{"guid": "96bf1a3f-7cbc-4e48-bd50-bd12b4a7e57d:3f9f6b28-fc15-487e-bd12-f7f2d0f7fc1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124347535.1", "spisova_znacka": "8Cob/66/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/66/2025 z 21. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2025, sp. zn. 8Cob/66/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6124347535.1", "identifikacne_cislo": "6124347535", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2025-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f9f6b28-fc15-487e-bd12-f7f2d0f7fc1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124347535.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124347535.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124347535.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Cob/66/2025\n6124347535\n21. 10. 2025\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2025:6124347535.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu\nJUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: D. K., bytom S. XXX/XX,\nXXX XX T. (predtým: miesto podnikania S. XXX/XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX; dňa 20.05.2025\nukončil podnikateľskú činnosť), zast.: JUDr. Ondrej Brláš, advokát so sídlom Štefánikova trieda 52, 949\n01 Nitra, IČO: 42 428 521, proti žalovanému: DnD s.r.o., so sídlom 951 73 Jelenec 295, IČO: 53 317\n092, zast.: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka, so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 42 114 101, o\nzaplatenie 3.352 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.\n56Cb/201/2024-153 zo dňa 28.03.2025, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/201/2024-153 zo dňa 28.03.2025\npotvrdzuje.\nII. Súd priznáva\n100 %.\n\nžalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 3.352,- eur a úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 612,- eur od 30.07.2023 do\nzaplatenia, 13,50 % ročne zo sumy 2.160,- eur od 23.11.2023 do 24.11.2023, 13,50 % ročne zo sumy\n860,- eur od 25.11.2023 do zaplatenia, 13,50 % ročne zo sumy 1.400,- eur od 17.12.2023 do 22.12.2023,\n13,50 % ročne zo sumy 2.160,- eur od 02.01.2024 do 10.01.2024, 13,50 % ročne zo sumy 1.880,- eur\nod 26.02.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume\n120,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania proti žalovanému v plnej výške. Rozhodol tak s poukazom najmä na § 358 zákona č. 513/1993\nZb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1\na 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 ObZ, § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 2, § 580\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 581 ods. 1, 2, 3, a 4 OZ, § 147 ods. 1, 2,\n3 a 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného\nzaplatenia sumy 3.352,- eur spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a\npaušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 120,- eur z dôvodu, že žalovaný\nsi u neho objednal vykonanie montážnych a dokončovacích prác, na základe čoho bola žalovanému\nfakturovaná suma 11.752,- eur, pričom žalovaný uhradil 8.400,- eur, a teda nárok žalobcu predstavuje\nsumu 3.352,- eur.\n\n3. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu zistil, že na základe rámcovej zmluvy o poskytovaní\nslužieb uzavretej na rok 2023 žalovaný objednal u žalobcu ako poskytovateľa vykonávanie montážnych\nprác objednávkou zo dňa 02.01.2023 s tým, že miesto poskytnutia služieb bolo v Hagene a v Bonne\nv Nemecku ako aj v závislosti od potrieb klienta pre celé Nemecko a začiatok poskytovania služieb\npodľa objednávky bol dňom 02.01.2023 a ich ukončenie dňa 31.12.2023 s tým, že fakturácia mala\nbyť po 14 dňoch a splatnosť faktúr 14 dní. V objednávke je taktiež uvedené, že ubytovanie môže byť\nzabezpečené objednávateľom na základe osobitnej požiadavky poskytovateľa s tým, že náklady na\nubytovanie znáša poskytovateľ. Na základe objednávky žalobca ako poskytovateľ vykonával objednané\npráce pre žalovaného a tieto priebežne fakturoval, pričom faktúry vystavené v prvom polroku 2023 mu\nboli žalovaným uhradené a iba faktúra č. 20230005 zo dňa 15.03.2023 na sumu 2.200,- eur nebola\nzaplatená v celom rozsahu, ale iba do sumy 1.850,- eur, čo žalobca vysvetlil tým, že pri fakturácii za\nfebruár 2023 mal preplatok vo výške 350,- eur, a preto následná faktúra bola krátená o uvedenú sumu.