Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/253/2024 z 23. 1. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. januára 2025, sp. zn. 5Cob/253/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6124276473.2
Krajský súd Bratislava | 5Cob/253/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:6124276473.2 | 2025-01-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 391 ods. 1 CSP, § 391 ods. 2 CSP, § 391 ods. 3 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41dc99e3-38ab-476a-99bb-fc307fa01928
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124276473.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Cob/253/2024
6124276473
23. 01. 2025
Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI:SK:KSBA:2025:6124276473.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a
členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: INSOLVENCY
GROUP, k.s., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 48 106 364 ako správcu konkurznej podstaty
úpadcu: SLOMIK, s.r.o., v konkurze, so sídlom Pečnianska 6, Bratislava, IČO: 31 361 269 , zastúpeného:
JUDr. Matej Vida, advokát, so sídlom Papraďová 3, Bratislava, IČO: 52 522 822, proti žalovanému:
Vcon s.r.o., so sídlom Godrova 1, Bratislava, IČO: 46 402 942, zastúpenému: JUDr. Zuzana Srnáková,
advokátka, so sídlom Podbrezovská 39, Bratislava, IČO: 42 186 111, o zaplatenie 660 000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/86/2024-75
zo dňa 29.07.2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/86/2024-75 zo dňa 29.07.2024 zrušuje
a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil a druhým výrokom
rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v plnom
rozsahu.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví tohto
rozhodnutia špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom nesplatenej pôžičky, poskytnutej žalovanému
na základe ústnej dohody s úpadcom.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:
„2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.09.2022 sa totožný žalobca domáhal voči
totožnému žalovanému, aby súd určil, že právny úkon - Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 5.5.2020 medzi
Úpadcom ako veriteľom na jednej strane a Žalovaným ako dlžníkom na strane druhej, predmetom
ktorého bola bezodplatná pôžička vo výške 660.000 eur je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní,
vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.: 27K/34/2021 právne neúčinný a že žalovaný
je povinný vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní, vedenom Okresným súdom
Bratislava I, pod sp. zn.: 27K/34/2021 poskytnutú pôžičku vo výške 660.000 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Podanie žaloby žalobca odôvodnil, okrem iného, tým, že dňa 05.05.2020
bola medzi úpadcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej
uzatvorená ústna Zmluva o pôžičke (podľa ust. § 588 a nasl. Obč. zák.), na základe ktorej veriteľ
požičal dlžníkovi sumu vo výške 660.000 eur a že žalovaný ako osoba, ktorá s úpadcom ako dlžníkom
takýto odporovateľný právny úkon dohodla, resp. ako osoba, ktorá z odporovateľného právneho úkonu
priamo nadobudla prospech, je následne povinný vydať predmet odporovateľného úkonu, alternatívne
poskytnúť do dotknutej podstaty za predmet odporovateľného úkonu peňažnú náhradu. Nakoľko sa v
tomto prípade jedná o poskytnutie peňažného plnenia, žalovaný je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
plnenie do podstaty úpadcu. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. B1-1Cbi 31/2022.
.....

6. Litispendencia, respektíve prekážka veci začatej bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v
tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie,
ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, táto je daná aj vtedy, ak pôvodná strana sporu v
prvom konaní je vystriedaná právnym nástupcom v druhom konaní a tiež vtedy, ak strany sporu v druhom
konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Litispendencia je procesnou prekážkou konania,
ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy
táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý
bol podaný neskôr. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia
v neskôr začatom konaní (R 97/2003). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo 280/2010 zo dňa 20.10.2011 totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z
rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe
ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom
dôvode).
7. V tunajšom konaní, rovnako ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. B1-1Cbi 31/2022 sa totožný žalobca
domáha voči totožnému žalovanému nároku na zaplatenie 600 000 eur vyplývajúceho zo skutočnosti,
že dňa 05.05.2020 bola medzi úpadcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na
strane druhej uzatvorená ústna Zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi sumu vo
výške 660.000 eur. Z uvedeného je zrejmé, že v týchto dvoch konaniach vystupujú rovnaké strany sporu,
ide o rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje žalobca svoje právo.
