{"guid": "ab80b6d0-5465-46eb-b188-8a4599e14ec7:b0f2a708-552d-4838-ad37-7bcca4d28078", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1", "spisova_znacka": "8Co/58/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/58/2023 z 24. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2025, sp. zn. 8Co/58/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1", "identifikacne_cislo": "6120381981", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2025-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "nazov": "§ 544 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "nazov": "§ 544 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-3", "nazov": "§ 544 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0f2a708-552d-4838-ad37-7bcca4d28078", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/58/2023\n6120381981\n24. 06. 2025\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcov: 1/ S. O., nar. XX.X.XXXX,\nbytom X. X, Ž.H., 2/ S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, Ž., 3/ Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R.\nXXXX/XX, Ž., 4/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Š. XXX/XX, Ž., všetkých zastúpených spoločnosťou:\nMAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, Nová Bystrica, IČO: 36 416\n525, proti žalovaným: 1/ Latta, s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 50 175 769,\n2/ Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. K. XXA, O., 3/ B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. K. XXA, O., všetkým\nzastúpeným advokátom: JUDr. Pavel Piovarčí ml., so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 27.697,07\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III\nzo dňa 24.10.2022 č.k. 63C/24/2021-212, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 2/, 3/\nspoločne a nerozdielne v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť každému\nzo žalobcov sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur\nod 1.5.2020 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia\npovinnosť plnenia ostatných žalovaných a povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ sumu 7.697,07 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.121,47 eur od 26.6.2018 do zaplatenia, úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 986,40 eur od 26.1.2019 do 5.2.2019 a úrokom z omeškania\nvo výške 5 % ročne zo sumy 1.589,20 eur od 1.5.2020 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo\nžalovaných ktorémukoľvek zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných\nžalovaných; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom 1/ až 4/ priznal voči žalovaným 1/ až 3/\nspoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške, o ktorej rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením. Skutkový stav zistený vykonaným\ndokazovaním posúdil podľa § 489, § 491 odsek 2, § 451 odsek 1, 2, § 512 odsek 1, § 544 odsek 1, 2, 3,\n§ 546, § 547, § 548 odsek 1, 2, § 566 odsek 1, 2, § 580, § 588, § 591, § 657, § 663 odsek 1, § 671 odsek\n1, 2, § 52a odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 odsek 1, § 15 odsek 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o\nnájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene\nniektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 12.08.2016, § 750 Obchodného zákonníka. Z výsledkov\nvykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah na základe\nKúpnej zmluvy 51/2017 uzatvorenej dňa 11.09.2017, v ktorej v čl. II. odsek 2 sa dohodli, že kupujúci\n(žalovaná 1/) zaplatí predávajúcim (žalobcom 1/ - 4/) za ich podiely kúpnu cenu v splátkach splatných vo\nvýške a v čase uvedených v zmluve, pričom druhá splátka po 55.000 eur pre každého z predávajúcich je\nsplatná najneskôr do 2 mesiacov od podpísania tejto Zmluvy. Žalovaní argumentovali tým, že žalovaná 1/\n\nsa zdržala plnenia druhej časti kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia povinnosti nielen zo strany právneho\nzástupcu podať návrh na vklad, ale aj zo strany žalobcov plniť si svoj záväzok podať návrh na vklad ako\npredávajúci; poukazovali na čl. IV. odsek 3 Zmluvy 51/2017, podľa ktorého návrh na vklad vlastníckeho\npráva podľa zmluvy je oprávnený podať príslušnému úradu právny zástupca strán tejto zmluvy na\ntento úkon splnomocnený obratom po podpísaní zmluvy. Uviedol, že podmienka, podľa ktorej malo\ndôjsť najskôr k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra a vyznačeniu plomby na liste\nvlastníctva a až následne k úhrade druhej splátky kúpnej ceny, v zmluve obsiahnutá nie je a ani z obsahu\nzmluvy či vôle zmluvných strán nemožno vyvodiť žalovanými tvrdený postup. Uvedené podporuje\naj stranami dohodnuté ustanovenie o splatnosti tretej splátky, kde strany výslovne uviedli, že tretia\nsplátka je splatná najneskôr do 1 mesiaca od povolenia vkladu vlastníctva podľa tejto zmluvy do KN na\nkupujúceho. Termín splatnosti druhej splátky bol jasne a nepochybne vymedzený