\nZa práce vykonané v druhom polroku 2023 žalobca vystavil dňa 15.07.2023 faktúru č. 20230012 na\nsumu 2.152,- eur (montážne práce za obdobie 07.07.2023 - 15.07.2023) so splatnosťou 29.07.2023,\npričom žalovaný uhradil z tejto faktúry iba časť vo výške 1.540,- eur a zvyšná časť v sume 612,- eur\nzostala neuhradená. Faktúrou č. 202300019 zo dňa 08.11.2023 si žalobca fakturoval montážne práce za\nobdobie 23.10.2023 - 04.11.2023 na sumu 2.160,- eur so splatnosťou 22.11.2023 a z tejto faktúry zaplatil\nžalovaný iba časť vo výške 1.300,- eur dňa 24.11.2023 s tým, že neuhradená zostala suma 860,- eur.\nFaktúrou č. 20230021 zo dňa 02.12.2023 žalobca fakturoval montážne práce za obdobie 20.11.2023\n-30.11.2023 na sumu 2.400,- eur so splatnosťou 16.12.2023 a uvedenú faktúru žalovaný uhradil najskôr\nv sume 1.000,- eur a následne v sume 1.400,- eur dňa 22.12.2023, a preto si žalobca uplatnil zaplatenie\núrokov z omeškania zo sumy 1.400,- eur od 17.12.2023 do 22.12.2023. Faktúrou č. 20230022 zo dňa\n18.12.2023 fakturoval žalobca montážne práce za obdobie 04.12.2023 až 13.12.2023 na sumu 2.160,eur splatnú 01.01.2024, pričom uvedenú faktúru uhradil žalovaný až dňa 10.01.2024, a preto si žalobca\nuplatnil úroky z omeškania zo sumy 2.160,- eur od 02.01.2024 do 10.01.2024. Faktúrou č. 20240002\nzo dňa 11.02.2024 fakturoval žalobca montážne práce za obdobie 29.01.2024 až 10.02.2024 na sumu\n2.880,- eur splatnú 25.02.2024, pričom žalobca z tejto faktúry zaplatil dňa 20.02.2024 sumu 1.000,- eur\na zvyšná časť v sume 1.880,- eur zostala neuhradená.\n4. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal, že voči žalobcovi mal pohľadávky z titulu platieb za\nubytovanie žalobcu na území Nemecka a vzájomným zápočtom došlo k zániku pohľadávky žalobcu.\nSvoje tvrdenie odôvodnil tým, že za žalobcu uhrádzal náklady za ubytovanie v Nemecku, pričom podľa\nrámcovej zmluvy o poskytovaní služieb si mal ubytovanie zabezpečiť žalobca a mal si ho platiť sám.\nUvedené vyplýva aj z obsahu objednávky zo dňa 02.01.2023 na práce poskytované žalobcom v roku\n2023. Náklady za ubytovanie mali predstavovať sumu 2.367,14 eur, a keďže žalovaný neuznával časť\npohľadávky žalobcu vo výške 1.880,- eur z faktúry č. 20240002, tak po odpočte tejto sumy by mala podľa\nžalovaného predstavovať pohľadávka žalobcu iba sumu 1.472,- eur (3.352 eur - 1.880 eur) a voči tejto\npohľadávke si žalovaný v odpore uplatnil započítanie svojej pohľadávky voči žalobcovi z titulu úhrady\nubytovania tiež do výšky 1.472,- eur s tým, že zvyšok nákladov za ubytovanie si v prípade pokračovania\nsporu bude uplatňovať voči žalobcovi.\n5. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalovaný riadnym spôsobom nepreukázal výšku svojej\npohľadávky voči žalobcovi z titulu úhrady ubytovania, pretože z dokladov ním predložených nie je možné\nidentifikovať výšku pohľadávky žalovaného a táto nevyplýva ani z tabuľky predloženej na pojednávaní,\nnakoľko doklady predložené žalovaným sú v nemeckom jazyku a z týchto nevyplýva, koľko mal žalovaný\nzaplatiť za ubytovanie žalobcu v Nemecku v roku 2023 a v akom časovom období tam bol žalobca\nubytovaný, a preto žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie z dokladov\npredložených žalovaným nemal jeho tvrdenie za jednoznačne preukázané. Keďže podľa názoru súdu\nprvej inštancie žalovaný nedisponoval pohľadávkou spôsobilou na započítanie, tak nemohlo dôjsť k\nzániku pohľadávky žalobcu započítaním, nakoľko sa nestretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a\nzo strany žalovaného ani nebol urobený právne relevantný prejav vôle smerujúci k zániku