{"guid": "d258fc71-12a3-45e2-b22a-381b0dfa0577:f055d06c-aa12-4823-a887-027d87fc026f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124288618.1", "spisova_znacka": "10Co/47/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/47/2025 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2025, sp. zn. 10Co/47/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6124288618.1", "identifikacne_cislo": "6124288618", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "nazov": "§ 563 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-563"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-563", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f055d06c-aa12-4823-a887-027d87fc026f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124288618.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124288618.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124288618.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/47/2025\n6124288618\n26. 06. 2025\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2025:6124288618.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Z. P., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom M. Y. X, X., zast.: JUDr. Ing. Damián Onufer LL.M., advokát, so sídlom Martina\nGranca 44, Bratislava, proti žalovanému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. X. XK, U. H., zast.:\nJUDr. Veronika Fröhlich, advokátka, so sídlom Záleská 12, Ivanka pri Dunaji, o zaplatenie 10.000,- eur\ns príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. januára\n2025, č.k. 48C/53/2024-103, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nO výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur do\n3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100 % (II. výrok).\n2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,\nktoré žalobca vymedzil tak, že sa podanou žalobou domáha zaplatenia 10.000,- eur, ako aj náhrady\ntrov konania z dôvodu, že dňa 13.02.2024 poskytol žalovanému bezhotovostným bankovým prevodom\nna jeho bankový účet peňažnú pôžičku vo výške 10.000,- eur. Splatnosť dlhu nebola medzi stranami\nvýslovne dohodnutá, avšak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný splniť dlh prvý\ndeň po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ, za čo je vzhľadom na neformálnosť tejto výzvy možné\npovažovať aj návrh na zaplatenie uplatnený cestou súdu. Svoje skutkové tvrdenie preukazoval listinnými\ndôkazmi, a to Potvrdením o zrealizovaní platby, elektronickou komunikáciou medzi stranami sporu.\n3/ Súd prvej inštancie zhrnul aj procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej skutkovo tvrdil, že dlžnú\nsumu žalobcovi vrátil v hotovosti dňa 15.04.2024 na benzínovej pumpe Slovnaft v Dunajskej Lužnej.\nSvedkami vrátenia peňazí mali byť E. V. a X. A. M., ktorých navrhuje vypočuť ako svedkov. Z hľadiska\nposúdenia toho, či pôžička bola vrátená nie je dôležitá skutočnosť, že žalobca týchto svedkov nepozná.\n4/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil,\nže z účtu E.: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol realizovaný bezhotovostný vklad na protiúčet\nE.: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.000,- eur s dátumom splatnosti dňa 13.02.2024\na poznámkou pre príjemcu „docasna pozicka P.. Ustálil teda, že žalobca poskytol žalovanému dňa\n13.02.2024 bezhotovostnú pôžičku vo výške 10.000,- eur s tým, že lehota na plnenie nebola dojednaná.\nPôžičku žalovaný skutkovo nepoprel. Skonštatoval, že plnenie dlžníka nebolo preukázané, nakoľko toto\ntvrdenie žalovaného bolo žalobcom popreté. K plneniu malo dôjsť dňa 15.04.2024 na benzínovej pumpe\n\nSlovnaft v Dunajskej Lužnej v plnej výške v hotovosti, čoho svedkami mali byť E. V. a X. A. M.. Zhrnul, že\nžaloba, ako úkon relevantný podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, bola žalovanému doručená dňa\n21.05.2024. Z výstupu z registra poverení na exekúcie žalovaného, ako povinného, napokon súd prvej\ninštancie zistil, že voči žalovanému sú aktuálne vedené tri exekučné konania rôznych oprávnených.\n5/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na čl. 5, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 a § 197\nods. 1 a 2 CSP a § 559 ods. 1 a 2, § 563 a § 657 Obč. Zák. súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní\nnebolo sporné, že žalobca plnil zo zmluvy o pôžičke bezhotovostným vkladom na účet žalovaného,\npričom ale nebolo preukázané žalovaným deklarované plnenie, ktoré by malo za následok zánik jeho\nzáväzku voči žalobcovi. Uviedol, že síce nie je v rozpore s predpismi plniť v prípade vyššej bezhotovostne\nposkytnutej pôžičky hotovostne, avšak je to vysoko neštandardné a v kontexte vykonaného dokazovania\nsprávanie žalovaného pôsobí účelovo. