{"guid": "d5260545-8844-409f-a639-266481667a8c:099dd137-e092-4150-a010-427755a43a11", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123301347.1", "spisova_znacka": "5Cob/162/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/162/2024 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2025, sp. zn. 5Cob/162/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6123301347.1", "identifikacne_cislo": "6123301347", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/099dd137-e092-4150-a010-427755a43a11", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123301347.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123301347.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123301347.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/162/2024\n6123301347\n25. 03. 2025\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123301347.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek\nsenátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Arimex\nBratislava spol. s r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 31 325 076, zastúpeného: Eversheds\nSutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, IČO: 36 659 746,\nproti žalovanému: AGRARIA-SERVICE, spol. s r. o., so sídlom Piaristická 4605/16, Nitra, IČO: 51 135\n876, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/36/2023 - 125 zo dňa 29.09.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/36/2023 - 125 zo dňa 29.09.2023\nv napadnutom I. a III. výroku potvrdzuje.\nII. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 17.380 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo\nsumy 17.380,00 eur od 18.02.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrok vo zvyšku\nžalobu zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 5,4 %.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s\npríslušenstvom za nedodanie tovaru v stanovenej lehote.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n„37/ Z vykonaného dokazovania vyplýva (a medzi stranami to ani nebolo sporné), že žalobca so\nžalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie repky olejnej v množstve 220 ton.\nRovnako tak nebolo sporné, že žalovaný predmet zmluvy nesplnil a žalobcovi uvedené množstvo repky\nolejnej nedodal. Za sporné nepovažoval súd ani dohodnutie zmluvnej pokuty pre prípad nedodania\ntovaru.\n38/ Spornou otázkou bolo v konaní, či na strane žalovaného nastala dodatočná nemožnosť plnenia,\nktorá spôsobila zánik záväzku žalovaného, a teda aj zánik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu.\n39/ Súd mal preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy bola repka olejná, úroda z roku 2022\ndopestovaná na území Slovenskej republiky, resp. na území Európskej únie. Z kúpnej zmluvy nevyplýva,\nže predmetom dodania mohla byť iba repka olejná dopestovaná žalovaným. Z výpovede konateľa\nžalovaného vyplynulo, že aj v minulosti mal žalovaný problém dodať žalobcovi repku olejnú z dôvodu\nslabej úrody, avšak v tomto prípade žalovaný zabezpečil pre žalobcu plodinu od iného pestovateľa, resp.\ndodávateľa.\n\nZ výsluchu svedka, obchodného zástupcu žalovaného, mal súd preukázané, že obchodný zástupca sa\nsnažil zabezpečiť nákup repky olejnej od iných pestovateľov, aby následne žalovaný mohol splniť svoj\nzáväzok vyplývajúci mu z kúpnej zmluvy. Z toho vyplýva, že aj sám žalovaný si bol vedomý toho, že\npredmetom kúpnej zmluvy nie je repka olejná, ktorú sám dopestuje.\nSúd sa nestotožnil s argumentom žalovaného o dodatočnej nemožnosti plnenia. Podľa Obchodného\nzákonníka povinný, ktorý nemôže splniť záväzok z dôvodov na jeho strane, môže splnenie záväzku\nzabezpečiť uzavretím zmluvy na toto plnenie s inou osobou. Súd nemal dostatočne preukázané, že\nby žalovaný nemohol splniť svoj záväzok prostredníctvom iného pestovateľa. Žalovaný vedel, že v\nlokalite, v ktorej sám obhospodaroval pozemky, boli zlé poveternostné podmienky na dopestovanie repky\nolejnej. Nevyvinul však žiadnu aktivitu k tomu, aby zistil, či takáto zlá situácia bola aj v iných lokalitách.\nŽalovaný nepreukázal, že svoj záväzok nemohol splniť prostredníctvom iného pestovateľa z iného ako\nnitrianskeho kraja, resp. z územia Európskej únie. Z uvedeného dôvodu považoval súd nárok na zmluvnú\npokutu za dôvodný.\n40/ Žalovaný v konaní navrhoval vypočuť ďalších svedkov z dôvodu preukázania, že žalobca bol\ninformovaný o nemožnosti plnenia z jeho strany. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko preukázanie toho,\nči žalobca o nemožnosti plnenia bol alebo nebol informovaný, by nemalo vplyv na posúdenie spornej\notázky. Súd mal dostatočne preukázané výpoveďou obchodného zástupcu žalovaného, že žalovaný\nneoslovil iných pestovateľov, ako pestovateľov v rámci nitrianskeho kraja. Žalovaný ani sám netvrdil, že\nby sa snažil splniť svoj záväzok prostredníctvom dodávateľov z iného kraja.\n41/ Súčasťou kúpnej zmluvy v článku VIII. bolo dohodnutie zmluvnej pokuty v prípade, ak žalovaný\nnedodá žalobcovi predmet kúpnej zmluvy. Žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 33.000,- eur,\nktorá bola vypočítaná v súlade so zmluvou, a to ako 150,- eur za každú nedodanú tonu tovaru. Vzhľadom\nna námietku právneho zástupcu žalovaného, súd využil moderačné právo podľa § 301 Obchodného\nzákonníka a zmluvnú pokutu znížil.\nSúd mal za to, že pokuta vo výške približne 38 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku je neprimeraná.\nV pôvodnej kúpnej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50,- eur / tonu. Nakoľko zmluvná\npokuta má mať sankčný charakter, a zo strany žalovaného už raz došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti,\nsúd mal za to, že zmluvná pokuta by mala byť vyššia, ako bola pôvodne dojednaná. Súd znížil zmluvnú\npokutu na 20% z hodnoty zabezpečovaného záväzku, teda na sumu 79,- eur za tonu nedodaného\ntovaru. Uvedená zmluvná pokuta je vyššia ako bola pôvodne dojednaná, avšak nepresahuje jej výšku\nniekoľkonásobne. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 17.380,- eur.\nSúd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15.620,- eur s príslušenstvom zamietol.\n42/ Súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu ako aj úroky z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá zákonnej\núprave, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty žalobcovi (§ 369 ods.\n1, 2 Obchodného zákonníka). Súd žalobcovi v súlade s § 369c ods.1 Obchodného zákonníka priznal aj\npaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.\n43/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\nCSP. Súd žalobu v časti 15.620,- eur zamietol a žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške\n17.380,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal úspech v 52,7% a žalovaný v 47,3%. Rozdiel medzi\núspechom žalobcu a žalovaným je 5,4%, a v takomto rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania.“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 300, § 301, § 352 ods. 1\na 4, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1, § 409 ods. 1 a 2, § 411 a § 414 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 544 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia\nvlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len\n„nariadenie č. 21/2013“ Z. z.“) a čl. I. bod 2 a čl. VIII kúpnej zmluvy č. 2220083. O náhrade trov rozhodol\ns poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n5. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/36/2023 - 125 zo dňa 29.09.2023 podal včas\nodvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho I. a III. výroku. Žalovaný vymedzil\nodvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /porušenie práva na spravodlivý proces/, písm.\nf) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.\n6. Poukázal na skutočnosť, že na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhoval tiež výsluch svedkov\nV.. Ž.L. a M.. D., ktoré však súd zamietol. Vykonanie výsluchov navrhovaných osôb žalovaný považoval\nza kľúčové s ohľadom na rozporné tvrdenia strán sporu o tom, ako medzi nimi prebiehala komunikácia v\nrozhodnom období, s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný vyvíjal aktivity k splneniu zmluvného záväzku\nprostredníctvom tretích osôb, o čom bol žalobca upovedomený.\n\n7. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k zisteniu, či aj v iných\nlokalitách boli rovnako nevyhovujúce poveternostné podmienky na dopestovanie repky olejnej, ktorá\nbola predmetom kúpnej zmluvy. Žalovaný mal snahu o obstaranie tejto plodiny od dodávateľov v\nbezprostrednom okolí, pričom po zistení jej akútneho nedostatku mal žalobcovi navrhnúť aj iné komodity,\nktoré sú v okolí bežne pestované. Výpoveďou svedka p. C. žalovaný preukázal, že nebol pasívny vo\nvzťahu k vykonaniu náhradnej dodávky tovaru.\n8. Namietal, že právne závery, ktoré súd vyvodil, nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Žalovaný\nnespochybňoval, že v minulosti dodával žalobcovi plodiny aj od iných pestovateľov, avšak vtedy sa\njednalo o vopred dohodnuté kontrakty, nie o vzniknutú situáciu ako je tomu v preskúmavanom spore.\nPri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaný súhlasil s dojednaním zmluvnej pokuty s poukazom na to, že\npri predaji s agrokomoditami sú v prípade pestovania danej komodity a nemožnosti plnenia z dôvodu\nvyššej moci, bežné rokovania za účelom dohody inej možnosti plnenia. Navyše fakt, že v minulosti\nžalovaný vedel zabezpečiť náhradný nákup nedodanej plodiny, nevylučuje objektívnu nemožnosť\nplnenia žalovaného v roku 2022, keďže ide o dva rôzne obchodné záväzky s inými okolnosťami prípadu.\n9. K právnemu posúdeniu súdu v bode 39 odôvodnenia rozsudku žalovaný uviedol, že aj v prípade ak by\nsa na území SR a EÚ urodilo dostatočné množstvo repky olejnej, na objektívnu nemožnosť plnenia má\nvplyv nielen skutočnosť, či repka olejná existuje, ale aj to, či má na ňu žalovaný aj reálny dosah. V rámci\nzmluvne dojednaného termínu plnenia záväzku, nebolo v možnostiach žalovaného oslovenie všetkých\ndodávateľov repky olejnej, ale len tých, o ktorých mal vedomosť. V tejto súvislosti doplnil, že ohľadom\npoľnohospodárskych komodít neexistuje žiadny centrálny register pestovateľov, ani zoznam aktuálne\npestovaných plodín, či burza, kde sa priamo obchoduje s komoditami a môžu byť oslovení dodávatelia.\nObchodní zástupcovia odberateľov a dodávateľov zisťujú stavy komodít len fyzicky (telefonicky, emailom), prípadne návštevou konkrétnych pestovateľov, ak vedia o akého konkrétneho dodávateľa sa\njedná.\n10. Bol toho názoru, že objektívnu nemožnosť plnenia ovplyvňuje aj časový rozsah, ktorý mal žalovaný\nk dispozícii na dojednanie náhradného dodania komodity prostredníctvom tretej osoby. To, že sa\nnáhradný nákup nepodarilo dojednať ani žalobcovi (resp. až v decembri 2022) dokazuje skutočnosť, že\nnáhradné dodanie nebolo možné objektívne zabezpečiť s ohľadom na časový limit a územnú pôsobnosť\nžalovaného. Navyše zber repky olejnej sa realizuje v letnom období, preto dojednanie náhradných\nnákupov je možný len v čase, kedy pestovatelia vedia reálne zhodnotiť stav svojej úrody a prisľúbiť\ndodanie nezazmluvneného tovaru. Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie nevzal vôbec do úvahy.\n11. S ohľadom na vykonané dokazovanie a okolnosti prípadu považoval súdom zníženú zmluvnú pokutu\nvo výške 20% z hodnoty zabezpečovaného záväzku za neprimerane vysokú. Žalovaný nevedel vyvinúť\nviac úsilia k zabezpečeniu náhradných dodávok repky olejnej, no vedel zabezpečiť dodanie náhradnej\nkomodity, čo súdu preukázal priloženou e-mailovou komunikáciou. Pri určovaní výšky zmluvnej pokuty\nby mala byť vzatá do úvahy aj táto skutočnosť, pričom je v kompetencii konajúceho súdu neprimerane\nvysokú zmluvnú pokutu znížiť.