{"guid": "8e084476-ce94-4c4c-970e-1f381e1ed9d0:91d07dcc-2179-4268-a923-24e76154ac2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120370643.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/4/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/4/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 16CoCsp/4/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6120370643.1", "identifikacne_cislo": "6120370643", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "nazov": "§ 427 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91d07dcc-2179-4268-a923-24e76154ac2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120370643.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120370643.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120370643.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoCsp/4/2024\n6120370643\n30. 04. 2025\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2025:6120370643.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte ,zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:\nQ. B., N.. XX.X.XXXX, W. M. XXX/XX, A., zastúpeného: Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A,\nBanská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 136/810, Praha\n6, Česká republika, IČO: 492 40 480, konajúca prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka\npoisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpenému:\nPRK Partners s. r. o., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 5.419,79 eura s\npríslušenstvom,\nna odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 12Csp/218/2020-142, zo\ndňa 23.6.2023, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 5.419,79 eura spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.341,79 eura od 29.11.2019 do zaplatenia a\nžalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorej zmena bola pripustená uznesením súdu prvej\ninštancie vyhláseným na pojednávaní dňa 23.6.2023, domáhal zaplatenia sumy 5.419,79 eura spolu s\n5 % ročným úrokom z omeškania z istiny vo výške 5.341,79 eura od 29.11.2019 do zaplatenia; na tom\nskutkovom základe, že dňa 4.7.2019 došlo na ceste PP1 E79, km 374 v smere z meste Simitli do mesta\nBlagoevgrad v Bulharsku ku škodovej udalosti, a to tak, že Q. V. nestihol včas vykonať brzdný manéver a\nnarazil ním riadenou motorkou značky S. X. XXXX, Z.: T., do pred ním idúcej motorky žalobcu značky S.\nX. XXXX, Š.: A., čím na vozidle žalobcu spôsobil poškodenie ľavej zadnej časti, kufra, výfuku, koncových\nsvetiel a závesu kufra. Uvedené skutočnosti boli zaznamenané vo vyšetrovacom protokole z dopravnej\nnehody zo dňa 8.7.2019; popísaný priebeh potvrdil aj Q. V. v čestnom prehlásení. Poistnú zmluvu o\nzodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla mal Q. V. uzavretú so žalovaným, ktorému\nriadne nahlásil poistnú udalosť. Zo zápisu o poškodení vozidla vyplýva, že bola odporučená oprava\nvozidla žalobcu, pričom náklady predstavovali sumu 5.341,79 eura s DPH. Žalovaný listom zo dňa\n21.10.2019 oznámil žalobcovi, že uzatvoril škodovú udalosť bez poistného plnenia, nakoľko poistený nie\nje zodpovedný za vznik škodovej udalosti. Žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie poistného plnenia aj\nvýzvou zo dňa 20.12.2019 s tým, že žalovaný reagoval listom, ku ktorému priložil správu vyšetrovateľa\nzo dňa 18.9.2019 v bulharskom jazyku, na základe ktorej bola poistná udalosť uzatvorená bez poistného\nplnenia. Oznámenie o ukončení prípravného konania potvrdzuje pravdivosť žalobcom uvádzaných\nskutočností a neobsahuje žiadne informácie, na základe ktorých by bolo možné dôjsť k záveru, že za\nvzniknutú škodu je zodpovedný tretí účastník nehody. Q. V. uznal, že zavinil poškodenie vozidla žalobcu.\nŽalovaný odkázal žalobcu s uplatneným nárokom na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá žalobcu\n\ndňa 29.6.2020 informovala, že zodpovedným je poisťovateľ škodcu, teda žalovaný. Zo žiadnych dôkazov\nnevyplýva, že by vinníkom dopravnej nehody bol vodič D. W. ako tvrdí žalovaný a ani nepoukázal na\nžiadne zákonné ustanovenie, ktoré by ukladalo Slovenskej kancelárii poisťovateľov povinnosť poskytnúť\nv danej veci poistné plnenie. Žalobca si uplatnil nárok 5.341,79 eura z titulu náhrady škody vzniknutej\nv súvislosti so škodovou udalosťou, suma vyplýva zo zápisu o poškodení vozidla, ktorý bol vyhotovený\ntechnikom žalovaného. Zároveň si uplatnil náhradu nákladov 78 eur, ktoré bol povinný vynaložiť v\nsúvislosti s uplatnením nároku voči žalovanému, a to vo forme odmeny prekladateľa, ktorú uhradil\nspol. INTERTRANSLA, s.r.o., za preklad uznesenia o ukončení prípravného konania z bulharského do\nslovenského jazyka. Tento dokument bol žalobcovi zo strany žalovaného zaslaný iba v bulharskom\njazyku a bez oboznámenia sa s obsahom by nebol schopný posúdiť dôvody, pre ktoré žalovaný odmieta\nuspokojiť jeho nárok.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo\nvzťahu k skutkovému stavu zo záznamu o nehode zo dňa 4.7.2019 zistil, že v daný deň o 12:30 hod.,\ndošlo na ceste č. E79, 374. km pri meste Blagoevgrad v Bulharsku,\nk dopravnej nehode medzi vozidlom (A) vodič Q. V., M. S. X., Z.: T. a vozidlom (B) vodič Q. B., M. S.\nX., Z.: A.. Dopravná nehoda bola vyšetrovaná políciou v Blagoevgrade, pri nehode došlo k zraneniam a\npoškodeniu vozidiel. Vozidlo A malo poškodenú celú prednú časť a ľavý bok. Vozidlo B malo poškodenú\nľavú zadnú časť, kufor, výfuk, svetlá a záves kufra. Pri vyhlásení o vine nie je označený vinník. Záznam\nje podpísaný oboma zúčastnenými. Z vyšetrovacieho protokolu o dopravnej nehode zo dňa 8.7.2019 od\nPolície Blagoevgrad, preloženého do slovenského jazyka vyplynulo, že účastníkmi dopravnej nehody\nzo dňa 4.7.2019 boli 3 subjekty. Účastník 1 - vodič D. B. W., M. M., Z.: Z., Účastník 2 - vodič Q. V., M.\nS., Z.: T., Účastník 3 - vodič Q. B., M. S.,\nZ.: A.. Všetky tri vozidlá boli pri dopravnej nehode poškodené. Q. V. P. P. V. utrpeli aj zranenia. V časti\nokolnosti a príčiny dopravnej nehody je uvedené: „Dňa 4.7.2019 o 12:30 hod., na ceste PP1 E79 km\n374, sa účastník 1 pohybuje v smere z mesta Simitli do mesta Blagoevgrad a na vyššie uvedenom\núseku zahajuje odbočovací manéver doľava, aby sa dostal na poľnú cestu, a v tejto chvíli sa k nemu blíži\núčastník 3 a 2. Účastník 3 prudko znižuje svoju rýchlosť, pričom účastník 2 zasiahne jeho ľavú zadnú\nstranu a potom následne zasiahne ľavú zadnú stranu účastníka 1.“ Dňa 31.7.2019 bolo žalovanému\ndoručené Oznámenie škodovej udalosti PZP z poistnej zmluvy č. 8002330472, ktoré oznámil Q. V.. Ako\npoškodeného označil žalobcu, označil viditeľné poškodenie na vozidlách a zakreslil aj priebeh škodovej\nudalosti. Ako druh škodovej udalosti označil „Slovenské vozidlo spôsobilo škodu v zahraničí.“ Uviedol,\nže nehodu zavinil vodič vozidla A - Q. V.. Označil, že škodu spoluzavinil aj D. W..\n4. Zo zápisu o poškodení vozidla Z.: A. vypracovaného žalovaným dňa 11.8.2019 vyplynulo poškodenie\nvozidla v celkovej hodnote 5.341,79 eura s DPH. Poisťovňa odporučila opravu. Dňa 13.8.2019 oznámil\nžalovaný žalobcovi registráciu škodovej udalosti a žalobcu požiadal o doručenie potrebných dokladov k\nšetreniu. Z fotokópie čestného prehlásenia Q. V. zo dňa 14.10.2019 vyplynulo, že tento čestne prehlásil,\nže dňa 4.7.2019 bol účastníkom dopravnej nehody v Bulharsku pri meste Blagoevgrad, počas ktorej\nnestihol ubrzdiť a následne narazil do motorky Z.: A.. Z uznesenia o ukončení prípravného konania\nOkresnej prokuratúry Blagoevgrad zo dňa 18.9.2019, č. 2112/2019, vyplynulo, že pri riadení motorového\nvozidla boli porušené pravidlá cestnej premávky, v dôsledku čoho došlo k ublíženiu na zdraví Q. V.. Ďalej\nbolo zistené, že vozidlá svedkov B. P. V. sa pohybovali na ceste PP1 E79 rýchlosťou približne 70 až 80\nkm/h. Pred svedkami sa pohyboval veľký kamión, ktorý nebol zistený v priebehu konania. Svedkovia\nzvolili manéver predbiehania kamióna. Po tom, ako B. prvý raz zbadal osobné motorové vozidlo značky\nLada, ktoré riadil svedok D. W., ktorý jazdil pred kamiónom a ktorý zvolil manéver odbočenie vľavo.