{"guid": "e01a4e63-0e2d-4b79-abd9-f9b0358f81ae:730939ed-8794-412d-a982-960abf2d4d21", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2", "spisova_znacka": "9Cob/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Cob/3/2025 z 11. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. augusta 2025, sp. zn. 9Cob/3/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2", "identifikacne_cislo": "6123355222", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2025-08-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/730939ed-8794-412d-a982-960abf2d4d21", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Cob/3/2025\n6123355222\n11. 08. 2025\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu\nJUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o., Chočská 1526/6,\nDolný Kubín, IČO: 51 282 003, zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A,\nBratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., Búdkova cesta 3, Bratislava - mestská\nčasť Staré Mesto 811 04, IČO: 50 577 239, zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava,\nSAK 1700, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nMestského sudu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023-595 zo dňa 11.06.2025, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023-595 zo dňa\n11.06.2025 p o t v r d z u j e.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 64Cb/50/2023-595 vydaným\ndňa 11.06.2025, (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh navrhovateľa (ďalej aj žalobca) na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025, sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie zriadil\nsudcovské záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného,\nnachádzajúcej sa v okrese L. A., v obci: L. - R. H., k. ú. R. H., vedenom Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom, vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na liste vlastníctva číslo: XXXXX: byt č.\nX-M., vchod D. X, poschodie X, súpisné č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku,\nk bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na\npríslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7068/92801 k celku; nebytový priestor č. XXG,\nvchod X, poschodie: -X suterén, súp. č. XXXX, druh nebytového priestoru: Garáž, por. č. XX, o\nveľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 k celku, k nebytovému priestoru prislúchajúci podiel priestoru na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho\npodielu 25890/92801 k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň\nžalobca navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobou\no zaplatenie sumy 338.307 eur s príslušenstvom sa žalobca v tomto konaní domáhal voči žalovanému\nzaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej faktúry zo dňa 28.02.2023, vo výške 338.307 eur s\npríslušenstvom.\n3. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že už sa v predmetnom\nkonaní domáhal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.02.2024, aby súd zriadil\nzáložné právo v jeho prospech k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko mal za to, že je to\njediný relevantný majetok žalovaného, z ktorého by mohla byť jeho pohľadávka uspokojená.\n\n4. Uznesením zo dňa 20.03.2024 súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nv celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení tohto zamietajúceho uznesenia uviedol, že na úspech\nv konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z\nnásledného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti spôsobom, ktorý by\nohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu.\n5. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2025 uviedol, že za\nobdobie od rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III zo dňa 20.03.2024 doposiaľ došlo k predaju\nnehnuteľností - takmer všetkých bytov v bytovom dome Gaštanova 9, pôvodne vo vlastníctve žalovaného\nna tretie osoby. Napriek získaniu vysokej sumy z predaja bytov v objekte Gaštanova 9, súčasný\nmajetkový stav žalovaného v zmysle účtovných podkladov, ktoré žalobca priložil v prílohe je taký,\nže záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Žalobca upriamil pozornosť na to, že napriek tomu, že\nžalovaný za posledné obdobie zjavne získal určité nemalé finančné prostriedky z predaja nehnuteľností,\npohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani z časti. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2025\nvyplynulo, že záväzky prevyšujú majetok žalovaného. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, kedy\nnapriek preukázateľnému disponovaniu s finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností neuhradil\nžalobcovi ani časť jeho pohľadávky existuje reálna obava žalobcu, že v prípade predaja posledného\nrelevantného majetku žalobcu na tretiu osobu, dôjde s nakladaním s prostriedkami získanými z predaja\nnehnuteľnosti žalovaným takým spôsobom, že nebude možné v budúcnosti uspokojiť pohľadávku\nžalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaný má v zmysle účtovnej závierky spoločnosti Gaštanova s. r. o.,\nza rok 2024 záväzky vo výške 1.255.682 eur (pričom z toho dlhodobý bankový úver vo výške 803.590\neur krátkodobé záväzky vo výške 452.092 eur, pričom majetok má vo výške 685.989 eur. Žalobca má\nvážnu obavu, že prípadné vymoženie jeho pohľadávky vo výške 338.307 eur s príslušenstvom bude\nznačne ohrozené, nakoľko žalobca očakával, že prostriedky z predaja poslednej nehnuteľnosti v objekte\nGaštanová budú využité (ako doposiaľ) na bezodkladné pokrytie záväzku voči banke. Iný hodnotný\nmajetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, žalovaný nemá, nakoľko značná časť\nmajetku žalovaného je tvorená bytom 1.C v objekte Gaštanová, ktorý je ponúkaný v súčasnosti na predaj\nv hodnote 479.100 eur.