{"guid": "42313ce8-7a72-4b94-9fbd-a9b580e06616:74344af3-93f1-49e3-9726-60a7ef00266c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121279863.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/26/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/26/2024 z 28. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2025, sp. zn. 14CoCsp/26/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6121279863.1", "identifikacne_cislo": "6121279863", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2025-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74344af3-93f1-49e3-9726-60a7ef00266c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121279863.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121279863.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121279863.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/26/2024\n6121279863\n28. 01. 2025\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121279863.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Branislav Král, v spore žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., IČO: 36\n754 404, so sídlom Gusevova 1415/6, Bratislava, zastúpeného M.B.A. LEGAL advokátní kancelár s.r.o.,\norganizačná zložka, IČO: 04 329 724, so sídlom Tallerova 4, Bratislava, proti žalovanému: M.. X. U. C.,\nP.. XX.XX.XXXX, Y. H. XXX/X, M. E. I., zastúpeného BURDA LEGAL s.r.o., IČO: 46 530 894, so sídlom\nRudnícka 8, Bratislava, o zaplatenie 31.041,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-64Csp/3/2022-119, zo dňa 3. mája 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-64Csp/3/2022-119, zo dňa\n3. mája 2024 p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV, rozsudkom č.k. B3-64Csp/3/2022-119, zo dňa 3. mája 2024, zamietol\nžalobu a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO:\n00 151 653 a uzatvorila so spoločnosťou Dunajškrob Starch, a.s., IČO: 35 958 511 (ďalej aj ako „dlžník“)\ndňa 23.06.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť\ndlžníkovi peňažné prostriedky v sume 34.961 eur, pričom predmetná zmluva bola zabezpečená Dohodou\no pristúpení k záväzku uzavretou medzi veriteľom a žalovaným zo dňa 23.06.2015. Dlžník bol veriteľom\nupovedomený o omeškaných splátkach, a to výzvou zo dňa 01.12.2015, kedy bol dlžník v omeškaní so\nsumou 1.352 eur a výzvou zo dňa 02.01.2016, kedy bol v omeškaní so sumou 2.771,99 eur. Výzvami\nzo dňa 10.09.2020 oznámil veriteľ dlžníkovi a žalovanému, že sú v omeškaní so splácaním viac ako tri\nmesiace, pričom výška pohľadávky v tento deň predstavovala sumu 33.200,70 eur. Žalobca uviedol, že\npohľadávka sa stala voči žalovanému splatná dňa 15.06.2018.\n3. Veriteľ dňa 14.12.2020 písomnou zmluvou postúpil pohľadávku na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia\npohľadávka voči žalovanému predstavovala sumu 31.041,36 eur. Žalobca dňa 14.01.2021 vyzval\nžalovaného na mimosúdne vysporiadanie predmetného nároku, avšak neúspešne. Uviedol, že splátka\núveru bola dohodnutá na sumu 972 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2015. Úrok bol\ndohodnutý na 15,90 % ročne. Dlžník uhradil splátky splatné v mesiacoch 07-12/2015 v plnej výške,\nnásledne splátku splatnú dňa 15.11.2015 len v sume 7,57 eur. Dňa došlo k započítaniu výťažku z\nkonkurzného konania vedeného na dlžníka Dunajškrob Starch, a.s. v sume 24,07 eur na splátku istiny.\nNa istinu teda dlžník uhradil sumu 3.919,64 eur; od 15.11.2015 veriteľ neevidoval žiadnu úhradu od\n\ndlžníka. Na riadny úrok dlžník uhradil celkovo sumu 1.901,13 eur, na poplatky za správu úveru celkom\nsumu 55 eur a na úrok z omeškania sumu 4,08 eur.\n4. Žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že podľa § 28 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. si veriteľ\nuplatnil prihláškou do konkurzu svoju pohľadávku voči dlžníkovi, a preto mal za to, že doručením tejto\nprihlášky došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Uviedol, že deň doručenia prihlášky mu nebol\nznámy, preto žiadal, aby ju od správcu konkurznej podstaty vyžiadal súd prvej inštancie. Uviedol, že\nkonkurz na dlžníka bol zrušený uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 08.03.2021, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 31.03.2021; ním uplatnená pohľadávka preto nemôže byť premlčaná. K námietke\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávky nemusí byť\nexplicitne špecifikovaný aj pristupiteľ k záväzku. Pohľadávka je podľa neho identifikovaná dátumom\nuzavretia zmluvy, názvom hlavného dlžníka, poskytnutou sumou úveru, zostatkom istiny, príslušenstva\na číslom účtu, ktoré predstavuje číslo úveru. Nakoľko pristúpenie k záväzku je formou zabezpečenia\nzáväzku dlžníka, ide v zmysle § 524 ods. 2 OZ o práva spojené s pohľadávkou.