{"guid": "d29a637e-641b-4d44-a942-90c5c8325ebe:896938e0-602e-4874-a7f6-12220a9ff2f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121467941.2", "spisova_znacka": "2CoCsp/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/11/2024 z 24. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2025, sp. zn. 2CoCsp/11/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6121467941.2", "identifikacne_cislo": "6121467941", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2025-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/896938e0-602e-4874-a7f6-12220a9ff2f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121467941.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121467941.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121467941.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoCsp/11/2024\n6121467941\n24. 09. 2025\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121467941.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,\ns.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,\nso sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej: R. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale\nbytom V. XXR., V., zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie\n1, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 27.207,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-6Csp/208/2021-210, zo dňa 24.10.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-6Csp/208/2021-210,\n24.10.2023, m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.\n\nzo dňa\n\nII. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nrozsahu 100 %.\n\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 24.10.2023, č.k. B5-6Csp/208/2021-210 uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.436,64 eur, a súčasne úrok vo výške 9.516,97 eur, úrok z\nomeškania vo výške 19,01 eur a sumu vo výške 2.252,61 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 26.902,43 eur od 14.08.2021 do 14.09.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 26.842,43\neur od 15.09.2021 do 16.11.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 26.461,73 eur od 17.11.2021\ndo 14.12.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 26.093,57 eur od 15.12.2021 do 14.01.2022,\núrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 25.707,06 eur od 15.01.2021 do 11.02.2022, úrok z omeškania\n5 % ročne zo sumy 25.322,49 eur od 12.02.2022 do 14.03.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy\n25.166,59 eur od 15.03.2022 do 11.04.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 25.012,85 eur od\n12.04.2022 do 16.05.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 24.852,75 eur od 17.05.2022 do\n13.06.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 24.616,29 eur od 14.06.2022 do 13.07.2022, úrok z\nomeškania 5 % ročne zo sumy 24.506,83 eur od 14.07.2022 do 18.08.2022, úrok z omeškania 5 % ročne\nzo sumy 24.382,99 eur od 19.08.2022 do 21.09.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 24.256,39\neur od 22.09.2022 do 10.10.2022, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 24.131,53 eur od 11.10.2022\ndo zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V druhom výroku súd prvej inštancie\nvo zvyšku konanie zastavil. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %, pričom o výške mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti napadnutého\nrozsudku, a to samostatným uznesením.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie\nplatobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 27.207,54 eur, úrok\n\nvo výške 9.516,97 eur, úrok z omeškania vo výške 19,01 eur a 2.252,61 eur a úrok z omeškania\nvo výške 5 % ročne zo sumy 26.902,43 eur odo dňa 14.08.2021 do zaplatenia, náklady spojené s\nuplatnením pohľadávky vo výške 53,97 eur, ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil\ntým, že dňa 18.04.2018 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaná v právnom postavení\ndlžníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1818966859, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné\npodmienky pre spotrebiteľské úvery, pričom všetky súčasti zmluvy sú uložené v registri OpP vedenom\nna Okresnom súde Banská Bystrica pod číslom 1OpP/78/2017. Žalovaná svojím podpisom na zmluve\npotvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. S účinnosťou od 03.07.2021\ndošlo k zmene obchodného mena žalobcu z pôvodného \"P. V., R..F..\". na nové \"XXX.V., R.. F..\". Na\nzáklade zmluvy poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky v sume 29.700,- eur. Žalovaná sa v\nzmysle zmluvy zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia\npodľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s\nplnením úveru, žalobca v zmysle ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov, v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú\nna možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaná na upozornenie nereagovala,\nvyhlásil žalobca dňa 23.12.2019 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru\nžalovaná dlžnú sumu z úveru uhradila čiastočne dňa 15.06.2020 sumu vo výške 60,- eur, dňa 14.07.2020\nsumu vo výške 60,- eur, dňa 19.08.2020 sumu vo výške 60,- eur, dňa 17.09.2020 sumu vo výške 60,eur, dňa 14.10.2020 sumu vo výške 60,- eur, dňa 16.12.2020 sumu vo výške 60,- eur, dňa 13.01.2021\nsumu vo výške 60,- eur, dňa 15.02.2021 sumu vo výške 60,- eur, dňa 12.03.2021 sumu vo výške 60,eur, dňa 13.04.2021 sumu vo výške 60,- eur, dňa 17.05.2021 sumu vo výške 60,- eur, dňa 16.06.2021\nsumu vo výške 60,- eur, dňa 15.07.2021 sumu vo výške 60,- eur, dňa 13.08.2021 sumu vo výške 60,eur. Jednotlivé splátky žalovanej do zosplatnenia úveru sú uvedené v aktuálnom stave úveru, v časti\n„zaplatené splátky“, vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade\ns ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 486/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. Žalobca pred podaním\nžaloby prostredníctvom právneho zástupcu opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná\nvšak žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradila. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej aj\nzákonné úroky z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu. V nadväznosti na to je výška úroku z omeškania určená vo výške 5 %. V súlade so\nzmluvnými dokumentami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V\nzmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 8,50 % ročne. V súlade s obchodnými podmienkami je\nžalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru\núrokom dojednaným v zmluve. V súvislosti s úročením nesplatenej istiny úveru po vyhlásení predčasnej\nsplatnosti úveru žalobca poukázal aj na a) uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, sp.zn. 8Cdo/125/2018 zo dňa 18.06.2020. Žalobca prostredníctvom\namortizovaného výpisu preukazuje, že za riadneho plnenia povinností by žalovaná zaplatila úroky z\nistiny v súhrnnej výške 11.413,92 eur. Žalobca prepisom z listiny \"aktuálny stav úveru\" preukazuje aj\nsúhrnnú výšku platieb započítaných na úroky, t.j. 1.896,95 eur. Platby vykonané žalovaným po vyhlásení\npredčasnej splatnosti úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Žalobcovi tak vzniká nárok na úroky\nz istiny vo výške 9.516,97 eur ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by žalovaná zaplatila\npri riadnom plnení a už zaplatenými úrokmi. Podľa žalobcu na základe vyššie uvedených skutočností\nje žalovaná povinná zaplatiť mu nasledovné dlžné sumy: a) istinu vo výške 2.6902,43 eur b) vyčíslený\nzmluvný úrok z istiny vo výške 9.516,97 eur c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 19,01 eur\n(ide o úrok z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti\núveru) d) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 2.252,61 eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania\nod momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanej) e) zákonný úrok z omeškania\nvo výške 5 % ročne zo sumy 2.6902,43 eur od 14.08.2021 do zaplatenia f) poplatky vo výške 305,11 eur.\nVzhľadom na skutočnosť, že formulár neobsahuje samostatnú položku na uvedenie sumy vyčíslených\npoplatkov, položka „istina“ v časti D) „uplatňovaný peňažný nárok“ formulára obsahuje súčet 1) dlžnej\nistiny vo výške 2.6902,43 eur, 2) poplatkov vo výške 305,11 eur. Žaloba (návrh na vydanie platobného\nrozkazu) spolu s prílohami a výzvou, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe a\njej prílohám, bola žalovanej doručovaná dňa 15.12.2021. Žalovaná sa v lehote určenej súdom k žalobe\npísomne nevyjadrila a v konaní zostala pasívna. Po doručení predvolania na pojednávanie žalovaná\npodaním zo dňa 24.10.2022 súdu prvej inštancie oznámila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti nakoľko\nmá plánovanú kontrolu u lekárky a uviedla, že dlh voči žalobcovi neuznáva a predmetnú zmluvu postúpila\n\nna MS SR na Komisiu pre posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná však neuviedla\nkonkrétne dôvody neuznania záväzku vyplývajúceho jej z predmetnej úverovej zmluvy.\n3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6Csp 208/2021-105 zo dňa 02.12.2022 pripustil, aby na miesto\npôvodného žalobcu 365.bank, a.s., IČO 31 340 890 vstúpil do konania Intrum Slovakia s.r.o., IČO\n35 831 154, pričom voči tomuto uzneseniu, podaním zo dňa 03.03.2023, vzniesol právny zástupca\nžalovanej námietku aktívnej legitimácie žalobcu v spojení s uznesením č.k. 6Csp 208/2021-105 zo\ndňa 02.12.2022, nakoľko sa podľa názoru právneho zástupcu žalovanej, jedná o neplatné postúpenie\npohľadávky, keďže pôvodný žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou spôsobilosťou, a to s poukazom na\nskutočnosť, že nebolo preukázané splnenie podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,\na teda výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.11.2019 (oznámenie o zosplatnení) nespĺňala\nobsahové náležitosti upozornenia podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto je, podľa názoru\nprávneho zástupcu žalovanej, uvedené zosplatnenie pre rozpor so zákonom neplatné, a to podľa ust. §\n39 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu ani nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o\nspotrebiteľských úveroch, ďalej podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 uvedeného zákona a podľa § 52\nods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a ods. 6, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej\npodľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení\nplatnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, a vecne tým, že na základe\nvykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná medzi sebou uzavreli zmluvu\no spotrebiteľom úvere - Y. P. č. 1818966859 dňa 18.04.2018, na základe ktorej sa právny predchodca\nžalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške 29.700,- eur a žalovaná sa zaviazala\núver splatiť v 96 pravidelných mesačných splátkach vo výške 463,92 eur. Fixná úroková sadzba bola\ndohodnutá vo výške 8,5 % ročne, RPMN bola dohodnutá vo výške 11,4 %, odplata za poskytnutie\núveru bola dohodnutá vo výške 9,94 % ročne a najvyššia prípustná hodnota odplaty vo výške 17,5 %\nročne. Žalovaná sa tak zaviazala zaplatiť celkovú sumu úveru vo výške 44.535,36 eur. Termín konečnej\nsplatnosti bol 25.04.2026, splatnosť prvej splátky bola dňa 25.05.2018. Súd prvej inštancie mal za to,\nže žalovaná neplnila svoje povinnosti uhrádzať splátky úveru riadne a včas, právny predchodca žalobcu\nvyzval žalovanú na splatenie dlžnej časti úveru výzvou zo dňa 25.11.2019, pričom v uvedenom čase\ndlžná suma pozostávala z omeškanej splátky vo výške 1.878,03 eur a poplatkov vo výške 27,- eur,\npoistné 269,11 eur teda spolu v sume 2.174,14 eur. Zároveň právny predchodca žalobcu upozornil\nžalovanú, že ak dlžnú sumu v lehote 15 dní od doručenia výzvy neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť\núver za predčasne splatný. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlžnú sumu neuhradila, právny predchodca\nžalobcu výzvou zo dňa 23.12.2019, oznámil žalovanej, že banka vyhlásila úver za predčasne splatný\nku dňu 23.12.2019, pričom dlžná suma celkovo predstavuje sumu 30.211,39 eur a pozostáva z dlžnej\nistiny vo výške 27.742,43 eur, úroku vo výške 2.163,85 eur a poplatkov za upomienky vo výške 36,eur, poistné 269,11 eur.\n5. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná,\npričom v konaní nebolo sporné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi právnym\npredchodcom žalobcu, ktorý do zmluvného vzťahu vstupoval v rámci výkonu svojej obchodnej a\npodnikateľskej činnosti (dodávateľ), predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov a žalovaná do\ntohto zmluvného vzťahu nevstupovala v rámci výkonu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti\n(spotrebiteľ). Súd prvej inštancie pritom postupoval výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch, t.j. zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička je nesporne zmluvou o spotrebiteľskom\núvere tak, ako ju má na zreteli citovaný zákon. Súd prvej inštancie pritom zohľadnil obsah uzatvorenej\nzmluvy, povahu účastníkov zmluvného vzťahu, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán.\n6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu\nsi splnil povinnosti, ktoré mu z uzavretej zmluvy vyplývali, a to najmä, že poskytol žalovanej bezúčelový\nspotrebiteľský úver vo výške 29.700,- eur, avšak žalovaná v rozpore so zmluvou neplnila svoje\npovinnosti, a teda neuhrádzala splátky úveru riadne a včas. Žalobca si uplatnil voči žalovanej po\nčiastočnom späťvzatí dlžnú sumu vo výške 24.436,64 eur, úrok vo výške 9.516,97 eur, úrok z omeškania\nvo výške 19,01 eur a 2.252,61 eur (úrok z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu\nvyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Vzhľadom\nk tomu, že žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila len v tom rozsahu, že nárok žalobcu neuznáva a\n\nbližšie nespresnila a neuviedla dôvody neuznania záväzku, súd prvej inštancie nemal skutkové tvrdenia\nžalobcu za sporné.\n7. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie uviedol, že právny\npredchodca žalobcu v súlade so zákonom využil toto svoje právo a celý úver v dôsledku porušenia\npovinnosti žalovanej splácať úver riadne a včas predčasne zosplatnil. Právny predchodca žalobcu v\nsúlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyzval žalovanú\nlistom z 25.11.2019 na úhradu dlžných splátok, s ktorými bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace\na zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Výzvu žalobca\ndoručoval v súlade s čl. 3.2.1 a 4.3.4. všeobecných obchodných podmienok a následne 23.12.2019\npristúpil k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, o čom informoval žalovanú. Žalobca preukázal, že\nprávny predchodca žalobcu žalovanej predmetnú výzvu doručoval hárkami a doručenkami. S poukazom\nna uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu postupoval v súlade\ns citovanými ustanoveniami a obchodnými podmienkami, ktoré sú v súlade so zákonnou právnou\nnormou. Podporne k otázke doručenia neprevzatých zásielok poukázal na právny názor formulovaný\nv uznesení NS SR sp.zn. 5 Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011, ktoré bolo publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, pod č. R 27/2011, podľa\nktorého kategorickú požiadavku o faktickom doručení právneho úkonu (t.j. jej prevzatie adresátom)\nnemožno považovať za správnu; bez ďalšieho by takýto výklad viedol k neudržateľnému stavu, kedy\nby aj bezdôvodné (svojvoľné) odopretie prijatia (prevzatia) právneho úkonu znemožňovalo výkon práva\nodosielateľom. Situáciu je preto potrebné posudzovať objektívne, ak sa preukáže, že adresát mal\nreálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho\núkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Ak je\ndaná adresátovi objektívna (reálna) možnosť na základe oznámenia pošty prevziať si uloženú zásielku\nobsahujúcu právny úkon nastávajú hmotnoprávne účinky tohto právneho úkonu v okamihu, kedy adresát\naj napriek uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Súd prvej\ninštancie mal za to, že tvrdenia a námietky žalovanej sa nezakladajú na vykonanom dokazovaní.\nŽalobca preukázal, že jeho právny predchodca výzvu pred zosplatneným doručil žalovanej na adresu\nuvedenú v úverovej zmluve „G. XX, V., XXX XX“, t.j. do jej dispozičnej sféry, kedy žalovaná mala\nobjektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovaných zásielok, tieto si však nepreberala, čo\npreukazuje záznam z vrátených zásielok. Zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, a teda\nbez ďalšieho platí, že zásielka bola doručená do miesta, kde sa žalovaná obvykle zdržiava. Žalobca\npreukázal, že jeho právny predchodca doručil žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky, aj keď v\nkonečnom dôsledku toto oznámenie na platnosť postúpenia nemá žiaden dopad. Predčasnú splatnosť\npeňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ vyvolať jednostranným\nprávnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na\njednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť\nspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva. V prejednávanom spore bolo potrebné\nposúdiť otázku, či došlo k platnému zosplatneniu, lebo od tejto skutočnosti možno dospieť k záveru, či\ndošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Jedine za predpokladu platného zosplatnenia mohol právny\npredchodca žalobcu platne postúpiť na žalobcu žalovanú pohľadávku. Ako už súd prvej inštancie\nuviedol, podstata zosplatnenia spočíva na dvoch základných premisách uvedených v § 53 ods. 9 OZ.\nPrávo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok\npre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nielen splatnosťou\nďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Zároveň platí, že pred samotným\nzosplatnením úveru musí veriteľ upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň\n15 dní pred samotným zosplatnením úveru. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že v praxi toto\nupozornenie banky nazývajú ako „Posledná výzva pred zosplatnením úveru“ (ako tomu bola aj v\nprejednávanej veci). Ak teda spotrebiteľ neuhradí splátku, s ktorej úhradou je v omeškaní, ani do 15\ndní odkedy bol na možnosť zosplatnenia úveru veriteľom upozornený (a zároveň sú splnené ostatné\nvyššie uvedené podmienky), môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. To, že k zosplatneniu úveru\ndošlo, však veriteľ musí spotrebiteľovi oznámiť. V oznámení o zosplatnení úveru veriteľ spravidla aj\nvyčísli dlh spotrebiteľa - sumu, ktorú je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť a stanoví aj lehotu na plnenie.\nZ uvedeného vyplýva, že je zákonom stanovená povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dlh, vyzvať ho,\nv lehote nie kratšej ako 15 dní, na zaplatenie dlhu a upozorniť na výkon práva veriteľa, ak nedôjde k\núhrade dlhu, na možnosť zosplatnenia zvyšku úveru (pôžičky). Právny predchodca žalobcu uvedené\npovinnosti musel splniť pred zosplatnením a ich splnenie musel preukázať. Pre spotrebiteľské vzťahy\n\nplatí, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr\npo uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa\nv lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou\nrežimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo,\nz ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre\nnesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením\npríslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka\nje teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka\nna to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Súd prvej\ninštancie poukázal na to, že aj Najvyšší súd SR zastáva názor, že veriteľ sa na súde môže po prvý raz\ndomáhať svojho práva z mimoriadne zosplatneného úveru prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej\ndoby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným\ncelý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je najskorším dňom,\nkedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte\nznamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím\nsa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle\nveriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). V ďalšom súdu uvádza, že žalovaný v odvolaní namietal\naktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže veriteľ neuviedol, pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky\nsplatnej určitého dňa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a preto je potrebné skúmať, či je tento právny\núkon dostatočne určitý a platný. K tomu odvolací súd uviedol, že Občiansky zákonník nestanovil ako\npodmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu podmienku uvedenie splátky, pre ktorú\nveriteľ pristúpil k zosplatneniu.\n8. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu\nje dôvodná v celom rozsahu a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nesplatnej časti úveru spolu s\npríslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok, ktorý súd tak, ako bol žalobcom vyčíslený, aj priznal. Je\nnepochybné, že žalobcovi okrem nároku na vrátenie dlžnej istiny vznikol nárok aj na zmluvný úrok z\núveru, a to aj napriek tomu, že prišlo k predčasnej splatnosti úveru. Nárok veriteľov na zmluvné úroky\nv prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol predmetom rozhodovania aj Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý okrem iných aj v rozhodnutiach, na ktoré poukázal sám žalobca v žalobe\n(sp.zn. 5Cdo/42/2020 z 16. júna2020 a sp.zn. 8Cdo/125/2018 z 18. júna 2020), zaujal jednoznačné\nstanovisko, že žalobca (veriteľ) má súčasne nárok na zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania po\nvyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie preto nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré\nby sa mal od uvedených rozhodnutí odchýliť, a vyhovel žalobe žalobcu aj v uvedenej časti.\n9. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj\núrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26.902,43 eur od 14.08.2021 do 14.09.2021, úrok z\nomeškania 5,00 % ročne zo sumy 26.842,43 eur od 15.09.2021 do 16.11.2021, úrok z omeškania 5,00\n% ročne zo sumy 26.461,73 eur od 17.11.2021 do 14.12.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy\n26.093,57 eur od 15.12.2021 do 14.01.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25.707,06 eur od\n15.01.2021 do 11.02.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25.322,49 eur od 12.02.2022 do\n14.03.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25.166,59 eur od 15.03.2022 do 11.04.2022, úrok\nz omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25.012,85 eur od 12.04.2022 do 16.05.2022, úrok z omeškania 5,00\n% ročne zo sumy 24.852,75 eur od 17.05.2022 do 13.06.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy\n24.616,29 eur od 14.06.2022 do 13.07.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 24.506,83 eur od\n14.07.2022 do 18.08.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 24.382,99 eur od 19.08.2022 do\n21.09.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 24.256,39 eur od 22.09.2022 do 10.10.2022, úrok\nz omeškania 5,00 % ročne zo sumy 24.131,53 eur od 11.10.2022 do zaplatenia. Súd prvej inštancie o\nvýške úrokov z omeškania rozhodol podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa\nktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba\neurópskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná\núroková sadzba európskej centrálnej banky bola 0 %. Tieto by bola žalovaná povinná spolu s istinou a\nostatným priznaným príslušenstvom zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n10. Žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu podala voči rozsudku súdu prvej inštancie\nodvolanie a to v rozsahu výrokov I. a III., ktoré odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP,\nt.