\n6. K preukázaniu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že vzhľadom na\nto, že k predaju nehnuteľnosti - bytu 1.C môže dôjsť v krátkej dobe, a teda aj k následnému využitiu\ntakto získaných prostriedkom žalovaným, žalobca sa obával, že v čase keď bude o jeho pohľadávke\nsúdom právoplatne rozhodnuté, žalovaný už nebude disponovať absolútne žiadnym majetkom, z ktorého\nby bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má jediný prostriedok ochrany svojich práv a\nprávom chránených záujmov, a to domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči žalovanému v súdnom konaní\n(čo aktívne robí prostredníctvom aktívneho súdneho konania, v ktorom doposiaľ nebolo právoplatne\nrozhodnuté), avšak žalobca musí pomýšľať aj na ochranu možnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky\npo jej možnom právoplatnom priznaní, k čomu môže dôjsť až o niekoľko rokov, kedy už žalovaný\nnemusí mať absolútne žiaden majetok (teda pohľadávka žalobcu by bola nevymožiteľná), a tou ochranou\nje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného.\nŽalobca preto žiadal konajúci súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko obava z možnej exekúcie\npohľadávky je skutočne v predmetnom prípade daná, pričom boli splnené všetky podmienky pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom.\n7. Vo vzťahu k postaveniu žalovaného žalobca uviedol, že vzhľadom na jediný relevantný majetok\nžalovaného, ktorým je označený byt 01.C v objekte Gaštanova, ktorý má žalovaný bezpochyby v\númysle predať v krátkej dobe - resp. previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, ako aj\ns ohľadom na záväzky žalovaného voči záložnému veriteľovi - banke a iným veriteľom žalovaného\nmožno dôvodne predpokladať, že žalovaný prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretie osoby aj\npod cenu (resp. maximálne za takú cenu, aby pokryla výlučne úver v banke zabezpečený záložným\nprávom k nehnuteľnostiam), len aby sa zbavil jediného relevantného majetku, z ktorého by mohla\nbyť pohľadávka žalobcu uspokojená. Tým, že je pohľadávka žalobcu vysoká a žalovaný nedisponuje\nžiadnym ďalším majetkom, z ktorého by bolo možné v budúcnosti pohľadávku žalobcu uspokojiť, je\npotreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná.\n8. K primeranosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného\npráva k nehnuteľnostiam žalovaného žalobca uviedol, že zabezpečovacie oparenie a zásah do práv\nžalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný plniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdne\n\nrozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým by bolo zriadené sudcovské\nzáložné právo.\n9. Súd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv platnom znení (ďalej len CSP) - § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods.\n1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 konštatoval, že súd môže nariadiť\nneodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené\npomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie\nje konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený\npre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však\nvydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich\nprijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia\nneodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne\nvyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon.\n10. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho\nvzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením\npožadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca\ndomáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností\nprípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky zabezpečovacieho\nopatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp\nproporcionality).\n11. Z podaného návrhu súd prvej inštancie zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie\npostavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie\njeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné\nnebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť\npeňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné\nexekúciou postihnúť.\n12. Súd prvej inštancie k splneniu podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konštatoval, že\nnávrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného,\nzbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského\nprojektu nebolo možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj jednotlivých bytov, ktorých predaj\nžalovaný aktuálne inzeruje, keďže v danom segmente podnikania, ide o štandardný postup, ktorým\ndochádza k transformácii majetku. Argument žalobcu o tom, že na vybudované nehnuteľnosti vo\nvlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo banky, nemal žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko\nfinancovanie výstavby developerského projektu prostredníctvom bankového úveru je úplne štandardným\npostupom. Ak by mali súdy Slovenskej republiky postupovať voči všetkým objednávateľom stavebných\nprác (developerom) tak, že voči ich majetku budú zriaďovať zabezpečovacie opatrenia len na základe\ntoho, že vybudované nehnuteľnosti ďalej prevádzajú na tretie osoby za riadnu odplatu (s dosiahnutím\nzisku), dal by sa takýto postup považovať za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon podnikateľskej\nčinnosti.