného nároku, ako aj k tej skutočnosti, že sporným faktom nebolo to, či a koľko pacientov bolo\nskutočne u žalobcu ošetrených, ale predovšetkým to, či je žalovaný vôbec povinný poskytnúť za také\nošetrenie žalobcovi úhradu, teda či mu v zmysle zákona svedčí takáto hmotnoprávna povinnosť.\n28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporové strany nemali v predmetnom období uzavretú\nzmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre dostatočné naplnenie ORL ambulancií v E.\nžalobca nepreukázal ani netvrdil v konaní, že poistencom žalovaného poskytol neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho tak na strane žalovaného\nnemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu; uplatnený nárok žalobcu súd prvej\ninštancie vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu zamietol.\n29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane\nnáhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n30. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.\nb), e), f), h)).\n31. Tvrdil, že s predmetom tohto súdneho sporu nesúvisí právna úprava týkajúca sa úhrady zdravotnej\nstarostlivosti v prípade, že by medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\nbola uzatvorená zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej úhrade. Predmetom sporu tiež\nnie je poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Podstata sporu je výklad zložitého komplexu\nviacerých predpisov upravujúcich povinnosti žalobcu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a\npovinnosť žalovaného na úhradu za takúto starostlivosť. Je pravda, že podľa § 79 zákona č. 578/2004\nZ. z. je poskytovateľ povinný umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými\nmá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti; umiestniť na prístupnom a viditeľnom\nmieste cenník všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje poskytovateľ; a informovať vopred osobu\no tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v\nktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená podľa osobitného predpisu. Nie je však možné od týchto\ninformačných povinností poskytovateľa automaticky odvodiť povinnosť poistenca uhradiť si poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého\nby bol pacient povinný platiť za zdravotnú starostlivosť len z dôvodu, že mu ju poskytuje nezmluvný\nposkytovateľ zdravotnej starostlivosti. Zo zákona práveže vyplýva zákaz pre poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti podmieňovať jej poskytnutie úhradou zo strany pacienta.\n32. Výklad súdu prvej inštancie diskriminuje medzi pacientami na základe ich výkonu svojho zákonného\npráva vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ by pacient na základe svojho výberu\nzdravotného poskytovateľa nemohol dostať zdravotnú starostlivosť alebo by ju mohol dostať len za\n\núhradu, išlo by o porušenie čl. 12 v spojení s čl. 14 ústavy. Žalobca tvrdil, že zdravotná poisťovňa\nmá povinnosť uhradiť liečbu choroby svojho chorého poistenca. Nemôže legitímne očakávať, že túto\npovinnosť nebude musieť plniť. Žalovaný v rozpore so zákonom a dobrými mravmi zneužíva svoje\noprávnenia voči svojim poistencom pri nastavení kritérií na možné preplatenie nákladov na zdravotnú\nstarostlivosť, pričom rovnako tak zneužíva aj svoje práva pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľom.\nBezdôvodne sa obohacuje na úkor svojich chorých poistencov, ktorí zdravotnú starostlivosť potrebujú,\nako aj nezmluvných poskytovateľov, ktorí bez zmluvy so žalovaným musia zo zákona pracovať zadarmo\nalebo musia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti skončiť, lebo takýto stav je pre nich likvidačný.\nSúčasný nedostatok lekárov na Slovensku je aj zásluhou žalovaného, ktorému sa podarilo svojim\nprístupom k uzatváraniu zmlúv vyhnať mnohých lekárov do zahraničia alebo zo zdravotníctva úplne.\n33. Zákonná úprava danej situácie je podľa názoru žalobcu jednoznačná. Poskytovateľ zdravotnej\nstarostlivosti podľa zákona nesmie odmietnuť pacienta a poskytnutie zdravotnej starostlivosti nesmie\npodmieňovať úhradou. Tým pádom plní za zdravotnú poisťovňu to, čo by zdravotná poisťovňa musela\npodľa práva plniť preto, že jej poistenec potrebuje zdravotnú starostlivosť a má právo na jej úhradu.\nAj keby zákonné ustanovenia v tomto prípade neboli jasné, bol by výsledok rovnaký, pretože tento\nvýsledok vyplýva aj z princípov všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania veci (čl. 4 Civilného\nsporového poriadku). Za najrozumnejšie pritom považuje, aby zdravotná poisťovňa hradila svojim\npoistencom zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi licencovaným poskytovateľom, pretože\npre zdravotnú poisťovňu nepredstavuje dodatočnú ekonomickú záťaž, ak túto starostlivosť uhradí, bez\nohľadu na existenciu zmluvy.\n34. Zistenie súdu prvej inštancie, že zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe verejného\nzdravotného poistenia by nemala byť vždy bezplatná, je absolútne nesprávne. Žalobca vždy\nzdôrazňoval, že si neuplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za poskytnutie akejkoľvek zdravotnej\nstarostlivosti, ale len takej, ktorá je vecne zaradená do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na\nzáklade verejného zdravotného poistenia, a u ktorej je určená spoluúčasť poistenca 0 % v zmysle § 3\nods. 9 zákona č. 577/2004 Z. z., podľa ktorého na základe verejného zdravotného poistenia sa plne\nalebo čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej\nv zozname chorôb, ako aj nariadenia vlády 777/2004 Z. z..