{"guid": "70bf5b9f-c05f-42eb-83da-51481338dcde:187f0150-4444-48de-859c-ddafae571a96", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121492374.1", "spisova_znacka": "1Cob/44/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/44/2023 z 27. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 1Cob/44/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6121492374.1", "identifikacne_cislo": "6121492374", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/187f0150-4444-48de-859c-ddafae571a96", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121492374.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121492374.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121492374.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/44/2023\n6121492374\n27. 02. 2025\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2025:6121492374.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: Doprastav, a.s., so sídlom\nDrieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320, právne zastúpeného: 1/ RUŽIČKA AND PARTNERS\ns. r. o., Vysoká 2/B, 811 06, IČO: 36 863 360, 2/ Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2,\n811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, 3/ Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43,\n811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 690 360, právne zastúpenému: Advokátska kancelária\nSTREDANSKÝ & Co. s.r.o., Zuzany Chalupovej 15, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55\n075 011, o zaplatenie 145.230,20 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava II č.k. 26Cb/4/2022-263 zo dňa 25.10.2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/4/2022-263 zo dňa\n25.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým\nvýrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej\ninštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 409 ods. 1, 2 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1,\n§ 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 564, § 436 ods. 1, 4, § 300, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník alebo ObZ“), § 39, § 829 ods. 1, 2, § 830, § 831, § 832 ods. 1,\n2, § 833, § 834, § 835 ods. 1, 2, § 836 ods. 1, § 839, § 840, § 841 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník alebo OZ“) a podľa § 153, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom\nna vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania\nrozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 145.230,20 eur s príslušenstvom.\nŽalobu odôvodnil tým, že dňa 19.09.2016 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o združení, následne dňa\n29.09.2016 uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 0310/16/ Z038, na podklade ktorej žalovaný odoslal žalobcovi\nviacero objednávok týkajúcich sa dodania tovarov a služieb v súvislosti s realizáciou stavby D1 Hričovské\nPodhradie - Lietavská Lúčka, Tunel Ovčiarsko. Na základe týchto objednávok žalovaného žalobca dodal\ndohodnuté a objednané tovary a služby riadne a včas a tieto následne riadne vyúčtoval vystavenými\nfaktúrami. Išlo o faktúru č. 1031740253 v zostatkovej výške 7.057,52 eur (35.033,86 eur z celkovej\nsumy 42.091,38 eur bolo už uhradených) vystavenej dňa 19.07.2017 a splatnej dňa 22.09.2017 na\nzáklade kúpnej zmluvy č. 1071731241, vo výške 305,91 eur vystavenej dňa 23.08.2017 a splatnej dňa\n22.09.2017 na základe objednávky č. 1071731422, vo výške 2.088,18 eur vystavenej dňa 11.09.2017 a\nsplatnej dňa 25.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740329 vo výške 12.571,40 eur vystavenej dňa\n09.08.2017 a splatnej dňa 26.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740330 vo výške 12.904,85 eur\nvystavenej dňa 07.08.2017 a splatnej dňa 26.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740331 vo výške\n\n634,03 eur vystavenej dňa 11.08.2017 a splatnej dňa 26.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740348\nvo výške 118,20 eur vystavenej dňa 13.09.2017 a splatnej dňa 27.09.2017 na základe objednávky, č.\n1031740259 vo výške 3.356,87 eur vystavenej dňa 25.07.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe\nkúpnej zmluvy, č. 1031740261 vo výške 1.613,76 eur vystavenej dňa 25.07.2017 a splatnej dňa\n28.09.2017 na základe kúpnej zmluvy, č. 1031740264 vo výške 160,56 eur vystavenej dňa 25.07.2017\na splatnej dňa 28.09.2017 na základe kúpnej zmluvy, č. 1031740356 vo výške 554,59 eur vystavenej\ndňa 14.09.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740357 vo výške 141,71\neur vystavenej dňa 14.09.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe objednávky, č. 1031740358 vo\nvýške 648,98 eur vystavenej dňa 14.09.2017 a splatnej dňa 28.09.2017 na základe objednávky, č.\n1031740260 vo výške 5.646,12 eur vystavenej dňa 26.07.2017 a splatnej dňa 29.09.2017 na základe\nkúpnej zmluvy, č. 1031740292 vo výške 97.427,52 eur vystavenej dňa 31.07.2017 a splatnej dňa\n30.09.2017 na základe dohody o združení. Žalovaný tieto pohľadávky neuhradil. Žalobca sa okrem\nzaplatenia žalovanej istiny a úrokov z omeškania domáhal aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov\nv celkovej výške 600,- eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca označuje\nvo svojom návrhu ako podklad pre vystavenie všetkých žalovaných faktúr Kúpnu zmluvu č. 0310/16/\nZ038 zo dňa 29.09.2016, na podklade ktorej podľa slov žalobcu „žalovaný odoslal žalobcovi viacero\nobjednávok týkajúcich sa dodania tovarov a služieb v súvislosti s realizáciou stavby D1 Hričovské\nPodhradie - Lietavská Lúčka, Tunel Ovčiarsko.“ Žalovaný mal za to, že predmetná Kúpna zmluva, ako aj\nnásledné objednávky vystavené na jej podklade, sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné\nprávne úkony z dôvodu rozporu so zákonom. Kúpna zmluva a žalobcom predložené objednávky sú\nna oboch stranách, teda na strane kupujúceho - objednávateľa, ako aj na strane predávajúceho dodávateľa, vlastnoručne podpísané oprávnenými zástupcami žalobcu. Žalobca teda uzavrel kúpnu\nzmluvu a ním deklarované objednávky v podstate sám so sebou ako na strane predávajúceho, tak aj\nna strane kupujúceho. Následkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a objednávok teda nemôže\nvzniknúť ani platný záväzok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Celý žalovaný nárok považoval\nžalovaný za nedôvodný tiež na základe možného splynutia práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej\nosobe v zmysle ustanovenia § 584 Občianskeho zákonníka, ku ktorému došlo tým, že žalobca vystupuje\nna oboch stranách právneho vzťahu ako predávajúci a aj ako kupujúci. Žalovaný tvrdil, že v prípade\nneúspechu v tomto súdnom konaní, bude mať regresný nárok voči žalobcovi titulom uzavretej zmluvy\no združení zo dňa 19.09.2016.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zdôraznil, že kúpna zmluva bola na strane kupujúceho podpisovaná\nza Združenie Doprastav - Dúha podľa zmluvy o združení, pričom podľa zmluvy o združení je vedúcim\nčlenom združenia zodpovedným za plnenie záväzkov práve žalovaný, teda v žiadnom prípade nejde\no totožný subjekt, a teda nemôže ísť ani o neplatný právny úkon z titulu totožnosti subjektov. Podpis\nžalobcu na strane kupujúceho ako subjektu zúčastnenom na združení Doprastav-Dúha je iba a výlučne\npostupom dohodnutým v čl. II bode 8. zmluvy o združení, čo ale nič nemení na zodpovednosti\nžalovaného za splnenie záväzkov podľa čl. VI bodu 6.4 a nasledujúcich zmluvy o združení. Žalovaný do\nurčitého momentu svoje záväzky voči žalobcovi vyplývajúce z kúpnej zmluvy riadne uhrádzal. Navyše\nfaktúry vystavené na základe kúpnej zmluvy evidoval v účtovníctve a dokonca aj v kontrolnom výkaze\ndane z pridanej hodnoty. Žalobca má za to, že by bolo absurdné, aby subjekt, ktorý je presvedčený o\nneplatnosti právneho titulu, napriek tomu uhrádzal faktúry vystavené na jeho základe, evidoval takéto\nfaktúry vo svojom účtovníctve, uvádzal takéto faktúry v kontrolnom výkaze DPH a znižoval si nimi základ\ndane z pridanej hodnoty. To, že žalovaný všetky tieto úkony vykonal podľa žalobcu jasne preukazuje,\nže kúpnu zmluvu nepovažoval za neplatnú - naopak, jeho konanie svedčí o tom, že platnosť a účinnosť\ntejto zmluvy zjavne akceptoval a riadil sa ňou. Právna argumentácia ohľadne údajného „regresného\nnároku“ žalovaného voči žalobcovi je irelevantná, keďže aj keby takýto nárok žalovaný voči žalobcovi\nskutočne mal, nešlo by o nárok v celej žalovanej sume a tento navyše ani nesúvisí s meritom tohto\nsporu, keďže takýto nárok by vznikol z úplne iného titulu a právneho vzťahu ako je základ nárokov\nuplatnených žalobcom v tomto návrhu. Pokiaľ by aj bola kúpna zmluva neplatná, žalobcovi by patril\nnárok na zaplatenie žalovaných súm titulom bezdôvodného obohatenia, keďže v takomto prípade by\nišlo o plnenia poskytnuté bez právneho dôvodu.\n4. Zo Zmluvy o združení súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.09.2016\nzmluvu, ktorej predmetom bolo založenie združenia označeného ako „Združenie Doprastav Dúha“ (ďalej aj „Zmluva o združení“). Združenie bolo založené za účelom spoločnej realizácie časti\nstavby s označením „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“. V zmysle čl. II bod 5 zmluvy bol každý z\nčlenov povinný vykonávať svoje úlohy a povinnosti vzhľadom na dohodnutý rozsah zmluvy. Z Kúpnej\n\nzmluvy č. 0310/16/Z038 súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako\nkupujúcim a zároveň sám so sebou ako kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok predávajúceho\ndodávať tvora - betón na stavbu D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Tunel Ovčiarsko (ďalej aj\nlen „Kúpna zmluva“). Konkrétne množstvo, čas a miesto dodania tovaru malo byť v zmysle čl. II bod 3.1\nurčované jednotlivými objednávkami kupujúceho (t.j. žalobcu a žalovaného). Zo zmluvy o dielo zo dňa\n19.09.2016 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť URANPRES, spol. s r.o. ako objednávateľ uzatvoril\nso žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľmi zmluvu, ktorej predmetom bolo zhotovenie časti stavby Tunel\nOvčiarsko a to za cenu 32.050.681,70 eur.