záväzku\nzapočítaním. Žalovaný síce vo svojom odpore uviedol, že si vo výške 1.472,- eur započítava svoju\npohľadávku proti pohľadávke žalobcu, avšak pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní predstavuje\nsumu 3.352,- eur, a preto s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 2 CSP možno takýto prejav posudzovať\nlen ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, keďže si na započítanie proti žalobcovi uplatnil\npohľadávku v menšej sume ako je pohľadávka žalobcu uplatnená v súdnom konaní. Vzhľadom na obsah\nodporu žalovaného ako aj jeho následného písomného podania a prejavu jeho právnej zástupkyne\nna pojednávaní súd prvej inštancie procesnú obranu žalovaného považoval za zmätočnú, pretože v\n\nodpore si uplatnil započítanie svojich pohľadávok proti pohľadávkam žalobcu iba do sumy 1.472,- eur s\ntým, že neuznával časť pohľadávky žalobcu do výšky 1.880,- eur z faktúry č. 20240002 a uvádzal, že\nzvyšok svojej pohľadávky si v prípade pokračovania sporu bude uplatňovať voči žalobcovi, avšak z jeho\nstrany nebola podaná vzájomná žaloba a ani jeho uplatnenie pohľadávky na započítanie neprevyšovalo\npohľadávku žalobcu, pričom na pojednávaní dňa 04.03.2025 právna zástupkyňa žalovaného uviedla,\nže súdu predložia doklady ohľadne nákladov žalovaného zaplatených za ubytovanie žalobcu a že si\ntento nárok budú uplatňovať vzájomnou žalobou, avšak až do rozhodnutia súdu k takémuto procesnému\núkonu zo strany žalovaného nedošlo.\n6. Pokiaľ žalovaný namietal zvyšnú časť faktúry č. 20240002 v sume 1.880 eur,-, súd prvej inštancie\npoukázal aj na skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi časť predmetnej faktúry v sume 1.000,- eur,\nčo medzi stranami nebolo sporné a v tomto smere poukázal zároveň na komunikáciu medzi sporovými\nstranami predloženú žalovaným, podľa ktorej žalobca požiadal žalovaného aspoň o zaplatenie sumy\n1.000,- eur dňa 06.02.2024 s tým, že následne mu pošle faktúru. Táto bola vystavená pod č. 20240002\ndňa 11.02.2024 a žalovaný na základe tejto faktúry zaplatil žalobcovi dňa 20.02.2024 sumu 1.000,- eur.\nV tomto kontexte súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ možno\nčiastočné plnenie záväzku zo strany žalovaného považovať za uznanie zvyšku záväzku v sume 1.880,eur.\n7. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.352,- eur s úrokmi z omeškania považoval\nza riadne preukázaný s tým, že k jeho zániku nedošlo započítaním pohľadávok zo strany žalovaného,\nkeďže žalovaný nepreukázal výšku a existenciu svojich pohľadávok, a teda nedisponoval pohľadávkami\nspôsobilými na započítanie proti pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto súdnom konaní. Z toho\ndôvodu nebolo možné prejav žalovaného považovať za dôvodný prostriedok procesnej obrany. V tomto\nsmere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a nepredložil súdu také doklady, ktoré\nby nepochybne preukazovali nárok žalovaného uplatniteľný voči pohľadávkam žalobcu.\n8. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal\nžalovaného na zaplatenie sumy 3.352 eur. Okrem toho súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z\noneskorených čiastočných úhrad uvedených faktúr a rovnako tak úroky z omeškania z oneskorených\núhrad faktúr č. 20230021 na sumu 2.400,- eur a č. 20230022 na sumu 2.160,- eur tak, ako je uvedené\nvo výroku I. rozsudku s tým, že úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle § 369 ods. 1, 2 ObZ\nv spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Taktiež súd priznal žalobcovi aj paušálnu\nnáhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 120 eur podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení\ns § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. v súvislosti s uplatnením pohľadávky z faktúr č. 20230012,\n20230019 a 20240002.\n9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý\nmal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške.\n10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný s poukazom na § 179 ods. 1 CSP\nnamieta, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol na prvom pojednávaní, hoci na to neboli splnené\npodmienky, vzhľadom na povahu konania. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že\nriadnym spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi z titulu úhrady ubytovania,\npretože z dokladov ním predložených nie je možné identifikovať výšku pohľadávky a táto nevyplýva\nani z tabuľky predloženej na pojednávaní, nakoľko doklady predložené žalovaným sú v nemeckom\njazyku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,\nkeď z predložených dokladov nemal jasne preukázané tvrdenia žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný\npoukázal na svoje vyjadrenie k vyjadreniu k odporu zo dňa 17.01.2025, kde v bode 4. na str. 4 uvádza, že\nfaktúry za ubytovanie boli žalovaným predložené v pôvodnom znení, avšak to len z dôvodu krátkosti času\nv súvislosti s prípravou odporu. Žalovaný uviedol, že ak bude žalobca popierať zabezpečenie ubytovania\nžalovaným, predloží súdu úradné preklady dokladov. Navyše zdôraznil, že žalobca predložené doklady\npreukazujúce pohľadávku žalovaného započítanú v odpore a vo vyjadrení k vyjadreniu k odporu\nnepoprel tak, aby bolo možné jeho popretie považovať za účinné. Zdôraznil, že v zmysle § 151\nCSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporené a ak\nstrana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o\npredmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Len obyčajné konštatovanie žalobcu,\n\nže žalovaný nepreukázal využitie ubytovania žalobcom, ani, že z predložených dôkazov o zaplatení\nubytovania nevyplýva žiaden záväzok žalobcu voči žalovanému, nemožno považovať za účinné popretie\nžalovaným tvrdených a navyše preukázaných skutočností. Žalovaný okrem toho namieta postup súdu\nprvej inštancie v rozpore s § 179 ods. 2 CSP, nakoľko sa v rámci pojednávania vo veci nepokúsil o\nvyriešenie veci zmierom, čím zásadne porušil právo nielen žalovaného na spravodlivý súdny proces.\nZároveň vytýka, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 181 ods. 1 a ods. 2 CSP, keď v úvode\npojednávania len zistil od strán sporu, či trvajú na svojich podaniach a následne neumožnil žalobcovi\npredniesť žalobu a žalovanému sa k žalobe vyjadriť. Súd ihneď pristúpil k výsluchu strany sporu - žalobcu\na následne dal možnosť vyjadriť sa žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi. Tým, že v tejto fáze\nkonania neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za\nnesporné a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, zásadným spôsobom zasiahol do práva žalovaného\nna spravodlivý súdny proces. V podaniach žalobcu ako aj žalovaného boli navrhované viaceré dôkazy,\nku ktorým súd prvej inštancie neuviedol žiadne stanovisko, či ich vykoná alebo nevykoná a zároveň\nopomenul uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Súd podľa žalovaného nepostupoval v súlade\ns § 181 ods. 4 CSP z dôvodu, že neurčil, že dôkazy - potvrdenia o zabezpečení ubytovania pre žalobcu\nnebude akceptovať, keďže sú predložené v nemeckom jazyku, žalovanému bolo odoprené sa vyjadriť\na doplniť dokazovanie o predloženie úradného prekladu týchto dokumentov. K odvolaciemu dôvodu v\nzmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný namieta konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 12.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, a uviedol, že súd prvej inštancie si bez akýchkoľvek dôkazov\nosvojil tvrdenia žalobcu a uznal ich za pravdivé a nereflektoval na skutkové tvrdenia žalovaného, riadne\npredložené dôkazy (správa WhatsApp). Nakoľko žalobca nikdy neposkytoval služby žalovanému sám,\nale v súčinnosti s ďalšími poskytovateľmi služieb, viackrát sa uspokojil žalovaný aj s predložením\nzoznamu vykonaných prác niektorým z iných poskytovateľov prác z partie. Podstatou je, že žalobca\nohľadne prác vyúčtovaných faktúrou č. 20240002 nepredložil ani len správu vo forme WhatsApp, ktorú\nžalovaný, nad rámec svojich povinností, vždy akceptoval. K odvolaciemu dôvodu v zmysle 365 ods.