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365\n\nods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Odvolateľka uviedla, že predmetom konania je údajný nárok žalobcu na zaplatenie\nsumy 27.207,54 eur s príslušenstvom (pozn. v priebehu konania bol návrh vzatý v časti späť). Pôvodný\nžalobca - spoločnosť P. V., R..F.. (v súčasnosti XXX.V., R.. F..) svoj návrh odôvodnil tým, že medzi\nním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 18.04.2018 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom\núvere č. 1818966859, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky pre spotrebiteľské\núvery. Na základe zmluvy mal pôvodný veriteľ poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky v sume 29.700,eur a žalovaná sa mala v zmysle zmluvy zaviazať vrátiť pôvodnému veriteľovi istinu a zaplatiť mu\núroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Pôvodný veriteľ namietal, že\nžalovaná neplnila úver riadne a včas, a preto údajne v zmysle ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ\ntento upozornil žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, a nakoľko žalovaná na\nupozornenie nereagovala, vyhlásil údajne dňa 23.12.2019 úver za predčasne splatný. Právny zástupca\nžalovanej namietal, že predpokladom platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru a vzniku nároku\nveriteľa na riadne úroky je, aby veriteľ splnil svoje povinnosti podľa § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov týkajúcich sa skúmania bonity klienta a poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C\n449/2013 a namietal, že ide o neobjasnený stav a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020 a stav non liquet. V priebehu konania pôvodný žalobca\npodal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a súd prvej inštancie jeho návrhu uznesením\nč.k. 6Csp/208/2021-105 zo dňa 02.12.2022 vyhovel. Žalovaná vzniesla v konaní námietku nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nesplnenia podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti\núveru podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ. Poukázala pritom na ust. § 17 ods. 1 zákona č.\n129/2010 Z.z. a skutočnosť, že termín konečnej splatnosti úveru ešte nenastal. Žalovaná namietala, že\nupozornenie - výzva zo dňa 25.11.2019 nespĺňa obsahové náležitosti upozornenia podľa ust. § 53 ods.\n9 OZ, z tejto výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou zmluvy bola žalovaná v omeškaní, a ktorú\nkonkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel\nvyhláseniu predčasnej splatnosti. Rovnako žalovaná namietala, že tento právny úkon jej nebol doručený.\nŽalovaná poukázala na to, že bola pôvodným veriteľom vyzvaná listom zo dňa 25.11.2019 na úhradu\nčiastky 2.174,14 eur, hoci v zmluve bola dohodnutá výška mesačnej splátky 463,92 eur s poistným, resp.\n428,28 eur bez poistného, a teda takýto právny úkon je vykonaný v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a je\nteda neplatný. Z tohto dôvodu ani nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na\nspol. Intrum Slovakia s.r.o. a odkázala na rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 07.09.2021 sp.zn.\n6Csp/39/2021 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.03.2022 č.k. 7CoCsp/1/2022-222. Žalovaná\nv rámci podaného odvolania ďalej uviedla, že súd prvej inštancie na vec vôbec neaplikoval ust. § 7 a\nust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a právne nevyriešil otázku toho, či a ako pôvodný veriteľ konal\nalebo nekonal s odbornou starostlivosťou, a teda či a ako posudzoval bonitu spotrebiteľa. V zmysle ust.\n§ 387 ods. 3 CSP „Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán\nprednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia\nsúd prvej inštancie.“. Ďalej žalovaná odmieta záver súdu prvej inštancie, že „žalovaná sa k žalobe\nžalobcu vyjadrila len v tom rozsahu, že nárok žalobcu neuznáva a bližšie nespresnila a neuviedla\ndôvody neuznania záväzku a súd prvej inštancie nemal skutkové tvrdenia žalobcu za sporné.“ Žalovaná\nuviedla konkrétne skutočnosti, pre ktoré nárok neuznáva, o.i. už označené ustanovenia pojednávajúce\no povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a tiež pre nesplnenie zákonných podmienok pre platné\nzosplatnenie a tým aj postúpenie pohľadávky. Je zrejmé, že tento záver súdu nemá oporu v obsahu spisu\na je celkom svojvoľný a nepodložený. Rovnako namieta a popiera záver súdu prvej inštancie o tom, že v\ntomto prípade došlo k platnému zosplatneniu úveru a následne k platnému postúpeniu pohľadávky. Trvá\nna tom, že list zo dňa 25.11.2019 nie je možné považovať za kvalifikovanú výzvu podľa ust. § 53 ods. 9\nOZ. Žalovaná v rámci svojho odvolania zdôraznila, že z právneho úkonu zo dňa 25.11.2019 expressis\nverbis vyplýva, že: „V zmysle ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení\nVás upozorňujeme, že ku dňu 25.11.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako\n3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 2.174,14 EUR, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške\n1.878,03 EUR, poplatkov vo výške 27.00 EUR a poistné 269.11 EUR. Vyzývame vás preto na zaplatenie\nvyššie uvedenej sumy na úverový účet číslo XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, v tvare IBAN F. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. V prípade, ak nedôjde\nk úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným\na žiadať od Vás resp. spoludlžníkov úhradu celej úverovej pohľadávky.“ Žalovaná uviedla, že súd prvej\ninštancie síce na jednej strane opakovane konštatuje, že k zosplatneniu úveru veriteľ môže pristúpiť až\n\npotom, čo dlžník napriek výzve veriteľa v poskytnutej lehote najmenej 15 dní neuhradí splátku (jednu,\nkonkrétnu), s ktorou je v omeškaní po dobu 3 mesiacov, aby vzápätí nesprávne považoval za platný a\nsúladný so zákonom úkon, ktorým veriteľ požadoval od spotrebiteľa úhradu kumulatívnej sumy (teda\nsumy ďaleko prevyšujúcej jednu splátku), aby tak predišiel vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.