{"guid": "60115bdd-de20-4bc1-9146-e28615ceb325:77777d6c-c8eb-4c3f-b718-b89b079821f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123355261.3", "spisova_znacka": "5Cob/144/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/144/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 5Cob/144/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123355261.3", "identifikacne_cislo": "6123355261", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77777d6c-c8eb-4c3f-b718-b89b079821f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123355261.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123355261.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123355261.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/144/2025\n6123355261\n27. 11. 2025\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123355261.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: G.. H. U., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom N. J. XXXX/XX, W. - T. A. Q., zastúpený: JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o.,\nadvokátska kancelária so sídlom Panenská 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 099 175,\nproti žalovaným: 1/ Quintela Gastro s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava - mestská časť\nRužinov, IČO: 52 477 801, 2/ QUINTELA, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 43 966 161, o zaplatenie 17.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12. decembra 2024 a\nžalovaného 2/ proti rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-107 zo\ndňa 12. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave p o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k.\n80Cb/51/2023-119 zo dňa 12. decembra 2024 v napadnutom výroku III. a v časti napadnutého výroku I.:\n„Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 15.000,- eur spolu s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy\n17.000,- eur od 0l. januára 2022 do 01. marca 2022 a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy\n17.000 eur od 02. marca 2022 do 05. februára 2024, zo sumy 16.000,- eur od 06. februára 2024 do\n27. marca 2024, zo sumy 15.000,- eur od 28. marca 2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.“\nII. V časti napadnutého výroku I. „povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi\nposkytne žalovaný 2/ na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava III z 12. novembra 2024, č.\nk. 80Cb/51/2023-107,“ rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.\ndecembra 2024 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nIII. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného 1/ proti výroku II. rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIII, č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12. decembra 2024 o d m i e t a.\nIV. Žalobcovi súd proti žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nV. Krajský súd v Bratislave rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III, č.k.\n80Cb/51/2023-107 zo dňa 12. novembra 2024 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 2.000,- eur\nbol nárok žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8 %\nročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne\n\nzo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024,\nzo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, titulom\nneuhradenia menovitej hodnoty emitovaných dlhopisov žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako\nručiteľom.\n2. Dňa 12.11.2024 Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vec rozhodol voči\nžalovanému 2/ ako ručiteľovi rozsudkom pre zmeškanie č.k. 80Cb/51/2023-107, ktorý právne odôvodnil\nust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 274, § 275, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi\nsumu 15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022\na s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo\nsumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti konanie voči žalovanému 2/ zastavil\n(výrok II.) a žalobcovi voči nemu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).\n3. Rozhodnutie s poukazom na ust. § 275 CSP, podľa ktorého odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie\nžalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod jeho vydania, súd prvej\ninštancie odôvodnil splnením všetkých formálnych podmienok, za ktorých je v zmysle ust. § 274 CSP\npovinný na pojednávaní rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, za súčasného\nprihliadnutia na obsah písomných podaní žalovaného 2/, produkovaných v priebehu sporu, z ktorých\nmal preukázané len jeho účelové predlžovanie súdneho konania.\n4. So zreteľom na právne účinný dispozičný úkon žalobcu, ktorým pred začatím pojednávania vzal žalobu\nčiastočne späť, konanie v prevyšujúcej časti (2.000,- eur) zastavil bez toho, aby žiadal žalovaného 2/\no vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby.\n5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1\nCSP a nakoľko dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaného 1/ po podaní žaloby,\nzavinenie zastavenia konania pričítal žalovanej strane. Keďže súd žalobe v prevyšujúcej časti vyhovel,\nžalobca dosiahol v spore plný procesný úspech a preto má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov v\nrozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, súdny\núradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n6. Proti rozsudku pre zmeškanie zo dňa 12.11.2024 podal do všetkých troch výrokov včas odvolanie\nžalovaný 2/, rozsudok žiadal v celom rozsahu zrušiť s tým, že podľa výroku I. rozsudku nie je povinný\nzaplatiť žalobcovi 15.000,- eur spolu s úrokom vo výške 5,8 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 01.01.2022\ndo 01.03.2022 a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do\n05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024\ndo zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal zrušiť aj výrok II. a III. v celom\nrozsahu a nariadiť súdne pojednávanie.\n7. K výroku I uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 356 CSP v nadväznosti na ust. § 274\nCSP, konštatoval, že z judikatúry je zrejmá materiálna podmienka vydania kontumačného rozsudku,\na to neprítomnosť procesnej aktivity jednej zo strán a za otázne považoval, do akej miery sa táto\npodmienka dá aplikovať v prípadoch kontumačného rozsudku pred nariadením pojednávania podľa\nust. § 273 CSP. Poznamenal, že vyjadrenie k žalobe sa predkladá v úvodnej fáze konania, keď je\npredchádzajúca aktivita nepravdepodobná. Napriek tomu sa nedá súhlasiť s automatickým záverom\no nepotrebnosti zváženia procesnej aktivity žalovaného. Ak má súd pochybnosti o jeho skutočnom\nnezáujme o konanie, a je mu napr. známa jeho procesná aktivita v iných súvisiacich konaniach, rozsudok\npre zmeškanie by vydať nemal. Kontumačný rozsudok by mal byť nástrojom ultima ratio, keď iné\nopatrenia na zabezpečenie efektívneho priebehu konania zlyhajú. Zdôraznil, že doslovný gramatický\nvýklad ust. § 274 CSP naznačuje, že ak sú splnené formálne podmienky na vydanie kontumačného\nrozsudku, súd je povinný ho vydať bez možnosti zváženia individuálnych okolností prípadu a procesnej\nsituácie v konaní: „Na pojednávaní rozhodne súd.