Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/58/2023 z 24. 6. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2025, sp. zn. 8Co/58/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/58/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1 | 2025-06-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: OZ, § 544 ods. 1 OZ, § 544 ods. 2 OZ, § 544 ods. 3 OZ, § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0f2a708-552d-4838-ad37-7bcca4d28078
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
8Co/58/2023
6120381981
24. 06. 2025
JUDr. Monika Holická
ECLI:SK:KSBA:2025:6120381981.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcov: 1/ S. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. X, Ž.H., 2/ S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, Ž., 3/ Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R.
XXXX/XX, Ž., 4/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Š. XXX/XX, Ž., všetkých zastúpených spoločnosťou:
MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, Nová Bystrica, IČO: 36 416
525, proti žalovaným: 1/ Latta, s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 50 175 769,
2/ Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. K. XXA, O., 3/ B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. K. XXA, O., všetkým
zastúpeným advokátom: JUDr. Pavel Piovarčí ml., so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 27.697,07
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 24.10.2022 č.k. 63C/24/2021-212, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 2/, 3/
spoločne a nerozdielne v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť každému
zo žalobcov sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur
od 1.5.2020 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť plnenia ostatných žalovaných a povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ sumu 7.697,07 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.121,47 eur od 26.6.2018 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 986,40 eur od 26.1.2019 do 5.2.2019 a úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.589,20 eur od 1.5.2020 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo
žalovaných ktorémukoľvek zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných
žalovaných; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom 1/ až 4/ priznal voči žalovaným 1/ až 3/
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške, o ktorej rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením. Skutkový stav zistený vykonaným
dokazovaním posúdil podľa § 489, § 491 odsek 2, § 451 odsek 1, 2, § 512 odsek 1, § 544 odsek 1, 2, 3,
§ 546, § 547, § 548 odsek 1, 2, § 566 odsek 1, 2, § 580, § 588, § 591, § 657, § 663 odsek 1, § 671 odsek
1, 2, § 52a odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 odsek 1, § 15 odsek 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 12.08.2016, § 750 Obchodného zákonníka. Z výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah na základe
Kúpnej zmluvy 51/2017 uzatvorenej dňa 11.09.2017, v ktorej v čl. II. odsek 2 sa dohodli, že kupujúci
(žalovaná 1/) zaplatí predávajúcim (žalobcom 1/ - 4/) za ich podiely kúpnu cenu v splátkach splatných vo
výške a v čase uvedených v zmluve, pričom druhá splátka po 55.000 eur pre každého z predávajúcich je
splatná najneskôr do 2 mesiacov od podpísania tejto Zmluvy. Žalovaní argumentovali tým, že žalovaná 1/

sa zdržala plnenia druhej časti kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia povinnosti nielen zo strany právneho
zástupcu podať návrh na vklad, ale aj zo strany žalobcov plniť si svoj záväzok podať návrh na vklad ako
predávajúci; poukazovali na čl. IV. odsek 3 Zmluvy 51/2017, podľa ktorého návrh na vklad vlastníckeho
práva podľa zmluvy je oprávnený podať príslušnému úradu právny zástupca strán tejto zmluvy na
tento úkon splnomocnený obratom po podpísaní zmluvy. Uviedol, že podmienka, podľa ktorej malo
dôjsť najskôr k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra a vyznačeniu plomby na liste
vlastníctva a až následne k úhrade druhej splátky kúpnej ceny, v zmluve obsiahnutá nie je a ani z obsahu
zmluvy či vôle zmluvných strán nemožno vyvodiť žalovanými tvrdený postup. Uvedené podporuje
aj stranami dohodnuté ustanovenie o splatnosti tretej splátky, kde strany výslovne uviedli, že tretia
splátka je splatná najneskôr do 1 mesiaca od povolenia vkladu vlastníctva podľa tejto zmluvy do KN na
kupujúceho. Termín splatnosti druhej splátky bol jasne a nepochybne vymedzený lehotou najneskôr do 2
mesiacov od podpísania zmluvy, preto bolo na žalovanej 1/, aby druhú splátku uhradila do dohodnutého
termínu t.j. najneskôr do 11.11.2017, k čomu však z jej strany nedošlo. Konštatoval, že druhá splátka
kúpnej ceny nebola kupujúcou zaplatená riadne a včas a tým došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky,
dohodnutej stranami v Kúpnej zmluve AZ-51/2017 v čl. IV. odsek 4, podľa ktorej, ak nebude kupujúcim
zaplatená riadne a včas druhá splátka na dohodnutú kúpnu cenu (čl. II. odsek 2) platí, že dňom
nasledujúcim po dni jej splatnosti platí, že sa táto zmluva v celom rozsahu a od počiatku ruší, a teda
platí akoby nebola uzavretá. Splnenie rozväzovacej podmienky má za následok zánik právneho vzťahu,