\n12. Záverom podotkol, že obchodovanie s agrokomoditami je spojené s určitým rizikom, ktoré nemožno v\nplnej miere prenášať na druhú zmluvnú stranu - žalovaného, ktorý úmyselne nezmaril plnenie predmetu\nzmluvy. Žalovaný nemal žiadny dosah na nemožnosť vypestovania repky olejnej, aj keď predmetom\nzmluvy bolo jej dodanie z územia SR a EÚ.\n13. K primeranosti výšky zmluvnej pokuty a možnosti využitia moderačného práva súdu podporne\npoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/39/2010, v ktorom označený súd uviedol,\nže pri určovaní zmluvnej pokuty by sa mal konajúci súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami\nprípadu. Súd by mal prihliadať aj na hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob\nzapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, jej reciprocitu, druh zavinenia dlžníka, ako aj skutočnosť, či\ndošlo k vzniku škody a podobne.\n14. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietol\na žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ak by sa ani odvolací súd nestotožnil s\nprávnymi závermi žalovaného o dodatočnej nemožnosti plnenia a zániku záväzku, navrhol, aby rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku zmenil tak, že zmluvnú pokutu zníži pod úroveň 20%.\n15. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 15.12.2023, v ktorom na odvolaciu\nargumentáciu žalovaného reagoval nasledovne:\n16. Úvodom poukázal na výsluch konateľa žalovaného uskutočneného na pojednávaní dňa 29.09.2023\nz ktorého vyplynulo, že konateľ poznal nielen obsah samotnej kúpnej zmluvy, ktorú podpísal, ale aj to,\nže predmetom zmluvy bolo dodanie 220 ton repky olejnej, ktorá nemusela byť výhradne vypestovaná\nna jeho poliach.\n\n17. Na preukázanie tvrdenia, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že repku olejnú nemusí dodať\niba z vlastnej úrody, poukázal tiež na znenie čl. I. bodu 2 kúpnej zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že\npredmetom plnenia zmluvy je repka olejná z úrody 2022 na území SR - EÚ v množstve 220 ton. Z\nuvedeného je zrejmé, že predmetom plnenia bola repka olejná vypestovaná v roku 2022 kdekoľvek na\núzemí SR a ostatných členských štátov Európskej únie, a preto argumentácia žalovaného o nemožnosti\ndodania repky olejnej v roku 2022 z dôvodu sucha je právne irelevantná.\n18. Vo vzťahu k namietanej nemožnosti plnenia poznamenal, že právna úprava nemožnosti plnenia\nv obchodnoprávnych vzťahoch je založená na koncepcii objektívnej nemožnosti plnenia, pričom\nsubjektívne prekážky nezbavujú dlžníka povinnosti plniť. Dlžník sa zbaví záväzku len vtedy, ak preukáže,\nže záväzok je nesplniteľný prostredníctvom tretej osoby. Keďže predmetom zmluvy bolo dodanie repky\nolejnej, vypestovanej na území Európskej únie, neobstojí argumentácia žalovaného o nemožnosti\ndodania tejto plodiny z okolitých oblastí, ktoré žalovaný obhospodaroval.\n19. K právne relevantnej nemožnosti plnenia by došlo jedine v prípade, ak by sa na území celej SR a\nEÚ v roku 2022 nevypestovalo ani 220 ton repky olejnej, resp. by si túto povinnosť žalovaný nemohol\nsplniť cez žiadneho iného dodávateľa. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného (§ 352 ods. 4 ObZ),\nktoré však žalovaný neuniesol.\n20. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa druhého odhadu Štatistického úradu SR\nza rok 2022, ktorý bol uskutočnený po zbere repky olejnej v roku 2022 na území SR, bol predpokladaný\nmedziročný nárast jej produkcie o 6% na úroveň 445.100 ton. V hospodárskom roku 2022/2023 bol na\núzemí SR prebytok produkcie repky olejnej v množstve 250.000 ton, ktorá sa nachádzala na slovenskom\ntrhu a postupne sa nakupovala v priebehu celého hospodárskeho roku. Zdôvodňovanie nemožnosti\nnakúpenia repky olejnej v roku 2022 zo strany žalovaného preto považoval za účelové.\n21. Z výsluchu svedka p. C., navyše vyplynulo, že obchodný zástupca žalovaného oslovoval len\npestovateľov na území Nitrianskeho kraja. Žalovaný neoslovil s možnosťou náhradného dodania repky\nolejnej žiadneho dodávateľa mimo tohto kraja a už vôbec nie dodávateľov zo zahraničia.\n22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani subjektívna nemožnosť vypestovania a dodania repky olejnej\nna strane žalovaného, ho nezbavovala povinnosti dodať tento tovar, keďže je nesporné, že na území SR\n(nehovoriac o ostatných členských štátoch EÚ) sa v roku 2022 vypestovalo dostatočné množstvo repky\nolejnej, a že žalovaný sa objektívne nepokúsil o náhradné dodanie prostredníctvom iných dodávateľov\nmimo Nitrianskeho kraja.\n23. Za účelom uskutočnenia náhradných nákupov sa uskutočnilo dňa 25.11.2022 stretnutie v sídle\nžalobcu, kde sa však prejednával len náhradný nákup repky olejnej, a nie nákup iných komodít. Ponuka\nna náhradný nákup repky olejnej, ktorú ponúkol žalobca, ostala bez reakcie.\n24. Za rovnako nesprávny považoval aj argument žalovaného o vplyve časového rozsahu na objektívnu\nnemožnosť plnenia, teda že repku nebolo možné dodať včas, ale až v decembri 2022. Žalovaný mal\ndostatočný časový priestor zabezpečiť náhradný nákup v predstihu, nakoľko počas kontroly stavu\nporastu vedel, že plodinu nedopestuje a nebude schopný z vlastnej úrody záväzok splniť.\n25. Uvedené je navyše v priamom rozpore s § 575 ods. 2 OZ, ktorý sa rovnako aplikuje na posúdenie\nnemožnosti plnenia aj podľa ObZ. Na objektívnu nemožnosť plnenia nemá vplyv, že záväzok dodať tovar\nje možné splniť až po lehote jeho splatnosti. Objektívna nemožnosť musí byť trvalá, majúca za následok,\nže záväzok nie je možné splniť vôbec.