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na prebiehajúce exekúcie\nvoči žalovanému skonštatoval, že žalovaný nepreukázal ani to, že v rozhodnom čase údajného plnenia\npredmetnou čiastkou disponoval. Dodal, že nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie z dôvodu,\nže bezdôvodne nezabezpečil prítomnosť svedkov na pojednávaniach dňa 13.12.2024 a 07.01.2025,\npričom ani nežiadal o ich zabezpečenie súd. Z tohto dôvodu jeho procesné správanie vyhodnotil ako\nobštrukčné, s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní. Uzavrel, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi\nsumu vo výške 10.000,- eur, nakoľko žalobca preukázateľne poskytol žalovanému pôžičku vo výške\n10.000,- eur, pričom žalovaný túto sumu, napriek výzve žalobcu, ani len sčasti nevrátil.\n6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že\nplne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o\nvýške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.\n7/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu\nzamietol. Uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko síce\nnepreukázal vrátenie pôžičky potvrdením o bezhotovostnom prevode a ani písomným potvrdením\nžalobcu, avšak je výlučne v jeho dispozícii, aký spôsob vrátenie pôžičky si zvolí, ako aj to, že nepožiadal\nžalobcu o takéto potvrdenie prijatia dlžnej sumy, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Zopakoval,\nže predmetnú pôžičku vrátil dňa 15.04.2024 žalobcovi v hotovosti, ktorý toto plnenie prijal. Namietal\nzáver súdu prvej inštancie o svojom obštrukčnom konaní, keď nezabezpečil prítomnosť ním navrhnutých\nsvedkov na pojednávaniach. Tvrdil, že sa nejedná o obštrukčné správanie, nakoľko obe pojednávania\nsa konali krátko pred a po zimných školských prázdninách a sviatkoch, kedy spravidla dochádza k\npresunom veľkej časti obyvateľov za návštevou rodiny žijúcej mimo ich bydliska, prípade k čerpaniu\ndovoleniek. Skonštatoval, že žalobcom predložený dôkaz o existencii exekúcii ku dňu 13.12.2024\nnepreukazuje, že predmetné exekúcie existovali v čase 15.04.2024, kedy vyplatil žalobcovi dlžnú sumu\nvo výške 10.000,- eur, a preto namietal záver súdu prvej inštancie, že by nepreukázal, že v rozhodnom\nčase disponoval predmetnou čiastkou. Vyjadril názor, že nemal dôvod preukazovať, že uvedenou sumou\ndisponoval dňa 15.04.2024, nakoľko k poskytnutiu pôžičky došlo v mesiaci február 2024. S poukazom\nna uvedené uzavrel, že v prípade bezhotovostnej pôžičky nemá iné plnenie dlžníka automaticky za\nnásledok slabšiu vierohodnosť jeho tvrdenia o poskytnutí plnenia veriteľovi, a to navyše v prípade, že\nžalobca a žalovaný si bežne vzájomne plnili bezhotovostným spôsobom.\n8/ K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s právnymi\nnázormi a závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí, a preto odvolaciemu súdu\nnavrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodal, že v civilnom sporovom konaní je úlohou každej zo\nstrán, aby bola procesne aktívna a svoje tvrdenia riadne a hodnoverne preukázala. Skonštatoval, že\nv konaní preukázal poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 10.000,- eur, avšak žalovaný žiadnym\nspôsobom nepreukázal jej vrátenie, ani listinným a ani žiadnym iným dôkazom. Argumentoval, že\nodvolanie žalovaného je len účelové, keď počas konania navrhoval vypočuť svedkov, ktorí by vedeli\npotvrdiť vrátenie pôžičky, avšak ich prítomnosť opakovane nezabezpečil a ani nepožiadal súd o ich\nzabezpečenie a napokon na poslednom pojednávaní uviedol, že na ich výsluchu už netrvá. Nenavrhol\npritom ani vykonanie žiadnych iných dôkazov. Mal za to, že v prejednávanej veci nie je podstatné\npreukazovať bonitu žalovaného ku dňu poskytnutia pôžičky, ale ku dňu 15.04.2024, kedy sa pôžička\nmala údajne vrátiť, a že žalovaný nepreukázal bezhotovostné a ani hotovostné vrátenie predmetných\nfinančných prostriedkov.\n9/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n10/ Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a\nust. § 380 ods. 1 CSP, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP)\n\na rozsudok verejne vyhlásil podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP, viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 CSP), pričom o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.