{"guid": "380ca414-95a5-4148-a74f-3ac619c03b94:b5031178-daa7-4d8b-8ee8-3d5107fa6e8f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120446490.2", "spisova_znacka": "2Cob/140/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/140/2023 z 15. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Cob/140/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120446490.2", "identifikacne_cislo": "6120446490", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-672a.odsek-1", "nazov": "§ 672a ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-672a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-672a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-672a.odsek-2", "nazov": "§ 672a ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-672a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-672a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-672a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5031178-daa7-4d8b-8ee8-3d5107fa6e8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120446490.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120446490.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120446490.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/140/2023\n6120446490\n15. 04. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:6120446490.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: OVB Allfinanz\nSlovensko a. s., Kukuričná 8, 832 48 Bratislava,\nIČO: 31 361 358, zastúpený JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom, Jesenského 2,\n811 02 Bratislava, proti žalovanému: N. V., W.. X.X.XXXX, F. Za T. XXXX/XX E., XXX XX Q., zastúpený\nAdvokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300,\nv konaní o zaplatenie 2.867,60 eur\ns príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta\nč.k. 26C/4/2021-313 zo dňa 15.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 26C/4/2021-313\nzo dňa 15.11.2022 potvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta rozsudkom č.k. 26C/4/2021-313 zo dňa 15.11.2022 uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 2.867,60 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.867,60 eur od 20.10.2020\ndo zaplatenia, náklady spojené\ns uplatnením pohľadávky 40 eur a žalobcovi priznal 100 % náhrady trov konania\na trov právneho zastúpenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal uloženia platobnej povinnosti žalovanému vo výške istiny 2.867,60 eur s príslušenstvom.\nŽalobu odôvodnil tým, že je podľa zákona č. 186/2009 Z. z. samostatným finančným agentom,\nktorý prostredníctvom siete podriadených finančných agentov vykonáva v prospech svojich zmluvných\npartnerov sprostredkovateľskú činnosť tak, aby zmluvní partneri mohli s klientmi uzatvoriť zmluvu o\nposkytnutí finančnej služby. Dňa 12.6.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spolupráci, predmetom\nktorej bol záväzok žalovaného ako podriadeného finančného agenta vykonávať pre zmluvných partnerov\nžalobcu sprostredkovateľskú činnosť za odplatu. Dňa 1.7.2018 uzavreli dodatok k zmluve GST, nakoľko\nžalovaný sa stal obchodným vedúcim. Žalovaný listom z 26.5.2020 požiadal žalobcu o okamžité\nukončenie zmluvy, čomu žalobca vyhovel a zmluva bola ukončená dňom 28.5.2020. Žalobca zadržal\nalikvótnu časť pohľadávky žalovaného na províziu na tzv. stornorezervnom konte pre prípad, ak by v\nbudúcnosti došlo k stornovaniu vyplatenej provízie (čl. 4 bod 4.9 zmluvy), ak po uplynutí doby ručenia\nza sprostredkované zmluvy je zostatok na konte kladný, žalobca ho vyplatí žalovanému. Žalobca\nžalovanému zasielal mesačne výpisy provízií, z ktorých bol zrejmý konečný stav provízneho konta. Z\nregistra finančných agentov a poradcov NBS žalobca zistil, že žalovaný mesiac po ukončení spolupráce\nso žalobcom začal poskytovať služby finančného sprostredkovania pre konkurenčnú spoločnosť\nFinportal a.s., čím porušil čl. 6 bod 6.5 zmluvy a stratil nárok na provízie podľa čl. 7 ods. 7.10 zmluvy.\n\nKu dňu skončenia spolupráce žalobca evidoval na províznom konte žalovaného sumu 1.576,66 eur,\nna stornorezervnom konte sumu 425 eur za provízny mesiac 4/2020. Po ukončení spolupráce žalobca\nevidoval storná uplatnené partnermi za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie, v sume\n2.820,66 eur. Ďalej dňa 15.3.2019 strany sporu uzatvorili Dohodu o využívaní služieb „virtuálna privátna\nsieť“ poskytovaných spoločnosťou Orange, mesačný paušál bol 18,60 eur, pričom žalovaný neuhradil\nžalobcovi faktúru č. FT-2002425 na sumu 18,60 eur za využívanie služieb v období od 17.5.2020 do\n16.6.2020. Žalovaný tiež získal od žalobcu tablet iPad za zvýhodnenú cenu 110 eur, ktorú mal zaplatiť\nv splátkach po 10 eur mesačne, ku dňu podania žaloby neuhradil tri splátky v sume celkovo 30 eur.\nŽalobca si podľa čl. IV bodu 4.8 zmluvy uplatnil voči žalovanému listom zo dňa 26.8.2020 s lehotou\nna úhradu do 30 dní zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, nakoľko žalovaný zastával pozíciu GST od\n1.7.2018. Žalobca sumarizoval, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku z titulu nevyplatenej provízie\na stornorezervy 2.001,66 eur, žalobca voči žalovanému pohľadávky z uplatnených storien 2.820,66 eur,\nneuhradených faktúr za mobil a tablet 48,60 eur a z titulu zmluvnej pokuty 2.000 eur. Po započítaní\nvzájomných pohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a § 358 Obchodného\nzákonníka, predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému na istine sumu 2.867,60 eur.\n2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v rámci procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie\nuviedol, že žalobca mu zaslal posledný provízny výpis v mesiaci apríl 2020, ktorý obsahoval obchody\nrealizované žalovaným za mesiac marec 2020, ďalšie provízne listy mu nezaslal, pred ukončením\nspolupráce (28.5.2020) ho „odstrihol“ od emailu, kde mu boli doručované provízne výpisy a znemožnil\nprístup do systému, kde si mohol odkontrolovať priznané provízie a storná z ním sprostredkovaných\nzmlúv. Žalovanému neboli vyplatené provízie za obchody sprostredkované v mesiaci apríl 2020 (splatné\nmáj 2020) vo výške 1.576,66 eur, táto suma je uvedená v Províznom výpise 58/0381 z 19.05.2020, ktorý\nžalobca predložil ako dôkaz k žalobe. Žalovaný napriek žiadostiam nemá do dnešného dňa prehľad o\nsvojich províziách ani stornách. Žalovaný tiež neuznal nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, nakoľko z\nčl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupráci vyplýva, že spolupracovník nevstúpi po dobu platnosti zmluvy a 6\nmesiacov po jej skončení do priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu. Žalovaný\ndo žiadneho priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu nevstúpil a nemohol teda\nporušiť uvedené ustanovenie zmluvy. Naviac považuje tzv. konkurenčnú doložku v čl. 6 ods. 6.5 za\nneplatné dojednanie z viacerých dôvodov. Žalobca sa na predtlačených zmluvách, ktoré neumožňuje\npotenciálnym spolupracovníkom pred podpisom meniť, snaží neprimerane zabrániť žalovanému vo\nvýkone podnikania, čo spočíva v tom, že chce docieliť nemožnosť podnikať na celom území SR v\noblasti finančného sprostredkovania, čo žalovaný považuje za rozpor s jeho ústavným právom na\npodnikanie. Žalovaný ďalej namietal nevyváženosť obmedzenia, nakoľko z neho vyplývajú len povinnosti\nbez primeranej finančnej náhrady, za ktorú nemožno považovať poslednú vetu bodu 6 ods. 6.5: „finančná\nodplata za prevzatie vyššie uvedených záväzkov spolupracovníka je zahrnutá v províziách“. Žalovaný\npoložku, ktorá by zodpovedala tomuto finančnému nároku nemá v žiadnom províznom liste. Žalovaný\nnamietal aj neprimeranosť zmluvnej pokuty, nezodpovedá poctivému obchodnému styku a dobrým\nmravom, najmä vzhľadom na vymedzenie teritória pôsobnosti, povinností žalovaného a absenciu\nfinančnej náhrady pre žalovaného. Žalovaný považuje čl. 6.5 za diskriminačný a neplatný, preto nestratil\nnárok na provízie v zmysle čl. 7 bod 7.12, nakoľko má pri skončení tejto zmluvy formou dohody alebo\nvýpovede nárok na províziu za zmluvy sprostredkované pred skončením tejto zmluvy v rozsahu, v ktorom\nnárok žalovaného/ spolupracovníka na vyplatenie provízie vznikne do 6 mesiacov od skončenia zmluvy.