\n5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že dňa 19.09.2016 žalobca\na žalovaný uzatvorili Zmluvu o združení - „Združenie Doprastav - Dúha“, ktorá bola založená za\núčelom spoločnej realizácie časti stavby označenej ako „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie. Suma\n145.230,20 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, má predstavovať cenu tovarov a služieb, ktoré\nžalobca dodal a následne fakturoval žalovanému. Súd prvej inštancie ozrejmil, že Zmluva o združení\nje zmluva, ktorou sa niekoľko osôb združuje, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného\nhospodárskeho účelu. Základnými pojmovými znakmi zmluvy o združení sú: združenie osôb, spoločné\npričinenie sa a dosiahnutie hospodárskeho účelu. Združenie osôb je bez obmedzenia ich počtu, zmluvou\no združení sa môžu združiť tak fyzické ako aj právnické osoby, podstatnou je však skutočnosť, že\nzmluvou o združení sa nevytvára nový právny subjekt a preto združenie samotné nemá spôsobilosť\nna práva a povinnosti. Ďalším pojmovým znakom zmluvy o združení je spoločné pričinenie sa osôb\nvytvárajúcich združenie o dosiahnutie nejakého hospodárskeho cieľa. Pojmovo sa nepripúšťa, aby\nčlenom združenia bola osoba, ktorá sa nejakým spôsobom nepričiní o dosiahnutie cieľa, resp. bude\nsvoju činnosť smerujúcu k dosiahnutiu dojednaného účelu združenia vykonávať za úhrady iných\nčlenov združenia. Spôsoby, akými sa členovia združenia môžu pričiniť o dosiahnutie cieľa sú určené\nv zmluve a spočívajú buď v pracovnej alebo majetkovej účasti. Tretím pojmovým znakom zmluvy o\nzdružení je hospodársky účel, ktorý účastníci dojednali. Činnosť všetkých účastníkov musí smerovať\nk dosiahnutiu tohto účelu. Z týchto pojmových znakov vyplývajú aj práva a povinnosti účastníkov\nzmluvy o združení. Základnou povinnosťou každého účastníka zmluvy o združení je vyvíjať činnosť na\ndosiahnutie dojednaného účelu. Uzatvorením zmluvy o združení tak žalobcovi aj žalovanému vznikla\npovinnosť vyvíjať činnosť na dosiahnutie jej účelu. Žalobcovi teda už priamo zo Zmluvy o združení\nvyplývala povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k realizácii stavby „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“\na to v rozsahu vymedzenom v čl. II ods. 2 a 3 tejto zmluvy. Aj všetky nároky, ktoré si žalobca\nuplatňoval voči žalovanému v konaní súviseli práve s obstarávaním tovarov a služieb potrebných pre\nrealizáciu predmetnej stavby. Túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní,\nktoré sa konalo dňa 25.10.2022. Účastník zmluvy o združení nemá žiaden priamy nárok na úhradu\nplnení, ktoré uskutočnil v záujme dosiahnutia cieľu združenia a nemá ani priamo povinnosť uhrádzať\nostatným členom združenia plnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli oni. Práva a povinnosti\núčastníkov združenia upravuje Občiansky zákonník, pričom účastník združenia zásadne nemá právo\ndomáhať sa preplatenia akýchkoľvek majetkových hodnôt vnesených do združenia. Až v prípade\nzániku jeho účasti v združení má právo na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia, pričom\nv prípade, ak výsledkom činnosti združenia je pozitívny hospodársky výsledok, účastník združenia\nmá právo aj na podiel na majetku získanom hospodárením združenia. Súd prvej inštancie ďalej\ndoplnil, že veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré boli nadobudnuté pri výkone spoločnej činnosti\nnie sú samozrejme vlastníctvom združenia, nakoľko toto nie je nositeľom právnej subjektivity, ale\nsú predmetom spoluvlastníctva účastníkov združenia. Výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých\núčastníkov združenia určuje zmluva, ak zmluva výšku podielov neupravuje, platí, že tieto sú rovnaké.\nŽalobca a žalovaný sa v zmluve o združení dohodli, že ich podiely v združení „Doprastav - Dúha“ budú\nrovnaké.\n6. Súd prvej inštancie bol teda názoru, že na to, aby mohol žalobe vyhovieť by bolo potrebné, aby\nžalobca preukázal, že došlo k zániku jeho členstva v združení a to či už vylúčením, resp. vystúpením,\nalebo došlo k zániku samotného združenia a teda, že mu vznikol nárok na vrátenie vecí poskytnutých\nna dosiahnutie dojednaného účelu združenia, ako aj nárok na vysporiadanie jeho podielu k majetku\nnadobudnutom pri výkone činnosti združenia. Pri takomto vysporiadaní sa musia zohľadniť všetky aktíva\naj pasíva z ich spoločnej činnosti v združení. S ohľadom na skutočnosť, že tovary poskytnuté žalobcom\nboli zabudované v diele „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“, tieto nie je možné žalobcovi vrátiť.\nŽalobca by teda musel preukázať, že pri výkone činnosti združenia „Doprastav - Dúha“ boli nadobudnuté\ntaké majetkové hodnoty, ktoré po zohľadnení nákladov, ktoré žalobca a žalovaný vynaložili predstavujú\n\nžalovanú sumu. Žalobca však takéto skutočnosti, ktoré by osvedčovali existenciu jeho nároku podľa §\n839 alebo § 840 Občianskeho zákonníka ani len netvrdil.\n7. Rovnako nárok na zaplatenie sumy 97.427,52 eur účtovaný faktúrou č. 1031740292 považoval súd\nprvej inštancie za zjavne nedôvodný, keďže tento bol odôvodnený iba Zmluvou o združení. Súd prvej\ninštancie zopakoval, že žiadne ustanovenie zákona a ani Zmluvy o združení nepriznáva žalobcovi\nnárok na to, aby mu žalovaný uhradil poskytnuté plnenia, ktoré súviseli so zhotovením diela, ktorého\nbol žalobca spoluzhotoviteľom a ktorého realizácia bola aj účelom založenia samotného združenia.\nI keď žalobca odôvodňoval svoj nárok uzatvorenou rámcovou kúpnou zmluvou č. 0310/16/Z038, ďalej\nobjednávkami vystavenými žalovaným, ako aj samotnou dohodou o združení, domáhal sa úhrady plnení,\nna ktoré bol povinný nielen ako účastník združenia v zmysle Zmluvy o združení, ale aj ako spoluzhotoviteľ\npodľa Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi spoločnosťou URANPRESS, spol. s r.o. ako objednávateľom\na žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľmi, ktorej predmetom bolo práve zhotovenie diela - tunela\nOvčiarsko a to v rozsahu vymedzenom v čl. II bod 2 tejto zmluvy. Účastník združenia nemôže v právnych\nvzťahoch vystupovať súčasne ako dodávateľ tohto združenia a uzatvárať sám so sebou a s druhým\núčastníkom združenia zmluvy, ktorých predmetom by bola dodávka tovarov, služieb a vykonanie prác\npotrebných na dosiahnutie účelu združenia. Takéto zmluvy by podľa súdu prvej inštancie popierali\nzákladné pojmové znaky samotného združenia tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník v ustanovení\n§ 829 a nasledujúce, čo v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje ich absolútnu neplatnosť.\nRovnako žalobca svoje nároky nemôže odôvodňovať ustanoveniami čl. II bod 8 zmluvy, nakoľko tento je\nmožné uplatniť iba vo vzťahu k tretím osobám, teda k osobám ktoré nie sú účastníkmi združenia. Plnenia\nposkytované účastníkmi združenia na dosiahnutie účelu združenia nie je možné súčasne považovať za\nsubdodávky a ani členov združenia nie je možné súčasne považovať za jeho subdodávateľov. Z týchto\ndôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil „Kúpnu zmluvu - betón“ ako absolútne neplatný právny úkon.\nOkrem už uvedených dôvodov neplatnosti súd prvej inštancie neopomenul ani skutočnosť, že žalobca\nv tejto zmluve vystupuje nielen ako predávajúci, ale zároveň aj ako jeden z kupujúcich. Žalobcovi by\nna základe takejto zmluvy svedčilo nielen oprávnenie žiadať uhradenie kúpnej ceny za dodaný tovar,\nale zároveň aj povinnosť cenu tovaru v plnej výške uhradiť, t.j. vystupoval by vo vzťahu k tým istým\nzáväzkom zároveň nielen ako subjekt oprávnenia, ale aj ako subjekt povinnosti.\n8. Nakoľko zo samotných základných pojmových znakov zmluvy o združení vyplýva, že žalobca ako\núčastník združenia, nemôže voči ostatným účastníkom združenia vystupovať ako jeho subdodávateľ\na akékoľvek zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi združenia, ktoré by tieto základné pojmové znaky\nobchádzali sú postihnuté neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, za nedôvodné označil\nsúd prvej inštancie aj nároky, ktoré mali žalobcovi vzniknúť tým, že dodal tovary a služby potrebné pre\ndosiahnutie účelu združenia na základe objednávok žalovaného. Právne úkony postihnuté absolútnou\nneplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Skutočnosť, že si\núčastníci absolútne neplatného právneho úkonu, na jeho základe poskytovali určité plnenia, taktiež nemá\nna neplatnosť úkonu žiaden vplyv a nie je spôsobilé privodiť jeho dodatočné uzdravenie. Z tohto dôvodu\npovažoval súd prvej inštancie za absolútne irelevantné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný\nna základe tejto zmluvy poskytol žalobcovi čiastočné plnenia a to aj v kontexte ustanovenia § 407 ods.\n3 Obchodného zákonníka. Čiastočné plnenie záväzku nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik záväzku,\nkeďže takéto následky nie sú spojené ani so samotným uznaním záväzku. Čiastočné plnenie môže\nzakladať iba vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie záväzku. Pokiaľ však z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že záväzok sa odvodzoval od absolútne neplatných právnych úkonov, záväzok žalovaného\nani v čase jeho čiastočnej úhrady neexistoval. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu\nako nedôvodnú zamietol.\n9. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu uvádzaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu na\npojednávaní konanom dňa 25.10.2022, že faktúrami č. 1031740253 z 19.07.2017, č. 1031740259 z\n25.07.2017, 1031740261 z 25.07.2017, 1031740264 z 25.07.2017, 1031740260 z 26.07.2017 bolo\nfakturované dodanie betónu na základe kúpnej zmluvy, na podklade ktorej sa až do septembra 2017\nriadne plnilo, fakturovalo a aj platilo, žalobca navrhol ako svedkov, ktorí by mohli potvrdiť existujúcu\nprax, vypočuť zamestnancov žalobcu a to p. A. B., C. D. E. a C. D. F.. Zároveň uviedol, že doloží\ndo spisu listinné dôkazy preukazujúce zmluvnú prax uplatňovanú medzi zmluvnými stranami kúpnej\nzmluvy, pričom ako dôvod prečo tieto dôkazy nepredložil už skôr uviedol, že sú to listinné dôkazy z r.\n2017, ktorých dohľadanie v archíve žalobcu je pracné a žalobca v priebehu leta a jesene tohto roka\nmal práce týkajúce sa rekonštrukcie a reštrukturalizácie jeho archívu. Žalobca prostredníctvom svojho\n\nprávneho zástupcu taktiež uviedol, že doloží do spisu listinné dôkazy, preukazujúce implementáciu\nkúpnej zmluvy za obdobie do septembra 2017, pričom uviedol, že podoba žalovaným namietaného\nspôsobu podpisovania, ako aj samotnej štruktúry zmluvných vzťahov medzi žalobcom, žalovaným a\nspol. URANPRES, bola výsledkom požiadavky žalovaného a nie žalobcu, boli to zástupcovia žalovaného\na spol. URANPRES, kt. požadovali, aby došlo k zvoleniu tohto typu zmluvnej konštrukcie, kedy\ndošlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi spol. Uranpres a združením a k uvedenému navrhol vypočuť\nzamestnancov, resp. členov orgánov žalobcu G. A. H., D. I., D. F. a C. J., ale aj zástupcov žalovaného\nC. J. A. a C. J. E.. Ku splatnosti uplatnených nárokov žalobca uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný\nako člen združenia neobdržal plnenia od spol. Uranpres ako objednávateľa diela a uviedol, že v\nsúčasnosti žalobca eviduje voči spol. URANPRES doposiaľ nesplatný záväzok vo výške 3,8 mil. eur a\nto titulom tzv. krátkodobého a dlhodobého zádržného, všetky ostatné záväzky voči spol. URANPRES,\nkt. žalobca uznáva, má vysporiadané. K týmto tvrdeniam navrhol vypočuť ako svedkov už zmienených\nzamestnancov, resp. členov orgánov žalobcu, ale aj C. K. E. člena predstavenstva, L. G. a C. J. E. ako\nzamestnancov spoločnosti G., I.. Na tieto skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania súd\nprvej inštancie v súlade s § 153 CSP neprihliadol, nakoľko boli predložené včas, ale až na pojednávaní.\nPrečo ním navrhované dôkazy aspoň neoznačil a prečo už skôr nenavrhol výsluchy svedkov neuviedol\nvôbec. Ako ospravedlnenie nemôže slúžiť tvrdenie o pracnosti vyhľadávania v archíve žalobcu. Nie je\nželateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia až na pojednávaní, čoby mohlo znamenať\npožiadavku ďalšieho vykonávania procesných úkonov a dôkazov naviac, ak nie sú bezprostrednou\nreakciou na nové skutočnosti. Súd zdôraznil, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa už k podanému odporu\nžalovaného, pričom k duplike žalovaného sa nevyjadril vôbec.