{"guid": "d69916d9-f5fd-4b96-a4f5-34e37fdf1f4f:fe4e3424-b0d3-4868-a1c3-077809222db1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123399084.1", "spisova_znacka": "2Cob/131/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/131/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 2Cob/131/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6123399084.1", "identifikacne_cislo": "6123399084", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe4e3424-b0d3-4868-a1c3-077809222db1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123399084.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123399084.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123399084.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/131/2024\n6123399084\n30. 09. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123399084.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Bc. Fedir Zagurský, so sídlom,\nHumpolecká 1886/26, 140 00 Praha 4 - Krč, IČO: 87846403, zastúpený: JUDr. Pavel Novák, usadený\neuroadvokát so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: VN Group s.r.o., so sídlom\nLipová 475, 941 02 Lipová, IČO: 50 952 242, zastúpený: JUDr. Kristína Panasiuková, advokátka so\nsídlom Damborského 3, 949 01 Nitra, v konaní o zaplatenie 2.090,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/128/2023 - 76 zo dňa 15.4.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/128/2023 - 76 zo dňa 15.4.2024\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 57Cb/128/2023 - 76 zo dňa 15.4.2024 rozhodol vo výroku I. tak,\nže uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.090,- Eur, úrok z omeškania 9,00% ročne zo\nsumy 2.090,- Eur od 15.01.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou\npodanou Okresnému súdu Banská Bystrica proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.090,- Eur s\npríslušenstvom, ktorú zdôvodnil tým, že dňa 13.12.2021 uzatvoril žalobca a žalovaný obchodnú zmluvu,\npredmetom ktorej bolo vykonanie elektromontážnych prác od 14.12.2021 na území Nemeckej spolkovej\nrepubliky. V zmysle zmluvy bola dohodnutá hodinová sadzba 20,- Eur/h a dohodnutá fakturácia 14dňova na základe podpísaného hodinového výkazu do 15 dní od fakturácie. Na základe zmluvy žalobca\nvykonal dohodnuté elektromontážne práce na území Nemecka v rozsahu 104,5 hodín, následne za ktoré\nžalobcovi vystavil a predložil faktúru č. 7.2021 v zmysle dohodnutej odmeny spolu vo výške 2.090,- Eur\ns dátumom splatnosti 14.1.2022, spolu s podpísaným hodinovým výkazom z miesta výkonu práce. V\nzmysle predložených a podpísaných výkazov žalobca vykonal na dohodnutom mieste: od 13.12.2021\ndo 17.12.2021 práce v rozsahu 40 hodín, od 20.20.2021 do 22.12.2021 práce v rozsahu 25,5 hodín, od\n27.12.2021 do 30.12.2021 práce v rozsahu 39 hodín. Spolu vo výške 104,5 hodín a následne na základe\nktorých v zmysle dohodnutej hodinovej sadzby 20,- Eur/h vystavil faktúru vo výške 2.090,- Eur. Nakoľko\nžalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, žalobca aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne\nzaslal podpísané výkazy a faktúru žalovanému, avšak k mimosúdnemu urovnaniu sporu nedošlo ani\npo predžalobnej výzve, ktorú si žalovaný dňa 15.6.2023 prevzal. Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z\nomeškania v zmysle § 369 ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v spojení\n\ns Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v\nzmysle § 369c ObZ. Okresný súd Banská Bystrica vo veci v upomínacom konaní vydal dňa 23.10.2023\nplatobný rozkaz sp. zn. 30Up/1495/2023, ktorým žalobe vyhovel.\n3. Žalovaný proti uvedenému platobnému rozkazu podal odpor a namietal, že predmetný nárok žalobcu\nna zaplatenie odmeny za vykonané elektromontážne práce považuje žalovaný za nedôvodný. Žalovaný\npoukazuje predovšetkým na fakt, že v čase, kedy žalobca vykonával práce na území Nemecka (od\n14.12.2021 do 30.12.2021), nebola medzi stranami uzavretá písomná zmluva. Pravdou je, že v dobe\nzačatia vykonávania prác zo strany žalobcu existoval návrh písomnej zmluvy označený ako „Obchodná\nzmluva“, ktorý bol podpísaný žalovaným, avšak absentovala akceptácia tohto návrhu zo strany žalobcu.