{"guid": "d8b73a22-8fbf-49db-ad4b-5dd5910de383:7135d831-3bcc-4b91-9768-5183d98d84e6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121498033.3", "spisova_znacka": "5Cob/246/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/246/2024 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2025, sp. zn. 5Cob/246/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6121498033.3", "identifikacne_cislo": "6121498033", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7135d831-3bcc-4b91-9768-5183d98d84e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121498033.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121498033.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121498033.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/246/2024\n6121498033\n26. 06. 2025\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121498033.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu\nJUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Pišky s. r. o., so sídlom\nDlhá 60/6, Tlmače, IČO: 52 907 775, zastúpeného: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Palánok\n3, Nitra, IČO: 36 110 787, proti žalovanému: MHM Group s. r. o., so sídlom Jána Palárika 900/22,\nBánov, IČO: 51 634 899, zastúpenému: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom\nPribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 3.324,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa 20.05.2022 v\nspojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo\ndňa 20.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024 v\nnapadnutom IV. výroku v časti o zaplatenie sumy 436,50 € s príslušenstvom mení nasledovne:\n„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 436,50 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od\n31.8.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo\ndňa 20.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024 v\nnapadnutom IV. výroku v časti o zaplatenie sumy 1750,- € s príslušenstvom potvrdzuje.\nIII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa\n20.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cb/121/2021 - 160 zo dňa 28.10.2024 v II. výroku\na v napadnutom V. výroku mení nasledovne:\n„Žalovanému súd voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,08 %.“\nIV. Žalovanému odvolací súd voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 49,08 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie 727,80\neur zastavil, druhým výrokom v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi istinu vo výške 410 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 31.08.2021 do zaplatenia\nspolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku, štvrtým výrokom žalobu v zostávajúcej časti zamietol a piatym\nvýrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 68,42%.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví\ntohto rozhodnutia špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za vykonanie\nelektromontážnych prác na základe objednávky žalovaného.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk\nodôvodnil nasledovne:\n\n„8/ Žalobca vzal žalobu čiastočne späť, s čiastočným spävzatím žaloby žalovaný súhlasil, preto súd\nkonanie v uvedenej časti podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení zastavil.\n...\n9.1/ Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý si žalobou uplatnil aj časť pohľadávky, ktorú žalovaný\nzaplatil pred podaním žaloby, z čoho je zrejmé, že žalovaný mal v konaní, v súvislosti s čiastočným\nspäťvzatím žaloby, plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok\nna náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods.\n2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.\n...\n12/ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:\n12.1/ Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy tvrdiac, že so žalovaným uzavrel dňa 31.12.2021\n(správne 31.12.2020) Zmluvu o dielo, v ktorej vystupoval na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane\nobjednávateľa a žalovaný si nesplnil svoje povinnosti z tejto zmluvy, keď cenu prác žalobcovi nezaplatil.\n12.2/ V konaní nebolo medzi stranami sporné, že písomne uzavreli dve zmluvy o dielo a to dňa\n31.12.2020 (na dobu určitú od 06.01.2021 do 31.02.2021) a dňa 17.01.2021 (na dobu určitú od\n01.02.2021 do 13.06.2021).