\nŽalovaný zhrnul vzájomné nároky strán tak, že žalobca na základe údajných storno zmlúv, faktúry\nza telefón a neuhradenej časti kúpnej ceny za tablet eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške\n2.869,26 eur. Žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku za nevyplatené provízie vo výške 1.576,6\neur a pohľadávku vzniknutú z titulu storno rezervy vo výške 425 eur, teda spolu 2.001,66 eur a tiež\npohľadávky z nevyplatených provízií, ktoré mu mali byť vyplatené v priebehu 6 mesiacov od ukončenia\nzmluvy.\n3. Súd prvej inštancie v obsahu odôvodnenia na vec aplikoval § 261 ods. 1, § 652 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní, § 544 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 300 a nasl. Obchodného zákonníka, § 672a § Obchodného zákonníka, §\n14 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného\nzákonníka, § 1 ods. 2, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný vykonával\nsprostredkovateľskú činnosť ako finančný agent v zmysle zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom\nsprostredkovaní a finančnom poradenstve, ďalej že dňa 12.6.2015 uzatvorili strany sporu Zmluvu o\n\nspolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v právnom postavení podriadeného finančného\nagenta vykonávať pre zmluvných partnerov žalobcu sprostredkovateľskú činnosť za odplatu. Podľa §\n2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. je finančné sprostredkovanie podľa tohto zákona podnikaním. Dňa\n1.7.2018 uzavreli dodatok k zmluve GST, nakoľko žalovaný sa stal obchodným vedúcim. Žalovaný\nlistom z 26.5.2020 požiadal žalobcu o okamžité ukončenie zmluvy, čomu žalobca vyhovel a Zmluva o\nspolupráci zanikla 28.5.2020. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ku dňu skončenia spolupráce evidoval\nžalobca na províznom konte žalovaného sumu 1.576,66 eur a na stornorezervnom konte sumu 425\neur za provízny mesiac apríl 2020, po ukončení spolupráce evidoval storná za zmluvy, za ktoré boli\nžalovanému vyplatené provízie vo výške 2.820,66 eur. Ďalším z uplatnených nárokov bol nárok za\nvyužívanie telekomunikačných služieb (telefón) v období od 17.5.2020 do 16.6.2020 vyúčtovaný faktúrou\nč. FT-2002425 na sumu 18,60 eur a tri neuhradené splátky kúpnej ceny tabletu iPad á10 eur mesačne,\nspolu 30 eur. Podľa čl. IV bodu 4.8 zmluvy vzniklo žalobcovi právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vo\nvýške 2.000 eur, ktorú si uplatnil listom z 26.8.2020 s lehotou na úhradu do 30 dní. Súd prvej inštancie\nustálil nároky strán tak, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku z titulu nevyplatenej provízie a\nstornorezervy 2.001,66 eur a žalobca voči žalovanému pohľadávky zo storna provízií 2.820,66 eur,\nneuhradených faktúr za mobil a tablet 48,60 eur a zmluvnej pokuty 2.000 eur, po započítaní vzájomných\npohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a § 358 Obchodného zákonníka žalobca\nuplatňuje voči žalovanému pohľadávku v sume 2.867,60 eur. Čiastkový nárok na zaplatenie ceny tabletu\n(30 eur) a neuhradených faktúr za telefón (18,60 eur) žalovaný v konaní nerozporoval, v dôsledku čoho\nje čiastkový žalobný nárok spolu v sume 48,60 eur súd prvej inštancie posúdil ako nesporný. Za sporné\nvyhodnotil nárok na storno provízie vo výške 2.820,66 eur a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000\neur, v ktorom rozsahu bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie navrhnuté stranami sporu.\n4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že zadržal alikvótnu časť\npohľadávky žalovaného na stornorezervnom konte pre prípad, ak by\nv budúcnosti došlo k stornovaniu vyplatenej provízie (čl. 4, 4.9 zmluvy), ak po uplynutí doby ručenia\nza sprostredkované zmluvy je zostatok na konte kladný, žalobca ho vyplatí žalovanému. Žalobca\nžalovanému zasielal mesačne výpisy provízií, z ktorých vyplýval konečný stav provízneho konta (čl.\n4 ods. 4.1, 4.3 a 4.5 zmluvy, čl. III ods. 1 a ods. 5 Smernice č. 8/2019). Súd prvej inštancie mal z\ndôkazov predložených žalobcom za preukázané, predovšetkým z províznych listín, že po ukončení\nzmluvného vzťahu žalobca evidoval storná zo strany partnerov za zmluvy, za ktoré boli žalovanému\nvyplatené provízie celkovo v sume 2.820,66 eur (MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne, Kooperativa\npoisťovňa, a.s. a Basler poisťovňa), zároveň mal za preukázané z potvrdení finančných inštitúcií, že\nvšetky žalobcom označené zmluvy klientov, za ktoré si v súlade so Zmluvou o spolupráci uplatnil voči\nžalovanému nárok na vrátenie stornoprovízií, boli skutočne zrušené. Provízne listy boli v zmysle čl. 3.3\nZmluvy o spolupráci jej prílohami a žalovaný s nimi bol v intenciách tohto článku zmluvy oboznámený,\nako aj v zmysle čl. 3.4 zmluvy s prípadnými zmenami a doplnkami províznych listov. Z výsluchu\nžalovaného vyplynulo, že nikdy nevyjadril nesúhlas so zmenou províznych listov ani iných príloh zmluvy.\nPokiaľ žalovaný počas konania uvádzal, že bilancia kladných a záporných provízií nezohľadňovala\nniektorú časť kladných provízií, takúto časť nikdy riadne nešpecifikoval. Súd prvej inštancie uviedol,\nže žalovaný mal možnosť akýkoľvek tvrdený nárok voči žalobcovi procesne relevantným spôsobom v\nkonaní včas a riadne uplatniť, avšak naznačovaný nárok v priebehu konania nekonkretizoval. Procesná\nobrana žalovaného obsahovala aj tvrdenie, že k ukončeniu zmlúv zo strany klientov\na následným stornám malo dôjsť aj konaním žalobcu, toto tvrdenie však nepreukázal. Žalovaný tiež\nuviedol, že ho k ukončeniu spolupráce fakticky žalobca dotlačil zablokovaním prístupu do portálu, čo\nv kontexte vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové tvrdenie. Žalovaný sa\nsnažil navodiť dojem, že zabránením prístupu do portálu (v období 9 dní pred ukončením spolupráce na\njeho vlastnú žiadosť) prišiel o príležitosť zabrániť stornovaniu zmlúv zo strany klientov, neuviedol, ktoré\nstorná klientov počas uvedených 9 dní mal na mysli a svoje tvrdenia nepreukázal. Podľa čl. III ods. 5\nSmernice č. 8/2019 (ktorá bola v zmysle čl. 3.3 písm. c/ prílohou Zmluvy o spolupráci) je spolupracovník\npovinný vrátiť OVB pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak v lehote 24 alebo 36 mesiacov\n(podľa konkrétnej lehoty uvedenej v jednotlivých províznych listoch k produktom finančných inštitúcií) od\nvyplatenia provízie nebudú nepretržite plnené záväzky zo sprostredkovanej zmluvy alebo dôjde k zániku\nsprostredkovanej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalobca nárok\nna tzv. stornoprovízie uplatnil v súlade\ns ustanoveniami zmluvy a kritériami, ktoré uviedol Súdny dvor EÚ zn. C 48/16 vo veci ERGO poisťovňa,\na.s. c/a E. F., na ktorý v rámci obrany poukázal žalovaný, avšak nešpecifikoval, ktoré kritérium a akým\nspôsobom nekorešponduje so žalobcom uplatneným nárokom a súdu prvej inštancie tvrdený rozpor\n\nzrejmý nebol. Stornoprovízie uplatnené žalobcom vzhľadom na výsledky dokazovania zodpovedali\nrozsahu nerealizovanej zmluvy a nebolo preukázané, že nerealizácia čo i len jednej zo stornovaných\nzmlúv by bola dôsledkom okolností pripísateľných žalobcovi. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie\nžalobe v časti istiny 2.820,66 eur (vo výške predchádzajúcej vzájomnému započítaniu pohľadávok) ako\ndôvodnej vyhovel.\n5. Rovnako za preukázaný čo do právneho dôvodu vzniku aj výšky mal aj uplatnený nárok žalobcu na\nzaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur na základe čl. IV. bod 4.8 Dodatku k Zmluve o spolupráci\n- GST pre prípad porušenia článku 6 bod 6.5 Zmluvy. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú\nprocesnú obranu žalovaného voči uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu. K námietke neplatnosti\nDodatku\nz 1.7.2018 pre absenciu potrebného počtu podpisov podľa výpisu z obchodného registra potrebných\npre konanie v mene žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že Dodatok k zmluve o spolupráci - GST, o.i.