\nŽalovaná zdôraznila, že pôvodný žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 25.11.2019 na úhradu čiastky\n2.174,14 eur, hoci v zmluve bola dohodnutá výška mesačnej splátky 463,92 eur s poistným, resp. 428,28\neur bez poistného, a teda takýto právny úkon je celkom zjavne v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a je teda\nneplatný. Je zrejmé, že súd prvej inštancie si sám protirečí a zároveň, že jeho záver o tom, že list zo\ndňa 25.11.2019 je v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ je nesprávny a v rozpore s platnou právnou úpravou.\nPôvodný veriteľ zjavne podmieňoval právo spotrebiteľa predísť negatívnym následkom zosplatnenia iba\ntým, že zaplatí kumulatívne sumu vo výške 2.174,14 eur, ktorá v sebe obsahovala aj staršie neuhradené\nsplátky (minimálne 4 mesačné splátky s poistením a minimálne 5 mesačných splátok bez poistenia),\npre nezaplatenie ktorých ale zaniklo právo pôvodného veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť podľa ust.\n§ 565 OZ (porovnaj poslednú vetu ust. § 565 OZ, v zmysle ktorej: „Toto právo však môže veriteľ použiť\nnajneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“). Spotrebiteľ nemal povinnosť úhrady týchto\nstarších splátok na to, aby sa vyhol negatívnym dôsledkom zosplatnenia, ako nesprávne, zavádzajúco\na v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ informoval pôvodný veriteľ. Zároveň, veriteľ podmieňoval právo\nvyhlásiť predčasnú splatnosť aj zaplatením neznámych poplatkov vo výške 27,00 eur, čo je tiež v\nzjavnom rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ. Zároveň, veriteľ podmieňoval právo vyhlásiť predčasnú splatnosť\naj zaplatením poistného vo výške 269,11 eur, čo je tiež v zjavnom rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ.\nTaktiež nie je žalovanej zrejmé, čo mal súd na mysli, keď skonštatoval: „Z rozhodovacej činnosti je\nsúdu známe, že v praxi toto upozornenie banky nazývajú ako „Posledná výzva pred zosplatnením\núveru“ (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci).“. Súd prvej inštancie nijako bližšie nešpecifikoval, z\nakej rozhodovacej činnosti je súdu známa táto skutočnosť, tento záver je nepreskúmateľný a navyše\naj odporuje vykonanému dokazovaniu, keďže v tomto prípade výzvou predchádzajúcou zosplatneniu\nmá byť list zo dňa 25.11.2019 označený ako upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru.\nŽalovanej táto súdna prax nebola a nie je známa. Žalovaná v rámci podaného odvolania taktiež namietla\nnesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav ohľadom splnenia podmienok\npodľa ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ aj vo vzťahu k doručeniu výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ\na zachovaniu zákonnej 15- dňovej lehoty, ktorú aj sám súd prvej inštancie označil ako jednu z nutných\nkumulatívnych podmienok pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Výzvou podľa ust. § 53 ods.\n9 OZ má byť list zo dňa 25.11.2019. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že tento bol žalovanej\nodoslaný dňa 26.11.2019 ako zásielka s podacím číslom E., ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote a\nbola vrátená späť odosielateľovi. Podľa služby sledovania zásielok F. P. R..F.. (z ktorej vychádzal aj súd\nprvej inštancie), bola zásielka vrátená pôvodnému žalobcovi dňa 23.12.2019. Súd prvej inštancie v ods.\n33 rozsudku uviedol: „Výzvu žalobca doručoval v súlade s čl. 3.2.1 a 4.3.4. všeobecných obchodných\npodmienok a následne dňa 23.12.2019 pristúpil k vyhláseniu úveru za predčasne splatný.“ Podľa\nbodu 4.3.4 Všeobecných obchodných podmienok: „Ak je korešpondencia zasielaná poštou, považuje\nsa za doručenú 5. deň po jej odoslaní v rámci Slovenskej republiky a 10. deň v prípade zasielania\nkorešpondencie do zahraničia, ak nie je preukázaný iný dátum doručenia. Ak sa korešpondencia vráti\nspäť do banky z dôvodu jej neprevzatia, za deň doručenia sa považuje deň jej vrátenia do banky.\nAk dôjde k odmietnutiu prevzatia korešpondencie, za deň doručenia sa považuje deň odmietnutia jej\nprevzatia.“ Žalovaná uviedla, že strany si dojednali fikciu doručenia odlišne od zákona. Ako konštatoval\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 15. decembra 2020 sp.zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaný v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod číslom 4.), strany si môžu platne dojednať fikciu\ndoručenia odlišne od zákona aj v spotrebiteľských vzťahoch, čo sa udialo aj v prejednávanom prípade.\nS poukazom na uvedené je tak zrejmé, že účinky doručenia listu zo dňa 25.11.2019 v zmysle dojednanej\nfikcie nastali dňa 23.12.2019, teda v rovnaký deň, ako došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého\núveru. Žalovaná namieta, že zo strany pôvodného žalobcu teda nebola zachovaná 15-dňová lehota, a\nteda aj z tohto dôvodu nemohlo byť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru platné. Keďže k vyhláseniu\npredčasnej splatnosti nedošlo platne a ku dňu postúpenia pohľadávky nenastal ani termín konečnej\nsplatnosti úveru (25.04.2026), nemohol pôvodný žalobca platne postúpiť svoju (údajnú) pohľadávku\nna žalobcu, a preto mal súd žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie podľa žalovanej teda na jednej\nstrane v teoretickej rovine správne určil podmienky, ktoré OZ vyžaduje preto, aby mohol veriteľ pristúpiť\nk vyhláseniu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Avšak v rozpore s týmito svojimi závermi\nskonštatoval, že tieto podmienky boli v tomto prípade splnené, hoci z vykonaného dokazovania a ním\npriamo označených dôkazov vyplýva zjavný opak. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací\n\nsúd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie\npojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku boli splnené zákonné\npodmienky (bolo potrebné zopakovať dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je\ndôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP) a návrh na začatie konania\nje potrebné ako nedôvodný zamietnuť.\n12. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní na rozdiel od súdu\nprvej inštancie ustálil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje,\npreskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),\nalebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého\nsúdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z\núčastníkov konania nenamieta. (sp.zn. 2Cdo 205/2009). Na základe uvedeného nebolo povinnosťou\nžalovanej tieto skutočnosti namietať, práve naopak bolo povinnosťou súdu tieto skutočnosti skúmať ex\noffo. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania podal pôvodný žalobca návrh na zmenu strany sporu\nna strane žalobcu a súd jeho návrhu uznesením zo dňa 02.12.2022 č.k. 6Csp/208/2021-105 vyhovel a\npripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky. S otázkou\naktívnej vecnej legitimácie v danom konaní úzko súvisí aj otázka možnosti zosplatnenia celého dlhu\na možnosti následného postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch\npredstavuje normatívnu súčasť ochrany spotrebiteľa a prísnejšiu úpravu režimu postúpenia pohľadávky,\nnež je zakotvená v Občianskom zákonníku, ktorá v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany kladie ďalšie\npodmienky na veriteľa podmieňujúce platnosť postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských úverov na\niné subjekty. Skúmanie otázky platnosti postúpenia pohľadávky podľa § 17 zákona o spotrebiteľských\núveroch tak bolo nielenže súčasťou nutného prieskumu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore\nsúdom, ku ktorému musí pristúpiť v každom súdnom konaní, ale zároveň aj prejavom princípov ochrany\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v danom záväzkovom vzťahu. Bolo preto povinnosťou súdu\nprvej inštancie ex offo a aj bez námietky pristúpiť k preskúmaniu platnosti postúpenia žalovanej\npohľadávky na žalobcu, a preto neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie, že žalovaná sa vyjadrila iba\nvšeobecne, že nárok žalobcu neuznáva a bližšie nespresnila a neuviedla dôvody neuznania záväzku, a\npreto súd prvej inštancie nemal skutkové tvrdenia žalobcu za sporné. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že ide\no spotrebiteľský vzťah a navyše aj spotrebiteľský úver, kde platí ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého\nsúd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo\nveci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou\nmierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca\nto zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa,\nale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že súd prvej\ninštancie v danom prípade nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, nakoľko riadne\nnezistil skutkový stav veci a taktiež nesprávne pristúpil k zhodnoteniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nv danom konaní.\n13. Odvolací súd v súvislosti s prieskumom aktívnej vecnej legitimácie zdôrazňuje, že podmienky na\npredčasné zosplatnenie daného úveru v zmysle § 565 OZ neboli splnené z dôvodu, že výzva právneho\npredchodcu žalobcu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ (č.l. 14), ktorá predčasnému zosplatneniu daného\núveru musela predchádzať, nespĺňala podľa názoru odvolacieho súdu zákonné náležitosti takejto výzvy.\nOdvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že účelom právnej úpravy v zmysle § 53 ods. 9\nOZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je\ndojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky\n(len pár eur) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako\ndodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne\nspotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565\nOZ. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy: „Ak ide\no plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo\npodľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne\nupozornil veriteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je\npotrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže\n\nveriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté\nalebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie\nnasledujúcej splátky. Z uvedeného je zrejmé, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 OZ je jednostranným\nprávnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s\nktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.\nBez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie\npráva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa\nnejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi,\nktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa „dozvedieť“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení\npredčasnej splatnosti úveru, a „spôsobe“ ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky\nje tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie\n„iba“ výšky celkového dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie\na spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti\nzaložiť, resp. zakladá, dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ\nza splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť,\nkedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti\núveru. Navyše veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti\núveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň 3 mesiace a súčasne bol dlžníkspotrebiteľ upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota\n(na upozornenie a uplatnenie práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou\npo uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti\núveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s\nktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti\nnajbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na\nzáklade splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného potom odvolací súd vyvodil,\nže aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto\nustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s\nvyššie uvedeným zmyslom účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. V kontexte s takto\nformulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru (Občiansky\nzákonník I. § 1 - 450 - Komentár od Števček M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,\nTomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015, strana 576 a nasl.), ale súčasne aj\nna konštantnú judikatúru, (viď uznesenie NS SR z 13. februára 2025, sp.zn. 6Cdo/152/2022), ktorá\ndospela k rovnakému právnemu záveru. Medzičasom občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu na\nsvojom zasadnutí konanom dňa 04. júna 2025 prijalo judikát ako R 21/2025 publikovanom v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, právna veta ktorého znie: „Bez\nkonkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu\npráva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je\npreto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.