\n5. Žalovaný uviedol, že bol prvýkrát informovaný o výške pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere\nna základe výzvy veriteľa zo dňa 10.09.2020, v zmysle ktorej veriteľ oznámil žalovanému, že má byť\nviac ako 3 mesiace v omeškaní so splácaním, pričom výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky má\nku dňu 10.09.2020 predstavovať sumu vo výške 33.200,70 eur. Následne požiadal veriteľa o doplnenie\npodkladov a informácii k uplatnenej pohľadávke a aj dodatočnú špecifikáciu uplatnenej pohľadávky.\nNásledne oznámil veriteľovi, že ním uplatnenú pohľadávku považuje za premlčanú v celom rozsahu, čo\nodôvodnil tým, že prípadná pohľadávka na vrátenie neuhradeného zostatku úveru sa stala splatnou v\ncelom rozsahu v čase určenom vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, najneskôr\nvšak vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, ku ktorému došlo ešte dňa 23.03.2016. Následne mu\nbola doručená predžalobná upomienka na zaplatenie sumy 34.137,85 eur, ktorá pozostávala u istiny\nv sume 31.041,36 eur, úroku kapitalizovaného ku dňu postúpenia pohľadávky v sume 2.070,27 eur,\npoplatkov v sume 65 eur a trov právneho zastúpenia v sume 961,22 eur. Listom zo dňa 28.01.2021\nopätovne požiadal o doručenie podkladov na účely posúdenia dôvodnosti výšky uplatnenej pohľadávky,\nnajmä o zaslanie rozpisu jednotlivých úhrad splátok úveru realizovaných zo strany dlžníka počas trvania\nzmluvy o úvere (uvedením dátumu úhrady a výšky úhrady tej-ktorej splátky úveru) a predloženie\npísomnej dokumentácie týkajúcej sa záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom\ntitulom poskytnutého úveru (výziev na zaplatenie adresovaných dlžníkovi, oznámenia o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti úveru, resp. ďalšej relevantnej dokumentácie odosielanej dlžníkovi). Zároveň\nupozornil žalobcu, že bez dodatočného predloženia požadovaných podkladov a informácií považuje\npohľadávku uplatnenú žalobcom za nedôvodnú, resp. čo do výšky za nepreukázanú. Opätovne vzniesol\nnámietku premlčania pohľadávky uplatnenej v predžalobnej upomienke aj smerom k žalobcovi. Žalobca\nmu listom zo dňa 04.03.2021 oznámil, že pohľadávku nepovažuje za premlčanú. Žalovaný namietal\nžalobcom uplatnené obdobie omeškania žalovaného so zaplatením istiny pohľadávky (od 16.06.2018\ndo zaplatenia), pričom mal za to, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania s plnením záväzku najskôr\nv čase po doručení výzvy veriteľa na plnenie, čo bolo listom zo dňa 10.09.2020 a uplynutím lehoty\nna plnenie, ktorá v ňom bola stanovená. Mal za to, že splatnosť úveru nastala dňa 24.03.2016, čo\nvyplývalo aj z prílohy k zmluve o postúpení, a preto záväzok žalovaného ako solidárneho dlžníka vznikol\ndňa 24.03.2016, pričom od tohto času uplynula 4-ročná premlčacia doba. Uviedol, že veriteľ mal na\nvýber, od ktorého solidárneho dlžníka si bude svoju pohľadávku vymáhať. Uplatnenie pohľadávky voči\njednému zo solidárnych dlžníkov však nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby voči druhému\nsolidárnemu dlžníkovi. To znamená, že aj v prípade, ak si veriteľ riadne uplatnil pohľadávku voči dlžníkovi\n(prihláškou pohľadávky do konkurzu), nemala táto skutočnosť vplyv na plynutie premlčacej doby vo\nvzťahu k žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil postúpenú pohľadávku voči žalovanému\naž v roku 2021 (05 - 06/2021), došlo k premlčaniu tejto pohľadávky, a to najneskôr dňa 24.03.2020. V\nprípade solidárnych dlžníkov pôsobí premlčanie in personam a u každého zo solidárnych dlžníkov sa dlh\npremlčuje osobitne. Ak súdne konanie začalo iba proti jednému zo spoludlžníkov, premlčanie spočíva\n(§ 112 OZ) iba vo vzťahu k tomuto dlžníkovi. Zároveň žalovaný namietal aj platnosť zmluvy o postúpení\npohľadávky, ktorá neobsahovala špecifikáciu pohľadávky, a teda aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.\nMal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky musí obsahovať aj označenie postupcovho dlžníka,\npričom predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky nebolo identifikované, že žalovaný je dlžníkom\npostúpenej pohľadávky. Podľa žalovaného tak došlo len k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi, nie\nvšak k postúpeniu pohľadávky veriteľa voči žalovanému, ktorý je s dlžníkom vo vzťahu solidarity.\n\n6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 a nasl., § 387 a nasl. Obchodného zákonníka ,\n§ 533 Občianskeho zákonníka a § 28 ods. 6 a § 46 zákona č. 7/2005 Z.z. a dospl k záveru, že žalobu\nje potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n7. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi veriteľom a dlžníkom\nvznikol dňa 23.06.2015 uzatvorením úverovej zmluvy (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) absolútny\nobchodnoprávny záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Rovnako tiež\nnebolo sporné, že podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný pristúpil k záväzku dlžníka\nvyplývajúceho z uzatvorenej úverovej zmluvy, na základe čoho sa žalovaný stal dlžníkom popri\npôvodnom dlžníkovi s tým, že obaja boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Zároveň bolo nesporné, že\nveriteľ si svoj záväzok z predmetnej úverovej zmluvy podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil,\nkeď dlžníkovi poskytol úver v sume 34.961 eur, s ktorým sa však dlžník od mesiaca 11/2015 dostal do\nomeškania. Nespornou bola ja tá skutočnosť, že dňom 16.03.2016 bol na majetok dlžníka vyhlásený\nkonkurz s tým, že ten bol dňa 08.03.2021 zrušený.\n8. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je\ntzv. automatická akcelerácia (splatnosť) dlžníkových záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu.\nIde o zákonnú fikciu zosplatnenia záväzkov dlžníka, ktorá pôsobí iba počas konkurzu a v konkurze,\nčo okrem iného znamená, že v prípade zrušenia konkurzu sa obnovuje pôvodná splatnosť záväzkov.\nZároveň však platí, že táto zákonná fikcia zosplatnenia nastáva iba voči dlžníkovi a nie aj voči prípadnej\ntretej osobe, ktorá vystupuje v záväzku ako solidárny dlžník. Ak teda žalovaný namietal, že pohľadávka\nveriteľa sa stala dňom vyhlásenia konkurzu (16.03.2016) splatnou, od čoho následne odvíjal aj začiatok\nplynutia premlčacej doby voči jeho záväzku ako solidárneho dlžníka a s čím spájal aj premlčanie\nžalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu, súd prvej inštancie jeho námietku nemohol vyhodnotiť\nako dôvodnú. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. splatnosť pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi\nsa netýkala aj jeho pohľadávky voči žalovanému ako solidárnemu dlžníkovi, keďže táto zákonná fikcia\nzosplatnenia pôsobila len voči dlžníkovi a aj to len počas trvania konkurz. To isté platí aj v prípade účinku\nspojeného s uplatnením pohľadávky podľa § 26 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. a teda tým, že veriteľ\nuplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz prihláškou do konkurzu, malo\nto vplyv na plynutie premlčacej doby lebo vo vzťahu k jeho pohľadávke voči tomuto dlžníkovi.\n9. Z uvedeného potom vyplýva, že voči žalovanému ako solidárnemu dlžníkovi sa pohľadávka veriteľa\nstala splatnou postupne v súlade s dohodnutou splatnosťou jednotlivých splátok veriteľom poskytnutého\núveru. Na základe uvedeného, ako aj vzhľadom na to, že žalobca ako postupník podal žalobu voči\nžalovanému dňa 15.03.2021, všetky splátky úveru splatné pred dňom 15.03.2017 sú podľa § 387\nObchodného zákonníka premlčané. Inak povedané, žalobca sa mohol úspešne domáhať len vrátania\nistiny splátok (keďže si uplatnil len dlžnú istinu úveru) splatných od 15.03.2017 do 15.06.2018, kedy\nnadobudla splatnosťou aj posledná splátka úveru, t.j. celkovo sumy 15.552 eur (t.j. 16 splátok po 972\neur), avšak aj to len za predpokladu, že na neho bola predmetná pohľadávka veriteľa voči žalovanému\npodľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpená, čo však žalovaný namietal.\n10. Podstatou postúpenia pohľadávky je, že na základe uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky\ndochádza k zmene v osobe veriteľa, teda do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastúpi\nna miesto veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník) bez toho, aby došlo k zmene v obsahu\nzáväzku. Zároveň platí, že predmetom zmluvy o postúpenia pohľadávky môže byť len existujúca\nurčitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od konkrétneho dlžníka a nie celý záväzkový vzťah, z ktorého\npohľadávka vznikla. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky preto patrí (okrem\niného) označenie postúpenej pohľadávky a to takým spôsobom, z ktorého možno zistiť, aká pohľadávka\nje predmetom postúpenia. To znamená, že zmluva o postúpení pohľadávky by mala obsahovať riadne\noznačenie dlžníka a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá tak, aby nebola\nzameniteľná s inou pohľadávkou, a to aj preto, že ak je viacero dlžníkov zaviazaných solidárne, môže\nveriteľ postúpiť celú svoju pohľadávku voči všetkým dlžníkom alebo len pohľadávku voči jednému zo\nsolidárnych dlžníkov.