\n10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a\n2 CSP tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako\nprocesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením.\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej\nlehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h)\nCSP. Žalobca úvodom zopakoval skutkový stav a vymedzil, že na základe kúpnej zmluvy a s ňou\nsúvisiacich objednávok boli vystavené faktúry č. 1031740253, 1031740259, 1031740261, 1031740264,\n1031740260. Na základe samostatných objednávok, ktoré nesúviseli s uzatvorenou kúpnou zmluvou boli\nvystavené faktúry č. 1071731241, 1071731422, 1031740329, 1031740330, 1031740331, 1031740348,\n1031740356, 1031740357, 1031740358. Na základe Zmluvy o združení bola vystavená faktúra č.\n1031740292 zo dňa 31.07.2017 vo výške 97.427,52 eur. Poukázal na vadu v konaní Okresného\nsúdu Banská Bystrica ako upomínacieho súdu, ktorý odpor neodmietol, hoci tak urobiť mal v časti\nnároku vo výške 127.395,37 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko nebol vecne odôvodnený. Žalovaný\nvecne odôvodnil iba časť nároku vo výške 17.843,83 eur zodpovedajúci faktúram vystaveným na\nzáklade kúpnej zmluvy. Platobný rozkaz mal teda v neodôvodnenej časti nadobudnúť právoplatnosť.\nZ uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil Okresnému\nsúdu Banská Bystrica a prikázal mu vydať uznesenie o odmietnutí odporu v danej časti, alternatívne,\naby sám odvolací súd vyhovel nároku žalobcu v časti 127.395,37 eur spolu s príslušenstvom. Žalobca\nnamietal nesprávne uplatnenú sudcovskú koncentráciu konania aplikovanú ešte pred vyslovením\npredbežného právneho názoru a toho, čo súd považuje za sporné a nesporné. Poukázal na judikatúru\nÚstavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 185/04, sp.zn. III. ÚS 72/2010 s tým, že súd musí dbať na to, aby\nstranám sporu nebolo odmietnuté právo na spravodlivý proces. Aplikácia sudcovskej koncentrácie\nkonania tak nenapĺňa materiálnu požiadavku spravodlivého súdneho konania o to viac, ak sa žalovaný\nnevyjadril k podstatnej časti uplatneného nároku a teda žalobca mohol legitímne očakávať, že\npredmetom sporu bude iba a výlučne platnosť kúpnej zmluvy, zároveň súd prvej inštancie na uvedenú\nčasť nároku nesprávne a bez akéhokoľvek podnetu žalovaného aplikoval ustanovenia o vyrovnaní\nv združení, resp. záver o tom, že žalobca ako účastník združenia nemôže voči ostatným účastníkom\nzdruženia vystupovať ako jeho subdodávateľ a to napriek tomu, že takáto nelogická subsumpcia\nnenapadla ani žalovanému a nezodpovedá ani vôli žalobcu a žalovaného, čo jasne vyplýva z textácie\njednotlivých právnych úkonov , ako i z praxe strán, ale najmä z podaní sporových strán. Osobitne žalobca\npoukázal na podanie žalovaného zo dňa 28.06.2022, v ktorom žalovaný spochybňoval nároky žalobcu\niba a výlučne argumentáciou o „nesplatnosti“ týchto nárokov, čím de facto a contrario potvrdil právny\nzáklad nárokov a argumentáciou o rozpornosti konania žalobcu so zásadami poctivého obchodného\nstyku. Rovnako do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa vôbec pojednávanie uskutoční, nakoľko\n\nprávny zástupca žalovaného žiadal o odročenie a žalobca sa tak nemohol zodpovedne pripraviť. Súd\nžiadosti vyhovel iba jeden deň pred pojednávaním v popoludňajších hodinách. Prvoinštančný súd preto\nsvojím postupom znemožnil žalobcovi efektívne využiť prostriedky procesného útoku, keď sudcovskú\nkoncentráciu konania uplatnil predtým, ako sa mohol žalobca vôbec dozvedieť, čo má preukázať a proti\nčomu sa má brániť, navyše v situácii, keď úvahy súdu sa uberali diametrálne odlišným smerom,\nnež úvahy strán sporu. Pochybenie súdu prvej inštancie videl žalobca i v procesnom postupe súdu\nprvej inštancie, ktorý v dôsledku uvedeného nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe čoho dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd v konaní rozhodoval\no zložitých a mnohorozmerných právnych a ekonomických vzťahoch obchodných subjektov bez toho,\naby čo i len vypočul zástupcov týchto subjektov, ktorých výsluch navrhoval žalobca; súd navyše dokonca\nani len neprihliadol na listinný dôkaz, faktúru č. 503180017 s prílohami, ktorý žalobca predložil priamo\nna pojednávaní a ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazoval reálnu prax zmluvných strán, kedy si\npočas existencie Zmluvy o združení navzájom plnili v podobných prípadoch, čo vyvracia domnienku súdu\nprvej inštancie, že by malo ísť o vyrovnanie členov združenia. Žalobca zároveň upozornil, že o dôležitosti\ntohto dôkazu sa mohol dozvedieť až na pojednávaní, keď si vypočul neočakávanú argumentáciu\nsúdu, ktorú dovtedy nemohol ani len predpokladať. Pritom práve obchodná prax, ktorú mienil žalobca\npreukázať bola kľúčová pre posúdenie, či išlo o vyrovnanie členov družstva, alebo o iný subdodávateľský\nvzťah. Kúpna zmluva ako právny úkon sa má vykladať aj podľa vôle zmluvných strán. Súd prvej inštancie\nvšak skutočnú vôľu nemohol nijako zistiť, keď nevykonal navrhované dôkazy.\n12. Odvolateľ bol ďalej názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie zmluvných\nstrán v Kúpnej zmluve, keď konštatoval, že žalobca vystupoval ako na strane predávajúceho, tak aj\nkupujúceho. Nepochybne ide o jeden z možných výkladov textácie, avšak nie jediný. Kúpna zmluva\nnevznikla v právnom vákuu, ale v nadväznosti na Zmluvu o združení, ktorej obsah obe zmluvné strany\npoznali a z ktorého pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzali. Zmluva o združení vo svojich ustanoveniach\nupravovala aj spôsob podpisovania členov združenia, nie je však pravdou, že tento spôsob sa netýkal\nsamotných členov združenia. Členovia združenia sa podpisovali spoločne pri všetkých troch dielach,\nteda aj pri tých, za ktoré mali realizačnú zodpovednosť iba žalovaný, alebo iba žalobca. Z uvedeného\nje zrejmé, že vôľou zmluvných strán nebolo zaviazať žalovaného aj žalobcu spoločne a nerozdielne,\nkeďže v takom prípade by takýto spôsob podpisovania dohodli iba pri realizácií spoločného diela, čo sa\nvšak nestalo. Podpis druhého člena združenia (s výnimkou spoločného diela) je preto možné považovať\nskôr za kontrolný mechanizmus, pričom zodpovednosť za plnenie je celkom jednoznačne definovaný už\nv Zmluve o združení, ktorá hovorí, ktorý člen združenia je zodpovedný za ktorú časť stavby. Uvedené\npotvrdzuje aj samotná textácia Zmluvy o združení, ktorá v Čl. II bod 3. jasne hovorí okrem iného aj to,\nže Stavba sa rozdeľuje na Dielo 1 (za vykonanie ktorého zodpovedajú žalobca a žalovaný), Dielo 2 (za\nvykonanie ktorého zodpovedá žalobca) a Dielo 3, pri ktorom je jednoznačne uvedené, že toto dielo:\n„bude realizovať vedúci člen združenia samostatne na vlastnú zodpovednosť“, t.j. žalovaný. Zmluva\no združení, ktorú ako žalobca, tak žalovaný jednoznačne poznajú, absolútne presne definuje, že za\nDielo 3 je zodpovedný iba a výlučne žalovaný. Uvedené potvrdzuje aj bod 5. predmetného článku, ktorý\nhovorí, že „každý z členov združenia bude vykonávať svoje úlohy a povinnosti vzhľadom na dohodnutý\nrozsah prác,“ teda žalobca vo vzťahu k Dielu 3 nijaké úlohy a povinnosti nemal, a preto ani nemohol\nbyť kupujúcim, čo by vzhľadom na Zmluvu o združení bolo zjavne absurdné. Súd ďalej konštatoval,\nže podľa ustanovení Občianskeho zákonníka člen združenia nemôže byť zároveň subdodávateľom\nzdruženia, keďže takýto postup by odporoval zákonu. Takýto záver nemá podľa žalobcu oporu v\nžiadnej z pozitívnych noriem, pričom konajúci súd opätovne absolútne nijakým spôsobom neprihliadol\nna osobitosti posudzovaného prípadu, ani na vôľu zmluvných strán. Zmluva o združení totiž jasne\nstavbu rozdeľuje na tri samostatné celky (diela) a ich realizáciu zveruje do kompetencie v jeden časti\nžalobcovi, v druhej žalovanému a v tretej spoločne a nerozdielne obom. Členovia združenia si v\nZmluve o združení jasne dohodli pravidlá spolupráce, ktoré podľa názoru žalobcu v ničom neodporujú\nobčianskemu zákonníku, keďže členovia združenia sledujú spoločný cieľ, realizáciu stavby, avšak\nvnútorne si určujú, ktorý člen združenia je zodpovedný za ktorú časť stavby. Neexistuje žiaden dôvod,\naby žalobca nemohol byť subdodávateľom pre tú časť stavby, za ktorú je zodpovedný iba a výlučne\nžalovaný a naopak, a dokonca ani dôvod na to, aby nemohol byť subdodávateľom tej časti stavby, za\nktorú sú spoločne a nerozdielne zodpovední obaja členovia združenia, či už žalobca alebo žalovaný.\nNesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že „pojmovo sa nepripúšťa, aby členom združenia bolo\nosoba, ktorá sa nejakým spôsobom nepričiní o dosiahnutie cieľa, resp. bude svoju činnosť smerujúcu k\ndosiahnutiu dojednaného účelu združenia bude vykonávať za úhrady iných členov združenia.“ V prvom\nrade, zákon o takejto možnosti mlčí, teda nie je ex lege vylúčená, len nepravdepodobná vzhľadom na\n\nprávnu úpravu. Práve rozdelením spoločného cieľa, stavby na niekoľko častí, za ktoré nesú individuálnu\nzodpovednosť len niektorí členovia združenia, je možné pripustiť, že práve v rámci týchto častí môžu\npôsobiť aj ostatní členovia združenia ako subdodávatelia, a to najmä v zmysle ústavnej maximy, že\nčo nie je zakázané, je dovolené. Za nepravdivý a protirečivý považoval žalobca právny názor súdu\nprvej inštancie, že: „aj žalobcovi vznikla povinnosť vyvíjať činnosť na dosiahnutie jej účelu,“ keď vzápätí\nsúd túto povinnosť limituje Čl. II ods. 2 a 3 Zmluvy o združení, teda sám priznáva, že žalobca túto\npovinnosť nemá vo vzťahu k tej časti stavby, za ktorú je zodpovedný iba a výlučne žalovaný. V závere\nnesprávne stavbu opätovne spája do jedného celku a konštatuje, že všetky nároky žalobcu súviseli s\nrealizáciou stavby, pričom pri tomto konštatovaní už vôbec nerozlišuje, o ktorú časť stavby ide. Navyše\nvýklad súdu ide aj proti vôli zmluvných strán a textácii Zmluvy o združení, ktorá v Čl. II ods. 8. jasne\ndefinuje, že: „pre účely tejto zmluvy je nominovaným podzhotoviteľom pre Dielo 2 Doprastav, a. s. a\nnominovaným podzhotoviteľom pre Dielo 3 je vedúci člen združenia,“ teda žalovaný. Je teda alogické,\nak súd tvrdí, že žalobca ani žalovaný nemôžu byť subdodávateľmi združenia, keď (i) takýto postup zákon\nnezakazuje a navyše (ii) zmluvné strany sa na takomto postupe v Zmluve o združení výslovne dohodli.\nŽalobca tak nesúhlasil s premisou, že nároky vyplývajú zo Zmluvy o združení, keď mal za to, že súvisia\nso subdodávateľským vzťahom týkajúcim sa tej časti stavby, za ktorú bol zodpovedný iba a výlučne\nžalovaný. Výklad o vyporiadaní združenia nezodpovedá realite, ani vôli zmluvných strán, keďže prípadne\nnáklady alebo výnosy patria tomu členovi združenia, ktorý predmetnú časť stavby realizuje. Uvedené\npreukazuje žalobcom predložený dôkaz, faktúra č.503180017 s prílohami, na ktorú súd prvej inštancie\nsvojvoľne neprihliadol a ktorá jasne preukazuje obchodnú prax zmluvných strán.