jeho účinky zanikajú, ak sa splní rozväzovacia podmienka. Skutočnosť, že v prípade Kúpnych zmlúv
AZ-51/2017 a jej dodatku, ako aj Kúpnej zmluvy AZ-52/2017 išlo o vzájomne závislé zmluvy, nebolo
sporným. Zmluvné strany v Kúpnej zmluve AZ-52/2017 vyhlásili a potvrdili, že spolu s touto zmluvou
toho istého dňa uzavreli aj kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a z dôvodu
povahy a zmluvným stranám známeho účelu oboch zmlúv už pri ich uzavretí jednoznačne vyplýva,
že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé z dôvodu zachovania účelového určenia prevádzaných
nehnuteľností ako poľnohospodárskeho podniku a že vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku
druhej z nich sa strany zároveň dohodli, že v prípade zániku jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie, spôsobuje zánik i druhej, na nej závislej zmluvy z
obdobnými právnymi účinkami. Ďalej si výslovne vymienili ,,platí tak ako je dohodnuté i touto zmluvou,
v prípade, ak nastane stav, že pri splnení zmluvou dohodnutých podmienok sa na tejto zmluve závislá
zmluva ruší platí, že dňom kedy nastanú účinky zrušenia na tejto zmluve závislej, sa ruší aj táto zmluva
a opačne.“ Nesúhlasil s obranou žalovaných, že Kúpna zmluva AZ-52/2017 má vymedzený iba jeden
spôsob zrušenia zmluvy a to odstúpenie od zmluvy a preto mali žalobcovia využiť toto právo a od zmluvy
odstúpiť, keď žalovaná rovnako z opatrnosti zadržala úhradu kúpnej ceny dohodnutej v Kúpnej zmluve
AZ-52/2017. S poukazom na znenie týchto zmlúv, podľa ktorého ide o vzájomne závislé zmluvy uviedol,
že z dohodnutého obsahu zmluvy vyplýva, že je daný aj iný spôsob zrušenia zmluvy a nie iba odstúpenie
od zmluvy, pričom je na zmluvnej strane, či toto právo využije alebo nie, keďže nejde o povinnosť odstúpiť
od zmluvy za dohodnutých podmienok. Skutočnosť, podľa ktorej Kúpna zmluva AZ-52/2017 obsahuje
okrem odstúpenia od zmluvy aj iný spôsob zrušenia zmluvy je potvrdená aj samotným systematickým
zaradením týchto spôsobov do dvoch odsekov (resp. bodov IV.4 a IV.5) v rámci jedného článku, ktorý
má spoločné označenie ako ,,Zrušenie Zmluvy.“ V dôsledku zrušenia Kúpnej zmluvy AZ-51/2017, došlo
vzhľadom na vyššie uvedené aj k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-52/2017 ako zmluvy závislej. Ďalej uviedol,
že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 03.07.2017 žalobcovia 1/ - 4/ požičali žalovanému 1/ sumu
100.000 eur, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť najneskôr do 31.10.2017 a v prípade nesplnenia dlhu
veriteľom sa ručitelia zaňho zaviazali zaplatiť veriteľovi sami. Žalovaní nenamietali poskytnutie pôžičky
a jej započítanie so splátkou prvej kúpnej ceny, nepopreli tvrdenie žalobcov o nesplnení si povinnosti
vrátiť pôžičku. S ohľadom na zaplatenú prvú splátku v sume 100.000 eur žalovaným 1/, v dôsledku
zrušenia zmluvy vznikla žalobcom povinnosť vrátiť sumu 100.000 eur žalovanému 1/. Podaním právneho
zástupcu žalobcov zo dňa 22.04.2020 pristúpili k započítaniu svojej pohľadávky na vrátenie poskytnutej
pôžičky so svojim záväzkom vrátiť žalovanej 1/ z titulu zrušenej zmluvy sumu 100.000 eur rovnajúcu
sa uhradenej prvej časti kúpnej ceny. Dňom vykonania tohto započítania sa považujú tieto záväzky
za vzájomne vysporiadané. Žalovanému 1/ bol tento jednostranný zápočet doručený dňa 27.04.2020.
Dospel k záveru, že pre nezaplatenie druhej splátky kúpnej ceny v stanovenej lehote došlo v zmysle čl.
IV. odsek 4 Kúpnej zmluvy AZ-51/2017 k jej zrušeniu a z dôvodu vzájomnej závislosti zmlúv aj k zrušeniu
Kúpnej zmluvy AZ-52/2017, z ktorého dôvodu žalobcom ako predávajúcim každému samostatne, vzniklo
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Kúpnej zmluvy AZ-52/2017. Zmluvnú pokutu nemožno
viazať iba na nesplnenie si povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa zmluvy AZ-52/2017, ale aj podľa Zmluvy
AZ-51/2017, nakoľko práve vznik a zánik zmluvy je rozhodným pre posúdenie či ide o vzájomne závislé
zmluvy, keď zánik jednej z nich bez splnenia musí vyvolať aj zánik ďalšej zmluvy, pretože ich oddelené

plnenie by nemalo hospodársky význam. Dojednaná výška zmluvnej pokuty nepredstavuje rozpor s
dobrými mravmi a nie je ani vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti zaplatiť druhú splátku
kúpnej ceny (4 x 55.000 eur, t.j. spolu 220.000 eur), ku ktorej v dôsledku správania sa žalovaného 1/
nedošlo, neprimeraná. Žalobcovia vyzvali žalovaného 1/ na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa
22.04.2020, doručeným žalovanému 1/ dňa 27.04.2020 najneskôr do 30.04.2020, pričom uviedli, že
táto výzva platí aj pre ručiteľov, ktorým bola taktiež doručená. Keďže žalovaní 2/ a 3/ prevzali na seba
ručiteľský záväzok sú v súlade s § 548 odsek 1 Občianskeho zákonníka povinní splniť pohľadávku
veriteľa, keďže ju žalovaný 1/ neuhradil. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 5.000 eur sa
stal splatným uplynutím lehoty určenej na splnenie dlhu vo výzve, od 01.05.2020 sa dlžník a teda aj
ručitelia dostali do omeškania v zmysle § 517 odsek 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Výšku úroku
z omeškania priznal každému zo žalobcov podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur od 01.05.2020 do zaplatenia.
