{"guid": "b3be8a81-b3b4-4616-8bb0-7e94ff321c12:0f96da8d-41d2-46c8-b5ec-f10d5c2c0d11", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122380736.2", "spisova_znacka": "1Cob/147/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/147/2024 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 1Cob/147/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6122380736.2", "identifikacne_cislo": "6122380736", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Školníková", "sudca_id": 1017, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-skolnikova-1017", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f96da8d-41d2-46c8-b5ec-f10d5c2c0d11", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122380736.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122380736.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122380736.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/147/2024\n6122380736\n27. 11. 2025\nJUDr. Monika Školníková\nECLI:SK:KSBA:2025:6122380736.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek\nsenátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,\na.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31\n383 408, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05\nBratislava IČO: 36 853 186, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,\nso sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: FELIX NEUPAUER\n& PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:\n56 711 832, o zaplatenie 1.296,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/82/2022-81 zo dňa 17.05.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.\nB1-38Cb/82/2022 – 112 zo dňa 21.06.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/82/2022-81 zo dňa\n17.05.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-38Cb/82/2022 – 112 zo dňa 21.06.2024 p o t v r\nd z u j e.\nII. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. priznal\nžalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom\nna ustanovenia 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1, §\n797 ods. 1, § 799 ods. 1, ods. 2, § 806 ods. 1, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby\nsúd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu istinu 1.296,91 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil\ntým, že uzavrel s A. B., (ďalej aj ako „poškodený“) poistnú zmluvu č. 610/607615-2, ktorou bolo havarijne\npoistené motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: C.. Podľa oznámenia o poistnej udalosti, ako aj správy\no nehode došlo dňa 18.07.2020 k škodovej udalosti tak, že vodič jazdiaci na motorovom vozidle Renault\nClio, EČV: C. pri parkovaní narazil predným nárazníkom do poistného vozidla, čím poškodil držiak ŠPZ a\npredný nárazník. Žalobca z titulu poistnej udalosti vyplatil po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150 eur dňa\n08.09.2020 poistné planenie vo výške 1.296,91 eur. Keďže žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie,\nprešlo na neho v zmysle § 813 ods. 1 OZ právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou\nvo výške poistného plnenia, t.j. v sume 1.296,91 eur, dňom vyplatenia poistného plnenia. Nakoľko mal\n\nvlastník vozidla v čase poistnej udalosti uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistní za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP) so žalovaným, uplatnil si žalobca nárok (aj)\nvoči nemu.\n3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08.08.2022 platobný rozkaz sp. zn. 1Up/1045/2022, ktorým\nvyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Platobný rozkaz voči pôvodne žalovanému 2/ nadobudol\nprávoplatnosť dňa 31.08.2022. Pôvodne žalovaný 1/ (v súčasnosti len ako „žalovaný“) podal proti\npredmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tak, že nárok žalobcu neuznáva v celom\nrozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalobca namietal, že návrh nespĺňa zákonné kritériá v zmysle §\n132 CSP. Žalobca nemá ním tvrdené skutočnosti podložené žiadnym dôkazom. Žalovaný poukázal na\nobsah správy o nehode, v zmysle ktorého sa nedá dôvodne tvrdiť, že škodová udalosť bola spôsobená\nvozidlom Renault Clio, EČV: C.. Z obsahu záznamu predloženého žalobcom sa nedá odvodiť, že by\nmedzi osobami spisujúcimi tento dokument došlo k dohode o zavinení, nakoľko osoba, ktorú označil\nžalobca v žalobe za vinníka v zázname o nehode uviedol, že si nie je vedomý zrážky a zároveň v\nčasti záznamu o zavinení udalosti vozidlom „A“ alebo „B“ uviedol: „Neviem“. Z uvedeného dôvodu bez\nďalšieho nie je možné považovať vodiča vozidla Renault Clio, EČV: C. za vinníka.