{"guid": "36f359cf-6310-4cc7-bb10-112c36218ed7:0b8d0bab-8d57-4073-90ed-ea932f6d2e01", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123260588.2", "spisova_znacka": "5Cob/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/30/2025 z 30. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2025, sp. zn. 5Cob/30/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123260588.2", "identifikacne_cislo": "6123260588", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b8d0bab-8d57-4073-90ed-ea932f6d2e01", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123260588.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123260588.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123260588.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/30/2025\n6123260588\n30. 10. 2025\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123260588.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek\nsenátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: ANDALEX\nREALITY, s.r.o., so sídlom Tehelná 42, Dunajská Lužná, IČO: 35 819 731, zastúpeného: JUDr. Slávo\nUhrina, advokát, so sídlom Švabinského 19, Bratislava, IČO: 30 816 483, proti žalovanému: EMEL\nBRATISLAVA, s.r.o., so sídlom Švabinského 21, Bratislava, IČO: 31 390 633, zastúpenému: ADVOKATS, spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom Konventná 9, Bratislava, IČO: 35 948 540, o zaplatenie\n6.666,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.\nk. B5-29Cb/30/2023 - 126 zo dňa 10.06.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. B5-29Cb/30/2023\n- 204 zo dňa 21.01.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave I. výrok rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cb/30/2023 - 126\nzo dňa 10.06.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. B5-29Cb/30/2023 - 204 zo dňa 21.01.2025 p\no t v r d z u j e v časti o zaplatenie sumy 3.176,86 € a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 2.939, 24 €\ntitulom nákladov za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 2019 ako aj v časti celého príslušenstva\nz uplatnenej istiny zrušuje a vec v zrušenej časti vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nII. Krajský súd v Bratislave III. výrok rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cb/30/2023 - 126\nzo dňa 10.06.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. B5-29Cb/30/2023 - 204 zo dňa 21.01.2025\nzrušuje a vec v tejto časti vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 6.116,10 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8% od 01.07.2020 do zaplatenia,\na to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím\nvýrokom žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu vo výške 83,50% s tým, že o ich výške\nrozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví tohto\nrozhodnutia špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradeného ročného vyúčtovania za rok\n2019 a príspevku do Fondu prevádzky údržby a opráv podľa zmluvy o výkone správy.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk\nodôvodnil nasledovne:\n„51. Na začiatku samotného odôvodnenia svojho rozhodnutia sa súd zaoberal tvrdením žalovaného,\nže právne vzťahy medzi správcom a právnickou osobou sú spotrebiteľskými právnymi vzťahmi na\nzáklade uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR č.k. 1VCdo/5/2019 zo dňa 28. 04. 2021, kde\nsa konštatuje, že „Pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa §\n8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavretej medzi správcovskou\n\nspoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby.“. Uvedený\nprávny názor Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spĺňa v zmysle článku 4 ods.\n2 C.s.p. terminus technicus, označený ako „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“.\nCivilný sporových poriadok však dáva súdu prvej inštancie možnosť odkloniť sa od takejto ustálenej\nrozhodovacej praxe, pričom takýto odklon v zmysle ust. § 220 ods. 3 C.s.p. musí obsahovať aj dôkladne\nodôvodnenie tohto odklonu. Súd preto svoj odklon od uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších\nsúdnych autorít odôvodňuje tým, že v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľom\nfyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Analogicky možno za fyzickú osobu doplniť aj\nprávnickú osobu, teda potom spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, pokiaľ v priamej súvislosti s\ndotknutým právnym alebo záväzkových vzťahom nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo\npodnikateľskej činnosti, teda uzavrela zmluvu, ktorá sa netýkala predmetu je podnikania. Ak teda\nprávnická osoba uzavrie zmluvu, ktorá sa netýka jej podnikateľskej činnosti v zmysle ust. § 2 ods. 2\npísm. a/ Obchodného zákonníka môže byť spotrebiteľom, alebo naopak, ak uzavrie právnická osoba\ntakúto zmluvu a predmet tejto zmluvy sa týka jej podnikateľskej činnosti podľa ust. § 2 ods. 2 písm.\na/ Obchodného zákonníka, nemôže byť spotrebiteľom s ohľadom na ust. § 52 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka a ust. § 2 ods. 2 písm. a/ a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd považoval v predmetnom\nspore postavenie žalovaného ako zmluvnej strany zmluvy o výkone správy so žalobcom ako postavenie\npodnikateľa, teda nakoľko v predmetnom nebytovom priestore žalovaný vykonáva predmet svojho\npodnikania, predmetná zmluva o výkone správy sa týka jeho podnikateľskej činnosti podľa ust. § 2 ods.\n2 písm. a/ Obchodného zákonníka, a preto nemožno na žalovaného v priamej súvislosti s uzavretím\ntejto zmluvy (a teda predmetného sporu) hľadieť ako na spotrebiteľa. Uvedenému právnemu záveru\nsúdu zodpovedalo aj ust. § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol zrušený\nzákonom č. 108/2024 Z.z. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval žalovaného za spotrebiteľa, takže\nna záväzkový vzťah strán sporu aplikoval prednostne ustanovenia Obchodného zákonníka ako tzv. lex\ngeneralis.\n52. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra\nspoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase\nuzavretia predmetnej zmluvy o výkone správy zo dňa 01. 04. 2006 medzi stranami sporu boli obe\nzmluvné strany podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné\nspoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku\nsporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal\nich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako bolo uvedené v\npredchádzajúcom odseku tohto rozsudku, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka,\npodľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné\nustanovenia predmetnej zmluvy o výkone správy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje\nprávny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto\nzmluvy. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti nepomenovanej zmluvy,\nna tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu nepomenovanej zmluvy podľa\nust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a za použitia ust. § 1 Obchodného zákonníka a ust. § 1\nObčianskeho zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka,\nriešia sa podľa predpisov občianskeho práva, najmä Občianskeho zákonníka a vzhľadom na povahu\nzmluvy o výkone správy zo dňa 01. 04. 2006 aj podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov.\n53. Súd mal z vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi a zhodnými tvrdeniami strán\nsporu podľa ust. § 151 C.s.p. za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nebytového priestoru\nč. X-XX s vchodom na Š. H.. XX v V. v bytovom dome súp.č. XXXX na Š. H.. XX,XX,XX a XX v V., ktorý\nje vedený na Liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. V.