\n26. Z podstaty objektívnej nemožnosti plnenia vyplýva, že na vnútorné prekážky nemožnosti dodania\nrepky olejnej zo strany žalovaného nemožno prihliadať, keďže žalovaný je povinný konať s odbornou\nstarostlivosťou a vyvíjať aktivitu a oslovovať pestovateľov mimo okruh jeho okolia. Navyše, ako žalobca\nuviedol na pojednávaní, zoznam najväčších pestovateľov je známy z bežných časopisov, kde sú uvedení\nnajväčší výrobcovia. Rovnako je možné sa obrátiť na Slovenský zväz olejinárov alebo na Slovenskú\npoľnohospodársku a potravinársku komoru, ktoré vedia tieto informácie žiadateľovi poskytnúť.\n27. Rovnako sú bez právneho významu subjektívne domnienky žalovaného, že žalobca predmetnú\nsituáciu „chápal“ keďže medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k zmene kúpnej zmluvy a tento\nzáväzok platil aj naďalej. Tieto domnienky sú podľa žalobcu neopodstatnené a v rozpore so skutočným\nstavom veci, kedy žalobca opakovane žalovaného vyzýval na dodanie tovaru a možnosť uplatnenia\nzmluvnej pokuty.\n28. K údajne neprimeranej výške zmluvnej pokuty podotkol, že zo strany súdu už došlo k uplatneniu\nmoderačného pravidla a jej zníženiu takmer na polovicu. Zdôraznil, že zásah súdu do zmluvnej\nvoľnosti strán aplikáciou moderačného práva je výnimočným postupom, ktorý je možné uplatniť len\nvo výnimočných prípadoch, kedy sa javí výška zmluvnej pokuty ako neprimerane vysoká (R 8/2008).\nPodporne poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa ohľadne primeranosti\nzmluvnej pokuty venoval otázke relevantných okolností prípadu (sp. zn. 2Obdo/39/2010), pohnútke,\n\núčelu, pomeru hlavnej a sankčnej povinnosti (sp. zn. 3Cdo/130/2006), dĺžke omeškania (sp. zn.\n2Cdo/172/2007), preventívnej, reparačnej a sankčnej úlohe zmluvnej pokuty (sp. zn. 7Mcdo/9/2012),\nzohľadneniu škody, druhu zavinenia dlžníka a postoju dlžníka k jeho povinnostiam, zohľadneniu, či ide\no porušenie hlavnej alebo vedľajšej povinnosti, zohľadneniu následkov porušenia povinnosti a zásady\npacta sunt servanda (sp. zn. R 43/2019).\n29. Žalobca mal za to, že pôvodná výška zmluvnej pokuty, znížená súdom, uvedeným zásadám\nzodpovedá, keďže zabezpečuje hlavnú povinnosť žalovaného dodať tovar a je priamo úmerná rozsahu\nporušenia zmluvnej povinnosti, pričom jej výška po znížení predstavuje 20% z kúpnej ceny repky olejnej\nv roku 2022. Žalovaný tovar do dnešného dňa nedodal, napriek prísľubu zabezpečiť náhradný tovar\na zaujal odmietavý postoj k splneniu základnej povinnosti aj potom, čo mu žalobca oznámil možnosť\nnáhradnej kúpy. Zo strany žalovaného ide o opakované porušeniu hlavného záväzku, keď už v minulosti\nžalobcovi repku olejnú v zmysle zmluvy nedodal. Porušenie hlavnej povinnosti žalovaného vystavuje\nžalobcu ako obchodníka s komoditami nemožnosti dodania objednaného tovaru jeho odberateľom a\nžalobca sa tak vystavuje nielen riziku ušlého zisku, ale aj povinnosti kúpy náhradného tovaru za vyššiu\ncenu, sankciám zo strany odberateľov, či straty obchodného partnera, čo môže mať pre žalobcu až\nlikvidačné následky.\n30. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne\nsprávne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.\n31. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 14.01.2024, v ktorom poukázal na znenie\n§ 266 ObZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol\nstrane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Namietal, že konateľ žalovaného\nuzatváral kúpnu zmluvu na základe predchádzajúcej obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami s tým,\nže žalobcovi bol už pred uzatvorením kúpnej zmluvy zrejmý zámer žalovaného o dodaní a vypestovaní\nvlastnej repky olejnej, čo vyplýva zo samotnej výpovede konateľa žalovaného. Zmluvná pokuta sa podľa\nvlastných slov konateľa mala vzťahovať len na prípady úmyselného nedodania repky olejnej, ktorý by\nvšak žalovaný dopestoval za predpokladu, že by sa jednalo o možné plnenie. V tomto prípade sa\nvšak plnenie stalo nemožným, a to samotným nedopestovaním repky olejnej žalovaným a následnou\nnemožnosťou uskutočnenia náhradného nákupu prostredníctvom iných dodávateľov a pestovateľov.\n32. Tvrdil, že štatistické údaje sa zverejňujú spätne a nie sú prístupné v reálnom čase, kedy sa realizujú\nobchody medzi pestovateľmi/dodávateľmi komodít a ich odberateľmi. Pokiaľ žalobca pripúšťa, že\nžalovaný mal osloviť aj dodávateľov z iného kraja alebo zahraničia, vyvstáva otázka, koľko dodávateľov\na pestovateľov mal žalovaný osloviť, aby preukázal dodatočnú nemožnosť plnenia. Podľa jeho názoru\nuž rokovania, ktoré sa uskutočnili po 23.11.2022, nemôžu mať vplyv na dodatočnú nemožnosť plnenia,\nkeďže prišlo k odstúpeniu od zmluvy a nárok žalobcu by zanikol aj z iného dôvodu ako je nemožnosť\nplnenia. Zotrval na tom, že predmetom následných rokovaní bol aj nákup iných náhradných komodít,\nako je repka olejná, čo žalobca rozporoval.\n33. Žalovaný trval na tom, že nemožnosť plnenia podľa jeho názoru nastala v čase splatnosti záväzku,\nčím zanikol aj záväzok ex lege, a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením záväzku bez\nohľadu na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaný považoval výsluch navrhovaných\nsvedkov naďalej za nevyhnutný za účelom preukázania priebehu jednaní v čase do splatnosti záväzku\na splnenia oznamovacej povinnosti žalovaného, ktorý riadne a včas komunikoval prekážky nemožnosti\ndodania repky olejnej žalobcovi, čím sa žalovaný snažil predísť vzniku škody na jeho majetku a\npreukázať existenciu prekážky, ktorá bránila splneniu jeho povinnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle\nžalovaného.\n34. Žalovaný nespochybňuje účel zmluvnej pokuty, no nemožno opomenúť skutočnosť, že za účelom\nsplnenia záväzku žalovaný oslovil iných dodávateľov, čo sa malo práve preukázať výpoveďou\nnavrhovaných svedkov. Mal za to, že škoda, ako ani jej vznik v konaní nebola preukázaná, keďže v\nkonaní nebolo zisťované, či si žalobca zabezpečil náhradné nákupy a za akú cenu. Takisto sa v konaní\nneskúmala skutočnosť, či je žalovaný zodpovedný za vznik škody alebo existujú liberačné dôvody, ktoré\nho zbavujú zodpovednosti za vzniknutú škodu. Ak by sa pri dokazovaní zamerala pozornosť aj na otázku\nškody, je zrejmé, že zistené skutočnosti by mali nepochybne vplyv aj na využitie moderačného práva\nsúdu a rozsah zníženia zmluvnej pokuty.