\n12.3/ Ďalej nebolo sporné, že práce ktoré žalobca fakturoval žalovanému faktúrami, ktorých zaplatenie\nje predmetom tejto žaloby, neboli vystavené na základe písomnej zmluvy o dielo.\n12.4/ V konaní súd z vyjadrení strán sporu zistil, že na základe vzájomnej dohody spolupracovali aj po\nzániku vyššie uvedených písomných zmlúv o dielo, pričom ich cieľom a teda aj predmetom zmluvy bolo\ndokončiť projekt (BD Žilina) tak, aby ho bolo možné skolaudovať.\n12.5/ Na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že strany uzavreli ústnu zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Cena diela\n- prác, ktoré mal vykonať žalobca bola v takto uzavretej zmluve dohodnutá podľa písomnej zmluvy o\ndielo zo dňa 17.01.2021 t.j. 16,- EUR za hodinu výkonu činnosti zhotoviteľa.\n...\n12.7/ V prípade uplatneného nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúry č. 20210011 žalovaný nepoprel\nskutkové tvrdenia žalobcu v časti uplatnenej sumy 1.574,30 EUR (1.120,- EUR cena práce + 78,- EUR\ncestovné + 76,30 EUR podružný materiál + 300,- EUR revízne správy) a preto ich súd považoval za\nnesporné. V prípade uvedenej faktúry zostala spornou suma 1.300,- EUR za fakturované revízne správy.\nSúd prvej inštancie, vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v prípade tejto uplatnenej položky\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v uvedenej súvislosti existenciu zmluvy a ani dohodu\no predmete diela a o cene diela. Tvrdenie žalobcu, že za týmto účelom si zakúpil revízny prístroj a tak\npreukazoval oprávnenosť uplatnenej pohľadávky nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by preukazoval,\nže si revízie žalobca objednal v žalobcom deklarovanej cene. Ak mal žalobca zato, že cena revíznych\nspráv presahovala hodnotu 300,- EUR a na strane žalovaného ich prijatím došlo k bezdôvodnému\nobohateniu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať výšku tohto bezdôvodného obohatenia. V uvedenej\nsúvislosti žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, preto súd nemohol skúmať prípadnú výšku\nbezdôvodného obohatenia. Z faktúry č. 20210011 žalovaný zaplatil pred podaním žaloby dňa 08.09.2021\nžalobcovi 727,80 EUR, uvedené v konaní nebolo sporné. V tejto súvislosti súd akceptoval obranu\nžalovaného, že si oproti takto fakturovanej sume započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške\n436,50 EUR, ktorú sumu uhradil M. Z. (ods. 9.6/ a 9.7/ odôvodnenia tohto rozsudku). Sám žalobca\npotvrdil, že v prípade projektu v Štrbe bolo náplňou jeho práce aj označenie zásuviek a vypínačov,\npripájanie vodovodných batérií, napájanie stomatologického kresla, elektroinštalácia atď). Nebolo\nsporné, že žalobca nezhody zistené inšpekciou pri kontrole projektu realizovaného v Štrbe, napriek\nvýzve žalovaného neodstránil. Vychádzajúc z uvedených zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nv prípade faktúry č. 20210011 žalobca oprávnene fakturoval žalovanému sumu 1.574,30 EUR. Žalovaný\nz uvedenej sumy uhradil pred podaním žaloby 727,80 EUR a následne si oprávnene započítal svoju\npohľadávku voči žalobcovi vo výške 436,50 EUR a preto je povinnosťou žalovaného doplatiť žalobcovi\nz takto fakturovanej sumy ešte 410,- EUR, v ktorej časti považuje súd žalobu za dôvodnú. V prípade\ntejto faktúry súd neakceptoval obranu žalovaného podľa ktorej si voči fakturovanej pohľadávke započítal\nsumu 120,- EUR, nakoľko v konaní nepreukázal, že bolo povinnosťou žalobcu montovať termostaty\na v tejto súvislosti žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Rovnako súd neakceptoval jeho\nobranu podľa ktorej si voči tej istej faktúre započítal aj sumu 290,- EUR, ktorá pozostávala podľa\ntvrdenia žalovaného z odmeny konateľa žalovaného a z ceny dopravy. Žalovaný nepreukázal aká je\nhodinová výška odmeny konateľa žalovaného, rovnako nepreukázal realizáciu uvedenej pracovnej cesty\na nepredložil v rámci svojej obrany žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia (napr. pracovnú zmluvu,\ncestovný príkaz, knihu jázd a pod.) a ani v tejto súvislosti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.\n\n12.8/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v prípade uplatneného nároku žalobcu\nvyplývajúceho z faktúry č. 20210012 jeho dôvodnosť žalobca nepreukázal a v tejto časti žaloby\nneuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvy (ani ústnej ani písomnej), ktorá\nby ho na takúto fakturáciu oprávňovala. Ani v prípade tohto nároku žalobca netvrdil, že sa žalovaný\nvo fakturovanom rozsahu bezdôvodne obohatil a ani v tejto súvislosti nenavrhol vykonať žiadne\ndokazovanie. Túto časť žalobcovho nároku súd ako nedôvodnú zamietol.