lehotou najneskôr do 2\nmesiacov od podpísania zmluvy, preto bolo na žalovanej 1/, aby druhú splátku uhradila do dohodnutého\ntermínu t.j. najneskôr do 11.11.2017, k čomu však z jej strany nedošlo. Konštatoval, že druhá splátka\nkúpnej ceny nebola kupujúcou zaplatená riadne a včas a tým došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky,\ndohodnutej stranami v Kúpnej zmluve AZ-51/2017 v čl. IV. odsek 4, podľa ktorej, ak nebude kupujúcim\nzaplatená riadne a včas druhá splátka na dohodnutú kúpnu cenu (čl. II. odsek 2) platí, že dňom\nnasledujúcim po dni jej splatnosti platí, že sa táto zmluva v celom rozsahu a od počiatku ruší, a teda\nplatí akoby nebola uzavretá. Splnenie rozväzovacej podmienky má za následok zánik právneho vzťahu,\njeho účinky zanikajú, ak sa splní rozväzovacia podmienka. Skutočnosť, že v prípade Kúpnych zmlúv\nAZ-51/2017 a jej dodatku, ako aj Kúpnej zmluvy AZ-52/2017 išlo o vzájomne závislé zmluvy, nebolo\nsporným. Zmluvné strany v Kúpnej zmluve AZ-52/2017 vyhlásili a potvrdili, že spolu s touto zmluvou\ntoho istého dňa uzavreli aj kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a z dôvodu\npovahy a zmluvným stranám známeho účelu oboch zmlúv už pri ich uzavretí jednoznačne vyplýva,\nže tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé z dôvodu zachovania účelového určenia prevádzaných\nnehnuteľností ako poľnohospodárskeho podniku a že vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku\ndruhej z nich sa strany zároveň dohodli, že v prípade zániku jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než\nsplnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie, spôsobuje zánik i druhej, na nej závislej zmluvy z\nobdobnými právnymi účinkami. Ďalej si výslovne vymienili ,,platí tak ako je dohodnuté i touto zmluvou,\nv prípade, ak nastane stav, že pri splnení zmluvou dohodnutých podmienok sa na tejto zmluve závislá\nzmluva ruší platí, že dňom kedy nastanú účinky zrušenia na tejto zmluve závislej, sa ruší aj táto zmluva\na opačne.“ Nesúhlasil s obranou žalovaných, že Kúpna zmluva AZ-52/2017 má vymedzený iba jeden\nspôsob zrušenia zmluvy a to odstúpenie od zmluvy a preto mali žalobcovia využiť toto právo a od zmluvy\nodstúpiť, keď žalovaná rovnako z opatrnosti zadržala úhradu kúpnej ceny dohodnutej v Kúpnej zmluve\nAZ-52/2017. S poukazom na znenie týchto zmlúv, podľa ktorého ide o vzájomne závislé zmluvy uviedol,\nže z dohodnutého obsahu zmluvy vyplýva, že je daný aj iný spôsob zrušenia zmluvy a nie iba odstúpenie\nod zmluvy, pričom je na zmluvnej strane, či toto právo využije alebo nie, keďže nejde o povinnosť odstúpiť\nod zmluvy za dohodnutých podmienok. Skutočnosť, podľa ktorej Kúpna zmluva AZ-52/2017 obsahuje\nokrem odstúpenia od zmluvy aj iný spôsob zrušenia zmluvy je potvrdená aj samotným systematickým\nzaradením týchto spôsobov do dvoch odsekov (resp. bodov IV.4 a IV.5) v rámci jedného článku, ktorý\nmá spoločné označenie ako ,,Zrušenie Zmluvy.“ V dôsledku zrušenia Kúpnej zmluvy AZ-51/2017, došlo\nvzhľadom na vyššie uvedené aj k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-52/2017 ako zmluvy závislej. Ďalej uviedol,\nže na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 03.07.2017 žalobcovia 1/ - 4/ požičali žalovanému 1/ sumu\n100.000 eur, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť najneskôr do 31.10.2017 a v prípade nesplnenia dlhu\nveriteľom sa ručitelia zaňho zaviazali zaplatiť veriteľovi sami. Žalovaní nenamietali poskytnutie pôžičky\na jej započítanie so splátkou prvej kúpnej ceny, nepopreli tvrdenie žalobcov o nesplnení si povinnosti\nvrátiť pôžičku. S ohľadom na zaplatenú prvú splátku v sume 100.000 eur žalovaným 1/, v dôsledku\nzrušenia zmluvy vznikla žalobcom povinnosť vrátiť sumu 100.000 eur žalovanému 1/. Podaním právneho\nzástupcu žalobcov zo dňa 22.04.2020 pristúpili k započítaniu svojej pohľadávky na vrátenie poskytnutej\npôžičky so svojim záväzkom vrátiť žalovanej 1/ z titulu zrušenej zmluvy sumu 100.000 eur rovnajúcu\nsa uhradenej prvej časti kúpnej ceny. Dňom vykonania tohto započítania sa považujú tieto záväzky\nza vzájomne vysporiadané. Žalovanému 1/ bol tento jednostranný zápočet doručený dňa 27.04.2020.\nDospel k záveru, že pre nezaplatenie druhej splátky kúpnej ceny v stanovenej lehote došlo v zmysle čl.