{"guid": "326f9927-b383-4bd0-a5dd-e265acf97582:b1ed628d-708b-463a-96ac-4910b277e7b8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122216489.1", "spisova_znacka": "8Co/125/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/125/2024 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2025, sp. zn. 8Co/125/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6122216489.1", "identifikacne_cislo": "6122216489", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1ed628d-708b-463a-96ac-4910b277e7b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122216489.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122216489.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122216489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/125/2024\n6122216489\n29. 04. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:6122216489.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nL. XX, V., zastúpenej: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO:\n47 254 084, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, V., zastúpenej: advokátska\nkancelária Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, o zaplatenie 2.700 eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. júla 2024,\nč. k. 23C/17/2022-139, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.700\neur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.12.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Žalobkyni proti žalovanej priznal aj nárok na náhrada trov konania v rozsahu\n100%.\n2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 07.07.2021 žalobkyňa na účet žalovanej vedený\nv Tatra banke, a.s. s názvom: V. Y. č. účtu F. vložila hotovosť 4.950 eur s uvedením poznámky - pôžička.\nZ výpisu z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. vyplynulo, že žalovaná na účet žalobkyne poukázala\ndňa 03.08.2021 sumu 725 eur a sumu 1.450 eur, dňa 21.09.2021 sumu 1.300 eur a dňa 20.10.2021\nsumu 950 eur. Z listu zo dňa 17.12.2021, v ktorom sa právny zástupca žalovanej vyjadril k výzve\nžalobkyne na vrátenie pôžičky a úhradu nákladov, vyplynulo, že žalovaná neeviduje žiadnu zmluvu o\npôžičke, ktorú by so žalobkyňou uzatvorila, v liste je konštatované, že dňa 21.09.2021 bola na účet\nžalobkyne uhradená suma 1.300 eur a dňa 20.10.2021 suma 950 eur, neuhradený zostal rozdiel vo výške\n2.700 eur, neuhradenú sumu žalovaná uhradí hneď, ako to bude v jej možnostiach a schopnostiach. Z\nelektronickej komunikácie žalobkyne a žalovanej (WhatsApp) vyplynulo, že dňa 9.júna 2021 žalobkyňa\nžiada o zaslanie zmluvy, žalovaná píše o zmluve o pôžičke, dňa 6.jula 2021 v rámci komunikácie\nžalovaná uviedla svoje číslo účtu a na otázku žalobkyne koľko presne a aká poznámka, žalovaná píše\n4950 a pôžička, dňa 7.júla 2021 žalovaná ponúka možnosť pri sume 7000 zisk 2250 alebo pri sume\n4950 zisk 1300, žalobkyňa potvrdila pôvodnú sumu 4950 so ziskom 1300. Žalobkyňa vo svojej výpovedi\nokrem iného uviedla, že žalovanej na základe WhatsAppovej komunikácie požičala na údajné obchody,\ntovar ani objednávku žalobkyňa nikdy nevidela, prvý krát žalovanej požičala 4.950 eur dňa 07.07.2021\nprevodom na účet s poznámkou, že sa jedná o pôžičku, dohodli sa, že žalovaná vráti 4.950 eur a 1.300\neur ako úroky, alebo zisk. Druhý krát dňa 14.07.2021 požičala žalovanej 1.450 eur, v poznámke bola\nuvedená pôžička, sľúbený bol úrok 725 eur. Dňa 03.08.2021 žalovaná poslala na účet dve splátky, 1.450\n\neur a 725 eur s poznámkou vrátenie, bola to pre žalobkyňu vybavená dohodnutá prvá pôžička. V prípade\ndruhej pôžičky 4.950 eur prisľúbený úrok 1.300 eur žalovaná poslala dňa 21.09.2021 s poznámkou\nvrátenie. Ak suma 1.300 eur nie je úrokom, po vrátení sumy 950 eur je dlžná suma 2.700 eur. Žalobkyňa\nďalej uviedla, že sa vždy jednalo o pôžičku, nikdy so žalovanou nehovorili o nenávratnej pôžičke, ani\no vklade alebo investícii, nikdy nebola žalovanou upozornená na nejaké riziko v obchode. Čo sa týka\nvrátenia požičaných peňazí, v elektronickej komunikácii žalovaná opakovane žalobkyňu informovala, že\nmá peniaze na ceste, raz poslala obrázok 4.000 eur, že ich bude posielať, že peniaze má.