Ďalší záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o nájme poľnohospodárskeho podniku nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu podľa uvedených kúpnych zmlúv. Nájomná zmluva
bola zavretá dňa 12.08.2016 medzi žalobcami 1/ a 4/ ako prenajímateľmi a žalovaným 1/ ako nájomcom
za účasti ručiteľov - žalovaných 2/ a 3/; nájomné bolo dohodnuté v sume 10.000 eur za rok a bolo splatné
ročne vopred k 25. dňu bežného roku nájmu a pomerné nájomné za rok 2016 bolo splatné do 30 dní odo
dňa podpísania zmluvy. Keďže medzi stranami nebolo sporné odstúpenie žalobcov ako prenajímateľov
od nájomnej zmluvy, vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcov, podľa ktorých ku skončeniu nájmu
došlo dňa 05.02.2019 a nehnuteľnosť žalovaný 1/ vypratal dňa 04.04.2019, čo žalovaní nerozporovali.
Žalobcami uplatnený nárok v sume 7.697,07 eur s príslušenstvom posúdil v období od začiatku trvania
nájmu do jeho skončenia (t.j. od 12.08.2016 do 05.02.2019) ako nárok na zaplatenie nájomného a
za čas od skončenia nájmu do vypratania nehnuteľností, t.j. od 06.02.2019 do 04.04.2019 ako nárok
z bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie, že medzi stranami
bola ústna dohoda, podľa ktorej odmena za užívanie nehnuteľností mala predstavovať poskytnutie
služby žalovaným 1/ spočívajúcej v zveľadení týchto nehnuteľností v podobe vypratania pozemkov od
náletových drevín a teda že si mal nájom za rok 2016 odpracovať, a poukázal na to, že podľa čl. VII.
zmluvy bolo možné túto zmluvu meniť a dopĺňať formou písomného dodatku podpísaného všetkými
účastníkmi zmluvy. Keďže žalovaný 1/ nepreukázal, že by k zmene dohodnutého nájmu skutočne došlo,
bol povinný uhradiť žalobcom pomerné nájomné za rok 2016 tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, t.j. do
30 dní od podpísania zmluvy. Nájomné za roky 2017 a 2018 bolo podľa názoru žalovaných uhradené na
základe jednorazovej platby v sume 20.000 eur, ktorá podľa výpisu z účtu bola uhradená dňa 25.06.2018.
Žalovaní však neuviedli svoje vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že túto úhradu
mienili započítať na tento dlh a to v čase, keď svoj dlh plnili. Žalovaný 1/ pri čiastočnej úhrade pohľadávky
žalobcov neurčil, na ktorú časť dlhu (jeho príslušenstva) sa má čiastočné plnenie započítať a preto
podľa súdnej praxe platí, že ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov u toho istého
veriteľa chce plniť, uhradí sa tým dlh najskôr splatný. Pokiaľ žalovaný 1/ zaplatil sumu 20.000 eur dňa
25.06.2018, pričom neurčil, aký záväzok plní, je potrebné toto plnenie započítať na úhradu istiny, a to
istiny najskôr splatnej a potom na úroky. Konštatoval správnosť zaúčtovania tejto platby tak, ako bolo
rozpísané žalobcami v žalobe. K nájomnému za rok 2019 žalovaní uviedli, že nehnuteľnosti v roku 2019
vlastnila iná osoba, s ktorou nemali uzavretú žiadnu zmluvu o nájme, žalobcovia však preukázali, že k
zmene v osobe vlastníka nehnuteľností došlo až po vyprataní nehnuteľností, teda v čase, ktorý nebol
rozhodný pre posúdenie splnenia dlhu žalovanými a žalovaný 1/ tak bol povinný zaplatiť dohodnuté
nájomné aj za rok 2019, avšak v pomernej časti, ku dňu skončenia nájmu v sume 986,40 eur. Ďalej mal za
preukázané, že žalovaný 1/ sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil podľa § 451 odsek2 Občianskeho
zákonníka, keď ide o plnenie bez právneho dôvodu, užíval nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy,
pričom za toto obdobie od 06.02.2019 do 04.04.2019 nezaplatil žalobcom žiadne plnenie. Pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z predchádzajúcej dojednanej výšky nájomného a dospel k
sume 1.589,20 eur. Žalovaný 1/ nepoprel, že by nehnuteľnosti v tomto období vôbec neužíval, naopak
užívanie nehnuteľností potvrdila výpoveď žalovaného 2/, ktorý uviedol, že nehnuteľnosti užívali, aj keď
neužívali celý predmet nájmu. Obrana žalovaných týkajúca sa nesprístupnenia nehnuteľností žalobcami
v celom rozsahu žalovanému 1/ a s tým súvisiaca povinnosť prenajímateľov zabezpečiť nerušený výkon
práva nájmu nájomcom nebola v konaní preukázaná; žalovaní netvrdili akú konkrétnu časť, ktoré parcely
nemohli užívať a v akom období a svoje tvrdenia nepodporili žiadnymi dôkazmi. Poukázal na to, že
