{"guid": "63ea6c1c-6766-4424-af6d-c0a30bc8995c:b18f2b4e-0242-42ab-b854-5826da498a99", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122384067.2", "spisova_znacka": "8Co/99/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/99/2024 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2025, sp. zn. 8Co/99/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6122384067.2", "identifikacne_cislo": "6122384067", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b18f2b4e-0242-42ab-b854-5826da498a99", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122384067.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122384067.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122384067.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/99/2024\n6122384067\n25. 11. 2025\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2025:6122384067.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: X.. V. Q., nar. XX.X.XXXX,\nbytom S. XXJ, O., zast.: JUDr. Kristína Marič, advokátka so sídlom Kutlíková 13J, Bratislava, IČO: 42\n183 227, proti žalovanému: J. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. F. XXXD, O., zast.: JUDr. Roman Hojer,\ns.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50 708 953, o zaplatenie 80.000,Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n23.5.2024 č.k. 23C/72/2022-100, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 80.000,Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 1.4.2022 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že predmetom konania bola pohľadávka\nžalobcu voči žalovanému z titulu Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10.05.2021, na základe ktorej\nžalobca požičal dlžníkovi sumu 80.000,- Eur, pričom prvú časť pôžičky v sume 40.000,- Eur odovzdal\nžalovanému pri podpise zmluvy, prevzatie žalovaný potvrdil podpisom zmluvy a druhú časť v sume\n40.000,- Eur za zaviazal odovzdať bezhotovostným prevodom na účet žalovaného, čo realizoval\nžalobca dňa 10.5.2021. Žalovaný v konaní poprel, že Zmluvu o pôžičke vedome podpísal, so žalobcom\nboli v minulosti obchodní spoločníci a podpisoval množstvo dokumentov predložených žalobcom,\nktoré súviseli so spoločnou obchodnou činnosťou, žalobcovi dôveroval a ani nečítal, aké dokumenty\npodpisoval, taktiež poprel, že došlo k odovzdaniu peňazí a to nie len v hotovosti dňa 10.5.2021 pri\npodpise zmluva, ale aj prevodom na účet, nakoľko sa jednalo o iný právny titul, ktorý v priebehu konania\nšpecifikoval ako vyrovnanie žalobcu a žalovaného ako niekdajších spoločníkov v obchodnej spoločnosti.\nPredloženou Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.5.2021, kde žalovaný výslovne potvrdil svojím podpisom\nuzatvorenie zmluvy a zároveň potvrdil aj prevzatie prvej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur, žalobca\npreukázal, že so žalovaným zmluvu uzatvorili a taktiež preukázal, že žalovanému pri podpise zmluvy dňa\n10.5.2021 odovzdal prvú časť pôžičky v sume 40.000,- Eur a výpisom z účtu preukázal, že dňa 10.5.2021\nna účet žalovaného poslal druhú časť pôžičky v sume 40.000,- Eur. Zistený skutkový stav posúdil\npodľa § 657 a § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný v konaní\npoprel, že Zmluvu o pôžičke podpísal vedome a argumentoval tým, že so žalobcom boli v minulosti\nobchodní spoločníci a aj kamaráti, v rámci obchodnej činnosti podpisoval množstvo dokumentov, ktoré\nmu predkladal na podpis žalobca, žalobcovi dôveroval preto ani nečítal, aké listiny podpisuje, pričom\nza takýchto okolností mu zrejme žalobca predložil na podpis aj predmetnú Zmluvu o pôžičke, kde\npodpisom potvrdil prevzatie sumy 40.000,- Eur. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného\n\nrovnako tak aj tvrdenie žalovaného, že suma 40.000,- Eur, ktorú na jeho bankový účet žalobca dňa\n10.5.2021 poslal bolo plnenie z iného právneho titulu a nejednalo sa o druhú časť pôžičky. Zo Zmluvy\no prevode obchodného podielu žalovaným tvrdená skutočnosť nevyplynula, argumentácia žalovaného\ntak zostala len v rovine tvrdení, tieto žiadnym spôsobom nepreukázal. Považoval tak za preukázané, že\nžalobca žalovanému požičal sumu 80.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 31.3.2022.