\n35. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu, že z jeho strany nedošlo k plneniu ani po lehote\nsplatnosti napriek prísľubu žalovaného - v tejto súvislosti poukázal na odstúpenie od zmluvy žalobcom.\nŽalovaný žalobcovi navrhol náhradné nákupy, ktoré vedel na prelome rokov 2022/2023 zabezpečiť,\navšak žalobca na túto ponuku nereagoval. Mimosúdne rokovania ukončil žalobca, a preto nie je pravda,\nže žalovaný zaujal odmietavý postoj k splneniu zmluvnej povinnosti. Na margo náhradných nákupov\nžalobcu poznamenal, že o ich uskutočnení žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz, ani kúpnu zmluvu,\n\nktorá by vznik namietanej škody preukazovala. Škodu v podobe ušlého zisku tak žalobca v konaní nijako\nnepreukázal.\n36. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 25.01.2024, v ktorom doplnil\nnasledovné skutočnosti:\n37. Tvrdenie, že riešením nedodania komodity obchodným partnerom malo byť jej výlučné vypestovanie\nžalovaným, sa nezakladá na pravde, pretože žalobca mal záujem o dodanie repky olejnej v dohodnutom\nmnožstve bez ohľadu na osobu pestovateľa, ako tomu bolo v aj v predchádzajúcom roku 2021. Pokiaľ\nmal žalovaný záujem o to, aby sa zmluvná pokuta vzťahovala len na prípady úmyselného nedodania\ntovaru, mal uvedené navrhnúť pri negociovaní kúpnej zmluvy 2022, čo však nenavrhol, a teda jeho\nargumentácia je v tomto smere bezpredmetná.\n38. Žalobca trval na tom, že oslovením neurčitého počtu dodávateľov len na území Nitrianskeho kraja,\nsi žalovaný svoju dôkaznú povinnosť o nemožnosti plnenia nesplnil. Nemožnosť plnenia nemohla\nbyť preukázaná ani výsluchom navrhovaných svedkov, pretože prekážky nedodania komodity sú iba\nsubjektívneho charakteru, a preto nemajú súvis s preukázaním nemožnosti plnenia.\n39. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že závery citovanej judikatúry svedčia v jeho prospech vzhľadom na špecifiká\nprípadu, tieto podľa názoru žalobcu neodôvodňujú ďalšie zníženie zmluvnej pokuty, keďže súd všetky\nrelevantné skutočnosti zohľadnil už pri znížení zmluvnej pokuty, ktorú žalobca považuje za primeranú.\nAk žalovaný namieta nepreukázanie výšky škody a absenciu dokazovania v tomto smere, žalobca\nzdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok na zmluvnú pokutu, a nie nárok na náhradu škody.\n40. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n41. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n42. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n43. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď\nvykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť svojho nároku, prihliadol\nna procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a\nzhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym\nskutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne\nsúd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom\nodôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa\nstotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené,\nopakovať.\n44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n45. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n46. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n47. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n48. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n49. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\n\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n50. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n51. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť\nlen vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n52. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n53. Podľa § 150 ods. 1 CSP /Skutkové tvrdenia/, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať\npodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n54. Podľa § 151 ods. 1 CSP /Popretie skutkových tvrdení protistrany/, skutkové tvrdenia strany, ktoré\nprotistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.\n55. Podľa § 154 CSP /Zákonná koncentrácia konania/, prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\n56. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n57. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania\nneboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010/\n58. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie nesprávne\nvyhodnotil otázku dodatočnej nemožnosti plnenia zmluvy, ktorá bola predmetom konania a zároveň, že\nnezohľadnil všetky kritériá na posúdenie moderácie uplatnenej zmluvnej pokuty.\n59. V súvislosti s otázkou danosti dodatočnej nemožnosti plnenia žalobca namietal najmä to, či sa\ndotknutá zmluva vzťahovala iba na vlastnú produkciu žalovaného alebo aj na dodávku tovaru od iných\nproducentov. Ďalšia námietka k tejto otázke smerovala k tomu, či si žalovaný splnil všetky povinnosti,\nktoré od neho možno rozumne požadovať na účely splnia zmluvy.\n60. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie musí konštatovať, že predmetom dojednanej zmluvy\nnebola výlučne vlastná produkcia žalovaného, keďže takáto špecifikácia sa v písomne uzatvorenej\nzmluve nikde nenachádza. Ak žalovaný argumentoval jeho prípadnou vôľou pri uzatvorení zmluvy, táto\nby mala význam pri výklade príslušných ustanovení zmluvy, ak by text zmluvy v príslušnej časti nebol\njednoznačný, čo nie je v danom prípade splnené, keď v texte zmluvy sa výslovne uvádza, že sa má\njednať o tovar z územia SR a EÚ, ktorý má kvalitatívne vlastnosti, špecifikované v zmluve.\n61. Podľa § 575 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), ak sa plnenie stane nemožným,\npovinnosť dlžníka plniť zanikne.