{"guid": "c11ed5b8-5e39-4c42-9584-eb4f9e042855:eb97c15b-d73f-4de4-b6c5-510a18c823a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2", "spisova_znacka": "7Co/110/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/110/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 7Co/110/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2", "identifikacne_cislo": "6121266729", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb97c15b-d73f-4de4-b6c5-510a18c823a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/110/2025\n6121266729\n30. 09. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nMgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: AIDER Slovensko s.r.o., so sídlom\nSilvánská 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna\nInsurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. Advokátska\nkancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097,\no zaplatenie 1.263,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava III zo dňa 21.11.2024, č. k. B1-33Cb/58/2021-210, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v závislom výroku III. a IV. o nároku na náhradu trov konania m e\nn í tak, že žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 45,72 %.\nIII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n920,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 920,71 eur od 21.03.2019 do\nzaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku konanie zastavil\n(výrok II.), žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie\nzastavené v rozsahu 27,14 % (výrok III.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 72,86 % (výrok IV.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, 2 písm. b) a c), § 4 ods. 4,\n§ 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), ust. § 797\nods. 2 a 4, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z.\nObčiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“) a\nvecne tým, že konajúci súd mal na základe vykovaného dokazovania za preukázané, že dňa 03.03.2019\ndošlo k vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle značky B. B., EČV: R. (ďalej aj ako „poškodené\nmotorové vozidlo“), ktorého vlastníkom v tom čase bola p. R. T., F. XXX, C.,\nnar. XX.XX.XXXX\n(ďalej len „poškodený“), pričom za škodu na poškodenom motorovom vozidle zodpovedá vozidlo X. B.,\nEČV: R. (ďalej len „motorové vozidlo škodcu“).\nO vzniku škody bol spísaný medzi účastníkmi\nškodovej udalosti záznam o nehode, poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného,\nnakoľko motorové vozidlo škodcu bolo povinne zmluvne poistené za škodu pri prevádzke motorového\nvozidla u žalovaného a žalovaný túto skutočnosť zaevidoval vo svojom informačnom systéme pod\n\nč. 9566977460 (ďalej aj len ako „poistná udalosť“ alebo „škodová udalosť“). Žalovaný po prešetrení\npoistnej udalosti zaslal poškodenému list zo dňa 07.03.2019, kde poškodeného oboznámili s ukončením\nlikvidácie poistnej udalosti a výškou škody na poškodenom motorovom vozidle, ktorá v zmysle kalkulácie\nžalovaného predstavovala sumu 118,29 eur. Dňa 09.04.2019 poškodený postúpil Zmluvou o postúpení\npohľadávky všetky svoje práva a nároky z uvedenej poistnej udalosti na žalobcu (ďalej len „Zmluva o\npostúpení pohľadávky“), pričom táto skutočnosť bola žalovanému oznámená dňa 20.08.2019. Žalobca si\nza účelom zistenia skutočnej výšky škody, ktorá pri poistnej udalosti vznikla, obstaral kalkuláciu nákladov\nna opravu poškodeného motorového vozidla, vypracovanú spoločnosťou AUTO - RÁCZ s.r.o., Kalnická\ncesta 16, Levice (ďalej len „kalkulácia nákladov“). Zo záverov kalkulácie nákladov vyplynulo, že skutočná\nškoda na poškodenom motorovom vozidle predstavuje celkovú sumu 1.381,92 eur, z ktorej vychádzal\nžalobca pri podaní žaloby. Následne si žalobca nechal vypracovať Znalecký posudok č. 27/2023 znalcom\nP.. Z. A. - znalcom v odbore Doprava (ďalej len „Znalecký posudok č. 27/2023“), podľa ktorého výška\nškody na poškodenom motorovom vozidle predstavuje sumu 1.039 eur. V nadväznosti na uvedené\nžalobca zobral žalobu v časti istiny vo výške 342,92 eur spolu s príslušenstvom späť. Skonštatoval,\nže predmetom sporu tak bol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla škodcu, a to z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla. Medzi sporovými stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o povinnom\nzmluvnom poistení škodcu u žalovaného, vznik a priebeh dopravnej nehody resp. škodovej/poistnej\nudalosti, ani úhrada poistného plnenia vo výške 118,29 eur zo strany žalovaného a spornou ostala\notázka stanovenia výšky spôsobenej škody, príčinná súvislosť poškodenia pravého predného blatníka\npoškodeného motorového vozidla so škodovou/poistnou udalosťou, ako aj nárok žalobcu na zaplatenie\núrokov z omeškania. Konajúci súd ozrejmil účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ktorého primárnym\núčelom je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým\nvozidlom škodcu tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi,\ns ktorým mal škodca uzatvorenú poistnú zmluvu a aj tým, že v rámci združenia zodpovednostných\npoistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných\nnehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Poukázal na to, že vo\nvšeobecnej rovine sa jedná o snahu zákonodarcu o zjednodušenie postupu v prospech poškodených\nsmerujúceho k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu, v kontexte čoho je potrebné\nvnímať aj samotnú kompenzáciu škody zo strany žalovaného spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla škodcu resp. poistníka žalovaného. K rozsahu poistenia zodpovednosti poukázal na ust. § 4\nzákona č. 381/2001 Z. z. (hradí sa škoda na zdraví, náklady pri usmrtení, škoda vzniknutá poškodením,\nzničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením,\nušlý zisk, pričom nárok na náhradu škody si je poškodený oprávnený uplatniť proti poisťovateľovi a\nje povinný svoj nárok preukázať). S odkazom na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pojem\nskutočnej škody a ušlého zisku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)\nsp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009; R 55/1971; R 25/1990) ako aj na funkciu náhradu škody,\nuviedol súd prvej inštancie, že účelom ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je taký postup, aby sa\npoškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým\nvýkladom zákona, že nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do\npôvodného stavu na poškodeného resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať\noproti škodcovi, t. j. poistníkovi žalovaného, pričom nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti\nkonkrétneho segmentu opravy a je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať (rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/3/2019 zo dňa 16.04.2019). V súlade s uvedeným prvoinštančný\nsúd skonštatoval, že žalobca správne poukázal, že z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška č. 492/2004\nZ. z.“), z jej prílohy č. 6 bodu 38 vyplýva, že výška škody podľa Občianskeho zákonníka je skutočná\nškoda, ktorá vznikla na vozidle jeho poškodením, prípadne odcudzením, pod pojmom skutočná škoda sa\nrozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci\nstav a na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená.\nV zmysle uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie platí, že nárok na náhradu škody vzniká\nuž okamihom vzniku škodovej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy poškodeného motorového\nvozidla, teda právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku na náhradu škody, je škodová udalosť\na pri posudzovaní dôvodnosti krátenia poistného plnenia, súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či zo\nstrany poškodeného došlo k riadnemu splneniu jeho povinností a následne, či bol žalovaný oprávnený\nkrátiť poistné plnenie v ním vykonanom rozsahu. Z vykonaného dokazovania akýmkoľvek spôsobom\npodľa súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by poškodený porušil niektorú zo svojich zákonných\n\npovinností a nevykonal úkony nevyhnutné k úspešnému uplatneniu nároku na poskytnutie poistného\nplnenia, preto žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného patrí nárok na úhradu skutočnej\nškody podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dopravnou nehodou došlo k vzniku škody na\npoškodenom motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla škodcu, povinne zmluvne poisteného\nza zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, v dôsledku\nčoho vznikla poškodenému majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného\n(t. j. vznik škody na poškodenom motorovom vozidle) a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by\nbolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu (t. j. prostriedky nevyhnutné na\nvynaloženie, aby škody na poškodenom motorovom vozidle boli opravené tak, že zodpovedá celkovému\nstavu pred dopravnou nehodou). Žalovaný tak bol a je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla\npoškodením poškodeného motorového vozidla za škodcu (poistníka žalovaného), pričom žalovaný\nrelevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia; naopak žalobca preukázal\nsvoj nárok kalkuláciou nákladov, v zmysle ktorej by náklady na opravu poškodeného motorového\nvozidla predstavovali sumu 1.381,92 eur a Znaleckým posudkom č. 27/2023, podľa ktorého vypočítaná\nskutočná škoda na poškodenom vozidle predstavuje predstavovala sumu 1.039 eur. Poukázal na\nto, že rozdiel medzi kalkuláciu nákladov a výpočtom skutočnej škody podľa Znaleckého posudku č.\n27/2023 je podľa súdu prvej inštancie pochopiteľne spôsobený tým, že kalkulácia nákladov zodpovedala\nnákladom na celkovú opravu poškodeného motorového vozidla v tejto spoločnosti vrátane mzdových\nnákladov, čo je v prípade trhovej ekonomiky založenej na systéme slobodného podnikania a voľnej\nsúťaže prirodzené a že znalec pri kalkulácii skutočnej škody pri výkone znaleckej činnosti bol viazaný\nvyhláškou č. 492/2004 Z. z., ktorá má tendenciu náklady znižovať a že sám znalec uviedol, že pri výpočte\nnákladov na opravu poškodeného motorového vozidla použil program Audatex a pri cene za prácu (t.\nj. normohodinu) vychádzal z prieskumu trhu autorizovaných autoservisov vozidiel tov. zn. B. k dátumu\nvzniku škody. Zo Znaleckého posudku č. 27/2023 jednoznačne podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že\nna to, aby poškodené motorové vozidlo malo rovnakú všeobecnú hodnotu ako pred poškodením, je\npotrebné vynaložiť náklady na opravu v sume 1.039 eur, ktorá suma predstavuje skutočnú škodu v\nzmysle Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie podotkol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nie\nje rozhodujúce, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je oprava dokončená a tvrdiť, že pri\nstanovení peňažnej náhrady nie je možné vychádzať z nákladov na uvedenie do pôvodného stavu,\nak nie je vec skutočne opravená poškodeným alebo na jeho náklad, by popieralo povahu reštitúcie,\nvyplývajúcu z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a znamenalo činiť výšku škody závislú na\nnáhodných okolnostiach, ktoré sú pre ňu nerozhodné. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v\ninej výške pre prípad, že je poškodená vec opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie\nje, preto Znalecký posudok č. 27/2023 vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôkaz preukazujúci skutočnú\nvýšku škody na poškodenom motorovom vozidle, ktorá je vypočítaná v súlade s právnymi predpismi.\nNa uvedenom nič nezmení ani to, že poškodený si po škodovej udalosti uplatnil náhradu škody tzv.\nrozpočtom (svojpomocná oprava) a žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a relevantným\nspôsobom nepreukázal, že poistné plnenie poskytol v sume zodpovedajúcej výške škody vzniknutej\nna poškodenom motorovom vozidle. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.03.2019\n(ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“) len stroho konštatoval, že „lakovanie PP blatníka a predný\nstredný nárazník nepriznal, a to na základe vykonanej obhliadky MV škodcu a posúdenia technickej\nprijateľnosti možnosti vzniku uplatňovaných poškodení nesúvisí s PU“, ktorú svoju argumentačnú líniu v\nOznámení o poistnom plnení ďalej žalovaný nerozvinul ani ničím ďalším nepodložil, neuviedol ani akým\nopravám alebo čomu zodpovedá priznané poistné plnenie okrem vágneho „Primerané náklady na opravu\nrozpočtom“ a poškodenému priznal sumu 118,29 eur. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 797 ods.\n4 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá jednoznačnú povinnosť poisťovni (žalovanému) uviesť dôvody\nzníženia plnenia, pričom tieto dôvody nie je možné meniť, čo znamená, že na neskôr uvedené dôvody\npoisťovne, t. j. žalovaného, súd neprihliada (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22CoCsp/3/2023\nzo dňa 25.09.2023). Konajúci súd vo vzťahu k príčinnej súvislosti poškodenia pravého predného\nblatníka poškodeného motorového vozidla so škodovou udalosťou uviedol, že toto tvrdenie žalovaného\npramení z odborného vyjadrenia spoločnosti Slovexperta, s.r.o., pričom táto je v zmysle údajov z\nObchodného registra SR dcérskou spoločnosťou žalovaného, ktorý má väčšinový podiel zodpovedajúci\n84,99 %, resp. 85 %, preto z pohľadu konajúceho súdu nemôže ísť o objektívne a nezaujaté odborné\nvyjadrenie, ktorého cieľom je prispieť k objasneniu skutkových okolností, ktoré sú predmetom konania\na toto odborné stanovisko nevyhodnotil ako hodnoverný dôkaz preukazujúci technickú neprijateľnosť\npoškodenia pravého predného blatníka škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie nemal za preukázané,\nže P.. U. C. je osobou odborne spôsobilou na posudzovanie týchto odborných otázok a žalovaný zároveň\nnepredložil v konaní žiadny iný a najmä relevantný dôkaz, ktorý by preukázal ním prezentovanú absenciu\n\npríčinnej súvislosti medzi poškodením pravého predného blatníka poškodeného motorového vozidla a\nškodovou udalosťou, teda v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Naopak, zo záznamu o\ndopravnej nehode zo dňa 03.03.2019 vyplynulo, že okrem iného došlo aj k poškodeniu blatníka, pričom\nv zmysle bodu 13 záznamu o dopravnej nehode s označením „Plánik nehody“ sa jednalo o predný\nblatník s poškodením na pravej strane, rovnané vyplynulo aj z bodu 10 záznamu o dopravnej nehode s\noznačením „Hlavný smer nárazu“, a to vo vzťahu k obom vozidlám, pričom záznam o dopravnej nehode\nbol podpísaný poistníkom žalovaného, t. j. škodcom a rovnako aj poškodeným, čo vyjadruje súhlas\noboch účastníkov škodovej udalosti o jej priebehu a vzniknutej škode. Vo vzťahu k úrokom z omeškania\nsa konajúci súd nestotožnil s výkladom zákona č. 381/2001 Z. z. žalovaným, že Oznámením o poistnom\nplnení, v rámci ktorého poisťovňa resp. žalovaný krátil plnenie, splnil podmienky v zmysle ust. § 11\nods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda nenesie žiadnu zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu\nplnenia a jeho poskytnutie. Ak by súd pripustil takýto výklad, vo všeobecnosti by poisťovne mohli krátiť\npoistné plnenia v zásade bez akéhokoľvek rizika, pretože ak by ich aj dotknuté subjekty zažalovali, v\nzmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní s plnením ocitli až právoplatnosťou súdneho\nrozhodnutia a argumentáciu vyhodnotil ako účelovú (Krajský súd v Bratislave v rozsudku\nsp. zn.