“ Ide formuláciu v kontraste so znením ust. § 273 CSP,\nkde zákon súdu výslovne priznáva právo voľnej úvahy: „súd môže rozhodnúť.“ Napriek tomuto zdanlivo\njednoznačnému zneniu zákona, automatické vydanie kontumačného rozsudku naráža na ústavné limity\npráva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila pomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok\npre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale s ohľadom na\nokolnosti daného prípadu musí starostlivo zvážiť, či použitie tohto nástroja neprimerane nezasiahne do\nprocesných práv žalovaného. Ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany,\nsúd by rozsudok pre zmeškanie nemal vydať.\n\n8. Do pozornosti dal rozhodnutie ÚS SR“ sp.zn. I.ÚS 233/2019, podľa ktorého: „V tomto smere sa na\nmargo prílišného formalizmu pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, keď uviedol, že formalistický výklad\nustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný\nnebol v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom prípade\npri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch, môže takéto vydanie rozsudku pre\nzmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.“ ÚS SR tiež uviedol, že materiálnou\npodmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných\nstrán. Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne, bez ohľadu na to či zmeškanie spôsobili\nobjektívne alebo subjektívne okolnosti, pričom žalovaný je inak v danom konaní procesne aktívny, napr.\npodal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach,\nrozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať (III. ÚS 89/2021). Súd totiž môže konať a meritórne\nrozhodnúť aj v neprítomnosti strany (§ 180 CSP).\n9. Žalovaný 2/ zdôraznil, že procesnej aktivite sa nevyhýbal, riadne a včas sa vyjadril k žalobe, podal\nodpor voči platobnému rozkazu, na pojednávaní dňa 06.11.2024 bol riadne zastúpený firemným\nprávnikom na základe plnomocenstva za firmu Quintela Gastro, s.r.o., kde je konateľom pán P. D., teda\ntá istá osoba ako v prípade ručiteľa, QUINTELA, s.r.o. (žalovaný 2). Vydanie rozsudku pre zmeškanie\nvoči nemu je teda neopodstatnené. Dodal, že účasť žalovaného na pojednávaní nie je podľa záverov\nústavného súdu nutná. Ide o právo, nie povinnosť a okrem výnimočných prípadov nie je potrebné ju\nvynucovať procesnými sankciami. Ak nie je dôvod vynucovať prítomnosť žalovaného na pojednávaní,\nsúd ani nemá dôvod mu v predvolaní na pojednávanie hroziť vydaním kontumačného rozsudku. Z toho\nmožno vyvodiť, že takéto poučenie by malo obsahovať iba predvolanie na prvé pojednávanie vo veci,\naj to len v prípade, ak okolnosti prípadu, najmä absencia písomných vyjadrení nasvedčujú nedostatku\nzáujmu žalovaného o vedenie sporu. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o\nvedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného\nrozsudku. Súd tak dosiahne rovnaký cieľ zabezpečenie konania bez prieťahov, ale bez neprimeraného\nzásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku. Efektivitu súdneho konania\nnemôže zabezpečiť vydanie takého rozsudku pre zmeškanie, voči ktorému dotknutá strana využije aj\ntak všetky opravné prostriedky, resp. prostriedky procesnej obrany. Naopak je potrebné, aby sudca už\npri prvom rozhodnutí mal možnosť posúdiť komplexnú genézu z hľadiska formálneho aj materiálneho\na až na základe toho mohol dospieť k presvedčeniu, že vydanie rozsudku pre zmeškanie je skutočne\noprávnené a spravodlivé a zároveň ním bude dodržané aj ústavné právo na spravodlivé súdne konanie.\nPrioritou v súdnom konaní musí zostať ochrana práv účastníkov súdneho konania, ktorí na súdnom\nkonaní chcú aktívne participovať. Hlavným poslaním súdneho konania je zaisťovať spravodlivú ochranu\npráv a oprávnených záujmov účastníkov. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku musia byť\nposudzované uvážlivo a zdržanlivo, v sporných a hraničných prípadoch nie je jeho vydanie v tomto\nprípade na mieste.\n10. K výroku II. a III. rozsudku sa žalovaný 2/ s odkazom na ust. § 357 písm. m/ CSP opäť všeobecne\nodvolal na ustálenú judikatúru ÚS SR (bez jej bližšej špecifikácie), z ktorej vyplýva: „rozhodovanie o\ntrovách konania je integrálnou časťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods.\n1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný\nsúd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so\nzákonom čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy, porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu.\nČi je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46\nods. 4 ústavy, určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom mimosporovom\nporiadku, účinnom od 01.07.2016 (§ 395). Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade\ntrov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva\nna súdnu ochranu. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny a spravodlivý proces\na vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť odvolacieho súdu, aby svoje rozhodnutie\nodôvodnil tak, aby z neho vyplývajúce dôvody neboli v rozpore s právnom odvolateľa na prístup k súdu\ndenegatio iustitiae v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, ale ani s kogentným ustanovením § 357 písm. m/ CSP.“\nVzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd bez nariadenia pojednávania, odvolaním napadnutý\nrozsudok Mestského súdu III, v časti rozhodnutia o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že žalobcovi\nsa náhrada trov konania nepriznáva.\n11. Žalobca vo vyjadrení, ktoré podal k odvolaniu žalovaného 2/ vyslovil podozrenie, že podanie\nžalovaného 2/ nie je podpísané, keďže v elektronickom súdnom spise sú dokumenty nahraté bez\nelektronického podpisu. V súlade s ust. § 125 ods. 2 CSP tak prichádza do úvahy aj možnosť naň\n\nneprihliadať, keďže bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a\nv listinnej podobe doplnené nebolo.\n12. S odvolacími dôvodmi žalovaného 2/ sa nestotožnil, keďže zákonné podmienky pre vydanie\nrozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP boli splnené, a tak odvolanie proti nemu je podľa\nust. § 356 písm. b/ CSP neprípustné. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť\nneospravedlnil a z jeho postupu je zrejmé, že o konanie stratil záujem napriek tomu, že v konaní\npredtým vykonal 2 podania, ktoré však neboli spôsobilé právny nárok žalobcu spochybniť. Nie je\npravdivé ani tvrdenie, že na pojednávaní bol zastúpený firemným právnikom žalovaného 1/, nakoľko\ntento zástupca nebol zamestnancom žalovaného 2/, a teda na pojednávaní ho podľa ust. § 91 CSP ani\nnemohol zastupovať. Žalovanému 2/ nič nebránilo si v prípade záujmu zvoliť advokáta, alebo prijať do\npracovného pomeru zamestnanca s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Pojednávania sa naviac\nmohol štatutárny orgán zúčastniť sám. Žalovaný 2/ sa však pojednávania cielene nezúčastnil, svoju\nneprítomnosť neospravedlnil (vôbec), čím boli splnené obe zákonné podmienky podľa ust. § 278 CSP.\nNeprítomnosť žalovaného 2/ neospravedlnila ani zástupkyňa žalovaného 1/, a je teda zrejmé, že aj keď\nide o dve spoločnosti toho istého konateľa, ten nemal záujem sa pojednávania zúčastniť.