\nobsahujúci čl. IV bod 4.8 je za žalobcu evidentne podpísaný dvomi osobami pod čiarou ako priestorom\nna podpis, rovnako ako Zmluva o spolupráci, pričom platnosť Zmluvy o spolupráci z uvedeného\ndôvodu žalovaným spochybnená nebola. Dojednanie tzv. konkurenčnej doložky súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako štandardný inštitút v oblasti súkromného práva, dojednaná doložka v ničom neodporuje\npoctivému obchodnému styku ani dobrým mravom, neodopiera žalovanému právo slobodne podnikať.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie mal žalovaný možnosť vybrať si, či bude vykonávať činnosť pre\nkonkurenciu, avšak s následkom predpokladaným v zmluve. Predmetná zmluvná doložka súvisí so\nzákladným princípom platným v každej demokratickej spoločnosti, byť zodpovedný za výkon svojich\npráv a povinností. V tomto zmysle už aj samotné právo slobodne podnikať subsumuje elementárnu\nzodpovednosť podnikateľa plniť záväzky vzniknuté v rámci jeho podnikateľskej činnosti (konkurenčnú\ndoložku nevynímajúc). Vymedzenie konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, je v zmluve o spolupráci\ndostatočne určité a plne zodpovedá § 672a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že právny poriadok\nneupravuje obligatórnu odplatnosť za nevykonávanie konkurenčnej činnosti, žalobca a žalovaný si\ntakúto odplatu dojednali tak, že bola zahrnutá v províziách vyplácaných žalovanému. Súd prvej inštancie\npoukázal na to, že žalovaný bol po skončení spolupráce so žalobcom už 2.7.2020 zaregistrovaný\nu konkurenčného subjektu. Podľa § 14 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o\nfinančnom poradenstve sa registrácia realizuje na základe návrhu samostatného finančného agenta\n(v tomto prípade spoločnosti Finportal, a.s.), s ktorým mal podriadený finančný agent (žalovaný)\nuzavretú písomnú zmluvu. Žalovaný teda mal už pred 2.7.2020 uzavretú písomnú zmluvu o finančnom\nsprostredkovaní so spoločnosťou Finportal, a.s. Podľa čl. 6.5 Zmluvy o spolupráci druhá veta sa žalovaný\nzaviazal, že nebude po dobu 6 mesiacov po skončení spolupráce akýmkoľvek spôsobom pôsobiť\nv oblasti finančného sprostredkovania. Uzavretie zmluvy s konkurenčným samostatným finančným\nagentom je nepochybne pôsobením v oblasti finančného sprostredkovania, čím sa dopustil porušenia\nčl. 6.5 zmluvy, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej pre\nprípad porušenia konkurenčnej doložky v čl. 4.8 Dodatku. Súd prvej inštancie dojednanie zmluvnej\npokuty posúdil ako platné, zodpovedajúce požiadavkám § 544 OZ. Zabezpečovaná povinnosť je určená\nzrozumiteľne a dostatočne určito, keď v čl. 4.8 Dodatku sa uvádza priamy odkaz na porušenie čl. 6 bod\n6.5 Zmluvy o spolupráci. Zo zaradenia ustanovení o zmluvnej pokute do čl. 4.8 Dodatku je zrejmé, že\nsa vzťahujú len na tých spolupracovníkov, ktorí v štruktúre žalobcu dosiahli v rámci kariérneho rastu\naspoň stupeň vedúceho spolupracovníka - obchodný vedúci (GST), s čím sa spájali osobitné práva a\npovinnosti žalovaného (por. čl. II Dodatku), vznik nároku na ďalší druh odmeny - rozdielovú províziu\n(čl. III Dodatku), ale zodpovedali mu aj špecifické povinnosti a zodpovednosť (čl. IV Dodatku). Súd\nprvej inštancie posúdil ako odôvodnené, že žalobca si u vedúcich spolupracovníkov, ktorí nadobudli\nu žalobcu široké vedomosti a zručnosti dôležité pre výkon finančného sprostredkovania a zaviazali\nsa rozvíjať štruktúru spolupracovníkov (čl. 2.1 dodatku), vymienil pre prípad porušenia konkurenčnej\ndoložky zmluvnú pokutu. Výška uplatnenej zmluvnej pokuty zodpovedá spôsobu výpočtu dohodnutému\nv Dodatku, ktorý sa vzhľadom na povahu a charakter práva zabezpečeného zmluvnou pokutou odvíja\nod postavenia žalovaného na pozícii GST a dĺžky trvania jeho pôsobenia na tejto pozícii. Súd prvej\ninštancie mal za preukázané svedeckou výpoveďou a listinnými dôkazmi, že žalovaný získal vedomosti\na zručnosti na výkon činnosti finančného sprostredkovateľa v podstatnom rozsahu u žalobcu, z jeho\nvýsluchu vyplynulo, že začínal spoluprácu so žalobcom v roku 2015 bez relevantných vedomostí,\nznalostí a zručností a bez prístupu k informačným zdrojom finančných inštitúcií. Odborný rast mu\nnásledne umožnil aj kariérny posun na pozíciu GST u žalobcu. Majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi konaním\nžalovanému vznikla, nemožno vzhľadom na vyššie vedené skutočnosti a charakter porušeného záväzku\npresne vyčísliť, preto je podľa súdu prvej inštancie namieste aplikovať posúdenie škody na základe\n\nspravodlivosti (ekvity) s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Výšku dohodnutej a uplatnenej\nzmluvnej pokuty preto vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku a skutkové okolnosti daného\nprípadu súd prvej inštancie mal za primeranú a zodpovedajúcu princípu spravodlivého usporiadania\nvzťahov.\n6. Súd prvej inštancie posúdil započítací prejav žalobcu ako správny, po započítaní vzájomných\npohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a § 358 Obchodného zákonníka,\npohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje dôvodne žalobou uplatnenú istinu v sume 2.867,60\neur. V časti úroku z omeškania z dlžnej istiny 2.867,60 eur tento nárok priznal ako dôvodný v intenciách\n§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. (9 % ročne),\npričom dňom 20.10.2020 bol žalovaný s plnením dlhu v omeškaní vzhľadom na márne uplynutie lehoty\nna plnenie dlhu (30 dní od doručenia výzvy z 26.8.2020, doručenej žalovanému 2.9.2020). Ako dôvodné\nposúdil aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s § 369c ods.\n1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Zúz. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v spore.\n7. Proti tomto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a\npísm. h) CSP, podľa žalovaného súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom\nrozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo sám rozhodol tak, že žalobu v plnom\nrozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.\n8. Žalovaný za nepravdivé považuje tvrdenie súdu prvej inštancie v ods. 22 odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, že bolo vykonané všetko navrhované dokazovanie. Žalovaný´ rozporoval sumu stornoprovi\n´zii´ uplatnenú žalobcom a v za´ujme uplatnenia vza´jomnej zˇaloby navrhol, aby súd vyzval zˇalobcu na\npreuka´zanie vy´sˇky provi´zii´, na ktore´ mal zˇalovany´ na´rok pa´r mesiacov pred ukoncˇeni´m spolupra\n´ce a niekoľko mesiacov po ukoncˇeni´ spolupra´ce, navrhoval, aby zˇalobca predlozˇil potvrdenie, kedy\ndosˇlo k zablokovaniu pri´stupu zˇalovane´ho do provi´zneho konta a kedy dosˇlo\nk ukoncˇeniu vypla´cania provi´zii´, cˇi´m chcel preukázať odo^vodnenosť jeho ukoncˇenia spolupra\n´ce so zˇalobcom, tieto návrhy súd prvej inštancie neakceptoval. Podľa žalovaného z vykonane´ho\ndokazovania vyplynulo, že mesacˇne´ vy´pisy provi´zii´ zˇalobca zˇalovane´mu nezasielal niekoľko\nmesiacov pred ukoncˇeni´m spolupra´ce a ani niekoľko mesiacov po ukoncˇeni´ spolupra´ce, nemôže\nšpecifikovať časť kladných provízií, keďzˇe nema´ pri´stup k svojmu provi´znemu kontu, a preto zˇiadal\no predlozˇenie potvrdeni´ zo strany zˇalobcu.\n9. K priznanému nároku na zmluvnú pokutu žalovaný namieta, že neporusˇil ustanovenie čl. 6 ods. 6.5\nzmluvy o spolupra´ci, tzv. konkurencˇnú dolozˇku. Žalobca reálne porušenie tohto ustanovenia zmluvy\nnepreukázal a nepreukázal ani tvrdenia ohľadne vstupu žalovaného do priameho zmluvného vzťahu\nso zmluvnými partnermi žalobcu. Ustanovenie cˇl. 6 ods. 6.5 nebolo zˇalovaným porusˇene´, pretozˇe\nneuzatvoril zmluvu so zmluvny´m partnerom zˇalobcu, ale so spolocˇnosťou Finporta´l a.s. Žalovaný tiezˇ\npovazˇuje bod 6.5 za diskriminacˇny´ a neplatny´, preto nemozˇno hovoriť, zˇe stratil na´rok na provi´zie\nv zmysle cˇl. 7 bod 7.12. Podľa žalovaného ani z jedného dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, že\nžalovaný skutočne vykonával činnosť konkurujúcu žalobcovi, zmienka v registroch, na ktore´ poukazuje\nzˇalobca tieto skutocˇnosti nepotvrdzuje.