\n62. Podľa § 575 ods. 2 OZ, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených\npodmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.\n63. Podľa § 352 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), záväzok sa považuje za\nsplniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. (oddiel 2 dielu VIII tretej časti hlavy I,\nnazvaný Niektoré ustanovenia o dodatočnej nemožnosti plnenia).\n64. Podľa § 352 ods. 2 ObZ, záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy,\nktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú\nsprávanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci\nsa oň riadne usiloval.\n65. Podľa § 352 ods. 4 ObZ, nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.\n66. Podľa komentára k § 352 ObZ (komentár Iura, zdroj ASPI):\n\n„Základná právna úprava nemožnosti plnenia sa nachádza v Občianskom zákonníku ( § 575 až 577).\nUstanovenia § 352 až 354 túto úpravu len dopĺňajú. V oboch prípadoch ide o úpravu dodatočnej\nnemožnosti plnenia, t.j. nemožnosti plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku, a záväzok v jej dôsledku\nje trvale nesplniteľný ( § 575 ods. 2 OZ). So vznikom dodatočnej nemožnosti plnenia sa spája zánik\nzáväzku (§ 575 ods. 1 OZ). Pokiaľ by nemožnosť plnenia existovala už v čase vzniku záväzku, t.j. plnenie\nbolo od začiatku nemožné, išlo by o počiatočnú nemožnosť plnenia a takýto právny úkon by bol neplatný\n( § 37 ods. 1 OZ).\nZ hľadiska zániku záväzku je rozhodujúca iba objektívna nemožnosť plnenia, teda taká nemožnosť,\nkeď splniť záväzok je všeobecne nemožné a záväzok by namiesto dlžníka nemohol splniť nikto. Ak sa\nnemožnosť plnenia viaže na osobu dlžníka v tom zmysle, že plniť nemôže len on (napr. preto, lebo je\ninsolventný), ale iný na jeho mieste by plniť mohol, ide o subjektívnu nemožnosť plnenia. V takomto\nprípade záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť.\n67. Právna úprava dodatočnej nemožnosti plnenia je primárne obsiahnutá v Občianskom zákonníku\nv ustanovení § 575 a nasl. Pre obchodnoprávne vzťahy označenú právnu úpravu dopĺňa Obchodný\nzákonník v § 352 a nasl. Príslušná právna úprava vymedzuje nemožnosť plnenia skôr negatívne, teda\nvymedzením toho, kedy plnenie nie je nemožné resp. kedy sa záväzok považuje za splniteľný. Podľa\nOZ (§ 575 ods. 2) za nemožné plnenie sa nepovažuje plnenie, ak ho možno uskutočniť\n- za sťažených podmienok,\n- s väčšími nákladmi,\n- až po dojednanom čase,\npričom prihliadnuc na § 352 ods. 4 ObZ, nemožnosť plnenia má povinnosť preukázať dlžník.\n68. V danom prípade je nepochybné, že ak žalovaný tvrdil zánik záväzku pre dodatočnú nemožnosť\nplnenia, bol podľa § 352 ods. 4 ObZ povinný preukázať, že jeho záväzok nebolo možné v podstate splniť\nnikým. Dôkazná aktivita žalovaného sa však sústredila iba na to, že sa snažil preukázať, že dodanie\nobjednanej plodiny nevedel zabezpečiť z vlastnej produkcie ani od dodávateľov v Nitrianskom kraji, čo\nnapokon v konaní ani sporné nebolo. Ak žalovaný argumentoval tým, že iných dodávateľov nepoznal,\ntakémuto argumentu nemožno vzhľadom na obsah zmluvy priznať relevanciu, keď sa dobrovoľne\nzaviazal dodať plodinu pôvodom zo Slovenska resp. EÚ. V súčasnej dobe predsa existuje celý rad\nmožností, ako zistiť producentov z inej časti Slovenska, ak by žalovaný vyvinul väčšie úsilie. Žalovaný\nvšak v konaní ani len netvrdil, že by akúkoľvek snahu zabezpečiť dodávku z iného ako Nitrianskeho\nkraja vôbec vyvinul.\n69. Ak žalobca v tejto súvislosti namietal nevypočutie ním navrhnutých svedkov, odvolací súd uvádza, že\ndôkazy sa v civilnom sporovom konaní v zásade vykonávajú na preukázanie sporných skutočností, t.j.\nvykonaniu dôkazu predchádza povinnosť procesnej strany tvrdiť určitú skutočnosť a tomu korešponduje\noprávnenie druhej procesnej strany tvrdenú skutočnosť poprieť. A až v prípade popretia určitej\nskutočnosti je namieste vykonanie dokazovania na preukázanie spornej skutočnosti. Žalovaný v\npodanom odvolaní v súvislosti s nevykonaním dokazovania ním navrhovanými svedkami namietal,\nže vykonanie týchto dôkazov považoval za podstatné „s ohľadom na rozporné tvrdenia strán sporu\no tom, ako prebiehala komunikácia medzi nimi v rozhodnom období a to najmä s ohľadom na fakt,\nže žalovaný na jednej strane vyvíjal aktivity k splneniu záväzku prostredníctvom iných pestovateľov\nz okolia a tento fakt bol žalobcovi známy resp. obchodnému zástupcovi žalobcu“. Podľa odvolacieho\nsúdu ani v podanom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne relevantné odôvodnenie navrhnutých dôkazov\nvýsluchom svedkov, keď neuviedol žiadnu konkrétnu spornú skutočnosť, ktorú chcel navrhovanými\ndôkazmi preukázať. Skutočnosť, či žalovaný vyvíjal aktivity k splneniu záväzku prostredníctvom iných\npestovateľov z okolia a či bol tento fakt žalobcovi resp. jeho obchodnému zástupcovi známy podľa\nodvolacieho súdu sporná nebola - žalobca podľa odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie\nnamietal to, že táto činnosť žalovaného bola ohraničená územím Nitrianskeho kraja, čo napokon potvrdil\naj sám žalovaný. Preto aj podľa odvolacieho súdu by bolo vykonanie tohto dokazovania nadbytočné.\nPovinnosť obsiahnuť v návrhu na vykonanie dôkazu príslušné skutkové tvrdenia vyplýva aj z nižšie\ncitovaného rozhodnutia.\n70. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom\npre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy,\naby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a\nzodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.