{"guid": "4599383f-5f0c-46bd-ab07-9acfd9d79fc0:6d767fbe-9a90-4abf-b545-0485cf89c935", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121470489.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/6/2025 z 29. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2025, sp. zn. 16CoCsp/6/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6121470489.1", "identifikacne_cislo": "6121470489", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d767fbe-9a90-4abf-b545-0485cf89c935", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121470489.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121470489.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121470489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoCsp/6/2025\n6121470489\n29. 07. 2025\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121470489.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská\n2, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava,\nIČO: 53 255 739, proti žalovanému: M. K., H.. XX.XX.XXXX, M.K. XX, C., zastúpenému advokátom\nMgr. Ondrejom Barnom, Námestie SNP 16, Stropkov, o zaplatenie 16.184,81 eura s príslušenstvom,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-50Csp/180/2021-169 zo\ndňa 19.8.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.152,94\neura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.113,97 eura od 15.12.2020 do\nzaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol,\nže žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia istiny\n16.184,81 eura, úroku vo výške 4.429,74 eura, úroku z omeškania 538,39 eura a úrokov z omeškania 5\n% ročne zo sumy 16.113,97 eura od 15.12.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na základe\nzmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo 14.12.2020\nmedzi postupcom Slovenská Sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len\n„postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril\nso žalovaným 26.9.2016 zmluvu č. 5119417893 (ďalej len „zmluva\"), ktorej súčasťou sú Všeobecné\nobchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP\"). Na základe zmluvy postupca\nposkytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých\nho postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako\n15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, svoj dlh neplnil. S\nohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3\nmesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva\nna vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 10.8.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval\nžalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej\npohľadávky sumu vo výške 21.152,94 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 16.113,97 eura, z\nriadneho úroku vo výške 4.429,74 eura, z úroku z omeškania vo výške 538,39 eura a z poplatkov vo\nvýške 70,84 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že\nvýška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom\n\na predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si uplatňoval aj úroky z\nomeškania.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vec\nprávne posúdiac podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len\n„zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 52, § 53 ods. 9, § 54a, § 101, § 103, § 524 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 565\nObčianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 1a ods. 1, ods. 4 nariadenie\nvlády č. 87/1995 Z. z., preskúmaním zmluvy o splátkovom úvere z 26.9.2016 vzhľadom na povahu\nsubjektov vzťahu založeného touto zmluvou a z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa a\ndodávateľa, s prihliadnutím na predmet daného vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo k jeho uzavretiu,\ndospel k záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj príslušné ustanovenia zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n3. Súd prvej inštancie ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Ozrejmil, že aktívnou vecnou\nlegitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené\nprávo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie\nvecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.\nj. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Žalobca odvodzoval svoju\nlegitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej 14.12.2020 so svojim právnym predchodcom,\npredmetom ktorej mala byť aj pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému. Súd prvej\ninštancie skonštatoval, že právny predchodca žalobcu mal postavenie banky. Na platné postúpenie\npohľadávky banky je potrebné, aby boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 ZoB.\nToto ustanovenie totižto predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho\nzákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.).\n4. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia\nv zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé\nsplátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient\nbanky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými\npredpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.\n5. Súd prvej inštancie preto skúmal najskôr splnenie prvej podmienky a to splatnosť samotnej\npostupovanej pohľadávky. Právny predchodca žalobcu mohol vzhľadom na spotrebiteľský charakter\nzmluvy o úvere pristúpiť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru za podmienok upravených v § 53 ods.