\n1Cob/100/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020). Podľa názoru konajúceho súdu je\nnevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho\nposúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože inak by v súvislosti s plnením poškodenému podľa\nzákona č. 381/2001 Z. z. bol nastolený stav, v ktorom by sa poisťovňa mohla vyhnúť svojim povinnosti,\na to pomocou neurčitej odpovede poškodenému bez akejkoľvek hrozby sankcie za takéto konanie.\nArgumentáciu žalovaného vo vzťahu k úrokom z omeškania si osvojil NS SR v rozsudkoch sp. zn.\n1Cdo/212/2017 a sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktoré však boli nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 214/2020 a sp. zn. III. ÚS 309/2020 zrušené (pozri aj uznesenie\nÚS SR sp. zn. I. ÚS 320/2021 zo dňa 04.08.2021). Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo\nvýške 1.263,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.263,63 eur od dňa\n21.03.2019, ktorá istina zodpovedala rozdielu medzi kalkuláciou ceny vo výške 1.381,92 eur a poistného\nplnenia poskytnutého zo strany žalovaného vo výške 118,29 eur. Žalobca následne dňa 27.04.2023\nzobral žalobu v časti istiny vo výške 342,92 eur spolu s príslušenstvom späť (t. j. 27,14 % z predmetu\nžaloby); predmet konania preto zodpovedá sume 920,71 eur. Dňa 05.03.2019 žalovaný ukončil šetrenie\npoistnej udalosti, pričom dňa 06.03.2019 oznámil Oznámením o poistnom plnení žalobcovi, že poistné\nplnenie nebude plniť v celom uplatnenom rozsahu. V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.\nbol žalovaný povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže\ntak neurobil, je od 21.03.2019 v omeškaní s plnením sumy 920,71 eur, preto súd prvej inštancie zaviazal\nžalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5 % (v súlade s nariadením\nč. 87/1995 Z. z.) zo sumy 920,71 eur od 21.03.2019\n(od dátumu požadovaného žalobcom)\ndo zaplatenia. V súlade s ust. § 144, § 145 ods. 1 a 2 zákona a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) súd prvej inštancie v súlade s dispozičným prejavom žalobcu\nkonanie vo zvyšku zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 1, § 255\nods. 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo\nkonanie zastavené v rozsahu 27,14 %, pretože v danom prípade procesne zavinil zastavenie konania\nžalobca, pretože vzal žalobu čiastočne späť, pričom v tejto časti nepreukázal, že žaloba bola podaná\ndôvodne, a že k čiastočnému späťvzatiu došlo na základe plnenia zo strany žalovaného. V časti, v ktorej\nsúd prvej inštancie meritórne rozhodol, bol úspešný žalobca, preto mu súd prvej inštancie priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bol v konaní úspešný, pričom tá zodpovedá\nrozsahu 72,86 %. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením,\npo právoplatnosti rozsudku.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I., III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný\nz dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzmenil a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného i\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zhrnul, že žalobca (právny nástupca poškodeného) si v konaní\nuplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1.263,63 eur s prísl. titulom náhrady škody z dôvodu\nškodovej udalosti dňa 03.03.2019, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu poškodeného motorového\nvozidla, pričom za škodu na poškodenom motorovom vozidle zodpovedá motorové vozidlo škodcu,\npovinne zmluvne poistené u žalovaného, že poškodený oznámil škodovú udalosť dňa 04.03.2019 a\nžalovaný prostredníctvom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. vykonal obhliadku poškodeného motorového\n\nvozidla a oznámil poškodenému závery obhliadky vozidla a kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom i\nkalkuláciu nákladov na opravu v neautorizovanom servise, že oznámil poškodenému, že k poškodeniu\npravého predného blatníka pri deklarovanej škodovej udalosti nemohlo dôjsť v ňou označenom rozsahu,\nteda že poškodený si u žalovaného uplatnil náhradu škody na základe rozpočtu, ktorý mu zaslal žalovaný\na na základe čoho mu žalovaný zaplatil náklady na opravu rozpočtom vo výške 118,29 eur. Poukázal na\nto, že poškodený bol vopred informovaný o možnostiach vysporiadania poistného plnenia žalovaným\n(opravou v autorizovanom servise, v neautorizovanom servise resp. pri oprave svojpomocne formou\nrozpočtu) a vybral si formu vysporiadania škody na jeho poškodenom motorovom vozidle, na základe\nčoho poskytol žalovaný poškodenému poistnú sumu. Žalobca (právny nástupca poškodeného) si uplatnil\nvoči žalovanému nárok na zaplatenie 1.263.63 eur ako skutočnej škody na poškodenom motorovom\nvozidle, ktorý nárok podporil kalkuláciou nákladov, ktorá spoločnosť ale nie je autorizovaným servisom\nmotorových vozidiel značky B. a ktoré vychádzali z hypotetických predpokladov, nie zo skutočných\nnákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla. Neskôr žalobca svoj nárok upravil\na podporil Znaleckým posudkom č. 27/2023 a znížil svoj nárok voči žalovanému na sumu 920,71 eur.\nNáklady na opravu poškodeného motorového vozidla predpokladané v Znaleckom posudku č. 27/2023\nboli podľa žalovaného teoretickým, hypotetickým výpočtom nákladov na opravu, ktoré určil znalec na\nzáklade prieskumu trhu autorizovaných servisov B. k dátumu vzniku škody a stanovil ich ako odhadované\nnáklady pomocou kalkulačného programu Audatex, teda nevyčísľoval skutočnú škodu, ktorá vznikla\nna poškodenom motorovom vozidle, ale predpokladané náklady na opravu, ak by sa realizovala v\nautorizovanom servise; v skutočnosti si ale poškodený poškodené motorové vozidlo nedal opraviť v\nautorizovanom servise (napokon ani v neautorizovanom). Teoretický a odhadovaný výpočet nákladov na\nopravu poškodeného motorového vozidla nepredstavuje podľa žalovaného skutočnú škodu a pokiaľ by\npoškodené motorové vozidlo bolo skutočne opravené v autorizovanom servise, nevyhnutne by boli pri\noprave použité originálne nové diely (ktoré v okolnostiach prípadu na poškodenom motorovom vozidle\nneboli použité), tieto skutočné náklady by boli servisom fakturované a boli by skutočnou škodu, ktorá by\npoškodenému vznikla. V okolnostiach prípadu však k oprave poškodeného motorového vozidla nedošlo,\npreto žalovaný zotrval na svojom názore, že poškodený (žalobca) nepreukázal skutočnú škodu ktorá\nmu mala na poškodenom motorovom vozidle vzniknúť. Žalobcom uplatnená škoda nebola preukázaná\naj z dôvodu, že niektoré poškodenia nesúviseli so škodovou udalosťou, nahlásenou poškodeným\na boli potvrdené aj výsledkami obhliadky poškodeného motorového vozidla a odborným vyjadrením\nspoločnosti Slovexperta s.r.o., ktorá vykonala obhliadku poškodeného motorového vozidla. Žalobca tak\nnepreukázal škodu, ktorú si uplatnil voči žalovanému ako skutočnú škodu, ktorá mala poškodenému\nvzniknúť, nepreukázal, že v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla boli vynaložené\nnáklady, ktoré