\n12.9/ Pre úplnosť súd udáva, že čiastočné plnenie záväzku žalovaným v danom prípade nemožno\nvyhodnotiť ako úkon, dôsledkom ktorého je uznanie zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného\nzákonníka, pretože z vyjadrení žalovaného bolo od počiatku zrejmé, že celú žalobcom fakturovanú sumu\nneuznáva.\n12.10/ Keďže sa s plnením peňažného záväzku žalovaný dostal do omeškania vznikla mu povinnosť\nzaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami dohodnutá nebola.\nŽalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške (ZÚS ECB 0,00% zvýšená o 9 percentuálnych\nbodov) t. j. vo výške 9 % a preto mu súd úroky z omeškania v ním uplatnenej výške priznal.\n12.11/ Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože\nsi ju žalobca uplatnil v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na vyššie uvedené\nNariadenie vlády.\n13/ Na základe všetkých uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\n...\n14.1/ Žalovaný mal v konaní vo veci úspech približne v rozsahu 84,21 % žaloby a žalobca približne\nv rozsahu 15,79 % žaloby. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na\nnáhradu trov konania priznal v rozsahu 68,42 % (84,21 % - 15,79 %). O výške náhrady trov konania\nbude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným\nuznesením.“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1,\n§ 407 ods. 3, § 536 ods. 1 až 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ObZ“) a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013“ Z. z.“). O náhrade trov konania rozhodol podľa\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“).\n5. Proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/121/2021 - 87 zo dňa 20.5.2022 podal\nvčas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho IV. a V. výroku. Odvolacie dôvody\nvymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/, g) /existencia ďalších\nprostriedkov procesnej obrany/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.\n6. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a nespĺňajúce kritériá\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, ako sú vymedzené v § 220 ods. 2 CSP.\n7. Nesúhlasil s právnym posúdením súdu, že v konaní preukázal iba časť žalobou uplatneného nároku\nvyplývajúceho z faktúry č. 20210011, s ohľadom na oprávnené započítanie pohľadávky žalovaného voči\nžalobcovi vo výške 436,50 eur. Mal za to, že so žalovaným uzatvoril dve zmluvy o dielo, v režime ktorých\nsa pokračovalo aj po termíne ich platnosti.\n8. Nástojil na tom, že fakturovaná jednotková cena jednej revízie v hodnote 40 eur je primeraná, v\nporovnaní s cenovými ponukami tretích subjektov, ktoré žalobca k odvolaniu priložil. Postup žalovaného\npri „krátení“ jednotlivých položiek považuje za účelový a nesprávny, v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti\nzaplatiť žalobcovi sumu za objednané práce. Žalovaný sporné faktúry začal účelovo namietať až\npo termíne ich splatnosti, kedy malo dôjsť k ich úhrade, čím porušil č. IV. bodu 4 zmlúv o dielo,\npodľa ktorých bolo povinnosťou žalovaného faktúry žalobcovi vrátiť na opravu v prípade akýchkoľvek\nnezrovnalostí do troch pracovných dní. Žalovaný tak učinil až e-mailom zo dňa 08.09.2021, teda 8\ndní po termíne splatnosti spornej faktúry, pričom uplatnený postup nemožno považovať za oprávnené\nnamietanie a „započítanie“ nárokov tak, ako to súd konštatoval v bode 12.7. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. Žalovaný nenamietal, že by žalobca práce vykonal, resp. jednotlivé cestovné náklady\nvynaložil, spochybnil iba ich výšku, a to bez toho, aby ju ďalej bližšie zdôvodnil.\n9. Pokiaľ ide o súdom potvrdené započítanie pohľadávky žalovaného vo výške 436,50 eur, žalobca\nuviedol, že zistené nedostatky mu nemožno pričítať, nakoľko žalobca elektroinštalačné práce\nnerealizoval, iba koordinoval pracovníkov žalovaného (viď s. 6 zápisnice z pojednávania zo dňa\n20.04.2022). K súdom neuznanej faktúre č. 20210012 poukázal na to, že sám žalovaný vo faktúre priznal\nžalobcom vykonané práce, neakceptoval však cestovné náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť na cestu\ndo miesta výkonu prác podľa výslovnej požiadavky žalovaného, mimo zmluvne dojednaného rozsahu.