\nŽalobcom podpísaná obchodná zmluva bola žalovanému predložená (zaslaná) až niekoľko týždňov\npo návrate žalobcu z územia Nemecka, a to konkrétne dňa 19.1.2022, kedy mu túto doručil žalobcov\nspolupracovník. Akceptovaný návrh obchodnej zmluvy obsahujúci žalobcov podpis mal tak žalovaný\nreálne k dispozícii až v momente, keď mu podpísanú zmluvu zaslal v prílohe e-mailu spomenutý žalobcov\nspolupracovník. Skutočnosť, že žalovaný počas pôsobenia žalobcu na území Nemecka nedisponoval\nriadne uzavretou (t. j. žalobcom podpísanou) písomnou zmluvou, potvrdzuje aj e-mail žalovaného zo\ndňa 12.10.2022, ktorým žalovaný reagoval na výzvu žalobcovho právneho zástupcu na zaplatenie\nžalobcovej pohľadávky. Dôvody, na základe ktorých žalovaný považoval a aj považuje za opodstatnený\npostup podľa § 326 odsek 1 ObZ, vyplývali zo správania žalobcu, ktorým tento po uzavretí zmluvy\nžalovanému otvorene deklaroval nesplnenie svojho (ďalšieho) záväzku voči žalovanému. Už v rámci\nrokovaní o uzavretí obchodnej zmluvy bolo totiž zo strany žalovaného žalobcovi vyslovene oznámené, že\nobchodná zmluva bude uzavretá na obdobie jedného kalendárneho roka od 14.12.2021 do 20.12.2022.\nTáto skutočnosť vyplýva v konečnom dôsledku aj z obsahu samotnej zmluvy, ktorú žalobca pripojil\nako dôkaz k svojmu návrhu. Počas celej tejto doby mal žalobca pre žalovaného vykonávať na území\nNemecka elektromontážne práce. Práce sa na území Nemecka mali počas dohodnutej doby jedného\nkalendárneho roka vykonávať každý kalendárny týždeň, a to štandardne počas piatich pracovných\ndní. Z povahy zmluvy bolo teda zrejmé, že záväzok žalobcu mal mať charakter opakovanej činnosti.\nTvrdenia samotného žalobcu, ako aj ním pripojené listinné dôkazy však jednoznačne preukazujú, že\nelektromontážne práce vykonával žalobca iba zlomok tejto doby, a to konkrétne iba 11 dní (od 14.12.2021\ndo 17.12.2021, následne od 20.12.2021 do 22.12.2021 a nakoniec od 27.12.201 do 30.12.2021).\nŽalobca následne do práce už nenastúpil, pričom žalovaný poprel, že by toto žalobca žalovanému\noznámil. Telefonát uskutočnený žalobcovým spolupracovníkom, pánom C., v rámci ktorého pán C. v\npriebehu vianočných sviatkov žalovaného ústne „informoval“, že od nového roka 2022 sa ani on a ani\nžalobca k pracovnej činnosti v Nemecku nevrátia, mal podľa presvedčenia žalovaného charakter úkonu\nbez akejkoľvek relevancie a účinnosti. V prípade postupu pri prejavení záujmu o čerpanie voľna (resp.\no ukončenie zmluvy) a ich podmienky, žalovaný uviedol, že tieto boli upravené priamo v obchodnej\nzmluve. V jej ustanoveniach bolo uvedené, že ukončenie vzájomnej spolupráce, ako aj čerpanie\nvoľna sú podmienené súhlasom žalovaného ako druhej zmluvnej strany. O nedostavení sa žalobcu na\npracovisko dňa 03.01.2023 sa žalovaný následne dozvedel od nemeckého zákazníka. Ani zostávajúcu\nčasť doby (prakticky celý kalendárny rok 2022), počas ktorej mali byť v zmysle dohody zo strany žalobcu\npriebežne vykonávané elektromontážne práce v Nemecku, žalobca následne neodpracoval. Možno\npreto skonštatovať, že až do skončenia trvania zmluvy žalobca neposkytol žalovanému sľúbené plnenie.\nAj s poukazom na obsah dôkazov predložených súdu samotným žalobcom je tak žalovaný presvedčený,\nže zo strany žalobcu nedošlo k splneniu zmluvnej povinnosti vykonávať na území Nemecka počas\ndohodnutej doby opakovanú pracovnú činnosť, pričom nesplnenie záväzku zo strany žalobcu sa stalo\nevidentným krátko po uzavretí zmluvy. S poukazom na nesplnenie svojej povinnosti tak žalobca nebol a\nnie je oprávnený domáhať sa plnenia povinností zo strany žalovaného ale, naopak, v zmysle citovanej\nzákonnej úpravy žalovaný bol a je oprávnený odoprieť plnenie povinnosti žalobcovi.\n4. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalovaného v celom\nrozsahu. Žalobca uvádza, že vyjadrenie žalovaného berie na vedomie, avšak popiera skutkové tvrdenia\nžalovaného v odpore a odpor žalovaného považuje za vecne neodôvodnený. Žalovaný v odpore\nuvádza, že v čase, keď žalobca vykonával práce na území Nemecka (od 14.12.2021 do 30.12.2021),\nnebola medzi stranami uzavretá písomná zmluva, ako aj to, že v dobe začatia vykonávania prác\nzo strany žalobcu existoval len návrh písomnej zmluvy označený ako „Obchodná zmluva“, ktorý\nbol podpísaný žalovaným, avšak absentovala akceptácia tohto návrhu zo strany žalobcu. V danom\nprípade sa nejedná o zmluvný typ, ktorého písomná forma by bola obligatórnou náležitosťou, a teda\npostačuje ak bola zmluva medzi zmluvnými stranami uzatvorená ústnou formou. V tomto prípade\n\nbola vôľa uzatvoriť zmluvu zo strany žalobcu jednoznačne preukázaná samotným výkonom práce.