si uplatňuje a nepreukázal, že poškodené motorové vozidlo bolo v tomto rozsahu\nopravené. Ak neboli vynaložené náklady na jeho opravu resp. ich žalobca ani nepreukázal, nie je\nmožné priznať uplatnený nárok na náhradu škody za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca\nnepreukázal ani príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou a škodou, ktorú si uplatnil, preto je jeho nárok\naj z tohto dôvodu nedôvodný a nepreukázaný. Žalovaný poukázal na skutkovo a právne porovnateľný\nspor, ktorý bol vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/193/2014 a na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 4Co/5/2017, na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6C/56/2016 a\nzdôraznil, že žalobca v spore so žalovaným nepreukázal, že poškodený skutočne vynaložil náklady na\nopravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1.381,92 eur, resp. 1.039 eur. Uzavrel, že poškodený\nnepredložil skutočné náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla, preto poškodený\nmá právo na náhradu škody zodpovedajúcej rozdielu medzi obvyklou (trhovou) cenou poškodeného\nmotorového vozidla pred poškodením a cenou poškodeného motorového vozidla v poškodenom stave\na pokiaľ sa však poškodený rozhodne pre opravu svojho poškodeného motorového vozidla, náklady\nna opravu musí reálne zdokladovať. Žalovaný zopakoval, že poškodený si po vzniku škodovej udalosti\nuplatnil náhradu škody tzv. rozpočtom, čo žalovaný plnil s tým, že poškodený nechce dokladovať\nžalovanému faktúru za opravu vozidla. Čo sa týka rozsahu plnenia na základe rozpočtu, plnenie bolo\nposkytnuté na základe obhliadky poškodeného motorového vozidla vykonanej Slovexperta, s.r.o, ktorá\nnásledne vypracovala kalkuláciu nákladov na opravu poškodení na poškodenom motorovom vozidle pri\ndeklarovanom strete s motorovým vozidlom škodcu. Spoločnosť Slovexperta. s.r.o. dospela k záveru, že\nna pravom prednom blatníka je aj nesúvisiace poškodenie, k čomu poškodený ani žalobca nepredložil\nžiadnu argumentáciu; uvedený záver potvrdzuje správnosť kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom\na kalkulácie nákladov na opravu v neautorizovanom servise, vypracovanej spoločnosťou Slovexperta,\ns.r.o. vo výške 118,29 eur, ktoré poskytol žalovaný poškodenému ako poistné plnenie (tzv. rozpočtom).\nŽalovaný namietal, že súd prvej inštancie považoval uplatnené nároky žalobcom voči žalovanému za\nskutočnú škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a nárok v plnom rozsahu považoval za oprávnený,\n\npričom s argumentáciou žalovaného o nesúvisiacej škode v časti poškodenia blatníka a nepreukázaním\nskutočnej škody sa nevysporiadal vôbec. Žalovaný považoval rozhodnutie za nesprávne, vychádzajúce\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež ho považuje za nepreskúmateľné, keďže sa súd prvej\ninštancie námietkami žalovaného, ktoré boli zásadné pre rozhodnutie vo veci samej, nezaoberal vôbec,\nnevysporiadal sa s nimi a ani neuviedol, z akého dôvodu ich odmietol, resp. nepovažoval za dôležité.\nSúd prvej inštancie neprihliadol na zásadnú obranu žalovaného, že v okolnostiach prejednávanej\nveci napriek tomu, že si žalobca uplatnil nárok na skutočnú škodu, túto v konaní nepreukázal a\ndôvodil svoj nárok hypotetickou škodou, vyčíslenou Znaleckým posudkom č. 27/2023 vo výške, ktorá\nvychádzala z prieskumu trhu autorizovaných servisov B. a vypočítanou ako odhadované náklady, ak\nby sa oprava v autorizovanom servise vykonávala a iné dôkazy k svojmu nároku žalobca v konaní\nneprodukoval. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a\nnepreskúmateľné, ktoré sa nevysporiadalo s dôkazmi predloženými žalovaným, ktoré pre rozhodnutie vo\nveci samej mali zásadný význam. Rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nak škodu, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému považoval za škodu skutočnú, pričom z vykonaného\ndokazovania jednoznačne poškodenie pravého predného blatníka bolo nesúvisiace, čo potvrdzuje\nsprávnosť kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom a kalkulácie nákladov na opravu v neautorizovanom\nservise, vypracovanej spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. Rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, ak škodu, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému považoval súd za škodu\nskutočnú, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že škoda, ktorú si žalobca uplatnil\nvoči žalovanému nie je škoda skutočná, vynaložená na opravu poškodeného motorového vozidla, ale\nškodou predpokladanou, hypotetickou, ak by sa auto opravovalo v autorizovanou servise Audi. Súd\nprvej inštancie nesprávne interpretoval aj zákon č. 381/2001 Z. z., keď dospel k záveru, že škodu\nktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil je súladný so zákonom, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 2\npísm. b) zákona č. 381/20001 Z. z., podľa ktorého sa hradia poškodenému uplatnené a preukázané\nnároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ktoré nároky\nžalobca nepreukázal. Žalovaný namietal tiež rozsah poškodení uplatnených poškodeným (a následne\nžalobcom), keď bolo na strane žalobcu (pozn. odvolacieho súdu žalovaný nesprávne uvádza „žalovanej\nstrany“), aby rozsah poškodení preukázal. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v predbežnom právnom\nposúdení po oboznámení sa námietkami žalovaného poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že k\npoškodeniu pravého predného blatníka v ním uplatnenom rozsahu došlo pri poistnej udalosti, v konaní\nuž následne žiadne dôkazy k rozsahu poškodenia blatníka žalobca neprodukoval, a súd prvej inštancie\nv rozpore so svojim predbežným právnym posúdením a v rozpore s dôkazmi produkovanými žalovaným,\nktoré neboli žalobcom vyvrátené, ale zostali bez akejkoľvek procesnej obrany, prekvapivo považoval\nrozsah škody za preukázaný v plnom rozsahu.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 22.03.2025 a žiadal napadnutý rozsudok\npotvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania. Žalobca poukázal na to, že dňa 05.03.2019\nžalovaný uhradil plnenie vo výške 118,29 eur (list zo dňa 07.03.2019 - ukončenie likvidácie) bez\nohľadu na to, či poškodený zdokladoval žalovanému opravu svojho poškodeného motorového vozidla,\nžalovaný plnil tzv. rozpočtom, kedy vypočíta skutočnú škodu podľa vlastných interných smerníc, ktoré\npoškodenému nie sú sprístupnené vopred, teda podľa žalobcu žalovaný svojvoľne a nepreskúmateľne\nvypočíta podľa jeho vlastného odhadu výšku skutočnej škody, ktorú poškodenému vyplatí a ktorú\npovažuje za konečnú, pričom neposkytuje poškodenému nič iné, iba náhradu skutočnej škody v zmysle\nust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. v spojitosti s ust. § 442 Občianskeho zákonníka.\nŽalovaný listom zo dňa 07.03.2019 podľa žalobcu sám priznal, že skutočnou škodou sú aj náklady,\nktoré bude v budúcnosti nutné vynaložiť na to, aby sa u poškodeného dosiahol predchádzajúci stav\na do dnešného dňa nevysvetlil, čo poskytol poškodenému dňa 07.03.2019, keď nie skutočnú škodu.\nTvrdenie žalovaného, že poskytol plnenie formou rozpočtu, ktorú sám vypočítal, neobstojí, nakoľko\nžiadny právny predpis (zákon č. 381/2001 Z. z. ani Občiansky zákonník) nepozná termín „plnenie\nrozpočtom“.