{"guid": "f71427f7-235b-4b2b-9985-f0fed03114e7:0e5fb9bb-c1a7-4f34-a177-63b4e234fe70", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123251704.2", "spisova_znacka": "16Co/56/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/56/2024 z 29. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2025, sp. zn. 16Co/56/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6123251704.2", "identifikacne_cislo": "6123251704", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-11", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e5fb9bb-c1a7-4f34-a177-63b4e234fe70", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123251704.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123251704.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123251704.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/56/2024\n6123251704\n29. 07. 2025\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123251704.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: CORS, spol. s r.o., Jesenná\n8, Prešov, IČO: 36 467 057, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov,\nproti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nRačianska 71, Bratislava, o zaplatenie 16.182 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava III č. k. 23Cb/67/2023-149, zo dňa 20.3.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom, v zostávajúcej časti zamietajúcom výroku\na v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 16.112 eur zastavil, v\nzostavujúcej časti žalobu zamietol; žalovanej proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nV odôvodnení uviedol, že žalobou zo 16.2.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na\nzaplatenie 16.182 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.9.2019 až do zaplatenia na\ntom skutkovom základe, že na Okresnom súde Prešov (ďalej aj „OS PO“) je pod sp. zn. 29C/316/2007\nvedené konanie v právnej veci žalobcu: CORS, spol. s r. o., IČO: 36 467 057 (pôvodný žalobca:\nJ. E., X.. X.X.XXXX) proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, o náhradu za užívanie\nnehnuteľností. Krajský súd Prešov (ďalej len „KS PO“) v konaní o odvolaní žalovaného rozsudkom č.\nk. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 rozhodol tak, že rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného\nzaplatiť žalobcovi istinu 79.090,52 eura s príslušenstvom potvrdil, zmenil rozsudok vo výroku, ktorým\nbolo žalobe vyhovené nad sumu 79.090,52 eura s príslušenstvom tak, že v tejto časti žalobu zamietol,\npriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému a štátu\npriznal nárok na náhradu trov vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. Proti rozsudku Krajského súdu\nPrešov č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 podal žalobca 30.7.2019 dovolanie. Následne bola\nžalobcovi 19.9.2019 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zo 4.9.2019, č. k.\n29C/316/2007-2073 vo výške 16.182 eur. Súdny poplatok za dovolanie vo výške 16.182 eur žalobca\n(dovolateľ) uhradil 23.9.2019. Dňa 12.1.2022 bolo žalobcovi doručené uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021, ktorým\nNS SR zrušil rozsudok KS PO č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. NS SR v uznesení sp. zn. 8 Cdo/29/2020 z 30.11.2021, ktorým zrušil rozsudok KS PO č.\nk. 18Co/21/2018-1956 uviedol, že z obsahu jeho odôvodnenia (vo vzťahu k II. výroku) nevyplývajú v\npodstate žiadne dôvody vo vzťahu k tomuto výroku, a preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nnespĺňa zákonné, ani formálne náležitosti riadneho odôvodnenia v súlade s § 393 (2) C. s. p. v spojení s\n§ 220 (2) C. s. p.. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. bol preto podľa\n\nnajvyššieho súdu dôvodný. Z odôvodnenia citovaného uznesenia najvyššieho súdu je teda zrejmé, že\nrozsudok KS PO č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 spĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia\nv zmysle § 6 (1) zákona č. 514/2003 Z. z. Keďže je nesporné, že dovolaním napadnutý rozsudok KS\nPO č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 nebol vydaný v súlade so zákonom, je nezákonný,\nžalobca tak zbytočne uhradil poplatok za dovolanie vo výške 16.182 eura, čím mu de facto v tejto\nvýške vznikla škoda, za ktorú zodpovedá SR - Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca vyzval žalovanú\nžiadosťou o prerokovanie nároku zo dňa 27.6.2022 v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o mimosúdne\nodškodnenie vo výške 16.182 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 23.9.2019 do\nzaplatenia. Dňa 18.12.2022 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovanej zo dňa 6.12.2022 - oznámenie\no výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v ktorej žalovaná uviedla, že žiadosti\nvyhovené nebolo, nakoľko podľa žalovanej neboli v tejto veci kumulatívne splnené zákonné predpoklady\nvzniku