\n4. Žalobca v replike uviedol, že podľa oznámenia o poistnej udalosti, ako aj správy o nehode došlo dňa\n18.07.2020 k škodovej udalosti tak, že vodič D. E. na motorovom vozidle zn. Renault Clio, EČV: C. pri\nparkovaní narazil predným nárazníkom do stojaceho poistného motorového vozidla poškodenej, čím\npoškodil držiak EČV a predný nárazník. Napriek tomu, že poistený žalovaného si údajne nebol vedomý\nnárazu do poškodeného motorového vozidla, spísal záznam o dopravnej nehode a ohlásil vznik poistnej\nudalosti u žalovaného ako zodpovedného poisťovateľa.\n5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, sumarizujúc skutkový a právny stav vyhodnotil\nnedôvodnosť námietky žalovaného o nedostatku náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP. K preukázaniu\nzodpovednosti vodiča súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa opieral o správu o nehode, v ktorej\nmal byť za vinníka označený práve vodič motorového vozidla Renault Clio. Vodič motorového vozidla\nRenault Clio označený v správe o nehode ako vozidlo „A“ uviedol, že nevie kto zavinil škodovú udalosť,\npričom v poznámke uviedol, že si nie je vedomý zrážky. Poškodená označená ako vozidlo „B“ rovnako\ntak uviedla, že nevie kto zavinil škodovú udalosť. Skutočnosť potvrdzujúca tvrdenia údajného vinníka\nškodovej udalosti potvrdzuje aj oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 27.07.2020, v ktorom\nopätovne uviedol, že si nie je vedomý nárazu do vozidla poškodeného pri parkovaní. Ako je v tomto\noznámení ďalej uvedené, podľa poškodenej malo dôjsť k nárazu do auta a k poškodeniu držiaku\nznačky. Uvedené poškodenie bolo jediné viditeľné, pričom pri vozidlách neboli nájdené žiadne úlomky z\nplastového držiaka. Súd prvej inštancie ďalej popísal výsluchy svedkov A. B. a D. E.. V nadväznosti na\ntieto výsluchy sa súd prvej inštancie zaoberal aj teóriou dôkazného bremena s tým, že v danom prípade\nbolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorému povinnosť preukázať svoj nárok vyplýva priamo z\nustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP. Súd prvej inštancie na základe vykonaných listinných dôkazov, ako\naj na základe výsluchu účastníkov škodovej udalosti konštatoval, že v konaní nebol zo strany žalobcu bez\npochybností preukázaný ním tvrdený skutkový stav, tak ako ho opísal v žalobnom návrhu, pričom otázku\nzodpovednosti za vzniknutú škodu sa nepodarilo jednoznačne preukázať ani výsluchom svedkov, ktorí\nzotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poškodená si presne nepamätala, koho označila za\nvinníka škodovej udalosti a jej údajný vinník jednoznačne uviedol, že si nebol vedomý žiadneho nárazu a\ndo správy o nehode uviedol, že nevie kto škodovú udalosť spôsobil. Skutočnosť spochybňujúcu výpoveď\nvnímania udalosti poškodenou posilňuje podľa súdu prvej inštancie aj fakt, že k udalosti malo dôjsť vo\nvzdialenosti cca 20-30 metrov od miesta, na ktorom sedela, pričom údajný vinník sediaci vo vozidle\nnevnímal žiadny náraz tak po vizuálnej, ako ani po zvukovej stránke. Rovnako tak mala byť prekvapená\naj posádka jeho vozidla, keď bol pán E. konfrontovaný poškodenou. Žalobca svoj nárok opieral o\nsprávu o nehode vyplnenú jej účastníkmi, ktorá slúži práve na ustálenie vinníka škodovej udalosti pre\nlepšie uplatnenie si nároku na náhradu škody voči poisťovni, prípadne uplatneniu regresného nároku.\nSpráva o nehode však podľa súdu prvej inštancie nemá povahu „absolútneho“ dôkazu preukazujúceho\nzavinenie, nakoľko účastníci do nej zapisujú svoje údaje a opis udalosti tak, ako ju oni vnímali. Správa\no nehode tak musí byť v súlade s inými vykonanými dôkazmi, nakoľko účastníci škodovej udalosti\nnemusia vždy správne vnímať všetky okolnosti rozhodujúce pre správne označenie vinníka nehody.\nV predmetnom prípade však ani zo správy o nehode jednoznačne nevyplývalo, kto má byť vinníkom\nškodovej udalosti a túto skutočnosť sa nepodarilo preukázať ani výpoveďami účastníkov udalosti. Ďalšou\nskutočnosťou spochybňujúcou priebeh škodovej udalosti bola podľa súdu prvej inštancie faktúra č.