\nŽalovaný prejavil svoju vôľu uzatvoriť predmetnú obchodnú zmluvu so žalobcom svojim podpisom a\nžalobca prejavil vôľu uzatvoriť obchodnú zmluvu vykonaním elektromontážnych prác, ktorých výkon\nje predmetom zmluvy. V zmluve absentuje presné vymedzenie obdobia, dní, hodín, kedy mal žalobca\nvykonávať elektromontážne práce, resp. z obchodnej zmluvy nevyplýva záväzok vykonávať ich v\npriebehu určitého obdobia. V zmluve sa uvádza termín „predpokladaný koniec\", ktorý je nejednoznačný\na nevyplýva z neho, či sa jedná o predpokladaný koniec obchodnej zmluvy alebo predpokladaný koniec\nelektromontážnych prác. Obchodná zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami zároveň obsahuje\nustanovenie, týkajúce sa fakturácie za vykonanú prácu, a to „14-dňová s podpísaným hodinovým\nvýkazom a odovzdaným protokolom\". Vykonanie prác v období, za ktoré bola v zmluve určená fakturácia\nžalovaný neodporuje, tieto boli riadne vykonané, a teda žalobcovi patrí odmena za ich výkon v zmysle\nzmluvy a nemôže dôjsť k odopretiu plnenia v zmysle § 326 ObZ.\n5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že je aj naďalej presvedčený o\nopodstatnenosti svojej argumentácie uvedenej v odpore, ktorou žalovaný poukázal na neexistenciu\npísomnej dohody medzi ním a žalobcom počas obdobia vykonávania prác v Nemecku. Pokiaľ žalobca v\npísomnom vyjadrení k odporu namieta, že pre platnosť daného typu zmlúv zákon nevyžaduje písomnú\nformu, žalovaný uvádza, že vyjadrenou námietkou žalobca de facto potvrdil žalovaného tvrdenie, že\npísomná zmluva ako taká medzi stranami nebola v rozhodnom období uzavretá. Pokiaľ by žalovaný aj\npripustil, že pre daný zmluvný typ zákon nevyžaduje písomnú formu, faktom je, že existencia jej listinného\nnávrhu, ktorý žalovaný predložil žalobcovi na podpis, je dôkazom toho, že žalovaný ako zmluvná strana\npredmetnej dohody prejavil pri rokovaniach o uzavretí zmluvy vôľu, aby sa kontrakt uzavrel v písomnej\npodobe. Podľa ustanovenia § 272 odsek 1 ObZ bolo v takom prípade povinnosťou žalobcu to, aby\ntento ako druhá zmluvná strana požiadavku žalovaného akceptoval, a aby aj on zmluvu podpísal v\npísomnej podobe. Keďže napriek jednoznačnej vôli žalovaného prejavenej z jeho strany pri rokovaniach\no uzavretí zmluvy podpísať so žalobcom písomnú dohodu sa žalobca v rozpore s takto deklarovaným\númyslom žalovaného rozhodol pristúpiť k realizácii záväzku bez uzavretej (podpísanej) písomnej zmluvy,\nmá žalovaný za to, že žalobca nielenže nepostupoval s náležitou starostlivosťou, ale konal vyslovene v\nrozpore s povinnosťou, ktorú mu ako zmluvnej strane záväzku ukladá ustanovenie § 272 odsek 2 ObZ.\n6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 40 ods. 1, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 457, § 458\nods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s § 272 ods. 1, § 326\nods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 ObZ v spojení § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády SR č.\n21/2013 Z. z. a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho\nprávnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na\nustanovenie § 272 ods. 1 ObZ, podľa ktorého písomná forma zmluvy je podmienkou platnosti zmluvy aj\nvtedy, ak aspoň jeden z účastníkov bude chcieť zmluvu uzavrieť písomne. V danom prípade žalovaný\nvzniesol požiadavku, aby bola zmluva uzavretá písomne, a keď strany neuzatvorili zmluvu písomne,\nnásledkom nedodržania písomnej formy v zmysle § 40 OZ, je absolútna neplatnosť zmluvy. Vykonanie\nprác žalobcom žalovaný nerozporoval, tieto práce žalobca vykonal, žalovaný nerozporoval ani výšku\nuplatnenej odmeny, neuvádzal, že odmena žalobcu mala byť v inej výške, ako si ju uplatnil žalobca,\npreto žalobcovi patrí odmena za výkon prác pre žalovaného v rozsahu 104,5 hodín od 14.12.2021 do\n30.12.2021, ktoré si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 7.2021, splatnou 14.1.2022 v sume 2.090,- Eur, ku\nktorej doložil žalobca podpísané hodinové výkazy z miesta výkonu práce v Nemecku.\n7. Preto v zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 a § 458 OZ súd prvej inštancie uviedol, že výšku bezdôvodného\nobohatenia medzi stranami zmluvy o dielo je v prípade neplatnej zmluvy o dielo potrebné vykladať tak,\nže rozsah obohatenia na strane objednávateľa spočíva vo výkonoch vykonaných dodávateľom, za ktoré\nmu je povinný objednávateľ poskytnúť peňažnú náhradu, pričom pri určení výšky náhrady je potrebné\nzohľadniť náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na získanie rovnakého plnenia v danom mieste a\nčase, prihliadnuť na eventuálne nedostatky plnenia a pod., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu\n2.090,- Eur, ktorá výška získaného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného zodpovedá sume\npredpokladanej neplatnou zmluvou a tiež v zmysle § 369 ods. 1 ods. 2 ObZ zaviazal žalovaného, ktorý\nsa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania 9,00 %\nročne zo sumy 2.090,- Eur od 15.1.2022 do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry\nč. 7.2021) a na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- Eur v zmysle § 369c ods.