\n1 písm. h) CSP žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho posúdenia veci\nv spojení s nesprávnymi skutkovými zisteniami na základe nevykonaného, resp. nedostatočného, či\nnesprávne vykonaného dokazovania, absolútne a v rozpore s § 147 ods. 2 CSP neposudzoval vznesené\nzapočítacie námietky žalovaného ako prostriedky jeho procesnej obrany. Skutočnosť, prečo sa tým\nnezaoberal, dostatočne neodôvodnil ani v odôvodnení. Žalovaný namieta záver bodu 13. odôvodnenia,\nnakoľko žalovaný uviedol a rozpísal jednotlivé dni zabezpečeného ubytovania v odpore a podložil ich\ndôkazmi, riadne uviedol a rozpísal jednotlivé dni zabezpečeného ubytovania vo vyjadrení k vyjadreniu k\nodporu a podložil ich dôkazmi, vyčíslil výšku svojej pohľadávky, ktorú eviduje voči žalobcovi a súčasne,\nnapriek tomu, že žalovaný účinne nepoprel tvrdenie žalovaného uvádzané v odpore ani vo vyjadrení\nk vyjadreniu k odporu a ani na pojednávaní vo veci. V dôsledku týchto skutočností mal mať súd prvej\ninštancie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázanú existenciu, právny dôvod a výšku\nvzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. V neposlednom rade považuje napadnutý rozsudok\nza arbitrárny a z hľadiska odôvodnenia nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nedostatočne, resp. vôbec\nnezdôvodnil uznanie rozporných tvrdení samotného žalobcu (popretie existencie písomnej rámcovej\nzmluvy vo vyjadrení k odporu a následne uznanie jej existencie na pojednávaní), ani prečo považoval\nžalobcove tvrdenia za správne a pravdivé, a to bez podloženia jeho tvrdení čo i len jedným dôkazom\n(popretia zabezpečenia ubytovania žalovaným žalobcovi, tvrdenia o zaužívanej praxi potvrdzovania\nsúpisu prác stavbyvedúcim a pod.) a prečo boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného, ktoré boli\nna rozdiel od tvrdení žalobcu podložené písomnými dôkazmi. S ohľadom na všetky vyššie uvedené\nskutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie trpí formálnymi vadami, pre ktoré\nnavrhuje odvolaciemu súdu odmietnuť ho podľa § 386 písm. d) CSP v spojení s § 363 CSP, pretože\ntrpí absenciou jednej zo všeobecných náležitostí podania - podpisom, čo predstavuje v zmysle §\n127 ods. 1 písm. e) obligatórnu všeobecnú náležitosť každého podania. V odvolaní žalovaného sa\nnachádza očividne vložený podpis právnej zástupkyne žalovaného, pričom odvolanie nebolo podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom podľa zákona o E-govermente, ale doručený dokument bol\nvytvorený zaručenou konverziou. Žalobca zároveň poukazuje na nesúlad osvedčovacej doložky, pretože\nv dokumente by sa mal nachádzať podpis JUDr. Zuzany Bartovej, čo by bolo v poriadku, pretože sa\njedná o právnu zástupkyňu žalovaného, avšak osvedčovacia doložka predmetného odvolania uvádza,\nže zaručenú konverziu vyhotovil: Advokátska kancelária STOKLAS & STOKLASOVÁ s.r.o., pričom\nJUDr. Zuzana Bartová nie je osobou oprávnenou konať v mene tohto subjektu, a preto ani nemohla\n\nbyť oprávnenou vytvoriť zaručenú konverziu predmetného odvolania. V reakcii na odvolacie námietky\nžalovaného uvádza, že účelom ustanovení CSP, na ktoré žalovaný poukazuje, je rozhodnúť vo veci čo\nnajrýchlejšie, najmä ak to umožňuje povaha sporu. Postup žalovaného žalobca považuje za rozporný\npožiadavkou uvedenou v § 153 ods. 1 CSP, a teda žalovaný sa domáha ochrany podľa ustanovení CSP,\nnapriek svojej laxnosti resp. pasivite v súdnom konaní. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca predložené\ndoklady preukazujúce pohľadávku žalovaného započítanú v odpore a vo vyjadrení k odporu nepoprel\ntak, aby bolo možné jeho popretie považovať za účinné, žalobca poukazuje na § 151 ods. 2 CSP, podľa\nktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné\ntvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Požiadavka žalovaného\nna popretie predmetných faktúr s uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach\nje preto podľa názoru žalobcu v rozpore so znením § 151 ods. 2 CSP, ktoré sa týka konania alebo\nvnímania strany sporu. Žalobca poukazuje, že výslovne odporoval skutkovým tvrdeniam žalovaného.