{"guid": "1fa410e3-3ee1-42c1-8ff1-251aeb5a14a1:7c877bdc-b46b-4f86-bfbd-f08545a6e0c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1", "spisova_znacka": "3Cob/82/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/82/2025 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2025, sp. zn. 3Cob/82/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1", "identifikacne_cislo": "6123301276", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c877bdc-b46b-4f86-bfbd-f08545a6e0c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/82/2025\n6123301276\n22. 10. 2025\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu THERMOLUX, spol. s r.o.,\nPovoda 506, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 18 049 303, práv. zast. PRACHAR & PARTNERS s.r.o.,\nMedveďovej 2496/19, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55 489 427, proti žalovanému\nEURO-ŠTUKONZ a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, práv. zast. Advokátska\nkancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 30.287,64EUR s\nprísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 61Cb/28/2023-122 zo\ndňa 23.9.2024, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 61Cb/28/2023-122 zo dňa\n23.9.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 30.287,64EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 40.287,64EUR\nod 18.11.2020 do 19.11.2020, zo sumy 30.287,64EUR od 20.11.2020 do zaplatenia, zo sumy\n31.935,47EUR od 30.7.2020 do 14.8.2020, zo sumy 21.935,47EUR od 15.8.2020 do 21.9.2020, zo sumy\n10.000,- EUR od 22.9.2020 do 28.9.2020, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n21.4.2023 domáhal zaplatenia žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom neuhradenej\nfaktúry na základe Objednávky žalovaného č. LN/130/2020 zo dňa 22.4.2020 a na základe Objednávky\nžalovaného č. SK/335/2020 zo dňa 22.4.2020 (dodatok k objednávke č. LN/130/2020). Žalobca ako\nzhotoviteľ diela (a zároveň v pozícii subdodávateľa žalovaného na stavbe) vystavil žalovanému ako\nobjednávateľovi diela faktúru č. 11/2020 na sumu 41.935,47EUR a faktúru č. 15/2020 na sumu 44.885,EUR za dodanie a montáž okien, zasklených stien a dverí na stavbe Obchodný dom Družba Stará\nĽubovňa. Žalovaný vykonal 4 čiastkové úhrady faktúry č. 11/2020 a čiastočnú úhradu faktúry č. 15/2020\nv sume 10.000,-EUR. Žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 11/2021 k faktúre č. 15/2020 na sumu\n4.597,36EUR. Napriek viacerým písomným upomienkam žalobcu žalovaný sa dostal do omeškania s\nčiastočnou úhradou dlžnej sumy na základe faktúry č. 11/2020 zo dňa 15.7.2020 a so zaplatením dlžnej\nsumy 30.287,64EUR na základe faktúry č. 15/2020 zo dňa 3.11.2020.\n3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu neuznal pohľadávku žalobcu. Podľa názoru žalovaného\nžalobca v podanom návrhu nepreukázal splnenie dojednaných podmienok na vznik nároku na zaplatenie\n\nceny diela. Neúplnosť dodania diela a absenciu bezvadnosti v podstate potvrdil sám žalobca doloženým\ndobropisom č. 11/2021, ktorý dokazuje, že pôvodne si vyfakturoval neoprávnenú sumu. Bez doloženia a\npreukázania vykonania prác vrátane doloženia certifikátov o kvalite zabudovaných výrobkov nevznikol\nžalobcovi nárok na zaplatenie diela ako celku. Žalovaný vylúčil, že čiastočnou úhradou uznal aj zvyšok\npohľadávky. Žalovaný ako dôkaz predložil list žalobcu, ktorý dokazuje spornosť pohľadávok a vedenie\nmimosúdnych rokovaní.\n4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na zmluvný vzťah medzi stranami\nsporu je potrebné aplikovať ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (zmluva o dielo). Spornou nebola\nskutočnosť, že žalovaný za práce v zmysle zmluvy o dielo zaplatil žalobcovi na základe faktúry č. 11/2020\nsumu 41.935,47EUR a na základe faktúry č. 15/2020 sumu 10.000,-EUR. Sporným bolo, či je žalovaný\npovinný zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť fakturovanej ceny diela 30.287,64EUR s príslušenstvom\ns poukazom na tvrdenia žalovaného o absencii príloh faktúr v zmysle čl. 4 objednávky a či žalobca\nfakturované práce pre žalovaného aj skutočne vykonal.