\n11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa\n14.12.2020 medzi veriteľom a žalobcom bol špecifikovaný označením titulu vzniku pohľadávky, dátumom\n(23.06.2015) uzatvorenia úverovej zmluvy a jej číslom (XXXXXXXXXX), osobou dlžníka (Dunajškrob\nStarch, a.s., IČO: 35 958 511) a ďalej už len špecifikovaním výšky postupovanej pohľadávky a jej zloženia\n\ns tým, že v rámci označenia zabezpečenia pohľadávky bola uvedení len skratka „PKZ“ (t.j. pristúpenie k\nzáväzku). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 14.12.2020 bola len pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere č.\nXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.06.2015 medzi veriteľom a dlžníkom avšak nie pohľadávka veriteľa\nz titulu jeho pristúpenia k tomuto záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n12. V tejto súvislosti žalobca argumentoval tým, že podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka\ns postúpenou pohľadávkou prešli aj všetky práva s ňou spojené, a teda aj právo domáhať sa\nzaplatenia úveru od žalovaného. Vo vzťahu k tomuto argumentu súd prvej inštancie uviedol, že pod\nslovným spojeným „všetky práva s ňou spojené“ treba rozumieť najmä práva veriteľa na zabezpečenie\npohľadávky, napr. právo na zabezpečenie pohľadávky ručiteľom (na čo nadväzuje aj § 528 Občianskeho\nzákonníka). Hoci inštitút pristúpenia k záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže\njaviť prvky zabezpečenia pohľadávky, jeho následkom je zmena pôvodného záväzkového vzťahu, keď\nnovému dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok rovnako ako pôvodnému dlžníkovi, teda vo vzťahu k\nnemu nejde o cudzí dlh, ktorý zabezpečuje (ako napr. pri ručení), ale o jeho vlastný dlh. To znamená,\nže podľa svojho účelu a obsahu nemožno právnu skutočnosť z titulu pristúpenia k záväzku podľa §\n533 ods. 1 Občianskeho zákonníka priradiť medzi zabezpečovacie inštitúty. Uvedené navyše vyplýva\naj z jeho systematického umiestnenia v Občianskom zákonníku a to v oddiele upravujúcom zmeny v\nosobe veriteľa alebo dlžníka a nie v oddiele upravujúcom zabezpečenie záväzkov. V tejto súvislosti súd\nprvej inštancie poukázal aj na rozsudok NS ČR zo dňa 14.12.2011, sp. zn. 1770/2010, podľa ktorého\npod slovným spojeným „práva s ňou spojené“ nemožno rozumieť právo vyplývajúce z celkom odlišnej\nprávnej skutočnosti voči inému dlžníkovi, ktoré má k prevádzanej pohľadávke len ten vzťah, že vyplýva\nzo skutkovo spolu súvisiaceho právneho úkonu (rozsudok NS ČR zo dňa 14.12.2011, sp. zn. 1770/2010).\n13. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej\ndňa 14.12.2020 medzi veriteľom a žalobcom nedošlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa voči žalovanému,\nkeďže tá vychádzala z odlišnej právnej skutočnosti než úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej\ndňa 23.06.2015 medzi veriteľom a dlžníkom a to z dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi\nveriteľom a žalovaným dňa 23.06.2015, pričom túto právnu skutočnosť nebolo možné zaradiť ani medzi\npráva spojené s pohľadávkou veriteľa voči dlžníkovi, ktoré s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu,\nkeďže takýmito právami sa rozumejú najmä práva veriteľa na zabezpečenie pohľadávky, pod čo však\npristúpenie k záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno zaradiť. Inak povedané,\nveriteľ disponoval samostatnými pohľadávkami voči dlžníkovi a aj voči žalovanému, a preto ak chcel\ndosiahnuť zmenu v osobe veriteľa v oboch týchto peňažných záväzkových vzťahoch, mala sa zmluva o\npostúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2020 týkať oboch týchto pohľadávok, teda mali v nej byť dostatočne\nšpecifikované obe pohľadávky vo vzťahu k osobe dlžníka a ich právneho základu, čo sa však nestalo,\nkeďže táto špecifikácia bola splnená len vo vzťahu k pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi a nie aj vo\nvzťahu k pohľadávke veriteľa voči žalovanému. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že\nžalobcovi nepatrilo právo domáhať sa zaplatenia ním požadovanej sumy od žalovaného, keďže na neho\npodľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka predmetná pohľadávka nebola postúpená, a teda žalobca\nnebol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, na základe čoho súd prvej inštancie\nžalobu v celom rozsahu zamietol.\n14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v\nkonaní a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015\nZ.z.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.\n1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z.).\n16. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že zmluvou o postúpení pohľadávky\nuzatvorenej dňa 14.12.2020 medzi veriteľom a žalobcom nedošlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa\nvoči žalovanému, a teda žalobcovi nepatrilo právo domáhať sa zaplatenia ním požadovanej sumy od\nžalovaného. Súd prvej inštancie argumentuje tým, že pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe\ndohody o pristúpení v zmysle § 533 OZ, a teda v zmluve o postúpení musí byť zvlášť špecifikovaná ako\n\nsamostatná pohľadávka voči žalovanému. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Obo /93/2008, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, cit.: „Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl.\nOZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod\npohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením\nnemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie\nsa mení až tým, že mu postúpenie postupca lebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti\ndlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie\noznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí\ndlh splniť postupníkovi.“ Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky je splnená tiež v prípade,\nak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom ich vzniku (napr.\nodkazom na príslušnú zmluvu, s tým, že sa postupujú všetky pohľadávky z tejto zmluvy) bez toho,\nže by postupované pohľadávky museli byť v zmluve o postúpení výslovne jednotlivo identifikované\n(Rc XX/XXXX). Súdna prax ide ešte ďalej, keď zastáva názor, že zmluva o postúpení pohľadávok je\nurčitá aj v takom prípade, keď neobsahuje menovitý výpočet všetkých prevádzaných pohľadávok, ak\nz identifikačných znakov zvolených účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok nepochybne vyplýva,\nktoré pohľadávky (nezameniteľne s inými) sú predmetom postúpenia. Z ustanovenia § 524 ods. 2 OZ\nvyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza nielen jej príslušenstvo, ale i všetky práva spojené\ns pohľadávkou. Pod slovným spojením „práva spojené s pohľadávkou“ treba rozumieť najmä práva\nveriteľa na zabezpečenie pohľadávky (napr. záložné právo, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku)\na právo na súdne uplatnenie pohľadávky (nárok) vrátane oprávnenia exekučne ho vymôcť. Právami\nspojenými s pohľadávkou sú podľa ustálenej súdnej praxe (porovnaj Rc 31/2004) predovšetkým práva\nzo zabezpečenia pohľadávky, a to aj voči tretím osobám.\nZ uvedeného vyplýva, že v zmluve o postúpení pohľadávky nemusí byť explicitne špecifikovaný aj\npristupiteľ k záväzku. Pohľadávka je identifikovaná dátumom uzavretia zmluvy, názvom hlavného\ndlžníka, poskytnutou sumou úveru, zostatkom istiny, príslušenstva a číslom účtu, ktoré predstavuje číslo\núveru a takto identifikovaná pohľadávka je postačujúca pre účely posúdenia postúpenia pohľadávky.\nNakoľko pristúpenie k záväzku je formou zabezpečenia záväzku dlžníka, ide v zmysle § 524 ods. 2 OZ\no práva spojené s pohľadávkou. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, žalobca žiada súd, aby\nrozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-64Csp/3/2022 zrušil a vec vrátil súdu prvé stupňa\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd v prípade úspechu zaviazal\nžalobcu na náhradu trov konania odvolacieho súdu.\n17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a\nodvolanie žalobcu za nedôvodné v celom rozsahu. Odvolacia argumentácia žalobcu je založená na\nspochybnení právneho záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky medzi veriteľom a žalobcom nedošlo aj postúpeniu pohľadávky veriteľa voči žalovanému\na teda, žalobcovi nepatrí právo domáhať sa zaplatia ním požadovanej sumy od žalovaného. Žalobca\nmá za to že v zmluve o postúpení pohľadávky nemusí byť explicitne špecifikovaný aj pristupiteľ k\nzáväzku. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa pritom náležite a dôvodne vysporiadal súd prvej\ninštancie už napadnutom rozsudku v bodoch 16 až 19. Na podporu správnosti právneho posúdenia\nsúdom prvej inštancie žalovaný poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa\n14.06.2022 sp. zn. 6Cob/35/2022, ktorého právne závery sú plne aplikovateľné na prejednávaný prípad,\ncit.: „Vzhľadom na zákonné založenie solidárneho záväzku medzi pôvodným dlžníkom a pristupujúcim\ndlžníkom zmluvou o pristúpení k záväzku, čím vzniká popri hlavnom záväzku ďalší záväzok voči\npristupujúcemu dlžníkovi, nie je správna taká interpretácie právnych noriem, že záväzok spoludlžníka\nje akcesorickým záväzkom, ktorý prechádza s postúpenou pohľadávkou priamo na postupníka. Tento\nzáver podľa odvolacieho súdu vychádza aj z toho, že záväzok spoludlžníka nesleduje osud záväzku\ntoho dlžníka, ktorý poskytol zabezpečenie svojho záväzku, čo znamená, že zabezpečenie pôvodného\nzáväzku má zmluvný základ medzi veriteľom, dlžníkom a prípadne aj treťou osobou a následný vznik\npasívnej solidarity nemôže mať bez ďalšieho ten následok, že pôvodné zabezpečenie sa v celom\nrozsahu vzťahuje aj na pristupujúceho dlžníka. Pod slovným spojením „práva spojené s pohľadávkou“\npodľa odvolacieho súdu je potrebné rozumieť najmä práva veriteľa na zabezpečenie pohľadávky (napr.