\n13. Pokiaľ ide o faktúru č. 1031740292, žalobca namietal, že túto súd prvej inštancie vyhodnotil\nnesprávne, keď konštatoval, že táto je odôvodnená iba Zmluvou o združení. V predmetnej faktúre je\njasne uvedené, že bola vystavená na základe Zmluvy o združení, avšak nie ako akési vyrovnanie či\nvyporiadanie, ale za práce, t.j. práce, ktoré realizoval žalobca na tej časti stavby, za ktorú bol zodpovedný\niba a výlučne žalovaný. Súd prvej inštancie v rámci skutkového aj právneho posúdenia sporu dospel k\nviacerým nesprávnym zisteniam a záverom, a to jednak v priamej nadväznosti na nesprávny procesný\npostup, ale aj v dôsledku nesprávneho, neúplného a čiastočne izolovaného posúdenia dôkazov, ktoré\nmal k dispozícii, preto žalobca navrhoval rozsudok zrušiť a vec primárne vrátiť na konanie Okresnému\nsúdu Banská Bystrica v časti nároku vo výške 127.395,37 eur spolu s príslušenstvom a prikázať, aby v\npredmetnej časti vydal uznesenie o odmietnutí odporu pre vecné neodôvodnenie, event. aby odvolací\nsúd v predmetnej časti priznal žalovaný nárok žalobcovi, a vo zvyšnej časti nároku vec vrátil Okresnému\nsúdu Bratislava II na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n14. Podaním zo dňa 06.02.2023 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu. Tvrdenia o neodôvodnenom odpore považoval za zavádzajúce, čo vyplýva zo\nznenia odporu, ako aj zo skutočnosti, že predmetné objednávky sú vystavené práve na podklade\nKúpnej zmluvy, ako nakoniec aj sám žalobca uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný\nsúhlasil s uplatnenou koncentráciou konania, nakoľko žalobca nepredložil svoje skutkové tvrdenia\na návrhy včas, tieto navrhol až na samotnom pojednávaní, pričom ako vysvetlenie uviedol práce\nspojené s reštrukturalizáciou archívu žalobcu a trvanie letných prázdnin. Súd prvej inštancie tak správne\nkonštatoval, že žalobca vôbec neodôvodnil prečo navrhované dôkazy ani len neoznačil skôr. Žalobca\nsa ani len nevyjadril k duplike žalovaného, v ktorej sa aktívne venoval oprávnenosti domnelého nároku\na uplatňoval prostriedky procesnej obrany. Žalovaný sa stotožňoval so skutkovými zisteniami, ako i\ns právnym názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Bol názoru, že účastník združenia nemôže\nv právnych vzťahoch vystupovať súčasne ako dodávateľ tohto združenia a uzatvárať sám so sebou a s\ndruhým účastníkom združenia zmluvy, ktorých predmetom by bola dodávka tovarov, služieb a vykonanie\nprác potrebných na dosiahnutie účelu združenia. Takéto zmluvy by popierali základné pojmové znaky\nsamotného združenia tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník v ustanovení § 829 a nasledujúce,\nčo v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje ich absolútnu neplatnosť. Práve absolútnou\nneplatnosťou týchto zmlúv žalovaný argumentuje od úplného začiatku predmetného súdneho konania.\nPlnenia poskytované účastníkmi združenia na dosiahnutie účelu združenia nie je možné považovať za\nsubdodávky a ani členov združenia nie je možné súčasne považovať za jeho subdodávateľov. Žalovaný\nzdôrazňoval v konaní, že uzatvorením Zmluvy o združení žalobcovi aj žalovanému vznikla povinnosť\nvyvíjať činnosť na dosiahnutie účelu, resp. cieľu samotného združenia. Účel, resp. cieľ predmetného\nzdruženia je celkom určito vymedzený v Článku II. ods. 2 Zmluvy o združení, a je ním spoločná realizácia\nstavby s označením „Tunel Ovčiarsko – sekundárne ostenie“. Žalobcovi teda už priamo zo Zmluvy\no združení vyplývala povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k realizácii stavby. Všetky nároky, ktoré\n\nsi žalobca uplatňoval voči žalovanému v predmetnom konaní súviseli práve s obstarávaním tovarov\na služieb potrebných pre realizáciu predmetnej stavby. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný právny\nzástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25. októbra 2022. Konajúci súd však v tejto súvislosti správne\ndôvodil, že účastník Zmluvy o združení nemá žiaden priamy nárok na úhradu plnení, ktoré uskutočnil v\nzáujme dosiahnutia cieľu združenia a nemá ani priamo povinnosť uhrádzať ostatným členom združenia\nplnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli oni. Záverom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil.\n15. Po uplynutí lehoty na doplnenie odvolania, sa k odvolaniu žalobcu vyjadril nový právny zástupca\nžalobcu. V podaní zo dňa 27.09.2024 poukázal na priebeh súvisiacich konaní nielen so žalobcom,\nale aj so spoločnosťou URANPRES. Bol názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nereflektuje\nzaužívanú prax a je neudržateľné, nespravodlivé a nelogické vysporiadanie v združeniach môže\nnastať aj po 10 rokoch, čo znamená, že jeden z členov by musel z vlastných finančných prostriedkov\n„dotovať“ združenie, alebo jeho člena. Rozhodnutie vychádza z nepochopených vzájomných vzťahov\na uvedený právny názor ohrozí doteraz zaužívané a nespochybňované fungovanie združení zhotoviteľov\nstavebných zákaziek. Priblížil vznik dodávateľsko-odberateľských vzťahov, keď v roku 2013 NDS\nvyhlásila verejné obstarávanie formou užšej súťaže na predmet zákazky „Diaľnica D1 Hričovské\nPodhradie – Lietavská Lúčka“. Spoločnosti Doprastav, a.s. (žalobca), VÁHOSTAV – SK, a.s., STRABAG,\ns.r.o. a Metrostav, a.s. za účelom účasti vo verejnom obstarávaní uzatvorili dňa 27.03.2013 zmluvu\no združení a vytvorili „Združenie Ovčiarsko“. Ponuka predložená Združením Ovčiarsko bola verejným\nobstarávateľom vyhodnotená ako úspešná. S ohľadom na veľkosť a komplexnosť zákazky si členovia\nZdruženia Ovčiarsko realizáciu diela medzi sebou rozdelili. Jednotliví členovia Združenia Ovčiarsko\nzákazky realizovali vlastnými kapacitami, ako aj prostredníctvom podzhotoviteľov. Žalobca, ako člen\nZdruženia Ovčiarsko, si na plnenie svojej časti diela zazmluvnil ako podzhotoviteľa spoločnosť\nURANPRES, ktorá je majetkovo a personálne prepojená so žalovaným. URANPRES mal na základe\nzmluvy o dielo uzatvorenej dňa 13.02.2014 so žalobcom realizovať pre žalobcu výstavbu tunela\nOvčiarsko za sumu 91.200.000,- eur bez DPH. Pri postupe prác už vo fáze hĺbenia tunela a výstavby\nprimárneho ostenia bolo zjavné, že URANPRES si neplní svoje záväzky riadne a včas. Problémom\nbolo taktiež, že URANPRES riadne neplnil svoje záväzky voči vlastným podzhotoviteľom, ktorí danú\nsituáciu eskalovali až na investora diela – NDS. V takejto situácii hrozilo, že výstavba diela sa\ndostane do omeškania, čo by malo za následok riziko uplatnenia zmluvných pokút zo strany NDS,\nktoré by dopadli na žalobcu ako osobu zodpovednú za plnenie časti diela v omeškaní. Žalobca\nzačal so spoločnosťou URANPRES rokovať o jeho zapojení sa do prác na diele, aby tak odvrátil\nriziko omeškania diela. Pán C. J. A. (konečný užívateľ výhod žalovaného), ktorý zastupoval pri\nrokovaniach so žalobcom aj spoločnosť URANPRES, súhlasil s modifikovaním existujúcich zmluvných\nvzťahov a so zapojením žalobcu do prác na dokončení tunelu Ovčiarsko výlučne pod podmienkou, že\npodzhotoviteľom URANPRESU bude okrem žalobcu aj žalovaný. Žalobca s návrhom pána A. súhlasil,\nkeďže de facto inú možnosť nemal. Dňa 19.09.2016 preto došlo k podpisu Zmluvy o združení, ktorou\nsa založilo Združenie Dúha-Doprastav. Žalobca realizujúc podstatnú časť prác ako člen Združenia\nDúha-Doprastav, tieto fakturoval v súlade s ustanoveniami Zmluvy o združení lídrovi združenia –\nžalovanému. Žalovaný práce a tovary dodané žalobcom neuhradil, i keď tieto zjavne vyfakturoval\nURANPRES. V danej situácii teda URANPRES dostal za realizáciu tunela Ovčiarsko zaplatené cca 91\nmil. eur a mal riadne uhradiť faktúry vystavené žalovaným. Žalovaný mal následne uhradiť žalobcovi\nním dodané práce a tovary. Z prostriedkov, ktoré prepojené osoby URANPRES/žalovaný dostali za\nrealizáciu tunela Ovčiarsko však neboli uhradené tovary a práce dodané žalobcom. Doplnil, že členovia\nzdruženia si rozdeľovali náklady a výnosy v pomere podľa ich podielu na združení, t.j. v pomere\n50/50 v súlade s Čl. V ods. 4 Zmluvy o združení. V prejednávanej veci plnil žalobca subdodávateľovi\nzdruženia namiesto žalovaného, resp. sám vystupoval v pozícii subdodávateľa, ktorý nedostal od\nvedúceho člena združenia zaplatené. Mal preto nárok na 100% ním vynaloženého nákladu. Žalovaný,\nktorý má majetkový podiel v URANPRESE, ostal pasívny, plnenie nevymáhal, preto porušil prevenčnú\npovinnosť. V ďalšom žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch a doplnil, že koncentrácia konania bola\nuplatnená predčasne, keďže prostriedky procesného útoku boli uplatnené včas, pričom na pojednávaní\nbol vyslovený právny názor, ktorý bol odlišný od procesnej obrany žalovaného s tým, že pojednávaniu\nnepredchádzalo predbežné prejednanie sporu. Nemožno preto hovoriť ani o hospodárnosti konania.\nTvrdenia žalovaného v naznačenom smere súdom prvej inštancie považoval žalobca za nesporné. Súd\nprvej inštancie mal ponechať priestor žalobcovi adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu.\nUvedený postup nepovažoval žalobca za zákonný a v súlade so základnými princípmi CSP. Súd prvej\ninštancie osobitne poučil žalovaného o koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1, 2 CSP a vyzval ho,\n\naby sa vyjadril k doručenému vyjadreniu, avšak uvedený postup nebol uplatnený v prípade žalobcu.\nPri doručovaní vyjadrenia žalobcovi súd prvej inštancie nepripojil žiaden sprievodný list a v jednom\nprípade iba uviedol, že zasiela vyjadrenie na vedomie. Ani v jednom prípade súd prvej inštancie nevyzval\nžalobcu, aby sa k doručenému vyjadreniu vyjadril písomne. Odhliadnuc od uvedeného mal žalobca\nza to, že v posudzovanom prípade existovali relevantné a objektívne dôvody aj pre ospravedlnenie\nprípadne oneskoreného predloženia prostriedkov procesného útoku. Poukázal na komentár k CSP:\n„Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd\nospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu)“. Prvý objektívny dôvod\nžalobca videl v skutkovej zložitosti sporu, komplikovanými právnymi a ekonomickými vzťahmi medzi\nstranami, ako aj v rámci celej podzhotoviteľskej štruktúry. Druhý dôvod – právnu zložitosť sporu\nžalobca videl v posúdení platnosti dohôd medzi stranami ohľadom dodávok služieb a tovaru, posúdení\npovahy žalobcom dodávaných tovarov a služieb, t.j. či ide o vklad do združenia alebo o záväzkový\nvzťah. Skutkovo a právne obdobná vec nebola súdmi doposiaľ riešená, pričom bude mať dopad na\ndlhoročnú zaužívanú prax v stavebníctve, čo presahuje aj dané konanie. Žalobca údajné oneskorené\npredloženie dôkazov dostatočne odôvodnil a z uvádzaných dôvodov objektívne nemohol dohľadať\npotrebné dokumenty pred prvým pojednávaním. Zopakoval dôvody vzťahujúce sa k inej vade konania,\nako i k nevykonaným dôkazom, pričom poukázal na komentár k CSP, rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska\nc. Švajčiarsko, uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/10/2020 zo dňa 25.03.2021, rozhodnutie ÚS SR sp.zn. III.\nÚS 332/09. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nesprávnych skutkových zistení, žalobca doplnil, že súd\nprvej inštancie nesprávne považoval plnenie poskytnuté žalobcom z titulu záväzkového vzťahu za vklad\ndo združenia. Vklad do združenia sa pritom uskutočňuje na základe zmluvy, čo vyplýva z § 831 OZ. Podľa\nnázoru žalobcu jednostranným úkonom člena družstva by išlo o veľmi ojedinelý, ba až extrémny prípad,\npretože uskutočneniu vkladu do združenia vždy predchádza minimálne ústna dohoda členov združenia.\nUstanovenie § 833 OZ pri poskytovaní vkladu vyžaduje poskytnutie oznámenia účastníka o oddelení od\nostatného majetku účastníka alebo faktické odovzdanie poverenému účastníkovi. Takýto úkon musí byť s\nohľadom na vážnosť jeho dopadov vždy zrozumiteľný a dostatočne určitý. Tak, ako pri každom právnom\núkone, aj v tomto prípade je potrebné vždy prihliadať predovšetkým na vôľu strán. Z obsahu listinných\ndôkazov (Kúpna zmluva, Objednávky, Zmluva o združení a iné), ako aj zo zaužívanej obchodnej praxe\nstrán nevplýva záväzok žalobcu poskytnúť tieto plnenia ako vklad do združenia. Rovnako nešlo o vklad v\npodobe jednostranného úkonu žalobcu, keďže žalobca pri tomto vecnom plnení neposkytol oznámenie\núčastníka podľa § 833 OZ o oddelení od ostatného majetku, ani ho neodovzdal poverenému účastníkovi,\npretože podľa Zmluvy o združení žiadny z členov združenia nemal poverenie na správu vneseného\nmajetku, resp. vkladov. Z názvov dokumentov (kúpna zmluva, objednávka), ako aj z ich obsahu vyplýva,\nže ide o plnenia poskytnuté za odplatu, teda ide o záväzkový vzťah. Zároveň ide o vec, ktorá nie je\nmedzi stranami sporná. Žalovaný v konaní nikdy netvrdil, že plnenia poskytnuté na základe Kúpnej\nzmluvy a Objednávok boli vkladom žalobcu do združenia. Skutočnosť, že ide o záväzkový vzťah, vyplýva\naj zo zaužívanej obchodnej praxe strán. Žalovaný za plnenia poskytované žalobcom bežne uhrádzal\nodplatu. Súd prvej inštancie sa aj nedostatočne vysporiadal s obsahom Zmluvy o združení a výkladom\njej ustanovení. S poukazom na prevažujúce dispozitívne ustanovenia príslušnej právnej úpravy je v\nrámci základnej zásady autonómie vôle nutné prihliadať na vôľu strán upraviť práva a povinnosti vo\nvzájomných vzťahoch odlišne, resp. nad rámec zákonnej úpravy, rešpektujúc kogentné ustanovenia\nzákona. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žiadne ustanovenie Zmluvy o združení nepriznáva\nžalobcovi nárok na to, aby mu žalovaný uhradil poskytnuté plnenie, ktoré súviselo so zhotovením diela.\nZ ustanovenia Čl. VI ods. 6.4 Zmluvy o združení jasne vyplýva, že strany sa dohodli na spôsobe\núčtovania a fakturácie, z čoho vyplýva aj povinnosť žalovaného hradiť faktúry, ktoré vystavil žalobca v\nsúvislosti s jeho úlohou pri zhotovovaní diela. Uvedené potvrdzuje bod 7, bod 3, ako i bod 2, na základe\nktorého subdodávatelia budú uzatvárať subdodávateľské zmluvy so Združením a fakturovať realizované\na dodané stavebné práce a iné plnenia na žalovaného, ktorý bude všetky subdodávky účtovať na\nsamostatnom nákladovom stredisku. Žalobcovi aj toto ustanovenia Zmluvy o združení dosvedčuje, že\nbol oprávnený vystaviť za dodávku betónu žalovanému faktúru, ktorú mal žalovaný povinnosť uhradiť.\nPostup zvolený stranami pri kontraktácii subdodávok potvrdzujú aj Čl. V ods. 5 a Čl. VI (ods. 6.2, 6.5\nbod 2, 3 a súv.) a VII. Výklad mal súd prvej inštancie podriadiť aj ustanoveniu § 35 ods. 2 OZ, resp.\nustanoveniu § 264 ObZ.\n16. Žalobca ďalej nesúhlasil s ustálením neplatnosti kúpnej zmluvy, keď pre skutočné ustálenie\nzmluvných strán a ich vôle pri uzatváraní Kúpnej zmluvy bolo potrebné preskúmať jej obsah a kontext\nsituácie v akej bola Kúpna zmluva uzatváraná a stranami dlhodobo plnená. Ako vodítko považoval hneď\nčl. I. bod 1.1 Kúpnej zmluvy, ktorý ustanovuje, že predávajúci dodá tovar kupujúcemu ako zhotoviteľovi\n\nZdruženia. To znamená, že sa nedodáva „združeniu“, ale osobe, ktorá je zhotoviteľom „pre“ združenie,\na tým je žalovaný. Kúpnu zmluvu je potrebné vykladať v kontexte uzatvorenej Zmluvy o združení a\ntam obsiahnutých práv a povinností strán. Žalobca odkázal na ustanovenie Čl. II bod 3 a 4 Zmluvy o\nzdružení, z ktorého má jasne vyplývať, že žalobca aj žalovaný sa podieľali na realizácii stavby a jej\njednotlivých častiach samostatne a na vlastnú zodpovednosť. Záver, že zhotoviteľom združenia by bol v\ntomto prípade žalobca, ktorý sám sebe dodáva betón, považoval za absolútne nelogický. Žalobca sám\npre seba nepotreboval nakúpiť betón. Akýkoľvek betón, ktorý bol na základe Kúpnej zmluvy dodávaný,\nnebol „vkladom do združenia“, ale bol dodaný za účelom realizácie diela (dokončenia tunela Ovčiarsko).\nV súlade so Zmluvou o združení musel byť betón, ako aj akýkoľvek iný tovar, dodávaný žalovanému,\nako finančnému lídrovi Združenia Dúha-Doprastav zmysle Čl. VI Zmluvy o združení. Žalovaný mal za\ntakýto tovar povinnosť dodávateľovi zaplatiť a viesť tento tovar a všetky súvisiace ekonomické vzťahy\nv účtovníctve. Žalobca aj žalovaný sa podpisovali spoločne v zmluvách týkajúcich sa všetkých častí\nstavby v zmysle čl. II bod 3 Zmluvy o združení, aj keď vôľou strán nebolo zaviazať žalovaného a\nžalobcu spoločne. Ak by kúpna zmluva ako písomný právny úkon bola neplatná, medzi žalobcom\na žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, ktorej predmet bol s ohľadom na správanie sa strán\nnepochybne zhodný s predmetom (písomnej) kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení\nvzťahov nerozlišuje medzi vkladom majetkových hodnôt do združenia podľa § 831 OZ a inými právnymi\nskutočnosťami (právnymi úkonmi). Skutočnosť, že člen združenia môže byť zaviazaný na vklad do\nzdruženia ho nijako nelimituje v jeho kontraktačnej voľnosti. Ani z pojmového znaku „spoločné pričinenie\nsa o dosiahnutie dojednaného účelu“ nemožno vyčítať záver, že tento znak by mal byť v rozpore s právom\nuzatvárať osobitné záväzkové vzťahy. Naopak žalobca bol názoru, že výklad tohto znaku môže zahŕňať\nakékoľvek formy spolupráce medzi členmi združenia, aj nad rámec zmluvy o združení. Účasť žalobcu\nv združení bola vždy aktívna, keď realizoval dielo spolu so žalovaným, ako aj samostatne. Súd prvej\ninštancie zásadne pochybil, keď pri tvorbe právneho názoru neprihliadol na zásadu preferencie platnosti\nprávnych úkonov, záväzné pravidlá dané zákonom o účtovníctve, zákonom o dani z príjmu, zákonom\no DPH a súvisiacimi vykonávajúcimi predpismi. Práve z týchto právnych predpisov je zrejmé, že finančné\nvysporiadanie plnené musí nastávať priebežne, v prípade DPH dokonca na mesačnej báze.\n17. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní zo dňa 24.01.2025 poukázal na neprípustnosť\nvyjadrenia a použitia nových prostriedkov procesného útoku, ako i oneskorene podané vyjadrenie\nžalobcu s odkazom na § 374 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Mal za to, že žalobca po rokoch\nzmenil a rozšíril svoje pôvodné odvolanie, preto by na podanie žalobcu nemal odvolací súd prihliadať.\nZ dôvodu opatrnosti sa žalovaný podporne vyjadril i k tvrdeniam žalobcu. Súhlasil s právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie a upozornil na svoju argumentačnú líniu prezentovanú už v konaní pred súdom\nprvej inštancie a to, že uzatvorením Zmluvy o združení vznikla stranám povinnosť vyvíjať činnosť na\ndosiahnutie účelu, resp. cieľu samotného združenia, ktorý je vymedzený v Čl. II ods. 2 Zmluvy o združení\na je ním spoločná realizácia stavby s označením „Tunel Ovčiarsko – sekundárne ostenie“. Žalobcovi teda\nuž priamo zo Zmluvy o združení vyplývala jednoznačná a nespochybniteľná povinnosť vyvíjať činnosť\nsmerujúcu k realizácii danej stavby. Všetky nároky žalobcu pritom súvisia výlučne s obstarávaním\ntovarov a služieb potrebných pre realizáciu predmetnej stavby, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu\nna pojednávaní konanom dňa 25.10.2022. Súd prvej inštancie preto dôvodne odvodil, že žalobca nemá\nžiaden priamy nárok na úhradu plnení, ktoré uskutočnil v záujem dosiahnutia cieľu združenia a nemá\nani priamo povinnosť uhrádzať ostatným členom združenia plnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli\noni. Žalovaný sa vyjadril k súvisiacim konaniam a poukázal na jednotlivé rozdiely v tvrdeniach žalobcu.\nOdmietol tvrdenia o majetkovom prepojení so spoločnosťou URANPRES, tvrdil len nemateriálne\nmajetkové prepojenie bez rozhodného vplyvu. Poukázal na skutočnosť, že združenie nedostalo riadne\nzaplatené od svojho objednávateľa – spoločnosti URANPRES, ktorý zase nedostal zaplatené od\nsvojho objednávateľa – spoločnosti DOPRASTAV, a.s.. URANPRES sa preto rozhodla združeniu\nnezaplatiť niektoré záväzky, v dôsledku čoho následne žalovaný doposiaľ neplnil ani Združeniu DÚHA\n– DOPRASTAV. V zmysle ustanovenia článku VII ods. 3 Zmluvy o dielo so spoločnosťou URANPRES\nplatí nasledovné: „Objednávateľ (spoločnosť URANPRES) nie je v omeškaní s úhradou splatných\nzáväzkov voči Zhotoviteľovi (spoločnosť DOPRASTAV a spoločnosť DÚHA) vyplývajúcich z tejto Zmluvy,\nv prípade, ak uvedené omeškanie je spôsobené omeškaním s úhradou záväzkov zo strany spoločnosti\nDoprastav, a.s., týkajúcich sa predmetu Diela.“, preto spoločnosť URANPRES nebola a nie je v omeškaní\ns akýmikoľvek záväzkami voči Združeniu DÚHA – DOPRASTAV, pokiaľ sama spoločnosť URANPRES\nnemá riadne uhradené všetky svoje záväzky zo strany spoločnosti DOPRASTAV. Až za predpokladu\nrozpustenia združenia sa „účtovné“ pohľadávky žalobcu voči žalovanému môžu stať splatnými, ergo\nvymáhateľnými. Žalobca sa však špekulatívne domáha plnenia výlučne z prostriedkov žalovaného,\n\nteda uvedené má za cieľ dotáciu Združenia zo strany žalovaného. Aj z uvedených dôvodov nemôže\nkonanie žalobcu požívať súdnu ochranu, nakoľko ide o zneužívanie jeho postavenia v dodávateľskoodberateľských vzťahoch. Žalobca nielen že zneužíva svoje postavenie voči spoločnosti URANPRES,\nale neuhrádzaním svojich splatných záväzkov voči spoločnosti URANPRES, z 50% objemu týchto\nzáväzkov, poškodzuje vedúceho člena združenia, a teda žalovaného, nakoľko práve 50% prostriedkov\nzinkasovaných od spoločnosti DOPRASTAV ako objednávateľa spoločnosti URANPRES, by malo pri\nfinálnom vysporiadaní patriť práve žalovanému. A to práve za plnenia, ktoré žalovaný (spoločnosť\nDÚHA) poskytol do Združenia DÚHA – DOPRASTAV. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že by\nštruktúra vzťahov, tak ako bola aplikovaná v prípade Tunela Ovčiarsko, bola na stavebnom trhu v rámci\nSlovenskej republiky štandardná a bežná. Žalovaný sa za svojej 30 praxe nestretol s tým, aby jedna\nspoločnosť vystupovala vo všetkých pozíciách: ako zhotoviteľ objednávateľa – Národnej diaľničnej\nspoločnosti, a.s. (spoločne a nerozdielne zodpovedný za zhotovenie celej Zmluvy o dielo), ako člen\nZdruženia Ovčiarsko, ako zhotoviteľ celého Tunela Ovčiarsko zodpovedný na základe Zmluvy o dielo\nvoči Združeniu Ovčiarsko (a teda aj voči sebe samému ?), ako objednávateľ celého Tunela Ovčiarsko vo\nvzťahu k spoločnosti URANPRES, ktorá bola zhotoviteľom celého Tunela Ovčiarsko, ako člen združenia\nDÚHA – DOPRASTAV zodpovedný spoločne a nerozdielne spoločnosti URANPRES ako zhotoviteľovi\ncelého tunela Ovčiarsko za zhotovenie časti Tunela Ovčiarsko (časti sekundárneho ostenia) a ako\ndodávateľ Združenia DÚHA – DOPRASTAV. T.j. dvakrát ako člen združenia a štyrikrát ako zhotoviteľ,\nresp. trikrát ako objednávateľ. To, že je niečo pre žalobcu bežné, ešte neznamená, že je v súlade\ns právnymi predpismi. Práve záver o akejsi nadradenosti obyčajového práva nad všeobecne záväznými\npredpismi, by bol neudržateľný.