\n13. Ak by žalovaný 2/ pojednávanie aj zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, a v konaní by chcel\nbyť aktívny, mal možnosť podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania, a nie sa jeho zrušenia\ndomáhať odvolaním. Argumentácia rozhodnutiami ÚS SR je na túto vec nepriliehavá, keďže v prípade\nposudzovanom ÚS SR malo ísť o vec, kde: „konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac\npojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch\nstrán vykonal rozsiahle dokazovanie.“ V tomto konaní však nebolo viacero pojednávaní, ani vykonané\nrozsiahle dokazovanie (len listinnými dôkazmi), a konanie netrvalo ani dlhú dobu (na pomery slovenskej\njustície). Naviac v prípade na ktorý poukázal žalovaný 2/ bola ústavná sťažnosť odmietnutá. Podané\nodvolanie označil žalobca za neprípustné, navrhol ho odmietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania, alternatívne ho vyhodnotiť ako procesne prípustné, napadnutý rozsudok v celom\nrozsahu potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n14. Žalovaný 2/ odvolaciu repliku nepodal.\n15. Voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi, rozhodol súd prvej inštancie dňa 12.12.2024, rozsudkom č.k.\n80Cb/51/2023-119, ktorým ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8 %\nročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nsumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy 16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo\nsumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), s tým,\nže povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 2/ na základe\nrozsudku Mestského súdu Bratislava III, zo dňa 12.11.2024, č. k. 80Cb/51/2023-107. V prevyšujúcej\nčasti konanie voči nemu zastavil (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100% (výrok III).\n16. Tento rozsudok právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, 3, § 3 ods. 1, 2, 3, 4, § 4 ods. 1, 2, 4, § 9, § 10,\n§ 12 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej aj „ZD“ alebo „zákon o dlhopisoch“), ust. §\n144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 274, § 275, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.\nProcesnú obranu žalovaného 1/ v spore posúdil ako nedôvodnú a zároveň účelovú, skutkový stav\noznačil za nesporný, pričom za sporné označil výlučne posúdenie, či žalobcovi je žalovaný 1/ povinný\nvyplatiť menovitú hodnotu ním emitovaných dlhopisov, nakoľko v spore namietal, že tieto dlhopisy mu\nžalobca v rozpore s emisnými podmienkami fyzicky nepredložil. Naplnenie tejto podmienky žalovaný 1/ v\npriebehu sporu odôvodňoval požiadavkou, aby vyplatil menovitú hodnotu dlhopisov reálnemu vlastníkovi\ndlhopisov, a nie osobe, ktorá už nie je ich vlastníkom, ktorá ich predala alebo darovala tretej osobe\nv prípade, ak by táto žalovanému nadobudnutie dlhopisov neoznámila. Splnenie uvedenej podmienky\nmá vo všeobecnosti svoje opodstatnenie, keďže emitent je povinný vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu\nlen jeho majiteľovi, v tomto prípade osobe, ktorá je na dlhopise ako majiteľ uvedená, prípadne na ktorú\nbol dlhopis rubopisom prevedený. Pokiaľ však emitent v samotnom texte dlhopisu a tiež v emisných\npodmienkach zároveň určil, že pre účinnosť prevodu dlhopisu voči emitentovi sa vyžaduje zápis o zmene\njeho majiteľa v zozname majiteľov dlhopisu (ktorý vedie emitent), potom sa opodstatnenosť požiadavky\nemitenta na fyzické predloženie dlhopisu pre vznik povinnosti vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu (pre\nzamedzenie vyplatenia menovitej hodnoty dlhopisu inej osobe ako jej majiteľovi) úplne vytráca. Už len z\ntohto dôvodu súd považoval procesnú obranu žalovaného 1/ za účelovú. Tá sa prejavila aj v jeho konaní\npo podaní žaloby, keď 06.02.2024 a 28.03.2024 vyplatil žalobcovi menovitú hodnotu štyroch dlhopisov (č.\nXXXX - XXXX), pričom k fyzickému (protokolárnemu) odovzdaniu a prevzatiu týchto dlhopisov došlo až\n20.08.2024, teda niekoľko mesiacov po vyplatení ich menovitej hodnoty. Vyplatenie menovitej hodnoty\n\ntýchto štyroch dlhopisov teda žalovaný 1/ už nepodmieňoval ich fyzickým predložením a žalobcovi ich\nmenovitú hodnotu uhradil už pre ich odovzdaním.\n17. Súd prvej inštancie poukázal na emisné podmienky dlhopisov ako súhrnu práv a povinností\nemitenta a majiteľa dlhopisu, za znenie ktorých zodpovedá emitent (§ 3 ods. 3 a 4 ZD). Ak emitent\nv emisných podmienkach podmienil vyplatenie menovitej hodnoty dlhopisov ich majiteľovi fyzickým\npredložením dlhopisov bez bližšej špecifikácie podmienok (napr. uvedením času a miesta, kde malo\ndôjsť k ich predloženiu a pod.), jeho povinnosťou bolo majiteľovi dlhopisov poskytnúť všetku potrebnú\nsúčinnosť k ich fyzickému predloženiu. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca vyzval\nžalovaného 1/ na úhradu menovitej hodnoty dlhopisov a zároveň mu oznámil, že má v záujme mu\nich prezentovať (fyzicky predložiť) 30. júna 2023 v čase o 9:00 hod. v sídle advokátskej kancelárie\nJAKUBEK & PARTNERS, s.r.o.. Žalovaný 1/ sa na prezentovanie dlhopisov napriek výzve doručenej\nmu 12.06.2023 nedostavil a žalobcu, ani jeho zástupcu nekontaktoval. Žalobca teda v stanovenom\nmieste a čase nepochybne prejavil vôľu prezentovať žalovanému 1/ dlhopisy za účelom vyplatenia\nich menovitej hodnoty, čo svojou pasivitou zmaril práve žalovaný 1/. Ten sa preto nemôže úspešne\ndovolávať nesplnenia emisných podmienok pre vyplatenie menovitej hodnoty dlhopisov, ktoré sám\nkoncipoval a za ich znenie zodpovedá, keďže ich nesplnenie zapríčinil sám.\n18. Keďže zákon o dlhopisoch a ani zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o cenných papieroch“), neobsahujú\nustanovenia o prezentácii dlhopisov, resp. iných cenných papierov, súd podporne vychádzal z ust.\nzákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový a judikatúry vzťahujúcej sa k prezentácii zmeniek,\nnajmä z rozsudkov Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4087/2016 zo dňa 24.10.2018,\nsp. zn. 29Cdo/998/2009 zo dňa 08.06.2010, sp. zn. 29Cdo/1937/2000 zo dňa 19.12.2001, sp. zn.\n29Odo/483/2002 zo dňa 25.03.2003, v zmysle ktorých účinky predloženia zmenky na platenie nastanú\nvoči žalovanému momentom, kedy sa oboznámi s obsahom podanej žaloby a zmenky. S uvedeným\nzáverom sa súd v celom rozsahu stotožnil, považujúc ho za správny a zároveň primerane aplikovateľný\nv okolnostiach prejednávaného sporu. Žalovaný 1/ tak mal nepochybne možnosť najneskôr po doručení\nžaloby, ktorej prílohou boli aj fotokópie dlhopisov, zistiť a overiť si, či žalobca je stále vedený ako majiteľ\ndlhopisov č. XXXX -XXXX v zozname majiteľov dlhopisov a jeho povinnosťou bolo žalobcovi menovitú\nhodnotu týchto dlhopisov vyplatiť.\n19. Splatiť žalobcovi dlhopisy v ich menovitej hodnote k určenému termínu (01.03.2022) jednorazovo,\nbol žalovaný 1/ povinný podľa ust. § 12 ods. 1 ZD, čo však neurobil, a preto ho súd zaviazal na\nzaplatenie ich menovitej hodnoty v uplatnenej výške 15.000,- eur, zodpovedajúcej hodnote 30 ks\ndlhopisov znejúcich na 500,- eur. Voči uplatnenému nároku v časti výnosu dlhopisu - úrok vo výške 5,8 %\nročne zo sumy 17.000,- eur od 0l.01.2022 do 01.03.2022 žalovaný 1/ nevzniesol žiadne námietky, preto\nho súd priznal v uplatnenej výške. Z obsahu dlhopisov vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporným,\nže menovitá hodnota dlhopisov bola splatná 01.01.2022, v čase splatnosti nebola žalobcovi uhradená,\na preto mu súd priznal úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil v žalobe. Súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v nespäťvzatej časti vyhovel s prihliadnutím\nna to, že žalovanému 2/ už rozsudkom povinnosť uložil, a rozhodol, že v rozsahu plnenia žalovaného 2/\nzanikne povinnosť žalovaného 1/ uložená mu týmto rozsudkom.