\nPokiaľ ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 179 ods. 2 CSP,\nžalobca uvádza, že na začiatku sporu sa konajúci sudca opýtal strán sporu, či je možné riešiť spor\nzmierom, pričom uvedené je zachytené na strane 2 zápisnice zo dňa 04.03.2025, kde je uvedené,\nže žalobca zotrval na podanej žalobe a žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach s tým,\nže jeho pohľadávka má prevyšovať pohľadávku žalobcu. Vzhľadom na stanoviská strán sporu bolo\njednoznačné, že strany sporu vec zmierom nevyriešia, a preto súd vo veci konal. Žalovaný nemal záujem\nriešiť súdny spor zmierom so žalobcom. Predmetné tvrdenie v odvolaní považuje žalobca výlučne za\núčelové, ako uvedenie odvolacieho dôvodu. Povinnosť viesť strany sporu k zmieru je fakultatívna s\nohľadom na okolnosti sporu a nie obligatórna. Žalobca ďalej odporuje tvrdeniam žalovaného ohľadom\nporušenia postupu podľa § 181 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu rozporu so zápisnicou o pojednávaní zo dňa\n04.03.2025 ako aj so zvukovým záznamom. K výkazom zasielaným cez aplikáciu WhatsApp (zoznam\nposkytnutých prác), ktoré mal žalobca predkladať žalovanému, žalobca uviedol, že žalovaný si týmto\ntvrdením odporuje sám svojím písomným podaním, kedy poukazoval na bod VI. 3) zmluvy o dielo,\npodľa ktorej podkladom pre výpočet odmeny mal byť pracovný záznam zadaných prác, odsúhlasených\nstavebným dozorom a poslaný na emailovú adresu, čím žalovaný rozporoval neuhradené faktúry\nžalobcu. Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia procesnej obrany žalovaného pri započítaní jeho\npohľadávky žalobca opätovne uviedol, že od žalovaného ohľadne nároku za ubytovanie nedisponoval,\na ani nedisponuje, žiadnym dokladom ohľadne akéhokoľvek nároku žalovaného voči žalobcovi. Súd\nprvej inštancie teda postupoval správne, keď pohľadávku žalovaného považoval za nepreukázanú.\nŽalobca navyše k dôkazom predloženým žalovaným poukázal aj na nesúlad medzi dátumami, za ktoré\nfakturoval žalovanému za poskytnuté služby a dátumami, za ktoré si mal žalovaný uplatniť voči žalobcovi\nnáhradu formou zápočtu (a ktorému žalobca odporoval). Z dôkazov predložených žalovaným nevyplýval\nžiaden záväzok žalobcu voči žalovanému, žalovaný nepreukázal úhradu akéhokoľvek ubytovania za\nžalobcu, žalovaný ani nepreukázal, že by žalobca v predmetných (rozhodných) dátumoch ubytovanie\nvyužil. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny, ako aj za riadne\nodôvodnený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n12. Žalovaný sa v replike vyjadril, že pokiaľ ide o námietky formálnych nedostatkov podaného odvolania,\nuviedol, že elektronický dokument je riadne opatrený doložkou zaručenej konverzie. Z predmetnej\ndoložky je zrejmé, že konverziu vykonala Zuzana Bartová, teda právna zástupkyňa žalovaného.\nUvedená advokátska kancelária STOKLAS & STOKLASOVÁ s.r.o. je len registrovaným používateľom\nkonkrétneho elektronického programu, prostredníctvom ktorého sa zaručená elektronická konverzia\nuskutočnila. Podstatné je, že dokument spĺňa zákonom predpísanú formu konvertovaného dokumentu\na elektronické podanie odvolania, ktorého súčasťou je riadne zaručene elektronicky skonvertovaný\ndokument, bolo súčasne riadne elektronicky podpísané a aj podané právnou zástupkyňou žalovaného. K\nmeritu veci žalovaný uvádza, že trvá na všetkých odvolacích dôvodoch a zároveň navrhuje, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n13. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich námietkach proti formálnej perfektnosti podaného\nodvolania ako právneho úkonu. K druhej časti uvádzanej žalovaným, že odvolanie bolo právnou\nzástupkyňou žalovaného podpísané, žalobca uvádza, že sa jednalo o podpísanie osvedčovacej doložky\nv mene a na účet iného subjektu. Nejednalo sa teda o podpísanie odvolania, tak ako tomu bolo v prípade\nvyjadrenia žalovaného, na ktoré reaguje toto vyjadrenie. Žalobca na základe uvedeného aj naďalej\nzotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a písomných podaniach.\n\n14. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1\nCSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej\ntabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 09.10.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 21.10.2025. Po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s obsahom súdneho\nspisu, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu ako aj odvolacou replikou, odvolacou\nduplikou a listinami založenými v súdnom spise, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu\ndôvodov odvolania žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd konštatuje\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne právne závery, svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou\nustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil a jeho závery nie sú arbitrárne. Z\nodôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie.\nKonanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nprocesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje,\nnakoľko sa s ním stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k\npodstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:\n19. V prejednávanej veci žalobca si uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.352,- eur\nspolu s príslušenstvom za montážne a dokončovacie práce zrealizované v druhom polroku 2023 na\ndohodnutých miestach v Nemecku na základe objednávky žalovaného s tým, že žalobcom vystavené\nfaktúry neboli zo strany žalovaného v celom rozsahu uhradené. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil,\nže voči žalobcovi mal pohľadávky z titulu platieb za ubytovanie žalobcu na území Nemecka a vzájomným\nzápočtom došlo k zániku pohľadávky žalobcu. V zmysle rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb na rok\n2023, ubytovanie v krajine poskytovateľa služieb (SR alebo Nemecko) si mal zabezpečiť poskytovateľ\n(žalobca) a v prípade záujmu zo strany poskytovateľa bol objednávateľ (žalovaný) oprávnený poskytnúť\nsúčinnosť pri zabezpečení ubytovania. Poskytovateľ si mal ubytovanie platiť sám. Žalovaný tvrdil, že\nnáklady za ubytovanie mali predstavovať sumu 2.367,14 eur. Zároveň neuznával časť pohľadávky\nžalobcu vo výške 1.880,- eur z faktúry č. 20240002, nakoľko žalobca nepredložil ani prostredníctvom\nWhatsApp rozpis zrealizovaných prác, ktorý mal byť podklad pre vyúčtovanie odmeny žalobcovi.\nŽalovaný mal za to, že pohľadávka žalobcu vzhľadom na uvedené bola iba v sume 1.472,- eur\n(3.352 eur - 1.880 eur), voči ktorej si žalovaný v odpore uplatnil započítanie svojej pohľadávky z titulu\núhrady ubytovania tiež do výšky 1.472,- eur, pričom zároveň uviedol v odpore, že zvyšok nákladov za\nubytovanie si v prípade pokračovania sporu bude uplatňovať voči žalobcovi. Vzájomná žaloba však až\ndo rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola podaná kvalifikovaným spôsobom.\n20. Vo vzťahu k obrane žalovaného, ktorý neuznával časť pohľadávky žalobcu vo výške 1.880,- eur\nz faktúry č. 20240002, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že pokiaľ žalovaný\nneuznával časť pohľadávky žalobcu z faktúry č. 20240002, možno uzavrieť, že uhradením faktúry\nvystavenej na sumu 2.880,- eur dňa 11.02.2024, zo strany žalovaného dňa 20.02.2024 v sume 1.000,eur, možno považovať za uznanie zvyšku záväzku 1.880,- eur. Žalovaný pri čiastočnom uhradení faktúry\nnerozporoval zvyšnú časť faktúry.\n\n21. Podstatné pre rozhodnutie súdu je posúdenie kompenzačnej námietky žalovaného, ktorú vzniesol\nv rámci procesnej obrany, keď má za to, že pohľadávka žalobcu zanikla vzájomným zápočtom s\npohľadávkou žalovaného z titulu uhradených nákladov za ubytovanie žalobcu v Nemecku počas\nrealizácie prác pre žalovaného.