\n18. Vo vzťahu k dodávateľsko – odberateľským vzťahom Združenia Ovčiarsko žalovaný poukázal\nna hrozbu konkurzných útokov na žalobcu v čase uzatvárania zmluvy so spoločnosťou URANPRES,\nkedy žalobca sa dostal do reštrukturalizácie a v čase uzatvorenia zmluvy s URANPRES nedisponoval\ntakými odbornými kapacitami a technologickým vybavením, prostredníctvom ktorých by dokázal plniť\nzákazky. Ešte v čase uzatvárania Zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou URANPRES,\nspoločnosť URANPRES uzatvorila so žalovaným Zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalovaný zhotoviť\nsamostatne (a teda prvotne nie so žalobcom) celé sekundárne ostenie tunela Ovčiarsko a k tomu\nprislúchajúce stavebné objekty. Spoločnosť URANPRES pri podpise Zmluvy o dielo so spoločnosťou\nDOPRASTAV ako objednávateľom mala jasno v tom, že prostredníctvom vlastných kapacít celý tunel\nOvčiarsko vyrazí a zhotoví primárne ostenie a následne odovzdá podzhotoviteľovi, spoločnosti DÚHA,\nktorý v takto vyrazenom tuneli zhotoví celé sekundárne ostenie tunela. K splneniu tohto zmluvného\nzáväzku bola zo strany spoločnosti URANPRES zároveň akceptovaná požiadavka Združenia Ovčiarsko\nna dodávkach betónu prostredníctvom nominovaného dodávateľa – spoločnosti Váhostav SK, a.s..\nNie URANPRES, ale žalobca bol od počiatku zhotovovania diela v neustálom omeškaní s platením\nURANPRESU, s vydodávaním projektovej dokumentácie zhotoviteľovi (URANPRES), s poskytovaním\ninformácií od investora. V rozpore s požiadavkami investora trval pri prerušení prác na udržiavaní\nmobilizácie (denné náklady, ktoré nebudú uhradené investorom), v rozpore so Zmluvou o dielo sa\nvzdával nárokov na predĺženie lehoty výstavby z dôvodov realizácie prác naviac, cielene nepredkladal\noprávnené žiadosti zhotoviteľa (URANPRES) o úhradu za práce naviac a ani za ne nezaplatil, cielene\npoškodzoval spoločnosť URANPRES prostredníctvom svojho zamestnanca p. B.. Napriek skutočnosti,\nže žalobca dostal ako člen Združenia Ovčiarsko zaplatené v súvislosti aj s uzavretím Dodatku č. 15,\nktorú prácu dodala spoločnosť URANPRES, spoločnosti URANPRES nezaplatil ani cent, neuzatvoril\nani jeden dodatok. Žalovaný sa nestal súčasťou subdodávateľského reťazca v roku 2016 na základe\nsúhlasu žalobcu, ale už v roku 2014, keď uzavrel zmluvu o dielo s URANPRES. Bol to práve žalovaný,\nktorý na diktát žalobcu súhlasil s jeho vstupom do štruktúry poddodávateľského reťazca, keďže musel,\nkeďže URANPRES nemala podpísaný žiaden dodatok upravujúci termíny zhotovenia diela a uhradené\nod žalobcu za zvýšenú zmluvnú cenu, predstaviteľ žalobcu odmietal podpisovať výkony spoločnosti\nURANPRES, napriek tomu, že ich fakturoval investorovi. Žalovaný opísal ďalšie skutkové okolnosti\nuzatvorenia spolupráce strán sporu, pričom uzavrel, že to bol práve žalobca, ktorý navrhol, že zhotoví\nčasť diela so žalovaným v stavebnom združení. Žalobca z rôznych dôvodov (tržby, referencie, kontrola a\npod.) robil všetko pre to, aby sa nejakým spôsobom dostal k reálnemu výkonu prác a dodávke materiálu\nna diele Tunela Ovčiarsko (s vidinou získania kontroly nad jeho výkonom a hlavne s vidinou dodatočných\ntržieb a obratu). Primárne s cieľom stať sa dodávateľom spoločnosti URANPRES tak, aby si vedel\nzapočítavať svoje záväzky (ako Objednávateľ spoločnosti URANPRES) so svojimi pohľadávkami (ako\nzhotoviteľ spoločnosti URANPRES), čo napokon nevyšlo. Vytvorením združenia žalobca sám súhlasil,\nže zhotoví dielo spoločne a nerozdielne so žalovaným ako jeho člen, nie ako jeho subdodávateľ.\n\nFakturácia medzi členmi Združenia slúžila výhradne na účely evidenčného rozdistribuovania nákladov\na výnosov, ako aj z nich vyplývajúceho zisku, alebo straty do účtovných kníh jeho členov ešte predtým,\nako Združenie dokončí celú zákazku. Uvedené slúžilo pre účely novely zákona o DPH účinnej od\n01.01.2014. Platby a finančné vysporiadanie medzi členmi Združenia sú upravené samotnou Zmluvou\no združení, ako aj zákonnými kogentnými ustanoveniami. Na účely realizácie platieb členom Združenia\nslúži účet Združenia, z ktorého zostatkom majú právo disponovať obaja členovia združenia spoločne.\nPlatby smerujú vždy najprv voči tretím osobám, pričom finančné prostriedky sú dopĺňané buď platbou\nobjednávateľa, alebo platbami členov Združenia.\n19. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca žaluje sumu 97.427,52 eur za prácu jeho\nzamestnancov pôsobiacich v rámci Združenia DÚHA – DOPRASTAV, pričom rovnako žalovaný zaťažil\nZdruženie takmer dvakrát takou vysokou sumou, pričom ju nepožadoval uhradiť a ani ju uhradenú\nnemá, nakoľko to považuje za činnosť, na ktorú sa zaviazal Zmluvou o združení. Úhrada domnelých\npohľadávok žalobcu by predstavovala neprípustný a značný nepomer medzi členmi Združenia, čo je\nv rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Žalovaný poukázal na nepravdivé tvrdenia žalobcu\nohľadom úhrady sumy 91,2 mil. eur spoločnosti URANPRES a to napriek tomu, že URANPRES dielo\nvykonal, vykonal i práce naviac, ktoré však žalobca nezaplatil, napriek tomu, že mu boli zaplatené zo\nstrany investora. Žalovaný poprel svoju prax, i prax spoločnosti URANPRES v obdobných združeniach,\nštruktúru zmluvných vzťahov žalovanému namietal. Zopakoval argumenty ohľadom (ne)včasnosti\nuplatnenia prostriedkov procesného útoku, ako i ohľadom údajných vád konania, kedy zdôraznil, že sa\nnemohol vyjadrovať k niečomu, čo žalobca netvrdil. Vo vzťahu k namietaným skutkovým zisteniam súdu\nprvej inštancie dodal, že žalobca v odvolaní namieta len nároky z kúpnej zmluvy a nároky z objednávok,\nv žiadnej časti odvolania neargumentuje vo vzťahu k nároku zo Zmluvy o združení. Je preto dôvodné sa\ndomnievať, že so závermi súdu prvej inštancie v danej časti súhlasí. Žalovaný mal za to, že súd prvej\ninštancie neposudzoval nároky žalobcu ako vklad do Združenia, ale primárne cez ustanovenie § 830 OZ,\nkedy strany ako členovia združenia boli povinní spoločne a nerozdielne vyvíjať činnosť na dosiahnutie\núčelu a to stavby s označením „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“. Všetky nároku uplatnené v žalobe\nsúvisia s realizáciou diela. Za vyvíjanie činnosti v prospech združenia je možné považovať aj poskytnutie\nmajetkových hodnôt, alebo výkon pracovnej činnosti pracovnou silou jedného z členov združenia.\nŽalovaný súhlasil s výkladom Zmluvy o združení, keď mal za to, že ani z Čl. VI ods. 6.4 nevyplýva,\nže člen združenia môže byť vo vzťahu k združeniu tiež subdodávateľom činností, ktoré je povinný\nvykonať ako jeho člen. Daný článok síce upravuje evidenčný režim fakturácie medzi členmi združenia pre\núčely budúceho vysporiadania pri ukončení činnosti združenia, nijako však neupravuje možnosť žalobcu\nsamostatne fakturovať služby združeniu. Žalobca účelovo opomína znenie celého textu bodu 7 daného\nčlánku, ktorý stanovuje, že vedúci člen združenia nie je v omeškaní s úhradou, pokiaľ nedošlo k úhrade\nfaktúry Združenia od objednávateľa za rovnaké časové obdobie, ktorého sa fakturácia týka. Výklad\nzmluvy nemôže reflektovať iba zmluvnú vôľu strán, ak je táto vyslovene v rozpore s prejavom vôle, resp.\nprejav vôle dopĺňa. Znenie Zmluvy o združení je podľa názoru žalovaného dostatočne určité, pričom\nžalobca ani neuvádza, ktorý článok by mal byť neurčitý. Za účelové považoval tvrdenia žalobcu o jeho\nmylnom označení v kúpnej zmluve, keď na pojednávaní konanom dňa 25.10.2022 vyslovene tvrdil, že\ndodanie a fakturácia betónu bola vykonaná na základe Kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi\nčlenmi združenia ako kupujúcimi a žalobcom. Súd prvej inštancie správne interpretoval vôľu strán pri\nuzatváraní Zmluvy o združení, ako i správne interpretoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n20. Ďalšie vyjadrenia strán doručené neboli.\n21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nmedziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel\nk záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n22. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie 145.230,20 eur. Časť nároku vo výške 17.835,03\neur bola uplatnená z titulu uzatvorenej písomnej Kúpnej zmluvy č. 0310/16/Z038 dňa 29.09.2016\nmedzi kupujúcim Združenie Doprastav – Dúha a žalobcom ako predávajúcim, ktorej predmetom bol\nzáväzok predávajúceho dodávať tovar - betón na stavbu D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka,\nTunel Ovčiarsko (ďalej len „Kúpna zmluva“). Časť nároku vo výške 29.968,16 eur bola uplatnená\nz titulu samostatne uzatvorených kúpnych zmlúv medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným\n\nako kupujúcim (ďalej aj „Ústne kúpne zmluvy“). Posledná časť nároku vo výške 97.427,52 eur bola\nuplatnená z titulu uzatvorenej Zmluvy o združení dňa 19.09.2016. Žalobca si svoj nárok uplatnil na\nsúde prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Voči vydanému platobnému rozkazu\npodal žalovaný odpor, pričom žalobca ako vadu v konaní pred súdom prvej inštancie videl postup\nupomínacieho súdu, ktorý neodmietol odpor žalovaného v časti nároku žalobcu vo výške 127.395,37 eur,\nnapriek skutočnosti, že nebol v danej časti vecne odôvodnený. Žalobca preto odvolací súd žiadal, aby\nv danej časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a prikázal mu vydať uznesenie o odmietnutí odporu.\nV prvom rade je nevyhnutné uviesť, že vecné prejednanie odporu podmieňuje splnenie náležitostí\n(formálnych a materiálnych) podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej aj „ZoUK,\nalebo zákon o upomínacom konaní“), posúdenie ktorých prináleží súdu príslušnému podľa ust. §\n2 zákona o upomínacom konaní, nie súdu príslušnému podľa CSP. Súd prvej inštancie tak nie je\noprávnený odmietnuť odpor, ak tak neurobil upomínací súd. Jedinú možnosť, ktorú by súd prvej\ninštancie mal, by bolo predloženie veci súdu spoločne nadriadenému upomínaciemu súdu a konajúcemu\nsúdu na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti v zmysle § 43 ods. 2 CSP. Zároveň je odvolací súd\nnázoru, že takýto postup nebol nevyhnutný, nakoľko žalovaný dostatočne vecne reflektoval na dôvody\nuvádzané žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca svoj nárok v návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu odôvodňoval Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 29.09.2016, pričom v návrhu\nbližšie nešpecifikoval osobitné objednávky žalovaného, resp. konkrétny nárok vyplývajúci zo Zmluvy\no združení (že by nešlo rovnako o kúpnu zmluvu, prípadne aké ustanovenie Zmluvy o združení ukladá\nžalovanému žalovanú povinnosť), celý nárok odôvodňoval uzatvorenými kúpnymi zmluvami, či už\npísomnými alebo ústnymi (čo sa dá vyvodiť jedine z dôkazov, pretože ani takáto konkretizácia nie je\nzrejmá z návrhu). Obrana žalovaného tak bola dôvodne determinovaná znením žalobného návrhu, resp.