-P.R.. Vlastníci bytov a nebytových priestorov vrátane\nžalovaného v predmetnom bytovom dome sú podľa čl. VI zmluvy o výkone správy zo dňa 01. 04. 2006\npovinní mesačne vopred spolu s preddavkom do Fondu prevádzky, údržby a opráv uhrádzať aj úhrady\nza plnenia za dodávku rôznych služieb, spojených s užívaním nehnuteľnosti. Výška preddavku do Fondu\nprevádzky, údržby a opráv v dome je uvedená v čl. III zmluvy o výkone správy na sumu Sk 0,30 eura/1\nm2 plochy bytu alebo nebytového priestoru. Žalobca ako správca predmetného bytového domu vykonal\npre žalovaného ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti. Išlo o\ndodávku tepla, teplej a studenej vody, vodné, stočné, odvoz a likvidáciu odpadu, čistenie prístupových\nchodníkov, dvora a kontajnerových stojísk vrátane zimnej služby, domovnícke činnosti, poistenie domu,\nbankové poplatky a odmeny za správu tak, ako boli špecifikované v ročnom Vyúčtovaní za rok 2019.\nŽalovaný neuhradil za svoj nebytový priestor ročné Vyúčtovanie za rok 2019 v sume 4 688,67 eura za\n\nplnenia a v sume 1 977,80 eura za príspevok do Fondu prevádzky údržby a opráv, spolu sumu vo výške\n6 666,47 eura za rok 2019.\n54. Nárok žalobcu vo výške 6 666,47 eura pozostával z dvoch častí, a to: - vo výške 1 977,80 eura za\npríspevok do Fondu prevádzky, údržby a opráv, a - vo výške 4 688,67 eura za služby spojené s užívaním\nnehnuteľnosti.\nNárok žalobcu za príspevok do Fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 1 977,80 eura\n55. V zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa 01. 04. 2006, ktorá bola súdu predložená a ktorú\nžalovaný nesporoval mal súd preukázané, že v jej čl. III. si zmluvné strany dohodli, že „Výška preddavku\ndo fondu je vzhľadom na novú stavbu domu pri uzavretí tejto zmluvy vo výške 9 Sk za 1 m2 bytu alebo\nnebytového priestoru mesačne.“. Uvedené znamená, že v prípade žalovaného predstavovala výška\npreddavku do Fondu prevádzky, údržby a opráv mesačne 0,30 eura/1 m2 (9,- Sk = 0,30 eura) plochy jeho\nnebytového priestoru. Podľa Vyúčtovania nákladov za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného,\nstočného a ostatných platieb za rok 2019 bola plocha nebytového priestoru vlastneného žalovaným v\nrozsahu 544,26 m2, čo znamená, že pre účely výpočtu preddavku do Fondu prevádzky, údržby a opráv\nbol žalovaný povinný mesačne platiť sumu 163,50 eura (545 m2 x 0,30 eura = 163,50 eura), takže ročne\ntáto platba z dôvodu preddavkov do Fondu prevádzky, údržby a opráv predstavovala sumu 262,08 eura\n(163,50 eura x 12 mesiacov = 1 962,- eura). Žalobca si titulom ročnej platby preddavkov do Fondu\nprevádzky, údržby a opráv za rok 2019 uplatnil sumu 1 977,80 eura. Súd preto nárok žalobcu na rozdiel\nmedzi ním požadovanou výškou preddavku do Fondu prevádzky, údržby a opráv na rok 2019 a výškou,\nktorá jednoznačne vyplývala z vykonaného dokazovania zamietol ako nedôvodne uplatnený (uplatnená\nsuma 1 977,80 - priznaná suma 1 962,- eura = nedôvodne uplatnená a teda súdom nepriznaná suma\n15,80 eura).\nNárok žalobcu za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti vo výške 4 688,67 eura\n56. Prvá časť tohto druhého žalobcovho nároku predstavovala odmenu správcu za výkon správy v\nzmysle čl. III. uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa 01. 04. 2006, kde si zmluvné strany dohodli,\nže „Správca má nárok na mesačnú odmenu za výkon správy za každý byt a nebytový priestor\nvo výške 2/100 priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky podľa\nzistení Štatistického úradu Slovenskej republiky.“. Nakoľko priemerná mesačná mzda zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky podľa zistení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2019\npredstavovala sumu 1 092,- eura, mal žalobca ako správca v zmysle uvedeného zmluvného dojednania\nnárok na mesačnú odmenu vo výške 21,84 eura (2/100 x 1 092,- eura = 21,84 eura), takže ročne táto\nplatba z dôvodu odmeny za výkon správy predstavovala sumu 262,08 eura (21,84 eura x 12 mesiacov\n= 262,08 eura). Žalobca si titulom ročnej odmeny správcu za výkon správy za rok 2019 uplatnil sumu\n796,65 eura s uvedením, že medzičasom si zmluvné strany zmenili pôvodne dohodnutú výšku tejto\nodmeny správcu za výkon správy na uplatnenú sumu 796,65 eura. Aj keď bola predmetná zmluva o\nvýkone správy uzavretá v písomnej forme, neobsahovala ustanovenie, že sa môže meniť iba dohodou\nstrán v písomnej forme, takže v zmysle ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka sa takáto písomná\nzmluva mohla meniť aj ústne. Žalobca však súdu žiadnym dôkazom nepreukázal ústnu dohodu o\nzvýšení výšky pôvodne dohodnutej odmeny správcu za výkon správy, takže súd mal pri riešení tejto časti\nžalobného nároku za to, že platí jednoznačne preukázaná dohodnutá výška tejto odmeny správcu za\nvýkon správy tak, ako je uvedená vyššie (2/100 x 1 092,- eura = 21,84 eura x 12 mesiacov = 262,08 eura).\nSúd preto nárok žalobcu na rozdiel medzi ním požadovanou výškou odmeny správcu za výkon správy\nna rok 2019 a výškou, ktorá jednoznačne vyplývala z vykonaného dokazovania zamietol ako nedôvodne\nuplatnený (uplatnená suma 796,65 eura - priznaná suma 262,08 eura = nedôvodne uplatnená a teda\nsúdom nepriznaná suma 534,57 eura).\n57. Druhá časť tohto druhého žalobcovho nároku predstavovala zaplatenie služieb spojených s užívaním\nnebytového priestoru v zmysle čl. III. uzavretej zmluvy o výkone správy zo dňa 01. 04. 2006, a to za\ndodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného, stočného, odvoz a likvidáciu odpadu, poistenie majetku,\nzrážkovú vodu a bankové poplatky za účet žalovaného takto:\n- za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 2019 vo výške 2 939,24 eura,\n- za studenú vody, vodné a stočné za rok 2019 vo výške 367,60 eura,\n- za odvoz a likvidáciu odpadu za rok 2019 vo výške 271,63 eura,\n- za poistenie majetku za rok 2019 vo výške 169,10 eura,\n- za zrážkovú vodu za rok 2019 vo výške 47,09 eura,\n- za bankové poplatky za účet žalovaného za rok 2019 vo výške 97,36 eura.\nŽalovaný v konaní namietal, že „žalobca nepreukázal dôvodnosť výšky jednotlivých položiek vo\nVyúčtovaní nákladov za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného, stočného a ostatných platieb\nza rok 2019, najmä že žalobca neodôvodnil výšku sumy za odvoz a likvidáciu odpadu a takisto za\n\ndodávku tepla a teplej úžitkovej vody, nakoľko žalovaný za rok 2019 neodoberal žiadne teplo“. K tvrdeniu\nžalovaného ohľadom jeho odpojenia od vykurovacej sústavy domu súd uvádza, že žalovaný v konaní\nnepreukázal, charakteristiku takéhoto odpojenia. Žalovaný nepreukázal, že by tak urobil so súhlasom\nostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a po oznámení a schválení príslušným stavebným úradom.\nRozvod tepla v dome predstavuje podľa skutočností známych súdu pri jeho rozhodovacej činnosti\njeden celok, pokiaľ stavebný úrad nerozhodne inak, pretože pokiaľ je vlastník bytu alebo nebytového\npriestoru zapojený do existujúcej vykurovacej sústavy, nemôže si bez súhlasu ostatných vlastníkov\nzriadiť odberné miesto, pričom na zriadenie samostatného odberného miesta okrem súhlasu vlastníkov\npotrebuje mať uzavretú samostatnú zmluvy s dodávateľom tepla a mať vlastnú tepelnú prípojku a\nak sa zasahuje do tepelnotechnickej sústavy v rámci domu, musí byť takýto zásah koordinovaný,\naby po tomto zásahu bola sústava v rovnováhe, pretože inak môžu byt niektoré byty nedokurované\na niektoré prekurované, preto treba po takomto zásahu do tepelnotechnickej sústavy túto sústavu\ndoregulovať. Na základe uvedeného teda môže prísť k odpojeniu bytu alebo nebytového priestoru od\nspoločných rozvodov ÚK v bytovom dome len vtedy, ak je tento postup v zmysle riadne a platne uzavretej\nzmluvy o spoločenstve a ust. § 14b ods. 1 písm. m) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov vopred odsúhlasený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome. Potreba takéhoto súhlasu vyplývala aj zo znenia zákona č.