nároku na náhradu škody spôsobnej pri výkone verejnej moci. Vo vzťahu k predmetnej žalobe\n- uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 16.182 eur poukázal na konanie v totožnej právnej veci\nvedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 8C/88/2014 v právnej veci žalobcu: J. E., X.. X.X.XXXX,\nproti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR v konaní o zaplatenie 3.968 eur s\npríslušenstvom, kde v uvedenej právnej veci sa žalobca domáhal vrátenia ním zaplateného poplatku za\ndovolanie z dôvodu, že NS SR zrušil dovolaním napadnutý rozsudok ako nezákonný. OS BA I žalobu\nzamietol rozsudkom č. k. 8C/88/2014-85 zo dňa 7.11.2017. KS BA rozsudkom č. k. 15Co/179/2018-130\nzo dňa 25.9.2019 rozsudok OS BA I potvrdil. NS SR uznesením sp. zn. 4 Cdo 90/2021 z 27.4.2022 zrušil\nrozsudok KS BA č. k. 15Co/179/2018-130 zo dňa 25.9.2019 a rozsudok OS BA I č. k. 8C/88/2014-88\n(správne 8C/88/2014-85) a vec vrátil OS BA I na ďalšie konanie. Na základe skutočností uvedených v\ntomto rozhodnutí a s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu vo vzťahu k inštitútu\nnáhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci, mal žalobca za to, že žalovaná za túto škodu zodpovedá, keďže je nesporné (a vyplýva to aj z\nodôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2021, sp. zn. 8 Cdo 29/2020),\nže KS PO nepostupoval pri vydávaní dovolaním napadnutého rozsudku č. k. 18Co/21/2018-1956 zo\ndňa 24.4.2019 v súlade so zákonom a že žalobca tak zbytočne uhradil poplatok za dovolanie vo výške\n16.182 eura, čím mu de facto vznikla v tejto výške škoda.\n2. Na pojednávaní dňa 4.3.2024 vzal žalobca žalobu späť v časti 16.112 eur s odôvodnením, že Okresný\nsúd Prešov v odseku 91 uznesenia č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 priznal žalobcovi nárok\nna vrátenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 16.112 eur a žiadal žalobcovi priznať sumu 70 eur\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.182 eur od 23.9.2019 do 18.2.2024 a zo sumy\n70 eur od 18.2.2024 do zaplatenia. V danom prípade došlo k čiatočnému späťvzatiu žaloby po začatí\npojednávania, s čím však žalovaná súhlasila, a preto súd prvej inštancie konanie v späťvzatej časti so\nsúhlasom žalovanej podľa § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 a 2 C. s. p. zastavil.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nozrejmil, že civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou\nprimárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu\nstrán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní\ndôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti\ntvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení,\nresp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní\nnahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva\npriamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré\nneboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané\nvykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci\nvykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto\nvykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k\nnasledujúcim záverom.\n4. Vzhľadom na zhodné tvrdenia strán sporu v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p., ktoré boli navyše osvedčené\naj vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie považoval za nesporné, že na Okresnom súde Prešov je\npod sp. zn. 29C/316/2007 vedené konanie v právnej veci žalobcu: CORS, spol. s r. o., IČO: 36 467 057\nproti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646 o náhradu za užívanie nehnuteľností. Okresný súd\nPrešov rozsudkom č. k. 29C/316/2007-329 zo dňa 21.10.2009 žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku\npodal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1Co/12/2010 zo dňa 21.4.2010\n\npotvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 33.328 eur s\npríslušenstvom a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 33.328 eur s príslušenstvom\ndo sumy 230.379 eur s príslušenstvom, t. j. vo vzťahu k sume 197.051 eur s príslušenstvom, vo výroku\no trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Voči rozsudku\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/12/2010 zo dňa 21.4.2010, ktorým tento súd potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-329 zo dňa 21.10.2009 vo výroku o zamietnutí žaloby do\nsumy 33.328 eur s príslušenstvom podal žalobca 14.6.2010 ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR nálezom\nsp. zn. IV. ÚS 70/2011-46 zo dňa 23.6.2011 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/12/2010\nzo dňa 21.4.2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/316/2007 zo\ndňa 21.10.2010 vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 33.328 eur s príslušenstvom zrušil a vec vrátil\nKrajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom\nsp. zn. 29C/316/2007 zo dňa 29.7.2011 rozhodol tak, že žalobca má právo voči žalovanému na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti parcela číslo XXXX/X - orná pôda o výmere 15.467\nm2, vedenej na LV číslo XXXXX, katastrálne územie J., za obdobie od 24.10.2005 do 27.12.2006.\nUznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/104/2011-612 zo dňa 30.11.2011 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 1Co/35/2012-824 zo dňa 2.5.2012 bol rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa\n21.10.2009 č. k. 29C/316/2007-329 zrušený vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 33.328 eur s\npríslušenstvom, ako aj medzitýmny rozsudok č. k. 29C/316/2007-495 zo dňa 29.7.2011 a vec bola\nvrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 1Co/35/2012-824 zo dňa 2.5.2012\nKrajský súd v Prešove opravil odôvodnenie uznesenia sp. zn. 1Co/104/2011 zo dňa 30.11.2011. Súd\nprvej inštancie vec opätovne prejednal a rozsudkom sp. zn. 29C/316/2007 zo dňa 16.11.2012 žalobu\nopätovne zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca 3.12.2012 odvolanie. Krajský súd v Prešove\nrozsudkom č. k. 1Co/21/2013-1010 zo dňa 25.9.2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp.\nzn. 29C/316/2007 zo dňa 16.11.2012 vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 16.434,73 eura a v\nprevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby, t. j. nad sumu 16.434,73 eura rozsudok zrušil a v\nrozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vo veci opätovne\nrozhodol rozsudkom č. k. 29C/316-2007-1481 zo dňa 15.4.2015, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi 213.944,44 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2007 do zaplatenia v lehote\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania a\ntrovách štátu rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia\nvo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Prešove uznesením\nč. k. 18Co/190/2015-1623, 18Co/191/2015 zo dňa 27.10.2016 o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-1481 zo dňa 15.4.2015 a uzneseniu Okresného súdu\nPrešov č. k. 29C/316/2007-1506 zo dňa 20.5.2015 rozhodol tak, že zrušil rozsudok okrem výroku o\nzamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 31.1.2017 pripustil\nzmenu strany sporu na strane žalobcu (z dôvodu postúpenia pohľadávky) tak, aby z konania vystúpil\nžalobca J. E., X.. X.X.XXXX a na jeho miesto vstúpila spoločnosť PRELAND LP, 272 BATH STREET,\nGLASGOW, G2 4JR, SCOTLAND, UK, IBC číslo: SL 19673. Po vykonanom dokazovaní súd prvej\ninštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 29C/316-2007-1810 zo dňa 28.7.2017 tak, že\nzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 213.944,44 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2007\ndo zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 40 % a priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-1810 zo dňa\n28.7.2017 podal odvolanie žalovaný. Žalobca, spoločnosť PRELAND LP, v konaní pred odvolacím\nsúdom postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom sporu na terajšieho žalobcu. Odvolací súd uznesením\nsp. zn. 18Co/21/2018 zo dňa 5.3.2019 pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, aby z\nkonania vystúpil doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť CORS, spol. s r.o., IČO: 36 467\n057. Následne Krajský súd v Prešove o odvolaní žalovaného rozsudkom č. k. 18Co/21/2018-1956 zo\ndňa 24.4.2019 rozhodol tak, že rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu\n79.090,52 eura s príslušenstvom potvrdil, zmenil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené\nnad sumu 79.090,52 eura s príslušenstvom tak, že v tejto časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému a štátu priznal nárok na\nnáhradu trov vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 podal žalobca 30.7.2019 dovolanie. Následne bola žalobcovi\n19.9.2019 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zo dňa 4.9.2019, č. k.\n29C/316/2007-2073 vo výške 16.182 eur. Súdny poplatok za dovolanie vo výške 16.182 eur žalobca\n\n(dovolateľ) uhradil 23.9.2019. Dňa 12.1.2022 bolo žalobcovi doručené uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky\nsp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení sp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v\nPrešove č. k. 18Co/21/2018-1956 uviedol, že z obsahu jeho odôvodnenia (vo vzťahu k II. výroku)\nnevyplývajú v podstate žiadne dôvody vo vzťahu k tomuto výroku, a preto odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia nespĺňa zákonné, ani formálne náležitosti riadneho odôvodnenia v súlade s § 393 ods. 2\nv spojení s § 220 ods. 2 C. s. p.. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. bol preto\npodľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvodný. Krajský súd v Prešove opätovne rozhodol vo\nveci rozsudkom zo dňa 27.6.2023, č. k. 18Co/5/2022-2463, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov celého konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Okresný súd Prešov v odseku 91 uznesenia\nč. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 priznal žalobcovi nárok na vrátenie súdneho poplatku za\ndovolanie vo výške 16.112 eura z dôvodu, že súdny poplatok za dovolanie bol súdom určený vo výške\n16.182 eur podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., pričom v rozhodnom období však z § 6 ods.\n3 citovaného zákona vyplýva, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného\nelektronickými prostriedkami, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v ustanovení\nsadzobníku znížená najviac o 70 eur, vzhľadom na čo je správna výška súdneho poplatku za dovolanie\nv sume 16.112 eur.\n5. Súd prvej inštancie ako prvú riešil otázku, či sa na predmetný spor vzťahujú ustanovenia Obchodného\nzákonníka alebo Občianskeho zákonníka, inak povedané, či predmetný spor je obchodnoprávny alebo\nobčianskoprávny. Vzhľadom k tomu, že sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená\norgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd prvej inštancie dospel k stanovisku,\nže takýto nárok na náhradu škody nemožno považovať za obchodnoprávny spor v zmysle § 261 ods. 1\na § 373 Obchodného zákonníka, pretože ani jedna zo sporových strán nebola podnikateľom v priamej\nsúvislosti s predmetom sporu, teda so zaplatením uvedených nedoplatkov. Súd prvej inštancie preto\npovažoval predmetný spor za občianskoprávny a aplikoval naň ustanovenia Občianskeho zákonníka a\nďalších osobitných zákonov, a to s poukazom na jednu zo základných zásad občianskeho práva, a to je\nsystém subsidiarity, teda vzťah lex generalis ku lex specialis, teda že osobitný zákon má prednosť pred\nvšeobecným zákonom a na otázky, ktoré nie sú riešené v osobitnom zákone, sa použijú ustanovenia\nvšeobecného zákona (výslovne je to uvedené v § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade\nvšeobecným právnym predpisom bol Občiansky zákonník a právnymi predpismi bol zákon č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.\n6. Žalobca odôvodnil opodstatnenosť svojej žaloby tým, že bol nútený proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 podať dovolanie, za ktoré bol povinný na základe\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zo dňa 4.9.2019 zaplatiť súdny poplatok vo výške\n16.182 eur, čo urobil 23.9.2019, avšak dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.\nk. 18Co 21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.\nk. 8 Cdo 29/2020 zo dňa 30.11.2021 zrušený s tým, že z obsahu jeho odôvodnenia Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky nevyplývali v podstate žiadne dôvody vo vzťahu k napadnutému výroku,\na preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné, ani formálne náležitosti riadneho\nodôvodnenia. Zjednodušene povedané, žalobca považoval dovolením napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods.\n1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., na základe ktorého bol nútený podať dovolanie proti nemu a zaplatiť\nsúdny poplatok vo výške 16.182 eur, takže mal za to, že toto dovolanie podané proti nezákonnému\nrozhodnutiu (nakoľko ho za nezákonné podľa žalobcu označil Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nuznesení sp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021) spĺňa všetky náležitosti na uplatnenie si nároku na\nnáhradu škody podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. Okresný súd Prešov v odseku\n91 uznesenia č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 priznal žalobcovi nárok na vrátenie súdneho\npoplatku za dovolanie vo výške 16.112 eur, na základe čoho v tejto časti vzal žalobu späť a trval na\nnáhrade škody vo výške zostatku zaplateného súdneho poplatku za dovolanie v sume 70 eur.\n7. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o žalobcovom zostatku náhrady škody pozostávajúcej zo\nzaplateného súdneho poplatku za dovolanie v sume 70 eur mal za to, že základom samotnej žalobcovej\nžaloby bola náhrada škody vo výške trov konania (zaplateného súdneho poplatku za dovolanie).\nNáhrada trov konania v predmetnom súdnom konaní pôvodne predstavovala zaplatený súdny poplatok\n\nza podanie dovolania vo výške 16.182 eur. Žalobca sa nedomáhal náhrady súdneho poplatku za\ndovolanie vo výške 16.182 eur, ale sa domáhal náhrady škody vo výške súdneho poplatku za dovolanie\nvo výške 16.182 eur. Súd prvej inštancie však poukázal na skutočnosť, že žalobcovi v konaní vedenom\nna Okresom súde Prešov pod sp. zn. 29C/316/2007 (t. j. v tom, v ktorom bol vydaný rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 24.4.2019, č. k. 18Co/21/2018-1956, ktorý žalobca napadol dovolaním) bol\npriznaný nárok na náhradu trov konania a samostatným uznesením Okresného súdu Prešov č. k.