\n\n20301152 vystavená za opravu poškodeného motorového vozidla, kde náklady na opravu predstavovali\nsumu 1.446,91 eur s DPH. Z faktúry vyplýva, že na poškodenom vozidle bol vymenený celý predný\nnárazník, kryt masky, držiak ŠPZ, ako aj hmlovka. Ako pán E. uviedol, pri parkovaní nezaregistroval\nvizuálne ani zvukovo žiadny kontakt s vozidlom poškodenej, pričom vzhľadom na rozsah poškodenia\na nutnosti výmeny celého predného nárazníka poškodeného vozidla spolu s hmlovkou je zrejmé, že\nmuselo ísť o silnejší náraz, ktorý by údajní vinník určite cítil. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou v prospech\nžalovaného bol podľa súdu prvej inštancie fakt, že na mieste udalosti neboli nájdené žiadne úlomky\nz častí vozidiel a rovnako tak vozidlo pána E. nevykazovalo žiadne viditeľné poškodenia. Súd prvej\ninštancie skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal ním uplatnený nárok, čím neuniesol dôkazné\nbremeno, ako podmienky úspechu v konaní. Tvrdenia žalobcu boli spochybnené viacerými dôkazmi, a\nzodpovednosť poistenca žalovaného nebola v konaní jednoznačne a bez pochybností preukázaná. Z\nuvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní tak, že súd prvej inštancie priznal žalovanému voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n7. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. B1-38Cb/82/2022 – 112 zo dňa 21.06.2024 opravil\nzrejmú chybu v písaní, a to v záhlaví rozsudku.\n8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu, a to podľa §\n365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.\nOdvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, keď žalobca predložil oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 12.08.2020, z ktorého\nvyplýva, že do havarijne poisteného motorového vozidla Toyota Auris, EČV: C. narazilo motorové\nvozidlo Renault Clio, EČV: C. počas toho, ako sa snažilo na preplnenom parkovisku zaparkovať na\nmiesto, ktoré nebolo určené na parkovanie. Nárazom došlo k poškodeniu držiaku EČV a predného\nnárazníku. Spolu s oznámením o poistnej udalosti bola žalobcovi doručená aj kópia správy o nehode,\nz ktorej aj napriek zlej viditeľnosti textu a jeho posunutia (mimo riadkov a vyznačených štvorčekov)\nvyplýva, že škodca označil krížikom vodiča vozidla A (Renault Clio) ako osobu, ktorá zavinila nehodu,\nčo potvrdil aj svojím podpisom. Na uvedené poukázal žalobca aj na pojednávaní dňa 17.05.2023.\nPoistený žalovaného oznámil dňa 27.07.2020 žalovanému vznik škodovej udalosti s tým, že hoci si\nnie je vedomý nárazu do iného vozidla pri parkovaní, tak v časti bodu 5 tlačiva, uviedol na otázku kto\nspôsobil nehodu – Simon interiér s.r.o.. Z výpovede svedkyne podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva\nako došlo k poškodeniu jej motorového vozidla, že za vinníka označila pána E., pričom celú poistnú\nudalosť vnímala z terasy podniku, na ktorej sedela, čo bola odhadom vzdialenosť max. 30 metrov.\nOdvolateľ preto zdôraznil, že v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov je súd prvej inštancie\npovinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí preto predchádzať činnosť\nsúdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a teda dokazovanie zodpovedajúce garanciám\nobsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie. V prejednávanej veci sa\nvšak súd prvej inštancie bez podrobnejšieho odôvodnenia priklonil k dôkaznému prostriedku - výsluchu\nsvedka E., pričom vôbec nezobral do úvahy skutočnosti vyplývajúce z výsluchu pani B.. Skutkový stav\npreto nebol súdom prvej inštancie zistený dostatočne na to, aby mohol dospieť k záveru, že žaloba je\nnedôvodná.\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého\npo vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého\nrozsudku.\n10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n11. Podľa čl. 15 ods. 1, ods. 2 CSP súd dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí podľa svojej úvahy v\nsúlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\n12. Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje\ninak.\n13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n14. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n15. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu\nvyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.\n16. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou\nudalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.\n17. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený\nmá z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a\npreukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej\npoškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s\nprávnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b), a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti\nuvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné\nplnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.