\n13. Žalobca ďalej nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú\nhodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci\nnižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj\njednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé\nbyty žalovaný získa finančnú protihodnotu. Súd prvej inštancie sa stotožnil sa s názorom Krajského\nsúdu v Bratislave vyslovenom v uznesení sp. zn. 3Cob/174/2016, kde považoval navrhnuté predbežné\nopatrenie za majúce neprimeraný negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného, pretože\npráve predajom stavby, teda jednotlivých bytových jednotiek získaval finančné prostriedky jednak pre\npotreby spoločnosti, ako aj na splácanie svojich záväzkov. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie\npodporne uviedol uznesenie Krajského súdu v Prešove 5Cob/58/2022 zo dňa 27.10.2022: K skutočnosti\nči existuje obava z ohrozenie exekúcie (§ 343 ods. 1 CSP), teda že žalovaný ako developer predal/\npredáva nehnuteľnosti tretím osobám súd konštatuje, že ak by každý podnikateľský subjekt navrhol\n\nnariadiť zabezpečovacie opatrenie voči inému podnikateľskému subjektu, voči ktorému má pohľadávku\nlen z dôvodu, že tento jeho dlžník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť riadne a tak získava, za\npredmety ktoré predáva ekvivalentnú náhradu, dochádzalo by činnosťou súdov k obmedzeniu slobody\npodnikania v právnom štáte, keďže samoúčelné obmedzenie základného práva je z ústavného hľadiska\nneprípustné.\n14. Súd prvej inštancie uzavrel, že konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce\nk zmenšovaniu majetku žalovaného, nakoľko ide o výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve\npredajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich\nzáväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by mohlo mať práve naopak negatívny dopad\nna podnikateľskú činnosť žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym\nspôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného\núčelovo sa zbavovať majetku predajom daných bytových a nebytových priestorov. Naopak, z návrhu\nžalobcu vyplynulo, že žalovaný vykonával len svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom\njeho podnikania, čím zároveň plnil svoje záväzky k tretím osobám, ako aj vytváral zisk potrebný\nna uspokojenie svojich veriteľov vrátane žalobcu. Súd prvej inštancie (bez akéhokoľvek dôkazu\npredloženého žalobcom) musel predpokladať, že žalovaný odpredával nehnuteľnosti za zmluvne\ndohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností v projekte prevádzal za zmluvne dohodnuté ceny a\nteda vlastníctvo nehnuteľností nahrádzal vlastníctvom finančných prostriedkov. Pri žalovanom žalobca\nnepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej exekúcie. Žalobca pri nehnuteľnom\nmajetku nepreukázal žiadne konanie žalovaného (ani úmysel konať), na základe ktorého by súd mohol\nkonštatovať snahu žalovaného zbaviť sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí s úmyslom zabrániť\nžalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní uspokojiť sa v rozsahu priznanej náhrady z majetku\nžalovaného. Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať\ndôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností\nspôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné\nbremeno neuniesol.\n15. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, ktorým návrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností,\nktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského\nzáložného práva na nehnuteľnosť ponúkanú žalovaným na predaj. Súdu prvej inštancie z návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov mal žalobca za to,\nže žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici,\npričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že posledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný\npredával za 339.000 eur (2+kk) a 479.100 eur (3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“, či\nkonanie bezprostredne smerujúce k zmareniu alebo ohrozeniu exekúcie.\n16. Súd prvej inštancie konštatoval, že za predpokladu dôvodnosti tvrdení žalobcu o zlej finančnej situácii\nžalovaného vyplývajúcej z účtovníctva napriek pokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov\nby nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu\nžalobcu ako veriteľa žalovaného oproti ostatným subdodávateľom.\n17. Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí\npredovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno\nvýkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho\nmajetkové pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade\nžalobcom preukázané nebolo.\n18. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalovaný ako developer, ktorého predmetom je výstavba\na následný predaj nehnuteľností, by bol takto nariadeným zabezpečovacím opatrením dotknutý na\nsvojich právach neprimerane, pričom v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia\nby bola výrazným spôsobom porušená zásada primeranosti a proporcionality a žalobca by sa svojim\nnávrhom domohol výrazného obmedzenia výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a tým by mu\nzjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti. Predaj danej nehnuteľnosti vo vlastníctve\nžalovaného by zriadením ďalšieho záložného práva v prospech žalobcu bol značne komplikovaný,\n\npričom bolo možné logicky predpokladať znížený dopyt potencionálnych záujemcov o kúpu bytu a tým\nfakticky aj znížený zisk a následné uspokojenie veriteľov žalovaného.\n19. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po\nvecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia\nani, že prípadná exekúcia by bola bezprostredne ohrozená. Preto neboli splnené podmienky na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aj v prípade, ak by boli splnené formálne a vecné predpoklady\nvyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho\nnariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb,\na teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje. Miera\nosvedčenia potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej\nvzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú\nzodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne\nna navrhovateľovi neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. Preto sa javil nárok žalobcu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný. O nároku na náhradu trov\nkonania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.\n20. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie, z\nodvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 CSP: - písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie\nzmenil a navrhované zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom v odseku 2 tohto uznesenia nariadil.\n21. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Z\npodaného návrhu súd zistil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa\nzriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by\nmohla byť neskôr judikovaná s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia\npohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a\nobmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.\n22. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosť, ku ktorej žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie je jediným\ndohľadateľným majetkom žalovaného, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. V\nprípade, že žalovaný by predal označenú nehnuteľnosť (čo má v úmysle zrealizovať, keďže ide o\nnovostavbu v ponuke realitnej kancelárie na predaj), nebude viac disponovať žiadnym majetkom, z\nktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Argumentácia, že žalovaný by mal obdržať za\npredaj nehnuteľnosti primeranú protihodnotu neobstojí, nakoľko v zmysle verejne dostupných informácii\no majetku žalovaného, žalovaný má aj iné záväzky, ktoré by mal uspokojiť. Okrem iného, žalovaný\nokrem posledného žalobcom označeného bytu predal už všetkých 10 ostatných bytov, za čo získal\nvysoký obnos finančných prostriedkov, avšak aj napriek tomu nedošlo k ani čiastočnému uspokojeniu\nžalobcu ako veriteľa (napriek pôvodným prísľubom), dokonca z účtovníctva žalovaného vyplývalo, že\nnemá takmer žiaden iný majetok.\n23. Žalobca mal za to, že v žiadnom prípade nemôže ísť o šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon\npodnikateľskej činnosti, keď žalobca ako veriteľ žalovaného (dlžníka - podnikateľa) sa po 3 rokoch od\nnesplnenia povinnosti žalovaného, snažil opakovane využiť všetky prostriedky ochrany svojich práv a\nprávom chránených záujmov voči žalovanému, ktorý ako podnikateľ si vedome nesplnil svoju povinnosť\nzaplatiť za zhotovené dielo vyfakturovanú sumu, opakovane zavádzal žalobcu, pričom následne napriek\nvytvoreniu zisku z predaja novopostavených bytov bolo z účtovníctva žalovaného zrejmé, že tento zisk\nbol spotrebovaný a teda s vysokou pravdepodobnosťou možno očakávať, že v čase rozhodnutia súdu\no nároku žalobcu bude žalovaný bez akéhokoľvek majetku, z ktorého by bolo možné čo i len časť\npohľadávky žalobcu uspokojiť. Z účtovníctva žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný žiaden ďalší zisk\nnevytváral, jeho účel bol zrejme naplnený výstavbou a predajom bytov v projekte Gaštanová. Žalobca\nžiadal zriadiť záložné právo k jednému z 11tich bytov, ktoré pre žalovaného postavil (pričom žalobca je\nvlastníkom už len jedného bytu, ostatných 10 bytov už malo nového vlastníka).\n24. Okrem iného, výška žalobcom uplatnenej pohľadávky bola primeraná hodnote predávaného bytu,\nku ktorému žiadal zriadiť záložné právo, a preto v žiadnom prípade nemôže ísť o šikanózny postup\n\npri výkonne podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol, že za šikanózny a ohrozujúci slobodný výkon\npodnikateľskej činnosti nemožno považovať ani postup, ak podnikateľ ako povinná osoba nezaplatil\nza zhotovenie diela faktúru v hodnote zodpovedajúcej novopostavenému bytu a zhotoviteľ sa domáhal\nsúdnou cestou splnenia tejto povinnosti objednávateľom - podnikateľom, ani pokiaľ by bolo zriadené\nzabezpečovacie opatrenie (pre zabezpečenie možnosti uspokojenia zhotoviteľa ako oprávneného) na\ntento byt v hodnote dlžnej sumy. Žalobca mal za to, že na základe vykonaných dôkazov preto súd prvej\ninštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\n25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Žalobca ďalej nepreukázal, že by\nžalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku\nza nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne\novplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za\nzbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu.\n26. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Z predloženej účtovnej závierky žalovaného bolo zrejmé, že tento nedisponuje\ntakými prostriedkami, z ktorých by bolo možné pohľadávku žalobcu v budúcnosti uspokojiť. Jediným\nmajetkom žalovaného je predmetný byt, pričom bolo nepochybné, že prostriedky z predaja aj tohto\nposledného bytu žalovaný spotrebuje skôr, ako bude žalobca disponovať prípadným exekučným titulom\nna vymoženie svojej pohľadávky. Podľa žalobcu kvalita peňazí uložená v nehnuteľnosti, ku ktorej by\nmal žalobca zriadené záložné právo oproti kvalite peňazí, ktorými by disponoval žalovaný na účte\n(ako protihodnotu) je neporovnateľná. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný získal\nza predaj 10tich bytov protihodnotu, ktorú z účtovnej evidencie žalovaného nemožno badať, a teda,\nnapriek predaju 10 bytov v centre Bratislavy bol žalovaný takmer nemajetnou spoločnosťou. Na základe\ndoterajšieho vývoja a prístupu žalovaného bolo preto obdobný postup nevyhnutné predpokladať aj v\nprípade predaja posledného bytu žalovaného.\n27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Súd teda uzatvára, že konanie\nžalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu majetku žalovaného, nakoľko ide\no výkon jeho podnikateľskej činnosti a práve predajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné\nprostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich záväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by\nmohlo mať práve naopak negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného. Z vyjadrení žalobcu\nsúd teda konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy\npomerov strán sporu. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej\nvymožiteľnosti svojho nároku a snahu žalovaného účelovo sa zbavovať majetku predajom daných\nbytových a nebytových priestorov. ... Na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by\nžalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z\npredaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti\nvšak žalobca dôkazné bremeno neuniesol.\n28. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko zriadením záložného práva k\noznačenému bytu žalobca nezabráni žalovanému v predaji tejto nehnuteľnosti a k získaniu finančnej\nprotihodnoty. Obzvlášť, pokiaľ bolo už k predmetnému bytu jedno záložné právo zriadené. Žalobca\nzdôraznil, že svojim návrhom sa snažil ochrániť svoje práva a právom chránené záujmy, nakoľko toto bol\njediný možný spôsob, ako zabezpečiť, že v prípade potreby bude môcť byť jeho pohľadávka uspokojená.\n29. Pokiaľ by sa pohľadávka žalobcu ukázala v konaní ako nedôvodná, súdom zriadené záložné\nprávo bude trvať len do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom na aktivitu žalovaného, ktorá\nbola zrejmá z verejne dostupných zdrojov (ako aj vzhľadom na účtovnú závierku žalovaného) bolo\ndôvodné predpokladať, že žalovaný už žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonáva a ani vykonávať\nneplánuje. Zriadenie záložného práva k predmetnému bytu preto nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť\njeho podnikateľskú činnosť negatívnym spôsobom.\n30. Žalobca mal za to, že osvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojej\npohľadávky a potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V prípade, že zabezpečovacie\nopatrenie nebude zriadené a dôjde k predaju predmetnej nehnuteľnosti a spotrebovaniu získaných\nfinančných prostriedkov žalovaným, nastane nezvratná situácia, kedy žalobca nebude mať ani len\n\nteoretickú šancu ani na čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky a nebude disponovať ani právnymi\nmožnosťami ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.\n31. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutom uznesenia uviedol: Súd konštatuje, že za predpokladu\ndôvodnosti tvrdení žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného vyplývajúcej z účtovníctva napriek\npokračujúcemu odpredaju bytov a nebytových priestorov by nariadením zabezpečovacieho opatrenia\nv navrhovanom znení došlo k nedôvodnému zvýhodneniu žalobcu ako veriteľa žalovaného oproti\nostatným subdodávateľom.\n32. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ diela mal povinnosť vyplatiť všetkých\nsubdodávateľov, ktorí participovali na zhotovení diela - stavby. Jediným priamym veriteľom žalovaného\nv súvislosti so zhotovením stavby (v rozsahu práv a povinností zo Zmluvy o dielo) je teda žalobca.\nŽalobcovi vznikla povinnosť uhradiť faktúry subdodávateľov, nakoľko tieto faktúry subdodávateľov boli\nvystavené priamo žalobcovi, nie žalovanému. Žalobca tiež v tejto súvislosti poukázal na zásadu, že právo\npatrím bdelým, a teda žalobca len využil všetky dostupné prostriedky ochrany svojich práv a právom\nchránených záujmov a nemôže mu byť v žiadnom prípade na škodu, že iní v podobnom postavení ako\nžalobca, rovnaké právo / dostupné prostriedky ochrany, nevyužili.\n33. Žalobca poukázal aj na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď na jednej\nstrane súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenie uviedol, že žalobca neosvedčil\nsplnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda, že predaj bytov je bežnou\npodnikateľskou činnosťou developerov, pričom z predaja bytov získavajú protihodnotu, ktorej by mal\nmať žalobca možnosť uspokojiť svoju pohľadávku, avšak na druhej strane akceptoval osvedčenie zlej\nfinančnej situácie žalovaného, avšak v kontexte toho, že by malo dôjsť k zvýhodneniu postavenia\nžalobcu na úkor ostatných subdodávateľov, ktorí neexistujú.\n34. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Súd navyše poukazuje aj na to,\nže od vydania posledného rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd\nnávrh zamietol, nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnosť\nponúkanú žalovaným na predaj. Súdu z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejmé,\nz akých konkrétnych dôvodov má žalobca za to, že žalovaný nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové\npomery práve predajom bytov na Gaštanovej ulici, pričom z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že\nposledné dva byty v projekte Gaštanová žalovaný predáva za 339.000 EUR (2+kk) a 479.100 EUR\n(3+kk), čo žalobca nepreukázal ako predaj „pod cenu“, či konanie bezprostredne smerujúce k zmareniu\nalebo ohrozeniu exekúcie.