\n182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 31. 10. 2018 v čase vykonania\nprípadného odpojenia nebytového priestoru žalovaným. K prijatiu takéhoto rozhodnutia vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome v prípade odpojenia nebytového priestoru žalovaného od\nspoločných rozvodov ÚK nikdy neprišlo, resp. žalovaný o takomto niečom nepredložil žiaden relevantný\ndôkaz. Ak teda žalovaný v rozpore s uvedeným vykonal odpojenie od rozvodu tepla, uvedeným konaním\nporušil nielen zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale aj ust. § 22 ods.\n3 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2017. Odpojenie\nbytu či nebytového priestoru od ÚK, a teda dodávok tepla predstavuje zmenu v spôsobe užívania\nbytového domu i nebytového priestoru, a teda na takýto zásah je potrebný okrem rozhodnutia vlastníkov\naj súhlas príslušného stavebného úradu, čo na základe vyššie uvedeného potvrdzuje aj rozhodnutie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoCsp/25/2022 zo dňa 24. 11. 2022. Nebytový priestor je\nz technického hľadiska nevyhnutne súčasťou jednej vykurovacej sústavy, nemá zriadenú samostatnú\ntepelnú prípojku ani odberné miesto, čiže je stále súčasťou jedného konštrukčného celku (bytového\ndomu). Uvedený záver platí aj s prihliadnutím na fakt, že jediné odberné miesto pre celý bytový dom\nje v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike zriadené v nebytovom priestore, čiže prívod\ntepla a rozvody ÚK vedúce aj do bytov prechádzajú z časti aj cez nebytový priestor, čo znamená, že\nteplo prichádzajúce do bytového domu ide do odberného miesta a až následne sa distribuuje do bytov a\ndo nebytového priestoru. Každé jedno odpojenie bytu či nebytového priestoru zo spoločnej vykurovacej\nsústavy narušuje v zmysle vyššie uvedeného tepelnú rovnováhu medzi jednotlivými bytmi a nebytovými\npriestormi, hydraulickú stabilitu vykurovacej sústavy a spôsobuje nárast ceny tepla (jej fixnej zložky) pre\nneodpojené byty. Nie je pritom podstatné, že rozvod tepla v nebytovom priestore využíva len žalovaný\na tento nie je určený na spoločné užívanie všetkých vlastníkov a teda, že nejde o spoločný vykurovací\nrozvod. Pokiaľ rozvody tepla v bytovom dome slúžia na vykurovanie nebytového priestoru ako stavebnej\nsúčasti domu (a rovnako tak aj rozvody určené pre vykurovanie bytov) je nepochybné, že je splnená\ndikcia zákona, podľa ktorej ide o spoločné zariadenia, ktoré slúžia celému domu. V bytovom dome,\nktorý obsahuje rôzne spoločné časti a spoločné zariadenia je zrejmé, že určité spoločné časti domu\n(balkóny, lodžie, terasy, strecha, alebo schodiská či iné priestory nachádzajúce sa vo viacvchodových\ndomoch) budú reálne užívať len niektorí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí k týmto majú\nbezprostredne prístup (napr. zo stavebno-technického určenia), čo však nevylučuje, že ide o spoločné\nčasti a zariadenia vo vlastníctve všetkých vlastníkov v zmysle ust. § 13 a § 19 zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v prípade\nrozvodov ÚK v nebytovom priestore nemalo ísť o spoločné zariadenie bytového domu v spoluvlastníctve\nvšetkých vlastníkov ostatných bytov, ale išlo o jeho výlučné vlastníctvo. Samotné odpojenie nebytového\npriestoru sa premieta do nákladov každého vlastníka bytu bytového domu tým, že konečná cena\nza teplo premietnutá do vyúčtovaných nákladov na vykurovanie sa pre každého vlastníka bytu zvýši\noproti stavu pred odpojením nebytového priestoru. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno,\nkeďže nepredložil žiadne doklady, ktoré by ho k zmene užívania nebytového priestoru oprávňovali. Je\nteda nepochybné, že uvedeným konaním žalovaného (odpojenie nebytového priestoru od spoločných\nrozvodov ÚK v bytovom dome) prišlo k jeho protiprávnemu konaniu, tento zásah do spoločných rozvodov\nÚK v bytovom dome bol svojvoľný, keďže nebol vopred odsúhlasený nadpolovičnou väčšinou hlasov\nvšetkých vlastníkov, bola ním narušená predtým hydraulicky vyregulovaná tepelná ústava v bytovom\n\ndome bez toho, aby žalovaný po tomto zásahu zabezpečil opätovné vyregulovanie tepelnej sústavy v\nbytovom dome a tým došlo k negatívnemu dopadu do majetkovej sféry ostatných vlastníkov bytov v\nbytovom dome. Uvedené závery súdu podľa jeho názoru potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, napr.\nrozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co 368/2011 zo 13. 02. 2014 či rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 6Co 40/2009 zo dňa 03. 12. 2012. Súd sa pri posudzovaní otázky spôsobu\nrozpočítavania nákladov na dodané teplo priklonil k tvrdeniam žalobcu, ktoré reagovalo na vyhlášky\nč. 630/2005 Z.z. a vyhlášky č. 240/2016 Z.z. (pričom od 01. 01. 2023 ide o vyhlášku č. 503/2022\nZ.z.). Podľa týchto vyhlášok sa totižto neaplikuje spôsob rozpočítania nákladov na dodané teplo podľa\nmetódy tzv. dennostupňov, ale výlučne podľa spôsobov uvedených v uvedených vyhláškach. Celková\nspotreba tepla na vykurovanie bytového domu nezávisí len od vonkajšej teploty vzduchu, ale aj od\nsprávania samotných vlastníkov (koľko kúria), veternosti, či je dom dostatočne tepelne izolovaný, či\nje hydraulicky vyregulovaná vykurovacia sústava ako aj od výpočtu regulačného príkonu. Z hľadiska\nvýpočtu regulačného príkonu dodávateľa tepla podľa ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 248/2016 Z.z. účinnej\ndo 31. 12. 2022 má na výslednú cenu tepla najvýraznejší vplyv spotreba celého bytového domu spred 2\nrokov. To znamená, že vlastníci bytového domu boli povinní uhradiť cenu za dodané a dodávateľom tepla\nvyúčtované teplo v rokoch 2018 a 2019 bez ohľadu na to, či došlo k odpojeniu nebytového priestoru.\nFixnú zložku ceny tepla, ktorá je daná regulačným príkonom totiž musí odberateľ uhradiť dodávateľovi\ntepla bez ohľadu na počet od CZT odpojených bytov či nebytových priestorov, teda musia ju zaplatiť aj\nod CZT legálne odpojení vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalovaný však nebytový priestor od ÚK\nv bytovom dome odpojil nelegálne, a preto musí naďalej platiť vyúčtované náklady na teplo. Z uvedenej\nprávnej úpravy vyplýva, že na výpočet ceny tepla pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov je\nrelevantné výlučne množstvo skutočne dodaného tepla do odberného miesta (t.j. bytového domu) podľa\nurčeného meradla umiestneného spravidla na tzv. päte domu. Toto teplo sa následne podľa pravidiel\nrozpočítavania podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. a neskôr ust. § 7 vyhlášky č. 240/2016\nZ.z.) rozpočíta na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z čoho vyplýva, že je vylúčené,\naby množstvo skutočne dodaného a nameraného tepla do bytového domu nebolo do niektorého z bytov\nči nebytových priestorov dodané s poukazom na údajnú objektívnu technickú nemožnosť ako účelovo\ntvrdil žalovaný. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav nebytový priestor nemožno považovať\nza individuálne vykurovaný, nakoľko odpojenie od rozvodov ÚK bolo vykonané nelegálne, teda bez\nvydania rozhodnutia o zmene v užívaní stavby a príslušný stavebný úrad vyzval žalovaného uviesť túto\nneoprávnenú stavebnú úpravu do pôvodného stavu, resp. ju dodatočne zlegalizovať (k čomu podľa\nvýsledkov v konaní zo strany žalovaného neprišlo) a cez nebytový priestor jednoznačne prechádzajú\nspoločné rozvody tepla, ktoré tvoria súčasť vykurovacej sústavy bytového domu v zmysle ust. § 2 ods. 5\nzákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré nie sú vo výlučnom vlastníctve\nžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd obrane žalovaného, že nakoľko sa odpojil od vykurovania, nie je\npovinný zaň platiť ako nedôvodnej nevyhovel.