\n18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok\npreukázať.\n19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku\na svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a\ndostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom,\nteda neopodstatnenosti nároku žalobcu z titulu zákonnej cesie práva na náhradu škody podľa §\n813 ods. 1 OZ, keď súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že\nžalobca nepreukázal, že poistenému žalobcu vznikol nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie\nsa dostatočným spôsobom vysporiadal s procesným útokom žalobcu, keď skonštatoval spochybnenie\ntvrdení žalobcu o zodpovednosti poistenca žalovaného za spôsobenú škodu poistenej žalobcu\npopísanými dôkazmi, v dôsledku čoho došlo k neuneseniu dôkazného bremena žalobcu o tvrdených\nskutočnostiach. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade\nso zásadou kontradiktórnosti civilného procesu, pričom nezistil žiadne vady procesného charakteru,\nktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní obsahu\nodvolania nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záveru súdu prvej inštancie odchýliť. S ohľadom\nna uvedené, preto len na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd\ndopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.\n\n20. V súvislosti s námietkou odvolateľa nedostatočného odôvodnenia, odvolací súd konštatuje, že do\npráva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako\nneznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami sporu.\n21. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil také namietané logické nedostatky\nalebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa\nmali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne\nargumentačne vysvetlil neopodstatnenosť nároku žalobcu spočívajúcom z nároku z titulu zákonnej cesie\npráva na náhradu škody podľa § 813 ods. 1 OZ (teda subrogačnom postihu), keď žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno preukázania nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie dostatočne uviedol svoju\nargumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu\nspisu (najmä výsluchov svedkov), ako aj príslušným právnym posúdením reagujúc na podstatné\nskutkové tvrdenia žalobcu o tom, že nárok sa podarilo preukázať správou o nehode, či výsluchom\nsvedkov, keďže tí zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré boli podľa súdu prvej inštancie\nrozporné. Súd prvej inštancie preto vysvetlil skutočnosti spochybňujúce výpoveď vnímania udalosti\npoškodenej, keď okrem výsluchu údajného vinníka, poukázal na rozsah poškodenia motorového vozidla\nv spojitosti s popisom priebehu škodovej udalosti poškodeného a tej skutočnosti, že na mieste\nškodovej udalosti neboli nájdené žiadne úlomky z častí vozidiel, ako aj, že vozidlo označeného vinníka\nnevykazovalo žiadne viditeľné poškodenia. Zároveň súd prvej inštancie vysvetlil, že správa o nehode\nnemá povahu absolútneho dôkazu preukazujúceho zavinenie, keďže svedkovia nemusia správne\nvnímať všetky okolnosti rozhodujúceho pre správne označenie vinníka nehody.\n22. V kontexte vyššie uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že nie je dôvodná ani jediná\nkonkretizovaná námietka odvolateľa spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, v zmysle\nktorej súd prvej inštancie nevzal do úvahy výpoveď svedkyne B. a nevyhodnotil navzájom si odporujúce\ndôkazy. Súd prvej inštancie vykonal hodnotenie vykonaných dôkazov v bode 31. a 32. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že zodpovednosť poisteného žalovaného nebola\nv konaní jednoznačne a bez pochybností preukázaná. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie tak zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych\nrozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké\nskutočnosti zistil, aké dôkazné prostriedky použil a s ohľadom na použitú argumentáciu strán konania\nsa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj podstatnými otázkami majúcimi vplyv na rozhodnutie\no veci.\n23. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, keď poukázal na správu o nehode, v ktorej škodca označil krížikom vodiča vozidla\nA ako osobu, ktorá zavinila nehodu, čo potvrdil svojim podpisom. Odvolateľ ďalej poukázal na oznámenie\nškodovej udalosti poisteného žalovaného, kde v časti bodu 5 tlačiva uviedol na otázku, kto spôsobil\nnehodu-Simon interiér s.r.o.