\n5. Súd dospel k záveru, že žalobca dielo dokončil, žalovaný si povinnosť zaplatiť celkovú cenu diela\ndoposiaľ nesplnil a s jej splnením je v omeškaní. Žalovaný nepreukázal, že by faktúru č. 15/2020\nžalobcovi ako predčasne alebo neoprávnene vystavenú vrátil, či požiadal o jej úpravu. Žalovaný ako\nobjednávateľ žalobcovi relevantným spôsobom najneskôr počas plynutia záručnej lehoty neoznámil\nvady diela a ani si neuplatnil žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa § 436, resp. § 437\nObchodného zákonníka. Keďže zo správania žalovaného v čase úhrady 10.000,-EUR nevyplynulo, že\nby zvyšok záväzku neuznal, pretože výslovne nevyhlásil, že nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť\nuznanie aj zvyšnej časti dlhu, súd ustálil, že žalovaný žalobou uplatnený nárok (neuhradený zvyšok\nfaktúry č. 15/2020) uznal v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.\n6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, a\npreto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na\nust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n7. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý\nrozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu\ntrov prvoinštančného aj odvolacieho konania; alt. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.\nOdvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. a uviedol, že zmluvné strany si\ndohodli splatnosť ceny diela odlišne od Obchodného zákonníka. Bod 4.1 objednávky výslovne uvádza\npodmienky, kedy je zhotoviteľ (žalobca) oprávnený vystaviť faktúru. Žiadnu z týchto podmienok žalobca\nnepreukázal. Vo vzťahu k čiastočnej úhrade faktúry, žalovaný touto úhradou nemal v úmysle uznať\ncelý záväzok voči žalobcovi, čo jasne vyplývalo z jeho správania počas vedenia mimosúdnych rokovaní\nso žalobcom. Poukázal na právny názor v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 23Cdo/1336/2010 v zmysle\nktorého, ak dlžník neuvedie svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky veriteľa, z takejto samotnej\nskutočnosti nemožno na účely § 407 ods.3 Obchodného zákonníka ustáliť, že uznáva celú pohľadávku\nsvojho veriteľa. Poznamenal, že ani odborná literatúra neuvádza v akom časovom horizonte musí\ndlžník vyhlásiť, že neuznáva zvyšok dlhu a to ani formu takéhoto vyhlásenia (uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/119/2020 zo dňa 26.5.2022, bod 16. odôvodnenia). Podľa žalovaného\ntakéto vyhlásenie môže byť aj konkludentné a vyvoditeľné aj z jeho správania a listinnej komunikácie\nmedzi sporovými stranami. Uviedol, že k takémuto prejavu vôle žalovaného došlo s poukazom na bod\n2. listu žalobcu zo dňa 31.5.2022, t.j. ešte pred podaním žaloby. Žalovaný v tomto smere poukázal\ntiež na rozhodovaciu prax NS SR a NS ČR. Žalovaný v súvislosti s preukázaním riadneho vykonania\ndiela uviedol, že zmluvné strany si dojednali osobitný postup podľa čl. 4 objednávky (zmluvy o dielo),\na to predložením zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach s originálnymi podpismi,\nprotokolu o odovzdaní a prevzatí prác s originálnymi podpismi, súpis vykonaných prác a dodávok\ns originálmi podpismi, kópiou objednávky podpísanej obomi zmluvnými stranami a certifikátmi alebo\nvyhláseniami o parametroch od dodávaných materiálov preukazujúcich ich kvalitu, záručné listy a\nnávody na používanie. Zároveň si mal žalobca viesť montážny denník podľa čl. 2 zmluvy o dielo. Mal tiež\nza to, že žalobca dielo nevykonal riadne z dôvodu, že žalobca doklady, ktoré by preukazovali skutočné\nvykonanie diela, a teda vznik nároku na zaplatenie ceny diela, v konaní nepredložil a ani nepreukázal.\nŽalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o údajnom neposkytnutí súčinnosti žalovaného\npri nepodpísaní súpisu prác. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa v tejto otázke nevysporiadal ani s\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré v rámci konania\n\nžalovaný poukazoval. Žalovaný preto považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nezákonné a\nnespravodlivé.\n8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil a voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu. Žalobca v reakcii na obsah odvolania žalovaného uviedol, že dielo riadne zhotovil v\nzmysle § 554 Obchodného zákonníka, ktorý´ ukladá´ zhotoviteľovi dielo vykonať riadnym ukončením a\nodovzdaním, čo potvrdil samotný žalovaný tým, že predmetné dielo vyfakturoval svojmu objednávateľovi\n(investorovi - Mestu Stará´ Ľubovňa), a ktorý od neho požaduje úhradu celej ceny za dielo (vrátane\ndiela dodaného žalobcom), a ktorý´ sám časť faktúry žalobcovi uhradil a jej obsah v tom čase žiadnym\nspôsobom nespochybňoval a nenamietal, ako aj skutočnosť, že Mesto Stará´ Ľubovňa potvrdilo, že\npočas bežnej údržby neboli zistene´ vady vyplní stavebných otvorov, a teda zˇe dielo bolo dodane´\nriadne a bez va´d. Následné uzavretie samostatnej zmluvy medzi žalobcom a Mestom Stará´ Ľubovňa,\nktoré si vybralo priamo žalobcu ako dodávateľa 3. etapy prác, ktoré bola pôvodne dojednaná medzi\nžalobcom a žalovaným v zmluve o dielo z čoho možno vyvodiť spokojnosť s doterajšími prácami a vôľu\nnadviazať priamu spoluprácu so žalobcom. Žalobca považoval žalobou uplatnený nárok za preukázaný\ntým, že úhradou časti faktúry žalovaný uznal celý záväzok, ako aj tým, že žalovaný požiadal žalobcu o\ndoručenie faktúry bez potreby doloženia súpisu prác, a teda faktúra bola vystavená v súlade s dohodou\nzmluvných strán a zmluvou o dielo. Žalovaný zmaril splnenie ním tvrdenej odkladacej podmienky\nohľadne splatnosti faktúry, čím došlo k splatnosti faktúry. Podľa žalobcu žalovaným predložený výklad\nustanovení o platobných podmienkach v zmysle cˇl. 4 zmluvy o dielo je u´cˇelovy´ a v rozpore s ďalšími\nustanoveniami zmluvy o dielo (napr. jej cˇl. 5), pričom ním dochádza k obchádzaniu účelu a predmetu\nzmluvy o dielo, takýto výklad je nesúladný s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov (§ 536\nObchodného zákonníka) a jeho aplikáciou by došlo aj k podstatnému porušeniu práva žalobcu ako\nzhotoviteľa na úhradu ceny riadne zhotoveného diela.\n9. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol, že\nžalobca vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. Tvrdenia žalobcu\npovažoval za účelové. Žalovaný od počiatku, dokonca ešte pred vyvolaním sporu, namietal vykonanie\nprác žalobcom. Vzťahy medzi žalovaným a investorom diela sú pre tento spor irelevantné z dôvodu, že\nžalobca nebol zmluvnou stranou vo vzťahu žalovaný-investor. K namietaniu vád uviedol, že namietať\nvady je možné len v prípadne vykonania a dodania diela. Nemožno zo skutočnosti, že neboli žalovaným\nreklamované vady žalobcovi usúdiť, že dielo bolo vykonané a dodané. Reklamácia vád totiž nastáva až\npo riadnom dodaní prác, túto skutočnosť však žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal.\nŽalovaný označil tvrdenia žalobcu o údajnej komunikácii ohľadom úhrady faktúr aj bez predloženia\nsúpisu prác za tendenčné a účelové. Žalovaný vykonal úhradu len tých prác, o ktorých vedel, že ich\nriadne dodal žalobca, ale to neznamená, že tým istým spôsobom sa mohol dozvedieť aj o prácach, ktoré\nžalobca nevykonal a v konaní ich vykonanie ani nepreukázal. Žalovaný namietol koncentráciu konania\na nenaplnenie dôvodov na prípustnosť novôt v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. K žalobcovej\ninterpretácii zmluvy a zásade contra proferentem žalovaný uviedol, že žalobca bol so znením zmluvy\nplne oboznámený, dokonca on podpisoval zmluvu ako prvý. Nebolo mu objektívne bránené zmluvu\npripomienkovať a zároveň nebol nijak nútený túto zmluvu podpísať.