\n9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v\nsplátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to\nbolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti\nnajbližšej nasledujúcej splátky. Medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi zo zmluvy o splátkovom\núvere v rámci ich zmluvného vzťahu existovala dohoda o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti\núveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to v samotnej zmluve o úvere v článku II. bod 7. Okrem\ntoho táto možnosť vyplývala aj z produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové\núvery, bod 8.1.\n6. Žalobca uvádzal, že jeho právny predchodca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru\nlistom zo dňa 11.8.2020. Súd prvej inštancie preskúmal túto listinu. Táto listina bola označená číslom\nLC04-14130. Takémuto označeniu zodpovedá doručenka na č. l. 23, z ktorej vyplýva, že právny\npredchodca túto listinu zasielal žalobcovi na jeho adresu a žalobca si túto prevzal 28.8.2020. Z uvedenej\nlistiny ďalej súd prvej inštancie zistil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo z dôvodu\nomeškania žalovaného o viac ako tri mesiace, a to k 10.8.2020.\n7. Súd prvej inštancie poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že dodávateľ\nmôže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením\nsplátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd\nprvej inštancie teda skúmal, či bol žalovaný v čase vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru viac ako tri\nmesiace. Z výpisu z úveru a z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní už od 21.1.2019.\n\nV čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace. Žalobca\ntvrdil, že žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzýval výzvou z 9.7.2020. Žalobca\nsplnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a preukázanie výzvy namietal v podanom\nodpore. Súd prvej inštancie z uvedenej listiny na č. l. 48 zistil, že táto bola označená ako LC03-19405 a\npredchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom žalovaný bol upozornený, že v prípade\nak neuhradí dlžnú sumu, bude právny predchodca žalobcu oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\núveru. Skonštatoval, že predmetná výzva z 9.7.2020 by podľa svojho obsahu mohla byť výzvou v zmysle\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Inú výzvu, ktorá by predchádzala vyhláseniu okamžitej splatnosti\núveru žalobca nepreukázal. Podmienkou podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je upozornenie\nspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.\nBolo povinnosťou žalobcu vo vzťahu k tejto výzve preukázať, že takúto výzvu žalovanému doručil,\nresp. že túto aspoň zasielal na adresu žalovaného tak, že táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry\nžalovaného a tento mal možnosť sa s predmetnou výzvou oboznámiť. V tomto smere žalobca súdu\npredložil kópiu obálky na č. l. 96, ktorá je označená ako LC03-19405 a z ktorej vyplýva, že táto bola\nžalovanému zasielaná na jeho adresu a túto si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Listina bola\nžalovanému oznamovaná 14.7.2020 (vyznačenie dátumu vrátenia zásielky na obálke nie je čitateľné).\nSúd prvej inštancie tak skonštatoval, že právny predchodca žalobcu splnil aj túto podmienku.\n8. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, právo podľa tohto ustanovenia možno uplatniť najneskôr do\nsplatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť splátky bola dohodnutá na 21 deň v kalendárnom\nmesiaci. Žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou 21.4.2020 (tri mesiace pred vyhlásením\nokamžitej splatnosti, pre ktorú mohlo byť toto právo uplatnené), pričom po uplynutí troch mesiacov\n21.7.2020 mohol právny predchodca právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatniť do 21.8.2020.\nNakoľko došlo k tomuto k 10.8.2020 (správne má byť 11.8.2020), súd prvej inštancie dospel k záveru, že\naj táto podmienka bola splnená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie preskúmal podľa § 54a Občianskeho\nzákonníka ex offo aj premlčanie. Premlčacia lehota začala plynúť dňom, kedy sa právo mohlo uplatniť\nprvýkrát a to uplynutím troch mesiacov od splatnosti tej splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu, t. j. dňom\n22.7.2020, kedy mal právny predchodca žalobcu splnené podmienky na vyhlásenie okamžitej splatnosti\núveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Táto by potom uplynula dňa 22.7.2022.\nŽaloba bola podaná včas.\n9. Ďalšie podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách sú písomná výzva banky na plnenie po tom,\nčo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Ako už bolo uvedené, v\nčase postúpenia pohľadávky zmluva o postúpení pohľadávok zo 14.12.2020 bol žalovaný v omeškaní\nviac ako 90 kalendárnych dní. Samotnému postúpeniu pohľadávky predchádzala výzva z 10.9.2020\nna č. l. 47 označená ako LC08-23587 zasielaná na adresu žalovaného. Táto listina obsahuje výzvu\nna plnenie, ako aj upozornenie žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalobca súdu prvej\ninštancie preukázal, že túto listinu žalovanému zasielal, a to podacím hárkom s označením zhodným\nako na tejto výzve (LC08-23587). Aj tieto podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods.\n8 ZoB preto boli splnené.\n10. Osobitné sankčné ustanovenie vo vzťahu k splatnosti pohľadávky a k uplatneniu práva podľa §\n565 Občianskeho zákonníka obsahuje § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého, ak veriteľ\nnekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa\njednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ide o posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver\n(posúdenie bonity). Súd túto skutočnosť skúma ex offo aj bez toho, aby spotrebiteľ toto namietal. Okrem\ntoho, posúdenie tejto otázky má význam s ohľadom na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto\nspore, ktorú súd rovnako skúma aj bez námietky žalovaného. Súd mal z vykonaného dokazovania za\npreukázané, že žalobca aj v tomto smere dostatočne preukázal, že jeho právny predchodca skúmal\nbonitu v zákonom požadovanom rozsahu /listina výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa\nschopnosti splácať)/.\n11. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy istiny 16.184,81 eur, úroku vo výške 4.429,74 eura,\núroku z omeškania 538,39 eur a úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 16.113,97 eura od 15.12.2020\ndo zaplatenia. Tento nárok vyplýval jednak z predloženej platobnej histórie a špecifikácie postúpeného\nnároku na č. l. 89. V podanom odpore žalovaný síce namietal, že žalobca svoj nárok dostatočne\nnešpecifikoval, avšak následne už ďalšiu listinu - špecifikácia postúpeného nároku doručenú žalobcom\nvo vyjadrení k odporu, žalovaný v konaní nenamietal. V tejto listine - špecifikácia postúpeného nároku,\n\nžalobca jasne uviedol, z čoho pozostáva uplatnený nárok, a teda z istiny 16.113,97 eura, zmluvného\núroku 4.429,74 eura, postúpeného úroku z omeškania vo výške 538,39 eura a poplatkov vo výške 70,84\neura. Pokiaľ ide o zmluvné úroky po zosplatnení a ich kumuláciu s úrokmi z omeškania, súd prvej\ninštancie rovnako ako žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2019, sp.\nzn. 6 Cdo 113/2018 z ktorého vyplýva záver o nároku na zmluvné úroky aj po zosplatnení, ako aj o\nmožnosti tieto kumulovať s úrokmi z omeškania. Z uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobca preukázal nárok aj na uplatnené zmluvné úroky a úroky z omeškania.\n12. Žalovaný netvrdil a ani nenavrhol dokazovanie na preukázanie toho, že dlžnú sumu žalobcovi uhradil.\nSúd prvej inštancie nezistil v predmetnej zmluve také neprijateľné podmienky, pre ktoré by žalobca na\nuvedené nemal nárok. Žalovaný v odpore síce uvádza, že zmluva má neprijateľné podmienky, tieto ale\nbližšie nešpecifikoval. Súd prvej inštancie zároveň ex offo preskúmal aj samotné náležitosti zmluvy o\núvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy, konkrétne § 11 ods.\n1 tohto zákona a takisto v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona, pričom nezistil žiadne nedostatky zmluvy\no úvere, ktoré by spôsobovali, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 1a ods. 1 v\nspojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov\nspotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1\nods. 4 pri obdobnom úvere. V predmetnej veci údaje o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch\nzverejnených dňa 30.6.2016 pre predmetný úver z úverovej zmluvy predstavoval RPMN vo výške 10,10\n%. Dvojnásobok preto bol 20,20 %, ktorá hodnota v prípade RPMN z predmetnej úverovej zmluvy nebola\npresiahnutá. Dojednaná odplata zo zmluvy o úvere preto nie je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore\nso zákonom.\n13. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie žalobcovi priznal uplatnený nárok v požadovanom\nrozsahu. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % odo dňa 15.12.2020, t. j. dňom\nnasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, odkedy bol nepochybne žalovaný v omeškaní so\nzaplatením dlžnej sumy. Takáto výška úrokov z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.\nz., a teda výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza\nEurópskej centrálne banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a teda súd prvej\ninštancie v súlade s týmto nariadením, ako aj podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobcovi\npriznal úrok z omeškania z dlžnej sumy od 15.12.2020.\n14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení\ns § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu proti žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.\n15. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a\nvec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych\nargumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie založil svoje\nrozhodnutie na úplnom a nekritickom prebratí tvrdení žalobcu a rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nnesprávne. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa\nnesplnenia predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky ani s relevantnou judikatúrou Najvyššieho\nsudu SR aplikovateľnou v tejto veci (uznesenie Najvyššieho sudu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2024, z 25.1.2024)\na obmedzil sa len na konštatovanie zákonnej právnej úpravy a v podstate ju len parafrázoval vo vzťahu k\ntejto veci, bez zaujatia názoru na ním namietané nedostatky, pričim uviedol, že jednoduchým výkladom\nje možné povedať, že dodávateľ najprv musí upozorniť spotrebiteľa, že právo podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka chce uplatniť a až následne ho môže osobitne uplatniť. Následne, ak takúto pohľadávku\nchce postúpiť, musí vyzvať na zaplatenie takejto už zosplatnenej pohľadávky a až následne môže\npohľadávku postúpiť. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže\nbyť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2)\npísomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90\nkalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie\npohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie\nje lex specialis k inštitútu cesie. Výzva v zmysle § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon\nsíce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto\nustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou\nmusí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť\n\nho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj\nnebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalobca tvrdí a súd prvej inštancie to akceptoval, že banka\npred postúpením pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak žalobca\nnepreukázal, že by banka skutočne dlžníkovi zaslala výzvu v zmysle označeného ustanovenia zákona\no bankách, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovanému) ochranu, resp. možnosť takejto ochrany pred\nporušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená\na tak daná spotrebiteľovi (žalovanému) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa či bude alebo nebude\nbanke plniť. Takúto možnosť vyplývajúcu zo zmyslu a obsahu právnej úpravy mi teda veriteľ odoprel.\nZ uvedeného dôvodu taktiež neobstojí tvrdenie žalobcu a súdu, že za takúto výzvu možno považovať\naj výzvu banky pred zosplatnením pohľadávky. Tieto boli voči nemu ako dlžníkovi bankou realizované\nsíce pred postúpením pohľadávky avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade § 53 ods.\n9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na podklade § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože sa jedná\no výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky\ninému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tým, že banka mu výzvu ako dlžníkovi\nnezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu tým\ndostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Preto\naj z tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie\nsplatnej pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto daná. Zmyslom a cieľom § 92 ods. 8 zákona\no bankách bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu\nso „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska. Na uvedené\nnedostatky súd prvej inštancie nereflektoval.\n16. Namietal, že samotná realizácia jednostranných právnych úkonov veriteľa je možná len v zákonom\npredpokladanej časovej následnosti a samozrejme, za predpokladu jasnosti, zrozumiteľnosti a určitosti\njednotlivých právnych úkonov. Už z výzvy na zaplatenie dlžných splátok musí byť jasné a určité,\naká splátka, s akou splatnosťou má byť nezaplatená. Súd odcitoval znenie spornej výzvy pôvodného\nveriteľa, z ktorej táto informácia dôležitá pre spotrebiteľa, pre overenie pravdivosti tvrdení veriteľa,\nabsentuje. Aby tieto právne úkony boli účinným spôsobom uplatnené, musia sa uplatniť u druhej\nzmluvnej strany, u spotrebiteľa. V podmienkach Slovenskej republiky a v podmienkach fyzickej existencie\nľudských bytostí bez špeciálnych telekomunikačných prostriedkov, ktoré možno v budúcnosti používané\nbudú, avšak doposiaľ nie sú, je poštové zasielanie listín obsahujúcich jednostranný právny úkon\nveriteľa jediným efektívnym a spoľahlivým prostriedkom komunikácie. Sféra dispozície druhej zmluvnej\nstrany je napríklad aj adresa bydliska spotrebiteľa, avšak zásielka obsahujúca či už výzvu na úhradu\ndlžných splátok alebo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti celého úveru musí byť na takúto\nadresu doručená tak, že je možné nepochybne zistiť, že adresát mal reálnu možnosť sa oboznámiť s\nobsahom zásielky, teda že prevzal písomnosť. V podmienkach poštového doručovania ide o doručenie\nk rukám druhej zmluvnej strany. Nepostačuje preto preukazovanie podacím hárkom, alebo abstraktnou\ninformáciou z výpisu informačného systému pošty. K pochopeniu základných argumentov poukázal na\nvýklad uvedený k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v publikácií Števček, M., Dulak, A., Bajánková,\nJ., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár.\nPraha: C.H.Beck, 2019, s. 635 a nasl., podľa ktorého: „Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť\nspotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak\nuplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred\nvykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa\nmusí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak\nsplnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 8, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa\nna vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s odsekom 8 § 53\nObčianskeho zákonníka.