\n1 ObZ.\n\n8. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že žalovaný v konaní\nnamietal, že pokiaľ by napriek uvedenej okolnosti, ktorou je nedostatok akceptácie písomného návrhu\nna uzavretie zmluvy zo strany žalobcu dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že záväzkový\nvzťah medzi stranami sporu napriek tomu vznikol, potom žalovaný namieta, že k nezaplateniu žalobcovej\nodmeny ho oprávňovalo ustanovenie § 326 ods. 1 ObZ s tým, že toto ustanovenie umožňuje zmluvnej\nstrane ohrozenej nesplnením záväzku zo strany jej zmluvného partnera odoprieť tomuto zmluvnému\npartnerovi plnenie do doby, keď sa mu poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie druhej strany.\nDôvody, na základe ktorých žalovaný považoval a aj považuje za opodstatnený postup podľa § 326 ods.\n1 ObZ vyplývali zo správania žalobcu, ktorým tento po uzavretí zmluvy žalovanému otvorene deklaroval\nnesplnenie svojho (ďalšieho) záväzku voči žalovanému. V zmysle § 326 ods. 1 ObZ, nedostatok\nspôsobilosti môže tkvieť v odbornej schopnosti splniť záväzok alebo vo finančnej situácií dlžníka,\npričom nespôsobilosť sa musí stať podľa odseku 1 pre druhú stranu zrejmou až po uzavretí zmluvy. V\ndanom prípade sa nejedná o nedostatok spôsobilosti žalobcu, ktorý by spočíval v odbornej schopnosti\nsplniť záväzok alebo vo finančnej situácií dlžníka, preto toto ustanovenie zákona pre odopretie plnenia\nžalobcovi žalovaný nemôže použiť a nemôže na základe neho svoje plnenie žalobcovi odoprieť.\n9. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.3.2024 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal\nzapočítať voči uplatnenému nároku žalobcu nárok na zaplatenie ušlého zisku vo výške 600,- Eur, ktorý\nžalovanému vznikol počas pracovného týždňa, kedy sa žalobca nedostavil na miesto vykonania zákazky\nv Nemecku a zároveň v tomto týždni prácu nevykonávali ani náhradní pracovníci, ktorí sa dostavili až\nod 10.1.2022. Počas tohto týždňa bolo potrebné vykonať práce v rozsahu 50 hodín, pričom žalovanému\nmalo byť za vykonávanie týchto prác zo strany nemeckého partnera zaplatených 12,- Eur na hodinu.\nCelková suma, ktorú mohol žalovaný získať od nemeckého partnera za predpokladu, že by žalobca svoju\nprácu vykonával v dohodnutej dobe, by predstavovala 50 x 12,- Eur = 600,- Eur. Dôkaz, preukazujúci\nuplatnené započítanie žalovaný mal k dispozícii v elektronickej podobe, a to faktúru, ktorou si fakturoval\nvoči nemeckému partnerovi hodinovú odmenu vo výške 32,- Eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalovaný, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, si nesplnil povinnosť uloženú ustanovením\n§ 153 ods. 1 CSP, teda neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, preto na jeho procesný úkon\n- hmotnoprávnu námietku započítania sumy 600,- Eur, vznesenú až na pojednávaní konanom dňa\n18.3.2024 neprihliadol, nakoľko by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších\núkonov súdu.\n10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý bol vo veci plne úspešný, priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n11. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu, podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b) CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP aj tým,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhuje,\naby odvolací súd podľa ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a zároveň\naby žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu\n100%. Žalovaný vo svojom odvolaní dôvodil tým, že napadnutému rozsudku vytýka jeho svojvoľnosť\nresp. rozpornosť s vykonaným dokazovaním a nesprávne právne posúdenie veci. Podstata právnej\nargumentácie súdu prvej inštancie predostretá v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva\nv konštatovaní, že na strane žalovaného došlo následkom plnenia z absolútne neplatnej zmluvy o\ndielo k vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom výška získaného bezdôvodného obohatenia na strane\nžalovaného zodpovedá sume predpokladanej neplatnou zmluvou. Žalovaný zastáva názor, že uvedené\nuvažovanie je výsledkom postupu, keď na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, pričom záver súdu prvej inštancie vychádza podľa mienky žalovaného zároveň aj\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti upriamuje žalovaný pozornosť nadriadeného\nsúdu predovšetkým na skutočnosť, že medzi ním a žalobcom nebola uzavretá (štandardná) zmluva o\ndielo, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku prezentoval opakovane súd prvej inštancie (bod 23.