\nKeď nákladné vozidlo začalo prudko brzdiť, B. tiež zaktivoval brzdový systém vozidla. Aj V. zvolil\nbrzdenie vozidla, ale nestihol zastaviť a narazil vozidlom do B. a následne do vozidla Lada. V. vypadol\nz vozidla a svedkyňa P. V. tiež vypadla na zem. Účastníci dopravnej nehody boli odvezení do CRZP\nna vykonanie príslušných prehliadok a poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V priebehu vyšetrovania\nQ. V. podal žiadosť o zrušenie trestného konania, preto prokurátor rozhodol, že ukončuje trestné\nkonanie. Mailovou komunikáciou zo dňa 11.10.2019 bol žalovaný informovaný z poisťovne UNIQA PLC\nv Bulharsku najskôr o tom, že z policajného vyšetrovania vyplýva, že poistený žalovaného nie je za\nnehodu zodpovedný a nárok bol zamietnutý. Dňa 27.2.2020 zástupca poisťovne Uniqa v Bulharsku\nzaslal žalovanému Uznesenie prokurátora a dokument zo začatého prípravného konania podľa, ktorého\npoistený žalovaného nie je za nehodu zodpovedný a jediným zodpovedným je D. W..\n\n5. Dňa 21.10.2019 žalovaný oznámil žalobcovi oznámenie o uzavretí poistnej udalosti bez poskytnutia\npoistného plnenia. Uviedol, že podľa dokumentu z policajného vyšetrovania poistný žalovaného nie\nje zodpovedný za vznik dopravnej nehody. Za nehodu je zodpovedný tretí účastník nehody. Nárok\nna náhradu škody je potrebné si uplatniť cez Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Dňa 13.11.2019\nžalovaný odpovedal žalobcovi na žiadosť o prehodnotenie výšky škody, kde zopakoval, že podľa\ndokumentu z policajného vyšetrovania zo dňa 18.9.2019 nie je poistený žalovaného zodpovedný za\nvznik poistnej udalosti. Za nehodu je zodpovedný tretí účastník nehody. Dňa 20.12.2019 žalobca\nvyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 5.341,79 eura. Dňa 10.1.2020 žalovaný odoslal žalobcovi\nsprávu vyšetrovateľa zo dňa 18.9.2019, na základe ktorej bola udalosť uzatvorená bez poistného\nplnenia. Správa bola v bulharskom jazyku. Dňa 4.3.2020 žalovaný informoval žalobcu, že nakoľko\núčastníkom dopravnej nehody bol občan s bulharským štátnym občianstvom a nehody sa stala na území\nBulharska, je táto nehoda riešená v zmysle bulharského práva. V zmysle tohto práva bol okresnom\nprokuratúrou Blagoevgrad ako vinník nehody určený D. W.. Žalobcu odkázal s nárokom na Slovenskú\nkanceláriu poisťovateľov. Dňa 7.5.2020 žalobca uplatnil u Slovenskej kancelárie poisťovateľov nárok na\nnáhradu škody, ktorá v odpovedi dňa 29.6.2020 uviedla, že zodpovednostným poisťovateľom škodcu\nje žalovaný, ktorý je kompetentný riešiť prípad podľa slovenského práva, vzhľadom na to, že podľa\nvšetkých dostupných informácii sa jedná o stret dvoch slovenských motorových vozidiel na území\niného členského štátu EÚ a na základe vyjadrenia bulharskej poisťovne, že vozidlo Z. nie je priamo\nzodpovedné za danú dopravnú nehodu. Emailmi zo dňa 18.6.2020 a 23.6.2020 informovala poisťovňa\nBul Ins v Bulharsku tunajšiu Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, že nejde o účasť bulharského vozidla,\na preto nemôžu potvrdiť krytie. Následne tiež, že chyba nenastala na strane vodiča poisteného v\nBulharsku. Z pokladničného dokladu č. 0042 spoločnosti INTERTRANSLA s.r.o., zo dňa 24.1.2020\nvyplynulo fakturovanie úradného prekladu z bulharského jazyka vo výške 78 eur.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 5.419,79 eura\npozostávajúcej z náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou dňa 4.7.2019, ktorá bola technikom\nžalovaného vyčíslená na sumu 5.341,79 eura a sumy 78 eur, ktorá predstavuje odmenu za preklad\nuznesenia o ukončení prípravného konania z bulharského do slovenského jazyka. Medzi stranami sporu\nnebolo sporné, že dňa 4.7.2019 došlo k dopravnej nehode troch motorových vozidiel a to motocykla\nQ. V. - poistený u žalovaného, motocykla žalobcu a osobného automobilu bulharského občana D. W.\nna ceste PP1 E79, 374 km, v smere z mesta Simitli do mesta Blagoevgrad v Bulharskej republike.\nZároveň medzi stranami nebol sporný popísaný priebeh dopravnej nehody ako vyplýval z vyšetrovacieho\nprotokolu o dopravnej nehode ako aj uznesenia Bulharskej okresnej prokuratúry a výška škody na\nmotocykle žalobcu. Medzi stranami zostalo sporné určenie zodpovedného subjektu za vznik škody, od\nčoho žalovaný odvíjal nedostatok svojej pasívnej legitimácie ako aj to akým právnym režimom by sa\nmal uvedený záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu spravovať, nakoľko ide o stret viacerých\nprevádzok vrátane cudzozemského motorového vozidla. Ak by ustálil zodpovednosť za škodu motocykla\npoisteného u žalovaného, sporným bola aj miera zodpovednosti jednotlivých účastníkov dopravnej\nnehody.\n7. Nestotožnil sa s argumentom žalovaného, že v danom prípade sa jednalo o stret minimálne troch\nprevádzok a to dvoch vozidiel Slovenskej republiky a jedného vozidla Bulharskej republiky, pričom\nku škodovej udalosti došlo na území Bulharskej republiky, rozhodným právom pre posúdenie nároku\nna náhradu škody by malo byť bulharské právo a to podľa Článku 4 ods. 1 v spojení s bodom (18)\npreambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom\npráve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (ďalej len „Nariadenie Rím II“), nakoľko skutočnosť, že šlo v\ndanom prípade preukázateľne o stret troch prevádzok bol v danom prípade nesporný a jasne vyplýval\nz vyšetrovacieho protokolu ako aj z uznesenia o skončení prípravného konania. Ustanovenie Článku 4\nods. 1 Nariadenia Rím II upravuje všeobecné pravidlo pre ustálenie rozhodného práva na posúdenie\nmimozmluvného záväzku. Článok 4 ods. 2 je následne špeciálnym ustanovením, upravujúcim výnimku\nz uvedeného pravidla; pre možnosť aplikácie ods. 2 Nariadenia Rím II musí byť splnený predpoklad, že\nosoba poškodená ako aj osoba, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, majú svoj obvyklý pobyt v tej istej\nkrajine v čase vzniku škody.\n8. Bol názoru, že predpoklady vyplývajúce z Článku 4 ods. 2 Nariadenia Rím II boli splnené. Sledujúc\nliteru ustanovenia pre jeho aplikáciu postačuje, ak majú obvyklý pobyt v tej istej krajine poškodený a\nosoba, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná. Pre založenie rozhodného práva tak postačuje v tomto prípade\ntvrdenie o zodpovednosti. Nemusí sa jednať o zodpovednosť uznanú, či už riadne preukázanú. Ak preto\n\nžalobca ako štátny občan Slovenskej republiky a v tomto prípade poškodený, označil ako zodpovednú\nosobu za vznik škody osobu taktiež s pobytom na území Slovenskej republiky, je na mieste použiť právny\nporiadok Slovenskej republiky. Dôvodil, že z uvedeného ustanovenia nariadenia nevyplýva, že by bolo\naplikovateľné len za predpokladu, ak k udalosti zakladajúcej civilný delikt došlo výlučne medzi dvoma\nosobami, ktoré majú obvyklý pobyt v rovnakom štáte, ako to prezentuje žalovaný. Ak žalobca tvrdí, že\nzodpovedným subjektom je rovnako ako žalobca subjekt s obvyklým pobytom v Slovenskej republike, je\nna mieste použiť právny poriadok Slovenskej republiky. To, či označený (tvrdený) zodpovedný subjekt je\nskutočne aj subjektom preukázateľne a dokázateľne zodpovedným, je už predmetom súdneho konania\ns tým, že pokiaľ by zodpovedný nebol, uvedené by malo za následok neúspech žalobcu v spore.\nPokiaľ teda žalobca označil výlučne osobu poistenú u žalovaného ako zodpovedný subjekt (tvrdí jeho\nzodpovednosť), uvedené je dostatočným predpokladom na to, aby uplatnil Článok 4 ods. 2 Nariadenia\nRím II, a teda aplikoval na posúdenie zodpovednostného vzťahu právny poriadok Slovenskej republiky\na keďže ustálil použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v tomto prípade a zároveň je žalovaný\npoisťovňou, v ktorej bol Q. V. ako osoba, ktorá mala spôsobiť škodu prevádzkou motorového vozidla,\npoistená poistením PZP, pasívna legitimácia žalovaného je v zmysle uvedeného daná.\n9. Ozrejmil, že zodpovednosť za škodu spôsobená prevádzkou motorového vozidla\n(§ 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka) je založená na osobitnej povahe prevádzky dopravných\nprostriedkov a s tým spojenom nebezpečenstve, ktoré z tejto povahy vyplýva. Pre ustálenie, resp.