8. Ako už bolo uvedené, prekážka začatého konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok
konania, ktorá má za následok zastavenie konania. Ak na ktoromkoľvek súde prebieha konanie tých
istých účastníkov, týkajúce sa tej istej právnej veci, súd konanie začaté na základe neskôr podaného
návrhu zastaví.
9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konanie pre neodstrániteľnú prekážku podmienky
konania, ktorou je prekážka litispendencie zastavil.
...
12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže sa v tunajšom
konaní domáhal voči totožnému žalovanému rovnakého nároku ako v konaní sp. zn. B1-1Cbi 31/2022,
priznal súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania žalovanému.“
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 159, § 161 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).
5. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/86/2024-75 zo dňa 29.07.2024 podal včas
odvolanie žalobca, ktorý namietal vydané uznesenie v celom jeho rozsahu. Žalobca odvolacie dôvody
podradil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne
právne posúdenie/CSP.
6. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil charakter oboch dotknutých súdnych konaní. Poukázal na to, že v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu (sp. zn. B1-1Cbi 31/2022) ako žalobca primárne navrhoval, aby súd určil, že
odporovaný právny úkon je voči veriteľom úpadcu právne neúčinný, a v dôsledku takéhoto rozhodnutia
ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku tak, ako by v prípade napríklad
nehnuteľnosti musel vydať (vrátiť) nehnuteľnosť, keby bol predmetom konania úkon, na základe ktorého
by úpadca previedol nehnuteľnosť.
7. V konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nejde teda vôbec o žalobu na plnenie - úhradu, ako v
prípade súdneho konania, ktoré bolo zastavené napadnutým uznesením, jedná sa o určovaciu žalobu,
ktorej výsledkom má byť v prvom rade určenie, či tu určité právo alebo právny vzťah je alebo nie je.
8. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na závery Krajského súdu Košice v rozhodnutí zo
dňa 07.10.2020 sp. zn.: 1Co/244/2019, cit.: „Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho
úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za
bodkočiarkou. Žaloba na plnenie totiž nie je odporovacou žalobou v zmysle § 42b ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či predmetným právnym úkonom boli alebo neboli naplnené
podmienky uvedené v ust. § 42 Občianskeho zákonníka.“ Žalobca bol názoru, že uvedený právny
záver Krajského súdu Košice je na mieste analogicky aplikovať aj na konanie voči žalovanému ohľadne
naplnenia podmienok uvedených v § 57 a nasl. ZKR. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný
inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, pričom účelom odporovateľnosti je prinavrátenie ušlého majetku
alebo ekvivalentnej peňažnej náhrady do konkurznej podstaty a následné pomerné uspokojovanie

veriteľov aj z týchto prínosov. Jeho účel a charakter je rozdielny ako v prípade žaloby o plnenie v zmysle
CSP.
9. Žalobca zdôraznil, že v prípade úspechu návrhu o určenie neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu
bude výsledkom určovací výrok o tom, že právny úkon je právne neúčinný voči veriteľom v konkurze, a
až jeho následkom je v zmysle zákona následné buď vydanie veci alebo pokiaľ to nie je možné, finančná
náhrada, čo pri posudzovanom úkone znamená, že nakoľko sa jedná o „pôžičku“ vydaním veci späť do
konkurznej podstaty sa rozumie vrátenie sumy, ktorá bola odporovaným úkonom prevedená.