\nrozsudku), ale bola medzi nimi uzavretá nepomenovaná zmluva podľa ustanovenia § 51 OZ, ktorá bola\nnavyše uzavretá ako zmluva v prospech tretieho podľa ustanovenia § 50 OZ. Z povahy tejto zmluvy\n\nnevyplývala žalobcovi povinnosť vykonať elektromontážne práce pre žalovaného, ako to v bode 20.\nnapadnutého rozsudku uviedol súd prvej inštancie, ale vyplýva mu povinnosť vykonať ich pre subjekt\noznačený v Obchodnej zmluve ako „Zákazník“ so sídlom prevádzky Industriestrasse 1,\n922 69 Fensterbach, Nemecko. Faktom je, že žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa netvrdil a ani\nnebolo preukázané, že by žalobca práce vykonával pre žalovaného. Takéto konštatovanie je zároveň\naj v priamom rozpore s na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi. Žalovaný je presvedčený, že závery\nsúdu prvého stupňa o tom, že žalobca vykonával práce pre žalovaného nemajú oporu vo vykonanom\ndokazovaní a súdu prvého stupňa preto žalovaný vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel\nsúd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný ďalej namieta, že v konaní pred súdom prvej\ninštancie nebol predložený a ani pred súdom vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie\nmohol oprávňovať k vyvodeniu záveru o tom, že žalovaný prijal akékoľvek plnenie z titulu uzavretej\n(neplatnej) Obchodnej zmluvy. Stanovisko o tom, že na strane žalovaného došlo v súvislosti s vykonaním\nelektromontážnych prác k vzniku bezdôvodného obohatenia, vníma žalovaný v kontexte predložených\nhodinových výkazov deklarujúcich, kto bol skutočným príjemcom poskytnutých výkonov, ako nenáležité\na svojvoľné. Žalobca v tomto smere jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil resp.\nnenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by úvahu o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného\npotvrdil. Napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie preto žalovaný vytýka absenciu náležitého\nodôvodnenia rozsudku vo vzťahu k tvrdeniu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Požiadavka na vydanie\nbezdôvodného obohatenia mala byť preto podľa presvedčenia žalovaného uplatnená proti nemeckej\nspoločnosti, v prospech ktorej žalobca preukázateľne vykonal elektromontážne práce. V prípade nároku\nna vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia žalovaný, podľa jeho presvedčenia, nie je pasívne vecne\nlegitimovaným subjektom, a preto žaloba mala byť zo strany súdu prvého stupňa zamietnutá. Napokon,\nžalovaný poukázal na záver súdu prvej inštancie o tom, že neprihliadal na hmotnoprávnu námietku\nzapočítania, vznesenú žalovaným na nariadenom pojednávaní dňa 18.3.2024, keď považuje žalovaný\nza potrebné pre úplnosť poukázať na neodôvodnenosť takéhoto postupu zo strany prvostupňového\nsúdu, keď pojednávanie konané dňa 18.3.2024 súd prvej inštancie v konečnom dôsledku aj tak\nodročil, hoci na takýto postup nemal z pohľadu žalovaného dôvod. V kontexte skutočností, že na\npojednávaní dňa 18.03.2024 prvostupňový súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne stranám\nudelil právo na prednes záverečných návrhov, zastáva žalovaný názor, že prvostupňovému súdu\nnebránilo nič vo vyhlásení rozhodnutia priamo na pojednávaní dňa 18.3.2024. Napriek tomu, že súd\nprvej inštancie mal na pojednávaní dňa 18.3.2024 vytvorené všetky podmienky k tomu, aby meritórne\nrozhodol, pojednávanie nelogicky odročil, hoci predtým stranám oznámil, že na námietku započítania\nvznesenú žalovaným nie je možné prihliadnuť z dôvodu, že takýto postup je porušením ustanovení\nCSP o koncentrácii konania a zohľadnenie vznesenej námietky by vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania.\n12. Na odvolanie žalovaného reagoval žalobca, ktorý svojim podaním zo dňa 4.6.2024 reagoval a\nuviedol, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie\nvo veci posúdenia zmluvy, ako aj nároku z nej vyplývajúceho, že právna zástupkyňa opakovane mení\nargumentáciu, uvádza nové skutočnosti, a to aj napriek tomu, že je žalovaný aktívny od začatia konania\na mal dosť času uplatniť svoje procesné práva. Žalobca uviedol, že v odvolaní žalovaný uvádza, že\nmedzi ním a žalobcom nebola uzavretá (štandardná) zmluva o dielo, ale bola medzi nimi uzavretá\nnepomenovaná zmluva podľa ustanovenia § 51 OZ označená ako „Obchodná zmluva“, ktorá bola\nnavyše uzavretá ako zmluva v prospech tretieho podľa ustanovenia § 50 OZ. Žalovaný uvádza, že z\npovahy tejto zmluvy nevyplývala žalobcovi povinnosť vykonať elektromontážne práce pre žalovaného,\nale vyplýva mu povinnosť vykonať ich pre subjekt označený v Obchodnej zmluve ako „Zákazník“.