\n\n10. Všetky vyššie uvedené námietky voči odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie svedčia podľa\ntvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo\nodôvodnil.\n11. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na náhradu\ntrov prvoinštačného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n12. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 27.06.2022, v ktorom na uplatnenú\nodvolaciu argumentáciu reagoval nasledovne:\n13. S námietkou žalobcu, v ktorej tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje odôvodnenie v\nsúlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP sa nestotožnil, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku je jasné, zrozumiteľné a poskytujúce odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky v danej veci. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, čo konkrétne žalobca odôvodneniu napadnutého\nrozsudku vyčíta, keď cituje len všeobecné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n14. Za rovnako správne považoval aj právne posúdenie súdu, ktorý žalobcovi neuznal položku za\nvyhotovenie revíznych správ vo výške 1600 eur, keďže existencia takejto dohody medzi stranami sporu\nv konaní preukázaná nebola. V skutočnosti bol žalovaný od počiatku toho názoru, že cena za revízne\nsprávy bola zahrnutá v pôvodne dohodnutej cene za dielo vo výške 16 eur za hodinu v súlade s čl. II.\nbodu 1 zmluvy o dielo, pričom strany si žiadnu inú odmenu navyše nedohodli. Na základe uvedeného\nmal žalovaný za to, že žalobcovi žiadne plnenie nekrátil, naopak, bol ochotný mu za vykonané revízie\nzaplatiť navyše, avšak len sumu 300 eur tak, ako to od počiatku deklaroval, a to iba z dôvodu, že chcel\nmať zákazku ukončenú riadne a včas. V zmysle pôvodných dojednaní pred uzavretím zmluvy však\nžalobcovi žiadna odmena navyše za revízne správy chodiť nemala. Žalobca preto ani nemohol uniesť\ndôkazné bremeno v časti preukázania výšky dohodnutej sumy.\n15. Žalovaný namietal neprípustnosť dôkazu predloženého v odvolacom konaní s poukazom na\nustanovenie § 154 CSP a odvolaciemu súdu navrhol, aby na dôkazy žalobcu neprihliadal.\n16. Zotrval na oprávnenosti súdom priznanej sumy vo výške 436,50 eur, ktorú žalovaný vynaložil v\nsúvislosti s odstraňovaním vád namiesto žalobcu. K tomuto uviedol, že sám žalobca potvrdil, že náplňou\njeho práce boli aj elektroinštalácie, avšak nepreukázal, že by vady elektroinštalácií odstránil, preto má\nžalovaný za to, že o odstránenie nedostatkov musel dôvodne požiadať inú spoločnosť, čo preukázal\nfaktúrou predloženou v konaní pred súdom prvej inštancie.\n17. Na záver zdôraznil, že žalobcovi zaplatil všetky plnenia, ktoré mu zo vzájomnej spolupráce vyplynuli,\npričom zaplatil čiastočne aj plnenia navyše, a to napriek tomu, že plnenie poskytnuté žalobcom malo\nnajmä ku koncu spolupráce vady, ktoré žalobca neodstraňoval. Za plnenia nad rámec dohody považuje\naj tie, na ktoré ho napadnutým rozsudkom zaviazal súd prvej inštancie, a proti ktorému pôvodne mienil\npodať aj odvolanie.\n18. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu\nako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n19. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 25.07.2022 zotrval na doterajších tvrdeniach a nové skutočnosti\nneuviedol.\n20. Nakoľko vo vyjadrení žalobcu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, žalovaný sa v odvolacej\nduplike pridŕžal svojho predošlého vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 27.06.2022.\n21. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n22. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.\n23. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n24. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n25. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n26. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n29. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n30. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny za vykonané stavebné\npráce.\n31. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že namietal priznanú cenu za vykonané\nrevízie (300,- €), pričom túto cenu považoval za neprimeranú aj s odkazom na dôkazy, ktoré predložil\nodvolaciemu súdu a ktoré pred súdom I. inštancie neuplatnil. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie\nceny za vykonané revízie odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozsudku, v ktorom sa súd I. inštancie s týmto nárokom podrobne vysporiadal (ods. 12.7/: „V prípade\nuvedenej faktúry zostala spornou suma 1.300,- EUR za fakturované revízne správy. Súd prvej inštancie,\nvykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v prípade tejto uplatnenej položky žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno a nepreukázal v uvedenej súvislosti existenciu zmluvy a ani dohodu o predmete\ndiela a o cene diela. Tvrdenie žalobcu, že za týmto účelom si zakúpil revízny prístroj a tak preukazoval\noprávnenosť uplatnenej pohľadávky nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by preukazoval, že si\nrevízie žalobca objednal v žalobcom deklarovanej cene. Ak mal žalobca zato, že cena revíznych\nspráv presahovala hodnotu 300,- EUR a na strane žalovaného ich prijatím došlo k bezdôvodnému\nobohateniu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať výšku tohto bezdôvodného obohatenia. V uvedenej\nsúvislosti žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, preto súd nemohol skúmať prípadnú výšku\nbezdôvodného obohatenia.“)\n32. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie 1.300,- EUR za fakturované\nrevízne správy súd I. inštancie zamietol pre neunesenie dôkazného bremena o dohodnutej cene za\nvykonanie týchto revízií.\n33. I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nII. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019\nz 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n20/2020, zdroj: ustavnysud.sk)\n34. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť\nlen vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\n\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n35. Vo vzťahu k nároku žalobcu v časti o zaplatenie 1.300,- EUR za fakturované revízne správy žalobca\ntvrdil, že so žalovaným uzatvoril dohodu o cene revízií, žalovaný existenciu takejto dohody poprel, preto\nsa na žalobcu prenieslo dôkazné bremeno o tejto dohode. Žalobca však takúto dohodu pred súdom\nprvej inštancie nepreukázal, preto súd I. inštancie správne nárok v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný.\nNa dôkazné prostriedky k tejto skutočnosti, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní (pripojil ich\nk podanému odvolaniu) nie je možné prihliadnuť, pretože na ich uplatnenie neboli splnené zákonné\npodmienky uvedené v § 366 CSP, pretože žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, že príslušné dôkazy bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP).\n36. Pravidlá o rozložení dôkazného bremena a jeho unesení žalobcom je potrebné aplikovať aj na zvyšok\nnároku uplatneného žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou žalobcu\nbolo uviesť už v podanej žalobe všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia o uplatnenom nároku. Žalobca\nsi svoju povinnosť dôsledne nesplnil, keď podaná žaloba takmer žiadne skutkové tvrdenia neobsahuje,\nokrem tvrdenia, že vykonal pre žalovaného práce určené druhovo - neuviedol ich žiadnu špecifikáciu,\nči už vecnú alebo časovú. Za takejto situácie nebolo možné neexistujúce skutkové tvrdenia účinne\npoprieť. Odvolací súd podotýka, že skutkové tvrdenia (tvrdenia o tom, aké konkrétne práce, kedy a\nza akú konkrétnu dohodnutú cenu) žalobca pre žalovaného vykonal, nie je možné nahradiť pripojením\nakýchkoľvek dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP).\n37. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n38. Pri uplatnení absolútneho minima skutkových tvrdení zo strany žalobcu súd I. inštancie postupoval\nsprávne, ak vyhodnotil nárok žalobcu dôvodný v rozsahu, ktorý žalovaný v podstate uznal - v tejto časti\nsa totiž jednalo o nesporný nárok a žalobcu tu nezaťažovalo dôkazné bremeno.\n39. Čo sa týka podaného odvolania, žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiaden dôvod, prečo je\nrozhodnutie súdu I. inštancie nesprávne (s výnimkou nároku na zaplatenie 436,50 € - kde súd I. inštancie\nvyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaného). V konaní pred súdom I. inštancie bolo v dôsledku popretia\nčasti nároku žalovaným dôkazné bremeno v časti popretého nároku na žalobcovi, ktorý však dôkazné\nbremeno neuniesol, preto musí znášať procesné následky spočívajúce v zamietnutí časti jeho žaloby.