\nK tomuto záveru dospel z dôvodu, že dlžník výslovne v Zmluve o pôžičke svojím podpisom potvrdil\nprevzatie prvej časti peňažnej sumy 40.000,- Eur, pričom druhú časť v sume 40.000,- Eur žalobca\nposlal na účet žalovaného. Uviedol, že celkovo zrejmý obsah zmluvných dojednaní zmluvných strán\nv uzatvorenej Zmluve o pôžičke nemôže byť vyvrátený len na základe popretia žalovaného, ktorý\nnechce niesť následky porušenia zmluvných povinností a len spochybnenie Zmluvy o pôžičke a zároveň\nplnenia žalobcu žalovanému vyplývajúceho zo zmluvy bez relevantných dôkazov nie je postačujúce na\nvyvrátenie žalobcom preukázaných skutočnosti. Zmluva o pôžičke je obsahovo určitá a zrozumiteľná,\npričom z jej obsahu jasne vyplýva nie len úmysel jej účastníkov dohodnúť pre dlžníka od žalobcu pôžičku,\nale aj poskytnutie dohodnutej pôžičky s dohodnutými pravidlami jej vrátenia. Nakoľko sa žalovaný\nso zaplateným dlhu dostal do omeškania, priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky a žalovaného\nzaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho\npo dohodnutej splatnosti pôžičky, t.j. od 1.4.2022 do zaplatenia dlhu. O trovách konania rozhodol podľa\n§ 255 ods. 1 C.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal napadnutý\nrozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd neprihliadol na žiadnu zo skutočností ním\nuvedenú v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nijak nevyvrátil skutočnosti uvedené\nžalovaným, na túto skutočnosť súd v rozhodnutí neprihliadol. Namietal, že žalobca nepredložil žiadne\ndôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalovaného. Svoju žalobu založil na dôkazoch, ktoré neboli vedome\npodpísané žalovaným a na svojej subjektívnej výpovedi, ktorá je účelová a nezakladá sa na pravde.\nPoukázal na to, že žalobcom predložená Zmluva o pôžičke bola podpísaná žalovaným nevedome. K\njej podpisu muselo dôjsť spoločne s podpisovaním mnohých dokumentov, ktoré v tom čase žalobca\npredkladal žalovanému na podpis. V minulosti boli obchodní spoločníci a tiež kamaráti, z tohto dôvodu v\nminulosti podpisoval množstvo dokumentov, ktoré mu žalobca predložil, a ktoré súviseli s ich spoločnou\nobchodnou činnosťou. Keďže žalobcovi dôveroval, tak dokumenty, ktoré mu žalobca predkladal ani\nnečítal. Žalobca zrejme za týchto okolností mu predložil na podpis aj predmetnú Zmluvu o pôžičke. V\nprípade, že skutočne Zmluvu o pôžičke podpísal, muselo to byť v omyle a bez toho, aby o nej vedel a\nbez toho, aby došlo k skutočnému naplneniu predmetu zmluvy. Poprel, že by od žalobcu kedykoľvek\nprevzal sumu 40.000,- Eur v hotovosti a namietal, že žalobca nikdy nepreukázal akýmkoľvek spôsobom,\nže by skutočne žalovanému odovzdal v hotovosti akúkoľvek sumu. Takéto konanie by bolo zo strany\nžalovaného tiež v rozpore so zákonnými predpismi Slovenskej republiky. Následne suma 40.000,- Eur,\nktorá mu bola zaslaná na jeho bankový účet, mu bola zaslaná z iného právneho dôvodu; tieto finančné\nprostriedky slúžili na vyrovnanie nákladov, ktoré boli vynaložené na ich spoločné podnikanie, pričom\ntúto skutočnosť podrobne opísal vo svojom písomnom podaní zo dňa 4.10.2023. Z týchto skutočností je\nzrejmé, že žaloba a celkové konanie žalobcu bolo účelové a vopred plánované. S poukazom na komentár\nk § 657 Občianskeho zákonníka namietal, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné, aby\ndošlo k odovzdaniu veci dlžníkovi. Bez toho aktu nedôjde k vzniku takéhoto právneho vzťahu. Žalobca v\nkonaní nepreukázal, že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie NS ČR zo dňa 24.7.2008 sp. zn. 29Odo/475/2006. Žiadal, aby odvolací súd vzal do úvahy\nvšetky jeho tvrdenia a skutočnosti, ktoré v rámci konania ústne do zápisnice a v písomných vyjadreniach\ni v odvolaní uviedol.\n3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu. Považoval za zarážajúce, že napriek viacerým dôkazom predloženým v konaní žalovaný\naj naďalej vedome zavádza o poskytnutej pôžičke. Napriek tvrdeniam žalovaného došlo k reálnemu,\nskutočnému odovzdaniu peňazí, ktoré žalovaný nevrátil. Prevzatie prvej časti pôžičky potvrdil žalovaný\npriamo na zmluve a druhá časť pôžičky mu bola poslaná na účet, čo žalobca doložil výpisom z\núčtu. Nerozumie preto tvrdeniam žalovaného o tom, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k\nskutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.