Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/82/2025 z 22. 10. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2025, sp. zn. 3Cob/82/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/82/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1 | 2025-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c877bdc-b46b-4f86-bfbd-f08545a6e0c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3Cob/82/2025 6123301276 22. 10. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu THERMOLUX, spol. s r.o., Povoda 506, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 18 049 303, práv. zast. PRACHAR & PARTNERS s.r.o., Medveďovej 2496/19, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55 489 427, proti žalovanému EURO-ŠTUKONZ a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, práv. zast. Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 30.287,64EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 61Cb/28/2023-122 zo dňa 23.9.2024, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 61Cb/28/2023-122 zo dňa 23.9.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.287,64EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 40.287,64EUR od 18.11.2020 do 19.11.2020, zo sumy 30.287,64EUR od 20.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 31.935,47EUR od 30.7.2020 do 14.8.2020, zo sumy 21.935,47EUR od 15.8.2020 do 21.9.2020, zo sumy 10.000,- EUR od 22.9.2020 do 28.9.2020, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.4.2023 domáhal zaplatenia žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom neuhradenej faktúry na základe Objednávky žalovaného č. LN/130/2020 zo dňa 22.4.2020 a na základe Objednávky žalovaného č. SK/335/2020 zo dňa 22.4.2020 (dodatok k objednávke č. LN/130/2020). Žalobca ako zhotoviteľ diela (a zároveň v pozícii subdodávateľa žalovaného na stavbe) vystavil žalovanému ako objednávateľovi diela faktúru č. 11/2020 na sumu 41.935,47EUR a faktúru č. 15/2020 na sumu 44.885,EUR za dodanie a montáž okien, zasklených stien a dverí na stavbe Obchodný dom Družba Stará Ľubovňa. Žalovaný vykonal 4 čiastkové úhrady faktúry č. 11/2020 a čiastočnú úhradu faktúry č. 15/2020 v sume 10.000,-EUR. Žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 11/2021 k faktúre č. 15/2020 na sumu 4.597,36EUR. Napriek viacerým písomným upomienkam žalobcu žalovaný sa dostal do omeškania s čiastočnou úhradou dlžnej sumy na základe faktúry č. 11/2020 zo dňa 15.7.2020 a so zaplatením dlžnej sumy 30.287,64EUR na základe faktúry č. 15/2020 zo dňa 3.11.2020. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu neuznal pohľadávku žalobcu. Podľa názoru žalovaného žalobca v podanom návrhu nepreukázal splnenie dojednaných podmienok na vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Neúplnosť dodania diela a absenciu bezvadnosti v podstate potvrdil sám žalobca doloženým dobropisom č. 11/2021, ktorý dokazuje, že pôvodne si vyfakturoval neoprávnenú sumu. Bez doloženia a preukázania vykonania prác vrátane doloženia certifikátov o kvalite zabudovaných výrobkov nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie diela ako celku. Žalovaný vylúčil, že čiastočnou úhradou uznal aj zvyšok pohľadávky. Žalovaný ako dôkaz predložil list žalobcu, ktorý dokazuje spornosť pohľadávok a vedenie mimosúdnych rokovaní. 4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na zmluvný vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (zmluva o dielo). Spornou nebola skutočnosť, že žalovaný za práce v zmysle zmluvy o dielo zaplatil žalobcovi na základe faktúry č. 11/2020 sumu 41.935,47EUR a na základe faktúry č. 15/2020 sumu 10.000,-EUR. Sporným bolo, či je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť fakturovanej ceny diela 30.287,64EUR s príslušenstvom s poukazom na tvrdenia žalovaného o absencii príloh faktúr v zmysle čl. 4 objednávky a či žalobca fakturované práce pre žalovaného aj skutočne vykonal. 