\n3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 657 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že predmetom konania je pohľadávka žalobkyne\nvoči žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanej sumu 4.950\neur, ktorú hotovostným vkladom dňa 07.07.2021 vložila na účet žalovanej, avšak žalovaná z poskytnutej\npôžičky vrátila časť vo výške 2.250 eur, zvyšnú časť pôžičky v sume 2.700 eur nevrátila. Žalovaná v\nkonaní poprela, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke. Peniaze síce žalobkyňa žalovanej poskytla,\nv danom prípade však malo ísť o príspevok alebo vklad žalobkyne na obchodnú činnosť žalovanej na\nnákup tovaru, luxusného oblačenia a kabeliek, pri vklade peňazí na účet žalovanej bolo do poznámky\nuvedené slovo pôžička len z dôvodu, aby transakcia nebola nápadná. Zdôraznil, že na žalobkyni bolo\ndôkazné bremeno, aby preukázala existenciu právneho titulu, na základe ktorého poskytla žalovanej\nfinančné prostriedky a nakoľko týmto právnym titulom v prejednávanej veci mala byť zmluva o pôžičke,\npre ktorú je charakteristické, že je reálnou zmluvou a pre jej vznik sa vyžaduje aj reálne odovzdanie\nfinančných prostriedkov dlžníkovi, a to buď odovzdaním z ruky do ruky, alebo bezhotovostným, prípadne\nhotovostným spôsobom na účet dlžníka, bolo na žalobkyni dôkazné bremeno preukázania poskytnutia\ntejto finančnej pôžičky. Konštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno svojich tvrdení uniesla a v konaní\npreukázala dôvodnosť svojho nároku na zaplatenie nevrátenej časti pôžičky vo výške 2.700 eur,\nuplatneného voči žalovanej. Potvrdením banky o vklade hotovosti žalobkyňa preukázala, že dňa\n07.07.2021 na účet žalovanej vložila sumu 4.950 eur s poznámkou pôžička, právny titul poskytnutia\nfinančných prostriedkov je zrejmý aj z elektronickej komunikácie zmluvných strán, kde v správach dňa\n09.06.2021 a dňa 06.07.2021 žalovaná sama uvádza zmluvu o pôžičke, ako aj sumu 4.950 eur, ktorá\npredstavuje výšku požičaných finančných prostriedkov. Ak žalovaná v konaní poprela existenciu zmluvy\no pôžičke a tvrdila, že žalobkyňa finančné prostriedky poskytla ako príspevok na obchodnú činnosť\nžalovanej, svoje tvrdenia nepreukázala. Je potrebné uviesť, že žalobkyňou preukázaný právny titul\nposkytnutia finančných prostriedkov nemôže byť vyvrátený len na základe popretia žalovanou, ktorá\nnechce niesť následky porušenia zmluvných povinností a len spochybnenie existencie zmluvy o pôžičke\nbez relevantných dôkazov nie je postačujúce na vyvrátenie žalobkyňou preukázaných skutočností.\nV konečnom dôsledku žalovaná dňa 21.09.2021 poslala na účet žalobkyne sumu 1.300 eur a dňa\n20.10.2021 sumu 950 eur, iný dôvod vrátenia sumy 2.250 eur žalovaná nepreukázala. So skutočnosťou,\nže žalovaná mala vedomosť o existencii dlhu vo výške žalovanej istiny 2.700 eur korešponduje aj obsah\nvyjadrenia v liste zo dňa 17.12.2021, kde právny zástupca žalovanej vo vzťahu k neuhradenej časti 2.700\neur uvádza, že žalovaná sumu uhradí hneď, ako to bude v jej možnostiach a schopnostiach. Ak žalovaná\nprostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v konaní uviedla, že od vyhotovenia písomného\nvyjadrenia zo dňa 17.12.2021 došlo k zmene skutočností a nakoľko v danom čase nemala úplný prehľad\no všetkých peňažných transakciách medzi sporovými stranami, z ktorého dôvodu sa vyjadrila v tom\nzmysle, ako sa vyjadrila a predloží návrhy na doplnenie dokazovania, v rámci prostriedkov procesnej\nobrany žalovaná relevantné dôkazy nenavrhla. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko\nžalobkyňa dostatočne preukázala ponúknutými dôkazmi, že strany sporu uzatvorili v ústnej forme zmluvu\no pôžičke, na základe ktorej dňa 07.07.2021 žalobkyňa na účet žalovanej vložila sumu 4.950 eur, z ktorej\nžalovaná vrátila 2.250 eur a zvyšnú časť 2.700 eur nevrátila, žalovanú zaviazal k zaplateniu istiny 2.700\neur. Vo vzťahu k ostatným vykonaným listinným dôkazom uviedol, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré\nrozhodol tak, že žalobe vyhovel, skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali pre rozhodnutie\nzásadný význam, z toho dôvodu je nadbytočné sa týmito skutočnosťami zaoberať. Nakoľko sa žalovaná\nso zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky a žalovanú\ns poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z\ndlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 5 dní vo výzve k zaplateniu, doručenej žalovanej\ndňa 20.12.2021, t.j. od 21.12.2021 do zaplatenia dlhu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa\n§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala plný úspech, priznal nárok\nna náhradu trov konania v celom rozsahu.\n\n4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadnutý\nrozsudok žiadala zmeniť a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Poukázala na to, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil niektoré dôkazy a na základe tohto\nhodnotenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše, k niektorým predloženým dôkazom v\njej prospech sa v rámci odôvodnenia rozsudku ani len nevenoval, a neuviedol ako sa s nimi vysporiadal.\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami došlo k obojstranným, respektíve vzájomným,\nprevodom finančných prostriedkov. Súd však jej argumentáciu, že sa jednalo o príspevky na podnikanie,\nneuznal. O nákupoch luxusného oblečenia a kabeliek však mala vedomosť aj žalobkyňa, ktorá o tom\nvypovedala v rámci trestného konania v postavení svedka poškodenej. Zápisnica z jej výsluchu zo dňa\n26.05.2023 je súčasťou súdneho spisu, avšak z dôvodu opatrnosti ju žalovaná predkladá ako dôkaz aj v\nrámci príloh tohto odvolania. Je bežným javom, že akékoľvek podnikanie môžu sprevádzať aj negatívne\njavy, ktoré sú spojené s určitou mierou podnikateľského rizika, a ak sa žalobkyňa podieľala na takomto\npodnikaní, musela do toho ísť aj s vedomím, že o časť svojich peňazí v rámci podnikateľského rizika\nmôže eventuálne prísť, čo sa aj v konečnom dôsledku naozaj stalo. Ďalej uviedla, že žalobkyňa okrem\niného spomenula aj v médiách publikovaný článok o manželoch V.. V zmysle zákona č. 385/2000 Z.\nz. o sudcoch a prísediacich má sudca rozhodovať nestranne, čo znamená, že nemôže byť ovplyvnený\ntým, čo je publikované v médiách. Navyše upozorňuje nie len vo vzťahu ku tomuto novinovému článku,\nale aj vo vzťahu k trestnému konaniu, ktoré je voči nej vedené, že je potrebné brať do úvahy jednu zo\nzákladných zásada trestného práva - prezumpciu neviny. Konajúci súd v rámci odôvodnenia rozsudku\nsprávne zrekapituloval platby ktoré poukázala žalobkyňa žalovanej, ale tiež platby, ktoré boli z jej\nstrany poukázané na účet žalobkyne, pričom v súčte poukázala na účet žalobkyne sumu vo výške\n4.425 eur. Napriek tomu sa súd v odôvodnení rozsudku týmito platbami a prevodmi vôbec nezaoberal,\nani jednou vetou neuviedol, prečo ich neuznal a prečo minimálne neponížil žalovanú istinu. Strohé\nvšeobecné odôvodnenie nachádzajúce sa v bode 21. odôvodnenia rozsudku, kde súd uviedol že vo\nvzťahu k ostatným vykonaným listinným dôkazom uvádza, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré rozhodol\ntak, že žalobe vyhovel, skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali pre rozhodnutie zásadný\nvýznam, z toho dôvodu je nadbytočné sa týmito skutočnosťami zaoberať. Takéto odôvodnenie nemôže\nobstáť. Tiež sa nemožno stotožniť s tým, že skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali pre\nrozhodnutie zásadný význam. Z dôkazov, ktoré konajúci súd odignoroval, vyplynulo, že istina mala byť\nmaximálne (ak by teda uznal nárok ako dôvodný) vo výške 1.975 eur. Toto podľa nej má zásadný\nvýznam pre rozhodnutie, keď je istina ponížená o 725 eur, a to ako pre výšku nároku, tak aj pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov konania Je nesporne preukázané, že previedla na účet žalobkyne\no 725 eur viac, ako je uvedené v žalobe, a tým pádom istina by mala byť (žalovaná zdôrazňuje že\nlen v prípade ak by nárok bol uznaný ako dôvodný) maximálne vo výške 1.975 eur. Tieto skutočnosti\npotvrdila žalobkyňa aj v rámci jej svedeckej výpovede v trestnom konaní zo dňa 26.05.2023. Ostáva\npre ňu nepochopiteľné, prečo túto platbu súd na istinu nezapočítal, a hlavne prečo v rámci odôvodnenia\nrozsudku sa s týmto svojim postupom vôbec nezaoberal a bližšie ho sporovým stranám, a teda najmä\nžalovanej nevysvetlil. Jednoducho túto platbu odignoroval. Neodôvodnená ignorácia dôkazov zo strany\nsúdu, nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi v rámci odôvodnenia rozsudku v takomto rozsahu,\nv akom to možno pozorovať v odvolaní napadnutom rozsudku, nemôže obstáť, a preto jediná možnosť\nako zhojiť tieto pochybenia, je zrušenie rozsudku v rámci odvolacieho konania. S poukazom na uvedené\nžiadala odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť. Uviedla, že odôvodnenie odvolania považuje len za formálne, pretože žalovaná\nzákonné odvolacie dôvody už žiadnym spôsobom ďalej nerozvíja a ani neuviedla, v čom konkrétne\nvidí dané nedostatky. Nie sú teda splnené zákonné predpoklady kladené na riadne odôvodnenie\nodvolania. Zdôraznila, že súd v konaní vyhodnotil vykonané dôkazy navrhnuté stranami podľa svojej\núvahy, každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Každý dôkaz bol\nvyhodnotený z hľadiska jeho dôležitosti a relevancie k zisťovaným skutočnostiam. Skutočnosť, že\nžalovaná nesúhlasí s výsledkami dokazovania, lebo sú v jej neprospech, nezakladá odvolací dôvod.\nŽalovaná v prvostupňovom konaní svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto\nich súd správne vyhodnotil ako nepreukázané. Naopak, jej tvrdenia boli riadne podporené dôkazmi,\npreto ich súd mal za dokázané. Žalovaná ako jediný dôkaz predkladá zápisnicu z výsluchu z trestného\nkonania, avšak aj tento dôkaz len potvrdzuje pravdivosť jej tvrdení, naopak, dôkaz vôbec nepreukazuje\n\ntvrdenia žalovanej. V konaní riadne preukázala, že finančné prostriedky poskytnuté žalovanej jej boli\nposkytnuté z titulu pôžičky, pričom bola dohodnutá aj splatnosť pôžičky a úroky. Žalovaná predmetné\npôžičky aj čiastočne vrátila, preto sú aj akékoľvek tvrdenia o tom, že šlo o \"investície\" či vklady do\npodnikania irelevantné. Na margo argumentácie žalovanej uviedla, že akékoľvek prípadné investovanie\ndo podnikania automaticky neznamená, že investície sa považujú za dar alebo nenávratnú pôžičku. Ako\nuviedol súd v odôvodnení rozsudku, žalovaná pritom v liste zo dňa 17.12.2021 priznala existenciu dlhu\nvo výške istiny 2.700 eur, pričom prisľúbila jej vrátenie. Súd preto náležite a pravdivo zistil skutkový stav\nveci, správne ho právne posúdil a konanie nebolo zaťažené žiadnymi vadami.\n6. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobkyne zotrvala na podanom odvolaní. Zdôraznila, že odvolacie\ndôvody ktoré v odvolaní vymenovala, sú bližšie rozvedené a odôvodnené priamo v texte odvolania, kde\nsa niektoré z nich ako keby prelínajú, a preto nie je možné a ani účelné ich striktne oddeliť od seba.