\n35. Žalobca uviedol, že od posledného návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nuplynul viac než rok, žalovaný predal 10 z 11 bytov, pričom z účtovníctva žalovaného vyplývalo, že\nnemá (okrem označeného posledného bytu, ku ktorému je už zriadené jedno záložné právo) majetok,\nz ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Aj keby teda žalovaný byty nepredal pod\ncenu, zjavne všetky prostriedky získané z predaja nehnuteľností už využil, resp. spotreboval, pričom\nna základe hospodárenia žalobcu je dôvodné predpokladať, že rovnako spotrebuje aj prostriedky z\nprípadného predaja posledného bytu. Žalobca tak nebude mať ani len teoretickú možno uspokojenia\nsvojej pohľadávky, ani žiadne ďalšie prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.\n36. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: Medzi skutočnosti, ktoré vo\nvšeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie\nžalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie\npostihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery\n(rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade žalobcom\npreukázané nebolo.\n37. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, nakoľko žalobca osvedčil,\nže všetky prostriedky, ktoré žalovaný za posledný rok získal, spotreboval, a teda že žalovaný okrem\noznačeného bytu nedisponuje takým majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť,\n\npričom je dôvodné predpokladať, že prostriedky z prípadného predaja posledného bytu budú taktiež\nžalobcom ihneď spotrebované.\n38. Zriadenie záložného práva k predmetnému bytu nebude obmedzovať žalovaného s nakladaním či\ndisponovaním s nehnuteľnosťou, ani v podnikaní žalovaného, iba zaručuje žalobcovi možnosť, že v\nprípade, že jeho pohľadávka nebude uspokojená povinnou osobou, má možnosť uspokojiť sa z výkonu\nzáložného práva. Je to teda zlepšenie pozície žalobcu do budúcna, nakoľko jeho pozícia je z dlhodobej\nperspektívy so zohľadnením súčasného stavu a prístupu žalovaného, veľmi neistá. Žalobca mal za to,\nže neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by mal byť žalovaný neprimerane chránený, najme pokiaľ\nžalobca nemal inú možnosť ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a táto ochrana žalobcu\nvážnym spôsobom neobmedzuje žalovaného.\n39. Žalobca mal za to, že základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má\nslúžiť zmierneniu obavy veriteľa (žalobcu) doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky. Zásadnou je preto\nvčasnosť podaného návrhu. Zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje\nmajetok, ktorý je možné zabezpečovať. Žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku voči\nžalovanému, predložením neuhradenej faktúry po splatnosti v predmetnom konaní, ako aj uznanie časti\npohľadávky žalovaným, ako aj existenciu majetku žalovaného, ktorý je možné zabezpečiť. Rovnako\nžalobca preukázal, že žalovaný nedisponuje iným relevantným majetkom, z ktorého by bolo možné túto\npohľadávku prípadne uspokojiť.\n40. Žalobca mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súlade so zásadou primeranosti\na proporcionality. Výška peňažnej pohľadávky je podľa žalobcu vo výške, kedy je zabezpečenie\nnehnuteľnosti plne v súlade so zásadou primeranosti a proporcionality. Zároveň uviedol, že vzhľadom\nna uplatnenú výšku pohľadávky žalobcu nebude žalovaný navrhovaným zabezpečovacím opatrením\noproti žalobcovi neprimerane znevýhodnený. Zároveň žalobca dodal, že zabezpečovacie oparenie a\nzásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak by žalovaný nebol ochotný plniť, čo mu bude ukladať\nprávoplatné súdne rozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do\npráv žalovaného - neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým by bolo\nzriadené sudcovské záložné právo.\n41. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložili.\n42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal spor podľa § 378 ods. 1, v\nrozsahu a dôvodov podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho\npotvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n43. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n44. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n45. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.\nZáložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n46. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n47. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n48. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n\n49. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n50. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n51. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n52. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n53. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n54. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá\nneprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a\npredbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh\nsmeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).\n55. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí\nsúd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich\nzisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné,\naby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.\nNavrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči\nžalovanému. Okrem osvedčenia existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom\nobava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by\nprípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť\ndôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon\nrozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie\nhodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou\nmierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 741/2017).