\n29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 bolo v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnuté o výške trov\nkonania zohľadňujúcim (okrem iného) aj zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie tak, že v odseku 91\nuvedeného uznesenia sa uvádzalo, že „súdny poplatok za dovolanie bol súdom určený vo výške 16.182\neur podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb, pričom v rozhodnom období však z § 6 ods. 3 citovaného\nzákona vyplýva, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými\nprostriedkami, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v ustanovení sadzobníku\nznížená najviac o 70 eur, vzhľadom na čo je správna výška súdneho poplatku za dovolanie v sume 16\n112 eur“.\n8. Uvedeným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 bola\ndosiahnutá reparácia (reštitúcia) v sume 16.112 eur, ktorej sa žalobca domáhal odkazom na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.12.2009, sp. zn. 4 MCdo 23/2008. Takýmto vydaním\npredmetného uznesenia o priznaní výšky trov konania vrátane súdneho poplatku za dovolanie bola\ndosiahnutá reparácia žalobcovho nároku v sume 16.112 eur vylučujúca existenciu akéhokoľvek iného\nnároku žalobcu z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie okrem sumy 70 eur bez ohľadu na\nto, či ju žalobca bude formulovať ako náhradu trov alebo náhradu škody. Vzhľadom na vydanie rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 27.6.2023, č. k. 18Co/5/2022-2463, ktorým bol žalobcovi priznaný\nnárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy je zrejmé, že medzi nárokom\nžalobcu a zrušeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.4.2019, č. k. 18Co/21/2018-1956\nneexistuje príčinná súvislosť.\n9. Škodou sa vo všeobecnosti v zmysle zásad občianskeho práva rozumie zníženie majetku\npoškodeného. Je pravdou, že žalobcovi sa zaplatením súdneho poplatku za dovolanie znížil majetok o\nsumu tohto súdneho poplatku za dovolanie, ale nešlo o trvalý stav, ale iba o prechodný stav vzhľadom\nna prebiehajúce súdne konanie pred Okresným súdom Prešov, pričom vzhľadom na citovaný rozsudok\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 27.6.2023, č. k. 18Co/5/2022-2463 a uznesenie Okresného súdu\nPrešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania vo\nvýške 100 % a priznaná náhrada okrem iného zaplateného súdneho poplatku za dovolanie vo výške\n16.112 eur, čo znamená že pod túto náhradu škody sa subsumuje aj súdny poplatok za dovolanie. Inak\npovedané, Okresný súd Prešov v predmetnom prebiehajúcom súdnom konaní žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania okrem iného aj za zaplatený súdny poplatok za dovolanie, i keď vo výške 16.112 eur. Na\nzáklade uvedeného je zrejmé, že žalobcovi sa suma súdneho poplatku za dovolanie vo výške 16.112\neur vrátila titulom úspechu pri náhrade trov konania, takže sa prechodný stav zníženia majetku žalobcu\no zaplatený súdny poplatok za dovolanie vyrovná v uvedenej výške.\n10. Čo sa týka nepriznaného zostatku zaplateného súdneho poplatku za dovolanie vo výške 70 eur, tak\npodľa uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 táto zostávajúca\nsuma predstavovala nesprávne vypočítaný súdny poplatok za dovolanie, ktorý musel žalobca na základe\nvýzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie č. k. 29C/316/2007-2073 zo dňa 4.9.2019\nzaplatiť, takže na túto sumu 70 eur, predstavujúcu nesprávne stanovenú výšku súdneho poplatku za\ndovolanie sa vzťahujú ust. § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, na\nzáklade čoho sa takto nesprávne určená výška súdneho poplatku žalobcovi musí vrátiť, pretože ju\nplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu (v tomto prípade výzvy súdu na zaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie zo dňa 4.9.2019). Nejde preto pri posúdení tejto sumy o škodu, ktorá vznikla\nžalobcovi v súvislosti s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.6.2023, č. k.\n18Co/5/2022-2463 a jeho prípadnou nezákonnosťou ako rozhodnutia súdu, ale o nesprávne určenie\nvýšky súdneho poplatku za dovolanie, pričom v časti takto nesprávne určenej výšky v sume 70 eura musí\nbyť príslušným súdom rozhodnuté tak, že táto nesprávne určená výška súdneho poplatku za dovolanie\nv sume 70 eur sa musí žalobcovi vrátiť.\n11. Ak by žalobcovi konajúci súd priznal náhradu škody spočívajúcu v zostatku zaplateného súdneho\npoplatku za dovolanie, zo strany žalobcu by prišlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451\n\nObčianskeho zákonníka v tejto časti (70 eur), nakoľko by sumu zostatku zaplateného súdneho poplatku\nza dovolanie vo výške 70 eur mal žalobca vrátenú nielen rozhodnutím súdu prvej inštancie, ale aj\nsamostatným rozhodnutím, vydaným tunajším súdom o zostatku žaloby o náhradu škody, spočívajúcej v\nnáhrade zostatku sumy za zaplatený súdny poplatok za dovolanie vo výške 70 eur. Z uvedeného dôvodu\nmal súd prvej inštancie za to, že žalobcov nárok je v zostávajúcej časti 70 eur nedôvodný, a preto žalobu\nv tejto zostávajúcej časti v zmysle čl. 46 ods. 3, ods. 4 Ústavy SR, § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm.\na), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, ň 18 ods. 1, § 19 os. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 11 ods. 1\nveta prvá zákona č. 71/1992 Zb., § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, § 149, § 151 ods. 1, ods. 2 C. s. p. zamietol.\n12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v\nkonaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že síce žalovaná mala plný úspech vo veci samej, ale súd jej\nnepriznal podľa § 262 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žalovaná nežiadala\nnáhradu trov konania priznať.\n13. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a súvisiacemu výroku o trovách konania\npodal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) C. s. p. a žiadal\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393\nods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu\nzáveru, že žalobe žalobcu v zostávajúcej časti zostatku poplatku nemôže vyhovieť, nakoľko pokiaľ by MS\nBA III priznal náhradu škody spočívajúcu v zostatku poplatku za dovolanie, zo strany žalobcu by došlo k\nbezdôvodnému obohateniu, pretože zostatok poplatku by mal žalobca vrátený nielen zo strany MS BA\nIII, ale aj zo strany OS PO, ktorý o zostatku poplatku musí rozhodnúť tak, že ho žalobcovi vráti. S týmto\nprávnym posúdením súdu prvej inštancie nesúhlasil, nakoľko je založené na hypotetických domnienkach\no tom, ako by mal postupovať odlišný súd (OS PO) bez toho, aby tieto domnienky boli podporené\nakýmikoľvek dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise; práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže zostatok poplatku nebol zo strany OS PO žalobcovi doposiaľ vrátený, v dôsledku čoho je potrebné\ndopracovať sa k záveru, že súd prvej inštancie mohol a mal žalobe v zostávajúcej časti vyhovieť,\nnakoľko v konaní a) nebolo preukázané, že zostatok poplatku bol žalobcovi vrátený zo strany OS PO\n(právoplatné a vykonateľné uznesenie OS PO sp. zn. 29C/316/2007 zo dňa 12.1.2024 sa o takomto\nvrátení nezmieňuje, a teda zostatok poplatku ani nevracia), keď práve naopak, b) bolo preukázané, že\nv rozhodnutí súdu o výške náhrady trov konania sa OS PO vrátením zostatku poplatku nezaoberal (a\nto napriek návrhu žalobcu v bode 12. jeho vyjadrenia zo dňa 4.1.2024, ktorým reagoval na sťažnosť\nžalovaného proti uzneseniu OS PO o trovách konania č. k. 29C/316/2007-2577 zo dňa 30.10.2023,\nktoré vydal vyšší súdny úradník), a preto neexistuje žiaden predpoklad, že OS PO bude o vrátení\nzostatku poplatku ešte rozhodovať. V naznačených súvislostiach tak žalobca právne posúdenie MS\nBA III o tom, že OS PO musí vrátiť zostatok poplatku vo výške 70 eur považuje za nesprávne a ničím\nnepodložené, kedy si MS BA III zjavne nevšimol ustanovenie § 13 (3) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch, podľa ktorého platí, že: O vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí\ntroch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na\nzačatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť\npred prvým pojednávaním. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca predmetný poplatok ako\ncelok (v sume 16.182 eur) zaplatil na výzvu OS PO zo 4.9.2019. Platbu predmetného poplatku žalobca\nrealizoval bankovým príkazom 23.9.2019. V kontexte vyššie uvedenej a v konaní nespornej skutočnosti\nje zrejmé, že na situáciu žalobcu dopadá § 13 (3) zákona č. 71/1992 Zb., a teda právny názor súdu prvej\ninštancie, z ktorého vyvodzoval zamietnutie žaloby, nemožno považovať za správny, pretože v zmysle\nzákonných ustanovení OS PO o vrátení zostatku poplatku už ani rozhodnúť nemôže s dôvodu uplynutia\nrozhodnej doby. V nadväznosti na vyššie uvedené neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie o\nbezdôvodnom obohacovaní sa žalobcu. Je zrejmé, že žalobcovi zostatok poplatku vrátený zo strany OS\nPO nebude (nemôže byť pre rozpor s právnym predpisom), a preto je tento nárok nevyhnutné uplatňovať\nv predmetnej právnej veci.\n14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, prejednal\nodvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s.\np., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a\nnariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý\n\nrozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1\nC. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.7.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 štát zodpovedá\nza podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,\nokrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným\nzatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom\nopatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa\nodseku 1 sa nemožno zbaviť.