\nzaloženie zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla tak zákon nevyžaduje\na teda túto zodpovednosť nepodmieňuje ešte tým, aby bola v danom prípade porušená aj nejaká právna\npovinnosť. Pre vznik tejto zodpovednosti tak nie je rozhodujúce, či v súvislosti so škodovou udalosťou\ndošlo aj k založeniu napr. priestupkovej alebo trestnoprávnej zodpovednosti v dôsledku porušenia\nprávnych predpisov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravného\nprostriedku je (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, (ii) škoda, (iii) príčinná\nsúvislosť medzi danou udalosťou spôsobenou dopravným prostriedkom a vznikom škody. Vzhľadom\nna sprísnenú (objektívnu) povahu zodpovednosti sa na vznik zodpovednostného právneho vzťahu\nnevyžaduje zavinenie a pre vznik zodpovednosti nie je relevantný protiprávny úkon, a to aj napriek tomu,\nže protiprávny úkon vo forme porušenia zákonnej povinnosti môže byť v konkrétnom prípade prítomný.\nPre ustálenie zodpovednosti tak je východiskovou požiadavkou, aby škoda bola vyvolaná osobitnou\npovahou prevádzky dopravného prostriedku. Mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal\nzodpovednosť Q. V., ako osoby poistenej u žalovaného, za škodu, ktorá bola dňa 4.7.2019 pri dopravnej\nnehode v Bulharsku žalobcovi na motocykle spôsobená.\n10. Žalobca na predmetnej ceste započal predbiehací manéver bližšie nekonkretizovaného kamiónu,\npočas predbiehania si všimol bulharské motorové vozidlo, ktoré viedol bulharský občan D. W., ktorý\nv danom čase odbočoval z hlavnej cesty doľava na poľnú cestu. Žalobca ako aj bližšie neoznačený\nkamión zahájili okamžité brzdenie. Q. V., ktorý jazdil za žalobcom však včas zareagovať nedokázal,\nsvoj motocykel neubrzdil a spôsobil tak škodu na motocykle žalobcu ako aj bulharskom motorovom\nvozidle. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, že by v tejto opísanej situácii medzi sebou kolidovali\nešte nejaké iné subjekty a teda najmä, že by svojim motorovým vozidlom spôsobil na niektorej z\nuvedených vozidiel škodu aj niekto iný ako Q. V.. Skutočnosť, že jediný subjekt, ktorý svojim nárazom\nv dôsledku nedobrzdenia spôsobil škodu bol Q. V. vyplynula zo Zápisu o nehode bulharskej polície, z\nuznesenia okresnej prokuratúry v Bulharsku ako aj z čestného prehlásenia samotného Q. V., ktorého\nautenticita napriek tomu, že súdu bola predložená len fotokópia, nebola spochybnená. V danom prípade\ntak boli splnené všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopraveného\nprostriedku. Jednalo sa o udalosť vyvolanú osobitnou povahou dopravného prostriedku, keď dňa\n4.7.2019 na ceste pri meste Blagoevgrad v Bulharsku došlo k dopravnej nehode, pri tejto udalosti\ndošlo k vzniku škody, ktorá bola spôsobená nárazom motocykla Q. V. do motocykla žalobcu ako aj\nmotorového vozidla bulharského občana, a tiež je tým daná priama príčinná súvislosť medzi uvedenou\ndopravnou nehodou a spôsobenou škodou, nakoľko jej priebeh ani rozsah spôsobenej škody nebol\nmedzi stranami sporný, ako aj to, že rozsah poškodenia zodpovedal nehodovému priebehu nebolo v\nkonaní rozporovaný. Uviedol, že pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného\nprostriedku sa nevyžaduje aj porušenie právnej povinnosti a nebolo tak v tomto prípade relevantné, či v\ndanom prípade vôbec došlo k porušeniu povinností, predovšetkým pravidiel cestnej premávky. Žalobca\nako aj žalovaný poukazovali na viaceré zákonné ustanovenia zákona o cestnej premávke, ktoré mali byť\nporušené, či už zo strany žalobcu ako aj Q. V., uvedené však boli subjektívne závery strán sporu, ktoré\nobjektívne nevyplývali zo žiadnych predložených dôkazov a nebol predložený žiadny dôkaz, z ktorého\n\nby mohol objektívne posúdiť, či v danom prípade došlo alebo mohlo dôjsť k porušeniu pravidiel cestnej\npremávky.\n11. Nestotožnil sa s tým, že žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie za škodu, ktorú\nspôsobil prevádzkou motorového vozidla jeho poistený Q. V. z dôvodu, že zodpovedným subjektom za\nvznik škody mal byť cudzozemský vodič. Uvedené malo podľa žalovaného vyplývať jednak z dokumentu\nz policajného vyšetrovania, ako aj z uznesenia okresnej prokuratúry Blagoevgrad, kde mal byť ako\nvinník označený cudzozemský vodič D. W., pričom Q. V. mal vystupovať len v pozícii svedka, nakoľko\nnie je zrejmé, ako žalovaný dospel k predmetným záverom, keďže tieto nevyplývajú z vyšetrovacieho\nprotokolu Bulharskej polície a ani z uznesenia Bulharskej okresnej prokuratúry. V obidvoch týchto\ndokumentoch bol len popísaný priebeh dopravnej nehody spolu s popísaním jej následkov, ako bol\nmedzi stranami aj ustálený. Bulharská polícia ako ani prokuratúra nikde neoznačuje osobu, ktorá by bola\nvinná za vznik dopravnej nehody a na žiadnom mieste nie je ani uvedené či v danom prípade vôbec\ndošlo k porušeniu akýchkoľvek pravidiel cestnej premávky a kto tieto pravidlá mal porušiť. Obdobne\npokiaľ ide o uznesenie Bulharskej okresnej prokuratúry, v jej texte vystupujú nielen žalobca a Q. V.\nako svedkovia, ale v samotnom texte je za svedka označený aj D. W., ktorý mal byť podľa žalovaného\njediným zodpovedným za dopravnú nehodu. Žalovaný pri tom poukazoval aj na závery vyšetrovania\nBulharskej poisťovne UNIQA PLC, ktorá v mailovej komunikácii dňa 27.2.2020 žalovanému uviedla,\nže podľa uznesenia prokurátora je jediným zodpovedným D. W., avšak z uznesenia prokurátora takéto\nzávery nevyplývajú. Pokiaľ mala bulharská poisťovňa k dispozícii ešte nejaké iné rozhodnutie súdu prvej\ninštancie predložené nebolo, a preto toto tvrdenie považoval za nepreukázané. Nebolo mu zrejmé na\nzáklade akých skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvotnou príčinou nehody mala byť nesprávna\ntechnika jazdy cudzozemského vozidla a nebezpečný odbočovací manéver tohto vozidla vľavo, nakoľko\nuvedené nevyplýva zo žiadnych predložených dôkazov a jedná sa len o subjektívne úvahy žalovaného.\nJediným listinným dôkazom, ktorý však nepreukazuje výlučnú zodpovednosť cudzozemského vodiča za\nvznik škody, prípadne spoluzodpovednosť tohto vodiča spolu so žalobcom, je oznámenie poisteného\nQ. V. zo dňa 31.7.2019 o škodovej udalosti. Poistený v tomto prípade označil seba ako zodpovednú\nosobu za vznik škody a označil cudzozemského vodiča D. W. za osobu, ktorá škodu spoluzavinila. Tento\nzáver poisteného však nebol podporený žiadnym ďalším dôkazom a jeho spoluzodpovednosť nebola\nkonštatovaná ani bulharskými orgánmi, ktoré túto udalosť vyšetrovali. Uvedené navyše nekorešponduje\ns obsahom čestného vyhlásenia Q. V., kde tento cudzozemského vodiča vôbec nespomína a konštatuje\nlen, že nestihol ubrzdiť a následne narazil do motorky žalobcu. Uvedené skutočnosti však nijako\nnepodporujú závery žalovaného o výlučnej zodpovednosti cudzozemského vodiča, prípadne jeho\nspoluzodpovednosť spolu so žalobcom.\n12. Súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok,\nnakoľko žalovaný nepreukázal, že by za vznik poistnej udalosti mal byť zodpovedný predovšetkým vodič\ncudzozemského motorového vozidla a poukazoval na § 431 Občianskeho zákonníka a požadoval, aby\nsúd určil mieru účasti na spôsobení vzniku škody. Za účasť na spôsobení škody sa považuje miera\nspoluzapríčinenia škody, t. j. pri vymedzení miery účasti sa nevychádza zo zodpovednosti za zavinenie,\nale z objektívnej zodpovednosti, v nadväznosti na zásady vyjadrené v § 427, § 428 Občianskeho\nzákonníka. Identifikácia hlavných príčin vzniku škody je nasledovaná ustálením miery, akou sa každý\nz týchto okolností spolupodieľala na vzniku škody. Posúdenie účasti jednotlivých prevádzkovateľov na\nvzniku škody v dôsledku stretu vozidiel však môže vyústiť aj do záveru, že účasť niektorého z nich je\nnatoľko minimálna, alebo tak nedostatočne preukázaná, že to zodpovednosť na jeho strane nezakladá.