\nIV. odsek 4 Kúpnej zmluvy AZ-51/2017 k jej zrušeniu a z dôvodu vzájomnej závislosti zmlúv aj k zrušeniu\nKúpnej zmluvy AZ-52/2017, z ktorého dôvodu žalobcom ako predávajúcim každému samostatne, vzniklo\nprávo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Kúpnej zmluvy AZ-52/2017. Zmluvnú pokutu nemožno\nviazať iba na nesplnenie si povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa zmluvy AZ-52/2017, ale aj podľa Zmluvy\nAZ-51/2017, nakoľko práve vznik a zánik zmluvy je rozhodným pre posúdenie či ide o vzájomne závislé\nzmluvy, keď zánik jednej z nich bez splnenia musí vyvolať aj zánik ďalšej zmluvy, pretože ich oddelené\n\nplnenie by nemalo hospodársky význam. Dojednaná výška zmluvnej pokuty nepredstavuje rozpor s\ndobrými mravmi a nie je ani vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti zaplatiť druhú splátku\nkúpnej ceny (4 x 55.000 eur, t.j. spolu 220.000 eur), ku ktorej v dôsledku správania sa žalovaného 1/\nnedošlo, neprimeraná. Žalobcovia vyzvali žalovaného 1/ na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa\n22.04.2020, doručeným žalovanému 1/ dňa 27.04.2020 najneskôr do 30.04.2020, pričom uviedli, že\ntáto výzva platí aj pre ručiteľov, ktorým bola taktiež doručená. Keďže žalovaní 2/ a 3/ prevzali na seba\nručiteľský záväzok sú v súlade s § 548 odsek 1 Občianskeho zákonníka povinní splniť pohľadávku\nveriteľa, keďže ju žalovaný 1/ neuhradil. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 5.000 eur sa\nstal splatným uplynutím lehoty určenej na splnenie dlhu vo výzve, od 01.05.2020 sa dlžník a teda aj\nručitelia dostali do omeškania v zmysle § 517 odsek 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Výšku úroku\nz omeškania priznal každému zo žalobcov podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3\nnariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur od 01.05.2020 do zaplatenia.\nĎalší záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o nájme poľnohospodárskeho podniku nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu podľa uvedených kúpnych zmlúv. Nájomná zmluva\nbola zavretá dňa 12.08.2016 medzi žalobcami 1/ a 4/ ako prenajímateľmi a žalovaným 1/ ako nájomcom\nza účasti ručiteľov - žalovaných 2/ a 3/; nájomné bolo dohodnuté v sume 10.000 eur za rok a bolo splatné\nročne vopred k 25. dňu bežného roku nájmu a pomerné nájomné za rok 2016 bolo splatné do 30 dní odo\ndňa podpísania zmluvy. Keďže medzi stranami nebolo sporné odstúpenie žalobcov ako prenajímateľov\nod nájomnej zmluvy, vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcov, podľa ktorých ku skončeniu nájmu\ndošlo dňa 05.02.2019 a nehnuteľnosť žalovaný 1/ vypratal dňa 04.04.2019, čo žalovaní nerozporovali.\nŽalobcami uplatnený nárok v sume 7.697,07 eur s príslušenstvom posúdil v období od začiatku trvania\nnájmu do jeho skončenia (t.j. od 12.08.2016 do 05.02.2019) ako nárok na zaplatenie nájomného a\nza čas od skončenia nájmu do vypratania nehnuteľností, t.j. od 06.02.2019 do 04.04.2019 ako nárok\nz bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie, že medzi stranami\nbola ústna dohoda, podľa ktorej odmena za užívanie nehnuteľností mala predstavovať poskytnutie\nslužby žalovaným 1/ spočívajúcej v zveľadení týchto nehnuteľností v podobe vypratania pozemkov od\nnáletových drevín a teda že si mal nájom za rok 2016 odpracovať, a poukázal na to, že podľa čl. VII.\nzmluvy bolo možné túto zmluvu meniť a dopĺňať formou písomného dodatku podpísaného všetkými\núčastníkmi zmluvy. Keďže žalovaný 1/ nepreukázal, že by k zmene dohodnutého nájmu skutočne došlo,\nbol povinný uhradiť žalobcom pomerné nájomné za rok 2016 tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, t.j. do\n30 dní od podpísania zmluvy. Nájomné za roky 2017 a 2018 bolo podľa názoru žalovaných uhradené na\nzáklade jednorazovej platby v sume 20.000 eur, ktorá podľa výpisu z účtu bola uhradená dňa 25.06.2018.\nŽalovaní však neuviedli svoje vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že túto úhradu\nmienili započítať na tento dlh a to v čase, keď svoj dlh plnili. Žalovaný 1/ pri čiastočnej úhrade pohľadávky\nžalobcov neurčil, na ktorú časť dlhu (jeho príslušenstva) sa má čiastočné plnenie započítať a preto\npodľa súdnej praxe platí, že ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov u toho istého\nveriteľa chce plniť, uhradí sa tým dlh najskôr splatný. Pokiaľ žalovaný 1/ zaplatil sumu 20.000 eur dňa\n25.06.2018, pričom neurčil, aký záväzok plní, je potrebné toto plnenie započítať na úhradu istiny, a to\nistiny najskôr splatnej a potom na úroky. Konštatoval správnosť zaúčtovania tejto platby tak, ako bolo\nrozpísané žalobcami v žalobe. K nájomnému za rok 2019 žalovaní uviedli, že nehnuteľnosti v roku 2019\nvlastnila iná osoba, s ktorou nemali uzavretú žiadnu zmluvu o nájme, žalobcovia však preukázali, že k\nzmene v osobe vlastníka nehnuteľností došlo až po vyprataní nehnuteľností, teda v čase, ktorý nebol\nrozhodný pre posúdenie splnenia dlhu žalovanými a žalovaný 1/ tak bol povinný zaplatiť dohodnuté\nnájomné aj za rok 2019, avšak v pomernej časti, ku dňu skončenia nájmu v sume 986,40 eur. Ďalej mal za\npreukázané, že žalovaný 1/ sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil podľa § 451 odsek2 Občianskeho\nzákonníka, keď ide o plnenie bez právneho dôvodu, užíval nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy,\npričom za toto obdobie od 06.02.2019 do 04.04.2019 nezaplatil žalobcom žiadne plnenie. Pri určení\nvýšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z predchádzajúcej dojednanej výšky nájomného a dospel k\nsume 1.589,20 