\n58. Nakoľko všetky ostatné položky, uvedené vo Vyúčtovaní nákladov za dodávku tepla, teplej úžitkovej\nvody, vodného, stočného a ostatných platieb za rok 2019 boli žalovaným spochybnené, a to najmä\nnáklady na odvoz a likvidáciu odpadu, pričom žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôkaz, pre ktorý\nby dané výpočty nemali byť žalobcom uplatnené správne, sa súd priklonil k tvrdeniam žalobcu v\njeho reakcii na Reklamáciu žalovaného predmetného vyúčtovania, kde žalobca uviedol, že náklady na\nodvoz a likvidáciu odpadu boli vypočítané rovnako ako v roku 2018, pričom celkový náklad vo výške\n3 450,72 eura bol rozdelený podľa spôsobu užívania na 3 092,12 eura podiel na bytovú budovu Š.X.\nXX - XX a sumu 354,30 eura ako podiel na nebytovú budovu. V nebytovej budove sa náklad rozdelil\npomerne medzi administratívne priestory podľa počtu osobomesiacov, pričom u žalovaného išlo 23\nosôb. V bytovej budove pri počte 116,33 osôb bol priemerný ročný náklad na jednu osobu 26,66 eura\na v nebytovej budove pri počte 30 osôb, v ktorej sa nachádzal aj nebytový priestor žalovaného, bol\nnáklad na jednu osobu ročne vo výške 11,95 eura, takže v prípade žalovaného išlo pri počte 23 osôb\no sumu 271,63 eura. Uvedený výpočet zodpovedá skutočnostiam súdu známym pri jeho rozhodovacej\nčinnosti, pričom žalovaný nepreukázal súdu žiadnym hodnoverným dôkazom, že by uvedené počty\nzamestnancov alebo uvádzané sumy neboli reálne a skutočné. Na základe uvedeného súd v tejto\nzostávajúcej časti žalobného nároku ho ako dôvodne uplatnený priznal a naopak, obranu žalovaného\nv tejto časti považoval za nedôvodnú.\n59. Nakoľko súd so žalobcom celkovo uplatnenej sumy 6 666,47 eura nepriznal žalobcovi sumu 550,37\neura (534,57 eura + 15,80 eura), priznal celkovo žalobcovi nárok na zaplatenie vo výške 6 116,10 eura\na zostávajúcej časti 550,37 eura žalobu žalobcu ako nedôvodné uplatnenú v tejto časti zamietol.\n60. Pretože záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného, z ktorého vzniklo žalobcovi právo na plnenia\n(pohľadávka) a žalovanému ako dlžníkovi povinnosť splniť záväzok (dlh) vznikol na základe nezaplatenia\n\npeňažného dlhu (predstavujúceho povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi nedoplatok na vyúčtovaní\nslužieb za rok 2019) ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného stanovenej osobitným zákonom\nč. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čím sa žalovaný dostal do omeškania s\nplnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie sumy za\nvopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a §\n369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej\nsumy od 01. 07. 2020 (deň nasledujúci po uplynutí mesiaca od doručenia Vyúčtovania nákladov za\ndodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného, stočného a ostatných platieb za rok 2019). K prvému dňu\nomeškania žalovaného (tzn. ku dňu 01. 07. 2020) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej\nbanky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie\nako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi právo na úroky\nz omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.\n...\n64. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania v\nplnej výške priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že jeho nárok\nvypočítal tak, že najprv zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní, ktorý bol 83,50 % (sumu úspechu\nodpočítal od sumy neúspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH je 91,75 % - NEÚSPECH je 8,25\n% = 83,50 %) a z celkovej výšky trov konania žalobcu vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu\nžalobcu v konaní, teda 83,50 %, pričom o ich samotnej výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust.\n§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 a 8, § 269 ods. 2,\n§ 272 ods. 2, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1, § 365 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2, § 768f, § 768k ods. 2 a 3\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2,\n§ 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),\n§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“),\n§ 3 ods. 1, § 8a ods. 2, § 9 ods. 7, § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „BytZ“), § 22 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.\nz. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoTE“), § 1 ods. 1 a § 3 nariadenia vlády\nSR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013“ Z. z.“). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom\nna ustanovenie § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cb/30/2023 - 126 zo dňa 10.06.2024\npodal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho prvého a tretieho výroku.\nOdvolacie dôvody vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a) /nesplnené procesné podmienky/, písm.\nb) /nesprávny procesný postup/, písm. d) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a\npísm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.\n6. Nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu mal spočívať v nariadení pojednávania\nbezprostredne po postúpení veci upomínacím súdom, bez toho, aby súd doručil žalovanému uznesenie,\nktorým by mu umožnil sa vyjadriť k podaniu žalobcu podľa § 167 ods. 4 CSP (vyjadrenie k odporu spolu\ns návrhom na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP).\n7. Podľa žalovaného žalobca procesné pochybenie súdu využil vo svoj prospech, keď krátko pred\nnariadením pojednávania, ako aj v jeho priebehu, predložil ďalšie dôkazy a tvrdenia, ktoré však s\nprejednávanou vecou nijako nesúviseli. V reakcii na vzniknutú procesnú situáciu žalovaný navrhol\naplikáciu sudcovskej koncentrácie konania (ktorú súd akceptoval Oznámením zo dňa 25.04.2024),\nnakoľko bolo evidentné, že skutkovými tvrdeniami a dôkazmi žalobca disponoval už vo fáze podania\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu. Z tohto dôvodu sa žalovaný ďalej nevyjadroval, čo však\nneznamená, že s dotknutými skutkovými tvrdeniami žalobcu súhlasil.\n8. Takýmto postupom súdu bolo žalovanej strane znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom uvedené zakladá aj naplnenie\nďalších v rade menovaných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) /nesplnenie procesných\npodmienok/ a d) /iná vada konania/ CSP.\n9. K námietke nesprávnych skutkových zistení:\n10. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný reklamoval vyúčtovanie úhrad\nza poskytnuté plnenia (dodávku tepla) a dospel k mylnému záveru, že žalovaný „sa odpojil od\nvykurovania“. Už zo samotnej reklamácie je zrejmé, že žalovaného od dodávok tepla odpojil práve\n\nžalobca, a to uzatváracím ventilom na strane dodávateľa. Táto skutočnosť je aj predmetom dokazovania\nv spore vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 80Cb/61/2023, v ktorom žalovaný ako\ndôkaz navrhol vykonanie obhliadky súdom na mieste samom a spochybnil tvrdenie žalobcu ohľadne\npredloženia kolaudačného rozhodnutia vo veci tepelného čerpadla.\n11. Žalovaný preto zastával názor, že absencia výzvy na podanie vyjadrenia v zmysle § 167 CSP spolu\ns akceptáciou prezentovaných tvrdení žalobcu na strane súdu (odpojenie od dodávok tepla priamo\nžalovaným), viedla k nesprávnym skutkovým zisteniam súdu.\n12. K záverečnej reči žalobcu dodal, že majiteľkou pozemku, na ktorom bola dočasná vodná\nstavba postavená, je jediná konateľka a spoločníčka žalobcu U.. H., pričom stavba čerpacej a\nvsakovacej studne pre tepelné čerpadlo bola povolená rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-BA-OSZP3-2016/6501/SOJ/V-5440 zo dňa 29.06.2016. Nakoľko\nsa od 30.06.2017 stavba nepoužívala, bola odstránená v súlade s rozhodnutím úradu č. OU-BAOSZP3-2018/53303/SOJ/V-6172 zo dňa 04.06.2018.