\n56. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie\nprimerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy\ninštitútu neodkladného opatrenia, t. j. aj zabezpečovacieho opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa\nzabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu jeho\nnariadenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,\nktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná\npovinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ\nodvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,\nzakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je\ndôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých\nzákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť\nnielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a\n\ntrvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými\nskutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.\n57. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd\nnevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej\nza dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho\nopatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce záver\no dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných\nlistín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh\nz objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných\nskutočností.\n58. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom napadnutého\nuznesenia, s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu\nprvej inštancie ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vec\nsprávne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia. Odvolací súd zároveň udáva, že v predmetnom spore už bolo rozhodované o obdobnom\nnávrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a týmto prvým rozhodnutím súdu prvej\ninštancie (Okresný súd Bratislava I) o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia č. k.\n64Cb/50/2023-208 z 20.03.2024, bol návrh zamietnutý a toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím\nsúdom (Krajský súd v Bratislave) č. k. 7Cob/107/2024-316 zo dňa 03.06.2024.\n59. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie svojho v predchádzajúcom bode tohto\nuznesenia uvedeného prvého rozhodnutia o odvolaní voči prvému zamietajúcemu rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V predmetnom spore odvolací\nsúd konštatuje, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu.\nZároveň je však potrebné konštatovať, že náležité objasnenie prejednávaného sporu je možné len v\nmeritórnom súdnom konaní, pri vykonaní potrebného dokazovania a hodnotenia dôkazov čo bezpochyby\nby prekročilo rámec rozhodovania o zabezpečovacom opatrení.\n60. Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie za vecne správne, dostatočne, riadne a logicky\nodôvodnené, zaoberajúce sa všetkými relevantnými skutočnosťami a sa s ním v celom rozsahu\nstotožňuje a poukazuje naň. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie, reagujúc na odvolacie\nnámietky žalobcu, ktoré sú v podstate totožné s argumentmi žalobcu prezentované v jeho návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na ktoré v napadnutom uznesení v zodpovedajúcom\nrozsahu reagoval súd prvej inštancie (body 9 -19 tohto rozhodnutia), odvolací súd ohľadom žalobcom\nprezentovanej obavy, že po predaji posledného ponúkaného na predaj bytu v bytovom dome na\nGaštanovej ulici 9 (podľa zistenia súdu prvej inštancie v čase vydania napadnutého uznesenia boli na\npredaj v tomto objekte celkom dva byty v celkovej sume 818 100 euru, a to za cenu 339 000 eur a\n479 100 eur) dôjde k zániku žalovaného, ktorý nebude disponovať žiadnym iným majetkom uvádza,\nže takéto tvrdenie nebolo zo strany žalobcu nijako osvedčené a možno ho považovať za účelové. Z\nobchodného registra žalovaného je zrejmé, že tento bol založený v marci 2017 pričom vykonávanie\nstavebnej činnosti je len jednou z viacerých jeho podnikateľských činnosti. Žalobca nijako neosvedčil,\nže by existencia žalovaného bola viazaná výhradne iba na developerský projekt bytového domu na\nGaštanovej ul. v Bratislave. Taktiež tvrdenie žalobcu o úmysle žalovaného predať predmetný byt pod\njeho reálnu trhovú hodnotu žalobca nijako neosvedčil. Zároveň je potrebné uviesť, že ani tá skutočnosť,\nže žalovaný po predaji väčšiny bytov v bytovom dome nepristúpil k úhrade žalobcovej v konaní vo veci\nsamej uplatnenej pohľadávky bez ďalšieho neosvedčuje dôvodnosť pre vyhovenie takéhoto návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani neprezentuje reálnu obavu o nemožnosť uspokojenia\ndanej spornej pohľadávky žalobcu. Žalovaný v konaní vo veci samej predmetnú pohľadávku žalobcu\npoprel a odmietol uhradiť. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu o tom, že vzhľadom na hodnotu\nzáväzkov žalovaného existuje dôvodná obava, že uhradením úveru banke (z prostriedkov získaných z\npredaja nehnuteľnosti tretím osobám) sa žalovaný zbaví všetkého relevantného majetku, z ktorého by\nmohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, resp. že by mohla byť ohrozená prípadná\nexekúcia, odvolací súd uvádza, že takúto námietku vzniesol žalobca už v predchádzajúcom rozhodovaní\nodvolacieho súdu voči prvému zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a aj teraz takéto tvrdenie žalobcu považuje odvolací súd len za hypotetické,\nničím neosvedčené. To isté platí aj k tvrdeniu žalobcu, o tom, že žalovaný všetky finančné prostriedky\n\nzískané z predaja nehnuteľnosti bezpochyby použije na splatenie úveru financujúcej banke a nebude\nuž disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu.\n61. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho\nopatrenia posudzuje viaceré kritériá, pričom návrhu vyhovie len za predpokladu, že sú splnené\nkumulatívne a pokiaľ či i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Jednou z podmienkou nariadenia\nneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je, že právne účinky neodkladného\nopatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a\nnad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). V danom prípade žalobca tvrdil, že hodnota bytu,\nktorý je predmetom jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je primeraná výške žalobou\nuplatnenej pohľadávky. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom\nuznesení považoval v rozsahu formulovanom žalobcom návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia za nepomerný k následkom, ktoré by obmedzenie v podobe zriadeného záložného práva\nznamenalo pre žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že jedným z predmetov podnikateľskej\nčinnosti žalovaného je stavebná činnosť spočívajúca v budovaní a následnom predaji nehnuteľností\ntretím osobám. Vyhovením návrhu žalobcu by bolo obmedzené právo žalovaného na výkon jeho tejto\npodnikateľskej činnosti nad mieru únosnú v demokratickej spoločnosti brániace mu v podnikateľskej\nčinnosti ktorou generuje zisk potrebný práve na udržanie a rozvoj podnikania vrátane plnenia si svojich\nzáväzkov, ktoré pri podnikaní mu vzniknú. Zriadiť na predmetných nehnuteľnostiach zabezpečovacím\nopatrením záložné právo považoval aj odvolací súd za zásah neadekvátny, pretože by takéto zaťaženie\nnehnuteľností zmarilo alebo podstatne sťažilo ich predaj (odrádzalo záujemcov), čo by malo škodlivý\nvplyv na obchodnú činnosť žalovaného, nedosiahol by potrebný príjem, čo by malo nepochybne dosah\naj na plnenie jeho podnikateľských záväzkov. Dosahovanie príjmu a z toho plynúceho zisku je zmyslom\npodnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu. Zriadením záložného práva sa obmedzí nakladanie s\nnehnuteľnosťou. V prípade žalovaného podnikajúceho v predaji nehnuteľnosti by to zároveň znamenalo\nnad mieru únosnú obmedzenie jeho podnikanie - obchodnej činnosti, z ktorej dosahuje príjem.\n62. Je na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, aby špecifikoval ním formulovaný návrh aj\nz pohľadu princípu proporcionality. Inak sa vystavuje riziku neúspechu jeho návrhu. Obmedzenie\ndosiahnuté opatrením súdu nemôže vysoko a neprimerane prevyšovať vo vzťahu nie len k hodnote\nsporu vo veci samej uplatnený nárok, ale tiež zásah do práv nemôže byť neprimerane obmedzujúci\nosobu povinnú z opatrenia.\n63. Odvolací súd dodáva, že za hodnú zreteľa považoval skutočnosť vyplývajúcu z LV č. XXXXX,\nk. ú. R. H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, že nehnuteľnosti, ktoré\nsú predmetom návrhu už sú zaťažené záložným právom v prospech úverového veriteľa (financujúcej\nbanky). Preto ani vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by pre žalobcu nemuselo\nznamenať priaznivejšie právne postavenie vo vzťahu k vymáhaniu žalobou uplatnenej pohľadávky.\n64. K žalobcom vyčíslenému majetku a záväzkov žalovaného (bod 5 tohto uznesenia) a s tým súvisiace\nohrozenie vymoženia jeho pohľadávky odvolací súd uvádza, že iba samotné vyčíslenie aktív a pasív\nobchodnej spoločnosti k určitému dátumu (rok 2024) samo osebe dostatočne jasne nie je spôsobilé\ndefinovať skutočnú hodnotu majetku podnikateľa a ani právne zhodnotiť charakter jeho aktív a pasív.\nŽalobca zároveň nijako neosvedčil svoje tvrdenie o snahe žalovaného predať svoj nehnuteľný majetok,\nktorý je predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pod cenu a potom nie je ani\ndôvodnú žalobcova obava z ohrozenia exekúcie žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, ako to\npredpokladá dikcia § 343 ods. 1 CSP.\n65. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti\nodvolania žalobcu, nakoľko má za to, že tento dostatočne presvedčivo neosvedčil dôvodnosť ním\ntvrdených skutočností nevyhnutných na účely kladného rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, pričom odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnené,\nnapadnuté uznesenie vo výroku vecne správne a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o týchto rozhodne\nsúd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 262 ods. 1 CSP.\n\n67. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom\ndovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/50/2023", "guid": "68bf3fec-f166-4aab-b654-b4d51b57bff7:64e493d3-0075-4be0-8fe7-49d595ee9bd9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "115b7ca0-fbad-4c73-85d3-906c1e5ae768:837f0cd6-ec9e-45de-af7c-96a4e3135670", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cob/58/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/58/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/115b7ca0-fbad-4c73-85d3-906c1e5ae768:837f0cd6-ec9e-45de-af7c-96a4e3135670"}, {"guid": "643d27ee-147d-471e-b266-33f0a24e992e:1b8f07eb-e9fa-4ea9-9e13-0bf2c07a2821", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1", "spisova_znacka": "3Cob/174/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/174/2016 z 22. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-01-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1"}], "citovane_v": [{"guid": "97a498f9-3692-4e09-b2bf-bae5fe861200:d1f4321e-1559-4a39-94ea-7e18b8530a36", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1", "spisova_znacka": "62Cb/5/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/5/2026 z 20. 1. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1"}]}