eur. Žalovaný 1/ nepoprel, že by nehnuteľnosti v tomto období vôbec neužíval, naopak\nužívanie nehnuteľností potvrdila výpoveď žalovaného 2/, ktorý uviedol, že nehnuteľnosti užívali, aj keď\nneužívali celý predmet nájmu. Obrana žalovaných týkajúca sa nesprístupnenia nehnuteľností žalobcami\nv celom rozsahu žalovanému 1/ a s tým súvisiaca povinnosť prenajímateľov zabezpečiť nerušený výkon\npráva nájmu nájomcom nebola v konaní preukázaná; žalovaní netvrdili akú konkrétnu časť, ktoré parcely\nnemohli užívať a v akom období a svoje tvrdenia nepodporili žiadnymi dôkazmi. Poukázal na to, že\nnájomcovia podpisom zmluvy potvrdili, že sa oboznámili so stavom predmetu nájmu a že tento je\nspôsobilý na plnenie dohodnutého účelu nájmu. Žalobcom priznal úroky z omeškania aj z druhého\nuplatneného nároku v sume 7.697,07 eur v súlade s § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §\n3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne, pričom zohľadnil splatnosť nájomného a výšku\n\nvykonanej úhrady 20.000 eur dňa 25.06.2018. Uviedol, že žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 10.000 eur od 26.01.2018 do 25.06.2018 zamietol, keďže táto suma bola vo vyčíslení\n206,85 eur započítaná žalobcami do čiastočného plnenia a žalobcovia si tento úrok z omeškania žalobou\nuplatnili duplicitne. Z bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaných na úhradu úroku z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 1589,20 eur od 01.05.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu žalobu v\nčasti uplatnených úrokov z omeškania zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 odsek 1\nv spojení s § 262 odsek 1 CSP s odôvodnením, že žalobcovia boli vo vzťahu k uplatnenej istine úspešní\nv celom rozsahu, pričom ich neúspech bol len v rozsahu príslušenstva, aj to len čiastočný, ktorý sa v\ntakomto prípade považuje za nepatrný neúspech a preto jeho čiastočné nepriznanie nemalo vplyv na\ncelkový úspech žalobcov v konaní.\n2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel, podali odvolanie v\nzákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ až 3/, žiadali rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiadali rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať im voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ich názoru súd prvej inštancie nesprávne\nposúdil vznik nároku žalobcov na zmluvnú pokutu. Zotrvali na svojej argumentácii, podľa ktorej jediným\na výlučným dôvodom, pre ktorý nedošlo k úhrade druhej splátky kúpnej ceny vo výške 4x 55.000\neur zo Zmluvy AZ-51/2017 je skutočnosť, že splnomocneným zástupcom zmluvných strán nedošlo k\npodaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, hoci podľa obsahu čl. VI. zmluvy\nAZ-51-2017 bol na to splnomocnený a zaviazaný, aby tak učinil obratom po podpísaní predmetnej\nzmluvy. Súd prvej inštancie neakceptoval ich argumentáciu z dôvodu, že úhrada druhej splátky kúpnej\nceny žalovanými nebola výslovne podmienená podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností splnomocneným zástupcom zmluvných strán, avšak nevenoval pozornosť motivácii\nzmluvných strán výslovne si v zmluve dojednať oprávnenie pre splnomocneného zástupcu podať\nobratom po podpise zmluvy návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Jediným\nlogickým dôvodom, pre ktorý si zmluvné strany uvedený postup dojednali, bolo výlučne posilnenie\nistoty žalovaného 1/ ako zmluvnej strany, že protiplnenie žalobcov za uhradenú kúpnu cenu skutočne\nnastane. Žalovaný 1/ bol nútený z opatrnosti zdržať sa úhrady druhej splátky kúpnej ceny, pretože\nskutočnosť, že zástupca zmluvných strán v lehote, kedy v zmysle predmetnej zmluvy mala byť uhradená\ndruhá splátka kúpnej ceny, nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, môže\nvyznačovať špekulatívnosť v konaní žalobcov ako predávajúcich. Nestotožnili sa s tvrdením, že to bolo\nkonanie žalovaného 1/, ktoré zapríčinilo uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalovaným, pretože postoj\nžalovaného 1/ spočívajúci v zdržanlivosti pri splnení povinnosti uhradiť druhú splátku kúpnej ceny zo\nzmluvy AZ-51/2017 bol iba reflexiou na pasivitu zástupcu zmluvných strán, ktorá sa podľa ich názoru s\nodstupom času aj s ohľadom na skutočnosť, že si predávajúci následne z predmetných zmlúv uplatnili\nvoči ním svoje nároky, javí ako účelová a vopred naplánovaná. Vznik celej situácie zavinil zástupca\nzmluvných strán nevykonaním úkonu, na ktorý bol splnomocnený. Namietali, že súd prvej inštancie\ndostatočným spôsobom neprihliadal, resp. vysporiadal sa iba formálne, v neprospech žalovaných s\nich námietkou, že nároky žalobcov uplatnené titulom zmluvnej pokuty voči žalovaným, sú odporujúce\ndobrým mravom v zmysle § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací dôvod podľa § 365 odsek\n1 písmeno f) CSP bol podľa ich názoru naplnený aj v prípade posúdenia nároku žalobcov titulom\nneuhradeného nájomného. Zotrvali na argumentácii, že dojednania za rok 2016 boli medzi zmluvnými\nstranami, nad rámec písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy, ústnou dohodou modifikované tak, že\nodmenu za užívanie nehnuteľností malo predstavovať poskytnutie služby žalovaným 1/ spočívajúce\nvo zveľadení predmetu nájmu. Žalovaný 1/ z dôvodu predpokladanej korektnosti vzájomných vzťahov\na záväznosti ústneho dojednania so žalobcami, nepovažoval za nevyhnutné a potrebné, túto ústnu\ndohodu aj písomne dojednávať vo forme dodatku tak, ako to predpokladala nájomná zmluva. Korektnosť\nžalobcov bola iba predstieraná a nakoniec zneužitá, keď došlo žalobou k uplatneniu nároku, o ktorých\nneexistencii boli uzrozumené všetky zmluvné strany. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie\nnijakým spôsobom toto nespochybnili a preto nevidia dôvod, prečo súd prvej inštancie neposúdil túto\nskutočnosť ako nespornú. Nad rámec svojich oprávnení vyhodnotil ako nepravdivé aj tie ich tvrdenia,\nktoré žalobcovia výslovne nespochybnili. Naďalej trvali na tom, že nájomné za roky 2017 a 2018\nuhradili v sume 20.000 eur a nesúhlasili so záverom súdu, že neuviedli vlastné skutkové tvrdenia, z\nktorých by bolo možné vyvodiť, že túto úhradu mienili započítať ako úhradu dlžného nájomného za roky\n2017 a 2018; namietali rozpor v tvrdeniach súdu, keď na jednej strane prezentuje ich argumentáciu a\n\nna druhej strane konštatuje, že neuviedli vlastné skutkové tvrdenia vo vzťahu k tejto časti žalobcami\nuplatneného nároku. Žalobcovia v tejto súvislosti neuviedli pravdivý opis skutočností, pretože v čase\nrealizovania úhrady nebolo medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy sporné, že úhrada 20.000\neur predstavuje práve úhradu dlžného nájomného za roky 2017 a 2018. Ďalej namietali, že súd prvej\ninštancie nesprávne vyhodnotil primeranosť výšky zmluvnej pokuty a poukázali na to, že výška zmluvnej\npokuty 5.000 eur pre každého z predávajúcich v súhrne 20.000 eur je totožná s výškou samotného\nplnenia - kúpnej ceny dojednanej v zmluve AZ-52/2017. Zmluvná pokuta v uvedenej zmluve bola\ndojednaná výlučne jednostranne, keď postihuje iba správanie sa kupujúceho a prípadne správanie sa\npredávajúcich, ktoré by malo za následok zrušenie zmluvy, ostalo bez hrozby sankcie vo forme zmluvnej\npokuty; túto jednostrannosť pri dojednaní zmluvnej pokuty je nutné vykladať ako jej neprimeranosť.\nNesprávny je podľa ich názoru záver súdu prvej inštancie o primeranosti zmluvnej pokuty z dôvodu\nvzájomnej závislosti jednotlivých kúpnych zmlúv. Úprava zmluvnej pokuty v zmluve AZ-52/2017 výslovne\nhovorí o zrušení ,,tejto“ zmluvy, a teda zmluvná pokuta sa viaže výlučne na zmluvu AZ-52/2017 a z nej\nvyplývajúce plnenie (20.000 eur). Vzájomný súvis a podmienenie zmlúv v zmysle čl. IV. 5 zmluvy má\nvýznam iba v súvislosti s ich zánikom, pričom nie je výslovne uvedené, že sa zmluvná pokuta bude\nuplatňovať aj na účely zmluvy AZ-51/2017. Pokiaľ by zmluvné strany mali vôľu zabezpečiť zmluvnou\npokutou aj záväzky zo zmluvy AZ-51/2017, bola by zmluvná pokuta výslovne upravená v zmluve\nAZ-51/2017.\n3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalovaným v rozsahu 100 %. Odvolanie žalovaných považovali za nedôvodné, keď neboli\nnaplnené žiadne nimi vymedzené odvolacie dôvody. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávneho\nhodnotenia dôkazov - podmienky zrušenia zmluvy uviedli, že súd sa s ich námietkou vysporiadal\na považoval ju za nedôvodnú, pričom myšlienkový proces a právne posúdenie riadne zdôvodnil. S\npoukazom na čl. IV. bod 4.4 zmluvy č. 51/2017 namietali, že z hľadiska jasne dohodnutej zmluvnej\npodmienky, ktorá je bežná a nevyvoláva žiadne pochybnosti o obsahu je evidentné, že zmluvné\nstrany jasne viazali zrušenie (navzájom závislých zmlúv) neuhradením druhej splátky kúpnej ceny bez\nohľadu na to, či v tom momente advokát žalobcov podal alebo nepodal návrh na povolenie vkladu\ndo katastra nehnuteľností. Považovali za nepredstaviteľné, že by motiváciou či záujmom akéhokoľvek\npredávajúceho bolo previesť vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti (či podať návrh na vklad) za stavu,\nkeď mu kupujúci nezaplatil značnú časť kúpnej ceny. Je preto nepravdivým a zavádzajúcim tvrdenie,\nže výlučným dôvodom nezaplatenia druhej časti kúpnej ceny bolo nekonanie advokáta, čo aj popreli.\nSamotná skutočnosť podania či nepodania návrhu na vklad jednoznačne k dojednaniu o zrušení zmluvy\na zmluvnej pokute nemala žiaden význam. Ak by aj išlo o správne tvrdenie, nepochybne by počas 2\nmesiacov, ktoré mal kupujúci na zaplatenie druhej splátky kúpnej ceny, advokáta urgoval, čo sa nestalo.