\njeho stručným odôvodnením. Úlohou upomínacieho súdu nie je vecné posúdenie správnosti uvádzaných\ndôvodov žalovaným a selektovanie, ktoré vyjadrenie a obrana sa týka toho ktorého konkrétneho nároku\na teda, či je dôvodne spochybnený celý uplatnený nárok. Úlohou upomínacieho súdu je preskúmať\nformálne a materiálne podmienky na vydanie platobného rozkazu, ako i na pripustenie odporu. Zo\nstrany upomínacieho súdu nedošlo k pochybeniu, ak považoval odpor za vecne odôvodnený, nakoľko\nžalovaný sa vecne vyjadroval a vecne spochybnil celý nárok uplatnený žalobcom z dôvodov uvádzaných\nv návrhu. Zároveň i v prípade, keby bol odpor žalovaného v namietanej časti odmietnutý, nezakladá táto\nskutočnosť prekážku rozhodnutej veci a žalobca by si nárok v tejto časti mohol opätovne uplatniť na\nsúde (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 276/2018).\n23. Ako dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho procesného\npostupu súdu prvej inštancie pri uplatnení sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca síce namietal, že\nsúd prvej inštancie ju uplatnil nedôvodne z dôvodu, že ju uplatnil ešte pred vyslovením predbežného\nprávneho názoru, avšak odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie pochybil z dôvodu, že uplatnil\nsudcovskú koncentráciu konania napriek tomu, že na to neboli dané procesné podmienky.\n24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odpor podaný žalovaným bol Okresným súdom Banská\nBystrica doručovaný právnemu zástupcovi žalobcu s tým, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k odporu\nžalovanému, bez toho, aby súd poučil žalobcu v zmysle § 167 ods. 3 CSP o možnej aplikácii sudcovskej\nkoncentrácie konania. Potom, ako žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na súde prvej\ninštancie, súd prvej inštancie zaslal vyjadrenie žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného s poučením\nv zmysle § 167 ods. 4 v spojení s 153 ods. 1, 2 CSP. Vyjadrenie žalovaného spolu s priloženými dôkazmi\ndoručené súdu prvej inštancie dňa 21.02.2022 však bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu\nlen na vedomie (viď č.l. 202 spisu). Rovnako doplnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.06.2022 bolo\ndoručené právnemu zástupcovi žalobcu len na vedomie, bez akéhokoľvek poučenia o koncentrácii\nkonania, prípadne stanovenia záväznej lehoty na vyjadrenie. Na prvom pojednávaní konanom dňa\n25.10.2022 súd prvej inštancie s odkazom na § 153 odmietol prihliadať na skutkové tvrdenia a návrhy\nna doplnenia dokazovania žalobcu. Ako dôvod v rozhodnutí uviedol, že uvedené tvrdenia a návrhy na\ndokazovanie neboli vykonané včas, keďže boli vykonané až na pojednávaní. Súd prvej inštancie bol\nnázoru, že dôkazy mohol žalobca označiť už skôr. V situácii, kedy žalobcovi bolo posledné vyjadrenie\nžalovaného doručené len na vedomie a žalobca nebol jednak poučený o sudcovskej koncentrácii\nkonania a ani mu nebola uložená žiadna záväzná lehota na predloženie prostriedkov procesného\nútoku, nemohol žalobca konať nehospodárne, keď sa prvýkrát ku skutočnostiam uvádzaným v duplike\nžalovaného vyjadril pri prvom nasledujúcom úkone súdu – na pojednávaní. Reagoval tak i na nové\nskutkové tvrdenia uvádzané žalovaným (napr. ohľadom splatnosti prípadných pohľadávok). Rovnako\nnávrhy na výsluch svedkov nemohli ovplyvniť dĺžku konania, keďže i v prípade, ak by boli navrhnutí\n\npred pojednávaním, súd prvej inštancie by až na pojednávaní rozhodol, ktoré z dôkazov vykoná\na ktoré nie v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie by preto v prípade, keby vzhliadol\nopodstatnenosť návrhov na vykonanie dokazovania, pojednávanie za týmto účelom i tak odročil. Súd\nprvej inštancie teda až po vyhodnotení, či navrhované dôkazy (ne)vykoná, mohol ukončiť dokazovanie\na vysporiadať sa v odôvodnení so skutočnosťou, prečo navrhované dôkazy zo strany žalobcu nevykonal.\nSúd prvej inštancie tak relevantnosť dôkazov neposudzoval, nakoľko na ne neprihliadal iba z časového\nhľadiska. Preto súd prvej inštancie pri svojom postupe, kedy neprihliadal na skutkové tvrdenia žalobcu\na navrhované (resp. i doložené) dôkazy s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa\n§ 153 CSP, úplne opomenul tú skutočnosť, že žalobca nebol súdom prvej inštancie vyzvaný na\npredloženie všetkých prostriedkov procesného útoku včas. Žalobca o sudcovskej koncentrácii konania\ndo začiatku pojednávania poučený nebol, keďže v konaní mu súd prvej inštancie nedoručil žiadnu výzva\ns poučením v zmysle § 167 ods. 4 CSP. Žalobcovi bolo doručené na vedomie vyjadrenie žalovaného\na následne na to hneď predvolanie na pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2022 mal\npreto žalobca možnosť vôbec prvýkrát reagovať na obsiahlu dupliku (a jej doplnenie) žalovaného,\na preto neprihliadanie na skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov uvádzaných v bode 41.\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania,\nje v rozpore s § 153 CSP. Z uvedených dôvodov je dôvodná i námietka žalobcu, že súd prvej inštancie\nnevykonal navrhované dôkazy.\n25. „Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,\npodľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez\nrelevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti\ntvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec\ntretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo\nvyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo\nvyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná\nvada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR\nz 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).\n26. S poukazom na uvedené, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie na navrhnuté (predložené) dôkazy\nprihliadať, dôkazy vykonať, alebo v prípade ich nevykonania, ich nevykonanie náležite odôvodniť.\nNedostatočné odôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci\nsamej, preto je záver súdu prvej inštancie premietnutý do výroku napadnutého rozsudku minimálne\npredčasný. Keďže súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov riadne neodôvodnil, je zároveň\nnaplnený i odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.\n27. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, kedy mal podľa žalobcu súd prvej inštancie pochybiť pri\nzisťovaní skutkového stavu, t.j. kedy na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a nesprávne vec právne posúdil, odvolací súd uvádza, že napriek skutočnosti, kedy okolnosti\nuzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy, prípadne ústnych kúpnych zmlúv, budú predmetom opätovného\nposudzovania súdom prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie v prvom rade vyhodnotí potrebu vykonania\nnavrhovaných dôkazov zo strany žalobcu a to i s ohľadom na tvrdený nesprávny výklad vôle strán\npri uzatváraní týchto zmlúv, je nevyhnutné vo všeobecnosti zo strany odvolacieho súdu poukázať na\nustanovenia upravujúce zmluvu o združení.\n28. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili\no dosiahnutie dojednaného účelu.\n29. Podľa § 829 ods. 2 Občianskeho združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.\n30. Podľa § 830 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie\ndojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla\nznemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.\n\n31. Podľa § 831 Občianskeho popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy\npovinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška,\npredpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.\n32. Podľa § 832 ods. 1 Občianskeho majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy\nv dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.\n33. Podľa § 832 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí\nuvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol;\nje však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý\noznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.\n34. Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v\nspoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného\nmajetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom\nužívaní všetkých účastníkov.\n35. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva\nspoluvlastníctvom všetkých účastníkov.\n36. Podľa § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú\nrovnaké, ak zmluva neurčuje inak.\n37. Podľa 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní\nspoločne a nerozdielne.\n38. Podľa § 836 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o\nobstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.\n39. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené\ndo združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v\npeniazoch.\n40. Podľa § 840 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje\nzodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.\n41. Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie\nhodnôt poskytnutých na účel združenia a vysporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom\nspoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.\n42. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n43. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n44. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nprvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie\nje účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\n\n45. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n46. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.09.2016 Zmluvu o združení\n– „Združenie Doprastav – Dúha“, za účelom spoločnej realizácie časti stavby označenej ako „Tunel\nOvčiarsko – sekundárne ostenie“. Je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že jedným\nz pojmových znakov združenia je spoločné pričinenie sa osôb vytvárajúcich združenie na dosiahnutí\nnejakého hospodárskeho cieľa. Pojmovo sa tiež nepripúšťa, aby členom združenia bola osoba, ktorá\nsa nejakým spôsobom nepričiní o dosiahnutie cieľa, resp. bude svoju činnosť smerujúcu k dosiahnutiu\ndojednaného účelu združenia vykonávať za úhrady iných členov združenia. Spôsoby, akými sa členovia\nzdruženia môžu pričiniť o dosiahnutie cieľa sú určené v zmluve a spočívajú buď v pracovnej alebo\nmajetkovej účasti. Činnosť všetkých účastníkov musí smerovať k dosiahnutiu dohodnutého účelu.