\n24. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že tak ako uviedol súd prvej inštancie, správa o nehode\nnepreukazuje zavinenie, keďže tá obsahuje len zápis údajov a udalostí, ako ju v danej chvíli vnímali\nsamotní účastníci, a preto je potrebné takýto listinný dôkaz vnímať v spojitosti s ďalšími dôkazmi.\nV danom prípade takýmito dôkazmi boli výsluchy svedkov, ale aj faktúra opravy poškodeného\nmotorového vozidla, na základe ktorých nebolo možné dospieť k záveru o unesení dôkazného bremena\nžalobcu vzniku nároku podľa § 813 ods. 1 OZ v spojitosti s § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona o PZP.\n25. Na danom mieste je potrebné s ohľadom na námietky odvolateľa uviesť, že samotný odvolateľ\nnevyhodnotil ním namietané listinné dôkazy v ich celosti, keď opomenul, že napriek označeniu vodiča\nvozidla A (Renault Clio) ako vinníka v správe o nehode, predchádzala tomuto označeniu poznámka\núdajného škodcu, že nezaznamenal náraz vozidla. Rovnako tak, v ďalšom listinnom dôkaze-oznámení\npoisteného žalovaného, je okrem vyznačenia poisteného ako osoby vinníka škodovej udalosti, na ktoré\npoukazuje odvolateľ, v rovnakom bode 5 tlačiva zo strany údajného vinníka vysvetlené, že „nie som si\n\nvedomý nárazu vozidla pri parkovaní. V aute som nič necítil“, ako aj v bode 12 tlačiva na predtlačenú\notázku, či poistený žalovaného považuje nárok za oprávnený, uvedená odpoveď „nie“. Okrem toho sa\nsvedok E. v rámci svojho výsluchu vyjadril v tom zmysle, že za vinníka sa označil preto, lebo v rámci\nškodovej udalosti bol zo strany poškodenej pomenovaný, ako ten koho motorovým vozidlom mala byť\nškoda spôsobená. Odvolací súd preto nad rámec uvedeného, dopĺňa, že samotné listiny, ktoré mali\npreukázať nárok žalobcu a na ktoré odkazoval v podanom odvolaní, v spojitosti s ďalšími dôkazmivýsluchom pána E. k danej otázke, naopak tvrdenia žalobcu o preukázaní zodpovednosti poisteného\nžalovaného spochybňujú, keďže údajný škodca od počiatku tvrdil, že si nie je vedomý nárazu vozidla\ndo vozidla poškodenej.\n26. Bez ohľadu na uvedené, súd prvej inštancie správne ustálil, že za situácie, ak sú výsluchy svedkov\nrozporné a ak ďalší listinný dôkaz-faktúra opravy poškodeného vozidla, z ktorej vyplýva rozsah\npoškodenia vozidla, ktorý v kontexte výpovede svedka o tom, že sa na mieste škodovej udalosti\nnenachádzali žiadne úlomky z časti vozidiel, ako aj s poukazom na nepoškodené motorové vozidlo pána\nE., má za následok spochybnenie popisu priebehu udalosti žalobcom a následne neunesenie dôkazného\nbremena v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. V danom prípade totiž nebolo možné jednoznačne\nuzavrieť, že škodová udalosť sa stala tak, ako ju popísala poškodená, v dôsledku čoho dochádza k tzv.\nstavu non liquet, keď žalobca jednoznačne nepreukázal, že za škodu zodpovedá poistený žalovaného.\n27. Na danom mieste odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS/24/2019\nz 09.06.2020, z ktorého vyplýva nasledovné. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou\nzásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou\nnadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia\na dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov\nponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.\nurčitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu\nskutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo“.\n28. Na základe uvedeného je preto možné v súlade so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobca\nnepreukázal zodpovednosť vodiča motorového vozidla Renault Clio EČV: C. za škodu spôsobenú na\nmotorovom vozidle poškodenej, ako predpoklad úspechu v konaní.\n29. Odvolací súd záverom uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo\na právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. V nadväznosti na vyššie\nuvedený rozbor odvolací súd konštatuje nenaplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom tak nie sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací\nsúd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne\nsprávny potvrdil.\n30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d), e) CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38Cb/82/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}], "citovane_v": []}