\nInú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vidí v tom, že konajúci súd sa\nnevysporiadal s platbou zo dňa 03.08.2021 vo výške 725 eur, ktorá bola poukázaná z jej účtu na účet\nžalobkyne. Odignorovanie tohto dôkazu považuje za vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Súd síce v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením s listinnými dôkazmi,\nv rámci ktorých boli predložené bankové výpisy či už z účtu žalobkyne alebo z účte žalovanej, a tiež\naj zápisnicou z výsluchu žalobkyne z trestného konania, museli mu byť známe všetky platby medzi\njednotlivými sporovými stranami, napriek tomu to nezohľadnil v rozsudku, a nijak tento postup v rámci\nodôvodnenia rozsudku nevysvetlil. Nezohľadnením vyššie spomenutej platby celkom jednoznačne súd\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne zo strany súdu bola posúdená aj tá skutočnosť,\nže už spomenutá platba z účtu žalovanej na účet žalobkyne (ktorú súd bez odôvodnenia neuznal), mala\nbyť posúdená ako bezdôvodné obohatenie, keďže nebolo preukázané že sa jedná o úrok ako uvádzala\nžalobkyňa, a teda mala byť započítaná proti istine, a istina mala byť o minimálne túto sumu nižšia.\nZotrvala aj na ďalších námietkach uvedených v odvolaní, ktorému žiadala vyhovieť.\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej\nnie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.\n8. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala vrátenia zvyšnej časti pôžičky poskytnutej žalovanej, pričom po ich náležitom\nvyhodnotení správne ustálil skutkový stav veci, keď vychádzal z toho, že žalobkyňa na základe uzavretej\nzmluvy o pôžičke poskytla žalovanej vkladom na jej účet v Tatra banke, a.s. pôžičku vo výške 4.950 eur,\npričom žalovaná jej doposiaľ z požičanej sumy vrátila iba časť vo výške 2.250 eur, keď žalobkyni za\núčelom splatenia danej pôžičky poukázala na účet dňa 21.09.2021 sumu 1.300 eur a dňa 20.10.2021\nsumu 950 eur. Tieto skutkové závery súd prvej inštancie správne vyvodil z predložených výpisov z\núčtov v bankách sporových strán, v spojení s elektronickou písomnou komunikáciou strán uskutočnenou\nprostredníctvom mobilnej aplikácie \"WhatsApp\", ktorej obsah ani pravosť nenamietala ani žalovaná,\npričom správnosť týchto zistení podporuje aj obsah výpovede žalobkyne a nepriamo aj obsah listu\nprávneho zástupcu žalovanej, v ktorom tento okrem iného uviedol aj to, že neuhradený rozdiel vo výške\n2.700 eur uhradí hneď ako to bude v jej možnostiach a schopnostiach. Správne tiež prvoinštančný súd\nkonštatoval, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovanej o tom, že pôžička bola v skutočnosti\nposkytnutá žalovanej ako príspevok, alebo vklad žalobkyne na obchodnú činnosť žalovanej na nákup\ntovaru, luxusného oblečenia a kabeliek. Toto tvrdenie žalovanej totiž nemá oporu v obsahu vykonaných\ndôkazov. Za daného stavu treba skutkové závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel po dôkladnom\nvyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetky\nokolnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, považovať za správne. Pre úplnosť odvolací súd\ndodáva, že dostatočne jasné a logicky správne úvahy, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní,\nuviedol súd prvej inštancie aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto neobstojí odvolacia námietka\nžalovanej smerujúca k jeho nedostatočnému odôvodneniu. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie\ndospel ku skutkovým záverom, ktoré sa nezhodujú s tvrdeniami žalovanej, totiž takúto vadu rozsudku\nnespôsobuje. To platí aj o úhrade sumy 725 eur, keďže v rámci skutkových záverov prvoinštančný súd\npredmetnú úhradu zistil, hoci bez toho, aby ju započítal na úhradu pôžičky, ktorá je predmetom tohto\nsporu.