\n35. Žalobca v konaní prehlásil, že si svoje zákonné informačné povinnosti plní, a to aj z toho dôvodu,\nže musí upozorniť svojich pacientov, že ani následné vyšetrenia (CT, MR, RTG, USG,...) a predpísané\nlieky im ich poisťovňa neuhradí, čo je explicitne upravené v platných právnych predpisoch. Žalobca\npostupuje v súlade so zákonom, a práve preto nemôže vyberať od pacientov úhrady. Zákon explicitne\nzakazuje žalobcovi podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientovi úhradou nad určenú\nspoluúčasť alebo iným plnením (§ 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.).\n36. Súd prvej inštancie si osvojil len tvrdenie žalovaného, že žalovaný má dostatočné pokrytie zdravotnej\nstarostlivosti v špecializovanom odbore ORL v okrese E. F., lebo má dostatočne pokrytú verejnú\nminimálnu sieť. Žalobcovi sa veľmi často stáva, najmä v popoludňajších hodinách, že k nemu chodia\naj poistenci žalovaného s tým, že iné ORL ambulancie v E. F. nie sú otvorené alebo sa v skrátených\nordinačných hodinách v týchto ambulanciách už v ten deň nedostali na rad. Žalovaný síce „na papieri“\neviduje naplnenosť verejnej minimálnej siete. Ale v skutočnosti jedna nezazmluvnená ORL ambulancia\nžalobcu musela zadarmo pokrývať nedostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v špecializovanom\nodbore ORL v E. F.. Žalovanému tento stav vyhovoval, jeho poistenci mu poistné platili, ale on zdravotnú\nstarostlivosť uhrádzať u nezmluvného poskytovateľa nemusel.\n37. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, pričom ide o\nzávažnú procesnú vadu. Žalobca viackrát poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z.\nz., ktoré upravuje povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť. Súd prvej inštancie sa v rámci svojho právneho posúdenia v rozsudku k uvedenému\nustanoveniu vôbec nevyjadril. Takisto sa nevyjadril ani ku kontraktačnej povinnosti pre poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti, ako ani k zákazu podmieňovať jej poskytnutie úhradou zo strany pacienta. Súd\nprvej inštancie zmaril a neumožnil žalobcovi predloženie ďalšieho relevantného dôkazu zdravotnými\nzáznamami pacientov, pričom žalobca ich v zmysle ust. § 24 ods. 4 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. nie\nje oprávnený súdu poskytnúť bez písomnej žiadosti súdu. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd\nprvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces žalobcu, nevykonal navrhované dôkazy potrebné\n\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. zaťažil konanie inými procesnými vadami. Žalobca navrhol,\naby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania v celom rozsahu, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n38. Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že práve zákon a zákonná úprava dávajú jasnú odpoveď na otázku,\naký vzťah existuje medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je ním\nustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., kde zdravotná poisťovňa uhrádza na základe\nzmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanoveným osobitným\npredpisom podľa dohodnutej ceny. Vzťah je teda založený na základy zmluvy o poskytovaní a úhrade\nzdravotnej starostlivosti. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou\nzdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť, má nárok\nna úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v\nčase jej poskytnutia. Skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná\nzdravotná poisťovňa poistenca. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že by si\nza mesiac január 2018 vyžiadal od žalovaného potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť, ak takúto zdravotnú starostlivosť poskytoval vo svojej ORL ambulancii v E. F.. Ak\nneodkladnú zdravotnú starostlivosť žalobca neposkytol, úhrada poskytnutej zdravotnej starostlivosti na\nzáklade verejného zdravotného poistenia je možná len na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti. Žalovaný má so žalobcom od marca 2020 zazmluvnenú už aj ORL ambulanciu\nv E. F., napriek tomu žalobca v odvolaní rozsiahlo polemizuje v rôznych súvislostiach o stave za január\n2018, ktorý spája s minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou.\n39. Argumentoval aj ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z., v ktorom je ustanovené, že\nposkytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť\npoistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením. Toto\nustanovenie však bolo do zákona vložené z dôvodov zabrániť prípadom, kedy niektoré ambulancie/\nposkytovatelia, ktoré mali uzatvorené zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami, napriek tomu však\nžiadali od svojich pacientov dary pre ambulanciu, rôzne ročné poplatky za vedenie dokumentácie, za\nmobilný telefón lekára, alebo akýsi osobitný prístup k pacientovi.\n40. Žalovaný tvrdil, že ak si pacient na základe slobodného výberu poskytovateľa a na základe\ninformácií od žalobcu (zákonná povinnosť informovať pacienta) zvolil poskytnutie odkladnej zdravotnej\nstarostlivosti v jeho nezazmluvnenej ORL ambulancii v E. F. - náklady si uhrádza pacient. Úhradou\npacienta lekárovi nevznikne bezdôvodné obohatenie zdravotnej poisťovni. Žalovaný nezískal ani\nmajetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu\nalebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový prospech získaný z nepoctivých\nzdrojov. Odmieta niesť zodpovednosť za konanie žalobcu v jeho ORL ambulancii E. F. v mesiaci január\n2018 a za jeho zlý manažment pacienta. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správne potvrdil.\n41. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385\nods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,\nnevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok je vecne správny.\n42. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania,\na ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní\nneuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný\nžalobou a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.\n43. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie v danej veci zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa §\n220 CSP, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav,\nprimeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, riadne\nzhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd\n\nprvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď sa v potrebnej miere vysporiadal s podstatnou\na pre vec určujúcou argumentáciou sporových strán, resp. žalobcu, majúcou základ v ním uvedenom\nopise rozhodujúcich skutočností ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.\n44. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo podstatné zistenie, či žalobca plnil za žalovaného to, čo mal\npodľa práva plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka), resp. či odmietnutím uhradiť sumu 6.914,33 eur\nsa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu (§ 451 Občianskeho zákonníka) tak, ako žalobca\ntvrdil v žalobe a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Tieto rozhodujúce skutočnosti súd\nprvej inštancie posudzoval v priebehu konania a záver súdu je dostatočne odôvodnený v rozsudku,\nktorý predstavuje dostatočný podklad pre uskutočnenie odvolacieho prieskumu z hľadiska správnosti\nzaujatých skutkových a právnych záverov; proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca\nnáležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na\nspravodlivý súdny proces. Odvolací súd pripomína, že len samotná skutočnosť, že odôvodnenie\nrozhodnutia nezodpovedalo predstavám a očakávaniam žalobcu, nemá za následok porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces.\n45. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že po začatí\nprevádzkovania ORL ambulancie v E. F. požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti, čo však žalovaný odmietol urobiť, až do roku 2020. Z tohto dôvodu sa\nteda žalobca nachádzal v situácii, keď bol zo zákona povinný zdravotnú starostlivosť poskytovať aj\npoistencom žalovaného, ale poskytnutá starostlivosť mu nebola nikým uhradená. Preto bol žalobca\nnútený poskytovať poistencom žalovaného zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady a tvrdil, že\nžalovaný sa takto úmyselne a bezdôvodne obohacoval na jeho úkor.\n46. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s tým, že v predmetnom období sporové strany nemali\nuzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre dostatočné naplnenie ORL ambulancií v E.\nF., žalobca nepreukázal ani netvrdil v konaní, že poistencom žalovaného poskytol neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu žiadnej\nzo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.\n47. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n48. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n49. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa\npráva mal plniť sám.\n50. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.\nPodstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného\nbezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia\nzískaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku\nporušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom\ndefinovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za\niného predstavuje osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. K skutkovej podstate tohto\nneoprávneného majetkového prospechu sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým aby išlo\no plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou niekoho iného. Tento pojmový znak by nebol daný, keby\nosoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal\nsám právnu povinnosť na toto plnenie.\n51. Je nepochybné, že na základe vykonaného dokazovania žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o\ntom, že plnil namiesto žalovaného to, čo mal plniť podľa práva, ako predpoklad vzniku bezdôvodného\nobohatenia v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade, keď poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii žalobcu v E. F. nebolo predmetom zmluvného vzťahu\nso žalovaným a žalobca netvrdil a nepreukázal, že by pacientom žalovaného bola z jeho strany\nposkytovaná neodkladná zdravotná starostlivosť, žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť úhradu\n\nzdravotnej starostlivosti realizovanej v prospech jeho poistencov. Žalobca následne nepreukázal ani\ntvrdenie, že plnil s následkom zániku dlhu (záväzku) na strane žalovaného.\n52. Pokiaľ predstavovala ORL ambulancia žalobcu v E. F. nezmluvné pracovisko a žalobca v ňom\nposkytoval zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného, musel si byť vedomý, že v takom prípade\nmu žalovaný, v zmysle ust. § 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. a ust. § 3 ods. 1 zákona č.\n577/2004 Z. z., uhradí plne na základe verejného zdravotného poistenia len neodkladnú zdravotná\nstarostlivosť. Ako v celom rozsahu neopodstatnenú vyhodnotil preto odvolací súd argumentáciu žalobcu\no povinnosti žalovaného plniť žalobcovi za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovaného\naj bez uzavretia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to z dôvodu, že žalovaný poberá\npoistné, pričom žalobca nemôže odmietnuť dohodu o zdravotnej starostlivosti s poistencami žalovaného\na na týchto nemôže preniesť (mimo zákonom vymedzených prípadov) povinnosť úhrady. Odvolací súd\npoukazuje na skutočnosť, že bezplatná zdravotná starostlivosť je v zmysle čl. 40 Ústavy SR garantovaná\nza podmienok, ktoré ustanoví zákon. Už samotná existencia zdravotného poistenia vylučuje, aby boli\npoistené všetky zdravotné riziká (t. j. aby bezplatnosť bola absolútna), teda poskytovaná zdravotná\nstarostlivosť na základe poistenia nie je bezhraničná, ale je limitovaná zákonom ustanovenými\npodmienkami. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti\nneobmedzil zdravotným poistením, ale garantoval by poskytovanie bezplatnej starostlivosti všetkým.\nZákonodarca pritom priamo zákonom upravil hranice práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým,\nže stanovil kritériá a podmienky, za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti\nmôže byť predmetom spoplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, po splnení povinnosti žalobcu\ninformovať vopred pacienta o podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti - teda či bude\nzdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia na základe uzatvorenej zmluvy\nmedzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou pacienta, alebo hradená nebude, pacient má právo\nrozhodnúť sa, či odkladnú zdravotnú starostlivosť príjme a uhradí sám, alebo si vyberie takého\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa\nuzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti.\n53. Žalovanému za danej situácie, teda že so žalobcom nemá uzavretú za žalované obdobie zmluvu\no poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vznikol zo zákona záväzok hradiť v plnej miere len poskytnutú\nneodkladnú zdravotnú starostlivosť (§ 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.), a preto bolo na žalobcovi\ntieto skutočnosti v konaní preukázať. Žalobca však v žalobe ani neskorších vyjadreniach, reagujúc na\nnámietky žalovaného, neposkytol súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia ohľadne charakteru zdravotnej\nstarostlivosti poskytnutej pacientom žalovaného v januári 2018, a teda neuviedol, či táto bola odkladná\nalebo neodkladná, resp. netvrdil, že by táto mala neodkladný charakter. V prvom rade bol žalobca\npovinný splniť povinnosť tvrdenia a ozrejmiť, či žalobou uplatnená pohľadávka predstavuje úhradu za\nodkladnú alebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť, za aké konkrétne realizované úkony a v akom\nobdobí, a to vo vzťahu ku konkrétnym pacientom; až následne nastupovala i jeho dôkazná povinnosť.\nŽalobca neuniesol ani jednu zo svojich procesných povinností.\n54. V konaní nebola žalobcom preukázaná povinnosť žalovaného uzatvoriť zmluvu\no\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s ORL ambulanciou žalobcu v E. F., a teda ani\nsvojvoľnosť a účelovosť odmietania žalovaného takúto zmluvu uzatvoriť, čo žalobca označoval ako\nkonanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.\nv spojení s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. je žalovaný ako zdravotná poisťovňa povinný\nuzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete\nposkytovateľov. V okrese E. F. bola v danom rozhodnom období dostatočne pokrytá minimálna sieť\nposkytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore ORL, žalovaný preto nemal povinnosť uzatvoriť zmluvu\no poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalobcom na dotknuté pracovisko, takže je zrejmé, že nešlo\no svojvoľné rozhodnutie žalovaného. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný v\nzmysle ust. § 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. odmietaním zmluvného vzťahu so žalobcom konal v\nrozpore s dobrými mravmi.\n55. Nebola dôvodná námietka žalobcu, v zmysle ktorej súd prvej inštancie porušil jeho právo na\nspravodlivý proces, keď nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nkonkrétne zmaril žalobcovi predloženie zdravotných záznamov pacientov. Možnosť navrhovania\ndôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na\nschopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov\n\nje na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie,\nrozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy, a to z dôvodu, že v intenciách čl. 15 CSP platí pre celé sporové\nkonanie princíp voľného hodnotenia dôkazov. V tomto smere samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie\nnevykonať ďalšie dokazovanie nie je samo o sebe spôsobilé porušiť právo žalobcu na spravodlivý\nproces.\n56. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd\nposudzovaním ďalších odvolacích námietok žalobcu, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej\ninštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.\nŽalobca len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval pred súdom prvej inštancie, pričom na\ndôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným\nsúdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať\nodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť\nposúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n57. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé\nvyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a\npreto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387\nods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n58. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli\nžiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene\npísomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti\nPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod\nsp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).\n59. Vzhľadom na uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa\n§ 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok\nna ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa\n§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\n\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/18/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}