\n14. Na margo vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za akých\npodmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť\nsplnené kumulatívne; aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ\nzvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné\nustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 OZ expressis verbis, napriek tomu ide o bezpodmienečnú náležitosť\ntakejto výzvy. Požiadavka na také vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy),\nktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie, s\nktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva predčasne zosplatniť úver/dlh. Z obsahu spisu vyplýva,\nže právny predchodca žalobcu podaním do dňa 25.11.2019 označeným ako: „Upozornenie - Výzva na\nsplatenie dlžnej časti úveru“ oznámil žalovanej, že ku dňu 25.11.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca\nzo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 2.174,14 eur, pozostávajúcej z\nomeškanej splátky vo výške 1.878,03 eur, poplatkov vo výške 27,- eur a poistné 269,11 eur. Z obsahu\nspisu však vyplýva, že žalovaná mala každú splátku určenú vo výške 463,92 eur (bez poistenia), a preto\nvýška splátky určená právnym predchodcom žalobcu vo výške 1.878,03 eur a navyše bez určenia jej\nsplatnosti nemá žiadne opodstatnenie. Inak povedané, z konštrukcie tejto výzvy mal odvolací súd za\npreukázané, že táto neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, s ktorou je žalovaná ako spotrebiteľ v\nomeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného nie je vopred\n\nmožné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto vyhlásil\ndňa 23.12.2019), a preto táto pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi neurčito. Na tomto základe odvolací súd\nzhodnotil, že výzvu z 25.11.2019 nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek § 53\nods. 9 OZ. Vzhľadom na absenciu kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ odvolací súd uzavrel,\nže neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti\núveru, čo malo za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Tento argument považuje odvolací súd za dostatočný na\nto, aby pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko absencia aktívnej vecnej legitimácie je\npre zamietnutie žaloby dostatočná.\n15. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody žalovanej, a to konkrétne, že predmetná výzva v zmysle ust.\n§ 53 ods. 9 OZ nebola žalovanej riadne doručená a taktiež o jej argumentáciu, že žalobca v konaní\nnepreukázal odbornú starostlivosť jeho právneho predchodcu pri posudzovaní schopnosti žalovanej\nsplácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s ustanovením § 11 ods. 2 zák.\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov túto už odvolací súd samostatne neposudzoval, nakoľko prvý odvolací\ndôvod, a to námietka aktívnej vecnej legitimácie bol dostatočný pre zamietnutie tejto žaloby, respektíve\npre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.\n16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.\n2, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto\njej vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Csp/208/2021", "guid": "6fdf643d-b2c5-451f-a74a-e21267b3a8cb:6a5744f5-27e4-4a3b-95ca-b57237152fd9", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "bf5d61a0-b75c-440c-aff5-6e9916611037:2b8dde9f-2450-4b26-98e6-a642b69f542e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6116206877.1", "spisova_znacka": "8Cdo/125/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/125/2018 z 18. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-18", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6116206877.1"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "09a6934e-e50a-4b74-9f06-aaa737556e5a:29ad7244-3600-43b0-aec9-d3a7a1b9b6ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/1/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/1/2022 z 14. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-02-14", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/09a6934e-e50a-4b74-9f06-aaa737556e5a:29ad7244-3600-43b0-aec9-d3a7a1b9b6ed"}, {"guid": "34fef881-7a3a-4912-bfee-9c6e4fbdc4d8:99ab0297-66ba-486b-b90b-bac9bdd8032f", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/39/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 6Csp/39/2021 z 30. 3. 2023", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/34fef881-7a3a-4912-bfee-9c6e4fbdc4d8:99ab0297-66ba-486b-b90b-bac9bdd8032f"}, {"guid": "6fdf643d-b2c5-451f-a74a-e21267b3a8cb:6a5744f5-27e4-4a3b-95ca-b57237152fd9", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/208/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6Csp/208/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fdf643d-b2c5-451f-a74a-e21267b3a8cb:6a5744f5-27e4-4a3b-95ca-b57237152fd9"}], "citovane_v": [{"guid": "2369e1e0-fa08-489e-94be-cc75413c3a5a:8151cee7-643d-4c02-8129-0995c3d23892", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:6123302587.5", "spisova_znacka": "1Csp/2/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/2/2023 z 9. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:6123302587.5"}]}