\nŽalobca poukázal na § 50 ods. 3 OZ a dodal, že na základe tohto uvedeného ani s takýmto argumentom\nžalovaného nesúhlasí, nakoľko absentuje súhlas tretieho (medzi žalobcom a treťou stranou, v tomto\nprípade spoločnosťou FRAMOTEC, so sídlom Industriestrasse 1, 922 69 Fensterbach, Nemecko,\nneexistuje zmluvný alebo žiaden iný obdobný vzťah). Na základe uvedeného preto žalobca navrhuje, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového,\nako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n13. Žalovaný doručil súdu odvolaciu dupliku zo dňa 2.7.2024, v ktorej uviedol, že žalobca žalovanému\nvytýka, že tento „opakovane mení argumentáciu a uvádza nové skutočnosti“. Poukazuje na ustanovenie\n§ 50 odsek 3 OZ a vychádzajúc z jeho obsahu tvrdí, že medzi ním a nemeckou spoločnosťou\nFRAMOTEC neexistuje zmluvný ani iný vzťah. Tvrdenia, ktorými žalovaný zdôvodnil podané odvolanie,\nnemajú povahu „nových“ skutočností, ako to prezentuje žalobca, ale jedná sa o reakciu na závery\n\nprvostupňového súdu uvedené vo vynesenom rozsudku vo vzťahu k posúdeniu právnej otázky\npovinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Za predpokladu, že práce, ktoré mali\nbyť vykonané, mal žalobca uskutočniť v prospech tretej osoby (nemeckej spoločnosti FRAMOTEC),\nbolo podľa názoru žalovaného povinnosťou súdu prvej inštancie Obchodnú zmluvu posúdiť aj podľa\nustanovenia § 50 OZ. Skutočnosť, že v Obchodnej zmluve, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok,\nsa tento žalovanému zaviazal, že bude plniť tretej osobe, je pritom zrejmá z jej obsahu, ktorej\nvyhotovenie súdu predložil samotný žalobca spolu so žalobou. Za nedôvodnú hodnotí žalovaný ďalej aj\nnámietku žalobcu o absencii súhlasu tretej osoby (t. j. nemeckej spoločnosti FRAMOTEC) s uzavretím\nzmluvy v jej prospech. Spoločnosť FRAMOTEC ako tretia osoba sa subjektom Obchodnej zmluvy\nstala konkludentne, a to prijatím v nej dohodnutého plnenia. Bez ohľadu na uvedené však žalovaný\nzdôrazňuje, že ak by tretia osoba aj nedala súhlas s uzavretím Obchodnej zmluvy, v kontexte skutočnosti,\nže táto bola súdom vyhodnotená ako absolútne neplatná, je takáto námietka žalobcu bezpredmetná. V\nkonaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že tento plnil v prospech tretej osoby.\nNaopak, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal (a ani netvrdil), že plnenie od neho prijal\nžalovaný.\n14. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 10.9.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel\nodvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje správnosť\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil\nskutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za\npreukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie\nsa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n19. Preskúmaním súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou\nproti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.090,- Eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa\n13.12.2021 žalobca a žalovaný spísali návrh obchodnej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie\nelektromontážnych prác od 14.12.2021 na území Nemeckej spolkovej republiky. V zmysle zmluvy bola\ndohodnutá hodinová sadzba 20,- Eur/h a dohodnutá fakturácia 14-dňová na základe podpísaného\nhodinového výkazu do 15 dní od fakturácie. Na základe zmluvy žalobca vykonal dohodnuté\nelektromontážne práce v rozsahu 104,5 hodín, následne za ktoré žalobcovi vystavil a predložil faktúru\nč. 7.2021 v zmysle dohodnutej odmeny spolu vo výške 2.090,- Eur s dátumom splatnosti 14.01.2022,\nspolu s podpísaným hodinovým výkazom z miesta výkonu práce. Žalovaný v konaní namietal, že nebola\nmedzi stranami uzavretá písomná zmluva s tým, že je pravdou, že v dobe začatia vykonávania prác zo\nstrany žalobcu existoval návrh písomnej zmluvy označený ako „Obchodná zmluva“, ktorý bol podpísaný\nžalovaným, avšak absentovala akceptácia tohto návrhu zo strany žalobcu. Žalobcom podpísaná\nobchodná zmluva bola žalovanému predložená (zaslaná) až niekoľko týždňov po návrate žalobcu z\núzemia Nemecka. Súd prvej inštancie však považoval z vykonaného dokazovania za preukázané, že\nvykonanie prác žalobcom žalovaný nerozporoval, vykonanie prác v žalovanom období potvrdil žalovaný\n\nv podanom odpore, tieto práce žalobca vykonal, žalovaný nerozporoval ani výšku uplatnenej odmeny,\nneuvádzal, že odmena žalobcu mala byť v inej výške, ako si ju uplatnil žalobca a preto súd uzavrel,\nže žalobcovi patrí odmena za výkon prác pre žalovaného v rozsahu 104,5 hodín od 14.12.2021 do\n30.12.2021. Súd prvej inštancie dodal, že v danom prípade žalovaný nepredložil prostriedky procesnej\nobrany včas.