5. Súd dospel k záveru, že žalobca dielo dokončil, žalovaný si povinnosť zaplatiť celkovú cenu diela doposiaľ nesplnil a s jej splnením je v omeškaní. Žalovaný nepreukázal, že by faktúru č. 15/2020 žalobcovi ako predčasne alebo neoprávnene vystavenú vrátil, či požiadal o jej úpravu. Žalovaný ako objednávateľ žalobcovi relevantným spôsobom najneskôr počas plynutia záručnej lehoty neoznámil vady diela a ani si neuplatnil žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa § 436, resp. § 437 Obchodného zákonníka. Keďže zo správania žalovaného v čase úhrady 10.000,-EUR nevyplynulo, že by zvyšok záväzku neuznal, pretože výslovne nevyhlásil, že nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, súd ustálil, že žalovaný žalobou uplatnený nárok (neuhradený zvyšok faktúry č. 15/2020) uznal v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania; alt. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. a uviedol, že zmluvné strany si dohodli splatnosť ceny diela odlišne od Obchodného zákonníka. Bod 4.1 objednávky výslovne uvádza podmienky, kedy je zhotoviteľ (žalobca) oprávnený vystaviť faktúru. Žiadnu z týchto podmienok žalobca nepreukázal. Vo vzťahu k čiastočnej úhrade faktúry, žalovaný touto úhradou nemal v úmysle uznať celý záväzok voči žalobcovi, čo jasne vyplývalo z jeho správania počas vedenia mimosúdnych rokovaní so žalobcom. Poukázal na právny názor v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 23Cdo/1336/2010 v zmysle ktorého, ak dlžník neuvedie svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky veriteľa, z takejto samotnej skutočnosti nemožno na účely § 407 ods.3 Obchodného zákonníka ustáliť, že uznáva celú pohľadávku svojho veriteľa. Poznamenal, že ani odborná literatúra neuvádza v akom časovom horizonte musí dlžník vyhlásiť, že neuznáva zvyšok dlhu a to ani formu takéhoto vyhlásenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/119/2020 zo dňa 26.5.2022, bod 16. odôvodnenia). Podľa žalovaného takéto vyhlásenie môže byť aj konkludentné a vyvoditeľné aj z jeho správania a listinnej komunikácie medzi sporovými stranami. Uviedol, že k takémuto prejavu vôle žalovaného došlo s poukazom na bod 2. listu žalobcu zo dňa 31.5.2022, t.j. ešte pred podaním žaloby. Žalovaný v tomto smere poukázal tiež na rozhodovaciu prax NS SR a NS ČR. Žalovaný v súvislosti s preukázaním riadneho vykonania diela uviedol, že zmluvné strany si dojednali osobitný postup podľa čl. 4 objednávky (zmluvy o dielo), a to predložením zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach s originálnymi podpismi, protokolu o odovzdaní a prevzatí prác s originálnymi podpismi, súpis vykonaných prác a dodávok s originálmi podpismi, kópiou objednávky podpísanej obomi zmluvnými stranami a certifikátmi alebo vyhláseniami o parametroch od dodávaných materiálov preukazujúcich ich kvalitu, záručné listy a návody na používanie. Zároveň si mal žalobca viesť montážny denník podľa čl. 2 zmluvy o dielo. Mal tiež za to, že žalobca dielo nevykonal riadne z dôvodu, že žalobca doklady, ktoré by preukazovali skutočné vykonanie diela, a teda vznik nároku na zaplatenie ceny diela, v konaní nepredložil a ani nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o údajnom neposkytnutí súčinnosti žalovaného pri nepodpísaní súpisu prác. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa v tejto otázke nevysporiadal ani s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré v rámci konania žalovaný poukazoval. Žalovaný preto považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nezákonné a nespravodlivé. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobca v reakcii na obsah odvolania žalovaného uviedol, že dielo riadne zhotovil v zmysle § 554 Obchodného zákonníka, ktorý´ ukladá´ zhotoviteľovi dielo vykonať riadnym ukončením a odovzdaním, čo potvrdil samotný žalovaný tým, že predmetné dielo vyfakturoval svojmu objednávateľovi (investorovi - Mestu Stará´ Ľubovňa), a ktorý od neho požaduje úhradu celej ceny za dielo (vrátane diela dodaného žalobcom), a ktorý´ sám časť faktúry žalobcovi uhradil a jej obsah v tom čase žiadnym spôsobom nespochybňoval a nenamietal, ako aj skutočnosť, že Mesto Stará´ Ľubovňa potvrdilo, že počas bežnej údržby neboli zistene´ vady vyplní stavebných otvorov, a teda zˇe dielo bolo dodane´ riadne a bez va´d. Následné uzavretie samostatnej zmluvy medzi žalobcom a Mestom Stará´ Ľubovňa, ktoré si vybralo priamo žalobcu ako dodávateľa 3. etapy prác, ktoré bola pôvodne dojednaná medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o dielo z čoho možno vyvodiť spokojnosť s doterajšími prácami a vôľu nadviazať priamu spoluprácu so žalobcom. Žalobca považoval žalobou uplatnený nárok