\n20. Vzhľadom k účinnému čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu úhrad žalovaného 1/ vo výške po\n1.000,- eur dňa 06.02.2024 a dňa 28.03.2024 - spolu 2.000,- eur s príslušenstvom po podaní žaloby,\navšak predtým, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a zároveň spôsob\nusporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu, súd konanie v prevyšujúcej časti\nzastavil. Súhlas žalovaného so zastavením konania potrebný nebol. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaného\n1/ po začatí konania, v ktorej vzal žalobca žalobu späť (2.000,- eur), zavinil zastavenie konania žalovaný\n1/ a teda úspech v tejto časti mal žalobca (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20.03.2018). Vzhľadom\nk tomu, že vo zvyšku, v nespäťvzatej časti súd žalobe vyhovel, žalobca mal v konaní plný úspech, preto\nžalovaného 1/ zaviazal nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne podľa\nust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, súdny úradník.\n21. Včas podaným odvolaním proti všetkým trom výrokom rozsudku, žiadal žalovaný 1/ napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu zrušiť s tým, že podľa výroku I rozsudku nie je povinný zaplatiť žalobcovi\n15.000,- eur s úrokom vo výške 5,8% ročne zo sumy 17.000,- eur od 01.01.2022 do 01.03.2022 a\núrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17.000,- eur od 02.03.2022 do 05.02.2024, zo sumy\n16.000,- eur od 06.02.2024 do 27.03.2024, zo sumy 15.000,- eur od 28.03.2024 do zaplatenia, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal zrušiť aj výrok II. a III. v celom rozsahu a nariadiť\nsúdne pojednávanie.\n\n22. K výroku I. rozsudku poznamenal, že síce so žalobcom komunikoval formou emailovej komunikácie\no stretnutí v advokátskej kancelárii žalobcu o prezentovaní dlhopisov dňa 30.06.2023 o 9:00 hod.,\nzdôraznil však, že ak by sa na dané stretnutie dostavil, porušoval by emisné podmienky Quintela\nGastro s.r.o., ktoré jasne a zreteľne stanovujú spôsob splatenia menovitej hodnoty dlhopisov a určenie\nplatobného miesta: „Predložením dlhopisu pre účel výplaty menovitej hodnoty dlhopisu sa v zmysle tohto\nustanovenia myslí fyzické predloženie listinného dlhopisu emitentovi alebo jeho zástupcovi, určeného\na oznámeného emitentom pred splatnosťou menovitej hodnoty dlhopisov podľa zoznamu majiteľov\ndlhopisov v súlade s emisnými podmienkami.“ ... „Keď majiteľ dlhopisu emitentovi dlhopis nepredloží,\nemitent nie je povinný vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu.“... „Miestom splatenia menovitej hodnoty\ndlhopisu je príslušný bankový účet majiteľa dlhopisu.“\n23. Z emisných podmienok teda vyplýva, že na vyplatenie menovitej hodnoty dlhopisov je potrebné\naby ich majiteľ dlhopisov predložil emitentovi fyzicky, buď v jeho sídle alebo poštou. Z pojednávania\nkonaného dňa 12.11.2024, ktorého sa s právnym zástupcom zúčastnil aj žalobca G.. H. U. vyplýva,\nže emitentovi v jeho sídle odovzdal dlhopisy v hodnote 2000,- eur. Nič mu teda nebránilo, aby ostatné\ndlhopisy zaslal alebo odovzdal na adrese žalovaného, nakoľko sám uviedol, že predchádzajúce dlhopisy\nv hodnote 2000,- eur za neho odovzdala jeho manželka.\n24. Žalovaný 1/ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal úspech podľa CSP,\nkeď mu bolo zaslaných 2000,- eur, nakoľko žalovaný tým preukázal dobrú vôľu uhradiť svoj záväzok\nvoči nemu. Podotkol, že pri prvom odovzdaní dlhopisov žalobca nebol právne zastúpený, odovzdanie\ndlhopisov prebiehalo bez súdneho nariadenia, dohodou medzi žalobcom a žalovaným. Odôvodnenie\nk okolnostiam odovzdania dlhopisov, ktoré podľa žalobcu mohli byť poštovou zásielkou stratené je\nneopodstatnené, pretože posielať klientom dlhopisy pri podpise prostredníctvom pošty je zvyklosťou a\npreto nerozumie prečo žalobca takto nekonal, hoci emisné podmienky sú ošetrené tak, že v prípade\nstraty dlhopisu by sa vyhotovili nové dlhopisy, totožné s originálom. V emisných podmienkach je napokon\nstrata dlhopisu upravená nasledovne: „Keď dôjde k strate dlhopisu, emitent a majiteľ postupujú podľa\nustanovení konania o umorenie listiny podľa zákona č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v\nznení neskorších predpisov, podľa ktorého každý kto sa o začatí konania o umorenie listiny mohol pri\nnáležitej starostlivosti dozvedieť, nesmie nakladať s právami z umorovanej listiny, robiť výplaty alebo iné\nplnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny.“\n25. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 pís. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 pís. h/ CSP).\n26. Nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 pís. f/ CSP) nachádzal v neúplnom preskúmaní Emisných\npodmienok, s jasne stanovenou povinnosťou klienta predložiť dlhopis pri vyplatení menovitej hodnoty\ndlhopisu, k čomu nedošlo. Ďalej sa venoval len všeobecnej teórii voľného hodnotenia dôkazov súdom,\nbez jej konkrétneho prepojenia na odvolaním napadnutý rozsudok.\n27. K nesprávnemu právnemu posúdeniu (§ 365 ods. 1 pís. h/ CSP) žalovaný 1/ konštatoval, že\nide o právnu vadu rozhodnutia, pričom tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď súd na\nzistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, čo znamená, že úplne opomenul aplikovať\nprávnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval\nnormu inú, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne\ninterpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. K právnemu posudzovaniu skutkového stavu\ndochádza priebežne už počas zisťovania tohto stavu. Predbežné právne posúdenie veci sa môže v\npriebehu konania predovšetkým v dôsledku ďalších skutkových poznatkov meniť. Zákon ukladá súdu\npovinnosť predostrieť stranám svoje predbežné právne posúdenie veci podľa ust. § 171 ods. 1 CSP:\n„Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu\nkonania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia považuje\nza nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne\nposúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.“\n28. Odvolacie námietky voči výroku II. a III. rozsudku odôvodnil totožne ako v odvolaní proti rozsudku\npre zmeškanie, teda všeobecnou teóriou o náhrade trov konania, podľa Civilného mimosporového\nporiadku.