\n13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd nemal na tieto ničím nepodložené tvrdenia žalobcu prihliadať.\nRovnako súd neskúmal a ani nemohol preskúmať dôvodnosť jednotlivých častí nároku žalobcu (s\nvýnimkou príspevku do fondu opráv a odmeny správcu), nakoľko jednotlivé vyúčtované sumy žalobca\nžiadnym listinným dôkazom nepreukázal, pričom vychádzal len so samotného vyúčtovania.\n14. S poukazom na prejednaciu zásadu a povinnosť tvrdenia spojenú s dôkazným bremenom, žalovaný\ntvrdil, že žalobca si síce formálnu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 8a ods. 2 BytZ splnil, no na\npodporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné odvodiť alebo stanoviť\nvýšku jednotlivých žalobou uplatnených finančných nárokov. Odôvodenie žalovaného nároku len z\npredloženého vyúčtovania podľa žalovaného nepostačuje, keďže žalovaný výšku tvrdeného nároku\nspochybnil, a tiež podal reklamáciu v súlade s príslušnými právnymi predpismi.\n15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:\n16. Súd mal podľa mienky žalovaného nesprávne posúdiť režim záväzkového vzťahu medzi stranami\nsporu založený Zmluvou o výkone správy v zmysle BytZ. Žalovaný tu citoval rozhodnutie Veľkého senátu\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/5/2019 zo dňa 28.04.2021, ktorý v druhom výroku vyslovil, že\n„Pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou\na vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby.“\n17. Žalovaný ďalej citoval aj bod 23 až 27 tohto rozhodnutia, dospejúc pritom k záveru, že právne vzťahy\nmedzi stranami, ktoré nie sú upravené v BytZ sa spravujú ustanoveniami OZ, pričom žalovaný požíva\nzvýšenú ochranu strany sporu (spotrebiteľa), napriek tomu, že je právnickou osobou. Taktiež poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/172/2019 zo dňa 19.08.2019: „Zmluva o výkone\nsprávy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\npredstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s konaním o ktorej sa uplatní aj režim\nustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.“\n18. Prvoinštančný súd sa odklonil od citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a svoj\nodklon náležite neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 3 CSP. Predmetné rozhodnutie žalovaný považuje za\nplne aplikovateľné na prejednávaný spor z nasledovných dôvodov:\n19. Predmetom sporu je finančný nárok žalobcu, ktorého existenciu odvodzuje od zmluvy o výkone\nsprávy uzavretej v zmysle BytZ. Sporové strany neuzavreli zmluvný vzťah v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti, nakoľko len žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom žalovaný si individuálne\nnezazmluvnil poskytovanie služieb žalobcom, ale „nútene“ pristúpil k existujúcej zmluve z dôvodu\nnadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 5 BytZ. Žalovaný zdôraznil, že akékoľvek\nindividuálne zmeny predmetnej zmluvy medzi správcom (žalobcom) a vlastníkom bez príslušných\nsúhlasov predpísaného počtu ostatných vlastníkov nie sú možné.\n20. Touto skutočnosťou sa žalovaný snažil poukázať na to, že zmluva o výkone správy je zmluvou, ktorú\nuzatvárajú fyzické, ako aj právnické osoby, tvoriace nútené spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 CSP,\nresp. nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 ods. 1 CSP, a preto nie je možné, aby sa na účastníkov\njednej a tej istej zmluvy o výkone správy, aplikoval rôzny právny výklad ustanovení BytZ.\n21. Žalovaný nehnuteľnosť užíva a vlastní a zároveň v nej má zapísané sídlo právnickej osoby,\navšak v Obchodnom registri nemá v predmete podnikania zapísané ako predmety podnikania napr.:\n„Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), Prenájom nehnuteľností\nspojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“ alebo iné činnosti\n(predmety podnikania), ktoré by súviseli alebo mohli súvisieť s nehnuteľnosťou, ktorej sa týka zmluvný\nvzťah založený zmluvou o výkone správy. Samotná skutočnosť, že žalovaný využíva nehnuteľnosť na\nurčený účel a má v nej aj sídlo, nedefinuje automaticky vzťah ako zmluvný vzťah spravujúci sa ObZ („lex\n\ngeneralis“). Uvedenú možnosť ani BytZ („lex specialis“) nepripúšťa, keď v § 3 ods. 1 výslovne definuje\nObčiansky zákonník ako lex generalis, ktorým sa spravujú práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov\na nebytových priestorov.\n22. Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytuje žalovanému služby výlučne v súvislosti s vlastníctvom\nnehnuteľnosti a nie v súvislosti s podnikaním žalovaného. Vykonávanie predmetu svojho podnikania\nv nehnuteľnosti nie je podľa názoru žalovaného relevantným dôvodom na vyvodenie záveru, že\nžalovanému neprináleží postavenie spotrebiteľa a s tým spojená vyššia ochrana slabšej strany sporu.\n23. Vzhľadom k tomu, že v okolnostiach danej veci je potrebné na žalovaného hľadieť ako spotrebiteľa,\nnemožno opomenúť ustanovenie § 6 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZoUP“).\n24. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že návrh na vydanie platobného rozkazu nebol prípustný podľa\n§ 3 ods. 6 písm. a) ZoUP, nakoľko neobsahoval listiny v zmysle § 4 ods. 1 ZoUP. Napriek uvedenej\nskutočnosti upomínací súd nevyzval žalobcu na odstránenie vád podaného návrhu a platobný rozkaz\nvydal, čím porušil menované ustanovenia ZoUP a zasiahol tak do zákonom chránených práv a záujmov\nžalovaného.\n25. Záverom vyslovil nesúhlas s právnym posúdením nároku žalobcu na úroky z omeškania, ktorý\nnesúhlas odôvodnil charakterom zmluvy o výkone správy ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorá vylučuje\naplikáciu ustanovení nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.\n26. Žalovaný odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti tretieho výroku o nároku\nna náhradu trov konania, nakoľko súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a určil iný\n(nesprávny) pomer úspechu.\n27. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne\npožadoval náhradu trov prvoinštačného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n28. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 15.07.2024, v ktorom na odvolaciu\nargumentáciu žalovaného reagoval nasledovne:\n29. Za účelové a zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, že od dodávok tepla ho odpojil žalobca,\na to s poukazom na e-mailovú komunikáciu medzi konateľom žalovaného a právnym zástupcom\nžalobcu, ktorá sa týkala požiadavky žalovaného na odpojenie od dodávok tepla. Z obsahu komunikácie\nvyplýva, že správca podmienil žiadosť žalovaného na odpojenie od rozvodov tepla rozhodnutím schôdze\nvlastníkov v dome, keďže ide o zásah do spoločných častí a zariadení domu, z dôvodu ktorého mal\nžalovaný predložiť správcovi návrh dohody o odpojení od dodávok tepla. Takúto dohodu však žalovaný\nnepredložil. Ako dôkaz toho, že rozvody tepla zo strany správcu sú živé a funkčné, môže slúžiť aj údaj\nmerača tepla uvedený vo vyúčtovaní, ktorý preukazuje minimálnu dodávku tepla.\n30. S poukazom na § 14b ods. 1 BytZ žalobca zdôraznil, že spoločné rozvody vykurovania patria\nmedzi spoločné zariadenia domu, ktoré sú predmetom spoluvlastníctva všetkých vlastníkov v dome\na na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje o zásahu do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od\nspoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome. Na odpojenie od spoločných rozvodov\nvykurovania, musí podľa BytZ vlastník nehnuteľnosti získať súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých\nspoluvlastníkov.