10. Žalobca ďalej uviedol, že podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu, že na jej
podanie boli splnené predpoklady, ide o konanie vyvolané a súvisiace s konkurzom a preto toto konanie
má byť prejednávané konkurzným súdom a má byť taktiež efektívnejšie z hľadiska času dosiahnutia
právoplatného rozhodnutia, ako je tomu pri konaniach o žalobe na plnenie, ktorú prejednávajú po podaní
odporu a odstúpení veci príslušné všeobecné súdy. Žalobca však z dôvodu opatrnosti pri zachovaní
odbornej starostlivosti podal na všeobecný súd v zmysle príslušných ustanovení CSP aj žalobu o
plnenie, nakoľko konanie o neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ZKR doposiaľ právoplatne ukončené
nebolo a v prípade, ak v ňom žalobca nebude úspešný mohlo by dôjsť k premlčaniu nároku na vrátenie
takto požičaných finančných prostriedkov, čím by bolo absolútne znemožnené vymoženie predmetnej
pohľadávky v prospech konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca dodal, že podľa názoru vysloveného
súdom prvej inštancie v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu (sp. zn. B1-1Cbi 31/2022), mal
byť uvedený nárok žalobcu uplatňovaný práve žalobou na plnenie.
11. Poukázal aj na to, že ani samotný žalovaný nenamietal, že zo strany úpadcu došlo k požičaniu
finančných prostriedkov žalovanému a žalovaný ich nevrátil ani z časti. Žalobca konal s odbornou
starostlivosťou a domáhal sa ich vrátenia žalobou o plnenie, nakoľko ak by sa v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu (sp. zn. B1-1Cbi 31/2022) právoplatne rozhodlo, že predmetný právny úkon
nie je odporovateľný, t.j. nie je neúčinný voči veriteľom v konkurze, nerozhodlo by sa tým absolútne o
skutočnosti, či žalobca má alebo nemá nárok voči žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy poskytnutej
žalobcom žalovanému na základe pôžičky, ktorá by tým pádom nebola voči veriteľom v konkurze
neúčinným právnym úkonom.
12. Žalobca bol názoru, že existencia konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nezakladá dôvod
na zamietnutie žaloby na plnenie, nakoľko sa jedná o dve samostatné konania s dvomi rozličnými
právnymi následkami rozhodnutia súdu o žalobe v prípade jej vyhovenia, resp. nevyhovenia, pričom do
právoplatného rozhodnutia vo veci v konaní o určenie odporovateľného právneho úkonu by v teoretickej
rovine mohlo byť konanie o zaplatenie nanajvýš prerušené. Žalobca mal za to, že v prípade, ak by bol
z jeho strany v prvom rade uplatnený nárok žalobou na zaplatenie, v tom prípade by mohlo v čisto
teoretickej rovine dôjsť k prekážke litispendencie, nakoľko žalobný nárok na plnenie by mohol sčasti
konzumovať určovací žalobný nárok. Naproti tomu, žaloba na plnenie je procesne prípustná aj vtedy, ak
sa skôr začalo konanie o určovacej žalobe (t.j. v tomto prípade žaloby o určenie neúčinnosti právneho
úkonu), resp. ak bolo už o určovacej žalobe právoplatne rozhodnuté.
13. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že výsledok určovacej žaloby (žaloby o určenie neúčinnosti
právneho úkonu) a žaloby na plnenie nemusí byť vôbec totožný. Zatiaľ čo určovacou žalobou sa má
určiť existencia alebo neexistencia práva, žalobou na plnenie sa žalobca domáha určitého plnenia, ktoré
z tohto právneho vzťahu plynie. Žalobný návrh (petit) týchto žalôb nie je podľa žalobcu rovnaký, hoci
obidve žaloby vychádzajú z rovnakého skutkového základu.
14. Zdôraznil, že v prípade zastavenia tohto konania z dôvodu prekážky litispendencie a zamietnutia
žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu a teda aj zamietnutiu žaloby o vydanie dotknutej sumy
do konkurznej podstaty úpadcu by bolo žalobcovi odňaté právo na súdnu ochranu a na domáhanie sa
zaplatenia svojho nesporného nároku na zaplatenie.
15. Žalobca preto trval na tom, že pri dotknutých konaniach sa nejedná sa o tú istú vec, nakoľko nie
je rovnaký predmet konania a primárny výsledok konania je rozdielny. Nejde dokonca ani o rovnakých
účastníkov konania, nakoľko v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu je v zmysle § 57 ods. 1
ZKR žalobcom sám správca úpadcu, prípadne veriteľ, ak tak neurobí správca, kým v prípade vymáhania
pohľadávok, t.j. konania na plnenie správca koná pri podaní žaloby v mene a na účet úpadcu v zmysle
§ 44 ZKR.
16. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil.
17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.01.2025 tak, že odvolanie žalobcu
považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že žalobca v rámci svojej odporovacej žaloby súčasne spolu
s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu uplatnil aj nárok úpadcu na vrátenie poskytnutej
pôžičky, a teda totožný nárok založený na rovnakom skutkovom základe ako je tomu v tomto konaní.

Mal za to, že totožnosť predmetu konania de facto nepriamo potvrdil aj samotný žalobca v podanom
odvolaní, keď uviedol, že „konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedené pod sp. zn. Bl-lCbi
31/2022 má byť efektívnejšie z hľadiska času dosiahnutia právoplatného rozhodnutia, ako je tomu v
tomto konaní o žalobe na plnenie, pričom žalobca túto žalobu na plnenie podal z opatrnosti, nakoľko
konanie o neúčinnosti právneho úkonu nebolo doposiaľ právoplatne ukončené, a ak v ňom žalobca
nebude úspešný, mohlo by dôjsť k premlčaniu nároku na vrátenie požičaných finančných prostriedkov,
čím by bolo absolútne znemožnené vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech konkurznej podstaty
úpadcu.“ Žalobca tak podľa žalovaného v podanom odvolaní poukázal na totožnosť predmetu konania,
ako aj jeho primárneho výsledku, a to vymoženie predmetnej pohľadávky v sume 660.000.-Eur založenej
na rovnakom skutkovom základe v prospech konkurznej podstaty úpadcu.
18. K námietke žalobcu, že sa nejedná ani o rovnakých účastníkov konania, nakoľko v konaní o určení
neúčinnosti právneho úkonu je účastníkom sám správca úpadcu, kým v prípade vymáhania pohľadávok
správca koná pri podaní žaloby v mene a na účet úpadcu s poukazom na § 44 ZKR, žalovaný poukázal
na § 47 ods. 5 ZKR podľa ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca, a teda totožnosť účastníkov konania je preukázateľne daná.
19. Závery Krajského súdu Košice v rozhodnutí zo dňa 07.10.2020 sp. zn. 1Co/244/2019 nie sú podľa
žalovaného neaplikovateľné na toto konanie, nakoľko v tomto konaní si žalobca neuplatňuje nárok podľa
§ 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, a navyše „predmetom uvedeného konania
bola výlučne žaloba o určenie, že právny úkon - kúpna zmluva o prevode T. Č.. X F. K. J. Č.. XX R.
P.“ vrátane spoluvlastníckych podielov je voči žalobkyni právne neúčinná, pričom samotný odvolací súd
uviedol, že ďalší postup veriteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky je predmetom iného potencionálneho
konania (exekučného konania voči priamemu dlžníkovi, resp. konania o náhradu podľa § 42b ods. 4
veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka).
20. Podľa žalovaného v tomto konaní a v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp.
zn. B1-1Cbi/31/2022 ide preukázateľne o rovnaký predmet konania založený na rovnakých skutkových
okolnostiach, od ktorých žalobca odvodzuje svoje právo. V oboch prípadoch v prípade vyhovenia návrhu
žalobcu, by bol žalovaný zaviazaný uhradiť finančné prostriedky vo výške 660.000,- Eur s prísl. právnym
titulom tej istej zmluvy o pôžičke, a je preto nemysliteľné, aby na súdoch prebiehali súčasne 2 súdne
konania týkajúce sa toho istého nároku. Mal za to, že uzavretie predmetnej zmluvy o pôžičke a z
nej plynúce nároky nemôžu pri žiadnom možnom výklade zákonných ustanovení založiť eventuálny
nárok žalobcu v dvojnásobnej výške 1.320.000,-Eur s prísl., a to s poukazom na eventuálny prílišný
formalistický postup pri výklade zákona ku ktorému sa uchyľuje žalobca vo svojom podaní, ktorý by
viedol k zjavnej nespravodlivosti.
21. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, a priznal
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
22. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
23. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
24. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.
25. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
26. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

27. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
28. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
29. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné
a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade
aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
30. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania v rozhodovacej
činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho rezultuje pomerne bohatá
judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd
odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky
kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd
pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz
c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c.
Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 5. decembra 2017)
31. Odvolaním napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritériá na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
32. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej pôžičky.
Predmetom súvisiaceho konania (konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-1Cbi
31/2022, ďalej aj súvisiace konanie), vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie skúmal danosť prekážky
litispendencie je neúčinnosť právnych úkonov úpadcu a následná povinnosť dlžníka úpadcu vydať do
konkurznej podstaty to, o čo bol majetok úpadcu v dôsledku neúčinného právneho úkonu ukrátený.
33. Odvolací súd úvodom musí uviesť, že z napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, vo vzťahu
ku ktorému z nárokov súvisiaceho konania súd prvej inštancie existenciu prekážky litispendencie
posudzoval a ako sa vysporiadal s vyjadrením žalobcu k námietke litispendencie, ktorú v konaní vzniesol
žalovaný - súd prvej inštancie k tejto argumentácii žalobcu žiadne stanovisko nezaujal.
34. Je potrebné poukázať aj na to, že predmetom tohto konania je aj príslušenstvo uplatnenej
pohľadávky, ktoré predmetom súvisiaceho konania vôbec nie je a teda ak by aj skúmaná prekážka
konania bola daná vo vzťahu k istine pohľadávky, rozhodne nie je daná vo vzťahu k jej príslušenstvu.
35. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, toto si žalobca pôvodne uplatňoval vo výške 11,50 %
ročne zo sumy 660.000,- € od 05.05.2023 do zaplatenia. Avšak vo vyjadrení k odporu (čl. 57)
žalobca príslušenstvo pohľadávky špecifikoval ako 9,00 % ročne zo sumy 660.000,- € od 06.05.2020
do zaplatenia, t.j. upravil/znížil/ výšku požadovaných úrokov a zároveň rozšíril obdobie, za ktoré
príslušenstvo požaduje. S uvedenou zmenou žaloby sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Z
napadnutého uznesenia ani nie je zrejmé, o akom príslušenstve súd prvej inštancie vôbec rozhodoval,
keď toto príslušenstvo v napadnutom rozhodnutí špecifikované nie je vôbec a teda nie je zrejmé, či súd
prvej inštancie rozhodol o pôvodne uplatnenom príslušenstve alebo jeho upravenej verzii, v dôsledku
čoho ani nie je zrejmé, či súd prvej inštancie vôbec rozhodol o celom predmete konania. Už samotný
tento nedostatok je samostatným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

36. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je potrebné súhlasiť so žalobcom
(výlučne vo vzťahu k istine žalovanej pohľadávky), že nárok uplatnený v tomto konaní nie je totožným
nárokom, ako bol uplatnený v súvisiacom konaní. Predmetom tohto konania je zaplatenie žalovanej istiny
s príslušenstvom titulom dlžnej pôžičky. Predmetom súvisiaceho konania je zaplatenie rovnakej istiny,
nie však titulom pôžičky, ale titulom neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bola pôžička poskytnutá. Ak súd
v súvisiacom konaní žalobu o neúčinnosť právneho úkonu vyhodnotí ako nedôvodnú, nemôže vyhovieť
ani uloženiu povinnosti vydať dotknutú istinu do konkurznej podstaty úpadcu. Avšak aj v takomto prípade
môže byť dôvodný nárok na zaplatenie dlžnej pôžičky. Zároveň však je potrebné podotknúť, že ak by
bolo žalobe v súvisiacom konaní vyhovené v celom rozsahu, v tomto konaní už nebude možné žalobcovi
priznať opakovane tú istú istinu pohľadávky.
37. Jedná sa teda o rozdielne skutkové okolnosti, preto prekážka litispendencie v danom prípade
posudzujúc nárok na zaplatenie istiny v tomto konaní a nárok na zaplatenie istiny v súvisiacom konaní
nie je daná.
38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v
rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.
39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).