\n10. Žalovaný sa tiež domnieva, že ustanovenie čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci, tzv. konkurencˇná\ndolozˇka, je neplatné. Podľa žalovaného sa žalobca na predtlacˇeny´ch zmluva´ch, ktore´ neumozˇnˇuje\npred podpisom meniť, snazˇi´ neprimerane zabra´niť zˇalovane´mu vo vy´kone svojho podnikania.\nNeprimeranosť spocˇi´va najma¨ v tom, zˇe chce docieliť nemozˇnosť podnikať na celom u´zemi´\nSR v oblasti financˇne´ho sprostredkovania, hlavnej cˇinnosti zˇalovane´ho, čo je rozporné s jeho u\n´stavny´m pra´vom na podnikanie. Spornosť dojednania podľa žalovaného spôsobuje aj jeho nevyva\n´zˇenosť, keď zˇalovane´mu z neho vyply´vaju´ len povinnosti bez primeranej na´hrady, za ktorú\nnemozˇno povazˇovať poslednu´ vetu bodu 6 ods. 6.5: „finančná odplata za prevzatie vyššie uvedených\nzáväzkov spolupracovníka je zahrnutá v províziách.“ Zˇalovany´ zˇiadnu polozˇku, ktora´ by zodpovedala\ntomuto na´roku, nema´ uvedenu´ v zˇiadnom provi´znom liste. Zmluvna´ pokuta je neprimerana´,\n\nnezodpoveda´ poctive´mu obchodne´mu styku a dobry´m mravom najma¨ vzhľadom na vymedzenie\nterito´ria po^sobnosti, povinnosti´ zˇalovane´ho a zˇiadnej financˇnej na´hrady pre zˇalovane´ho.\n11. Žalovany´ rozporuje aj vy´pocˇet vy´sˇky zmluvnej pokuty. Zˇalobca svoj vy´pocˇet zaklada´ na\ndodatku GST, podľa žalovaného tento dodatok nie je platny´, je podpi´saný len jedny´m cˇlenom\npredstavenstva v rozpore s vy´pisom z obchodne´ho registra, podľa ktorého spolocˇnosť zastupuju\n´ vzˇdy dvaja cˇlenovia predstavenstva a dodatočná konvalidácia predložením poverenia zo strany\nžalobcu je účelová, poverenie bolo podľa žalovaného vytvorené dodatočne. S týmito tvrdeniami sa súd\nprvej inštancie\nv odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom nevysporiadal.\n12. Žalovaný ďalej namieta neplatnosť konkurenčnej doložky pre jej neurčitosť a rozpor so zákonom,\nna čo musí súd prihliadať ex offo. Podľa § 672a Obchodne´ho za´konni´ka spra´vne dojednana´\nkonkurencˇna´ dolozˇka by mala obsahovať (i) konkrétnu špecifikáciu konkurenčnej činnosti, ktorá sa\nzakazuje, (ii) urcˇenie u´zemia alebo okruhu za´kazni´kov na tomto u´zemi´, na ktore´ sa bude vzťahovať\nza´kaz konkurencˇnej cˇinnosti, (iii) urcˇenie doby trvania za´kazu konkurencˇnej cˇinnosti, pricˇom ta´to\ndoba nesmie presiahnuť obdobie 2 rokov od ukoncˇenia zmluvy. Zo znenia konkurenčnej doložky podľa\nžalovaného nevyply´va, o za´kaz akej cˇinnosti by malo i´sť. Žalovaný konkurencˇnú dolozˇku považuje\nza neplatnú aj v zmysle § 672a ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka, keďzˇe svojím zneni´m neu´merne\nobmedzuje zˇalovane´ho v jeho ďalsˇej cˇinnosti, a to aj\ns ohľadom na jej sˇiroku´ formula´ciu, k čomu poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v\nŽiline, č.k. 14Cob/353/2014.\n13. Žalovaný uvádza, že podstatnou na´lezˇitosťou dohody o zmluvnej pokute je (okrem urcˇenia\nvy´sˇky zmluvnej pokuty alebo spo^sobu jej urcˇenia) zrozumiteľné a dostatočne určité vymedzenie\nzabezpečovanej povinnosti, v tejto súvislosti odkazuje na rozhodovaciu prax súdov, a to rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn.\nMObdo 4/2003, ZSP č. 92/2004 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.\n33Cdo 2730/2008. Judikatu´ra su´dov vycha´dza z na´zoru, zˇe v pri´pade pra´vnych u´konov, pre ktore\n´ sa pod sankciou neplatnosti vyzˇaduje pi´somna´ forma (cˇo je pri´pad dohody o zmluvnej pokute),\nmusi´ byť ich obsah zrejmy´ a objekti´vne poznateľny´ z ich pi´somne´ho vyjadrenia, a to aj pre osoby,\nktore´ nie su´ zmluvnou stranou a v tomto smere poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1Obo/1/2015 a\nsp. zn. 4Cdo 9/2008. Vzhľadom na to, že ide o neplatnosť absolútnu, súd sa ňou musí zaoberať ex\noffo. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku len stroho konštatuje, že doložka je\nplatná a nevysporiadal sa s primeranosťou zmluvnej pokuty, na ktoru´ zˇalovany´ v konani´ poukazoval\na navrhoval jej obmedzenie, ak su´d posu´di konkurencˇnu´ dolozˇku ako platnu´.\n14. Žalovaný napokon namieta výšku zmluvnej pokuty, kde dôvodí znením § 672a Obchodného\nzákonníka a zdôrazňuje vetu druhú § 672a ObZ: V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku,\nktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného,\nobmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. Z tohto do^vodu navrhoval aj preuka´zanie vy´sˇky provi´zii´,\nna ktore´ by mal rea´lne zˇalobca na´rok v pri´pade, ak by konkurencˇnu´ dolozˇku u´dajne neporusˇil\na teda, cˇi su´ dostatocˇnou kompenza´ciou na obmedzovanie zˇalovane´ho v jeho podnikani´. Na\n´vrhu na doplnenie dokazovania nebolo vyhovene´ a su´d prvej inštancie sa primeranosťou vy´sˇky\nzmluvnej pokuty nezaoberal. Takisto súd prvej inštancie nezohľadnil okolnosti ukončenia spolupráce\nmedzi žalobcom a žalovaným, čo bolo medzi stranami sporu nesporné. K primeranosti výšky zmluvnej\npokuty žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského su´du v Presˇove zo dnˇa 14.11.2017 sp. zn.\n4Cob/2/2017.\n15. Žalovaný namieta ďalej spôsob vy´pocˇtu storna žalobcom ako chaotický a nejasný, preto navrhoval,\naby žalobca riadne zdokladoval výpočet žalovanej sumy. Zo zmluvy vyply´va, zˇe zˇalovany´ nie je\npovinny´ vra´tiť celu´ cˇasť poskytnutej provi´zie, ale len pomernú časť provízie, avsˇak nie je zrejme´,\no aku´ pomernu´ cˇasť provi´zie ma´ i´sť\na aky´m spo^sobom bola ta´to pomerna´ cˇasť zˇalobcom vypocˇi´tana´. Žalobca vo výsluchu uviedol,\nzˇe spo^sob vy´pocˇtu storna a odmien bol uvedeny´ na jeho internetovej stra´nke, avsˇak agenti vra\n´tane zˇalovane´ho o nˇom neboli na´lezˇite poucˇovani´. Podľa žalovaného su´d sa ma´ zaoberať aj\nskutocˇnosťou, cˇi na´rok na vra´tenie provi´zie je v su´lade\n\ns rozhodnuti´m Su´dneho dvora EU´ vo veci ERGO poisťovňa proti E. F. rozsudok, vo veci C 48/16, kde\nsa súdny dvor venoval finančnému sprostredkovaniu vo vzťahu k povinnosti finančného agenta vrátiť\npeňažnú odplatu.\n16. Žalovaný opätovne namieta nesprávny výpočet dlžnej sumy, ktorú si žalobca voči žalovanému\nuplatňuje. Zˇalobca napriek svojmu vy´sluchu nedostatocˇne uviedol\na nepreuka´zal, do ake´ho obdobia boli storna´ zapocˇi´tavane´ s na´rokom na provi´zie. Zˇalobca len\nuviedol, zˇe na´rok na provi´zie zˇalovany´ stratil porusˇeni´m konkurencˇnej dolozˇky, aky´m spo^sobom\nsa s provi´ziami nalozˇilo do tohto obdobia nie je zrejme´. Žalobca nezohľadnil provízie, na ktoré\nmal žalovaný voči žalobcovi nárok, žalovaný nemá prístup k týmto údajom, a preto požadoval ich\npreukázanie zo strany žalobcu. Žalobca pouka´zal na cˇl. 4 bod 4.3 zmluvy a cˇl. III ods. 11 a 12 smernice\no provi´zia´ch, ale či boli alebo neboli zapocˇi´tane´ spra´vne a v akej boli vy´sˇke, nebolo v ra´mci cele\n´ho su´dneho konania preuka´zane´.\n17. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta výsluch svedka, podľa žalovaného je jeho výsluch irelevantný,\nnakoľko svedok spolupracuje so zˇalobcom a tiež z dôvodu, že sa nevedel vyjadriť k okolnostiam\nukoncˇenia spolupra´ce medzi zˇalobcom a zˇalovany´m. V rámci svojho výsluchu však potvrdil, že\nčasť vzdelávania si žalovaný zabezpečoval aj sám na vlastné náklady, čo vyvracia tvrdenie žalobcu, že\nposkytol žalovanému know how\nv plnom rozsahu a tým je obmedzenie žalovaného konkurenčnou doložkou primerané. Žalovaný\ndokonca ďalej na základe vlastných vedomostí školil agentov žalobcu a sám im a žalobcovi poskytoval\nsvoje know how a táto skutočnosť nebola súdom prvej inštancie zohľadnená.\n18. Žalovaný napokon namieta nedostatocˇné odo^vodnenie napadnutého rozsudku, v tejto súvislosti\npoukazuje judikatúru Ustavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR (Na´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa\n13.3.2003 sp. zn. II. U´S 6/2003; Na´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa 4.2.2009 sp. zn. I. U´S 117/07),\nNa´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa 12.6.2008 sp. zn. I. U´S 114/2008, Uznesenie Najvysˇsˇieho su\n´du SR zo dnˇa 29.7.2010 sp. zn.