\n10. Žalobca vo svojej odvolacej duplike sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a v celom rozsahu zotrval\nna všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Vo svojej reakcii zopakoval\nním tvrdené podstatné skutočnosti k predmetu sporu. Vyvrátil tvrdenie žalovaného o rozpore s ust. §\n366 C.s.p. a poukázal na skutočnosť, že žalovaný potvrdil vyfakturovanie prác investorovi (Mesto Stara\n´ Ľubovňa) počas pojednávania v tejto veci zo dna 23.9.2024 - ako vyplývalo aj z nahrávky z uvedeného\nsúdneho pojednávania, tvoriacej súčasť súdneho spisu (cˇas 59:30 min. záznamu), a investor cenu za\ntieto práce žalovanému uhradil, pričom uviedol, zˇe investor neuhradil žalovanému iné práce, ktoré sa\nvšak žalobcu netykali (čas 59:45 min. záznamu uvedeného pojednávania), následne si investor objednal\ndodanie ďalšej fázy realizácie a u´drzˇbu dodaného diela priamo od žalobcu (so súhlasom žalovaného),\nčo potvrdzuje riadne zhotovenie diela a spokojnosť investora s dodaným dielom. Taktiež uviedol, že\nžalovaný do dnešného dňa nepreukázal alebo nezdôvodnil, ktoré práce (v hodnote 10.000,-EUR) mali\nbyť žalobcom realizovane´ a ktoré práce (v hodnote 30.287,64EUR) sú žalovaným spochybňované, a\nteda s ohľadom na konanie (resp. pasivitu) žalovaného po doručení predmetnej faktúry, kedy jej obsah\nnenamietal, ale uhradil len jej časť, boli naplnene´ kritéria´ § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka na\nuznanie zvyšku fakturovaného záväzku.\n\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2025. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu,\nodvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutého rozsudku nie je možné vyhovieť.\n12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n14. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu\na odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne\nposúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na\nne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu\nuzatvorili medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca\nbol zhotoviteľom diela a žalovaný objednávateľom diela. Zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá\nformou písomnej objednávky v znení jej dodatku na základe cenovej ponuky žalobcu. Z predložených\nlistinných dôkazov vyplýva, že žalobca realizoval dielo a na tomto základe vystavil žalovanému faktúru\nč. 11/2020 na sumu 41.935,47 EUR a faktúru č. 15/2020 na sumu 44.885,-EUR. Žalovaný zaplatil\nžalobcovi faktúru č. 11/2020 (10.000,-EUR dňa 16.7.2020, 10.000,-EUR dňa 14.8.2020, 11.935,47EUR\ndňa 21.9.2020 a 10.000,-EUR dňa 28.9.2020) a čiastočnú úhradu faktúry č. 15/2020 v sume 10.000,EUR dňa 19.11.2020. Žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 11/2021 k faktúre č. 15/2020 na\nsumu 4.597,36EUR. Napriek viacerým upomienkam žalobcu sa žalovaný zvyšnú dlžnú sumu z faktúry\nč. 11/2020 zo dňa 15.7.2020 neuhradil. Žalovaný u žalobcu práce vykonané žalobcom relevantne\nnereklamoval, faktúru č. 15/2020 mu nevrátil ani nenamietal jej obsah. Predmetom sporu zostal peňažný\nnárok vo výške 30.287,64EUR vrátane úrokov z omeškania.\n16. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým\nspôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobca predmet diela vykonal a vznikol mu nárok\nna zaplatenie ceny za vykonanie diela. V rozsahu odvolacích námietok o tom, že dielo nebolo\nvykonané riadne, nakoľko žalobca si nesplnil podmienky dojednané v bode 4.1 objednávky, odvolací\nsúd považuje za potrebné uviesť, že túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými\ndôkazmi. Žalovaný v konaní nijako nepreukázal, že faktúru č. 15/2020 žalobcovi ako predčasne\nalebo neoprávnene vystavenú vrátil, resp. počas plynutia záručnej lehoty neoznámil vady diela a\nani si neuplatnil u žalobcu žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa § 436, resp. § 437\nObchodného zákonníka. Z ustanovenia § 151 C.s.p. vyplýva, že žalovaná strana musí na účinné popretie\nskutkových tvrdení žalobcu uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Ak strana sporu neunesie bremeno\npopretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že\nskutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Odvolací súd ďalej poukazuje na pasivitu žalovaného, keď\nnepoprel tvrdenie žalobcu o tom, že investor diela (Mesto Stará Ľubovňa) kontaktoval žalobcu za\núčelom vykonávania servisu diela (bližšie bod 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd\nsa zároveň stotožnil s argumentom žalobcu uvedeným v jeho odvolacej duplike v tom rozsahu, že\nžalovaný potvrdil vyfakturovanie prác investorovi a investor cenu za tieto práce žalovanému uhradil\npočas pojednávania konaného dna 23.9.2024 (nahrávka z pojednávania, cˇas 59:30 - 59:45 min.