\n16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nzamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu.\nZhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie\ndospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti\nžalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanej, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z..\n17. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že podľa § 380 C. s. p. je viazaný dôvodmi odvolania nielen v\nzmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti\ndôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom\nrozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý\nzo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne\nvady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala\na v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na\nkvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie nachádzajúca\npodklad v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj\nv odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí\ntiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie.\n18. Na margo námietky žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v\nprípade, ak by mu priznal náhradu škody spočívajúcu v zostatku poplatku za dovolanie v sume 70 eur,\ndošlo by zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, pretože Okresný súd Prešov musí o zostatku\npoplatku rozhodnúť tak, že ho žalobcovi vráti, pričom ale opomenul, že o vrátení súdneho poplatku\nOkresný súd Prešov s poukazom na § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch z dôvodu\nuplynutia lehoty rozhodnúť nemôže, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce svoje závery založil\naj úvahe o bezdôvodnom obohatení, resp. vrátení zostatku nesprávne zaplateného súdneho poplatku,\navšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku predovšetkým vyplýva, že súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024,\nsuma 70 eur predstavuje nesprávne vyrubený súdny poplatok za dovolanie; v danom prípade preto\nnejde pri posúdení tejto sumy o škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s napadnutým rozsudkom\n(rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.4.2019, č. k. 18Co/21/2018-1956) a jeho prípadnou\nnezákonnosťou ako rozhodnutia súdu, ale o nesprávne určenie výšky súdneho poplatku za dovolanie\n(odsek 41 napadnutého uznesenia), ktoré sa spravuje režimom zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch.\n19. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s.\np.) tiež vyplýva jednotná a dlhodobá interpretácia príčinnej súvislosti, ktorá sa zhodne ustálila, že vzťah\npríčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný.\nAk bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže\nbyť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú,\nstačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie\nide, ale musí ísť o príčinu podstatnú. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná\n\n(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.\nZodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti\nje totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho.\n20. Žalobca v podanom odvolaní ničím nespochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom\nprípade nejde o škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale o\nnesprávne vyrubený súdny poplatok. Je preto nutné konštatovať, že odvolacia argumentácia žalobcu\nnebola sama-osebe spôsobilá ovplyvniť výrokovú správnosť napadnutého rozhodnutia. Je tiež zrejmé,\nže v prípade, ak neexistuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou,\nteda suma 70 eur predstavuje takú časť súdneho poplatku, ktorú žalobca nebol povinný v nadväznosti\nna podané dovolanie vôbec zaplatiť, pretože v tomto rozsahu mu poplatková povinnosť vo vzťahu k\npodanému dovolaniu nevznikla, je nadbytočná aj úvaha súdu prvej inštancie, či by vyhovením žalobe\nv tejto časti došlo/nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, resp. či v konaní na Okresnom súde\nPrešov vedenom pod sp. zn. 29C/316/2007 žalobcovi bude/nebude suma 70 eur vrátená.\n21. Nad rámec uvedeného, k posúdeniu povahy uplatneného nároku možno tiež dodať, že v danom\nprípade sa nejedná ani o nesprávne rozhodnutie súdu o poplatkovej povinnosti, nakoľko poplatková\npovinnosť v prípade podania dovolania vznikla žalobcovi už okamihom podania dovolania [§ 5 ods. 1\npísm. a) zákona č. 71/1992 Zb.], pričom výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím súdu\no poplatkovej povinnosti. K povahe výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sa opakovane vyjadril ústavný\nsúd, ktorý vo svojich rozhodnutiach pripomína, že výzva je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia\nsúdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania (§ 10 ods. 1 zákona o\nsúdnych poplatkoch). Inštitút následnej výzvy teda umožňuje poplatníkovi zaplatiť súdny poplatok ešte v\ndodatočnej lehote, ktorú možno z jej povahy označiť za lehotu na nápravu. Výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku je teda do určitej miery privilégiom, pričom jej účelom nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny\npoplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie, keďže samotná poplatková povinnosť vyplýva priamo zo\nzákona o súdnych poplatkoch a je podmienkou na to, aby súd mohol pokračovať v konaní (I. ÚS 7/2024,\nI. ÚS 45/2023, I. ÚS 266/2022, I. ÚS 379/2022, IV. ÚS 186/2022, I. ÚS 152/2022, III. ÚS 196/2018).