“ ... „Pokiaľ žalobkyňa uvedenú\nskutočnosť [...] netvrdila, potom ani vykonaným dokazovaním [...] nemohlo dôjsť k preukázaniu uvedenej\nskutočnosti, pretože ani nebol predmetom dokazovania. /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022./\n\n71. K otázke danosti dodatočnej nemožnosti plnenia odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k zániku\nzáväzku pre dodatočnú nemožnosť plnenia je možné zohľadniť iba objektívnu nemožnosť plnenia, ktorá\nnastane iba v prípade, ak daný záväzok nie je možné vo všeobecnosti splniť vôbec, a teda by ho v\ndanom prípade nemohol splniť ani odlišný subjekt, čo v konaní preukázané nebolo. Subjektívne možnosti\nžalovaného zabezpečiť dodanie objednaného tovaru od iných dodávateľov na posúdenie objektívnej\nnemožnosti plnenia nie je možné zohľadniť.\n72. Ďalšia podstatná odvolacia námietka žalovaného smerovala k tomu, že súd prvej inštancie\nnesprávne vyhodnotil otázku moderácie zmluvnej pokuty, keď nezohľadnil všetky kritériá, ktoré sú na\nposúdenie tejto otázky potrebné. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že žalovaný síce tieto kritériá\nv podanom odvolaní špecifikoval odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/39/2010,\navšak neuviedol, ktoré z kritérií, uvedených v tomto rozhodnutí súd prvej inštancie nezohľadnil, ani\nto, ktoré konkrétne kritérium a z akého dôvodu súd prvej inštancie mal na účely posúdenia správnosti\nmoderácie zmluvnej pokuty zohľadniť.\n73. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na to, že riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:\n- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň\n- odvolanie obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté\nrozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň\n- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech\nodvolateľa.\nIba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími\ndôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.\n74. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie toho, prečo sú\nzávery súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke použitia moderácie nesprávne. Za takéto odôvodnenie\nnie je možné považovať argumentáciu žalobcu o tom, že zmluvnú pokutu mal súd žalobcovi priznať v\nnižšej výške. Preto bolo potrebné túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú.\n75. Odvolací súd k tejto otázke považuje za potrebné poukázať na to, že k moderácii zmluvnej pokuty\nmôže súd pristúpiť iba na odôvodnený návrh dotknutej strany, v danom prípade žalovaného, pričom to\nbol práve žalovaný, ktorý mal pri návrhu na uplatnenie moderácie zdôvodniť okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, ktoré zdôvodňujú uplatnenie moderácie zmluvnej pokuty a zároveň aj uviesť všetky relevantné\nokolnosti, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o tejto otázke prihliadnuť. Uvedenú procesnú povinnosť\nsi však žalovaný nesplnil dôsledne, pretože síce návrh na zníženie požadovanej zmluvnej pokuty\npodal, avšak žiadne relevantné odôvodnenie tohto návrhu v konaní neurobil, okrem parafrázovania\nustanovenia § 301 ObZ.\n76. „V. Povaha súdnej moderácie zmluvnej pokuty\nModerácia zmluvnej pokuty súdom môže mať charakter buď povinnosti ex offo, alebo je podmienená\nnávrhom dlžníka. V tejto súvislosti vznikajú hneď dve otázky: jednak či môže súd znížiť zmluvnú pokutu\naj bez návrhu dlžníka, ako aj či možno považovať námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty zároveň\naj za návrh na moderáciu.\na) Otázka podmienenosti súdnej moderácie návrhom dlžníka vzniká preto, že ustanovenie § 301 OBZ\ntúto otázku jednoznačne nerieši a otvára sa priestor aj pre úvahy, že zákon moderačné oprávnenie súdu\nnepodmieňuje návrhom, a preto súd môže pristúpiť k moderácii aj ex offo.\n...\nV Českej republike tento problém vyriešil nový Občiansky zákonník, ktorý výslovne a kogentne ustanovil,\nže súd môže zmluvnú pokutu znížiť len na návrh dlžníka (§ 2051). Na Slovensku nejednotnosť výkladu\n§ 301 OBZ z hľadiska návrhovosti moderačného práva naďalej trvá.\n...\nUž v minulosti sme sa touto otázkou zaoberali a dospeli sme k záveru, že z ustanovenia § 301 OBZ\nnemožno spoľahlivo vyvodiť, že oprávnenie súdu moderovať zmluvnú pokutu má charakter \"úradnej\npovinnosti\".31) Na tomto mieste zhrnieme a doplníme argumenty v prospech tohto záveru.\nPredovšetkým treba pripomenúť skutočnosti vyplývajúce z podstaty inštitútu moderačného práva.\nModeračné právo je sudcovský zásah, ktorý autoritatívne a invazívne zasahuje do zmluvnej autonómie\nstrán. V tomto zmysle má byť realizovaný výnimočne a za podmienok jednoznačne formulovaných\nzákonom. Tomu zodpovedá aj konštrukcia návrhovosti moderácie, ktorá akceptuje, že súd zasiahne\nvtedy, keď sa dlžník domáha ochrany. Pokiaľ strany akceptujú podmienky dohody o zmluvnej pokute\naj keď na prvý pohľad tvrdšie, ale zrejme zodpovedajúce okolnostiam daného prípadu, nie je dôvod,\naby súd bez podnetu, resp. proti vôli strán zasahoval a korigoval ich vôľu. Pomyselná a nútená ochrana\ndlžníka tu zrejme nie je na mieste osobitne, ak ide o obchodné vzťahy. Preto moderačné oprávnenie\nsúdu má byť koncipované vo všetkých ohľadoch tak, aby súd nadbytočne nezasahoval do zmluvných\n\nvzťahov a tým nedeformovala pôsobenie zásady autonómie vôle a jej prejavu zásady zmluvnej slobody,\nčo v konečnom štádiu eliminuje aj slobodu určovania obsahu zmluvy. Ak sa pod týmto zorným uhlom\npozrieme na výklad ustanovenia § 301 OBZ, mal by prevážiť výklad, ktorý rešpektuje nielen zásadu\nautonómie vôle, ale aj zásadu pacta sunt servanda. Tomu potom zodpovedá aj požiadavka viazanosti\nmoderácie súdu návrhom dlžníka.\nAkceptácii moderácie súdu ex offo bránia aj procesnoprávne predpisy. Civilný sporový poriadok v článku\n7 ods. 1 zakotvuje: \"Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania\nurčujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom\". Ide o vyjadrenie dispozičného princípu, ktorý\nje vlastný a ovláda sporové konanie v súkromnoprávnych veciach. Preto sporové konanie nemožno\nzačať bez procesnej iniciatívy žalobcu. Priznanie súdnej moderácie ex offo je v rozpore aj s typickou\nzásadou kontradiktórnosti sporového konania ktorej podstatou je spor o právo, kde proti sebe stoja dve\nprocesné strany. Argumentuje sa, že moderácia súdu ex offo túto zásadu neguje, lebo popiera základnú\nlíniu danej zásady, že proti sebe stoja dve strany, pričom jedna strana uplatňuje svoj nárok a druhá sa\nproti takémuto konaniu (uplatnenie nároku) bráni.