\nPodľa názoru žalovaného to bol predovšetkým žalobca, ktorý mal porušiť pravidlá cestnej premávky,\nčo zakladá jeho spoluzapríčinenie vzniku škody. Obdobne ako pri vodičovi cudzozemského vozidla\nvšak žalovaný neposkytol žiadny dôkaz, na základe ktorého by súd mohol konštatovať, že žalobca\nskutočne nejaké pravidlá cestnej premávky v danom prípade porušil. Tieto neboli konštatované ani\nbulharskými orgánmi (pokiaľ ide o porušenie pravidiel cestnej premávky platných v Bulharsku). Súd\nprvej inštancie uviedol, že na to aby mohol konštatovať, či žalobca porušil niektoré z pravidiel cestnej\npremávky, či už platných v Slovenskej republike alebo v Bulharsku s poukazom na Čl. 17 Nariadenia Rím\nII, resp. aký vplyv mal charakter jazdy žalobcu na spôsobení škody, bolo potrebné predložiť také dôkazy,\nz ktorých by bol schopný tieto skutočnosti posúdiť. Súdu prvej inštancie neboli v priebehu súdneho\nkonania navrhnuté ani predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali miesto škodovej udalosti, ktoré\nby zobrazovali charakter dopravnej komunikácie, či priľahlej krajiny, hustotu vegetácie majúcej vplyv\nna výhľad a prehľadnosť dopravnej situácie, aké zvislé či vodorovné dopravné značenie sa nachádza\nna mieste nehody a pod. Jediná bližšia informácia, ktorá bola známa vyplývala z uznesenia okresnej\n\nProkuratúry v Bulharsku, kde bolo uvedené, že motorové vozidlá sa pohybovali rýchlosťou 70 až 80 km/\nh., ale už nebolo známe, či sa v danom prípade jednalo o prekročenie rýchlostných limitov, aká bola\nmaximálna povolená rýchlosť v danom úseku, alebo či bola táto rýchlosť neprimeraná vzhľadom na\ncharakter vozovky a vzniknutú situáciu. Ak preto žalovaný poukazoval na nebezpečný spôsob jazdy\nžalobcu (na pojednávaní dňa 23.6.2023 uviedol, že žalobca predbiehal v križovatke), mal predložiť také\ndôkazy, ktorými by svoju argumentáciu podporil. Zároveň nevedel objektívne posúdiť, aký charakter mala\nodbočka vľavo, kde odbočovalo cudzozemské vozidlo. Z vyšetrovacieho protokolu vyplynulo, že sa malo\njednať o odbočku na poľnú cestu. Nie je známe, či táto odbočka bola na hlavnej ceste nejako vyznačená\nalebo či bol na hlavnej ceste pre toto odbočenie vyčlenený samostatný odbočovací pruh. Vzhľadom na\nvšetky tieto nepreukázané skutočnosti nebol schopný v konaní posúdiť mieru účasti žalobcu na vzniku\nškody. Nebolo možné na základe žiadnych objektívne overiteľných a predložených dôkazov dospieť\nk takému udržateľnému záveru, na základe ktorého by s mohol spoľahlivo a odôvodnene určiť jeho\nmieru účasti na vzniku škody a preto mohol vychádzať len z dostatočne preukázaných skutočností a\nsíce tých, že škoda na motocykle žalobcu bola v danom prípade spôsobená prevádzkou motocykla\nQ. V., ktorý skutočnosť, že prevádzkou jeho motocykla došlo k poškodeniu motocykla žalobcu potvrdil\nv čestnom vyhlásení a sám seba aj označil za osobu zodpovednú za vznik škody v oznámení o\npoistnej udalosti zo dňa 31.7.2019, čo je dostatočným predpokladom pre konštatovanie, že hlavnou\na zodpovednosť zakladajúcou príčinou škodovej udalosti bol náraz vodiča V. do žalobcu, čo zakladá\npovinnosť žalovaného ako poisťovateľa plniť z dojednaného PZP.\n13. Výška spôsobenej škody ustálená technikom žalovaného v zápise o poškodení vozidla na sumu\n5.341,79 eura bola v konaní nesporná, a preto súd prvej inštancie pri stanovení výšky škody vychádzal\nz uvedenej sumy a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na jej náhradu. Žalobcovi bola spôsobená\nškoda na motocykle prevádzkou motocyklu poisteného u žalovaného, pričom žalovaný v konaní\nnepreukázal, že by za vzniknutú škodu mal zodpovedať iný subjekt a ani to, že by miera účasti žalobcu\nna spôsobení vzniku škody zakladala jeho povinnosť plniť žalobcovi len v určitej časti. Žalobca si voči\nžalovanému uplatnil aj nárok 78 eur podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako náhradu za odmenu\nprekladateľovi za preklad Uznesenia o ukončení prípravného konania z bulharského do slovenského\njazyka, ktorý mu bol zo strany žalovaného poskytnutý len v bulharskom jazyku. Žalobca uviedol, že ak sa\nchcel oboznámiť s dôvodmi, pre ktoré žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť plnenie, bolo z jeho strany\nnevyhnutné zabezpečiť preklad dokumentu zo slovenského jazyka. Žalovaný uvedený nárok odmietal\na uvádzal, že ho nemožno nahradiť z povinného zmluvného poistenia. Žalobca si uvedený nárok\nuplatnil s poukazom na uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka ako náklady spojené s uplatnením\npohľadávky. Mal za to, že nárok žalobcu bol uplatnený dôvodne, nakoľko náklady spojené s uplatnením\npohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom\nštádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku). Tieto náklady musia byť účelne vynaložené na to, aby\nsa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. V danom\nprípade žalobca preukázal, že žalovaný sa v oznámení zo dňa 4.7.2019, ktorým oznámil žalobcovi\nodmietnutie poskytnutia poistného plnenia, odvolával na dokument z policajného vyšetrovania. Tento\nnásledne žalobcovi na žiadosť poskytol listom zo dňa 10.1.2020, avšak len v bulharskom jazyku. Tieto\nskutočnosti žalovaný v konaní nerozporoval. Pokiaľ sa žalobca chcel oboznámiť so znením dokumentu,\nna základe ktorého mu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného odmietnuté, žalobcovi nezostávalo nič\niné ako zabezpečiť si preklad poskytnutého dokumentu. Náklady za vyhotovenie uvedeného prekladu\nv spoločnosti INTERTRANSLA, s.r.o., žalobca preukázal pokladničným dokladom zo dňa 24.1.2020. Z\nuvedeného je tak zrejmé, že vyhotovenie prekladu malo pre žalobcu zásadný význam pre uplatnenie jeho\npohľadávky na súde a dôvodné uplatňovanie jeho práva a jednalo sa o náklad vynaložený v súvislosti\ns uplatnením pohľadávky.\n14. Žalobca sa v konaní domáhal aj zaplatenia prislúchajúceho úroku z omeškania, a to vo výške 5 %\np. a. z uplatnenej istiny, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z. z., a to od uplynutia troch mesiacov a 15 dní od oznámenia o vybavení poistnej\nudalosti žalovaným. Žalobca uviedol, že žalovaný dňa 13.8.2019 oznámil ako vybavil poistnú udalosť, od\ntohto obdobia je potrebné počítať lehotu troch mesiacov a 15 dní, ktorá pripadá na deň 29.11.2019. Od\ntohto dátumu žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania až do zaplatenia dlžnej istiny. Žalobca\npoukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 309/2020 a sp. zn. III. ÚS\n214/2020. Súd prvej inštancie mal za to, že uplatnený úrok z omeškania bol uplatnený dôvodne, nakoľko\nsa však žalovaný dostal do omeškania už nesplnením právnej povinnosti plniť náhradu škody márnym\nuplynutím 15 dní od skončenia vyšetrovania a teda 15 dní od oznámenia o uzavretí škodovej udalosti\n\nzo dňa 21.10.2019 s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže si však žalobca uplatnil\núrok z omeškania až od 29.11.2019, súd mu ho priznal za obdobie, ktoré si uplatnil s poukazom na\nrozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 podľa, ktorého: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona\nupravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty\nprešetrenia a oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie\nsa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri\njeho samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti\nso samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11\nods. 8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa\ns plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade\ns § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ\nod dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu\npovinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení\nšetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému\nvzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd ČR\nv rozsudku zo dňa 17.12.2009, sp. zn. 25Cdo/895/2008.\n15. Na uvedenom základe za použitia § 427 ods. 1, ods. 2, § 428, § 431, § 488, § 489, § 517 ods. 2, §\n788 ods. 1, ods. 3, § 789 ods. 2, § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 4,\n§ 10 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 6 písm. b), ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., Čl. 17, Čl. 18\npreambuly, Čl. 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z\n11.7.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II); dospel súd prvej inštancie k záveru\no dôvodnosti žaloby. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý\nmal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému\ns tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením.\n16. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu\nzamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods.\n2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n17. Namietal záver súdu prvej inštancie, že by mal byť relevantný slovenský právny poriadok a\nbol názoru, že nie sú splnené podmienky pre určenie rozhodného práva podľa Článku 4 ods. 2\nNariadenia Rím II, a preto rozhodným právom v tomto prípade by malo byť bulharské právo. Základným\npredpokladom, aby bolo možné uvažovať o aplikácií Článku 4 ods. 2 Nariadenia Rím II je, aby bolo\npreukázané, že poškodený a osoba, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, majú obvyklý pobyt v tej istej\nkrajine. Súd prvej inštancie sa otázkou obvyklého pobytu osoby, o ktorej žalobca tvrdí, že je zodpovedná\n(t. j. poistený) bližšie nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku nešpecifikoval, o aký pobyt má\nísť ale len použil slovo „pobyt“. Pobytom na území Slovenskej republiky mal súd prvej inštancie zrejme na\nmysli trvalý pobyt, čo je však iná a samostatnú kategória ako obvyklý pobyt (ktorým sa rozumie „centrum\nživotných pomerov“ alebo „faktické miesto pobytu“). V konaní síce bolo preukázané, že poistený má\ntrvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak nebolo preukázané, že by mal na území Slovenskej\nrepubliky aj svoj obvyklý pobyt, a preto nie je zrejmé, na základe čoho a na základe akých skutočností\ndospel k záveru, že poistený a žalobca majú obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ak tento nebol v\nkonaní preukázaný (preukázaný bol iba trvalý pobyt). Bez preukázania existencie obvyklého pobytu na\núzemí Slovenskej republiky je bez ďalšieho nevyhnutné vylúčiť možnosť aplikácie Čl. 4 ods. 2 Nariadenia\nRím II. Mal za to, že Článok 4 ods. 2 Nariadenia Rím II by bolo možné aplikovať iba za predpokladu,\nak by žalovaná netvrdila o inej osobe, že táto iná osoba je zodpovedná. Zdôraznil, že v predmetnom\nustanovení sa nepíše o tom, že „osoba, o ktorej žalobca tvrdí, že je zodpovedná“ ale iba to, že „osoba,\no ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná“. Počas priebehu celého súdneho konania tvrdil, že zodpovednou\nosobou je cudzozemský vodič. V tomto kontexte aj samotný poistený v oznámení škodovej udalosti zo\ndňa 25.7.2019 označil ako osobu spoluzodpovednú za vznik škodovej udalosti cudzozemského vodiča.\n\nSporové strany tvrdia o dvoch rozdielnych osobách, že sú zodpovedné (žalobca tvrdí, že zodpovedný\nje poistený, žalovaná tvrdí, že zodpovedný je cudzozemský vodič), pričom minimálne jedna z nich (t.\nj. cudzozemský vodič) nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (t. j. nemá rovnaký obvyklý\npobyt ako poškodený), a preto nie je možné aplikovať Článok 4 ods. 2 Nariadenia Rím II, ale je\nnevyhnutné aplikovať Článok 4 ods. 1 Nariadenia Rím II ako všeobecné pravidlo. Súd prvej inštancie\nodignoroval skutočnosť, že v tomto prípade došlo k vzniku škody v dôsledku stretu minimálne troch osôb,\nresp. prevádzok, konkrétne (i) cudzozemského vodiča vedúceho cudzozemského vozidlo, (ii) žalobcu\nvedúceho poškodený motocykel, a (iii) poisteného vedúceho poistený motocykel, pričom zúčastnený\nkamión (ako štvrtá prevádzka a jej vodič ako štvrtá osoba pripadajúca do úvahy) v priebehu prípravného\nkonania nebol vôbec bližšie identifikovaný.\n18. Dôvodil, že v prípade ak by sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o možnosti\naplikácie právneho poriadku Slovenskej republiky, tak súd prvej inštancie na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Poukázal\nna súdne rozhodnutia v súvislosti so spoluúčasťou viacerých prevádzok na spôsobenej škode (napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/1532/2006). Vyporiadanie podľa § 431 Občianskeho\nzákonníka na základe (spolu)účasti na vzniku škody predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových\nokolností daného stretu prevádzok, pričom dôraz treba klásť na tie okolnosti, ktoré boli hlavnými\npríčinami vzniku škody, a preto je potrebné skúmať jednotlivé okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli\nhlavnými príčinami, a to nie izolovane, ale všetky vo vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich významu pre\nvznik škody. V tomto smere tak nie je rozhodná otázka zavinenia toho ktorého protiprávneho konania\nkonkrétneho prevádzateľa vozidla. K vzniku škody na poškodenom motocykle došlo v dôsledku stretu\nminimálne troch prevádzok, a to prevádzky (i) cudzozemského vozidla, (ii) poškodeného motocykla\na (iii) poisteného motocykla. Mal za to, že do úvahy pripadá v tejto súvislosti aj účasť kamiónu ako\nštvrtej prevádzky. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že účasť na spôsobení škody mala iba\nprevádzka poisteného motocykla, keď konštatoval, že hlavnou a zodpovednosť zakladajúcou príčinou\nškodovej udalosti bol náraz poisteného do žalobcu, nakoľko odporuje skutkovým okolnostiam stretu\nprevádzok ako i správnemu posúdeniu otázok kauzality (t. j. ktoré hlavné príčiny viedli k vzniku škody).\n19. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o nespornom priebehu dopravnej nehody je potom záver,\nže v konaní neboli predložené a preukázané také skutočnosti, na základe ktorých by mohol spoľahlivo a\nodôvodnene určiť mieru spoluúčasti žalobcu a cudzozemského vodiča, nesprávny a nelogický. Súd prvej\ninštancie v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou izoloval jednu príčinu (náraz poisteného motocykla\ndo poškodeného motocykla) bez zohľadnenia vzájomných súvislostí komplexného priebehu deja, ktorý\nvyústil do samotnej zrážky, t. j. škodovej udalosti, a teda došlo k jednostrannému hodnoteniu vykonaných\ndôkazov výlučne v neprospech žalovanej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej\ninštancie zamieňa „účasť na spôsobení škody“ so zavineným porušením právnych povinností zo strany\njednotlivých vodičov, napriek tomu, že v odôvodnení používa termíny príslušné pre § 431 Občianskeho\nzákonníka. V tomto smere je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, ak sa nevysporiadal s\notázkou účasti jednotlivých prevádzok na vzniku škody. Škodovú udalosť je potrebné vnímať ako celok a\nv tomto smere je potrebné uvažovať aj pri určovaní miery spoluúčasti jednotlivých účastníkov dopravnej\nnehody, kto sa akou mierou podieľal na vzniku škody. V tomto smere je však podstatné, aby súd prvej\ninštancie posúdil mieru, ktorou sa povaha tej-ktorej prevádzky spolupodieľala (v zmysle kauzality) na\nvzniku škody, avšak k takémuto posúdeniu nedošlo.\n20. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zásadnými príčinami škodovej\nudalosti boli minimálne tri od seba vzájomne závislé okolnosti a to (i) odbočenie cudzozemského\nvozidla zo svojho jazdného pruhu smerom vľavo za účelom odbočenia na priľahlú poľnú cestu; (ii)\nprudké a neočakávané zníženie rýchlosti poškodeného motocykla pri predchádzacom manévri; a (iii)\nnedobrzdenie poisteného motocykla (poistený motocykel brzdil, avšak nestihol dobrzdiť). Nepochybne\nz hľadiska kauzality príčiny a následku vyvolávajúcou (a teda hlavnou) príčinnou bolo že cudzozemské\nvozidlo začalo odbočovať doľava, čím začalo križovať jazdnú dráhu poškodeného motocykla a\npoisteného motocykla. Zo strany poškodeného motocykla došlo k prudkému brzdeniu, na čo reagoval\naj poistený motocykel brzdením. Prudké brzdenie poškodeného motocykla taktiež bolo jednou z príčin\nvzniku stretu s poisteným motocyklom. Z hľadiska kauzality príčiny a následku narazenie poisteného\nmotocyklu do poškodeného motocykla bolo už iba výsledkom celého nehodového deja, ktorý bol\nvyvolaný prevádzkou cudzozemského vozidla a prevádzkou poškodeného motocykla. Poistený v rámci\nprevádzky poisteného motocykla už vzniku škody nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia zabrániť.\n\nBol názoru, že cudzozemský vodič a žalobca porušili viacero predpisov na úseku cestnej premávky [§\n4 ods. 2 písm. k), § 15 ods. 5 písm. b), písm. c), písm. d), § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke].\nPodrobne zistený priebeh škodovej udalosti, na základe ktorého je možné právne zhodnotiť účasť\njednotlivých prevádzok na vzniku škody, je opísaný v uznesení Okresnej Prokuratúry v Bulharsku.