“ Inak povedané, ak teda súd prvej inštancie odkazuje na poštové podacie hárky\na prípadne na automatizovaný systém poštového doručovateľa avšak tieto dôkazy nijakým spôsobom\nneverifikujú tú skutočnosť, že došlo k skutočnému doručeniu predmetných jednostranných právnych\núkonov (výzva na zaplatenie dlžnej splátky a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti celého úveru).\nV tejto súvislosti poukázal aj na niektoré rozsudky krajských súdov, pričom mal za to, že z hľadiska\nprávneho hodnotenia možno žalobu zamietnuť aj na základe porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, k\nčomu taktiež existuje ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. Bol názoru, že v posudzovanom\nprípade súd prvej inštancie prehliada nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom jeho\nargumentácia neodráža ani znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré je súdu známe, ale najmä,\njeho názor je aj v priamom rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou nielen odvolacích súdov, ale aj\nNajvyššieho súdu SR (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020 z 15.12.2020).\n\n17. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a\nžiadal toto rozhodnutie potvrdiť. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti zosplatnenia a výzvy podľa § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s tvrdeniami žalovaného\nuviedol, že výzva pred zosplatnením úveru a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemusia\nobligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.\nTakáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Existenciu\ntakejto povinnosti odmieta. Povinnosť informovať dlžníka o splátke, pre ktorú došlo k vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti, nenachádza v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o povinnosti\nupozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom od tohto upozornenia do\ndňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí uplynúť minimálne 15 dní a zároveň o tom, že v čase\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí byť dlžník v omeškaní minimálne tri mesiace a § 565 hovorí\nvýlučne o povinnosti predčasnú splatnosť dohodnúť a ani v § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré\nhovorí výlučne o osobitnom okamihu, od ktorého začne plynúť premlčacia doba. Na tomto mieste\ndal do pozornosti skutočnosť, že okamih začiatku plynutia premlčacej doby v prípade sporu určuje\nvecne a miestne príslušný súd a nie veriteľ (napríklad označením splátky v listine, ktorú zasiela\ndlžníkovi). Pri bližšom pohľade na sporné zákonné ustanovenie je nepochybne zrejmé, že ich účelom\nje snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu. Tú realizuje\ncez zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa, zakotvením\npovinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie celého zostatku\núveru a tiež cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru spotrebiteľa\ninformovať, a tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý dlh uhradiť\na vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru. Účelom uvedených zákonných ustanovení je snaha\nzákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu a možnosť vyhnúť sa\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti uhradením omeškaných splátok. Uvádzaním splátky, pre ktorú došlo k\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona. Ide výlučne o snahu žalovaného,\nnavodiť dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade so zákonom, hoci\ntak nepochybne konal. Pripomenul, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti vychádza zo zásady\nbezformálnosti právnych úkonov. Výnimku zo zásady bezformálnosti predstavujú osobitné zákonné\nustanovenia, ktoré pre niektoré právne úkony prikazujú dodržanie určitej formy a obsahových náležitostí.\nCitované ustanovenia neukladajú veriteľovi v prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný uviesť pre\nneuhradenie, ktorej splátky tak učinil, preto je potrebné uzavrieť, že takáto náležitosť neexistuje. V tejto\nsúvislosti poukázal na aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá\njednoznačne určila, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť možno pre neuhradenie splátky, ktorá vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol\nako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu by\nbola, prihliadnuc na rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré vo vyjadrení poukázal navyše nadbytočná keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie\njednej konkrétnej vymedzenej splátky - a teda veriteľ si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky\ntoto právo uplatňuje. Uvedené sa už napokon pretavilo aj do judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 123/2022 z 30.1.2024.\n18. Postupca výzvou z 9.7.2020 vyzval žalovaného v súlade s 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nna úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.\nOdoslanie a doručenie tejto listiny preukazuje predložená doručenka, na základe ktorej je zrejmé, že\ndaná zásielka (označená kódom LC03-19405 totožným aj na predloženej doručenke) bola vrátená\npostupcovi z dôvodu jej neprevzatia adresátom v odbernej lehote. Táto výzva bola preukázateľne\nzasielaná do dispozičnej sféry adresáta, ktorú vymedzil dlžník v zmluve ako svoju kontaktnú adresu\n(rozsudok Najvyššieho súdu z 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020). Za deň, kedy sa zásielka dostala\ndo dispozičnej sféry adresáta je preto potrebné považovať deň 14.7.2020, nakoľko v tento deň bola\nzásielka uložená na pošte Bratislava 213 a od tohto dňa sa mohol dlžník s danou zásielkou oboznámiť.\nNasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom uplynula dňa 29.7.2020. Nakoľko zo\nstrany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním\nz 11.8.2020 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru, ktoré bolo žalovanému doručené 28.8.2020.\nBol teda názoru, že došlo k dodržaniu postupu podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a\nrovnako k § 17 zákona č. 129/2010 Z. z..\n\n19. Poukázal tiež na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku\nvoči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol\nprávnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to vyhlásením\nmimoriadnej splatnosti úveru. V súvislosti s obsahovými náležitosťami výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona\no bankách poukázal na najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.2.2024, sp.\nzn. 1 Cdo 154/2022, z ktorého vyplýva, že banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať\nklienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť\npohľadávku na inú osobu. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí,\nveriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá\nkonkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. K otázke preukázania splnenia podmienok\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukázal ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.9.2023 sp.\nzn. 9 Cdo 165/2022. Súčasne upriamil pozornosť na výzvu z 10.9.2020 označenú kódom LC08-23587,\nktorú je taktiež možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a ktorú žalobca priložil\nspolu s podacím hárkom a potvrdením o doručení zo stránky Slovenskej pošty, pričom to, či je podací\nhárok dostačujúcim dôkazom na preukázanie doručovania listín vyriešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí z\n29.11.2023, sp. zn. 4 Cdo 90/2023 a ako aj rozhodnutia niektorých krajských súdov podporujúcich jeho\nargumentáciu, majúcich oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2021, sp.\nzn. 4 Cdo 90/2023, resp. sp. zn. 2Sžf 8/2009, sp. zn. 5 Obdo 2/2017, či Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky I. ÚS 174/09, z ktorých nepochybne vyplýva, že samotné odovzdanie zásielky na poštovú\nprepravu doporučeným spôsobom, t. j. na základe podacieho lístka, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej\nveci, je splnená podmienka, že doručovaná písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry adresáta, ktorý\ntak mal objektívne možnosť sa s ňou oboznámiť, pokiaľ by si riadne plnil svoje povinnosti sporovej strany\nv konaní a venoval úradným dokladom a doručovaniu náležitú pozornosť.\n20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý\nverejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne\nsprávny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.7.2025\n(§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n21. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a poukazuje na dostatočné skutkové a právne\nzdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutkovo a právne\nrelevantnými aspektmi predmetnej žaloby.\n22. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nvyhoveniu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu.\nZhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie\ndospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti\nžalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanému, ktorého sa žalobca domáhal titulom zmluvy o\nsplátkovom úvere.\n23. Na margo námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie\npodmienok pre postúpenie pohľadávky, keď dodávateľ najprv musí upozorniť spotrebiteľa, že právo\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka chce uplatniť a až následne ho môže osobitne uplatniť a následne,\nak chce takúto pohľadávku postúpiť, musí spotrebiteľa vyzvať na zaplatenie takejto už zosplatnenej\npohľadávky, odvolací uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva (odsek 31 až 33),\nže žalobca preukázal splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou na\nzaplatenie dlžnej sumy zo dňa 9.7.2020, v ktorej bol žalovaný upozornený, že v prípade, ak dlžnú sumu\nneuhradí, právny predchodca žalobcu bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Právny\npredchodca žalobcu úver zosplatnil listom zo dňa 11.8.2020, k postúpeniu pohľadávky došlo 14.12.2020,\npričom pred postúpením pohľadávky, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie\n\ncelej dlžnej sumy výzvou zo dňa 10.9.2020 s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky. V\nnadväznosti na uvedené, z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, v čom konkrétne teda súd\nprvej inštancie nesprávne posúdil splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky a v čom konkrétne\nmá byť rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu v priamom\nrozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, v dôsledku čoho\nžalovaný znemožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu takto uplatneného\nodvolacieho dôvodu.\n24. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že už z výzvy na zaplatenie dlžných splátok musí\nbyť jasné a určité, aká splátka, s akou splatnosťou má byť nezaplatená, odvolací súd uvádza že z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že právny predchodca\nžalobcu mohol právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru využiť pre nezaplatenie splátky splatnej\n21.4.2020, s ktorou bol žalovaný v omeškaní tri mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti (odsek\n32 napadnutého rozsudku). Uvedené je v súlade nielen so znením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z\nktorého nevyplýva, že vo výzve na zaplatenie musí byť označená konkrétna splátka, pre ktorú dochádza\nk zosplatneniu, ale aj rozsiahlou judikatúrou všeobecných súdov v obdobných veciach, a napokon aj\nzáverom vyjadreným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí z 31.1.2024, sp. zn. 1 Cdo 123/2022, podľa\nktorého z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že špecifikácia splátky, pre ktorú\ndochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu, nakoľko\nžiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Pokiaľ sa\npotom vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania\núčastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §\n565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou\nsplátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.\n25. K námietke žalovaného, že výzvy na úhradu dlžnej splátky a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti úveru mu doručené neboli a podacie hárky, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie\nnepreukazujú, že sa predmetné listiny dostali do jeho dispozičnej sféry, odvolací súd uvádza, že súd\nprvej inštancie síce poukazuje aj na poštovné podacie hárky, avšak z odôvodnia napadnutého rozsudku\nvyplýva, že zásielku s výzvou na úhradu dlžných splátok zo dňa 9.7.2020 označenú ako LC03-19405\nsi žalovaný neprevzal v odbernej lehote, čo vyplýva z doručenky predloženej žalobcom (odsek 31\nnapadnutého rozsudku, č. l. 96) a teda predmetná výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného,\nktorý mal objektívnu možnosť sa s obsahom doručovanej zásielky oboznámiť. Pokiaľ ide o oznámenie\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.8.2020 označenom ako LC04-14130, toto bolo\nžalovanému doručené, čo žalobca preukázal pripojenou doručenkou (č. l. 23, odsek 30 napadnutého\nrozsudku), ktorá preukazuje, že žalovaný si doručovanú zásielku prevzal 28.2.2020.\n26. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o odosielanie zásielok vo väzbe na\npoštový podací hárok, obdobnú otázku skúmal Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 29.11.2023, sp. zn.\n4 Cdo 90/2023. V ňom sa zaoberal správnosťou úvahy súdov nižších inštancií, podľa ktorej žalobca\npodacími hárkami vzťahujúcimi sa k výzvam podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepreukázal\nich skutočné doručenie adresátovi, resp. že sa tieto dostali do jeho dispozičnej sféry; inak povedané\nskúmal, či doručenie do dispozičnej sféry adresáta preukázané podacím hárkom spôsobuje účinky\nriadneho doručenia, pokiaľ je adresátom spotrebiteľ, pričom právny názor odvolacieho súdu, že žalobca\nnepreukázal doručenie výziev (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), keď neakceptoval podacie\nhárky o ich podaní na poštovú prepravu na adresu žalovaného, ktorými preukazoval ich doručenie,\npovažoval za nesprávny.\n27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolacie námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil\nv ich súhrne ako právne irelevantné, teda také, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie. A keďže žalovaný v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné\nskutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia\nuvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade\npreukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n\n28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní\nplný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50Csp/180/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:167dadc0-51f5-47db-91d1-93b9b3368e4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 174/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 174/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:167dadc0-51f5-47db-91d1-93b9b3368e4e"}, {"guid": "9a8da867-0544-4596-998b-a1570bb4c73e:6d0b1681-e12f-4e2a-8c22-b30005313518", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2120207630.1", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2120207630.1"}, {"guid": "8f4a5305-6058-449c-8eca-672358b7d15e:7f75d3d3-b010-4325-8a2f-c5b129109bd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1", "spisova_znacka": "1Cdo/154/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1"}, {"guid": "b5918b37-216a-40d4-9bf6-b21cab5aa29f:29f2782a-8466-4a28-bc3c-45d5c35d0f89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6120429462.1", "spisova_znacka": "4Cdo/90/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6120429462.1"}, {"guid": "dc22e84d-84c8-4364-aadf-22efd437ea87:feb55e52-311d-48d9-8ec3-4db953fe488b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8614204501.1", "spisova_znacka": "5Obdo/2/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/2/2017 z 29. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8614204501.1"}], "citovane_v": []}