\nUzatvorením zmluvy o združení tak žalobcovi aj žalovanému vznikla povinnosť vyvíjať činnosť na\ndosiahnutie jej účelu. Žalobcovi teda už priamo zo zmluvy o združení vyplývala povinnosť vyvíjať činnosť\nsmerujúcu k realizácii stavby „Tunel Ovčiarsko - sekundárne ostenie“ a to v rozsahu vymedzenom\nv čl. II ods. 2 a 3 tejto zmluvy. Podľa zistení súdu prvej inštancie, všetky nároky, ktoré si žalobca\nuplatňoval voči žalovanému v konaní, súviseli práve s obstarávaním tovarov a služieb potrebných\npre realizáciu predmetnej stavby. Nakoľko združenie nemá spôsobilosť a nemôže samo vstupovať\ndo právnych vzťahov s tretími osobami, môže svoju činnosť realizovať jedine tak, že do právnych\nvzťahov s tretími osobami vstúpia jednotlivý jeho členovia. Zo záväzkov voči tretím osobám sú následne\nčlenovia združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne (§ 835 ods. 5 OZ). Preto pri posudzovaní toho,\nči určitý právny úkon zaväzuje aj ďalších členov združenia, bude rozhodujúce, či týmto úkonom člen\nzdruženia sleduje dosiahnutie dojednaného účelu v zmluve o združení. Ako vyplynulo z dokazovania,\nnároky žalobcu boli uplatňované v súvislosti s obstarávaním tovarov a služieb potrebných pre realizáciu\nStavby, čím je zrejmé, že právne úkony, ktorými žalobca objednal od tretích osôb tovar alebo práce\nnevyhnutné na dokončenie Stavby, zaväzujú nielen žalobcu ako objednávateľa (kupujúceho), ale aj\nžalovaného ako člena Združenia a to bez ohľadu na skutočnosť, ako si strany (členovia Združenia) určili\nv Zmluve o združení svoje povinnosti vo vzťahu k naplneniu účelu Zmluvy o združení. Len samotná\nskutočnosť, že žalobca sám obstaral a zabezpečil (a to i prostredníctvom tretích osôb) veci, resp. práce\npotrebné k dokončeniu Stavby, t.j. k naplneniu účely Zmluvy o združení, ešte nezaväzuje žalovaného\nk povinnosti preplatiť žalobcovi náklady na to vynaložené. Je v tomto smere potrebné prisvedčiť súdu\nprvej inštancie, že účastník Zmluvy o združení nemá žiaden priamy zákonný nárok na úhradu plnení,\nktoré uskutočnil v záujme dosiahnutia cieľa združenia a nemá ani priamo povinnosť uhrádzať ostatným\nčlenom združenia plnenia, ktoré za rovnakým účelom poskytli oni. Jedine cez dikciu ust. § 835 ods. 2 OZ\nje možné sa domáhať voči členom združenia ako spoludlžníkom úhrady podielu na dlhu, ktorý za nich\njeden z členov združenia znášal a to podľa výšky dohodnutých podielov. Uvedené však prichádza do\núvahy iba v prípade, ak je účel stanovený združením plnený prostredníctvom tretej osoby, nie samotným\nčlenom združenia. Akýkoľvek subdodávateľský vzťah medzi členmi združenia tak nie je prípustný, ak\nsmeruje práve k dodaniu tovarov a služieb pre účely naplnenia cieľa určeného v Zmluve o združení.\nŽalobca, ak aj sám plnil v dôsledku písomne, alebo ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalovaným\nna tú časť diela, za ktorú zodpovedal žalovaný, plnil tak „pre Združenie“, t.j. v záujme dosiahnutia\ncieľa Združenia, kedy vysporiadanie medzi členmi Združenia prichádza do úvahy jedine zo zákonných,\nalebo zmluvne dohodnutých dôvodov a podmienok, pričom žalobcovi nevzniká priamy nárok v zmysle\nuzatvorenej kúpnej zmluvy.\n47. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že kúpne zmluvy, prípadne zmluvy o dielo uzatvorené samým\nzdružením sú i s ohľadom na ustanovenie § 829 ods. 2 OZ neplatné, preto písomná Kúpna zmluva\nuzatvorená medzi Združením a žalobcom je z tohto dôvodu absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ,\nneopomínajúc skutočnosť, že i keď by súd nahliadal na zmluvu, ako zmluvu uzatvorenú individuálne\njednotlivými členmi združenia, nemohla by byť takáto zmluva platná vo vzťahu k žalobcovi, ktorý\nvystupuje aj na strane predávajúceho a aj na strane kupujúceho, kedy právna povinnosť vlastne splýva\ns oprávnením, t.j. právu nezodpovedá žiadna povinnosť/záväzok, preto neexistuje nielen záväzkový\nvzťah, ale ani dve odlišné zmluvné strany, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre splnenie podmienok\nstanovených v § 409 OZ. V ostatnej časti Kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovanému (ako aj vo vzťahu\nk ústnym kúpnym zmluvám), pokiaľ nebude preukázané, že išlo o plnenie mimo dojednaného účelu\nZmluvy o združení, je možné dosiahnuť vysporiadanie medzi členmi združenia jedine v zmysle zákonnej\n(alebo zmluvnej) úpravy tak, ako uvádzal súd prvej inštancie, po skončení účasti žalobcu v Združení,\n\nresp. po zániku samotného Združenia s ohľadom na dikciu ustanovenia § 839, resp. § 840 OZ.\nV tomto prípade však podľa zistení súdu prvej inštancie k zániku členstva žalobcu v Združení, ako ani\nk samotnému zániku Združenia nedošlo, bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či nárok\nžalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy nevznikol z iného právneho dôvodu, keďže právne posúdenie\nje vždy vecou súdu bez ohľadu na skutočnosť, akým právnym titulom si strana svoj nárok uplatňuje\na to s poukazom na zásadu iura novit curia. V prípade, ak bol súd prvej inštancie právneho názoru, že\nžalobca jednotlivé veci, resp. plnenia poskytol Združeniu na základe neplatných kúpnych zmlúv, resp.\ntitulom Zmluvy o združení, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s nárokom žalobcu či už s ohľadom\nna namietaný vznik bezdôvodného obohatenia, resp. s ohľadom na zmluvné dojednania strán v Zmluve\no združení. Žalobca dôvodne v odvolaní namietal, že členovia združenia si v zmluve jasne dohodli\npravidlá spolupráce, ktoré v ničom neodporujú ustanoveniam Občianskeho zákonníka, keďže sledujú\nrovnaký cieľ, avšak vnútorne si určujú, ktorý člen je zodpovedný za ktorú časť Stavby.\n48. Ak sa vychádza zo zmluvnej voľnosti strán, tak pokiaľ je v zmluve dohodnuté delenie nákladov\na výnosov už počas realizácie spoločného cieľa a neodporuje to zákonu, mohol by byť nárok\nopodstatnený. Pri uzatváraní zmluvy o združení platí tiež princíp zmluvnej voľnosti a slobody, samotné\nstrany si môžu stanoviť nielen veľkosť svojich podielov, hodnoty z poskytovaného majetku, mieru účasti\nna aktivitách združenia, vyplácanie zisku, ale aj priebežné znášanie nákladov, ktoré vynaložil jeden člen\nzdruženia voči podzhotoviteľom. Uvedené sa podľa názoru odvolacieho súdu neprieči ustanoveniu § 835\nods. 2 OZ, ktoré upravuje iba viazanosť členov združenia záväzkami voči tretím osobám, nie viazanosť\nzáväzkami vo vzťahu k členom združenia dovnútra. Žalobca v tejto súvislosti v priebehu konania\npoukazoval na ustanovenia Čl. II ods. 8 Zmluvy o združení, kedy voči spoločným podzhotoviteľom/\nsubdodávateľom diela sú členovia združenia navonok zaviazaní spoločne a nerozdielne a dovnútra\nsa dohodli, že budú zaviazaní každý len do výšky svojho podielu. Uvedený článok zároveň rozlišuje\nsituáciu, kedy zmluvu uzavrie len jeden z členov, alebo obaja. Súd prvej inštancie však pri posudzovaní\ndaného ustanovenia konštatoval, že je možné ho uplatniť len vo vzťahu k tretím osobám, čo je síce\npravda, avšak nezohľadnil skutočnosť, že i v tomto prípade subdodávateľom bola tretia osoba (osoba,\nktorá dodala veci, prípadne služby žalobcovi). Z obsahu spisu vyplýva, že niektoré z dodaných vecí\nboli dodávané napr. spoločnosťou STRABAG s.r.o. (treťou osobou), preto bolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie sa vysporiadať so skutočnosťou, či v zmysle ustanovenia Čl. II ods. 8 Zmluvy o združení\nvznikol žalobcovi nárok na zaplatenie príslušných súm a to i v spojitosti s ustanoveniami Čl. VI ods. 6.4\nZmluvy o združení upravujúcim fakturáciu podielov na realizácii jednotlivých častí diela – Stavby (Čl.\nV ods. 4). Súd prvej inštancii napriek argumentácii žalobcu v tomto smere na pojednávaní konanom dňa\n25.10.2022, neposkytol vo svojom rozhodnutí žiadnu odpoveď na to, či nárok žalobcu nemožno priznať\nna základe uvádzaných ustanovení Zmluvy o združení a v tomto ohľade ani nezohľadnil a nevyhodnotil\npredložený dôkaz na pojednávaní – faktúru č. 308180017 spolu s prílohami. Súd prvej inštancie tak\npredčasne uzavrel, že nárok žalobcu (najmä, ale nielen) uplatnený titulom uzatvorenej Zmluvy o združení\nje nedôvodný. V tomto smere bola preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu ohľadom nesprávneho\na nedostatočného právneho posúdenia ustanovenia Čl. II ods. 8 Zmluvy o združení.\n49. Na ostatné odvolacie námietky žalobcu, ktoré boli nad rámec odvolania podaného dňa 22.12.2022\nuvádzané v podaní žalobcu označenom ako „Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu“ zo dňa 27.09.2024\nodvolací súd neprihliadal (napr. ohľadom nesprávnych skutkových zistení, či plnenia poskytnuté\nžalobcom predstavujú vklad do združenia, ohľadom nesprávneho výkladu Zmluvy o združení s odkazom\nna znenie Čl. V ods. 5 a Čl. VII, alebo nesprávneho právneho posúdenia s ohľadom na výklad ust. § 831\nOZ), nakoľko v zmysle § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n50. S poukazom na uvedené, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval sudcovskú\nkoncentráciu konania, v dôsledku čoho neprihliadal a nevysporiadal sa s ďalšími skutkovými tvrdeniami\nžalobcu, ako ani nevykonal navrhované dokazovanie, resp. sa spôsobom súladným s § 220 ods. 2\nCSP nevysporiadal so skutočnosťou prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto\nsúdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.\n\ndecembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako\nsa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie\nv náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je\naj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Z uvedených dôvodov\na s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd predmetné rozhodnutie\nv zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n51. Úlohou súdu prvej inštancie tak v ďalšom konaní bude v súlade s vyššie uvedeným právnym\nnázorom odvolacieho súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, či skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané na\npojednávaní dňa 25.10.2022 a dôkazy k nim navrhované sú spôsobilé zvrátiť už prijaté závery súdu\nprvej inštancie o absolútnej neplatnosti uzatvorených kúpnych zmlúv, či žalobcovi vzniklo právo na\nzaplatenie za plnenia poskytnuté žalobcom žalovanému, či už na základe tvrdenej písomnej Kúpnej\nzmluvy, alebo ústnych kúpnych zmlúv (prípadne zmlúv o dielo), alebo v prípade ich absolútnej neplatnosti\ntitulom, či už bezdôvodného obohatenia, alebo titulom uzatvorenej Zmluvy o združení. Svoje nové\nrozhodnutie vo veci súd prvej inštancie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodní a v odôvodnení\nsa vysporiada so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich\ntvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy. Následne v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa §\n396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.\n52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/4/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a741ad25-c1b3-4d81-a757-092048c89439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 276/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:4eda3999-bc0f-4438-9fda-e1d0a399919c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 185/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/04 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eda3999-bc0f-4438-9fda-e1d0a399919c"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "5e400701-3f4e-46b5-9ffc-1a51614787da:de06e63f-3336-4e60-b666-3f62506ef938", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2", "spisova_znacka": "4Cdo/10/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2"}, {"guid": "f0a0870f-5f8e-4972-8e2e-8252e5e1e597:1fd4a27b-c345-410e-b754-cb30b10ce115", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/4/2022", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/4/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f0a0870f-5f8e-4972-8e2e-8252e5e1e597:1fd4a27b-c345-410e-b754-cb30b10ce115"}], "citovane_v": []}