nájomcovia podpisom zmluvy potvrdili, že sa oboznámili so stavom predmetu nájmu a že tento je
spôsobilý na plnenie dohodnutého účelu nájmu. Žalobcom priznal úroky z omeškania aj z druhého
uplatneného nároku v sume 7.697,07 eur v súlade s § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne, pričom zohľadnil splatnosť nájomného a výšku

vykonanej úhrady 20.000 eur dňa 25.06.2018. Uviedol, že žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 10.000 eur od 26.01.2018 do 25.06.2018 zamietol, keďže táto suma bola vo vyčíslení
206,85 eur započítaná žalobcami do čiastočného plnenia a žalobcovia si tento úrok z omeškania žalobou
uplatnili duplicitne. Z bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaných na úhradu úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1589,20 eur od 01.05.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu žalobu v
časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 odsek 1
v spojení s § 262 odsek 1 CSP s odôvodnením, že žalobcovia boli vo vzťahu k uplatnenej istine úspešní
v celom rozsahu, pričom ich neúspech bol len v rozsahu príslušenstva, aj to len čiastočný, ktorý sa v
takomto prípade považuje za nepatrný neúspech a preto jeho čiastočné nepriznanie nemalo vplyv na
celkový úspech žalobcov v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel, podali odvolanie v
zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ až 3/, žiadali rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiadali rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať im voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ich názoru súd prvej inštancie nesprávne
posúdil vznik nároku žalobcov na zmluvnú pokutu. Zotrvali na svojej argumentácii, podľa ktorej jediným
a výlučným dôvodom, pre ktorý nedošlo k úhrade druhej splátky kúpnej ceny vo výške 4x 55.000
eur zo Zmluvy AZ-51/2017 je skutočnosť, že splnomocneným zástupcom zmluvných strán nedošlo k
podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, hoci podľa obsahu čl. VI. zmluvy
AZ-51-2017 bol na to splnomocnený a zaviazaný, aby tak učinil obratom po podpísaní predmetnej
zmluvy. Súd prvej inštancie neakceptoval ich argumentáciu z dôvodu, že úhrada druhej splátky kúpnej
ceny žalovanými nebola výslovne podmienená podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností splnomocneným zástupcom zmluvných strán, avšak nevenoval pozornosť motivácii
zmluvných strán výslovne si v zmluve dojednať oprávnenie pre splnomocneného zástupcu podať
obratom po podpise zmluvy návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Jediným
logickým dôvodom, pre ktorý si zmluvné strany uvedený postup dojednali, bolo výlučne posilnenie
istoty žalovaného 1/ ako zmluvnej strany, že protiplnenie žalobcov za uhradenú kúpnu cenu skutočne
nastane. Žalovaný 1/ bol nútený z opatrnosti zdržať sa úhrady druhej splátky kúpnej ceny, pretože
skutočnosť, že zástupca zmluvných strán v lehote, kedy v zmysle predmetnej zmluvy mala byť uhradená
druhá splátka kúpnej ceny, nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, môže
vyznačovať špekulatívnosť v konaní žalobcov ako predávajúcich. Nestotožnili sa s tvrdením, že to bolo
konanie žalovaného 1/, ktoré zapríčinilo uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalovaným, pretože postoj
žalovaného 1/ spočívajúci v zdržanlivosti pri splnení povinnosti uhradiť druhú splátku kúpnej ceny zo
zmluvy AZ-51/2017 bol iba reflexiou na pasivitu zástupcu zmluvných strán, ktorá sa podľa ich názoru s
odstupom času aj s ohľadom na skutočnosť, že si predávajúci následne z predmetných zmlúv uplatnili
voči ním svoje nároky, javí ako účelová a vopred naplánovaná. Vznik celej situácie zavinil zástupca
zmluvných strán nevykonaním úkonu, na ktorý bol splnomocnený. Namietali, že súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom neprihliadal, resp. vysporiadal sa iba formálne, v neprospech žalovaných s
ich námietkou, že nároky žalobcov uplatnené titulom zmluvnej pokuty voči žalovaným, sú odporujúce
dobrým mravom v zmysle § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací dôvod podľa § 365 odsek
1 písmeno f) CSP bol podľa ich názoru naplnený aj v prípade posúdenia nároku žalobcov titulom
neuhradeného nájomného. Zotrvali na argumentácii, že dojednania za rok 2016 boli medzi zmluvnými