\n40. Pravidlá o procesnom bremene a jeho prenášaní je však potrebné uplatniť aj na nároky žalovaného,\nktoré vzniesol v rámci svojej procesnej obrany. Žalovaný uznal dôvodnosť časti uplatneného nároku\nžalobcu, avšak voči tomuto nároku si uplatnil kompenzačnou námietkou vlastné nároky, okrem iného\nnárok na zaplatenie sumy 436,50 €, ktoré podľa jeho tvrdení (na pojednávaní dňa 20.4.2022) musel\nvynaložiť na odstránenie vád prác, ktoré vykonal žalobca. Tento nárok podľa žalovaného vyplýva zo\nzáznamu inšpekčnej služby. Na rovnakom pojednávaní žalobca tento nárok poprel, keď uviedol, tieto\npráce (poznámka odvolacieho súdu: práce, ktoré mal žalobca vykonať vadne) on nerobil a tak nemal\ndôvod čokoľvek opravovať v rámci reklamácie. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že tieto práce robili\nzamestnanci žalovaného, a keď na miesto prác prišiel, tieto už boli vykonané. Z obsahu súdneho spisu,\nkonkrétne zo zápisnice zo dňa 20.4.2022, nevyplýva skutkový záver, prezentovaný súdom I. inštancie,\nže „sám žalobca potvrdil, že v prípade projektu v Štrbe bolo náplňou jeho práce aj označenie zásuviek a\nvypínačov, pripájanie vodovodných batérií, napájanie stomatologického kresla, elektroinštalácia atď.)“.\nNaopak, žalobca tvrdil, že uvedené práce urobili pracovníci žalovaného a práce nimi vykonané boli\nhotové skôr, ako on prišiel. Za takejto situácie, pri rešpektovaní rozloženia dôkazného bremena, je\npotrebné kompenzačný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 436,50 € za odstraňovanie vád prác\nžalobcu považovať za nepreukázaný a nie je možné kompenzačnú námietku žalovaného v tejto časti\npoužiť ako úspešnú obranu voči uplatnenému čiastočne dôvodnému nároku žalobcu. Do skončenia\nkonania pred súdom I. inštancie žalovaný svoj nárok nepreukázal, keď nepreukázal, že vykonanie prác\nv dotknutom rozsahu bolo potrebné na odstránenie vád práce žalobcu.\n41. Z dôvodu, že žalovaný svoju kompenzačnú námietku v časti sumy 436,50 € za odstraňovanie\nvád prác žalobcu nepreukázal a zároveň dôvodnosť tejto kompenzácie žalobca v podanom odvolaní\nnamietal, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie 436,50 €, o ktorej rozhodol IV. výrokom\nnapadnutého rozsudku podľa § 388 CSP zmenil a žalobe v tejto časti vrátane uplatneného úroku z\nomeškania vyhovel. Vo zvyšnej časti IV. výrok napadnutého rozsudku vyhodnotil zo skôr uvedených\ndôvodov ako vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.\n42. Štvrtým výrokom napadnutého rozsudku súd I. inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. Z obsahu\nsúdneho spisu je zrejmé, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia 3.324,30 € spolu s úrokom\nz omeškania. V časti o zaplatenie sumy 727,80 € súd I. inštancie konanie zastavil, v časti o zaplatenie\nsumy 410,- € s príslušenstvom žalobe vyhovel, preto zvyšok uplatneného nároku žalobcu, v ktorom bola\nžaloba IV. výrokom zamietnutá, predstavuje sumu 2.186,50 € s príslušenstvom. Keďže odvolací súd\n\nvyhodnotil ako dôvodnú žalobu v ďalšej časti - v časti o zaplatenie sumy 436,50 € s príslušenstvom (v\nktorej časti IV. výrok napadnutého rozsudku zmenil), nedôvodnou zostala žaloba v časti o zaplatenie\nsumy 1.750,- € s príslušenstvom, v ktorej časti IV. výrok napadnutého rozsudku potvrdil.\n43. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozhodnutia v merite veci a v\ndôsledku toho aj k zmene procesného úspechu strán sporu. Pretože výrok o náhrade trov konania je\nzávislým výrokom (§ 379 písm. a) CSP) od výroku rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd podľa §\n396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP zmenil aj rozhodnutie súdu I. inštancie o nároku na náhradu\ntrov konania.\n44. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že procesné zavinenie na zastavení konania je\npotrebné na účely rozhodnutia o celkových trovách konania hodnotiť ako neúspech v spore (viď napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR, citované nižšie).\n45. Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §\n142 ods. 2 OSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov\n(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu\ndruhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil\npomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v\nkonaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán\nrovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V\nprípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre\nnedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.