\nAk teda žalobca zaplatil nesprávnu výšku súdneho poplatku, bolo na jeho aktívnom prístupe, aby pri\ndoručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku upozornil súd na nesprávne určenú výšku súdneho\npoplatku, resp. zaplatil súdny poplatok v správnej výške; v takom prípade súd nemohol konanie zastaviť\npre nezaplatenie poplatku [§ 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.]. Napokon, ak zaplatil súdny\npoplatok v nesprávnej výške, sám mohol požiadať o vrátenie nedôvodne zaplatenej časti. Nič z toho\nvšak neurobil, a preto pokiaľ mu zaplatením súdneho poplatku nad rámec zákonnej povinnosti vznikla\nškoda, ide o škodu, ktorej vzniku mohol zabrániť, čo rovnako vylučuje zodpovednosť žalovanej za škodu\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní\nplný úspech a ktorej by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (pozri R 72/2018).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\n\na iné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/67/2023", "guid": "4be0a2b3-904a-4887-b018-797f35acfc42:4f89f849-7ab9-4349-8228-8f9374496ca8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33a8b6be-785b-4f82-a656-c9e33837ad1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.7.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.7.2024.1"}, {"guid": "ussr:a0769877-0434-4b97-bc98-a3977fbc47c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.45.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 45/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 45/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.45.2023.1"}, {"guid": "ussr:0bd65abb-08f3-4ae3-8a3c-ed2cb92554f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.266.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2022 z 1. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.266.2022.1"}, {"guid": "ussr:e2db6d70-faa7-4da2-8e53-9a79277a66c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.379.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.379.2022.1"}, {"guid": "ussr:b6da203a-638a-414a-9c0e-bdd8396380c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.186.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.186.2022.1"}, {"guid": "ussr:97ce4f07-8799-4f12-abcc-2264f5f6dc4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.152.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2022 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.152.2022.1"}, {"guid": "ussr:19c94249-d7f1-4e72-a70b-295c53b3c831", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.196.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.196.2018.2"}, {"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "9c4b57bd-57fa-48a8-91ec-04f1f2700874:ca985e72-99fe-460a-a319-2eb2baa5f41b", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Co/5/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/5/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c4b57bd-57fa-48a8-91ec-04f1f2700874:ca985e72-99fe-460a-a319-2eb2baa5f41b"}, {"guid": "eb5c7113-5d4c-4d14-a882-4a0d19a0f331:24c6db06-5f51-401d-b8d4-59a53077e63d", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Co/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/21/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb5c7113-5d4c-4d14-a882-4a0d19a0f331:24c6db06-5f51-401d-b8d4-59a53077e63d"}, {"guid": "7b43bb11-da28-473c-bf0a-b80f97585d5e:f9c7e7fd-cc4e-4a9a-98f0-073ff205156a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7511215732.1", "spisova_znacka": "1Co/21/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/21/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7511215732.1"}, {"guid": "cd4c0e36-c0e7-4938-ac0e-61edfce6897e:a1dca49b-2ec2-48a2-96da-d15103623dc7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7907200734.1", "spisova_znacka": "1Co/35/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/35/2012 z 27. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7907200734.1"}, {"guid": "46eb8d4d-882b-435c-8b5a-159724a0f80b:d3060ed6-bf11-41df-92f2-ab1a54b464ef", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:6123315951.4", "spisova_znacka": "23Cb/67/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/67/2023 z 22. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:6123315951.4"}], "citovane_v": []}