stranami, nad rámec písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy, ústnou dohodou modifikované tak, že
odmenu za užívanie nehnuteľností malo predstavovať poskytnutie služby žalovaným 1/ spočívajúce
vo zveľadení predmetu nájmu. Žalovaný 1/ z dôvodu predpokladanej korektnosti vzájomných vzťahov
a záväznosti ústneho dojednania so žalobcami, nepovažoval za nevyhnutné a potrebné, túto ústnu
dohodu aj písomne dojednávať vo forme dodatku tak, ako to predpokladala nájomná zmluva. Korektnosť
žalobcov bola iba predstieraná a nakoniec zneužitá, keď došlo žalobou k uplatneniu nároku, o ktorých
neexistencii boli uzrozumené všetky zmluvné strany. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie
nijakým spôsobom toto nespochybnili a preto nevidia dôvod, prečo súd prvej inštancie neposúdil túto
skutočnosť ako nespornú. Nad rámec svojich oprávnení vyhodnotil ako nepravdivé aj tie ich tvrdenia,
ktoré žalobcovia výslovne nespochybnili. Naďalej trvali na tom, že nájomné za roky 2017 a 2018
uhradili v sume 20.000 eur a nesúhlasili so záverom súdu, že neuviedli vlastné skutkové tvrdenia, z
ktorých by bolo možné vyvodiť, že túto úhradu mienili započítať ako úhradu dlžného nájomného za roky
2017 a 2018; namietali rozpor v tvrdeniach súdu, keď na jednej strane prezentuje ich argumentáciu a

na druhej strane konštatuje, že neuviedli vlastné skutkové tvrdenia vo vzťahu k tejto časti žalobcami
uplatneného nároku. Žalobcovia v tejto súvislosti neuviedli pravdivý opis skutočností, pretože v čase
realizovania úhrady nebolo medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy sporné, že úhrada 20.000
eur predstavuje práve úhradu dlžného nájomného za roky 2017 a 2018. Ďalej namietali, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil primeranosť výšky zmluvnej pokuty a poukázali na to, že výška zmluvnej
pokuty 5.000 eur pre každého z predávajúcich v súhrne 20.000 eur je totožná s výškou samotného
plnenia - kúpnej ceny dojednanej v zmluve AZ-52/2017. Zmluvná pokuta v uvedenej zmluve bola
dojednaná výlučne jednostranne, keď postihuje iba správanie sa kupujúceho a prípadne správanie sa
predávajúcich, ktoré by malo za následok zrušenie zmluvy, ostalo bez hrozby sankcie vo forme zmluvnej
pokuty; túto jednostrannosť pri dojednaní zmluvnej pokuty je nutné vykladať ako jej neprimeranosť.
Nesprávny je podľa ich názoru záver súdu prvej inštancie o primeranosti zmluvnej pokuty z dôvodu
vzájomnej závislosti jednotlivých kúpnych zmlúv. Úprava zmluvnej pokuty v zmluve AZ-52/2017 výslovne
hovorí o zrušení ,,tejto“ zmluvy, a teda zmluvná pokuta sa viaže výlučne na zmluvu AZ-52/2017 a z nej
vyplývajúce plnenie (20.000 eur). Vzájomný súvis a podmienenie zmlúv v zmysle čl. IV. 5 zmluvy má
význam iba v súvislosti s ich zánikom, pričom nie je výslovne uvedené, že sa zmluvná pokuta bude
uplatňovať aj na účely zmluvy AZ-51/2017. Pokiaľ by zmluvné strany mali vôľu zabezpečiť zmluvnou
pokutou aj záväzky zo zmluvy AZ-51/2017, bola by zmluvná pokuta výslovne upravená v zmluve
AZ-51/2017.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovaným v rozsahu 100 %. Odvolanie žalovaných považovali za nedôvodné, keď neboli
naplnené žiadne nimi vymedzené odvolacie dôvody. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávneho
hodnotenia dôkazov - podmienky zrušenia zmluvy uviedli, že súd sa s ich námietkou vysporiadal
a považoval ju za nedôvodnú, pričom myšlienkový proces a právne posúdenie riadne zdôvodnil. S
poukazom na čl. IV. bod 4.4 zmluvy č. 51/2017 namietali, že z hľadiska jasne dohodnutej zmluvnej
podmienky, ktorá je bežná a nevyvoláva žiadne pochybnosti o obsahu je evidentné, že zmluvné
strany jasne viazali zrušenie (navzájom závislých zmlúv) neuhradením druhej splátky kúpnej ceny bez
ohľadu na to, či v tom momente advokát žalobcov podal alebo nepodal návrh na povolenie vkladu
do katastra nehnuteľností. Považovali za nepredstaviteľné, že by motiváciou či záujmom akéhokoľvek
predávajúceho bolo previesť vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti (či podať návrh na vklad) za stavu,
keď mu kupujúci nezaplatil značnú časť kúpnej ceny. Je preto nepravdivým a zavádzajúcim tvrdenie,
že výlučným dôvodom nezaplatenia druhej časti kúpnej ceny bolo nekonanie advokáta, čo aj popreli.