\nUviedli, že iba pre pasivitu žalovaného 1/ ako kupujúceho, a porušenie zmluvných povinností, ku ktorým\nsa zaviazal so žalovanými 2/ a 3/, im vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to tým, že k zrušeniu\nKúpnej zmluvy č. 51/2017, a tým aj č. 52/2017, došlo pre nedodržanie podmienok žalovaným 1/ a to\nzavineným porušením jeho povinností zaplatiť v čas druhú časť kúpnej ceny v dohodnutej lehote podľa\nzmluvy č. 51/2017. Popreli, že nájomné za rok 2016 sa má považovať za uhradené na základe nejakej\nústnej dohody mimo písomnú nájomnú zmluvu a v súvislosti so stavom predmetu nájmu, a namietali,\nže žalovaný, ktorý v tomto smere nesie dôkazné bremeno, neprezentoval žiadny dôkaz. Zopakovali,\nže záväznou je písomná nájomná zmluva z 12.08.2016, ktorá dohodnutým spôsobom zmenená nikdy\nnebola. S poukazom na čl. VI. odsek 1 namietali, že tvrdenia žalovaných sú v rozpore s ich vlastným\nvyhlásením v nájomnej zmluve. Nesprávny je názor, že písomnú zmluvu možno meniť ústne, pretože by\nišlo o absolútne neplatný úkon podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pre nedodržanie dohodnutej\nformy právneho úkonu. Ďalej namietali, že túto skutočnosť jasne a výslovne popreli vo vyjadreniach\n(napr. replika zo dňa 03.03.2021) aj na pojednávaní, teda táto námietka žalovaných je nedôvodná.\nRovnako je nedôvodná ich námietka týkajúca sa dlžného nájomného za roky 2017 a 2018, pretože\nžalovaní nikdy počas konania neuviedli tvrdenia, z ktorých by bolo možné vydedukovať, že čiastočnú\núhradu v sume 20.000 eur žiadajú započítať práve na tento dlh. Úhradu tejto sumy započítali v súlade\ns § 566 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Považovali za zavádzajúce tvrdenie žalovaných, že zmluvná\npokuta vo výške 5.000 eur pre každého predávajúceho sa viaže k porušeniu povinnosti zaplatiť kúpnu\ncenu 20.000 eur. Namietali, že zmluva č. AZ-52/2017 spolu so zmluvou č. AZ-51/2017 ako zmluvy\nna sebe závislé bezpodmienečne spolu súvisia, čo v právnom jazyku znamená, že sa posudzujú ako\njedna zmluva (celok), preto sa zmluvná pokuta viazala na nesplnenie si povinnosť zaplatiť sumu nielen\npodľa tejto zmluvy, a teda 20.000 eur, ale i kúpnu cenu podľa zmluvy AZ-51/2017 v sume 330.000\n\neur. Vo vzťahu k danému plneniu, ku ktorému zavinením žalovaného 1/ v ich prospech v zmysle\nzmluvne dojednaných podmienok nedošlo, je potom pre takýto prípad výška zmluvne dohodnutej pokuty\nabsolútne primeraná. S prihliadnutím na okolnosti, predmet zmluvy, hodnotu a význam zabezpečovacej\npovinnosti, tzn. elementárnej povinnosti kupujúceho, potom je zmluvná pokuta zaväzujúca kupujúceho\n- žalovaného 1/ zaplatiť každému z predávajúcich po 5.000 eur, primeraná.\n4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 odsek 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 odsek 1 CSP a cotrario v spojení s § 219 odsek 3 CSP) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaných\nnie je dôvodné.\n5. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie náležité dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v\nmedziach dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností relevantných pre posúdenie\ndôvodnosti žaloby žalobcov, ktorou sa domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 20.000 eur titulom\nzmluvnej pokuty a sumy 7.697,07 eur titulom dohodnutého nájomného a vydania bezdôvodného\nobohatenia, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaných, na ktorej založili svoju\nobranu v konaní. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy\nvšetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z\nobsahu spisu vyplynuli najavo; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z\nustanovenia § 191 CSP. Pri svojom právnom posúdení vychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení\nObčianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dospel k správnym záverom, že žalobcom vznikol\nnárok proti žalovaným na zaplatenie zmluvnej pokuty, každému samostatne po 5.000 eur, ktorá\nvýška zmluvnej pokuty nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi a nie je ani vzhľadom na hodnotu\nzabezpečovanej povinnosti neprimeraná, a taktiež im vznikol nárok na zaplatenie sumy 7.697,07\neur s príslušenstvom titulom nájomného za obdobie od 12.08.2016 do 05.02.2019 a titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia za obdobie od 06.02.2019 do 04.04.2019. Svoje zistenia a závery, pre ktoré\nžalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 odsek 20 CSP, keď s poukazom\nna zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje\nrozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami\npodstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán\nsúvisiacimi s predmetom konania.\n6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že splatnosť druhej\nsplátky kúpnej ceny na základe Kúpnej zmluvy 51/2017 uzavretej medzi stranami dňa 11.09.2017, bol\njednoznačne vymedzený lehotou najneskôr do 2 mesiacov od podpísania zmluvy, t.j. v danom prípade\nnajneskôr do 11.11.2017, k čomu však nedošlo a teda druhá splátka kúpnej ceny nebola kupujúcim\nzaplatená riadne a včas, v dôsledku čoho došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej v čl. IV.