\nRovnako priebeh dopravnej nehody (v rozsahu ako ho vymedzuje Okresná prokuratúra) nebol medzi\nsporovými stranami sporný. Namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď dospel k záveru, že na\nzáklade vykonaného dokazovania nebolo možné určiť mieru účasti prevádzky cudzozemského vozidla\na poškodeného motocykla na vzniku škody a tiež k záveru o výlučnej účasti prevádzky poisteného\nvozidla na vzniku škody. V tomto smere je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, pričom pri\nkonštruovaní svojich záverov na základe vykonaného dokazovania prišiel k nesprávnym skutkovým\nzáverom a následne celú vec nesprávne právne posúdil. Účasť prevádzky cudzozemského vozidla na\nvzniku škodovej udalosti predstavuje minimálne mieru spoluúčasti v rozsahu 60 %, účasť prevádzky\npoškodeného motocykla na vzniku škodovej udalosti predstavuje minimálne mieru spoluúčasti v rozsahu\n30 % a účasť prevádzky poisteného motocykla na vzniku škodovej udalosti predstavuje maximálne\nmieru spoluúčasti v rozsahu 10 %. Bol názoru, že súd prvej inštancie neprimeraným spôsobom preniesol\ndôkazné bremeno na žalovaného, nakoľko ak v konaní nebola dostatočným spôsobom preukázaná\nmiera účasti jednotlivých prevádzateľov na škodovej udalosti, a preto mal žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany osoby, ktorá sa domáhala nároku na\nnáhradu škody (žalobcu).\n21. Namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny\nproces, ak neposkytol dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k zmenenej žalobe. Zákon umožňuje\nrozhodovanie o zmene žaloby na pojednávaní, avšak je potrebné prihliadať aj na práva žalovaného, ktorý\nsa so zmenenou žalobou oboznámi len na pojednávaní. V takomto kontexte nemožno od žalovaného\nspravodlivo požadovať, aby bezprostredne na pojednávaní na tento návrh (zmenu žaloby) reagoval,\na preto je potrebné, aby v záujme zachovania práva na spravodlivý proces pojednávanie odročil a\nurčil primeranú lehotu na vyjadrenie, v rámci ktorej sa žalovaný dostatočným spôsobom oboznámi s\nkonkrétnosťami zmeny žaloby. Mal za to, že konanie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol rozsudkom\npriamo na pojednávaní, na ktorom bola zo strany žalobcu navrhnutá zmena žaloby, vyústilo do stavu,\nkedy žalovanému nebol poskytnutý dostatočný priestor, aby sa mohol primeraným spôsobom vyjadriť k\nnároku (nárokom), ktoré sa stali predmetom konania po pripustení zmene žaloby. Dodal, že uvedené je\npotrebné chápať aj v kontexte princípu rovnosti zbraní, kedy žalobca inicioval súdne konanie v auguste\n2020 a zmenu žaloby vykonal až o takmer 3 roky neskôr a to priamo na pojednávaní dňa 23.6.2023.\nŽalobcovi nič nebránilo, aby svoj návrh na zmenu žaloby učinil písomne dostatočne včas pred konaním\npojednávania, aby mala protistrana primeraný čas na oboznámenie sa so zmenou žaloby.\nV tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu na úrok z omeškania v celom\nuplatnenom rozsahu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 29.11.2019. Súd prvej inštancie pritom v\nodôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že k omeškaniu došlo ešte skôr. Keďže si žalobca uplatnil\nnárok na úrok z omeškania až 23.6.2023, t. j. viac ako 3,5 roka po tom, kedy si mohol nárok na úrok\nz omeškania uplatniť po prvýkrát, je tento nárok na úrok z omeškania v celom rozsahu premlčaný.\nUviedol, že vznáša námietku premlčania hneď pri prvom úkone po tom, ako sa mohol riadne oboznámiť\ns uplatneným nárokom na úrok z omeškania, najmä s relevantnými dátumami. Dodal, že od žalovaného\nnemožno spravodlivo požadovať, aby vzniesol námietku premlčania priamo na pojednávaní, nakoľko pre\nsprávne posúdenie je nevyhnutné overiť plynutie premlčacích dôb, čo nie je možné urobiť bez príslušnej\nanalýzy priamo počas pojednávania a nebol mu poskytnutý priestor na zhodnotenie nároku na úrok z\nomeškania.\n22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nStotožnil sa s napadnutým rozsudkom, nakoľko je správny, vychádza zo správne zisteného skutkového\nstavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a\ntvrdenia v ňom za účelové, vedené snahou oddialiť poistné plnenie a nespôsobilé privodiť zvrat v\nskutkovom či právnom posúdení veci. Žalovaný spochybňuje záver o aplikácii slovenského právneho\nporiadku a namieta, že poistený Q. V. má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak ničím\nnepreukázal, že by tomu tak nebolo. Bol názoru, že žalovaný si vykladá priebeh nehody svojou optikou\nvo svoj prospech, ale faktom zostáva, že len poistený spôsobil škodu nedobrzdením, čo sám potvrdil\nv čestnom prehlásení zo dňa 14.10.2019. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že miera spoluúčasti\npoisteného na vzniku škody je 10 %, nakoľko § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. je možné aplikovať\naj na odbočovanie vozidla. Poistený mal dodržať takú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, aby\n\nmohol v prípade potreby včas znížiť rýchlosť jazdy, resp. vozidlo zastaviť, tak ako mu ukladá zákonná\npovinnosť. Pokiaľ žalovaný namieta zmenu žaloby, ktorú súd prvej inštancie na pojednávaní dňa\n23.6.2023 uznesením pripustil s poukazom, že žalovanému nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie k\nzmene žaloby, tak žalovaný sa na pojednávaní už vyjadril, a to nesúhlasom so zmenou žaloby. Súd však\nna základe výsledkov doterajšieho konania zmenu žaloby pripustil. Mal za to, že len účelovo vykladá\ndôkazy, spochybňuje závery súdu, avšak svoje tvrdenia nijako nepreukazuje.\n23. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácií obsiahnutej v odvolaní. Nad rámec dodal,\nže žalobca nerozlišuje medzi (i) vyjadrením sa k možnosti pripustenia zmeny žaloby a (ii) vyjadrením\nsa k obsahu pripustenej zmenenej žalobe, nakoľko sa síce na pojednávaní vyjadril k procesnoprávnym\naspektom možnosti pripustenia zmeny žaloby (argumentoval, že z procesnoprávneho hľadiska už nie\nje možné pripustiť zmenu žaloby), avšak vôbec sa nevyjadril k hmotnoprávnym nárokom, ktoré sa stali\npredmetom konania až po pripustení zmene žaloby a tým mu nebol poskytnutý primeraný priestor na\nvyjadrenie sa k zmenenej žalobe a preto došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces.\n24. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácií obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu\nžalovaného a mal za to, že žalovaný v odvolaní a v odvolacej replike nepoukazuje na takú právnu\nargumentáciu, ktorá by mala za následok zmenu inak zrozumiteľnej a presvedčivej právnej argumentácie\npoužitej v odôvodnení napadnutého rozsudku. Záverom dodal, že podľa konštantnej judikatúry\nnajvyšších súdnych autorít súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie\nrozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorú\nnastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu.\nRovnako v opravnom konaní súd nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.\n25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n27. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená\nprevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného dňa 4.7.2019 na ceste E79, na 374. km, pri\nmeste Blagoevgrad v Bulharsku; ide teda o spor s medzinárodným prvkom, pre ktorý je zásadná otázka\nrozhodného práva, teda práva, ktorým sa právny vzťah bude spravovať.\n28. Žalovaný právny vzťah spôsobený škodovou udalosťou žalobcovi v Bulharsku sa spravuje\nNariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre\nmimozmluvné záväzky (RÍM II) a to s poukazom na Čl. 28 Nariadenia Rím II a skutočnosť, že síce\nSlovenská republika je signatárom Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, zo dňa 4.5.1971,\nprijatého v Haagu na XI. zasadaní Haagskej konferencie o medzinárodnom súkromnom práve (vyhláška\nministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb.), avšak Bulharsko nie je signatárom tohto Dohovoru.\n29. Podľa bodu (16) Preambuly Nariadenia Rím II jednotné pravidlá by mali zvýšiť predvídateľnosť\nsúdnych rozhodnutí a zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi záujmami osoby, o ktorej sa tvrdí, že je\nzodpovedná, a záujmami poškodenej osoby. Väzba s krajinou, na území ktorej vznikla priama škoda (lex\nloci damni), vytvára spravodlivú rovnováhu medzi záujmami osoby, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná,\na poškodenej osoby a tiež zohľadňuje moderný prístup k občianskoprávnej zodpovednosti a vývoj\nsystémov objektívnej zodpovednosti; (17) rozhodné právo by sa malo určiť na základe miesta, kde\nvznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky. V\n\ndôsledku toho by teda krajinou, na území ktorej vznikla škoda, mala byť v prípade ujmy na zdraví krajina,\nkde došlo k tejto ujme, a v prípade škody na majetku krajina, kde sa poškodil majetok; (18) všeobecným\npravidlom v tomto nariadení by mala byť zásada lex loci damni uvedená v článku 4 ods. 1. Článok 4\nods. 2 by sa mal považovať za výnimku z tohto všeobecného pravidla, ktoré určuje osobitný hraničný\nukazovateľ pre prípad, že strany majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine. Článok 4 ods. 3 by sa mal\nchápať ako „úniková klauzula“ z uplatnenia článku 4 ods. 1 a 2, ak je zo všetkých okolností veci zrejmé,\nže civilný delikt má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou.\n30. Podľa Článku 4, ods. 1 (Všeobecné pravidlo) Nariadenia Rím II, pokiaľ nie je v tomto nariadení\nustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom\nkrajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti,\nktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky\ntakejto skutočnosti.\n31. Podľa Článku 4 ods. 2 (Všeobecné pravidlo) Nariadenia Rím II, ak však osoba, o ktorej sa tvrdí, že\nje zodpovedná, ako aj poškodená osoba majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v čase vzniku škody,\ncivilný delikt sa spravuje právnym poriadkom tejto krajiny.\n32. Pokiaľ ide o skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383\nC. s. p.) a v odvolacom konaní nastolenú podstatnú otázku posúdenia aplikácie Čl. 4 ods. 1 (lex loci\ndamni infecti), resp. ods. 2 (lex domicilii communis); je potrebné pri zodpovedaní tejto otázky vychádzať\nprimárne zo zistení prešetrovania predmetnej škodovej udalosti prezentovaných oprávnenými orgánmi\nBulharska (t. j. štátu, v ktorom došlo k vzniku škody) vo vyšetrovacom protokole o dopravnej nehode\ns obeťami No2019-1046-470, zo dňa 8.7.2019 (č. l. 54 spisu), ako aj v uznesení Okresnej prokuratúry\nBlagoevgrad o ukončení prípravného konania, zo dňa 18.9.2019 (č. l. 27 spisu), nakoľko iba tieto\nposkytujú spoľahlivý skutkový základ o priebehu škodovej udalosti.\n33. Z vyšetrovacieho protokolu o dopravnej nehode s obeťami No2019-1049-470 vyplýva, že k dopravnej\nnehode došlo dňa 4.7.2019 o 12:30 hod., na ceste PP1 E79, 374. km, ktorej účastníkom (1) bolo\nmotorové vozidlo M. XXXX, registračné číslo: Z., ktorého vlastníkom bol D. B. W. (s prípojným vozidlom s\nregistračným číslom: Z.), (2) motorové vozidlo S. X., registračné číslo: T., ktorého vlastníkom bol Q. V., (3)\nmotorové vozidlo S. X., registračné číslo: A., ktorého vlastníkom bol Q. B.. Viditeľné poškodenia: vozidlo\ns evidenčným číslom: Z. - deformovaný ľavý blatník, veko kufra, rozbité panoramatické sklo, ťažné\noje a iné; vozidlo s evidenčným číslom: T. - silne zdeformovaná celá predná časť, predné podvozkové\nústrojenstvo, vystrelený airbag, celá bočná časť a ďalšie; vozidlo s evidenčným číslom: A. - poškodený\nľavý kufor, ľavý bočný výfukový systém atď. Obete: z motorového vozidla s registračným číslom: T.\nmotocyklový jazdec: Jaroslav Mojš so zlomeninou pravej nohy a pravým zápästím; cestujúci za ním v\nsedadle motocykla: P. V. s otrasom mozgu. Okolnosti a príčiny dopravnej nehody: dňa 4.7.2019 o 12:30\nhod. na ceste PP1 E79, 374. km, sa účastník (1) pohybuje v smere z mesta Simitli do mesta Blagoevrad\na na vyššie uvedenom úseku zahajuje odbočovací manéver doľava, aby sa dostal na poľnú cestu a v\ntejto chvíli sa k nemu blíži účastník (3) a účastník (2), účastník (3) prudko znižuje svoju rýchlosť, pričom\núčastník (2) zasiahne jeho ľavú zadnú stranu a potom následne zasiahne ľavú zadnú strany účastníka\n(1).\n34. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Blagoevgrad o ukončení prípravného konania, zo dňa 18.9.2019,\nvyplýva, že dňa 4.7.2019 okolo 9:00 hod. sa svedkovia Q. B. P. P. W. vydali na cestu z mesta Kavala\nv Grécku, na motorovom vozidle, ktoré riadil svedok B., značka a model S. X., s evidenčným číslom\nA.. Spolu s nimi išli aj ich priatelia, a to konkrétne svedok Q. V. a svedkyňa P. V.Á., na motorovom\nvozidle značka S. X.. Vozidlo riadil svedok Q. V. a za ním sa viezla svedkyňa P. V.Š.. Obidve vozidlá\nsa pohybovali po PP-1 E-79 v smere do mesta Blagoevgrad, rýchlosťou približne 70 až 80 km/h.\nPred svedkami sa pohyboval veľký kamión, ktorý nebol zistený v priebehu konania. Svedkovia Q. B.\na Q. V. zvolili manéver predbiehania predmetného kamióna. Po tom, ako svedok Q. B. stihol prejsť\ndo polovice kamióna, vodič kamióna zatlačil rýchlobrzdu. V tom momente svedok B. prvý raz zbadal\nosobné motorové vozidlo značky Lada s evidenčným číslom Z., modrej farby, ktoré riadil svedok D. W.,\nktorý jazdil pred kamiónom a ktorý zvolil manéver odbočenie vľavo. Keď nákladné vozidlo začalo prudko\nbrzdiť, svedok B. tiež aktivoval brzdový systém vozidla. Aj svedok Q. V. tiež zvolil brzdenie vozidla, ale\nnestihol zastaviť a vozidlom narazil do vozidla svedka B. a potom narazil do osobného automobilu Lada s\nevidenčným číslom Z.. V dôsledku nárazu svedok Q. V. vypadol z vozidla a svedkyňa P. V. tiež vypadla na\n\nzem. Zo zadovážených písomných (lekárskych dokladov) a ústnych dôkazov bolo zistené, že v dôsledku\nvzniknutej dopravnej nehody došlo k stredne ťažkému zraneniu svedka Q. V., utrpel zlomeninu stehennej\nkosti na pravej nohe a zlomeninu radiálnej kosti na pravej ruke, tento výsledok je príslušný § 343 ods. 1\npísm. b) v spojení s § 342 ods. 1 Trestného zákona. V súlade s vypracovanou epikrízou - prepúšťacou\nsprávou svedkyne P. V., jej dopravnou nehodou bolo spôsobené natiahnutie a výron kĺbového aparátu\nhrudnej časti chrbtice a kontúzia kolena, toto poranenie je mimo hypotézy § 129 Trestného zákona a\npredstavuje ľahké telesné poškodenie, tento výsledok nie je príslušný komentovanému trestnému činu\nv doprave. V priebehu vyšetrovania nehodou poškodený Q. V. podal žiadosť o zrušenie tohto trestného\nkonania a v súlade s § 343 ods. 1,\nods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na túto požiadavku a berúc do úvahy skutočnosť, že vyššie uvedený\ntrestný čin má verejno-súkromný charakter, existuje odôvodnenie podľa § 24 ods. 1, bod 9 Trestného\nporiadku o ukončení trestného konania.\n35. Opodstatnenosť výnimky uvedenej v Článku 4 ods. 2 Nariadenia Rím II spočíva v osobitnom spojení\nmedzi stranami, keď zdieľajú rovnaké právne prostredie; tento spoločný právny rámec sa považuje za\ndôležitejší pre určenie rozhodného práva ako často náhodné miesto poškodenia. Okrem toho sa toto\npravidlo zhoduje s predchádzajúcim právom väčšiny členských štátov Európskej únie alebo sa mu v\npodstate podobá a odráža legitímne očakávania strán deliktu. V takýchto prípadoch, pokiaľ sa už strany\nnavzájom nepoznajú, budú pravdepodobne očakávať, že sa uplatní právo miesta nehody a Článok\n17 Nariadenia Rím II zabezpečuje, že sa musia dodržiavať aspoň pravidlá bezpečnosti a správania\nsa na danom mieste. Vývoj pravidla uvedeného v Článku 4 ods. 2 Nariadenia Rím II preto vychádza\nnajmä z praktických úvah o jednoduchšom výkone spravodlivosti v prípadoch priestupkov, pretože je\nnajpravdepodobnejšie, že súdny spor medzi obeťou a páchateľom priestupku sa vedie aj v krajine\nich spoločného obvyklého pobytu; potom je pre strany, ako aj pre súd vo všeobecnosti jednoduchšie\npostupovať na základe práva danej krajiny. Prípadné poistné krytie bude navyše často existovať aj v\nkrajine spoločného obvyklého pobytu a bude zodpovedať aktuálnemu právu, ktoré tam platí. Zriedkavé\nsú pochybnosti o osobe, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná; buď je to osoba, ktorá je vyzvaná na náhradu\nškody alebo osoba označená v súdnom rozhodnutí. Ak táto osoba nie je skutočným páchateľom deliktu,\nale len fyzickou alebo právnickou osobou zodpovednou za páchateľa deliktu (napr. zamestnávateľ),\nrozhodujúce by však malo byť obvyklé bydlisko skutočného páchateľa deliktu (napr. zamestnanca)\nbez ohľadu na to, či je alebo nie je táto osoba tiež žalovaná. Zodpovednosť osoby zodpovednej za\nskutočného páchateľa totiž pravidelne závisí od toho, či sa tento dopustil žalovateľného previnenia\n[porovnaj MAGNUS, U., MANKOWSKI, P. (eds.) European Commetaires on Private International Law\nECPIL. Commentary. Volume III. Rome II Regulation. Köln: Verlag Dr. Otto Schmidt KG, 2019].