\nzáložne právo, ktoré zabezpečuje pohľadávku), právo na súdne uplatnenie pohľadávky (nárok), vrátane\noprávnenia na jej exekučné vymáhanie, právo na príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 OZ, avšak\nnemožno ním rozumieť právo vyplývajúce z celkom odlišnej právnej skutočnosti voči inému dlžníkovi,\nktoré má k prevádzanej pohľadávke len ten vzťah, že vyplýva zo skutkovo spolu súvisiaceho právneho\núkonu“. Odvolací Krajský súd v Prešove sa citovanom rozhodnutí zaoberal rovnakými námietkami aké\nvyprodukoval v spore a následnom odvolaní žalobca, dospejúc pritom k záverom, že v prípade, ak\n\nsa postupuje solidárny záväzok, musí byť spoludlžník označený v zmluve o postúpení pohľadávky\ndostatočne určito a že pod „právom spojeným s pohľadávkou“ v zmysle ustanovenia §524 ods. 2 OZ\nnemožno rozumieť právo na vymáhanie pohľadávky (aj) voči solidárnemu spoludlžníkovi, ktorý uzatvoril\ndohodu o pristúpení k záväzku.\nObdobne aj Najvyšší súd Českej republiky v prípade, v ktorom posudzoval postupovanie pohľadávky pri\nexistencii solidárneho záväzku, odmietol taký právny zázvor súdu nižšej inštancie, v zmysle ktorého v\nprípade, ak banka postúpila dlh z úveru, ku ktorému platne pristúpil spoludlžník na tretí subjekt (žalobcu),\nby mal mať žalobca právo vymáhať dlh aj od (hlavného) dlžníka a aj od spoludlžníka, resp. že by na\nžalobcu malo „automaticky“ s postúpenou pohľadávkou prejsť aj právo vymáhať dlh nielen voči dlžníkovi,\nale aj voči spolu dlžníkovi.\nS poukazom na vyššie citované súdne rozhodnutia, súd prvej inštancie správne uzavrel, že na základe\nzmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 14.12.2020 medzi veriteľom a žalobcom nedošlo k\npostúpeniu pohľadávky veriteľa voči žalovanému, keďže tá vychádzala z odlišnej právnej skutočnosti než\nz úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 23.06.2015 medzi veriteľom a dlžníkom, a to z dohody o pristúpení\nk záväzku uzatvorenej medzi veriteľom a žalovaným dňa 23.06.2015, pričom túto právnu skutočnosť\nnebolo možné zaradiť ani medzi práva spojené s pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ktoré s postúpenú\npohľadávku prešli na žalobcu. Pokiaľ chcel veriteľ dosiahnuť zmenu v osobe veriteľa v oboch peňažných\nzáväzkových vzťahoch, mala sa zmluva o postúpení pohľadávky týkať oboch týchto pohľadávok, teda\nmali v nej byť dostatočne špecifikované obe pohľadávky vo vzťahu k osobe dlžníka a ich právneho\nzákladu, čo sa však nestalo, keďže táto špecifikácia bola splnená á len vo vzťahu k pohľadávke veriteľa\nvoči dlžníkovi a nie vo vzťahu k pohľadávke veriteľa voči žalovanému.\nPokiaľ žalobca v odvolaní cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5Obo /93/2008, resp. poukazuje\nna judikát Rc 27/2008, nie je vôbec zrejmé, v akom kontexte majú mať tieto súdne rozhodnutia relevanciu\nvo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci resp. napadnutému rozsudku, resp. vyprodukovanej\nodvolacej argumentácii žalobcu.\nV nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že v prejednávanom prípade\nnie je daný žiadny uplatnený odvolací dôvod a odvolanie žalobcu je v celom rozsahu zjavne nedôvodné.\nŽalovaný preto navrhuje o Krajskému súdu v Bratislave, aby podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP\nnapadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu.\n18. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že zotrváva na\ndoterajšej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní; má za to, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prevej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nČo sa týka rozhodnutia Krajského súdu Prešov na ktoré poukazuje žalovaný, s poukazom čl. 2 ods. 2\nCSP má za to, že rozhodnutie Krajského súdu Prešov, na ktoré žalovaný poukazuje, nie je rozhodnutím\nnajvyššej súdnej autority. Právne závery všeobecných súdov, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutiach\nvšeobecných súdov, nemožno považovať za „precedensové“ nakoľko v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky nemajú charakter precedensu. Príloha k zmluve o postúpení pohľadávky je dostatočne určitú\na pohľadávky v nej sú špecifikované v súlade s platnou legislatívou. V zmysle § 524 ods. 2 OZ s\npostúpenou pohľadávkou prechádza nielen príslušenstvo, ale aj všetky práva spojené s pohľadávkou\na teda aj nárok žalobcu voči žalovanému.\n19. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), túto\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie\n(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385\nods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 CSP).\n20. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca,\nako právny nástupca po pôvodom veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý na neho Zmluvou o\npostúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020 postúpil pohľadávku voči dlžníkovi Dunajškrob Starch a.s.\nzo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 23.06.2015, domáhal zaplatenia sumy 31.041,36\neur s príslušenstvom proti žalovanému, ktorý dňa 23.06.2015 pristúpil k dlhu dlžníka, z hľadiska jeho\naktívnej vecnej legitimácie v danej veci. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k\nsprávnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej\n\nveci neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie podanej žalobe pre nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu, keď sa žalobca v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020\nnestal veriteľom z uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Súd prvej inštancie pritom svoje zistenia a\nzávery, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne odôvodnil, keď sa dôsledne vysporiadal so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, a preto sa odvolací súd v plnej\nmiere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto si osvojuje a v\npodrobnostiach na ne odkazuje.\n21. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nakoľko predmetom Zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 14.12.2020 bola len pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere č.\nXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.06.2015 medzi veriteľom a dlžníkom, avšak nie pohľadávka veriteľa\nz titulu pristúpenia žalovaného k tomuto záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže\ntáto vychádzala z odlišnej právnej skutočnosti - z dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi\nveriteľom a žalovaným dňa 23.06.2015, pričom navyše túto právnu skutočnosť nebolo možné zaradiť\nani medzi práva spojené s pohľadávkou veriteľa voči dlžníkovi, ktoré s postúpenou pohľadávkou prešli\nna žalobcu, nedošlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa voči žalovanému na žalobcu podľa § 524 a\nnasl. Občianskeho zákonníka, a teda žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej\nžaloby, na základe čoho súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil\ns uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu, ktorý nepreukázal, že by jeho právny predchodca, a to banka, platne na neho\npostúpila pohľadávku voči žalovanému.\n22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie\nnámietky žalobcu, považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné.\n23. Je nesporné, že inštitút pristúpenia k záväzku spôsobuje zmenu záväzkovo-právneho vzťahu v jeho\nsubjektoch, nakoľko sa mení počet dlžníkov. Zároveň je nepochybné, že tento inštitút plní aj funkciu\nzabezpečenia pohľadávky, pretože dochádza k založeniu ďalšieho záväzkového vzťahu medzi veriteľom\na osobou, ktorá k záväzku pristúpila. Na druhej strane však nejde o záväzok subsidiárny, ako je to\nnapríklad v prípade ručenia, povinnosť pristupujúceho dlžníka nie je viazaná na to, či bol pôvodný dlžník\nveriteľom vyzvaný na plnenie a veriteľ je oprávnený požadovať plnenie na ktoromkoľvek z nich alebo aj\nzároveň na všetkých dlžníkoch. Medzi dlžníkmi (pôvodným a pristupujúcim) vzniká solidarita, pričom na\nnich platí režim tzv. pasívnej solidarity v zmysle ust. § 511 OZ.\nTáto pasívna solidarita potom síce nebráni veriteľovi v tom, aby postúpil svoju pohľadávku, avšak je\nvýlučne na veriteľovi, či pohľadávku postúpi proti jednému alebo viacerým, prípade všetkým dlžníkom\n(§ 524 OZ). Aj po postúpení pohľadávky zostávajú naďalej všetci dlžníci zaviazaní solidárne a naďalej\nplatia pre nich pravidlá pasívnej solidarity. Dlžník postúpenej pohľadávky je však povinný plniť už novému\nveriteľovi (postupníkovi), zatiaľ čo ostatní dlžníci plnia pôvodnému veriteľovi. Medzi veriteľmi však nejde\no solidaritu, každý z nich je oprávnený vymáhať si plnenie len od svojho dlžníka.\nVychádzajúc z uvedeného, keďže žalovaný sa na základe zmluvy o pristúpení k záväzku dostal do\npostavenia (solidárneho) dlžníka zaviazaného na zaplatenie veriteľovi rovnako ako pôvodný dlžník,\ndospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že na to, aby mohol žalobca vymáhať\ntúto pohľadávku od žalovaného, musela by byť táto pohľadávka na neho riadne postúpená.