\nNajprv teda posúdi [v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 OSP] otázku, čo bolo dôvodom, že konanie\nmuselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 OSP)\ncelkovú otázku, z akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané\nzavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 OSP dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo\nveci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby\nneúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. /\nUznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010/\n46. Skôr citovaná judikatúra je aplikovateľná v danej veci, aj napriek tomu, že odkazuje na ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku. Príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku o trovách konania\nsú totiž obsahovo takmer totožné.\n47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n48. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n49. V zmysle skôr citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak súd zastavuje konanie\n( napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či\nniektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo\nzastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne\nvynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Otázku zavinenia na zastavení konania\nje potrebné posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu, pretože žalobca vzal\núčinne späť svoju žalobu, je v zásade žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko\nspäťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Výnimkou sú prípady, ak k späťvzatiu žaloby\n(čiastočnému späťvzatiu žaloby) došlo pre správanie žalovaného (porovnaj nižšie citované rozhodnutia).\nV prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne také správanie žalovaného, ktoré by malo za následok\nspäťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 727,80 €. Z tohto dôvodu je potrebné procesné zavinenie\nna zastavení konania pričítať výlučne žalobcovi. Pretože žalobca zavinil zastavenie konania v časti o\nzaplatenie sumy 727,80 €, bol v tejto časti v konaní neúspešný.\n50. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 410,- € a v časti o zaplatenie sumy 436,50\n€, spolu v časti o zaplatenie 846,50 €. Žalovaný bol v konaní úspešný vo zvyšnej časti, t.j. v časti o\nzaplatenie 3.324,30 €- 846,50 € = 2.477,80 €. Úspech žalobcu v konaní bol preto 25,46 %(= 846,50\n€/3.324,30 €* 100%), úspech žalovaného bol 74,54 %(= 2.477,80 €/3.324,30 €* 100%). Úspešnejší bol\nv konaní žalovaný a miera jeho úspechu je 49,08 %.\n51. Z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010\nvyplýva, že súd I. inštancie postupoval nesprávne, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodol\ndvoma samostatnými výrokmi, jedným výrokom podľa zásady zavinenia a druhým výrokom podľa\nzásady úspechu. V danom prípade, ako už bolo skôr uvedené, sa malo zavinenie na zastavení konania\npričítať k neúspechu v konaní a o nároku na náhradu trov konania mal súd I. inštancie rozhodnúť jedným\nvýrokom, v ktorom mal posúdiť celkový úspech procesných strán v konaní. Preto bolo potrebné zmeniť\nrozhodnutie súdu I. inštancie v II. aj V. výroku a o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť komplexne\n\njedným výrokom. Pretože úspešnejší bol v konaní žalovaný, odvolací súd zmenil podľa § 388 v spojení\ns § 379 písm. a) CSP II. a V. výrok napadnutého rozsudku tak, že nárok na náhradu trov konania pred\nsúdom I. inštancie priznal procesne úspešnejšiemu žalovanému podľa miery jeho úspechu v spore, t.j.\nv rozsahu 49,08 %.\n52. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP. Pretože v konaní bol žalovaný úspešnejší, priznal mu odvolací súd nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi podľa miery jeho úspechu v spore.\n53. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cb/121/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}], "citovane_v": [{"guid": "87bab8d3-0350-440f-b0b8-832938397c91:16fae749-73c6-4473-a3de-f3ba9d08276c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4413222059.2", "spisova_znacka": "9CoPr/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoPr/2/2026 z 17. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4413222059.2"}]}