Samotná skutočnosť podania či nepodania návrhu na vklad jednoznačne k dojednaniu o zrušení zmluvy
a zmluvnej pokute nemala žiaden význam. Ak by aj išlo o správne tvrdenie, nepochybne by počas 2
mesiacov, ktoré mal kupujúci na zaplatenie druhej splátky kúpnej ceny, advokáta urgoval, čo sa nestalo.
Uviedli, že iba pre pasivitu žalovaného 1/ ako kupujúceho, a porušenie zmluvných povinností, ku ktorým
sa zaviazal so žalovanými 2/ a 3/, im vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to tým, že k zrušeniu
Kúpnej zmluvy č. 51/2017, a tým aj č. 52/2017, došlo pre nedodržanie podmienok žalovaným 1/ a to
zavineným porušením jeho povinností zaplatiť v čas druhú časť kúpnej ceny v dohodnutej lehote podľa
zmluvy č. 51/2017. Popreli, že nájomné za rok 2016 sa má považovať za uhradené na základe nejakej
ústnej dohody mimo písomnú nájomnú zmluvu a v súvislosti so stavom predmetu nájmu, a namietali,
že žalovaný, ktorý v tomto smere nesie dôkazné bremeno, neprezentoval žiadny dôkaz. Zopakovali,
že záväznou je písomná nájomná zmluva z 12.08.2016, ktorá dohodnutým spôsobom zmenená nikdy
nebola. S poukazom na čl. VI. odsek 1 namietali, že tvrdenia žalovaných sú v rozpore s ich vlastným
vyhlásením v nájomnej zmluve. Nesprávny je názor, že písomnú zmluvu možno meniť ústne, pretože by
išlo o absolútne neplatný úkon podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pre nedodržanie dohodnutej
formy právneho úkonu. Ďalej namietali, že túto skutočnosť jasne a výslovne popreli vo vyjadreniach
(napr. replika zo dňa 03.03.2021) aj na pojednávaní, teda táto námietka žalovaných je nedôvodná.
Rovnako je nedôvodná ich námietka týkajúca sa dlžného nájomného za roky 2017 a 2018, pretože
žalovaní nikdy počas konania neuviedli tvrdenia, z ktorých by bolo možné vydedukovať, že čiastočnú
úhradu v sume 20.000 eur žiadajú započítať práve na tento dlh. Úhradu tejto sumy započítali v súlade
s § 566 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Považovali za zavádzajúce tvrdenie žalovaných, že zmluvná
pokuta vo výške 5.000 eur pre každého predávajúceho sa viaže k porušeniu povinnosti zaplatiť kúpnu
cenu 20.000 eur. Namietali, že zmluva č. AZ-52/2017 spolu so zmluvou č. AZ-51/2017 ako zmluvy
na sebe závislé bezpodmienečne spolu súvisia, čo v právnom jazyku znamená, že sa posudzujú ako
jedna zmluva (celok), preto sa zmluvná pokuta viazala na nesplnenie si povinnosť zaplatiť sumu nielen
podľa tejto zmluvy, a teda 20.000 eur, ale i kúpnu cenu podľa zmluvy AZ-51/2017 v sume 330.000

eur. Vo vzťahu k danému plneniu, ku ktorému zavinením žalovaného 1/ v ich prospech v zmysle
zmluvne dojednaných podmienok nedošlo, je potom pre takýto prípad výška zmluvne dohodnutej pokuty
absolútne primeraná. S prihliadnutím na okolnosti, predmet zmluvy, hodnotu a význam zabezpečovacej
povinnosti, tzn. elementárnej povinnosti kupujúceho, potom je zmluvná pokuta zaväzujúca kupujúceho
- žalovaného 1/ zaplatiť každému z predávajúcich po 5.000 eur, primeraná.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 odsek 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 odsek 1 CSP a cotrario v spojení s § 219 odsek 3 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie náležité dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v
medziach dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností relevantných pre posúdenie
dôvodnosti žaloby žalobcov, ktorou sa domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 20.000 eur titulom
zmluvnej pokuty a sumy 7.697,07 eur titulom dohodnutého nájomného a vydania bezdôvodného
obohatenia, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaných, na ktorej založili svoju
obranu v konaní. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z
obsahu spisu vyplynuli najavo; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z
ustanovenia § 191 CSP. Pri svojom právnom posúdení vychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dospel k správnym záverom, že žalobcom vznikol
nárok proti žalovaným na zaplatenie zmluvnej pokuty, každému samostatne po 5.000 eur, ktorá
výška zmluvnej pokuty nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi a nie je ani vzhľadom na hodnotu
zabezpečovanej povinnosti neprimeraná, a taktiež im vznikol nárok na zaplatenie sumy 7.697,07
eur s príslušenstvom titulom nájomného za obdobie od 12.08.2016 do 05.02.2019 a titulom vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 06.02.2019 do 04.04.2019. Svoje zistenia a závery, pre ktoré
žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 odsek 20 CSP, keď s poukazom
na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje
rozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán
súvisiacimi s predmetom konania.