\n29. Žalobca vo vyjadrení, ktoré podal k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n30. Uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom majú spočívať nesprávne skutkové zistenia súdu prvého\nstupňa ohľadom Emisných podmienok, keďže v nich nikde nie je zmienka o tom, kde by žalovanému mal\nžalobca dlhopisy prezentovať. Bolo v zásade na žalobcovi, ako a kde ich bude prezentovať. V konaní\n\nbola preukázaná viacnásobná snaha žalobcu dlhopisy žalovanému prezentovať, ten ju však svojou\nneprítomnosťou, resp. zlou finančnou situáciou zmaril. Bez významu v rámci hodnotenia dôvodnosti\nodvolania nie je ani reakcia žalovaného na výzvu právneho zástupcu žalobcu, ktorému emailom zo dňa\n14.07.2023 o 9:20 hod. oznámil: „Ako sme uviedli v predchádzajúcej komunikácii, v dôsledku pandémie\nCOVID-19 sme boli nútení naše prevádzky, do ktorých váš klient investoval prostredníctvom dlhopisov\nGASTRO INNOVATION/2022EUR, počas obdobia pandémie zatvoriť. Aktuálne sa naše prevádzky síce\notvorili, ale len pomaly sa dostávajú do kondície spred pandémie. Navyše sa musíme stále vyrovnávať\nso stratami, ktoré nám uzatvorením prevádzok vznikli. Toto stanovisko sme p. U. komunikovali aj na\nosobnom stretnutí dňa 07.06.2023 v sídle emitenta. Aktuálne tržby postupne stúpajú, hoci nedosahujú\núroveň spred pandémie. Od 01.01.2023 sme mohli zaviesť 10% DPH na poskytované reštauračné\nslužby, čo má takisto pozitívny vplyv na naše podnikanie v gastro sektore. Na druhej strane sme\nvšak zaznamenali výrazný rast cien vstupov ako aj energií (elektrika, plyn) a v spojitosti s vysokou\ninfláciou potrebujeme ešte určitý čas na zastabilizovanie. Následne pristúpime k vyplateniu emisie\nGASTRO INNOVATION/2022EUR, G.: X.. Podľa súčasnej finančnej disciplíny predpokladáme, že\nv septembri 2023 budeme pripravený riešiť pohľadávku Vášho klienta výplatou dlhopisov GASTRO\nINNOVATION/2022EUR a to formou splátkového kalendára.“\n31. Z uvedeného vyplýva, že skutočným dôvodom nevyplatenia dlhopisov nie je ich nepredloženie, ale\nzlá finančná situácia žalovaného. Žalobca bol v sídle žalovaného o. i. aj dňa 07.06.2023, čo žalovaný\nv uvedenom emaile aj deklaruje a je úplne prirodzené, že ak oznámil, že menovitú hodnotu dlhopisov\nnevie žalobcovi vyplatiť, ten mu dlhopisy neodovzdal. Odvolanie žalovaného je výhradne obštrukčné, a\nžalovaný ním len odďaľuje čas plnenia. Dlhopisy mu boli opakovane prezentované, žalovaný však nebol\npripravený svoju povinnosť plniť, resp. aj opakované prezentovanie dlhopisov sám zmaril nedostavením\nsa na stretnutie so žalobcom. Ak mal záujem prezentáciu dlhopisov upraviť podrobnejšie, mal tak urobiť\nv emisných podmienkach. S poukazom na výkladové pravidlá prejavu vôle podľa ust. § 266 Obchodného\nzákonníka, predovšetkým ods. 4, 5, je potrebné emisné podmienky interpretovať v prospech žalobcu.\n32. K výroku II., ktorým súd v časti konanie zastavil, poznamenal, že nerozumie čo žalovanému v tomto\nsmere prekáža a v čom spočívajú jeho odvolacie námietky. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP označil\nrozhodnutie súdu za správne a zákonné aj vo vzťahu k výroku III., keďže žalobca mal v konaní plný\núspech.\n33. Žalovaný 1/ odvolaciu repliku nepodal.\n34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania proti obom rozsudkom\nboli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému\nje prípustné (§ 356 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 363 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté\nrozhodnutia v medziach rozsahu a dôvodov podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez\nnariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\n2/ je dôvodné, napadnutý rozsudok pre zmeškanie č.k. 80Cb/51/2023-107 zo dňa 12.11.2024 je\npotrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nRozsudok č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.12.2024 v napadnutej v časti výroku II. odmietol, nakoľko\nodvolanie do tejto časti výroku je neprípustné a výrok I. ako vecne správny postupom v súlade s ust.\n§ 378 ods. 1 potvrdil okrem časti „povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi\nposkytne žalovaný 2/ na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava III z 12. novembra 2024, č. k.\n80Cb/51/2023-107“ z dôvodu, že tento rozsudok pre nesplnenie procesných dôvodov na jeho vydanie\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre vecnú správnosť potvrdil\naj výrok III. o náhrade trov konania.\n35. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.07.2023 sa žalobca voči žalovanému\n1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/ ako ručiteľovi, domáhal zaplatenia sumy 17.000,- eur s príslušenstvom\na náhrady trov konania, titulom pohľadávky vzniknutej mu zo Zmluvy o úpise dlhopisov, na základe\nktorej upísal dlhopisy žalovaného 1/ GASTRO INNOVATION/2022EUR, G.: X., č. XXXX-XXXX, v\npočte 34 ks, každý v hodnote 500 eur, spolu v hodnote 17.000 eur. Ručiteľským vyhlásením prevzal\nza záväzky žalovaného 1/ ručenie žalovaný 2/. Menovitú hodnotu dlhopisov vo výške 17.000,- eur\nbol žalovaný 1/ v zmysle emitovaných dlhopisov a platných právnych predpisov povinný uhradiť k\n01.03.2022, k čomu však v rozpore s jeho právnym záväzkom nedošlo. Viacnásobným kontaktovaním\nžalovaného 1/ telefonicky aj e-mailom a účasťou na osobných stretnutiach, sa žalobca opakovane\nsnažil o mimosúdne vymoženie pohľadávky, avšak bezvýsledne. Za účelom prezentovania dlhopisov\na ich splatenia zorganizoval naposledy stretnutie s oboma žalovanými na deň 30.06.2023, v sídle\nadvokátskej kancelárie jeho právneho zástupcu. Žalovaným boli listy doručené doporučenou zásielkou\ndňa 12.06.2023. Na stretnutie sa bez akejkoľvek reakcie nedostavili.\n\n36. Obaja žalovaní podali proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n14Up/789/2023 zo dňa 20.07.2023 odpor, v ktorom žiadali platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť\npojednávanie. Na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 80 Cb/51/2023 - 68 zo dňa\n15.11.2023 doručili žalovaní 1/, 2/ k vyjadreniu žalobcu k podaným odporom a návrhu na pokračovanie\nv konaní a postúpeniu veci Mestskému súdu Bratislava III na jej prejednanie a rozhodnutie zo dňa\n03.10.2023, vyjadrenie zo dňa 29.12.2023, v ktorom žiadali po nariadení pojednávania a vykonaní\ndokazovania žalobu zamietnuť. Prejavili svoj záujem pohľadávku žalobcu po predložení dlhopisov\nvyrovnať formou splátkového kalendára. Podaním zo dňa 04.11.2024 zobral žalobca žalobu späť v\nčasti o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom. Čiastočné späťvzatie odôvodnil dvoma úhradami zo\nstrany žalovaného 1/ po 1.000,- eur dňa 06.02.2024 a 28.03.2024, na základe ktorých dňa 20.08.2024\nžalovanému 1/ vrátil X ks dlhopisov s menovitou hodnotou po XXX,- eur (č. XXXX - XXXX).\n37. V predvolaní na pojednávanie, doručenom žalovanému 1/ dňa 28.10.2024 a žalovanému 2/ dňa\n06.11.2024 súd prvej inštancie strany poučil, že ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť\nvčas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre\nzmeškanie. Na pojednávaní dňa 12.11.2024 na návrh žalobcu, rozhodol súd prvej inštancie podľa ust.\n§ 274 CSP voči žalovanému 2/, ktorý sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, rozsudkom pre\nzmeškanie č.k. 80Cb/51/2023-107.\n38. Tento postup napadol odvolacími námietkami, s odkazom na judikatúru ÚS SR a konštatovaním\nabsencie predpokladov na vydanie kontumačného rozsudku žalovaný 2/, v ktorých okrem teoretického\npopisu možnosti jeho využitia zdôraznil, že sa procesnej aktivite nevyhýbal, riadne a včas sa vyjadril\nk žalobe, podal odpor voči platobnému rozkazu, na pojednávaní dňa 06.11.2024 (zrejme malo byť\n12.11.2024) bol riadne zastúpený firemným právnikom na základe plnomocenstva za firmu Quintela\nGastro, s.r.o., kde je konateľom pán P. D., teda tá istá osoba ako v prípade ručiteľa, QUINTELA, s.r.o..