\n11/ Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n12/ S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci\nskutkový stav, odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho\nžiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (1VCdo 2/2023), zohľadniac\nodvolaciu argumentáciu žalovaného, sa po skutkovej a právnej stránke stotožnil s nosnými dôvodmi\nnapadnutého rozsudku.\n13/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky\nvykonaného dokazovania správne zhodnotil (ust. § 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym\nskutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (ust. § 220 ods.\n2 CSP).\n14/ Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný zaviazaný\nzaplatiť žalobcovi titulom zmluvy o pôžičke sumu vo výške 10.000,- eur z dôvodu, že v konaní neuniesol\nsvoje dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal skutkové tvrdenie o tom, že žalobcovi poskytnutú pôžičku\nvrátil. Dôkazné bremeno neuniesol z toho dôvodu, že na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že\nžalobcovi túto pôžičku vrátil, žiadal vypočuť dvoch svedkov, ktorí mali byť prítomní pri odovzdaní sumy\n10.000,- eur v hotovosti do rúk žalobcu na čerpacej stanici dňa 15.04.2024. Z hľadiska odvolacieho\ndôvodu o nesprávnych skutkových zisteniach je jeho odvolanie vo vzťahu k dôvodom rozsudku súdu\nprvej inštancie veľmi všeobecné a stručné, keď len zopakoval svoje argumenty z prvoinštančného\nkonania, konkrétne, že sa nesprával obštrukčne, keď prítomnosť svedkov na pojednávaniach dňa\n13.12.2024 a 07.01.2025 nezabezpečil z dôvodu zimných školských prázdnin a vianočných sviatkov,\nže si mohol sám zvoliť spôsob vrátenia poskytnutej pôžičky, a že skutočnosť, že sú voči nemu vedené\ntri exekučné konania nepreukazuje, že v čase vrátenia pôžičky dňa 15.04.2025 disponoval sumou vo\nvýške 10.000,- eur.\n15/ Zmluva o pôžičke (ust. § 657 OZ a nasl.) je zmluvou neformálneho charakteru, čo znamená, že\nzmluvné strany ju môžu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich\ndojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými\nnáležitosťami takejto zmluvy je dohoda o: 1/ prenechaní druhovo určených vecí, 2/ vrátení veci\nrovnakého druhu, 3/ dočasnosti prenechania veci a 4/ faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Z hypotézy\nhmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Obč. Zák., ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia\na dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca ako veriteľ\nbremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky\nodovzdal, a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre\nveriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola\nuzavretá, a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky (viď aj rozhodnutie\nNS ČR, sp. zn. 21Cdo 4520/2007).\n16/ V prejednávanej veci uvedené bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu žalobca uniesol. Žalobca totiž\nv konaní tvrdil a dôkazne preukázal, že poskytol bezhotovostným vkladom na účet žalovaného sumu\nvo výške 10.000,- eur právnym titulom pôžičky, čím došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy. Bolo preukázané\naj to, že strany si medzi sebou nedohodli dátum splatnosti, a teda v takom prípade je s poukazom na\nust. § 563 Obč. Zák. dlžník (žalovaný) povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ\n(žalobca) požiadal. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že za takúto výzvu je\nmožné považovať aj návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.04.2024. Uvedené skutočnosti\nnapokon ani neboli medzi stranami sporné, nakoľko žalovaný výslovne potvrdil, že žalobca mu na\nzáklade uzatvorenej zmluvy o pôžičke poskytol sumu 10.000,- eur. Vzhľadom na zistené skutočnosti\nbolo potom úlohou žalovaného v rámci procesnej obrany dôkazne preukázať svoje skutkové tvrdenie o\ntom, že predmetnú pôžičku žalobcovi vrátil dňa 15.04.2024 v hotovosti za prítomnosti dvoch svedkov\nmenom E. V. a X. A. M., ktorých aj navrhol v konaní vypočuť. Súd prvej inštancie preto listom zo\ndňa 08.11.2024 požiadal žalovaného o zabezpečenie prítomnosti týchto svedkov na pojednávaní dňa\n13.12.2024. Žalovaný ale ich prítomnosť nezabezpečil, preto súd prvej inštancie zaviazal právneho\nzástupcu žalovaného, aby prítomnosť týchto svedkov zabezpečil na pojednávaní dňa 07.01.2025.