\n2M Cdo 7/2009, Na´lez U´stavne´ho su´du SR z 1.3.2010 sp. zn. I. U´S 327/2010, Na´lez U´stavne´ho\nsu´du SR zo dnˇa 1.7.2010 sp. zn. III. U´S 36/2010). Odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku považuje za objektívne nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom\nabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne argumentácia\nobsiahnutá\nv odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za zákonný, správny a\nspravodlivý. K odvolacej námietke nevykonania navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, konkrétne,\nže súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na preukázanie výšky provízií, na ktoré údajne mal žalovaný\nnárok „pár mesiacov pred ukončením spolupráce“ žalobca uvádza, že podľa názoru žalovaného\nmal súd zaviazať druhú procesnú stranu na preukazovanie neurčitých tvrdení žalovaného o akomsi\nbližšie nešpecifikovanom nároku žalovaného. Žalobca už v žalobe sám uviedol tak jeho nároky voči\nžalovanému, ako aj nároky žalovaného na provízie voči žalobcovi, tieto korektne zohľadnil pri určení\nvýšky uplatnenej pohľadávky. Žalovaný nešpecifikoval, na zaplatenie akých ďalších provízií mu mal\núdajne vzniknúť nárok, za aké obdobie, z akých konkrétnych sprostredkovaných zmlúv alebo aspoň o\nprovízie za sprostredkovanie zmlúv ktorým klientom mu mal nárok vzniknúť. Nárok žalovaného nebol\npredmetom konania, keďže si ho kvalifikovane a riadne neuplatnil. Podľa žalobcu je vylúčené, aby sa\nvykonávalo dokazovanie týkajúce sa neuplatneného nároku a nemožno v súvislosti s nevykonaním\ntakého dokazovania hovoriť\no rozhodujúcich skutočnostiach v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku je vo vzťahu k meritu veci, tzn. k jednotlivým uplatneným nárokom, ktoré boli predmetom\nkonania, celkom vyčerpávajúce a plne zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie zákonom,\nÚstavou SR a medzinárodnými zmluvami.\n20. Odvolacie námietky týkajúce sa porušenia konkurečnej doložky sú podľa žalobcu len opakovaním\ntvrdení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sú vecne nesprávne a nepravdivé.\nPodľa § 14 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve sa\nregistrácia podriadeného finančného agenta (žalovaného) realizuje len na základe návrhu samostatného\n\nfinančného agenta (v tomto prípade spoločnosti Finportal, a.s.), s ktorým má podriadený finančný agent\n(žalovaný) uzavretú písomnú zmluvu. Žalovaný bol od 02.07.2020 zaregistrovaný\nv NBS ako podriadený finančný agent spoločnosti Finportal, a.s. na základe návrhu spoločnosti Finportal,\na.s. (konkurenčnej spoločnosti žalobcu). Registrácia by sa nemohla udiať bez súhlasu žalovaného a\nbez uzavretia zmluvy o finančnom sprostredkovaní medzi žalovaným a spoločnosťou Finportal, a.s. Je\nzrejmé, že žalovaný sa rozhodol napriek dojednaniu o zákaze konkurencie podľa čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy\no spolupráci pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania u konkurenčného subjektu. Pri aplikácii čl.\n6 ods. 6.5 Zmluvy o spolupráci je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný pôsobil v oblasti\nfinančného sprostredkovania, keďže preukázateľne vstúpil do záväzkového vzťahu so spoločnosťou\nFinportal a.s. V konaní ďalej bolo listinnými dôkazmi preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol\nriadne a platne uzavretý Dodatok GST k Zmluve o spolupráci. V súlade s ust. čl. 4.8 písm. a) Dodatku bola\nuplatnená zmluvná pokuta v dojednanej výške, ktorej primeranosť žalobca v konaní pred súdom prvej\ninštancie podrobne odôvodnil. Nie je pravdou, že by sa súd prvej inštancie s podstatnými skutočnosťami\ntýkajúcimi sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nevysporiadal, pričom žalobca poukazuje na ods.\n24 odôvodnenia.\n21. V prípade námietky neplatnosti konkurenčnej doložky a neplatnosti ustanovenia\no zmluvnej pokute obsiahnutých v Zmluve o spolupráci a v Dodatku GSL žalovaný opäť len zopakoval\ntvrdenia produkované už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom odkazuje na ods. 24 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, kde sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu. Vymedzenie\nkonkurenčnej činnosti v čl. 6.5 Zmluvy o spolupráci, ktorú sa žalovaný v dohodnutom období zaviazal\nnevykonávať, sa viaže na činnosť v oblasti finančného sprostredkovania na území Slovenskej republiky.\nDojednanie je určité a po materiálnej stránke absolútne opodstatnené, keď rozsah obmedzenej\nčinnosti zodpovedá konkrétnemu odvetviu, v ktorom podniká žalobca. Vymedzenie konkurenčnej\nčinnosti je v Zmluve o spolupráci dostatočne určité a plne zodpovedá § 672a Obchodného zákonníka\na neobmedzovala žalovaného viac než vyžadovala potrebná miera ochrany žalobcu. Konkrétna\nkonkurenčná doložka uvedená v čl. 6.5 Zmluvy o spolupráci už aj skôr prešla testom platnosti v\nrámci jej posúdenia súdmi, o čom svedčí napr. obsah rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n7CoPr/10/2019-234 zo dňa 24.02.2021. Odchod ku konkurencii (spolu s ďalšími spolupracovníkmi) bol\nrozhodnutím žalovaného, ktoré urobil s vedomím, že porušuje dojednanú konkurenčnú doložku a že\nzmluva s takým konaním spája konkrétne dôsledky. Zmluva o spolupráci nespája právo na uplatnenie\nzmluvnej pokuty s dôvodmi na skončenie zmluvy, ale výlučne s konkurenčným pôsobením v oblasti\nfinančného sprostredkovania.\n22. Žalobca sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že zabezpečovaná povinnosť nebola medzi\nstranami dojednaná zrozumiteľne a dostatočne určito. V čl. 4.8 Dodatku sa uvádza priamy odkaz na\nporušenie čl. 6 bod 6.5 Zmluvy o spolupráci - „V prípade, že vedúci spolupracovník poruší ustanovenie\nčl. 6 bod 6.5 zmluvy o spolupráci, vznikne OVB právo na uplatnenie zmluvnej pokuty....“ Článok 6.5\nzmluvy o spolupráci, vo vzťahu k prejednávanému prípadu druhá veta článku 6.5 zmluvy, celkom\njasne a zrozumiteľne uvádza, že spolupracovník (žalovaný) sa zaviazal, že počas 6 mesiacov po\nukončení zmluvy nebude na území SR bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu pôsobiť v\noblasti finančného sprostredkovania. Všeobecné a bližšie nešpecifikované tvrdenia žalovaného ohľadne\núdajnej nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti neobstoja.\n23. Žalovaný v bode VI odvolania označenom ako „výška zmluvnej pokuty“ poukazuje na § 672a\nObchodného zákonníka, uvedené ustanovenie však nemá vo vzťahu\nk ustanoveniam o zmluvnej pokute (čl. 4.8 Dodatku GST), nie ešte k jej výške, akýkoľvek vzťah\na vzťahuje sa na tzv. konkurenčnú doložku. Bez bližšieho vysvetlenia relevantnosti žalovaný ďalej\nv odvolaní uvádza, že súd mal prihliadnuť na okolnosti ukončenia zmluvy o spolupráci. Súd na\ntieto okolnosti prihliadol, keď v súlade s vykonaným dokazovaním konštatoval, že sa tak stalo na\nžiadosť žalovaného (bod 20. odôvodnenia), ktorej žalobca vyhovel a argumentáciu žalovaného správne\nvyhodnotil ako účelovú (bod 23. odôvodnenia). Výška uplatnenej zmluvnej pokuty zodpovedá spôsobu\nvýpočtu dohodnutému v Dodatku GST, ktorý sa vzhľadom na povahu a charakter práva zabezpečeného\nzmluvnou pokutou odvíja od postavenia žalovaného na pozícii GST a dĺžky trvania jeho pôsobenia na\ntejto pozícii.\n24. K námietkam žalovaného voči nároku žalobcu na vrátenie tzv. stornoprovízií žalovaný opätovne\nzopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté už v jeho predchádzajúcich písomných podaniach. Súd prvej\n\ninštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku obsiahlo a vyčerpávajúco zdôvodnil posúdenie\ntohto nároku ako nároku uplatneného oprávnene, a to aj v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora\nEÚ vo veci C 48/16 ERGO poisťovňa c/a E. F., na ktorý poukazoval žalovaný. V konaní pred súdom\nprvej inštancie bol listinnými dôkazmi doplnenými výsluchom žalobcu podrobne preukázaný spôsob\nvýpočtu stornoprovízií a jeho správnosť bola podporená konkrétnymi príkladmi výpočtu vzťahujúcimi\nsa na uplatnené stornoprovízie. Spôsob výpočtu žalovaný v konaní vecne nerozporoval. Všeobecné a\núčelové tvrdenia žalovaného neobstoja.