\nPohľadávka, ktorú veriteľ (právny predchodca žalobcu) postúpil žalobcovi bola v zmluve o postúpení\npohľadávky špecifikovaná výlučne ako pohľadávka z úverovej zmluvy a výlučne ako pohľadávka voči\núverovému dlžníkovi. Z textu zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by predmetom postúpenia\nmala byť aj iná pohľadávka ako pohľadávka veriteľa z úverovej zmluvy voči dlžníkovi, pričom v zmluve\nje ako dlžník uvedený výlučne Dunajškrob Starch, a.s., IČO: 35 958 511 a ako titul vzniku pohľadávky je\nuvedená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2015. Z informácie o skutočnosti, že v súvislosti\ns postupovanou pohľadávkou z úverovej zmluvy (ktorá jediná je titulom postupovanej pohľadávky) je\nv priloženej tabuľke uvedené v kolónke „zabezpečenie“ skratka: „PKZ“, nie je možné vyvodiť záver, že\npredmetom postúpenia bola taktiež pohľadávka voči inej osobe ako voči dlžníkovi a z iného titulu ako z\ntitulu úverovej zmluvy. Ak chceli zmluvné strany zmluvou o postúpení pohľadávok postúpiť aj pohľadávku\nvoči žalovanému z titulu pristúpenia k úverovej zmluve, nič im nebránilo vyjadriť to v zmluve o postúpení\npohľadávok uvedením žalovaného ako dlžníka a právnym titulom tejto pohľadávky, čo však v konaní\npreukázané nebolo.\n\n24. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov i právnou teóriou aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie\ntaké hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve\nmu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,\nči už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej\npovinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú\nlegitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta, a to v\nktoromkoľvek štádiu konania. Keďže vo vzťahu k žalovanému nedošlo k zmene veriteľa pohľadávky,\nv dôsledku toho nie je potom daná ani aktívna legitimácia žalobcu v spore, čo malo za následok\nzamietnutie celej žaloby.\n25. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, odvolací\nsúd jeho argumentáciu považuje taktiež za nedôvodnú. Hodnoteniu dokazovania zo strany súdu prvej\ninštancie, ktoré dôsledne vychádza zo zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP totiž nemožno\nvytýkať žiadne nedostatky, ktoré by mohli mať vplyv na skutkové zistenia významné pre rozhodnutie\nvo veci, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil\njednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti, a prihliadol na všetky relevantné zistenia, ktoré v priebehu sporu\nvyšli najavo.\nKontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom\ninštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd má povinnosť\ndbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke\npreskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval\nnaň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom\nv odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu\nodvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou\nprvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poznamenáva, že do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom\núspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia dôkazov.\n26. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného\nodôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne\nposúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n27. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by mali za\nnásledok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie a obsah jeho\nodvolania; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov; nebol spôsobilý spochybniť ani správnosť\nprávnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, keď ani rozhodnutia\nvšeobecných súdov, na ktoré poukazoval, nemajú sú z hľadiska preskúmavanej veci žiadnu relevanciu.\n28. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu,\nkeď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne posúdil otázku\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; ktorým podanú\nžalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).\n29. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l CSP, a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie.\n\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom\nrozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už\nprv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Csp/3/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4d4925bd-29e4-4e64-8dfb-073f54b6f5af:c1baecc3-4f20-4d86-8ba1-481a5836c9d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cob/35/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/35/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4d4925bd-29e4-4e64-8dfb-073f54b6f5af:c1baecc3-4f20-4d86-8ba1-481a5836c9d2"}], "citovane_v": []}