\n36. V naznačených súvislostiach netreba popri skutočnostiach vyplývajúcich zo šetrení oprávnených\norgánov Bulharska, tiež opomínať, že poistenec žalovaného Q. V. dňa 14.10.2019 písomne čestne\nprehlásil, že dňa 4.7.2019 bol účastníkom dopravnej nehody v Bulharsku pri meste Blagoevgrad, počas\nktorej nestihol ubrzdiť a následne narazil do motorky Š.: A. D. S. X. (č. l. 17 spisu).\n37. So zreteľom na uvedené teda aj podľa odvolacieho súdu doterajšie skutkové zistenia súdu prvej\ninštancie (na poklade dokazovania vykonaného podľa návrhov sporových strán) nasvedčujú, že škoda\nbola uplatnená v aktuálnom spore priamo proti poisťovateľovi osoby (Článok 18 Nariadenia Rím II),\no ktorej je bez dôvodných pochybností možné predpokladať, že za spôsobenú škodu zodpovedá a\nto s ohľadom na priebeh vzniku materiálnej škody, ktorá bola vyvolaná priamym pôsobením vozidla\npoistenca žalovaného na vozidlo žalobcu. Hodno doplniť, že skutkové úvahy žalovaného nad účasťou\nprevádzok iných vozidiel [vozidlo M. XXXX, registračné číslo: Z., ktorého vlastníkom bol D. B. W. (s\nprípojným vozidlom s registračným číslom: Z.) a nezisteného kamiónu] pri vzniku škody síce vyplývajú\nz predložených dôkazov, avšak neposkytujú dostatočný (bez relevantných pochybností) poklad pre\nvyvodenie miery ich účasti na spôsobnej škode, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že\nkomplexné došetrenie škodovej udalosti oprávnenými orgánmi Bulharska (a tým aj posúdenia prípadnej\nmiery účasti prevádzok iných vozidiel na spôsobenej škode) bolo znemožnené výlučne žiadosťou\npoistenca žalovaného, ktorý požiadal prokurátora o ukončenie vyšetrovania, a preto bolo vyšetrovanie\nuznesením Okresnej prokuratúry Blagoevgrad dňa 18.9.2019 podľa § 199,\n§ 243 ods. 1, bod 1, § 24 ods. 1, bod 9 Trestného poriadku ukončené [viď napr. povinnosť poisteného v\n§ 10 ods. 3 písm. b) v spojení právom poisťovateľa v § 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z.].\n\n38. K správnej aplikácii Článku 4 ods. 2 Nariadenia Rím II tiež bolo potrebné súdom prvej inštancie ustáliť,\nčo sa však nestalo, obvyklý pobyt poškodeného a osoby, ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, a to v čase\nvzniku škody; Nariadenie Rím II pritom nedefinuje pojem obvyklého pobytu fyzickej osoby (s výnimkou\nobvyklého pobytu fyzickej osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti v Článku 23 ods. 2), a\npreto je potrebné vychádzať z jeho interpretácie Súdnym dvorom EÚ. Obvyklý pobyt je vo všeobecnosti\nvnímaný ako miesto, kde sa nachádza centrum životných záujmov fyzickej osoby; je ním teda miesto,\nkde sa osoba obvykle zdržiava, pričom na to existujú objektívne dôvody (rodinné a sociálne väzby,\nzamestnanie, majetok na danom mieste). Pojmovým znakom je fyzická prítomnosť osoby v určitom\nmieste po určitú dobu, pričom obvyklosť pobytu skôr vyjadruje kvalitu, než trvanie pobytu; stačí preto\nurčitá pravidelnosť. Subjektívny prvok, teda vôľa osoby na určitom mieste sa zdržiavať, nie je primárne\npodstatný (určujúci), avšak môže byť dôležitým, pokiaľ nie sú objektívne okolnosti jednoznačné. Ak je\númysel osoby zdržiavať sa na určitom mieste dlhodobo a pravidelne zistiteľný z vonkajších, objektívne\nidentifikovateľných indícií, ako je napr. kúpa nehnuteľnosti na určitom mieste, začatie vykonávania\npodnikateľskej činnosti, uzatvorenie pracovnej zmluvy, sobáš, presťahovanie sa za členom rodiny; tak\nmôže byť obvyklý pobyt na určitom mieste založený okamžite.\n39. Podľa bodu (34) Preambuly Nariadenia Rím II v záujme zabezpečenia primeranej rovnováhy medzi\nstranami sa musia, pokiaľ je to vhodné, zohľadniť pravidlá bezpečnosti platné v krajine, v ktorej došlo ku\nskutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody, a to aj vtedy, ak sa mimozmluvný záväzok spravuje\nprávnym poriadkom inej krajiny. Pojem „pravidlá bezpečnosti“ by sa mal vykladať tak, že odkazuje\nna všetky pravidlá súvisiace s bezpečnosťou a správaním sa vrátane napríklad pravidiel bezpečnosti\ncestnej premávky v prípade dopravnej nehody.\n40. Podľa Článku 17 (Pravidlá bezpečnosti) Nariadenia Rím II pri hodnotení správania sa osoby, o ktorej\nsa tvrdí, že je zodpovedná, sa musí brať ohľad ako na skutkovú okolnosť, a pokiaľ je to vhodné, na\npravidlá bezpečnosti, ktoré boli účinné v mieste a v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá spôsobila vznik\nzodpovednosti.\n41. Citovaný Článok 17 Nariadenia Rím II obsahuje špecifickú kolíznu normu, ktorá núti orgán aplikujúci\nprávo, určené rozhodujúcou kolíznou normou, zohľadniť v rámci posudzovania niektorých prvkov\nzodpovednosti upravujúcich požiadavku súladu konania s určitými štandardmi správania sa, aj iné právo\n(správnejšie: pravidlá správania sa), a to ako skutkovú otázku. Podľa „dôvodovej správy“ k návrhu\nNariadenia Rím II sa cudzie právo (pravidlá správania sa) má napríklad zohľadniť pri posudzovaní\nvážnosti zavinenia škodcu alebo pri posudzovaní náhrady škody v rámci skúmania, či bol škodca\ndobromyseľný, alebo nie. Zjednodušene povedané, Článok 17 Nariadenia Rím II tak nemá zasiahnuť\ndo určenia rozhodného práva, ale iba vplývať na posudzovanie podmienok určených rozhodným\nprávom. Pravidlá bezpečnosti a váha, ktorej sa im pri posudzovaní správania škodcu dostane, by\ntak mala závisieť od špecifík prípadu, ako aj od vlastností rozhodujúceho práva. Ak by rozhodujúce\nprávo takéto zohľadnenie nepripustilo (napr. ak by bola zodpovednosť konštruovaná bez ohľadu na\nzavinenie, prípadne aj bez ohľadu na protiprávnosť), potom by nebol priestor pre uplatnenie Článku\n17 Nariadenia Rím II. Ustanovenie Článku 17 Rím II totiž nezasahuje do štruktúry samotnej skutkovej\npodstaty zodpovednosti za škodu podľa použiteľného práva, teda nerozhoduje o tom, či sa má vyžadovať\nprotiprávnosť, alebo zavinenie. Iba sa ustanovuje, že v prípade, ak pri rozhodovaní o tom, či je škodca\nzodpovedný, alebo nie, zohráva úlohu skutočnosť, že nekonal v súlade so štandardom, ktorý od neho\nmožno očakávať, tak pri posudzovaní nárokov na správanie sa škodcu je potrebné zohľadniť nároky\nkladené na jeho činnosť v krajine, kde nastala činnosť škodcu vedúca k škode. Nerozhoduje tak o\npodmienkach zodpovednosti za škodu, ale iba o tom, na čo možno prihliadať pri posudzovaní, či sú\ntieto podmienky splnené. To ale neznamená, že by v ústavne pochybných prípadoch, v ktorých škodca\nnemohol vôbec predpokladať aplikáciu cudzieho rozhodného práva, nemohli zasiahnuť imperatívne\nnormy lex fori, resp. sa nemohla aplikovať výhrada ordre public, či už na úrovni aplikovania rozhodného\npráva, alebo v prípade uznávania a výkonu cudzieho rozhodnutia (CSACH, K. a kol. Úvod do štúdia\nmedzinárodného práva súkromného a procesného. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2018,\ns. 219).\n42. Pretože súd prvej inštancie svoje vyhovujúce rozhodnutie založil na aplikácii Článku 4 ods. 2\nNariadenia Rím II bez toho, aby zistil obvyklý pobyt poistenca žalovaného (toho o kom sa tvrdí, že\nje zodpovedný) v čase vzniku škody (4.7.2019) a súčasne pri aplikácii slovenského práva ako práva\nrozhodného na uplatnený nárok vôbec z úradnej povinnosti nezohľadnil pri posudzovaní niektorých\n\nprvkov zodpovednosti upravujúcich požiadavku súladu konania s určitými štandardmi správania sa v\nBulharsku; dospel odvolací súd k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal\nskutkový stav neúplný a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím\nsúdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a podľa\n391 ods. 1\nC. s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n43. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom\nodvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; spor opätovne prejedná na\npojednávaní a riadne podľa návrhov strán vykoná dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov ustáli\nskutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu\npreskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom\nposúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby obsahovalo dostatok\ndôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.\n44. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Csp/218/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd8f8c24-d508-45b7-a42a-407c50470aee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}], "citovane_v": []}