\n25. Žalobca záverom zdôrazňuje, že zmluva bola ukončená na základe žiadosti žalovaného, v ktorej\nsa ani v náznakom neuvádza, že dôvodom ukončenia spolupráce by malo byť akékoľvek konanie\nžalobcu. Svedok K.. Q. uviedol, že žalovaný dosahoval u žalobcu v celku zaujímavé výsledky,\nskutková konštrukcia žalovaného (ktorou sa snaží odôvodniť skončenie spolupráce so žalobcom), že\nbol k ukončeniu spolupráce donútený zablokovaním prístupu do portálu, je potom celkom nelogická.\nSvoj postup žalovaný koordinoval aj s ďalšími svojimi vtedajšími kolegami, s ktorými spoločne od\nžalobcu odišli ku konkurencii, ako sám uviedol pri výsluchu. Štylizovanie sa žalovaného do role obete\nnemá logický základ. Podľa čl. 7.12 druhá veta Zmluvy o spolupráci, žalovaný v prípade porušenia\nkonkurenčnej doložky nemal nárok na úhradu akýchkoľvek provízií, na ktoré by mu inak (v prípade\nneporušenia konkurenčnej doložky) mohol vzniknúť nárok po skončení spolupráce.\n26. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zotrval na obsahu odvolania,\nopakovane uviedol, že nerozporuje tvrdenie žalobcu, že už v rámci podanej žaloby uviedol tak nároky\nvoči žalovanému, ako aj nároky žalovaného na provízie voči žalobcovi a tieto korektne zohľadnil\n(započítal) pri určení výšky svojej uplatňovanej pohľadávky. Naopak od začiatku konania poukazuje\nna to, že ešte pred ukončením spolupráce mu bol znemožnený prístup do provízneho konta, žalobca\nsa nevedel vyjadriť, či boli započítané k dlžnej sume aj provízie, na ktoré mal žalovaný nárok až\ndo údajného porušenia konkurenčnej doložky. Žalovaný si nárok uplatniť nemohol, keďže nepozná\njeho výšku, keďže nemá prístup do svojho konta ešte z obdobia pred ukončením spolupráce so\nžalobcom. Táto informácia je pre žalovaného dôležitá pre potreby uplatnenia hmotnoprávnej námietky,\nprípadne vzájomnej žaloby v tomto súdnom konaní, tiež z dôvodu, že rozporuje výšku dlžnej sumy\na poukazoval na to, že vzájomné nároky žalobcu a žalovaného neboli započítané správne, a aj pre\nsúd pre posúdenie primeranosti konkurenčnej doložky a prípadnej zmluvnej pokuty. Žalovaný si je\nplne vedomý, že dôkazné bremeno tvrdenia je na jeho strane, avšak nemá možnosť svoje tvrdenia\npreukázať, keďže k dôkazom nemá prístup. Žalovaný mal v úmysle si nárok voči žalobcovi v tomto\nkonaní uplatniť, avšak nebolo to možné práve z dôvodu, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania\nvykonané neboli. Žalovaný si je plne vedomý, že nejde o spor s ochranou slabšej strany a strany majú\nrovnaké práva a povinnosti, každopádne je nutné zohľadniť, že to bol práve žalobca, ktorý si nárok voči\nžalovanému uplatňuje a ktorý dlžnú sumu vypočítal, vzájomné pohľadávky započítaval a ako jediný má\nprístup k údajom, ktoré do súdneho konania nedoložil. Žalovaný tvrdenia žalobcu, že prakticky hneď po\nukončení spolupráce so žalobcom uzavrel zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou Finportal, a.s., z čoho\nvyplýva, že počas 6 mesiacov nasledujúcich po ukončení spolupráce so žalobcom pôsobil v oblasti v\noblasti finančného sprostredkovania, považuje za nepodložené, nakoľko žalobca nemá a nemôže mať\nvedomosť, kedy a za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi ním a treťou osobou. Samotný\nzápis v registri nemôže automaticky znamenať vykonávanie reálnej činnosti konkurujúcej žalobcovi.\nŽalovaný opakovane namieta, že požadoval preukázanie výšky nároku na provízie, na ktoré mal nárok,\naby bolo súdu zrejmé, či konkurenčná doložka neprimeraným spôsobom obmedzovala žalovaného\nalebo nie a aby mohol dôkladne posúdiť, či konkurenčnú doložku neobmedzí v zmysle ustanovení\nObchodného zákonníka. Súd má na absolútnu neplatnosť prihliadať ex offo, na neurčitosť konkurenčnej\ndoložky v zmysle rozhodovacej praxe súdov poukazoval v odvolaní ako aj vo svojich vyjadreniach.\nKeďže je podľa jeho názoru absolútne neplatné dojednanie konkurenčnej doložky, takisto ustanovenia\no zmluvnej pokute nemôžu byť platným. K argumentu žalobcu, že podľa čl. 7.12 druhá veta Zmluvy o\nspolupráci, žalovaný v prípade porušenia konkurenčnej doložky nemal nárok na úhradu akýchkoľvek\nprovízií, na ktoré by mu inak (v prípade neporušenia konkurenčnej doložky) mohol vzniknúť nárok\npo skončení spolupráce žalovaný uvádza, že mal však nárok na vyplácanie provízií aj následne po\nukončení spolupráce až po údajné porušenie konkurenčnej doložky. Za niekoľko mesiacov (obdobie\npočas spolupráce a následné obdobie po registráciu) mu provízie vyplácané neboli.\n27. Žalobca doručil k replike žalovaného svoju odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že žalovaný sa usiluje\nnavodiť dojem, že z dôvodov na strane žalobcu údajne nemohol\n\nv konaní uplatniť svoju obranu formou „hmotnoprávnej námietky, prípadne vzájomnej žaloby.“ Uplatnenie\nakýchkoľvek nárokov v súdnom konaní je len v moci danej procesnej strany, ak sa žalovaný domnieval,\nže mal ďalšie nároky voči žalobcovi (nad rámec tých, ktoré už uviedol sám žalobca v žalobe), ktoré\nby mali byť v tomto konaní zohľadnené, bolo jeho primárnou procesnou povinnosťou takéto nároky\nšpecifikovať, čo neurobil. Súd prvej inštancie sa preto nemohol zaoberať akýmikoľvek neuplatnenými\nnárokmi žalovaného. Podľa žalobcu bolo v možnostiach žalovaného aj bez potreby súčinnosti žalobcu\noznačiť minimálne to, za sprostredkovanie akých zmlúv a ktorým klientom mu mal vzniknúť údajný\nďalší nárok na províziu a za aké obdobie. Žalobca hodnotí ako nepravdivé aj tvrdenie žalovaného, že\nnavrhoval súdu prvej inštancie vykonať v tomto smere dokazovanie. Všeobecné tvrdenia žalovaného\nadresované žalobcovi v rámci podaní rozhodne nemožno považovať za riadne uplatnené návrhy na\nvykonanie dokazovania v zmysle CSP.\n28. Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný\nzástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu\nzákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom\nobchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.\n29. Podľa § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku,\nktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného,\nobmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.\n30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n31. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379\na § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolaní bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej\ntabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred\njeho vyhlásením dňa 04.04.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaním\nžalovaného, ako aj obsahom vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny.\n33. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky 2.867,60 eur,\nktorá je výsledkom započítania nárokov sporových strán zo Zmluvy o spolupráci, a to nároku žalobcu\nvoči žalovanému z titulu storna žalovaným sprostredkovaných zmlúv uplatnených partnermi za zmluvy,\nza ktoré boli žalovanému vyplatené provízie vo výške 2.820,66 eur, neuhradených faktúr za mobil a\ntablet 48,60 eur (3x10 eur + 18,60 eur) a zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a nároku žalovaného\nvoči žalobcovi z titulu nevyplatenej provízie a stornorezervy vo výške 2.001,66 eur. Odvolací súd sa so\nzáverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca preukázal nárok uplatnený žalobou, plne\nstotožňuje. Žalovaný v tak v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní neargumentuje\nskutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu\nalebo jeho právneho hodnotenia. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné.\n34. Žalovaný odvolaciu námietku nevykonania navrhnutých dôkazov odôvodňuje tým, že v záujme\nuplatnenia vzájomnej žaloby navrhol, aby súd vyzval žalobcu na preukázanie výšky provízií, na ktoré\nmal nárok pár mesiacov pred a po ukončení spolupráce a predloženie potvrdenia, kedy došlo k\nzablokovaniu prístupu zˇalovane´ho do provízneho konta a kedy k ukončeniu vyplácania provízií. Tu\nje potrebné zdôrazniť, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach,\nod navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie\ndôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených\n(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu\nkorigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh\nkonania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch\npredmetu konania a neuberalo sa smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je\n\nrelevantný. Relevantným z pohľadu podstaty prejednávanej veci je len také dokazovanie, ktoré má viesť\nk preukázaniu skutkových tvrdení v konaní uplatnených nárokov. Žalovaný však akýkoľvek nárok voči\nžalobcovi z titulu neuhradených provízií za ním sprostredkované obchody vzájomnou žalobou v konaní\nneuplatnil, preto nemôže v odvolacom konaní namietať, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie\nohľadom nároku, ktorý nebol predmetom konania. Odvolací súd zároveň dodáva, že sám žalovaný\nuviedol, že mu neboli vyplatené provízie za obchody sprostredkované v mesiaci apríl 2020 (splatné\nmáj 2020) vo výške 1.576,66 eur, teda nárok kvalifikoval v tejto časti čo do dôvodu a výšky zhodne so\nžalobcom. I v prípade, ak by žalovaný nárok na provízie (z iných zmlúv alebo v inej výške) vzájomnou\nžalobou uplatnil, sám mal mať vedomosť, za ktoré ním sprostredkované zmluvy mu mal vzniknúť nárok\nna províziu, o parametroch tej ktorej sprostredkovanej zmluvy, preto by bolo v rozpore s čl. 8 základných\nprincípov CSP, ktoré ukladá strane povinnosť označiť skutkové tvrdenia a podoprieť svoje tvrdenia\ndôkazmi, uložiť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť protistrane. Tvrdenie žalovaného, že žalobca\nnezohľadnil provízie, na ktoré mal žalovaný voči žalobcovi nárok, nezodpovedá obsahu spisu, keď\nžalobca zohľadňoval nároky žalovaného z titulu nevyplatenej provízie a stornorezervy vo výške 2.001,66\neur.\n35. Žalovaný opätovne namieta nevykonania dokazovania z dôvodu nesprávneho výpočtu dlžnej sumy,\nktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje a z dôvodu, že žalovaný rozporoval sumu stornoprovi´zii´\nuplatnenu´ zˇalobcom, výpočet stornoprovízií považuje za nejasný a chaotický. Odvolací súd konštatuje,\nže súd prvej inštancie mal zo žalobcom predložených dôkazov nárok na vrátenie stornoprovízií za\npreukázaný\n(z predloženého prehľadu storien, províznych listín a potvrdení finančných inštitúcií celkovo 2.820,66\neur, týka sa zmlúv MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne, Kooperativa poisťovňa, a.s. a Basler\npoisťovňa). Civilný sporový poriadok aj na popretie skutkových tvrdení kladie určité kvalitatívne nároky.\nAk strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia\no predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Nestačí teda\nlen všeobecné konštatovanie žalovaného, že popiera skutkové tvrdenia uvedené žalobcom k sume\nstornoprovi´zii´, ale musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Žalovaný\nvšak neuviedol konkrétne tvrdenie, ktorý konkrétny nárok žalobcu titulom stornoprovízií nie je dôvodný,\nči aká by mala byť podľa žalovaného správna suma stornoprovízií. V civilnom sporovom poriadku\nneplatí vyšetrovací princíp, a teda nie je povinnosťou súdu konajúceho vo veci, a ani odvolacieho súdu,\ndomýšľať si, na ktorú konkrétnu stornoprovíziu v predložených províznych listinách podľa žalovaného\nžalobca nemá nárok, či ktorú považuje za nesprávne vypočítanú.\n36. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj skutočnosťou, či na\n´rok na vra´tenie provi´zie zo je v su´lade s rozhodnuti´m Su´dneho dvora EU´ vo veci ERGO poisťovňa\nproti E.F. F., rozsudok vo veci C 48/16, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí riešil\notázky, či sa má „zmluva medzi zastúpeným a treťou stranou sa nerealizuje“ v článku 11 smernice Rady\nz 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných\nobchodných zástupcov (86/653/EHS) vykladať tak, že sa ním rozumie úplná nerealizácia zmluvy alebo\naj čiastočná nerealizácia zmluvy (v ods. 44 rozsudku SD uvádza, že vzťahuje nielen na prípady úplnej\nnerealizácie, ale tiež na čiastočnej nerealizácie zmluvy); otázku, či sa má článok 11 ods. 2 smernice\n86/653 vykladať tak, že nie je odchýlením v neprospech zástupcu také ustanovenie zmluvy o obchodnom\nzastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie, ak sa zmluva medzi\nzastúpeným a treťou osobou nerealizuje v predpokladanom rozsahu, resp. v rozsahu, ktorý určuje\nzmluva o obchodnom zastúpení (SD uvádza, že nie je, pokiaľ je časť provízie, ktorá sa musí vrátiť,\nprimeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia nie je dôsledkom okolností\npripísateľných zastúpenému) a napokon v tretej otázke Súdny dvor riešil výklad pojmu „okolnosti, ktoré\nsú pripísateľné zastúpenému“. Sama skutočnosť, že sa Súdny dvor v rozhodnutí C 48/16 „venoval\nfinančnému sprostredkovaniu vo vzťahu k povinnosti finančného agenta vrátiť peňažnú odplatu“ bez\nďalšieho neznamená, že rieši skutkovo a právne identickú vec a ani z odvolania žalovaného nie je\nodvolaciemu súdu zrejmé, v čom by mal byť nesúlad záverov súdu prvej inštancie v napadnutom\nrozhodnutí s rozhodnutím SD EU vo veci\nč. C 48/16.\n37. Žalovaný ďalej namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o platnosti dojednania tzv.\nkonkurencˇnej dolozˇky čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci z dôvodu neurčitosti a rozporu so zákonom\npre rozpor s § 672a ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného\n\nnestotožňuje. Konkurenčná doložka upravená v 672a Obchodného zákonníka je stanovená na ochranu\noprávnených záujmov zastúpeného pri jeho účasti v hospodárskej súťaži; zastúpený sa konkurenčnou\ndoložkou chráni pred činnosťou obchodného zástupcu, ktorá by mala súťažnú povahu. Požiadavkou na\nobmedzenie zákazu konkurencie, ako z hľadiska doby jej trvania, tak z hľadiska územného a prípadne\ntiež osobného rozsahu (čo do okruhu tretích osôb), potom zákonná úprava sleduje ochranu oprávnených\nzáujmov odchodného zástupcu ako podnikateľa. Ide o to, aby obmedzenie práva obchodného zástupcu\npodnikať malo jasne vymedzené hranice, stanovené v konkurenčnej doložke a aby takto dojednaný\nzákaz konkurencie neobmedzoval obchodného zástupcu viac, než koľko vyžaduje potrebná miera\nochrany zastúpeného. V ust. § 672a Obchodného zákonníka sa premieta ústavný princíp, zakotvený i\nv čl. 26 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého, každý má právo na slobodnú voľbu\npovolania a prípravu na neho, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú hospodársku činnosť (tiež\nčl. 35 ods. 1 Ústavy SR) a zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní\nalebo činností (aj čl. 35 ods. 2 Ústavy SR) (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/14/2017). Podľa\nčl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci, veta druhá, sa žalovany´ zava¨zuje počas platnosti zmluvy a 6\nmesiacov po ukoncˇeni´ zmluvy nevykona´vať na u´zemi´ Slovenskej republiky bez predcha´dzaju´ceho\npi´somne´ho su´hlasu zˇalobcu činnosť konkurenčnú k činnosti žalobcu, najmä akýmkoľvek spôsobom\npôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania. Dojednanie konkurenčnej doložky určito a zrozumiteľne\nupravuje územný a časový a aj vecný rozsah obmedzenia konkurenčnej činnosti žalovaného, ktorou\nje konkurenčná činnosť podnikaniu žalobcu, najmä oblasť finančného sprostredkovania. Námietka\nneurčitosti právneho úkonu, ktorá má podľa žalovaného spočívať v tom, že zo znenia konkurenčnej\ndoložky nevyply´va, o za´kaz akej cˇinnosti by malo i´sť, je nedôvodná. Obsah konkurenčnej doložky\nsa neprieči § 672a ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\nmá za to, že dojednané obmedzenie žalovaného nepredstavuje neprimeraný zásah do konkurenčného\nprostredia, pričom odkazuje odvolateľa na odsek 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ\nžalovaný odvodzuje ním namietanú neprimeranosť zmluvného dojednania absenciou finančnej náhrady,\nodvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka nevyplýva odplatný\ncharakter konkurenčnej doložky, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Zásada primeranosti upravená v\n§ 672a ods. 2 Obchodného zákonníka pomeruje obmedzenia obchodného zástupcu s požiadavkou\npotrebnej miery ochrany zastúpeného, teda neznamená, že by právna úprava vyžadovala dojedanie\nkonkurenčnej doložky za osobitnú odplatu.