\nVydanie rozsudku pre zmeškanie voči nemu namietol ako neopodstatnené.\n39. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu\nrozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku\npre zmeškanie a\nb/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n40. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu\nprocesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.\n41. Podľa § 355 ods.1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\nnevylučuje.\n42. Podľa § 356 CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku\na/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného\nz dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,\nb/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na\nvydanie takého rozhodnutia.\n43. Civilný sporový poriadok v konaní na súdoch prvej inštancie v zásade predpokladá, že civilný\nspor bude rozhodnutý po posúdení rozhodujúcich sporných skutkových a právnych otázok, a to na\nverejnom pojednávaní riadne odôvodneným rozsudkom. V záujme efektivity súdneho rozhodovania však\nCivilný sporový poriadok vytvára viaceré spôsoby procesných postupov a rozhodnutí, ktorými môže byť\ncivilný spor vyriešený aj inak. Tieto osobitné postupy sú upravené v prvej hlave tretej časti Civilného\nsporového poriadku s názvom Skrátené konania a skrátené rozhodnutia. Okrem platobného rozkazu\na európskeho platobného rozkazu, ktorými možno vec, často len domnelý spor právoplatne vyriešiť v\ndôsledku prezumovaného konsenzu žalovaného, alebo skutočného konsenzu strán, ktorý sa prejavuje\nči už v rozsudku pre uznanie nároku alebo v rozsudku pre vzdanie sa nároku, je ďalším odklonom\nod štandardného procesného postupu rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie či už žalovaného alebo\nžalobcu (III. ÚS 339/2021 z 12.11.2021).\n44. Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z\nprocesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter,\nkeď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto\nskutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu\nuvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu\n\nprocesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto\ninštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť\nnemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho\nvydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal\nsúd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o\nvývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na\npredchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch,\nkeď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní\naktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna procesná strana\nzmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v situácii, ak sa\nprocesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi dôvodmi, i keď\nsa jej to z objektívnych príčin nepodarilo (III. ÚS 89/2021 zo dňa 04.02.2021).\n45. Súd pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP, okrem splnenia\nformálnych predpokladov uvedených v ust. § 274 CSP zváži aj to, či tvrdenia žalobcu sú dostatočne\npresvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné. (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/54/2022 zo dňa z\n20.12.2022 - publikované pod R 2/2023)\n46. Ručenie ako jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku spočíva v tom, že ručiteľ ako osoba\nvždy odlišná od dlžníka, vezme na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí\ndlžník. Je novým záväzkom ručiteľa, vzniknutým z dohody veriteľa a ručiteľa, ktorým sa ručiteľ dostane\ndo pozície veľmi podobnej dlžníkovi. Ručiteľský záväzok je voči hlavnému záväzku akcesorický a\nsubsidiárny. Akcesorita sa prejavuje predovšetkým v tom, že ak zanikne pohľadávka veriteľa, napr.\nplnením dlžníka, automaticky tým zanikne aj ručenie. Subsidiarita ručenia zase spočíva v tom, že veriteľ\nmôže chcieť splnenie pohľadávky ručiteľom až vtedy, keď k tomu najprv a bezvýsledne vyzve dlžníka.\nV obchodnoprávnych vzťahoch platí, že predchádzajúca výzva nie je potrebná, ak je nepochybné, že\ndlžník svoj dlh nesplní. Niekedy môže byť v rámci ručenia navyše dohodnuté tzv. „dobrodenie poriadku,“\nktoré znamená, že veriteľ sa na ručiteľa obráti až vtedy, keď sa márne pokúsi získať svoju pohľadávku\nod dlžníka súdnou cestou. Veriteľ má okrem toho voči ručiteľovi tzv. informačnú povinnosť, t.j. musí mu\nna požiadanie uviesť aktuálnu výšku svojej pohľadávky, a ručiteľ môže voči nemu naopak uplatniť všetky\nnámietky, ktoré by inak mohol uplatniť dlžník.\n47. Procesný postup súdu prvej inštancie vyústil na pojednávaní dňa 12.11.2024 do dvoch procesných\nrozhodnutí. Voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi, súd pojednávanie odročil na deň 12.12.2024 za účelom\nvyhlásenia rozsudku a voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre\nzmeškanie. Tento postup považuje odvolací súd za unáhlený a neštandardný, a to z pohľadu už\nzovšeobecnenej judikatúry ÚS SR, vyžadujúcej od strany, voči ktorej rozsudok pre zmeškanie smeruje,\nnezáujem a pasivitu v priebehu celého konania, o ktorej v prípade žalovaného 2/, ktorý svoj postoj k\nveci vyjadroval nielen v podanom odpore, ale aj v replike k vyjadreniu žalobcu k odporu, doručenej\nkonajúcemu súdu na základe jeho uznesenia zo dňa 15.11.2023, uvažovať nemožno.\n48. V uznesení sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023, podrobenom prieskumu ÚS SR uznesením\nsp.zn. IV. ÚS 201/2024 zo dňa 24.04.2024, v ktorom sa so závermi NS SR stotožnil, bola obdobná\nprocesná situácia vyriešená s nasledovným záverom: „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre\nzmeškanie žalovaného v zmysle § 274 C.s.p. je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti\nprejednávanej veci, zohľadňujúc aj procesnú aktivitu strán sporu. V prípade, že sa žalovaný vyjadrí k\nžalobe, nie je možné bez ďalšieho konštatovať nedostatok procesnej aktivity žalovaného a rozhodnúť\nspor bez jeho vecného prejednania, i keď sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez žiadosti o jeho\nodročenie. V takom prípade súd spor vecne prejedná v neprítomnosti žalovaného a prihliadne aj na\npredchádzajúcu procesnú aktivitu žalovanej strany v konaní.“ ........ „Súd rozhodujúci rozsudkom pre\nzmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok procesnej aktivity jednej\nz procesných strán. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej\nstrany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce\nsprávanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie\nlen účelovo predlžuje (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27. apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 288/2021,\nuznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3. júna 2021 sp. zn. III. ÚS 354/2021, uznesenie Ústavného súdu\nSR zo dňa 4. februára 2021 sp. zn. III. ÚS 89/2021).“\n\n49. Podľa článku 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a\nprávom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\nPrávna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s\nustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,\naj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n50. Podľa článku 3 ods. 1 Základných princípov CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné\nvykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva\ntento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred\nzákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to trvalým\nzreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.