\nV konaní a ani medzi stranami tak podľa žalobcu nebolo sporné, že\nškoda vzniká už samotným poškodením majetku (stretom vozidiel), sporná bola len vypočítaná výška\nposkytnutého plnenia, teda náhrady skutočnej škody. Výšku skutočnej škody preukázal žalobca v konaní\nZnaleckým posudkom č. 27/2023, ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalobca poukázal\naj na to, že poškodená osoba domáhajúca sa plnenia od poisťovateľa v súvislosti s náhradou škody\nz PZP škodcu, vystupuje ako spotrebiteľ (rozhodnutie NBS (NBS1-000-013-917) verejne dostupné\nna stránkach www.nbs.sk, rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/15/2020,\nrozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/41/2021, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 43CoCsp/14/2021, rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/15/2020). Pokiaľ\n\nteda žalovaný nepredložil spotrebiteľovi jednoznačný výpočet škody, ktorú mieni vyplatiť (sprístupniť\ninterné predpisy, na základe ktorých bude uhrádzať náhradu škody spotrebiteľovi), je nutné považovať\ntento postup za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného. K skutočnej škode poukázal žalobca\nna rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/73/2024 a sp. zn. 6Co/23/2023 a mal za\nto, že rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalovaný boli už prekonané novšími rozhodnutiami. Žalobca\npoukázal na svoje podanie zo dňa 19.01.2023, na ktoré odkázal a uviedol, že škodu nie je možné\npreukázať výhradne iba porovnaním hodnoty veci pred poškodením a hodnoty vozidla po poškodení,\nnakoľko takýto prístup by bol v priamom rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Ústava SR“) Namietal neodbornosť žalovaného a Slovexperty s.r.o. s tým, že žalovaný a ani jej\ndcérska spoločnosť nie je odborne spôsobilou osobou na záväzný výpočet výšky škody. Slovexperta\ns.r.o. (obhliadajúca spoločnosť) nemá žiadne živnostenské oprávnenia na výpočet výšky škody, nie\nje ani preukázané, že by jej zamestnanci mali akékoľvek vzdelanie v danej oblasti. Žalobca doložil\nZnalecký posudok č. 27/2023 od znalca zapísaného v zozname znalcov, z ktorého je nutné vychádzať.\nZopakoval, že Slovexperta s.r.o. je spriaznenou spoločnosťou so žalovaným, pričom rozhoduje o tom,\nkoľko jej materská spoločnosť má vyplatiť poškodenému (ad absurdum) a žalovaný žiadnym spôsobom\nneprihliadol na závery znalca v Znaleckom posudku č. 27/2023. Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s\nargumentáciou žalovaného, dosiahol by sa podľa žalobcu absurdný stav, že akú výšku škodu vypočíta\nžalovaný, to je záväzné pre poškodeného ako aj pre súdy, čo je neudržateľný stav. Zdôraznil, že žalovaný\ndo dnešného dňa neozrejmil a nepodložil dôkazmi, z akého dôvodu v kalkulácii doloženej k odporu\nstanovil hodnotu za jednu hodinu práce na 16,67 eur. V predloženom Znaleckom posudku č. 27/2023,\nktorý je preskúmateľný a zo strany žalovaného v konaní nebol nerozporovaný, je odôvodnený postup\nznalca čo do výšky použitej hodinovej sadzby, materiálu a počtu hodín potrebných na uvedenie vozidla\ndo stavu pred poškodením. Žalovaný uviedol, že žalobca údajne nerozporoval argumentáciu žalovaného\nv súvislosti s údajnými poškodeniami, ktoré nesúvisia s predmetnou škodovou udalosťou, čo nie je\npodľa žalobcu pravdivé, nakoľko žalobca sa touto argumentáciou dôkladne zaoberal v podaní žalobcu\nzo dňa 04.06.2021, následne žalovaný v priebehu konania ďalej tieto skutočnosti nerozporoval, takže\nsa považovali za nesporné.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že\nsúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku,\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v\nzáujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n8. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným odvolací súd upozorňuje, že rozsah\nprieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP),\npodľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako\n\ni kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n9. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi\nodvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi\na ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaný výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri\nviazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní.\n10. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na\npoistenie zodpovednosti osobitné predpisy.\n11. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,\nkto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v\npoistnej zmluve.\n12. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti\nprávo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu\nškody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.\n13. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,\naby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne\nvynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a\nd), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v\n§ 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ\nneoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.\n14. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol\npoškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda\nvznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n15. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu\nzačať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti:\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a\noznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené\ndňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n16. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné\nplnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody\npoisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n17. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,\nje povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n\n18. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n19. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,\ns ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).\n20. Podľa ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný\nuviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.\n21. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n22. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej\npríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n23. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi.\n24. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi\npostupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.\n25. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému\nušlo (ušlý zisk).\n26. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,\nmá veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona\npovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje\nvykonávací predpis.\n27. Podľa ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov\nvyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s\nplnením peňažného dlhu.\n28. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca\nsa (ako postupník pohľadávky poškodeného - p. T. R. - vlastníka poškodeného motorového vozidla)\ndomáhal od žalovaného doplatku poistného plnenia - náhrady skutočnej škody, ktorá vznikla na\npoškodenom motorovom vozidle v sume\n(po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 342,92 eur\na právoplatnom zastavení konania v tejto časti) po odpočítaní žalovaným zaplatenej sumy 118,29 eur,\nt. j. v sume 920,71 eur. Výšku škody žalobca odvodzoval od Znaleckého posudku č. 27/2023 na sumu\nnákladov na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1.039 eur.\n29. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného (v zásade zhodná s argumentáciu produkovanou v\nkonaní pred súdom prvej inštancie) spočívala v tom, že právny predchodca žalobcu - poškodený požiadal žalovaného o vyplatenie poistného plnenia rozpočtom, ktorý zaslal žalovaný poškodenému\na na základe čoho mu žalovaný zaplatil náklady na opravu rozpočtom vo výške 118,29 eur, že\npoškodený bol vopred informovaný o možnostiach vysporiadania poistného plnenia žalovaným (opravou\nv autorizovanom servise, v neautorizovanom servise resp. pri oprave svojpomocne formou rozpočtu)\na vybral si formu vysporiadania škody na jeho poškodenom motorovom vozidle, na základe čoho\npoškodenému poistnú sumu žalovaný poskytol. Namietal, že žalobca (právny nástupca poškodeného)\nsi uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle,\nktorý nárok odvíjal od hypotetických nákladov podľa Znaleckého posudku č. 27/2023, nie zo\nskutočných nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla, teda že takýto nárok\nnepredstavuje skutočnú škodu.\n\n30. Na ozrejmenie právnej stránky posudzovanej veci odvolací súd uvádza, že právne relevantná\nškoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková hmotná ujma) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi a je napraviteľná\nposkytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej\nreštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Náhrada škody, ak má plniť\nreparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie\nvšak viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného\na reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého\nstavu. Z uvedenej charakteristiky pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu už nastálu (vzniklú) a\nnie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti; skutočnú škodu preto nemožno priznať\ndo budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobné\nmotorové vozidlo; ak príde k jeho poškodeniu (strate, odobratiu či zničeniu) vzniká vlastníkovi veci\nskutočná škoda spočívajúca v znížení hodnoty (tržnej ceny) veci v dobe, kedy k poškodeniu prišlo.\n31. Odvolací súd má za to, že otázka dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody je otázkou právnou\na otázka výšky nároku žalobcu je už otázkou odbornou. Je možné dovodiť, že v danom prípade si\nžalobca (ako postupník poškodeného) uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v súlade s\nust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., a to nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením poškodeného\nmotorového vozidla (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 381/2001 Z. z.). V zmysle\nObčianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, z čoho vyplýva, že poškodený môže\npožadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v\ndôsledku škody. Správnosť uvedeného výkladu potvrdzuje ustálená súdna prax vrátane rozhodnutí NS\nSR a Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“), príkladom môže byť aj rozhodnutie NS ČR,\nsp. zn. 25 Cdo 1618/2001 (publikované napr. v časopise Soudní judikatura pod č. 94/2003), v ktorom\nsa výslovne uvádza: „Skutečnou škodou je majetková újma, která znamená zmenšení majetkového\nstavu poškozeného oproti stavu před škodnou událostí. Při škodě způsobené na starších, použitých\nči opotřebovaných věcech se vychází z obecné ceny, kterou měly věci v době, kdy k jejich poškození\ndošlo. Nahrazuje-li se v rámci skutečné škody znehodnocení věci, je jednoznačné, že majetková újma\npoškozeného (zmenšení jeho majetkového stavu) je dána rozdílem hodnoty věci před poškozením a\njejí hodnotou sníženou po poškození. V tomto směru je právní názor odvolacího soudu zcela správný.“\nOdvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že Ústavný súd Českej republiky (ďalej\nlen „ÚS ČR“) vo svojom náleze zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07 revidoval rozhodovaciu prax\nvšeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle:\n„Ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná\nrozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody\nzohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie\npôvodného majetkového stavu, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska\nrovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového\nstavu nie je možné inak ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a\nsmerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade\nnákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať voči\nškodcovi. Je potrebné prihliadnuť i na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými\ndielmi, je jeho skutočná škoda vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla.\nV\nneposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“\nvozidla v podstate bolo protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva\ndo situácie, kedy hoci na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (v konkrétnom prípade\nneporušil právne predpisy), je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol\nvôbec používať ako pred škodovou udalosťou“.\n32. Čo sa týka námietok žalovaného, že uplatnený nárok vyplývajúci zo Znaleckého posudku č. 27/2023\nnepredstavuje skutočnú škodu, odvolací súd poukazuje zhodne so súdom prvej inštancie na to, že v\nzmysle ustálenej judikatúry (napr. NS ČR sp. zn. 25Cdo 347/2000, sp. zn. 25Cdo 2575/2000, sp. zn.\n5Cdo 89/2008 a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody\nnie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá\nalebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú nahodilé a bez súvislosti s príčinou\nvzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (napr. faktúrou\nservisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Uvedené aproboval NS SR v rozsudku\nsp.\nzn. 5Cdo 200/2011 zo dňa 28.03.2013, v ktorom NS SR dospel k nasledovným záverom: „Vzhľadom\n\nna viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom, predmetom dovolacieho prieskumu\nbolo posúdenie veci v otázke rozsahu náhrady škody, vyplývajúcej zo škodovej udalosti. ... Východiskom\nurčenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady\nza poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo\nči ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou\nnaložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s\npríčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990)“. Občiansky zákonník preferuje náhradu škody v peniazoch\npred náhradou škody prostredníctvom vrátenia poškodenej veci do pôvodného stavu, a to tiež iba v\nprípade, že o to poškodený požiada a za predpokladu, že je to účelné a možné s poukazom na rozsudok\nNS SR sp. zn. 6 Cdo 174/2010 zo dňa 06.04.2011, podľa ktorého: „Ak totiž stavia na prvé miesto úhradu\nškody v peniazoch a uvedenie do predošlého stavu len vtedy, ak o to poškodený požiada a zároveň aj\nza splnenia možnosti a účelnosti uvedenia do predošlého stavu, je treba vychádzať z toho, že náklady\nna uvedenie do predošlého stavu určujú aj rozsah náhrady. Prípadná peňažná náhrada musí preto\nzodpovedať nákladom, ktorých by bolo treba na uvedenie do pôvodného stavu za splnenia podmienky\núčelnosti a nevyhnutnosti.“ Konanie a tvrdenie žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti je tak v rozpore\ns podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodených.\n33. V prejednávanej veci výška škody v žalovanej sume nebolo sporná a bola určená Znaleckým\nposudkom č. 27/2023 na výšku škody na poškodenom motorovom vozidle v sume 1.039 eur; žalovaný\nZnalecký posudok č. 27/2023 a jeho závery (vrátane výšky škody) účinne (§ 151 CSP) nerozporoval, keď\nna pojednávaní dňa 21.11.2024 argumentoval len tým, že tento nepreukázal výšku žalovaného nároku,\npretože znalec výšku nákladov určil odhadom na základe prieskumu trhu, že sa jedná len o hypotetické\nnáklady na opravu poškodeného motorového vozidla a že plnenie bolo poskytnuté poškodenému v\nsúlade s jeho požiadavkou rozpočtom. Znalcom stanovená výška škody tak predstavuje skutočnú škodu\nna poškodenom motorovom vozidle, zodpovedajúcu ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v\ndôsledku škodovej udalosti. Ako bolo uvedené vyššie, z podstaty poistenia podľa zákona č. 381/2001\nZ.z. vyplýva, že stačí, ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí to byť výslovne faktúra a\nvykonaná reálna oprava poškodeného motorového vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení,\nktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom\na zmyslom poistenia. V danom prípade výška škody vyplývala z predloženého Znaleckého posudku č.\n27/2023 (po odpočítaní poskytnutého plnenia), ktorý reflektoval na všetky vzniknuté poškodenia a na\npotrebu navrátenia poškodeného motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou.\n34. Odvolací súd má za to, že poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu\nniekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému by mal zohľadňovať všetky\núčelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého\nstavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý\nnezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou poškodeného motorového vozidla sa len domáhal\nuvedenia poškodeného motorového vozidla do stavu pred nehodou.\n35. K námietke žalovaného o tom, že žalovaný prostredníctvom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. vykonal\nobhliadku poškodeného motorového vozidla a oznámil poškodenému závery obhliadky vozidla a\nkalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom i kalkuláciu nákladov na opravu v neautorizovanom servise,\na že oznámil poškodenému, že k poškodeniu pravého predného blatníka pri deklarovanej škodovej\nudalosti nemohlo dôjsť v ňou označenom rozsahu, teda že na pravom prednom blatníka je aj nesúvisiace\npoškodenie, s ktorou argumentáciou žalovaného o nesúvisiacej škode v časti poškodenia blatníka a\nnepreukázaním skutočnej škody sa súd prvej inštancie nevysporiadal vôbec, poukazuje odvolací súd\nna odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 47 až 49 vo vzťahu k skutočnej škode a v ods. 50 až 52\nvo vzťahu k rozsahu škody a príčinnej súvislosti poškodenia pravého predného blatníka poškodeného\nmotorového vozidla so škodovou udalosťou, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, poukazuje na\nne; konštatovanie ich správnosti vyvracia odvolaciu argumentáciu žalovaného.\n36. K nedôvodnosti námietky žalovaného ohľadne zmeny predbežného právneho posúdenia súdom\nprvej inštancie a toho, že súd prvej inštancie v rozpore so svojim predbežným právnym posúdením\nprekvapivo považoval rozsah škody za preukázaný v plnom rozsahu, poukazuje odvolací súd na\nuznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022 zo dňa 06.07.2022, podľa ktorého: „Zmena predbežného\nprávneho posúdenia súdom prvej inštancie od jeho konečného právneho posúdenia veci nemá za\nnásledok zásah do práva na súdnu ochranu, keďže sporovú stranu nediskvalifikuje z možnosti\n\nuplatňovať svoje procesné práva priznané Civilným sporovým poriadkom v ďalšom konaní pred\nodvolacím súdom.“ Rovnaký záver vyvodil ÚS SR aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 643/2022-14 zo dňa\n24.11.2022.\n37. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, odvolací\nsúd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v\nprávnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich\nv obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo\nrovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a\nupravená zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme\nzachovania princípov právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nevyhnutné, aby\nvšeobecné súdy rešpektovali príslušnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej\nprocedúre publikovaná v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nPovinnosťou všeobecných súdov však rozhodne nie je reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané\niným senátmi, či inými súdmi rovnakej alebo nižšej inštancie. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov je síce nežiadúca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej\nprocedúre nie vylúčená.\nTo znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri\nsebe stáť aj rozhodnutia, ktoré k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky,\nresp. úplne odlišne. Na dôvažok uvedeného, z rozhodnutí v obdobných veciach týkajúcich sa náhrady\nskutočnej škody (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 200/2011 zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 5Cdo 89/2008\nzo dňa 24.03.2010, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/97/2019 zo dňa 12.05.2021,\nsp. zn. 7Co/128/2022 zo dňa 28.02.2024 a mnohé iné) vyplývajú závery, ktoré vyvracajú argumentáciu\nžalobcu vo vzťahu k náhrade skutočnej škody.\n38. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi (ako postupníkovi\npohľadávky poškodeného na základne platného postúpenia) vznikol nárok na náhradu škody v sume\n1.039 eur, z ktorej bolo žalovaným plnené v rozsahu 118,29 eur, preto bolo dôvodným priznať\nžalobcovi (ako aktívne vecne legitimovanému subjektu titulom postúpenia existujúcej pohľadávky\nvoči žalovanému) ním uplatnený nárok na doplatenie sumy vo výške 920,71 eur (po čiastočnom\nprávoplatnom zastavení konania).\n39. Bez vplyvu na uvedené je odvolacia argumentácia žalovaného, že poškodený si vybral spôsob\nvýpočtu náhrady škody rozpočtom, nakoľko takýto výber nemá relevantný vplyv na možnosť\npoškodeného uplatniť si náhradu skutočnej výšky vzniknutej škody spôsobenej konaním poistenca\nžalovaného v zmysle platnej právnej úpravy obsiahnutej v príslušných ustanoveniach Občianskeho\nzákonníka. Ak žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a podanom odvolaní argumentoval, že\npoškodený bol vopred informovaný o možnostiach vysporiadania poistného plnenia žalovaným (opravou\nv autorizovanom servise, v neautorizovanom servise resp. pri oprave svojpomocne formou rozpočtu)\na vybral si formu vysporiadania škody na jeho poškodenom motorovom vozidle rozpočtom, uvedené\nnevyvoláva vo vzťahu k rozsahu nároku poškodeného žiadne právne účinky a prípadné vzdanie sa\npráva poškodeného na náhradu škody vopred by bolo neplatné. Povinnosťou žalobcu (poškodeného)\nbolo výšku reálne vzniknutej škody (vyjadrenej v peniazoch) preukázať, čo v prejednávanej veci žalobca\npreukázal Znaleckým posudkom č. 27/2023.\n40. Na okraj k dôvodnosti priznania nároku na zaplatenie úrokov z omeškania žalovaným odvolací súd\npoukazuje na nález ÚS SR č.k. II. ÚS 263/2022 z 07.09.2022, podľa ktorého: „I. Ustanovenie § 11\nods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nnevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím\npeňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto\nustanovenia nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje len\nomeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej\nudalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením\njeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody.\nII. Výklad ustanovenia § 11 ods. 8 zákona zvolený krajským súdom spočívajúci v tom, že poškodený má\nnárok na úrok z omeškania jedine v prípade uvedenom v tomto ustanovení, nemožno akceptovať pre\njeho prílišný formalizmus popierajúci zmysel a účel inštitútu úrokov z omeškania.“\n\n41. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval\nna podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III.\nÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú\novplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n42. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom\nrozsahu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom k zmene rozhodnutia súdu\nprvej inštancie o nároku na náhradu trov konania\n(vo výroku III. a IV.) pristúpil len formálne\nza účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP. Nie je zrejmé\nani žiadnym spôsobom prvoinštančným súdom vysvetlené, z akého dôvodu rozhodnutie o nároku na\nnáhradu trov konania rozdelil na nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené\na na nárok na náhradu trov konania (v zostávajúcej časti). Takýto spôsob rozhodnutia o nároku na\nnáhradu trov konania nevyplýva zo žiadneho procesného predpisu. V sporovom konaní je povinnosť\nplatiť trovy konania založená na princípe úspechu vo veci (§ 255 CSP) doplneného zásadou procesnej\nzodpovednosti za zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). CSP síce v ust. § 256 ods. 2\nCSP umožňuje rozhodnúť o náhrade trov konania bez ohľadu na výsledok sporu, ak ide o trovy, ktoré\nvznikli zavinením niektorej sporovej strany, tzv. separácia trov konania, kedy ide o trovy, ktoré nesúvisia\ns riadnym vedením sporu, ale medzi ktoré zavinenie pri zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP) nemožno\npodradiť. Súd prvej inštancie tak správne uviedol, že zastavenie konania (vedeného o zaplatenie sumy\n1.263,63 eur) v časti o zaplatenie istiny vo výške 342,92 eur spolu s príslušenstvom (t. j. v rozsahu 27,14\n%) procesne zavinil žalobca, pretože vzal žalobu čiastočne späť, ale k tomu musí vziať do úvahy celý\nvýsledok sporu, t. j. aj úspech žalobcu v časti o zaplatenie istiny 920,71 eur spolu s príslušenstvom (t.\nj. v rozsahu 72,86 %) a na základe neho kumulatívne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania.\nVychádzajúc z uvedeného a žalovanej sumy 1.263,63 eur, po zohľadnení úspechu žalobcu v priznanej\nsume istiny 920,71 eur a zavinenia žalobcu na zastavení konania v sume 342,92 eur, predstavuje úspech\nžalobcu sumu 920,71 eur (72,86 %) a úspech žalovaného v dôsledku vyvodenia zavinenia žalobcu na\nzastavení konania sumu 342,92 eur (27,17 %); kumulatívnym posúdením pomeru úspechu a zavinenia\nna zastavení konania predstavuje čistý úspech žalobcu 45,72 %.\n43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.\n§ 396\nods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného\nnevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný\núspech a vznikol mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nO výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/58/2021", "guid": "529625fa-a3ba-491a-babb-944986bc9740:3c730330-9307-4c2a-a0e7-7bf8be3fbbaf", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31da3f0b-20c8-4ece-a4b0-7ba91d6c3ad7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1"}, {"guid": "ussr:dd8f8c24-d508-45b7-a42a-407c50470aee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2"}, {"guid": "ussr:9d399780-445e-4985-bf99-ba9664cfe226", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 374/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f8e5850-217b-4d8c-95a0-a539609f366e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.320.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.320.2021.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "d8974bee-556a-43d4-a85e-80a011203c26:be9fd84e-1401-443a-ad7f-ed27d644e0a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1", "spisova_znacka": "1Cdo/212/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1"}, {"guid": "2dc40561-8a28-40fd-a3da-80fdb8a7ea85:bbc19d52-42e5-4a26-91dd-34b4e2ef6748", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1", "spisova_znacka": "14Co/73/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/73/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1"}, {"guid": "621382b9-d5b0-46ac-9273-08d8f1d2fb14:3ede056b-59e2-4886-9f1c-90c478907854", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/128/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/128/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/621382b9-d5b0-46ac-9273-08d8f1d2fb14:3ede056b-59e2-4886-9f1c-90c478907854"}, {"guid": "aed51067-b971-44ee-99b1-f8ca10be65cf:69365cdc-d5a0-4d81-a858-36a5ca12d2fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/3/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22CoCsp/3/2023 z 25. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-09-25", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aed51067-b971-44ee-99b1-f8ca10be65cf:69365cdc-d5a0-4d81-a858-36a5ca12d2fb"}, {"guid": "101e8fd7-0e4f-4df3-876a-b38afebf350b:53eee910-7cb8-4710-92b8-88e60d3e3205", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/23/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/23/2023 z 22. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-03-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/101e8fd7-0e4f-4df3-876a-b38afebf350b:53eee910-7cb8-4710-92b8-88e60d3e3205"}, {"guid": "89f3108a-22c2-44c4-a607-a592aab864a1:63118434-3818-47ee-b512-e4a14299ebab", "ecli": null, "spisova_znacka": "43CoCsp/14/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/14/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/89f3108a-22c2-44c4-a607-a592aab864a1:63118434-3818-47ee-b512-e4a14299ebab"}, {"guid": "f59fb763-3f6c-4a41-9a5d-f92b76677c48:d454d7ab-1b23-4d74-bdb6-ff9bb1878f2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/200/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f59fb763-3f6c-4a41-9a5d-f92b76677c48:d454d7ab-1b23-4d74-bdb6-ff9bb1878f2d"}, {"guid": "6ea92c6e-ad1e-4f09-9846-3c58e8e0ec4b:5906c33a-9ed6-4ef0-909f-b814139b34dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1", "spisova_znacka": "1Cob/100/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1"}, {"guid": "f1975252-4b19-4473-a48c-ce9c1d88291c:4d5118c1-224b-42e6-b390-bfc1f1b0b7bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1114214614.3", "spisova_znacka": "4Cob/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/3/2019 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114214614.3"}, {"guid": "a164614f-9dce-4965-adcf-029cf621aef1:7bc79211-3e6b-4974-98f3-e6810384c3fd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5618200701.1", "spisova_znacka": "7Co/97/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/97/2019 z 14. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-05-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5618200701.1"}, {"guid": "dd8b9e39-a390-4132-8d17-840685465c3b:83f15e5a-46f6-46de-8640-8678cd93c094", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3216203871.1", "spisova_znacka": "4Co/5/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/5/2017 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3216203871.1"}, {"guid": "529625fa-a3ba-491a-babb-944986bc9740:3c730330-9307-4c2a-a0e7-7bf8be3fbbaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/58/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 33Cb/58/2021 z 8. 2. 2022", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/529625fa-a3ba-491a-babb-944986bc9740:3c730330-9307-4c2a-a0e7-7bf8be3fbbaf"}], "citovane_v": []}