\n31. Ďalej uviedol, že aj vybudovanie individuálneho zdroja tepla je možné len na základe stavebného\npovolenia a povolenia o zmene v užívaní stavby, vydané stavebným úradom po predložení potrebných\npodkladov, technických projektov, dokumentácie a vyjadrenia dotknutých orgánov. Súčasťou technickej\ndokumentácie by malo byť taktiež technické riešenie odpojenia, hydraulické vyregulovania okruhu\na ďalšie vzťahy na pomery v celom dome. V tomto konaní sú spoluvlastníci spoločných zariadení\núčastníkmi konania a opäť majú právo sa vyjadrovať, prípadne vznášať námietky týkajúce sa\nobčianskoprávnych vzťahov. V prípade vznesenia oprávnených námietok môže ich riešenie presahovať\nrozsah právomoci stavebného úradu a pokiaľ nedôjde medzi účastníkmi konania k dohode, stavebný\núrad odkáže účastníkov na súd alebo iný príslušný orgán.\n32. Žalovaný v roku 2007 po nadobudnutí nebytového priestoru v dome realizoval bez stavebného\npovolenia stavbu studní pre tepelné čerpadlo, ako aj stavbu tepelného čerpadla, pričom obe boli až do\nroku 2013 užívané len na chladenie. Počnúc rokom 2013 žalovaný prestal odoberať teplo zo spoločných\nrozvodov a dodatočne si legalizoval stavbu studní pre tepelné čerpadlo až dočasným povolením\nOkresného úradu č. OU-BA-OSZP3-2016/6501/SOJ/V-5440 zo dňa 29.06.2016, ktoré malo platnosť do\n30.06.2017.\n33. Následne boli v predmetnej veci vydané viaceré súdne a správne rozhodnutia, ktoré riešili prevádzku\nstudní a tepelného čerpadla:\n\n- Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. k. 49C/8/2018-113 uložil žalovanému povinnosť odstrániť\nčerpaciu stavbu a vsakovaciu studňu pre tepelné čerpadlo a pozemok uviesť do pôvodného stavu,\nvypratať a odovzdať vlastníkovi;\n- Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 8Co/207/2019 - 154 zo dňa 20.07.2021 potvrdil v napadnutej\nčasti rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 49C/8/2018-113;\n- Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 6S/218/2018 zo dňa 2.12.2021 zamietol žalobu žalovaného\nvoči rozhodnutiu správnych orgánov o odstránení dočasnej stavy studní pre tepelné čerpadlo a\n- rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. k. 817/2019/10-UKSP/Br-1 z 08.01.2019 o\nnariadení odstránenia stavby technickej miestnosti (tepelného čerpadla) v hromadnej garáži na XNP Š.\nXX, V..\n34. K námietke žalovaného, v ktorej tvrdil, že žalobca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal\nvyúčtovanie jednotlivých súm, podotkol, že žalovaný vyúčtované sumy za teplo v konaní nespochybňoval\na namietal iba odber dodávok tepla a jeho odpojenie žalobcom.\n35. Nesúhlasil so záverom žalovaného o postavení spotrebiteľa a požívaní zvýšenej ochrany slabšej\nstrany sporu, poukazujúc pritom na to, že žalovaný ako podnikateľ má v nehnuteľnosti svoje sídlo, ako aj\nmiesto podnikania, pričom na spoločnej streche domu má umiestnenú aj reklamu na svoju podnikateľskú\nčinnosť.\n36. Žalovaný navyše od začiatku od správcu požadoval, aby mu ako jeho dodávateľ fakturoval nielen\nslužby spojené s užívaním domu, ale aj príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv. Potom, ako bol\nsprávca v roku 2011 upozornený na nesprávnosť postupu fakturácie dodávok služieb, žalovaný tieto\nplatby prestal uhrádzať a platil už iba náklady domu na základe právoplatného súdneho rozhodnutia.\nZo vzťahov, ktoré si strany sporu počnúc rokom 2006 medzi sebou zaviedli je zrejmé, že od počiatku\nsa obaja správali ako podnikatelia. Žalovaný v odvolaní opomenul spomenúť skutočnosť, že o výške\nindividuálnej odmeny sa so žalobcom dohodli už v roku 2006 a túto dohodu do roku 2011 aj rešpektoval.\n37. Žalobca mal za to, že pri inej dohode o výške odmeny za správu medzi konkrétnym vlastníkom\nv dome a správcom nedochádza k obchádzaniu ani zmene dohody o výkone správy, ale len k\nvyužitiu možnosti individuálnej úpravy výšky odmeny primeranej druhu a veľkosti nebytového priestoru\nžalovaného v súlade s dohodou o správe. Taký postup bytovému zákonu neodporuje a zodpovedá to aj\nprimeranému použitiu jeho ustanovení pre nebytové budovy (§ 24 BytZ) v čase vzniku právneho vzťahu.\n38. Z vyššie menovaných dôvodov žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.\n39. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný odvolacou replikou zo dňa 14.08.2024, v ktorej zotrval na\ndôvodnosti podaného odvolania a v reakcii na tvrdenia žalobcu zaujal nasledovné stanovisko.\n40. Žalovaný bol názoru, že žalobca vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nereagoval na jeho\nodvolacie námietky, iba predkladal nové argumenty a dôkazy v rozpore so zásadou sudcovskej a\nzákonnej koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 CSP. Podľa žalovaného sa jedná o neprípustné\nnovoty v odvolacom konaní.\n41. Žalovaný tvrdil, že nemá prístup do priestorov rozvodov tepla, pričom trval na tom, že na strane\ndodávateľa došlo k uzatvoreniu prívodov tepla do priestorov žalovaného, ktorý tak nemal možnosť\nodoberať teplo. Rovnako žalovaný nemá prístup do priestorov kotolne, a preto nemá možnosť preukázať\nexistenciu uzatváracieho ventilu na strane dodávateľa tepla. Na uvedenú skutočnosť žalovaný poukázal\nv priebehu prvoinštančného konania, pričom existenciu takéhoto uzatváracieho ventilu žalobca nepoprel\n(§151 ods. 1 CSP).\n42. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní rozporoval vyúčtovanie tepla a tým aj jeho cenu, a teda tvrdenie\nžalobcu v tejto veci v súvislosti s § 151 CSP je zjavne nepravdivé. Žalovaný takisto poprel tvrdenie o\nexistencii údajnej reklamy umiestnenej na spoločnej streche nehnuteľnosti, nakoľko sa opätovne jedná\no ničím nepodložené tvrdenie žalobcu.\n43. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca odvolacou duplikou zo dňa 05.09.2024, v ktorej\nzdôraznil, že nové listinné dôkazy predložil za účelom posúdenia hodnovernosti a pravdivosti tvrdení\nžalovaného, uvedených v odvolaní, pričom mnohé z nich možno takisto považovať za nové námietky\na tvrdenia o strany žalovaného. Ďalej už iba v stručnosti uviedol, že čerpadlo na dodávku tepla do\npriestorov žalovaného je zapnuté počas celého vykurovacieho obdobia, ktoré sa nachádza v rozvodni\nkúrenia a pre účely opravy, výmeny čerpadla, ako aj účely vedľa namontovaného merača tepla, sú\npred nimi a za nimi ventily, ktoré sa dajú uzavrieť. Tie však v žiadnom prípade neslúžia na odpojenie\nžalovaného od odberu tepla, ale majú výlučne prevádzkový význam a sú súčasťou projektu kúrenia,\nktorý je potvrdený stavebným úradom ako spoločný rozvod tepla. V závere vyjadrenia žalobca poprel,\nže by žalovanému nebol umožnený prístup do priestorov rozvodne a kotolne.\n\n44. V podaní zo dňa 19.11.2024 žalovaný z dôvodu novo publikovaných rozhodnutí žalovaný doplnil\nodvolacie dôvody v zmysle §365 ods. 1 písm. a), b), c) a d) v spojitosti s §366 písm. a) a d) CSP. Priložil\nk podaniu aktuálne publikovanú judikatúru vo veci posúdenia právneho režimu Zmluvy o výkone správy\nvo vzťahu k právnickej osobe a jej postavenia ako „spotrebiteľa\" a to:\n- uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021 sp. zn. 1VCdo/5/2019\n- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 5. 2024 sp. zn.: 3Ndob/117/2023\n- rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2024, sp. zn.: 7Co/126/2022\n- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2024, sp. zn.: 3Ndob/40/2023\n- oznámenie o zrušení pojednávania Mestského súdu Bratislava III vo veci sp. zn.: 80Cb/61/2023\n45. Žalovaný aj s poukazom na skôr označené rozhodnutia trval na tom, že v prejednávanej veci sa jedná\no spotrebiteľský spor. Poukazujúc na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2024,\nsp. zn.: 3Ndob/40/2023 a aktuálnu rozhodovaciu prax v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIII pod sp. zn.: B5-29Cb/30/2023 bol názoru, že v danej veci rozhodoval vo veci nepríslušný súd.