\n20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania sa v prvom rade zaoberal odvolacou\nnámietkou žalovaného, že na jeho strane ako objednávateľa nedošlo v dôsledku poskytnutia plnenia\nzo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s vykonaním elektromontážnych prác,\nspochybnil svoju pasívnu legitimáciu v spore (obohatiť sa mala firma v Nemecku), pričom takúto obranu\nžalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec neuvádzal. Žalovaný potom odôvodnenie súdu\nv kontexte predložených dôkazov považuje za nenáležité a svojvoľné. K uvedenej námietke odvolací\nsúd poukazuje na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného\napelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany, § 373 ods.\n4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v\ndoterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov\ndokonca aj dodatočne potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili, § 181 ods. 4 CSP) a\nboli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových\nskutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom\nstanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie\núčelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú\n- § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom\nprvej inštancie (Civilný sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, 2022, ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ,\nMESIARKINOVÁ, BAJANKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL., s. 1398 - 1400). V súvislosti s argumentáciou\nodvolateľa nad rámec procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje\nna znenie § 366 CSP, ktoré upravuje konkrétne prípady, kedy je odvolateľ oprávnený uplatniť prostriedky\nprocesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej\ninštancie. V danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, ani jedna z podmienok pre uplatnenie\nnovôt v konaní v zmysle § 366 CSP nebola naplnená, odvolací súd preto na dodatočné prostriedky\nprocesného útoku a dôkazy predložené až v odvolacom konaní pri rozhodovaní o podanom odvolaní\nnemohol prihliadať.\n21. Odvolací súd k odvolateľovej námietke nenáležitosti a svojvoľnosti rozhodnutia má za to, že súd\nprvej inštancie v rozhodnutí uviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov\nvychádzal a závery riadne odôvodnil. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strany sporu o\nnedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým\nby bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu,\nkým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. V danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, k takej vade procesného postupu súdu prvej\ninštancie, nedošlo. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri\nnapr. III. ÚS 209/04). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil, súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení\ndôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých\nvzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie, týkajúce sa právneho posúdenia\nveci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný\nzistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. To, že sa odvolateľ nestotožnil so\nsamotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného\npostupu súdu a v danom prípade ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok vecne nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\n22. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, o neodôvodnenom postupe súdu prvej inštancie, keď\nneprihliadol na námietku započítania vznesenú na nariadenom pojednávaní považuje odvolací súd\nza potrebné zdôrazniť, že počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaný nespochybňoval\nvykonanie prác žalobcom a voči tomuto žalovanému nároku započítal svoju predpokladanú pohľadávku.\nUvedeným započítaním svojej pohľadávky žalovaný teda vlastne uznal dôvodnosť a správnosť žalovanej\n\npohľadávky žalobcu, a to nielen do samotného základu, ale aj výšky. Kompenzačnú námietku však\nžalovaný vzniesol oneskorene, až na pojednávaní, na ktorom bolo ukončené dokazovanie. Z obsahu\nspisu je zrejmé, že žalovanému bolo umožnené zo strany súdu procesne reagovať na všetky relevantné\nskutkové a právne tvrdenia protistrany, aby bol dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, že žalovaný\ntoto svoje procesné oprávnenie nevyužil respektíve následne využil, avšak oneskorene je vecou jeho\nrozhodnutia a procesnej taktiky, ak však toto svoje procesné oprávnenie reagovať využil neskoro je\npotrebné zdôrazniť, že mal mať na zreteli, že to môže mať pre žalovaného procesne fatálne následky.\n23. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje súd podľa vlastnej úvahy s posúdením, či prostriedok\nprocesného útoku či obrany, strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom\nna rýchlosť a hospodárnosť konania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa\n26.02.2019, sp. zn. 3 Obdo 43/2018, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom\nsudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť\ntak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich\nnové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v\nskoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v\nkonaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ Podľa čl. 8 Základných\nprincípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a\npodoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\nZ čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade\nso zákonom a podľa pokynov súdu. S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a\nprocesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo\nso zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).\n24. Pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté žalovaným na pojednávaní, súd ich nevykonal s poukazom na\nustanovenie § 153 CSP, keďže tieto dôkazné návrhy boli zo strany žalovaného uplatnené oneskorene a\npreto na ne dopadá sudcovská koncentrácia konania. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný bol v\nkonaní zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá mala stranám poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc\n(vrátane riadneho a včasného uplatnenia dôkazných návrhov), hoci je zjavné, že takto nepostupoval.\nSúdne pojednávanie nebolo stanovené na uplatňovanie nových prostriedkov procesného útoku a\nprostriedkov procesnej obrany, keďže tieto mali a hlavne mohli byť uplatnené už v rámci v písomnej časti\nkonania. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou\nspojenými bol žalovaný poučený a napriek tomuto poučeniu bol ako strana sporu nečinný a dôkazné\nnávrhy vzniesol oneskorene až na pojednávaní. Prvoinštančný súd si teda voči žalovanému poučovaciu\npovinnosť o sudcovskej koncentrácii konania splnil, a preto bol oprávnený v rámci svojho rozhodovania\nsudcovskú koncentráciu konania dôsledne uplatňovať. Zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 2 CSP\nlimity pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania uvádza slovom „najmä“, a teda výkladom a\ncontrario je potrebné mať za to, že aplikácia sudcovskej koncentrácie je na mieste nielen vtedy, ak by\nuplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany vyžadovalo odročenie\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ale je na mieste vždy vtedy, ak v konkrétnych\nokolnostiach danej veci strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania. Ustanovenie § 153 ods. 2 CSP preto vo všeobecnosti nie je možné vykladať tak, že ak ide o\ndôkaz listinou, a teda ide o dôkaz, ktorý stačí vykonať len jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu\nna pojednávaní (§ 204 CSP), postačí ak ho strana označí alebo predloží na pojednávaní, resp. pred\npojednávaním v lehote na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP). Takýmto výkladom by totiž\nbol popretý základný zmysel a účel sudcovskej koncentrácie, ktorým v prípade prostriedkov procesného\nútoku alebo procesnej obrany, ktoré strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom\nna rýchlosť a hospodárnosť konania, je práve eliminovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a\nprostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní alebo v čase po nariadení pojednávania alebo krátko\npred uskutočnením pojednávania.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu\nodvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nv zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "57Cb/128/2023", "guid": "72413c2d-f273-4610-a698-ea0e724498e3:8278fcb4-ff92-4178-8ef5-fe88a854746a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "91223e9b-3334-4109-b372-dee99388d3bc:94e3f204-57a4-4182-b713-9bd82d65526f", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6125261704.3", "spisova_znacka": "84Cb/61/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/61/2025 z 28. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6125261704.3"}, {"guid": "9b92afc6-3fd4-4066-95d7-83d074d5cfb2:9e48fd25-0460-46cf-b22a-85974684900b", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1324205585.3", "spisova_znacka": "84Cbi/3/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cbi/3/2024 z 3. 2. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1324205585.3"}]}