\nodsek 4 Kúpnej zmluvy AZ-51/2017, podľa ktorej, ak nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas druhá\nsplátka na dohodnutú kúpnu cenu (čl. II. odsek 2) platí, že dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti platí,\nže sa táto zmluva v celom rozsahu a od počiatku ruší, a teda platí, akoby nebola uzavretá. V zmysle\nuvedeného nedodržaním povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť druhu časť kúpnej ceny v lehote dohodnutej v\nKúpnej zmluve AZ-51/2017 došlo k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-51/2017 a zároveň aj k zrušeniu Kúpnej\nzmluvy AZ-52/2017, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v konaní medzi stranami ani\nnebolo sporné, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, že kúpna zmluva AZ-51/2017 vrátane\ndodatku a Kúpna zmluva AZ-52/2017 sú na sebe závislé, keď boli medzi stranami sporu uzatvorené\npri rovnakom rokovaní, v Kúpnej zmluve AZ-52/2017 bolo uvedené, že sa uzatvára viac zmlúv, ktoré\nsú na sebe závislé, teda stranám bol známy charakter uzatváraných zmlúv, dohodnutý v čl. IV. odsek\n5 a v čl. I. odsek 3, v ktorom strany potvrdili, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Q. Y. sú\npredmetom samostatnej kúpnej zmluvy a že v prípade prevádzaných nehnuteľností týmito zmluvami\nide o jeden funkčný celok a je potreba ich účel i funkčný celok (poľnohospodársky podnik) zachovať,\npričom zo znenia týchto zmlúv je zrejmá dohoda strán o tom, že dňom, keď nastanú účinky zrušenia\njednej zmluvy, ruší sa aj druhá zmluva a opačne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel\ntiež k správnemu záveru, že Kúpna zmluva AZ-52/2017 má okrem odstúpenia od zmluvy vymedzený aj\niný spôsob zrušenia zmluvy, čo je potvrdené aj samotným systematickým zaradením týchto spôsobov\ndo dvoch odsekov v rámci jedného článku zo spoločným označením ,,Zrušenie Zmluvy.“ Nezaplatením\ndruhej splátky kúpnej ceny v stanovenej lehote v Kúpnej zmluve AZ-51/2017 došlo teda k jej zrušeniu\na z dôvodu vzájomnej závislosti zmlúv aj k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-52/2017, v dôsledku čoho\n\nvzniklo žalobcom ako predávajúcim právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Kúpnej zmluvy\nAZ-52/2017. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvnú pokutu nemožno\nviazať iba na nesplnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa zmluvy AZ-52/2017, ale je viazaná aj na\nzrušenie zmluvy AZ-51/2017 a to práve z dôvodu ich vzájomnej závislosti, keď zánik jednej z nich bez\nsplnenia musí vyvolať zánik aj ďalšej zmluvy, keď ich oddelené plnenie by nemalo hospodársky význam.\nŽalobcami uplatnený nárok na zaplatenie sumy 7.697,07 eur s príslušenstvom správne posúdil súd prvej\ninštancie od začiatku trvania nájmu do jeho skončenia ako nárok na zaplatenie dohodnutého nájomného\na za čas od skončenia nájmu do vypratania nehnuteľností ako nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že\nv konaní žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie, že by došlo k zmene dohodnutého nájmu a preto\nbol povinný uhradiť žalobcom pomerné nájomné za rok 2016, a tiež, že pokiaľ žalovaný 1/ pri úhrade\nsumy 20.000 eur dňa 25.06.2018 neurčil, aký záväzok plní, správne žalobcovia zaúčtovali túto platbu na\núhradu najskôr splatnej istiny. Súd prvej inštancie správne ustálil aj výšku pomernej časti nájomného za\nrok 2019, ako aj výšku bezdôvodného obohatenia, nesprávnosť ktorých žalovaný v odvolaní nenamietal.\n7. Žalovaní vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakovali svoje námietky a argumenty\nprednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia dostatočne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z\nvykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie\nmožno považovať za presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie\nza správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 387 odsek 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n8. Súd prvej inštancie sa právne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal aj s argumentáciou žalovaných,\nna ktorej zotrvali aj vo svojom odvolaní, a podľa ktorej výlučným dôvodom, pre ktorý neuhradili druhú\nsplátku kúpnej ceny zo zmluvy AZ-51/2017 je skutočnosť, že splnomocneným zástupcom zmluvných\nstrán nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle čl. VI. uvedenej\nzmluvy obratom po podpísaní tejto zmluvy. Z obsahu čl. II. Kúpnej zmluvy č. 51/2017 vyplýva, že\npodanie resp. nepodanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností splnomocneným\nzástupcom zmluvných strán nemalo žiaden vplyv na splatnosť druhej časti kúpnej ceny, pretože jej\nsplatnosť bola dohodnutá najneskôr do 2 mesiacov od podpísania zmluvy, bez ohľadu na to, kedy bude\npodaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z toho dôvodu je irelevantné pre\nposúdenie splnenia povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť druhú časť kúpnej