\n46. Podaním zo dňa 11.06.2025 žalobca poukázal na aktuálny zápis stavby polyfunkčného objektu Š.\nH.. XX,XX,XX a XX v V. - U. Č. P. ako bytového domu, vzhľadom k tomu, že určité právne argumenty\nsúvisia s tvrdením, že stavba uvedeného polyfunkčného objektu je nebytová budova.\n47. Žalobca ako dôkaz priložil listinu, ktorou Mestská časť Petržalka v rozpore s ustanovením § 2 ods.\n1 písm. b) BytZ požiadala Okresný úrad Bratislava - oddelenie katastra o zápis polyfunkčného objektu\nako bytového domu, hoci aj z porovnania veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré presne vyjadrujú\npodlahovú plochu bytov a NP v dome, je zrejmé, že z celkovej podlahovej plochy domu je menej ako\npolovica určená na bývanie a v žiadnom prípade nemôže byť predmetný polyfunkčný objekt legálne\noznačený ako bytový dom. Žalobca sa domnieval, že dôvodom, pre ktorý Mestská časť Petržalka takto\nkonala, mohol byť záujem niektorých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, dosiahnuť zníženie dane\nz nehnuteľností, keď za byty a nebytové priestory v bytovom dome sa platia nižšie dane, ako za byty a\nnebytové priestory v nebytovej budove sadzbou dane zo stavieb.\n48. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n49. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.\n50. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie 6.666,47 eur s príslušenstvom, ktoré si od\nžalovaného uplatňoval titulom neuhradeného ročného vyúčtovania za rok 2019 a príspevku do Fondu\nprevádzky údržby a opráv podľa zmluvy o výkone správy.\n51. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného dôvodné iba v časti o zaplatenie istiny 2.939, 24\n€ titulom nákladov za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 2019, v časti celého príslušenstva\nz uplatnenej istiny a v časti trov súdneho konania. Vo zvyšnej časti istiny, t.j. v časti o zaplatenie\n3.176,86 € bez príslušenstva titulom ostatných uplatnených nárokov odvolací súd vyhodnotil odvolanie\nako nedôvodné. Odvolací súd poznamenávaná, že predmetom odvolania žalovaného nebol II. výrok\nnapadnutého rozhodnutia, ktorým bol nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny 550,37 € s príslušenstvom\nzamietnutý.\nI. Nárok na zaplatenie sumy 2.939, 24 € titulom nákladov za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za\nrok 2019, s príslušenstvom a nárok na náhradu trov súdneho konania\n52. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie 2.939, 24 € titulom nákladov za dodávku tepla a teplej úžitkovej\nvody za rok 2019 vyhodnotil odvolací súd podané odvolanie ako dôvodné.\n53. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n54. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n55. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\n\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n56. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n57. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n58. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n59. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n60. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej\ninštancie vo veci ďalej postupovať.\n61. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné\na relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov\nsa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo\nsvojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné\na jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade\naj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n62. Z napadnutého rozhodnutia v skôr označenej časti nie je podľa odvolacieho súdu zrejmé, ako\nsúd prvej inštancie vzhľadom na uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany k svojim\nzáverom dospel. Súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí dôvodnosť tohto nároku vyhodnocoval v ods.\n57 napadnutého rozhodnutia, pričom svoje závery odvodzoval z nasledujúceho:\n63. „Žalovaný v konaní namietal, že „žalobca nepreukázal dôvodnosť výšky jednotlivých položiek vo\nVyúčtovaní nákladov za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného, stočného a ostatných platieb\nza rok 2019, najmä že žalobca neodôvodnil výšku sumy za odvoz a likvidáciu odpadu a takisto za\ndodávku tepla a teplej úžitkovej vody, nakoľko žalovaný za rok 2019 neodoberal žiadne teplo“. K tvrdeniu\nžalovaného ohľadom jeho odpojenia od vykurovacej sústavy domu súd uvádza, že žalovaný v konaní\nnepreukázal, charakteristiku takéhoto odpojenia...“\n64. Teda vychádzal z toho, že žalovaný sa nezákonne odpojil od vykurovacej sústavy.\n65. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že od vykurovacej sústavy sa neodpojil on, ale že tak urobil\nžalobca.\n66. Odvolací súd ani po opakovanom preštudovaní napadnutého rozsudku nezistil, ako súd I. inštancie\ndospel k zisteniu, že sa žalovaný sám odpojil od vykurovacej sústavy, keďže k tomu skutkovému zisteniu\nchýba akákoľvek sumarizácia či už konkrétnych nesporných tvrdení niektorej procesnej strany prípadne\nzistenie z vykonaného dokazovania. Z uvedeného dôvodu je potom táto časť napadnutého rozhodnutia\nnepreskúmateľná. Odvolací súd poukazuje na to, že súd I. inštancie k dotknutému skutkovému zisteniu\nnaviazal rozhodujúcu argumentáciu, na ktorej svoje rozhodnutie v tejto časti založil. V závere ods.\n57 síce súd I. inštancie argumentoval tým, že aj pri odpojení od vykurovacej sústavy je žalovaný ako\nvlastník nebytového priestoru povinný platiť fixnú zložku tepla, avšak z jeho rozhodnutia nie je zrejmé,\naká časť v danom prípade predstavuje nárok za fixnú zložku tepla a aká časť je zvyšným nárokom. Z\nnapadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť ani to, ako súd uplatnený nárok v tejto časti vyhodnotil z\nhľadiska správnosti jeho vyčíslenia.\n\n67. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie otázky spotrebiteľského\ncharakteru prejednávaného sporu, pričom argumentoval okrem iného aj viacerými rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu SR, vrátane rozhodnutia veľkého senátu tohto súdu.\n68. Súd I. inštancie sa touto otázkou zaoberal najmä v odseku 51 napadnutého rozsudku.\n69. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov\nmusí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n70. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo.\n71. Podľa Čl. 2 ods. 3 CSP, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti\nprípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.\n72. Odklon od rozhodnutia uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR č.k. 1VCdo/5/2019 zo\ndňa 28.04.2021 súd I. inštancie odôvodňoval tým, prečo podľa jeho názoru posudzovaný vzťah nemá\nspotrebiteľský charakter. Uvedenie týchto dôvodov podľa odvolacieho súdu nie je postačujúce na riadne\nodôvodnenia odklonu. V prípade, ak by sa chcel súd I. inštancie odkloniť od ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít, je potrebné, aby podrobil skúmaniu správnosť dôvodov, na ktorých\nje príslušné rozhodnutie najvyšších súdnych autorít založené, čo súd I. inštancie v danom prípade\nnespravil. Aj tento nedostatok je dôvodom nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.\n73. Posúdenie otázky spotrebiteľského charakteru sporu malo rozhodujúci vplyv na následné posúdenie\nvýšky úrokov z omeškania, preto je aj táto časť rozhodnutia nepreskúmateľná.\n74. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov\nnepreskúmateľné v časti o zaplatenie sumy 2.939, 24 € titulom nákladov za dodávku tepla a teplej\núžitkovej vody za rok 2019, s príslušenstvom, pričom nešlo o nedostatok, ktoré by mohol odstrániť tento\nsúd pre absentujúce odôvodnenie rozhodujúcich otázok, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v príslušnom rozsahu.