\n\nzáznamu), čo potvrdzovalo riadne zhotovenie diela a spokojnosť investora s dodaným dielom. Obrana\nžalovaného zostala teda len v rovine tvrdení, ktoré žalovaný nepodložil žiadnymi dôkazmi, a ktorými by\nzároveň vyvrátil tvrdenie žalobcu, že dielo nebolo dokončené alebo vykazovalo vady. Vzhľadom na tieto\nskutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že žalobca\ndielo vykonal v dohodnutom rozsahu.\n17. Odvolací súd však prisvedčil odvolacej obrane žalovaného v rozsahu, že žalobca v rámci svojho\nvyjadrenia k odvolaniu žalovaného predložil aj nové dôkazy, a to list žalobcu zo dňa 20.10.2023\nadresovaný investorovi (bod 49.), ktoré však v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval, a preto\nodvolací súd tieto tzv. novoty v odvolacom konaní s poukazom na § 366 C.s.ú. a contrario nepripustil\nako prípustný prostriedok procesného útoku, keďže nedošlo k naplneniu dôvodov na ich prípustnosť v\nodvolacom konaní podľa § 366 C.s.p..\n18. K odvolacej námietke žalovaného v rozsahu, že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry č. 15/2020\nnemal v úmysle uznať celý záväzok voči žalobcovi, odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil v kontexte s\npredloženými dôkazmi a v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že čiastočná úhrada\npredmetnej faktúry zo strany žalovaného má účinky uznania dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného\nzákonníka vo vzťahu k predmetnej vystavenej faktúre a súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcom\nuplatnený nárok voči žalovanému je opodstatnený. Naopak procesná obrana žalovaného, ktorá\nspočívala v produkovaní odkazov na rozhodovaciu činnosť súdov SR a ČR neobstojí, pretože žalovaný\npo doručení predmetnej faktúry (ktorú nenamietal) vykonal jej čiastočnú úhradu a zároveň nenamietal\nu žalobcu akékoľvek vady diela, a teda ani nepreukázal, ktoré práce (zodpovedajúce čiastočnej úhrade\nvo výške 10.000,-EUR) mali byť žalobcom realizovane´ a ktoré práce (v hodnote 30.287,64EUR) boli\nspochybňované zo strany žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením\nnapadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky\nžalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.\n19. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal ani s\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré v rámci konania\nžalovaný poukazoval, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej\ninštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal\npriebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy,\nktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z\njudikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nrozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011\nzo dňa 16.11.2011).\n20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.\n21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61Cb/28/2023", "guid": "69fcfebf-45ca-42ed-8f4c-abaf0f089c83:63c699c6-1fd8-4c47-b52c-554ac041a046", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f7c339ed-1b35-487c-b945-efd54a57b03f:e28210fc-cff2-4bb2-8d38-f0b03b004847", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/119/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/119/2020 z 26. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f7c339ed-1b35-487c-b945-efd54a57b03f:e28210fc-cff2-4bb2-8d38-f0b03b004847"}], "citovane_v": []}