za preukázaný tým, že úhradou časti faktúry žalovaný uznal celý záväzok, ako aj tým, že žalovaný požiadal žalobcu o doručenie faktúry bez potreby doloženia súpisu prác, a teda faktúra bola vystavená v súlade s dohodou zmluvných strán a zmluvou o dielo. Žalovaný zmaril splnenie ním tvrdenej odkladacej podmienky ohľadne splatnosti faktúry, čím došlo k splatnosti faktúry. Podľa žalobcu žalovaným predložený výklad ustanovení o platobných podmienkach v zmysle cˇl. 4 zmluvy o dielo je u´cˇelovy´ a v rozpore s ďalšími ustanoveniami zmluvy o dielo (napr. jej cˇl. 5), pričom ním dochádza k obchádzaniu účelu a predmetu zmluvy o dielo, takýto výklad je nesúladný s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov (§ 536 Obchodného zákonníka) a jeho aplikáciou by došlo aj k podstatnému porušeniu práva žalobcu ako zhotoviteľa na úhradu ceny riadne zhotoveného diela. 9. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. Tvrdenia žalobcu považoval za účelové. Žalovaný od počiatku, dokonca ešte pred vyvolaním sporu, namietal vykonanie prác žalobcom. Vzťahy medzi žalovaným a investorom diela sú pre tento spor irelevantné z dôvodu, že žalobca nebol zmluvnou stranou vo vzťahu žalovaný-investor. K namietaniu vád uviedol, že namietať vady je možné len v prípadne vykonania a dodania diela. Nemožno zo skutočnosti, že neboli žalovaným reklamované vady žalobcovi usúdiť, že dielo bolo vykonané a dodané. Reklamácia vád totiž nastáva až po riadnom dodaní prác, túto skutočnosť však žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný označil tvrdenia žalobcu o údajnej komunikácii ohľadom úhrady faktúr aj bez predloženia súpisu prác za tendenčné a účelové. Žalovaný vykonal úhradu len tých prác, o ktorých vedel, že ich riadne dodal žalobca, ale to neznamená, že tým istým spôsobom sa mohol dozvedieť aj o prácach, ktoré žalobca nevykonal a v konaní ich vykonanie ani nepreukázal. Žalovaný namietol koncentráciu konania a nenaplnenie dôvodov na prípustnosť novôt v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. K žalobcovej interpretácii zmluvy a zásade contra proferentem žalovaný uviedol, že žalobca bol so znením zmluvy plne oboznámený, dokonca on podpisoval zmluvu ako prvý. Nebolo mu objektívne bránené zmluvu pripomienkovať a zároveň nebol nijak nútený túto zmluvu podpísať. 10. Žalobca vo svojej odvolacej duplike sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a v celom rozsahu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Vo svojej reakcii zopakoval ním tvrdené podstatné skutočnosti k predmetu sporu. Vyvrátil tvrdenie žalovaného o rozpore s ust. § 366 C.s.p. a poukázal na skutočnosť, že žalovaný potvrdil vyfakturovanie prác investorovi (Mesto Stara ´ Ľubovňa) počas pojednávania v tejto veci zo dna 23.9.2024 - ako vyplývalo aj z nahrávky z uvedeného súdneho pojednávania, tvoriacej súčasť súdneho spisu (cˇas 59:30 min. záznamu), a investor cenu za tieto práce žalovanému uhradil, pričom uviedol, zˇe investor neuhradil žalovanému iné práce, ktoré sa však žalobcu netykali (čas 59:45 min. záznamu uvedeného pojednávania), následne si investor objednal dodanie ďalšej fázy realizácie a u´drzˇbu dodaného diela priamo od žalobcu (so súhlasom žalovaného), čo potvrdzuje riadne zhotovenie diela a spokojnosť investora s dodaným dielom. Taktiež uviedol, že žalovaný do dnešného dňa nepreukázal alebo nezdôvodnil, ktoré práce (v hodnote 10.000,-EUR) mali byť žalobcom realizovane´ a ktoré práce (v hodnote 30.287,64EUR) sú žalovaným spochybňované, a teda s ohľadom na konanie (resp. pasivitu) žalovaného po doručení predmetnej faktúry, kedy jej obsah nenamietal, ale uhradil len jej časť, boli naplnene´ kritéria´ § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka na uznanie zvyšku fakturovaného záväzku. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutého rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu uzatvorili medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca bol zhotoviteľom diela a žalovaný objednávateľom diela. Zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá formou písomnej objednávky v znení jej dodatku na základe cenovej ponuky žalobcu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca realizoval dielo a na tomto základe vystavil žalovanému faktúru č. 11/2020 na sumu 41.935,47 EUR a faktúru č. 15/2020 na sumu 44.885,-EUR. Žalovaný zaplatil žalobcovi faktúru č. 11/2020 (10.000,-EUR dňa 16.7.2020, 10.000,-EUR dňa 14.8.2020, 11.935,47EUR dňa 21.9.2020 a 10.000,-EUR dňa 28.9.2020) a čiastočnú úhradu faktúry č. 15/2020 v sume 10.000,EUR dňa 19.11.2020. Žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 11/2021 k faktúre č. 15/2020 na sumu 4.597,36EUR. Napriek viacerým upomienkam žalobcu sa žalovaný zvyšnú dlžnú sumu z faktúry č. 11/2020 zo dňa 15.7.2020 neuhradil. Žalovaný u žalobcu práce vykonané žalobcom relevantne nereklamoval, faktúru č. 15/2020 mu nevrátil ani nenamietal jej obsah. Predmetom sporu zostal peňažný nárok vo výške 30.287,64EUR vrátane úrokov z omeškania. 16. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobca predmet diela vykonal a vznikol mu nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela. V rozsahu odvolacích námietok o tom, že dielo nebolo vykonané riadne, nakoľko žalobca si nesplnil podmienky dojednané v bode 4.1 objednávky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými dôkazmi. Žalovaný v konaní nijako nepreukázal, že faktúru č. 15/2020 žalobcovi ako predčasne alebo neoprávnene vystavenú vrátil, resp. počas plynutia záručnej lehoty neoznámil vady diela a ani si neuplatnil u žalobcu žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa § 436, resp. § 437 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 151 C.s.p. vyplýva, že žalovaná strana musí na účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Odvolací súd ďalej poukazuje na pasivitu žalovaného, keď nepoprel tvrdenie žalobcu o tom, že investor diela (Mesto Stará Ľubovňa) kontaktoval žalobcu za účelom vykonávania servisu diela (bližšie bod 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa zároveň stotožnil s argumentom žalobcu uvedeným v jeho odvolacej duplike v tom rozsahu, že žalovaný potvrdil vyfakturovanie prác investorovi a investor cenu za tieto práce žalovanému uhradil počas pojednávania konaného dna 23.9.2024 (nahrávka z pojednávania, cˇas 59:30 - 59:45 min. záznamu), čo potvrdzovalo riadne zhotovenie diela a spokojnosť investora s dodaným dielom. Obrana žalovaného zostala teda len v rovine tvrdení, ktoré žalovaný nepodložil žiadnymi dôkazmi, a ktorými by zároveň vyvrátil tvrdenie žalobcu, že dielo nebolo dokončené alebo vykazovalo vady. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že žalobca dielo vykonal v dohodnutom rozsahu. 17. Odvolací súd však prisvedčil odvolacej obrane žalovaného v rozsahu, že žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného predložil aj nové dôkazy, a to list žalobcu zo dňa 20.10.2023 adresovaný investorovi (bod 49.), ktoré však v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval, a preto odvolací súd tieto tzv. novoty v odvolacom konaní s poukazom na § 366 C.s.ú. a contrario nepripustil ako prípustný prostriedok procesného útoku, keďže nedošlo k naplneniu dôvodov na ich prípustnosť v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p.. 18. K odvolacej námietke žalovaného v rozsahu, že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry č. 15/2020 nemal v úmysle uznať celý záväzok voči žalobcovi, odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil v kontexte s predloženými dôkazmi a v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že čiastočná úhrada predmetnej faktúry zo strany žalovaného má účinky uznania dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vo vzťahu k predmetnej vystavenej faktúre a súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému je opodstatnený. Naopak procesná obrana žalovaného, ktorá spočívala v produkovaní odkazov na rozhodovaciu činnosť súdov SR a ČR neobstojí, pretože žalovaný po doručení predmetnej faktúry (ktorú nenamietal) vykonal jej čiastočnú úhradu a zároveň nenamietal u žalobcu akékoľvek vady diela, a teda ani nepreukázal, ktoré práce (zodpovedajúce čiastočnej úhrade vo výške 10.000,-EUR) mali byť žalobcom realizovane´ a ktoré práce (v hodnote 30.287,64EUR) boli spochybňované zo strany žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 19. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal ani s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré v rámci konania žalovaný poukazoval, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).