\n75. Tretí výrok napadnutého rozhodnutia (o nároku na náhradu trov konania) je výrokom závislým\nod meritórneho rozhodnutia (I. a II. výrok napadnutého rozhodnutia), preto bolo potrebné napadnuté\nrozhodnutie zrušiť aj v tejto časti.\n76. O vrátení veci v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rozhodol\nodvolací súd podľa § 391 ods. 1 CSP.\n77. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje\nrozhodnutie náležite odôvodniť, tak aby obsahovalo odôvodnenie všetkých rozhodujúcich otázok a\nspĺňalo tak kritériá preskúmateľnosti. Súd prvej inštancie vykoná v prípade potreby ďalšie dokazovanie\na na základe vykonaného dokazovania resp. nesporných skutkových tvrdení vyhodnotí dôvodnosť\nžalobcom uplatneného nároku. Riadne sa vysporiada aj s relevantnými námietkami účastníkov konania,\nuplatnenými v odvolacom konaní.\nII. Nárok na zaplatenie 3.176,86 € bez príslušenstva\n78. Okrem nároku, ktorý odvolací súd špecifikoval v bode I. tohto rozhodnutia bol predmetom konania\nnárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.176,86 €, ktorý pozostával z nasledujúcich nárokov:\n- 1 962,- € za príspevok do Fondu prevádzky, údržby a opráv\n- 262,08 € za odmenu správcu za výkon správy na rok 2019,\n- 367,60 € za studenú vody, vodné a stočné za rok 2019,\n- 271,63 € za odvoz a likvidáciu odpadu za rok 2019,\n- 169,10 € za poistenie majetku za rok 2019,\n- 47,09 € za zrážkovú vodu za rok 2019,\n- 97,36 € za bankové poplatky za účet žalovaného za rok 2019.\n79. Vo vzťahu k skôr špecifikovanému nároku žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal najmä\nvšetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na\nprocesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením\nvýsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým\nzáverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej\ninštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil.\nOdvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s\npoukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.\n80. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n\n81. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n82. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n83. Súd I. inštancie napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k skôr špecifikovaným čiastkovým nárokom\nodôvodnil v odsekoch 54 - 59. K záverom súdu I. inštancie žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nžiadne konkrétne námietky k označeným nárokom neuplatnil. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil\nodvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k nároku na zaplatenie istiny 3.176,86 € ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Preto odvolací súd prvý\nvýrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie istiny 3.176,86 € podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP\nako vecne správny potvrdil.\nIII.\n84. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj nasledovné odvolacie námietky žalovaného:\n85. Žalovaný namietal, že mu konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nuskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces a to z dôvodu, že žalovanému nebolo doručené uznesenie súdu, na základe ktorého by rozhodol,\nže žalovanému umožňuje, aby sa v stanovenej lehote od doručenia uznesenia písomne vyjadril k\npodaniu/vyjadreniu žalobcu, ktorý sa vyjadroval k podanému odporu žalovaného v rámci Upomínacieho\nkonania. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že namietané vyjadrenie bolo žalovanému doručené dňa\n22.05.2023 (čl. 39) spolu s upovedomením o postúpení sporu z upomínacieho súdu. Je síce pravdou, že\nžalovanému súd nedoručil uznesenie podľa § 167 ods. 4 CSP, avšak žalovanému nič nebránilo, aby sa\nk doručenému vyjadreniu žalovaného vyjadril. Z tohto dôvodu k odňatiu namietaných práv žalovaného\nnedošlo.\n86. Nedôvodnou bola aj námietka žalovaného, týkajúca sa kauzálnej nepríslušnosti konajúceho súdu.\nV prejednávanej veci upomínací súd postúpil na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní spor\nbývalému Okresnému súdu Bratislava V, kde bola vec v súlade s vtedajšou judikatúrou zapísaná do\nregistra obchodnoprávnych vecí. Z označeného súdu v dôsledku prechodu súdnictva spor prešiel na\nMestský súd Bratislava III, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.\n87. Napriek tomu, že prejednávaný spor má spotrebiteľský charakter, a súdom príslušným na\nprejednanie a rozhodnutie sporu by mal byť podľa § 12 ods. 2 CSP Mestský súd Bratislava IV nemá\nto v danom štádiu konania vplyv na príslušnosť súdu. Príslušnosť Mestského súdu Bratislava IV na\nprejednanie a rozhodnutie sporu je totiž všeobecnou miestnou príslušnosťou podľa § 12 ods. 2 CSP,\nresp. osobitnou miestnou príslušnosťou podľa § 19 CSP, ktorú je konajúci súd oprávnený podľa § 41 CSP\nskúmať iba v určitom štádiu súdneho konania, a to výlučne na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr\npri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Na neskôr uplatnenú námietku miestnej nepríslušnosti súd\nnemôže prihliadnuť.\n88. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr\npri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na\nzačiatku konania.\n89. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v\nrozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.\n90. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/30/2023", "guid": "c1df4314-939c-4185-ad6e-958d14d163ed:05613f70-19fa-4b9d-b41b-29798938bf1f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "76baae21-a750-482e-af9d-031781fb2e33:3114e973-4986-4eb6-92ab-dbc89670a2f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7214230918.1", "spisova_znacka": "8Cdo/172/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/172/2019 z 18. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7214230918.1"}, {"guid": "165d2d23-10e6-4f86-95ae-cbc7b1ab7af0:55f42610-a990-4921-908d-96abe99dca02", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/126/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/126/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/165d2d23-10e6-4f86-95ae-cbc7b1ab7af0:55f42610-a990-4921-908d-96abe99dca02"}, {"guid": "a454362d-966e-47ce-b166-341cc575ea4a:eeac88ab-c007-4415-a3d4-fb264d24d89c", "ecli": null, "spisova_znacka": "16CoCsp/25/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoCsp/25/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a454362d-966e-47ce-b166-341cc575ea4a:eeac88ab-c007-4415-a3d4-fb264d24d89c"}, {"guid": "a5d3e7ae-0863-4a2e-a61a-05c9ff58891a:275c2b34-c244-4b03-bbc1-f745b9bcd76a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1518201145.1", "spisova_znacka": "8Co/207/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/207/2019 z 19. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-07-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1518201145.1"}, {"guid": "a2f2085b-f50c-46a2-b864-5e6671858d77:88b883d6-5814-4f7e-ad5d-daf2ef6b6887", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Co/368/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/368/2011 z 13. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a2f2085b-f50c-46a2-b864-5e6671858d77:88b883d6-5814-4f7e-ad5d-daf2ef6b6887"}, {"guid": "c1df4314-939c-4185-ad6e-958d14d163ed:05613f70-19fa-4b9d-b41b-29798938bf1f", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:6123379381.4", "spisova_znacka": "29Cb/30/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/30/2023 z 20. 5. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:6123379381.4"}], "citovane_v": []}