\nZ výkladu § 301 OBZ a z procesných predpisov o začatí súdneho konania, ako aj z uvedených dotknutých\nzásad možno vyvodiť, že súd ani de lege lata nemôže začať moderovať zmluvnú pokutu bez návrhu,\nlebo ako vidno žiadne ustanovenie zákona takúto možnosť bez pochybností nepripúšťa. Oprávnenie\nsúdu ex offo moderovať zmluvnú pokutu by muselo jednoznačne vyplynúť zo zákona.\nZ uvedených dôvodov je možné konštatovať, že de lege lata aj bez toho, aby sme menili či dopĺňali\nprávnu úpravu moderácie, je možné akceptovať názor, že súd môže zmluvnú pokutu znížiť len na návrh\ndlžníka.“ /OVEČKOVÁ, O.: Zmluvná pokuta v obchodnom práve - predpoklady a podmienky moderácie.\nPrávny obzor, 107, 2024, č. 2, s. 121 - 139. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.2.03 /\n77. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie citovanou argumentáciu o tom, že k moderácii\nzmluvnej pokuty môže súd pristúpiť výlučne na návrh dotknutej strany, napriek tomu, že ustanovenie §\n301 ObZ takúto podmienku neustanovuje. Z rovnakých dôvodov je potrebné dospieť k tomu, že návrh na\nuplatnenie moderácie musí odôvodňovať aj dôvody, prečo by mal súd k moderácii pristúpiť. Z ustálenej\njudikatúry (okrem iného aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým argumentoval žalovaný a ktoré\nbolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) totiž vyplýva množstvo kritérií, na ktoré by\nmohol súd pri moderácii zmluvnej pokuty prihliadnuť, avšak vyhodnotiť uvedené kritériá bez súčinnosti\nprocesných strán a bez možnosti súdu vykonávať dôkazy ex offo je v podstate vylúčené. Hodnotenie\nskutočností ako hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania\nzmluvnej pokuty do zmluvy, skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a podobne bez prislúchajúcej\naktivity procesných strán jednoducho pri súčasnej úprave civilného procesu nie je možné. Ak preto\nžalovaný v jeho návrhu na uplatnenie moderácie žiadne konkrétne dôvody na zníženie zmluvnej pokuty\nnetvrdil (a neurobil tak ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie), nie je namieste, aby sa v\nodvolacom konaní domáhal zohľadnenia skutočností, ktoré pred súdom prvej inštancie neuplatňoval.\n78. Odvolací súd túto námietku preto musel kvalifikovať ako novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie,\nktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, pretože žalovaný nepreukázal, že ju\nbez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Rovnako\nvyhodnotil odvolací súd aj ostatné námietky odvolateľa, ktoré neboli uplatnené v podanom odvolaní, ale\nžalovaný ich uviedol až v jeho ďalšom vyjadrení, ktoré však bolo doručené súdu po uplynutí lehoty na\npodanie odvolania.\n79. Vo vzťahu k moderácii uplatnenej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol všetky relevantné\nkritéria ktoré pri svojom rozhodnutí zohľadnil a ktoré v tom čase z obsahu súdneho spisu vyplývali a svoju\núvahu o znížení uplatnenej zmluvnej pokuty aj náležite odôvodnil v odseku 41 napadnutého rozsudku,\npričom odvolací súd sa s aj s týmto názorom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.\n80. Ak žalovaný vo svojom ďalšom podaní v odvolacom konaní namietal, že žalobca nepreukázal\nvznik škody, aj takáto námietka bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie odolania, preto na\nňu odvolací súd nemohol prihliadnuť. Napriek tomu však odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že\nzmluvná pokuta je spravidla považovaná za paušalizovanú náhradu škody a na účely jej posúdenia nie\npotrebné vo všeobecnosti výšku škody preukazovať. Ak by otázka výšky škody bola rozhodujúca pre\nposúdenie rozsahu moderácie, bolo potrebné, aby žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie takúto\nargumentáciu uplatnil, čo sa však v danom prípade nestalo. Prípadná výška škody je však pre účely\nmoderácie zmluvnej pokuty podstatná najmä z hľadiska určenia hranice, pod ktorú zmluvná pokuta nemá\nklesnúť. Je potrebné zdôrazniť aj to, že na uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu zákon neustanovuje\npodmienku vzniku škody.\n81. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/283/1998, ktorým sa žalovaný snažil\nzdôrazniť správnosť svojej odvolacej argumentácie vo vzťahu k otázke primeranosti výšky zmluvnej\n\npokuty, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v podanom odvolaní poukázal na tú časť označeného\nrozhodnutia, z ktorej vyplýva, že Najvyšší súd SR nepovažoval za neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške\n1/50 z hodnoty zabezpečovaného záväzku. Z označeného rozhodnutia však nevyplýva, že akákoľvek\nvyššia zmluvná pokuta je neprimeraná a žalovaný okrem citácie časti označeného rozhodnutia žiadnu\nkonkrétnu argumentáciu neuplatnil.\n82. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné\na nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n83. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n84. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Cb/36/2023", "guid": "edcde497-9bc3-4e40-bb56-21cc215554e4:aa1aaced-2fed-469a-b5f5-eb22d88bb81a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bbfb8c6f-32bb-48e2-8bfd-ffc108df4340:61b3ba07-4431-413a-9a51-6ff33d3c7662", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119462107.1", "spisova_znacka": "1Cdo/188/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/188/2021 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119462107.1"}], "citovane_v": []}