ceny riadne a včas, dojednanie\noprávnenia právneho zástupcu zmluvných strán podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností obratom po podpísaní zmluvy, ako aj motivácia zmluvných strán pre dojednanie tohto\noprávnenia právneho zástupcu zmluvných strán, na ktorú poukázali v odvolaní. Nedôvodne preto\nžalovaní namietajú v odvolaní, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť ich motivácii a dôvodu,\npre ktorý si zmluvné strany uvedený postup dojednali a ktorým bolo posilnenie istoty žalovaného 1/\nako zmluvnej strany, že protiplnenie žalobcov za uhradenú kúpnu cenu skutočne nastane. Okrem toho\npokiaľ by žalovaní mali v úmysle v zmluve posilniť túto istotu žalovaného 1/ tak, ako tvrdili, dohodli\nby si úhradu druhej splátky kúpnej ceny po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal aj na dohodu zmluvných strán o\nsplatnosti tretej splátky, ktorá bola odvodzovaná od povolenia vkladu. Odvolací súd ďalej poukazuje na\nto, že zmluvné strany si v predmetnej zmluve nedohodli ani podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností právnym zástupcom sporových strán obratom výslovne ako jeho povinnosť,\nale len ako oprávnenie, to znamená, že využitie tohto postupu je na jeho úvahe. Pokiaľ podanie návrhu\nna vklad právnym zástupcom strán obratom po podpísaní zmluvy nebolo dohodnuté ako jeho povinnosť,\nnekonal v rozpore s udeleným splnomocnením, ak tento návrh nepodal pred zaplatením druhej časti\nkúpnej ceny. Žalovaní sa v predmetnej zmluve zaviazali zaplatiť druhú splátku kúpnej ceny v lehote\njednoznačne určenej v zmluve, v ktorej sa zároveň dohodli na rozväzovacej podmienke, v zmysle ktorej\nv prípade nesplnenia tejto ich povinnosti sa zmluva v celom rozsahu od počiatku ruší a na základe\ntýchto zmluvných dojednaní uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcami pre nesplnenie\nzabezpečenej povinnosti žalovaného 1/, neodporuje dobrým mravom v zmysle § 3 odsek 1 Občianskeho\nzákonníka. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaných, že zmluvná pokuta sa viaže\nvýlučne na zmluvu AZ-52/2017 a z nej vyplývajúce plnenie v sume 20.000 eur. Vzájomná viazanosť\noboch zmlúv bola dohodnutá nielen v Kúpnej zmluve č. AZ-52/2017, ale aj v dodatku ku Kúpnej zmluve\nč. AZ-51/2017, a má za následok, že zrušenie jednej z týchto zmlúv má za následok zrušenie aj druhej\nzmluvy na nej závislej a naopak. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku zrušenia\n\nKúpnej zmluvy AZ-51/2017, došlo aj k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-52/2017 ako zmluvy závislej a tým\nvzniklo žalobcom ako predávajúcim právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Kúpnej zmluvy\nAZ-52/2017. Práve vzhľadom na uvedenú vzájomnú viazanosť oboch zmlúv súd prvej inštancie aj\npri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty správne vychádzal z hodnoty zabezpečovanej\npovinnosti, predstavujúcej výšku druhej splátky kúpnej ceny, t.j. sumu 220.000 eur.\n9. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaných týkajúce sa neuhradeného nájomného\na to z dôvodu, že čl. VII. Nájomnej zmluvy neumožňoval zmeniť túto zmluvu v časti dohodnutého\nnájomného za rok 2016 ústnou dohodou, ale len formou písomného dodatku podpísaného všetkými\núčastníkmi, k uzatvoreniu ktorého v danom prípade medzi stranami nedošlo a okrem toho uzavretie\nústnej dohody o zmene nájomného za rok 2016 žalovaní nepreukázali, pričom žalobcovia vo svojom\npodaní zo dňa 03.03.2021 výslovne popreli, že by došlo medzi zmluvnými stranami k ústnej dohode\nohľadne nájomného za rok 2016 mimo písomnej zmluvy a v súvislosti so stavom predmetu nájmu a s\npoukazom na čl. VII. predmetnej zmluvy namietali, že záväzná je písomná nájomná zmluva. Žalovaní\ntiež v konaní nepreukázali svoje tvrdenie, že v čase realizovania úhrady sumy 20.000 eur nebolo\nmedzi zmluvnými stranami sporné, že táto predstavuje úhradu dlžného nájomného za roky 2017 a\n2018. Odvolací súd nezistil ani rozpor v tvrdeniach súdu prvej inštancie, keď prezentoval argumentáciu\nžalovaných len v rámci ich tvrdenia, že nájomné za roky 2017 a 2018 uhradili jednorazovou platbou\nsumy 20.000 eur, avšak zároveň konštatoval, že neuviedli vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo\nmožné vyvodiť, že touto úhradou mienili uhradiť dlžné nájomné za roky 2017 a 2018, a to v čase, keď\nsvoj dlh plnili.\n10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaných z hľadiska\nodvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov, na\nktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.\n11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\npodľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že\nžalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným 1/, 2/, 3/ spoločne\na nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\n\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "63C/24/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}