\n\nzn. 14C/220/2019, z ktorého vyplýva, že písomná Zmluva o pôžičke s prehlásením dlžníka o prevzatí\npredmetu pôžičky, by mali požívať právnu ochranu, najmä pri pôžičke vecí a peňazí odovzdaných v\nhotovosti je písomné potvrdenie dlžníka najčastejším a najjednoduchším dôkazom, ktoré si starostlivé\nzmluvné strany môžu zadovážiť, a v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 33Cdo/2547/2011. Uviedol, že disponuje písomným potvrdením žalovaného o prevzatí\nprvej časti pôžičky, ako aj výpisom z účtu o zaslaní druhej časti pôžičky, čím si splnil svoje dôkazné\nbremeno a preukázal tvrdené skutočnosti. Žalovaný dookola poskytuje tie isté argumenty bez toho, aby\npredložil akýkoľvek relevantný dôkaz. K tvrdeniu žalovaného, že zmluvu mal údajne podpísať spolu s\nkvantom dokumentov, ktoré podpisoval v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného, uviedol,\nže spoločnosť CALOR GROUP s.r.o. v tom čase nemala žiadnu prevádzku a mala nulové tržby, keďže\nspoločnosť v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť, a preto je zarážajúce aké dokumenty mal žalovaný\npodpisovať.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. acontrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\n5. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach\ndôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti\nžaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 80.000,- Eur s príslušenstvom,\ntitulom vrátenia pôžičky poskytnutej žalovanému. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami\nvyplývajúcimi s ust. § 191 C.s.p. a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil\naj správne právne závery. Pri svojom právnom posúdení vychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení\nObčianskeho zákonníka a tieto aj správne vyložil. Dospel k správnym záverom, že žalobca preukázal\nuzavretie Zmluvy o pôžičke medzi stranami, ako aj poskytnutie dohodnutej pôžičky žalovanému a len\nsamotné popretie a spochybnenie existencie Zmluvy o pôžičke a zároveň plnenia žalobcu žalovanému\nvyplývajúceho zo zmluvy bez relevantných dôkazov nie je postačujúce na vyvrátenie žalobcom\npreukázaných skutočností. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil a\nvysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako\naj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.\n6. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii, prednesených v\nkonaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal\na v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného\ndokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci.\n7. Žalovaný v podstate na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nereagoval, len zotrval a zopakoval svoje tvrdenia uvedené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne\na v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie\nv zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na\nto, že v civilnom sporovom konaní majú strany sporu povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Strany\nmajú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti týkajúce sa sporu\n(§ 150 ods. 1, § 132 ods. 1 C.s.p.) a tiež povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení (§\n132 ods. 1, § 185 ods. 1 C.s.p.). Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany\nsporu za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo\nveci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej\naj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo\nveci, pre nečinnosť strany sporu alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom\nneunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej\nspočívalo dôkazné bremeno, ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť\nsúdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázala pre výsledok sporu rozhodujúca skutočnosť).\nZáver súdu o tom, že strana sporu neuniesla dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie\n\ndôkazov, ktoré boli v konaní vykonané neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany\nsporu, ale ani o tom, že by boli nepravdivé.\n9. Rozsah dôkazné bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať,\nzásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na daný sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom\nvyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda, ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh\nskutočností preukázať, a ktorú potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v\npodobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tej strane sporu,\nktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu\nsporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.