6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že splatnosť druhej
splátky kúpnej ceny na základe Kúpnej zmluvy 51/2017 uzavretej medzi stranami dňa 11.09.2017, bol
jednoznačne vymedzený lehotou najneskôr do 2 mesiacov od podpísania zmluvy, t.j. v danom prípade
najneskôr do 11.11.2017, k čomu však nedošlo a teda druhá splátka kúpnej ceny nebola kupujúcim
zaplatená riadne a včas, v dôsledku čoho došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej v čl. IV.
odsek 4 Kúpnej zmluvy AZ-51/2017, podľa ktorej, ak nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas druhá
splátka na dohodnutú kúpnu cenu (čl. II. odsek 2) platí, že dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti platí,
že sa táto zmluva v celom rozsahu a od počiatku ruší, a teda platí, akoby nebola uzavretá. V zmysle
uvedeného nedodržaním povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť druhu časť kúpnej ceny v lehote dohodnutej v
Kúpnej zmluve AZ-51/2017 došlo k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-51/2017 a zároveň aj k zrušeniu Kúpnej
zmluvy AZ-52/2017, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v konaní medzi stranami ani
nebolo sporné, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, že kúpna zmluva AZ-51/2017 vrátane
dodatku a Kúpna zmluva AZ-52/2017 sú na sebe závislé, keď boli medzi stranami sporu uzatvorené
pri rovnakom rokovaní, v Kúpnej zmluve AZ-52/2017 bolo uvedené, že sa uzatvára viac zmlúv, ktoré
sú na sebe závislé, teda stranám bol známy charakter uzatváraných zmlúv, dohodnutý v čl. IV. odsek
5 a v čl. I. odsek 3, v ktorom strany potvrdili, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Q. Y. sú
predmetom samostatnej kúpnej zmluvy a že v prípade prevádzaných nehnuteľností týmito zmluvami
ide o jeden funkčný celok a je potreba ich účel i funkčný celok (poľnohospodársky podnik) zachovať,
pričom zo znenia týchto zmlúv je zrejmá dohoda strán o tom, že dňom, keď nastanú účinky zrušenia
jednej zmluvy, ruší sa aj druhá zmluva a opačne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel
tiež k správnemu záveru, že Kúpna zmluva AZ-52/2017 má okrem odstúpenia od zmluvy vymedzený aj
iný spôsob zrušenia zmluvy, čo je potvrdené aj samotným systematickým zaradením týchto spôsobov
do dvoch odsekov v rámci jedného článku zo spoločným označením ,,Zrušenie Zmluvy.“ Nezaplatením
druhej splátky kúpnej ceny v stanovenej lehote v Kúpnej zmluve AZ-51/2017 došlo teda k jej zrušeniu
a z dôvodu vzájomnej závislosti zmlúv aj k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-52/2017, v dôsledku čoho

vzniklo žalobcom ako predávajúcim právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Kúpnej zmluvy
AZ-52/2017. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvnú pokutu nemožno
viazať iba na nesplnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa zmluvy AZ-52/2017, ale je viazaná aj na
zrušenie zmluvy AZ-51/2017 a to práve z dôvodu ich vzájomnej závislosti, keď zánik jednej z nich bez
splnenia musí vyvolať zánik aj ďalšej zmluvy, keď ich oddelené plnenie by nemalo hospodársky význam.
Žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie sumy 7.697,07 eur s príslušenstvom správne posúdil súd prvej
inštancie od začiatku trvania nájmu do jeho skončenia ako nárok na zaplatenie dohodnutého nájomného
a za čas od skončenia nájmu do vypratania nehnuteľností ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
v konaní žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie, že by došlo k zmene dohodnutého nájmu a preto
bol povinný uhradiť žalobcom pomerné nájomné za rok 2016, a tiež, že pokiaľ žalovaný 1/ pri úhrade
sumy 20.000 eur dňa 25.06.2018 neurčil, aký záväzok plní, správne žalobcovia zaúčtovali túto platbu na
úhradu najskôr splatnej istiny. Súd prvej inštancie správne ustálil aj výšku pomernej časti nájomného za
rok 2019, ako aj výšku bezdôvodného obohatenia, nesprávnosť ktorých žalovaný v odvolaní nenamietal.
7. Žalovaní vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakovali svoje námietky a argumenty
prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dostatočne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z
vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie
možno považovať za presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie
za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 387 odsek 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje.