\n51. Teda aj zdanlivo imperatívne znenie hypotézy ust. § 274 CSP naráža na ústavné limity práva\nna spravodlivý proces a naviac kontumačný rozsudok v predmetnej veci ani nebol spôsobilý prispieť\nk zrýchleniu či k zefektívneniu\nkonania. Zvolený procesný postup súdu prvej inštancie bol z\npohľadu odvolacieho súdu prekvapujúci aj z toho hľadiska, že vec najprv meritórne rozhodol voči\nručiteľovi (žalovanému 2/), ako strane sporu s akcesorickým vzťahom k predmetu prejednávanej veci\na rozhodnutie voči dlžníkovi (žalovanému 1/), odročil na vyhlásenie rozsudku. Tento postup súdu\nnasvedčuje tomu, že skutkový a právny stav vo vzťahu k žalovanému 1/ a aj voči samotnému nároku\nnemal jednoznačne a bez ďalšieho ustálený, čo je podľa zovšeobecnenej judikatúry súdov tiež jednou\nz podmienok prípustnosti skratky v rozhodovaní súdov, formou inštitútu kontumačného rozsudku.\n52. Nakoľko žalovaný 2/ je stranou sporu s akcesorickým vzťahom k žalovanému nároku, nemohol súd\nprvej inštancie voči nemu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, naviac bez uvedenia klauzuly o zániku\njeho povinnosti v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe rozsudku 80Cb/51/2023 - 119 poskytne\nžalovaný 1/ skôr, ako meritórne rozhodol voči dlžníkovi - žalovanému 1/, ktorého mal na splnenie\nzáväzku zaviazať primárne.\n53. Vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je\nv danom prípade podľa ust. § 356 písm. b/ CSP prípustné, pretože na vydanie rozsudku pre zmeškanie\nneboli splnené materiálne podmienky. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods.\n1 písm. b/ CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, v ktorom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods.\n2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.\n54. Voči rozsudku č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.12.2024 podal odvolanie žalovaný 1/.\n55. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby,\nz hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval\nopodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému\nnároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným\nspôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami\nvykonaného dokazovania, správne posúdené aj po aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú\nzo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi\nz doterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku aj podrobne a detailne odôvodnené.\nOdvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v\nplnom rozsahu a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom dôsledne\na detailne rozanalyzované, opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa.\n56. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej aj „ZD“), dlhopis je cenný papier, s\nktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie\nvýnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“)\ntieto záväzky splniť.\n57. Podľa § 1 ods. 3 ZD, menovitou hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie.\n58. Podľa § 3 ods. 1 ZD, dlhopis musí obsahovať (a) označenie emitenta, ak ide o (1.) právnickú\nosobu, identifikačné údaje v rozsahu názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo, ak je pridelené,\nsídlo, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba a jej\norganizačná zložka zapísaná, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie; ak ide o zahraničnú\nprávnickú osobu, 1b) identifikačné číslo sa neuvádza, (2.) fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,\nidentifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, dátum\n\nnarodenia, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa miesta podnikania, ako aj označenie úradného\nregistra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto osoba zapísaná, a číslo zápisu do tohto registra\nalebo evidencie, (b) označenie \"dlhopis\", označenie druhu dlhopisu podľa § 14 až 21, označenie formy\na podoby dlhopisu, (c) názov dlhopisu a jeho označenie podľa medzinárodného systému číslovania\nna identifikáciu cenných papierov ISIN, (d) menovitú hodnotu dlhopisu, a to v (1.) eurách v minimálnej\nhodnote jeden cent alebo (2.) inej mene, ak je dlhopis vydaný v inej mene, (e) výšku výnosu alebo spôsob\nurčenia výnosu a termín alebo termíny jeho výplaty, (f) termín alebo termíny splatnosti menovitej hodnoty\ndlhopisu, (g) vyhlásenie emitenta, že dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľovi, (h) záväzok\nemitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch a záväzok emitenta\nvyplácať výnos dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného\nmiesta, (i) pri dlhopisoch znejúcich na meno aj údaje o prvom majiteľovi uvedené v písmene a/, (j)\nfaximile podpisu alebo podpisov osôb oprávnených konať v mene emitenta, ak ide o dlhopisy vydané\nv listinnej podobe, (k) informáciu o právach podľa § 13, (l) pri podriadených dlhopisoch aj informáciu\no tom, že s pohľadávkou z tohto dlhopisu je spojený záväzok podriadenosti, (m) údaj o prevoditeľnosti\nalebo obmedzení prevoditeľnosti dlhopisu, (n) údaj o zabezpečení dlhopisov (§ 20b).\n59. Podľa § 3 ods. 2 ZD, text dlhopisu môže obsahovať ďalšie písomné vymedzenie práv a povinností.\n60. Podľa § 3 ods. 3 ZD, emisné podmienky dlhopisov sú súhrnom práv a povinností emitenta a majiteľa\ndlhopisu.\n61. Podľa § 3 ods. 4 ZD, za údaje uvedené v emisných podmienkach dlhopisov zodpovedá emitent.\n62. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 4 ZD, dlhopisy znejú na doručiteľa alebo na meno. (ods. 1) Emitent\ndlhopisov znejúcich na meno alebo osoba ním poverená vedie zoznam majiteľov týchto dlhopisov.\nPri zaknihovaných dlhopisoch znejúcich na meno môže ich emitent poveriť vedením evidencie ich\nmajiteľov centrálneho depozitára cenných papierov. (ods. 2) Dlhopisy znejúce na meno sú prevoditeľné\nrubopisom, pokiaľ emitent výslovne v texte dlhopisu neuviedol, že sú neprevoditeľné (ods. 4).\n63. Podľa § 9 ZD, s výnimkou dlhopisov podľa § 18 splácanie menovitej hodnoty dlhopisov a vyplácanie\nvýnosov z dlhopisov môžu emitenti vykonávať sami alebo prostredníctvom osôb, ktoré majú povolenie\nna vykonávanie týchto činností podľa osobitného zákona.\n64. Podľa § 10 ZD, emitent je povinný vyplácať výnos dlhopisu a v termínoch v dlhopise určených.\n(ods. 1) Výnos dlhopisu sa môže určiť (a) pevnou úrokovou sadzbou; (b) pevnou úrokovou sadzbou a\npodielom na zisku; (c) rozdielom medzi menovitou hodnotou dlhopisu a jeho nižším emisným kurzom;\n(d) vyžrebovateľnou prémiou alebo prémiou v závislosti od lehoty splatnosti dlhopisu; (e) pohyblivou\núrokovou sadzbou odvodenou z iných úrokových sadzieb alebo úrokových výnosov, vývoja kurzov\nmien, indexov finančného trhu, cien komodít alebo iných podkladových aktív, (f) kombináciou uvedených\nspôsobov, (g) iným dostatočne určitým spôsobom. (ods. 2).\n65. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n66. Podľa § 365 ods. 1 CSP (Odvolacie dôvody) odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na/ neboli splnené procesné podmienky,\nb/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n67. Podľa § 379 CSP, (Viazanosť rozsahom odvolania) odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n68. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, (Viazanosť odvolacími dôvodmi) odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v\nodvolacích dôvodoch uplatnené.\n69. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n70. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ , b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len\nak neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.\n71. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho\nsúdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby\nišlo o niektorý z dôvodov konštituovaných v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo\nzdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne\n(§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v\nneprospech odvolateľa. Dispozičná zásada sporového konania determinuje odvolací súd vec prejednať\nv medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia\nodvolateľ nielen vymedzuje rozsah výrokov, ktoré boli v rozhodnutí súdu prvej inštancie dotknuté\nsuspenzívnym účinkom odvolania, ale súčasne stanoví hranice, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\nsúčasne povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n72. Nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie žalovaný 1/ vyslovil odvolacími dôvodmi podľa ust.\n§ 365 ods. 1 CSP, špecifikovanými v písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n73. Žalovaný 1/ však k obidvom odvolacím dôvodom uviedol len právnu teóriu, ktorú nepodložil žiadnymi\nreálnymi pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolacie dôvody pod písm. f/ podložil teóriou voľného\nhodnotenia dôkazov súdom, avšak bez jej konkrétneho prepojenia na odvolaním napadnutý rozsudok.\nRovnako len formou teórie odôvodnil aj námietku pod písm. h/ ust. § 365 ods. 1 CSP a teda odvolací\nsúd nemá na ne ako vecne reagovať.\n74. Nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým mal súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov\ndospieť, mal žalovaný 1/ zrejme snahu preukázať prostredníctvom citácie z emisných podmienok,\nže predložením dlhopisov v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu by došlo k porušeniu\nemisných podmienok Quintela Gastro s.r.o., ktoré jasne a zreteľne stanovujú spôsob splatenia menovitej\nhodnoty dlhopisov a určenie platobného miesta, čím mal na mysli ich predloženie fyzicky, buď v jeho\nsídle alebo poštou. Z citácie z Emisných podmienok, na ktoré sa odvolal však žiadne nesprávne skutkové\nzávery súdu prvej inštancie nevyplynuli, a nevyplynulo z nich dokonca ani to, že miestom plnenia má\nbyť sídlo emitenta. Vyplýva z nich len to, že majú byť emitentovi fyzicky predložené. Skutočnosť, že\ndlhopisy majú byť predložené v sídle jeho spoločnosti preukazoval tým, že vyplatené dlhopisy v hodnote\n2.000,- eur mu na preplatenie osobne predložila manželka žalobcu. Z odvolania však nie je zrejmé, ako\nv tomto smere mal pochybiť súd prvej inštancie, ktorý sa naopak v ods. 10 a následne v ods. 26 až 31\nodôvodnenia rozsudku veľmi podrobne so skutkovou situáciou i právnou teóriou týkajúcou sa dlhopisov\nvšeobecne ako i žalovaným namietanými skutočnosťami, ohľadom ne/predloženia dlhopisov a s tým\nspojeného prípadného rizika ich vyplatenia inej osobe ako ich majiteľovi, podrobne a zrozumiteľne\nvysporiadal.\n75. Nepodstatným je aj nestotožnenie sa žalovaného 1/ so súdom konštatovaným úspechom žalobcu v\nčasti vyplatenej hodnoty 2.000,- eur, ktorými mal prejaviť dobrú vôľu uhradiť svoj záväzok žalobcovi. Ani\ntúto námietku nijako ďalej nezdôvodnil. Odvolací súd sa môže len domnievať, že ju vzniesol vo vzťahu k\nžalobcovi priznanému nároku na náhradu trov konania, ktorý výrok odvolaním napadol tiež, avšak opäť\n\nlen teóriou, naviac s použitím nesprávneho procesného predpisu. Ani z tejto odvolacej námietky však\nnie je možné zistiť, ako vadu rozhodnutia ňou súdu prvej inštancie vytýka.\n76. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo vzťahu k rozsudku č.k. 80Cb/51/2023-119\nzo dňa 12.12.2024 náležité dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu, vykonané dôkazy\nvyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 CSP a skutkové zistenia, ku ktorým dospel,\nmajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj\nsprávne právne závery, v súlade s ustálenou judikatúrou v obdobných veciach. Ani jeden z odvolacích\ndôvodov označených žalovaným 1/ nie je daný. Neúspech žalovaného 1/ v konaní v žiadnom prípade\nnenapĺňa zákonom dané odvolacie dôvody.\n77. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu procesných práv a ani inej vade konania, ktorá\nby mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odôvodnenie rozsudku nemožno považovať\nza nedostatočné. Naopak, žalovaný 1/ v odvolaní argumentoval len úvahami a všeobecnou teóriou, bez\nreálneho označenia konkrétneho pochybenia, ktorého sa súd prvej inštancie mal dopustiť. Odvolací\nsúd tak napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil s výnimkou\nsynalagmatickej úpravy povinnosti v časti výroku I.: „povinnosť žalovaného 1/ zanikne v rozsahu\nplnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 2/ na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava III z 12.\nnovembra 2024, č.k. 80Cb/51/2023-107,“ v ktorej rozsudok zrušil v nadväznosti na zrušený rozsudok\npre zmeškanie, a v tejto časti ho rovnako ako rozsudok pre zmeškanie vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n78. Odvolanie žalovaného 1/ voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie konanie voči nemu v prevyšujúcej\nzastavil, odvolací súd odmietol, keďže zastavenie konania bolo v jeho prospech a nie v jeho neprospech,\nčím je jeho odvolanie voči tejto časti výroku neprípustné.\n79. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k rozsudku č.k. 80Cb/51/2023-119 zo dňa 12.12.2024\nodvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému\nžalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady\ntrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "80Cb/51/2023", "guid": "979b06cf-42e3-491a-9d8f-b8a40f565a96:86d3f727-f7e1-4f25-afa8-73cb30c10785", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd8975c3-8cd7-4c14-bb84-7c67e77793ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.201.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 201/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 201/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.201.2024.1"}, {"guid": "ussr:b7f5ea20-abab-40dd-983d-447fdfa7e2d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.339.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.339.2021.2"}, {"guid": "ussr:87cd50af-6748-499b-bc4c-5be8544cd206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2021 z 3. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-03", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1"}, {"guid": "ussr:77c5fe81-eb14-4a48-81a4-1f3ce69b86a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1"}, {"guid": "ussr:fc739315-ecd8-4a9b-9d1a-29824170f155", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}], "citovane_v": []}