\n10. Na základe Zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka prenecháva veriteľ dlžníkovi\nurčité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, či spotrebovanie a dlžník\nsa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je\nteda konsenzuálnym kontraktom, a preto vznik pôžičky predpokladá nie len dohodu strán o poskytnutí\npôžičky (konsenzus), ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, ktorý sa tak stáva jeho\nvlastníkom. Pokiaľ teda nedôjde k odovzdaniu dohodnutého predmetu pôžičky dlžníkovi nevznikne\nmedzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Dôkazné bremeno tak zaťažuje veriteľa, ktorý sa\nv konaní domáha vrátenia pôžičky, preukázať, že aj skutočne došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky\ndlžníkovi.\n11. Dokazovanie je súčasťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným\ndôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi\npredpismi, ako má hodnotiť dôkazy; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Pri hodnotení\ndôkazov z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti), súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukázanie\ntakých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, resp. či je dôkaz objektívne spôsobilý\npreukázať určitú tvrdenú skutočnosť; pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol\ndôkaz vykonaný zákonom zodpovedajúcom spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či\ndôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce a teda hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti.\n12. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca uniesol\ndôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, keď predloženou Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.5.2021, v ktorej\nžalovaný výslovne potvrdil svojím podpisom uzavretie zmluvy a zároveň potvrdil aj prevzatie prvej časti\npôžičky v sume 40.000,- Eur, žalobca preukázal uzavretie predmetnej Zmluvy o pôžičke medzi stranami\na zároveň aj odovzdanie prvej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur žalovanému pri podpise zmluvy\ndňa 10.5.2021 a predloženým výpisom z účtu preukázal aj poskytnutie druhej časti pôžičky v sume\n40.000,- Eur žalovanému a to odoslaním tejto sumy na účet žalovaného. Súd prvej inštancie tiež správne\npoukázal na to, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno o jeho tvrdeniach o tom, že predmetnú\nZmluvu o pôžičke podpísal omylom v rámci podpisovania množstva iných dokumentov v súvislosti so\nspoločnou obchodnou činnosťou žalobcu a žalovaného a ktoré nečítal, pretože žalobcovi dôveroval,\nako aj o tom, že predmet pôžičky od žalobcu neprevzal, resp. že išlo o plnenie z iného právneho titulu.\nTieto svoje tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani žiadnym relevantným spôsobom\nnespochybnil žalobcom predložené listinné dôkazy a to predloženú písomnú Zmluvu o pôžičke s\npotvrdením prevzatia prvej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur žalovaným a predložený výpis z účtu\no poskytnutí druhej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur žalobcom žalovanému. Len samotné tvrdenia\nžalovaného nie sú spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázané skutočnosti. Odvolací súd posúdil ako\nnedôvodné námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní, že žalobca nepreukázal v konaní, že\ndošlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, keď tieto skutočnosti žalobca v konaní preukázal\npredloženými uvedenými listinný dôkazmi, a to písomnou zmluvou o pôžičke a výpisom z účtu, tak ako\nuviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného z hľadiska ním\nuplatnených odvolacích dôvodov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie,\nna ktorých založil svoje rozhodnutie.\n14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1\nC.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/72/2022", "guid": "fed1541c-5707-45eb-9f75-f7cb0b32794d:d15cfa45-c67f-47a2-8db5-b84509e015a6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}