\n\n9. Nedôvodne žalovaná v súvislosti s ustálením skutkového stavu veci súdu prvej inštancie vytýka, že\nsúd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď\nnezohľadnil obsah výpovede žalobkyne v trestnom konaní ohľadne nákupov luxusného oblečenia a\nkabeliek a nezohľadnil ani to, že previedla na účet žalobkyne o 725 eur viac, ako je uvedené v žalobe,\na preto neuhradená istina by mala byť maximálne vo výške 1.975 eur. Pokiaľ ide o nákup oblečenia\na kabeliek, z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplynulo, že išlo o poskytnutie pôžičky,\npričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mohli potvrdzovať\núčelovo vykonštruovanú obranu žalovanej, že použitie výrazu \"pôžička\" v poznámke k vkladu sumy\n4.950 eur na účet žalovanej a slova \"vrátenie\" v poznámke žalovanej pri úhrade sumy 1.300 eur a 950 eur\nžalobkyni, malo slúžiť iba na zastretie účelu úhrad. To nemožno považovať za preukázané ani na základe\nobsahu výpovede žalobkyne v trestnom konaní, na ktoré žalovaná opakovane poukazuje. Rovnako však\nv súvislosti s ustálením skutkového stavu veci nedôvodne žalovaná v odvolaní namieta záver súdu prvej\ninštancie, podľa ktorého ďalšie skutočnosti, ktoré dôkazov vyplynuli, nemali pre rozhodnutie zásadný\nvýznam. Je síce pravdou, že prvoinštančný súd podrobne tieto skutočnosti neuvádza, avšak je celkom\nzrejmé, že môže ísť iba o ďalšie úhrady žalovanej žalobkyni, a to dňa 03.08.2021 v sume 725 eur a v\nsume 1.450 eur. Tieto úhrady, ako to vyplýva aj z komunikácie sporových strán prostredníctvom mobilnej\naplikácie \"WhatsApp\", predstavovali vrátenie inej pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanej, a preto je\nnesporné, že pre rozhodnutie o pôžičke poskytnutej žalovanej vo výške 4.950 eur, teda pre rozhodnutie\nv tomto spore sú bez právneho významu. Z rovnakého dôvodu žalovaná neopodstatnene v odvolaní\nvytýka súdu prvej inštancie, že v jej prospech nezohľadnil úhradu zo dňa 03.08.2021 v sume 725 eur\na neznížil z tohto dôvodu žalobkyni priznanú istinu. Predmetná úhrada totiž nebola uskutočnená na\nsplatenie pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu, ale iného dlhu. Súd prvej inštancie tak správne dospel\nk záveru, že žalovaná na splatenie pôžičky, ktorej doplatenia sa žalobkyňa domáha v tomto konaní,\nuhradila celkovo len sumu 2.250 eur a neuhradený zvyšok predstavuje sumu 2.700 eur.\n10. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie správne spor posúdil\ni po právnej stránke podľa § 657 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a\ndospel k správnemu záveru, že sú splnené všetky podmienky na vyhovenie podanej žalobe, keď bolo\npreukázané, že žalobkyňa žalovanej poskytla pôžičku vo výške 4.950 eur, z ktorej jej žalovaná nevrátila\nčasť vo výške 2.700 eur, a preto je okrem istiny na mieste žalobkyni priznať aj žalobou uplatnené úroky\nz omeškania v zákonnej výške za celú dobu omeškania, ktoré pretrváva aj v súčasnosti.\n11. Nedôvodne žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci\nv dôsledku chýbajúcej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, ktoré má podľa žalovanej predstavovať jej úhrada sumy 725 eur žalobkyni\ndňa 03.08.2021 a ktorú mal podľa nej prvoinštančný započítať so zvyškom nevrátenej pôžičky. Úhrada\nsumy 725 eur totiž, ako to vyplýva z výpovede žalobkyne v konaní, avšak najmä z komunikácie sporových\nstrán prostredníctvom mobilnej aplikácie \"WhatsApp\", predstavovala vrátenie inej pôžičky, teda nešlo\no plnenie bez právneho dôvodu, a preto na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich\nprávo na vydanie bezdôvodného obohatenia, neboli splnené podmienky.\n12. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie na základe dostatočne vykonaného\ndokazovania správne ustálil skutkový stav veci a spor správne posúdil i po právnej stránke, pričom\nžalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť\nzáverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových alebo právnych\nzáverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).\n13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/17/2022", "guid": "641cb5d3-1bb7-41d9-9589-7e4097d54116:c31fa3f1-a762-4bca-bbc6-f95b12248957", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}