\nŽalovaná strana ale ani na tomto pojednávaní prítomnosť týchto svedkov nezabezpečila, ani nežiadala\n\no ich zabezpečenie súd, pričom právny zástupca žalovaného výslovne do zápisnice uviedol, že nemá\nďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.\n17/ V tejto súvislosti je ešte potrebné vysvetliť, že v sporovom konaní, o ktoré ide aj v preskúmavanej\nveci, sa uplatňuje prejednacia zásada, z ktorej vyplýva stranám sporu povinnosť tvrdenia a dôkazná\npovinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá\nstrana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Na to, aby strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné\ndôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť\ndôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie\nprocesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto\ndôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.\n18/ S poukazom na uvedené je potom zrejmé, že žalovaný si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď\ni napriek opakovaným výzvam zo strany súdu prvej inštancie nezabezpečil prítomnosť svedkov, ktorí\nmali podľa vyjadrení žalovaného potvrdiť, že dňa 15.04.2024 došlo k vráteniu poskytnutej pôžičky v\nhotovosti. Možno potom uzavrieť, že je výhradne procesnou zodpovednosťou žalovaného, že v konaní\nnebolo preukázané toto skutkové tvrdenie a zároveň jeho jediná procesná obrana, z ktorého dôvodu bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech. Nie je potom rozhodujúca ani ďalšia odvolacia argumentácia žalovaného,\nže mu nemožno pričítať na ťarchu vrátenie pôžičky v hotovosti, a že tri exekučné konania vedené\nproti nemu ešte nepreukazujú, že v rozhodnom čase nedisponoval sumou 10.000,- eur. Pokiaľ ide o\nvedené exekúcie proti žalovanému (ako povinnému), ide však o podporný dôkaz svedčiaci tomu, že\nhotovosťou potrebnou na vrátenie poskytnutej pôžičky v rozhodnom čase zjavne nedisponoval. Odvolací\nsúd konštatuje, že pre úspešné ubránenie sa žalobe žalobcu za situácie, že v konaní bola preukázaná\nexistencia zmluvy o pôžičke, bolo potrebné, aby žalovaný preukázal vrátenie poskytnutej pôžičky. Ako\nuviedol odvolací súd už vyššie, toto skutkové tvrdenie sa mu nepodarilo preukázať, preto akákoľvek\nďalšia argumentácia súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k tvrdenému spôsobu\nvrátenia peňažných prostriedkov (hotovostnému alebo bezhotovostnému), ako aj vplyvu exekučných\nkonaní na možnosť vrátenia týchto peňažných prostriedkov bola vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu\npovinnosti žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky sekundárna.\n19/ Možno teda zhrnúť, že žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno o existencii zmluvy o pôžičke a\nna druhú stranu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia povinnosti vrátiť poskytnuté\npeňažné prostriedky. Za daného skutkového a právneho stavu potom súd prvej inštancie rozhodol\nsprávne, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur.\n20/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. §\n396 ods. 1 CSP a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100 %.\n21/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262\nods. 2 CSP).\n22/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá\nCSP v spojení s ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,\nktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s\nochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo\nzriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom\nzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec\nalebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "48C/53/2024", "guid": "f7841388-6c89-4f8a-b6af-617f61b1c950:d2a78ab4-0505-465a-a762-3a84dfa4a480", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "74398ebe-f784-4777-a6b4-a49af06c1415:0b3edd36-297e-4401-8c7d-d6263a263f03", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4320201701.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2023 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4320201701.2"}], "citovane_v": [{"guid": "0ec0b2ef-a52b-46a8-af59-06da207d1198:fb6f1770-e833-43c6-b0a7-70112f44bcaf", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2026:6124338399.7", "spisova_znacka": "18C/95/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 18C/95/2024 z 16. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2026-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:6124338399.7"}]}