8. Súd prvej inštancie sa právne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal aj s argumentáciou žalovaných,
na ktorej zotrvali aj vo svojom odvolaní, a podľa ktorej výlučným dôvodom, pre ktorý neuhradili druhú
splátku kúpnej ceny zo zmluvy AZ-51/2017 je skutočnosť, že splnomocneným zástupcom zmluvných
strán nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle čl. VI. uvedenej
zmluvy obratom po podpísaní tejto zmluvy. Z obsahu čl. II. Kúpnej zmluvy č. 51/2017 vyplýva, že
podanie resp. nepodanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností splnomocneným
zástupcom zmluvných strán nemalo žiaden vplyv na splatnosť druhej časti kúpnej ceny, pretože jej
splatnosť bola dohodnutá najneskôr do 2 mesiacov od podpísania zmluvy, bez ohľadu na to, kedy bude
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z toho dôvodu je irelevantné pre
posúdenie splnenia povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť druhú časť kúpnej ceny riadne a včas, dojednanie
oprávnenia právneho zástupcu zmluvných strán podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností obratom po podpísaní zmluvy, ako aj motivácia zmluvných strán pre dojednanie tohto
oprávnenia právneho zástupcu zmluvných strán, na ktorú poukázali v odvolaní. Nedôvodne preto
žalovaní namietajú v odvolaní, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť ich motivácii a dôvodu,
pre ktorý si zmluvné strany uvedený postup dojednali a ktorým bolo posilnenie istoty žalovaného 1/
ako zmluvnej strany, že protiplnenie žalobcov za uhradenú kúpnu cenu skutočne nastane. Okrem toho
pokiaľ by žalovaní mali v úmysle v zmluve posilniť túto istotu žalovaného 1/ tak, ako tvrdili, dohodli
by si úhradu druhej splátky kúpnej ceny po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal aj na dohodu zmluvných strán o
splatnosti tretej splátky, ktorá bola odvodzovaná od povolenia vkladu. Odvolací súd ďalej poukazuje na
to, že zmluvné strany si v predmetnej zmluve nedohodli ani podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností právnym zástupcom sporových strán obratom výslovne ako jeho povinnosť,
ale len ako oprávnenie, to znamená, že využitie tohto postupu je na jeho úvahe. Pokiaľ podanie návrhu
na vklad právnym zástupcom strán obratom po podpísaní zmluvy nebolo dohodnuté ako jeho povinnosť,
nekonal v rozpore s udeleným splnomocnením, ak tento návrh nepodal pred zaplatením druhej časti
kúpnej ceny. Žalovaní sa v predmetnej zmluve zaviazali zaplatiť druhú splátku kúpnej ceny v lehote
jednoznačne určenej v zmluve, v ktorej sa zároveň dohodli na rozväzovacej podmienke, v zmysle ktorej
v prípade nesplnenia tejto ich povinnosti sa zmluva v celom rozsahu od počiatku ruší a na základe
týchto zmluvných dojednaní uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcami pre nesplnenie
zabezpečenej povinnosti žalovaného 1/, neodporuje dobrým mravom v zmysle § 3 odsek 1 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaných, že zmluvná pokuta sa viaže
výlučne na zmluvu AZ-52/2017 a z nej vyplývajúce plnenie v sume 20.000 eur. Vzájomná viazanosť
oboch zmlúv bola dohodnutá nielen v Kúpnej zmluve č. AZ-52/2017, ale aj v dodatku ku Kúpnej zmluve
č. AZ-51/2017, a má za následok, že zrušenie jednej z týchto zmlúv má za následok zrušenie aj druhej
zmluvy na nej závislej a naopak. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku zrušenia

Kúpnej zmluvy AZ-51/2017, došlo aj k zrušeniu Kúpnej zmluvy AZ-52/2017 ako zmluvy závislej a tým
vzniklo žalobcom ako predávajúcim právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Kúpnej zmluvy
AZ-52/2017. Práve vzhľadom na uvedenú vzájomnú viazanosť oboch zmlúv súd prvej inštancie aj
pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty správne vychádzal z hodnoty zabezpečovanej
povinnosti, predstavujúcej výšku druhej splátky kúpnej ceny, t.j. sumu 220.000 eur.
9. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaných týkajúce sa neuhradeného nájomného
a to z dôvodu, že čl. VII. Nájomnej zmluvy neumožňoval zmeniť túto zmluvu v časti dohodnutého
nájomného za rok 2016 ústnou dohodou, ale len formou písomného dodatku podpísaného všetkými
účastníkmi, k uzatvoreniu ktorého v danom prípade medzi stranami nedošlo a okrem toho uzavretie
ústnej dohody o zmene nájomného za rok 2016 žalovaní nepreukázali, pričom žalobcovia vo svojom
podaní zo dňa 03.03.2021 výslovne popreli, že by došlo medzi zmluvnými stranami k ústnej dohode
ohľadne nájomného za rok 2016 mimo písomnej zmluvy a v súvislosti so stavom predmetu nájmu a s
poukazom na čl. VII. predmetnej zmluvy namietali, že záväzná je písomná nájomná zmluva. Žalovaní
tiež v konaní nepreukázali svoje tvrdenie, že v čase realizovania úhrady sumy 20.000 eur nebolo
medzi zmluvnými stranami sporné, že táto predstavuje úhradu dlžného nájomného za roky 2017 a
2018. Odvolací súd nezistil ani rozpor v tvrdeniach súdu prvej inštancie, keď prezentoval argumentáciu
žalovaných len v rámci ich tvrdenia, že nájomné za roky 2017 a 2018 uhradili jednorazovou platbou
sumy 20.000 eur, avšak zároveň konštatoval, že neuviedli vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo
možné vyvodiť, že touto úhradou mienili uhradiť dlžné nájomné za roky 2017 a 2018, a to v čase, keď
svoj dlh plnili.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaných z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným 1/, 2/, 3/ spoločne
a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).