\n38. Za rozpornú s obsahom Zmluvy o spolupráci považuje odvolací súd tiež námietku žalovaného, že\nneporušil ustanovenie čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci (tzv. konkurencˇnú dolozˇku), nakoľko nevstúpil\ndo žiadneho priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu, pretozˇe neuzatvoril zmluvu\nso zmluvny´m partnerom zˇalobcu, ale so spolocˇnosťou Finporta´l a.s. a z dokazovania nevyplýva, že\nskutočne vykonával činnosť konkurujúcu žalobcovi. Odvolateľ zjavne nesprávne cituje len vetu prvú\ndojednania čl.6 bod 6.5 zmluvy o spolupráci, ktorá sa však týka konkurenčnej činnosti v priamom\nzmluvnom vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu. Veta druhá upravuje zákaz konkurencie vo vzťahu\nk predmetu činnosti žalobcu, t.j. činnosti konkurenčnej k podnikaniu žalobcu, najmä oblasti finančného\nsprostredkovania. Skutkový aj právny záver súdu prvej inštancie o naplnení predpokladu deliktuálneho\nkonania žalovaného s následným dovodením povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, odvolací súd hodnotí\nako vecne správny. Odvolací súd k dôvodnosti uplatnenej zmluvnej pokuty odkazuje odvolateľa na odsek\n24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil aj námietku neplatnosti\ndohody\no zmluvnej pokute z dôvodu absencie zrozumiteľného a dostatočne určitého vymedzenia\nzabezpečovanej povinnosti, neplatnosti Dodatku č. 1 k zmluve z dôvodu absencie potrebného počtu\npodpisov pre konanie v mene žalobcu a nesprávneho výpočtu výšky zmluvnej pokuty. Odvolací súd\nkonštatuje, že s námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a odkazuje odvolateľa\nna odsek 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Námietka výpočtu výšky zmluvnej pokuty je\nnedôvodná, nakoľko suma 2.000 eur ako fixná výška uplatnená žalobcom vyplýva z bodu 4.8 písm. a)\nDodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci, za žalobcu opatreného podpisom dvoch konajúcich osôb (ako je\nzjavné z jeho vyhotovenia na č.l. 18).\n39. Žalovaný v časti VI. odvolania označenej ako „Výška zmluvnej pokuty“ namieta, že sa súd prvej\ninštancie nevysporiadal s primeranosťou zmluvnej pokuty a cituje na podporu odvolacej námietky\nznenie ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka. Odvolací súd však uvádza, že žalovaným\nuvádzané ustanovenie upravuje možnosť súdu obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú konkurenčnú\ndoložku v prípade, že by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera\n\nochrany zastúpeného, nijakým spôsobom neupravuje výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností\nvyplývajúcich z dojednanej konkurenčnej doložky. Obchodný zákonník umožňuje súdu upraviť výšku\nzmluvnej pokuty len postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje moderačné\noprávnenie súdu vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade moderácie\nzmluvnej pokuty je nutné mať na zreteli, že moderačné právo súdu je zásahom do zmluvnej voľnosti\nobchodných záväzkových vzťahov a hoci ho zákon predpokladá a upravuje, malo by ísť o zásah\nvýlučne výnimočný. Odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade neboli splnené ani podmienky\nna moderáciu zmluvnej pokuty a jej zníženie, nakoľko žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie\nvyužitie moderačného oprávnenia nenavrhol. S ohľadom na odôvodnenie odvolacej námietky odvolací\nsúd uvádza, že dojednaná výška zmluvnej pokuty nie je dôvodom pre obmedzenie konkurenčnej doložky\nalebo jej vyhlásenie za neplatnú.\n40. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta „výsluch svedka“ ako irelevantný (zrejme svedka K.. Q., pozn.\nodvolacieho súdu), nakoľko spolupracuje so zˇalobcom a tiež z dôvodu, že sa nevedel vyjadriť k\nokolnostiam ukoncˇenia spolupra´ce medzi zˇalobcom a zˇalovany´m. Žiaden z týchto dôvodov nie\nje spôsobilý vyvodiť záver o nehodnovernosti svedka alebo nerelevantnosti obsahu jeho výpovede\npre rozhodnutie. Spochybňovanie objektívnosti výpovede svedka iba na základe kolegiálneho alebo\niného spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovede spochybňovali aj iné, objektívne\nzadokumentované skutočnosti a dôkazy by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie\nnepravdivosti“ svedeckej výpovede.\n41. Žalovaný napokon v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť rozsudku, podľa odvolateľa napadnuté\nrozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, aj argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Namietané pochybenia je\npotrebné subsumovať ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie\nnesprávnym postupom (v rozpore s § 220 CSP) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd odvolanie\nani z tohto dôvodu nevzhliadol ako dôvodné. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS\n115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods.\n1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa názoru\nodvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutia. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,\ndokazovanie navrhnuté stranami, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za\nnepreskúmateľný. To, že žalovaný\ns odôvodnením rozsudku subjektívne nesúhlasí, nič nemení na skutočnosti, že z jeho obsahu je možné\nidentifikovať, akými myšlienkovými pochodmi sa súd riadil pri jeho vydaní. Ako vyplýva z judikatúry\nÚstavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. Nález Ústavného súdu SR,\nsp. zn. III. ÚS 119/03-30). Európsky súd pre ľudské práva (napr. v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko)\nkonštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, avšak s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie.\n42. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,\nktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, obsahom odvolania je fakticky identická\nargumentácia, ako bola obsahom jeho procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou\nsa ale súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Odvolací súd nepovažoval žalovaným uplatnené dôvody\n\nodvolania za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne\nsprávny potvrdil.\n43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1\nv spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,\nodvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto\nodvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/4/2021", "guid": "f13c7eb3-bd88-40fd-8005-6d774e5b5d93:c5a0817b-7472-4567-8ac3-0117c52c77a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "eb39eaf8-4390-4df6-bd12-b0e4be4637ed:53aacc3a-f55b-4b99-9439-9e54cd2a7b08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3512209399.1", "spisova_znacka": "5Obdo/14/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/14/2017 z 26. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3512209399.1"}, {"guid": "22689c7f-eff2-4bf0-ab49-97d516bac43c:ce24d7de-4391-4e7d-b3d2-777205e4ca75", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1317218554.2", "spisova_znacka": "7CoPr/10/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/10/2019 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1317218554.2"}, {"guid": "4c5f0592-f75c-4544-9783-a66a6595c72c:dc79e8a0-5e9e-46cf-b328-ca9666a5f57c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7915209946.1", "spisova_znacka": "4Cob/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/2/2017 z 21. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7915209946.1"}, {"guid": "d385835a-c527-496c-b9b2-d6ebb1cb8207:48b7bc6c-1d44-41c3-9222-b4f7ea19be2f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112205457.3", "spisova_znacka": "14Cob/353/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/353/2014 z 16. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112205457.3"}], "citovane_v": []}