\n22. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu je riadne preukázaný s tým,\nže k jeho zániku nedošlo započítaním pohľadávok zo strany žalovaného, keďže žalovaný nepreukázal\nvýšku a existenciu svojich pohľadávok voči žalobcovi, a teda nedisponoval pohľadávkami spôsobilými\nna započítanie proti pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto súdnom konaní.\n23. Odvolací súd na odvolaciu námietku žalovaného smerujúcu k predčasnému záveru súdu prvej\ninštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaným vo vzťahu k preukázaniu jeho pohľadávky voči\nžalobcovi, keď doklady predložené žalovaným boli nemeckom jazyku, uvádza, že súd prvej inštancie\nnapriek skutočnosti, že dôkazy (faktúry za ubytovanie) boli predložené v nemeckom jazyku, na ne\nprihliadal, v konaní ich ako dôkaz vykonal a vyhodnocoval ich podľa obsahu s tým záverom, že z\npredložených dokladov nie je preukázaná výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, nakoľko z\nnich nevyplýva, koľko mal žalovaný zaplatiť za ubytovanie žalobcu v Nemecku a v akom časovom\nobdobí tam mal byť žalobca ubytovaný. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožnil a dopĺňa, že\npokiaľ žalovaný vedome predložil listinné dôkazy (faktúry za ubytovanie) v nemeckom jazyku, mohol\naj sám do konania zabezpečiť preklad listinných dôkazov, príp. žiadať o ich preklad prostredníctvom\nprekladateľa ustanoveného súdom. V odvolaní poukazuje fakticky na vlastnú nečinnosť a aj z tohto\ntitulu sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. K námietke žalovaného odvolací súdu uvádza, že to, že súd prvej inštancie\nvykonal faktúry predložené žalovaným v nemeckom jazyku, vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa\n04.03.2025, zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 04.03.2025, ako aj z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku v odseku 13., a teda súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie listinami\npredloženými žalovaným, t.j. podrobne sa zaoberal kompenzačnou námietkou žalovaného a túto\nsprávne vyhodnotil ako nedôvodnú. Strany sporu nenamietali cudzojazyčnosť faktúr, boli oboznámené\ns listinami založenými v súdnom spise, listiny im boli riadne doručované na vedomie a k vykonanému\ndokazovaniu sa vyjadrili. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s čl. 17 CSP, t.j. hospodárne a účelne,\nnakoľko stranám sporu nebol obsah faktúr neznámy ani nezrozumiteľný, nedožadovali sa prekladu\nlistín, pričom táto požiadavka by mohla byť dôvodná na strane žalobcu, ten však listinám rozumel a\nnenamietal ich nezrozumiteľnosť, resp. cudzojazyčnosť. Strany sporu nemali požiadavku prekladu listín,\ns čím by bolo spojené vynaloženie ďalších výdavkov a preddavková povinnosť na strane žalovaného.\nOdvolaciemu súdu sa procesný postup žalovaného spočívajúci v následnom sporení potreby listiny\npreložiť, a to až po rozsudku vo veci samej javí ako účelový. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovaný\ndomáha procesného pochybenia na strane súdu v dôsledku jeho vlastnej nečinnosti.\n24. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej kompenzačnej námietky, nakoľko ani z listín založených v\nnemeckom jazyku nebolo preukázané, že je veriteľom vzájomnej pohľadávky spôsobilej na započítanie\nproti žalobou uplatnenej pohľadávky. Z dôkazov predložených žalovaným totiž nevyplýva, že je veriteľom\nvzájomnej pohľadávky spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu. Žalobca v replike dostatočne a\nzrozumiteľne poprel pohľadávky žalovaného z dôvodu, že nebolo preukázané, že súvisia so žalobcom.\nS tým sa odvolací súd plne stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené závery nebolo možné preto z tohto\ndôvodu kompenzačnú námietku žalovaného považovať za dôvodný prostriedok procesnej obrany, čo\nsúd prvej inštancie náležite odôvodnil v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý odvolací\nsúd v plnom rozsahu odkazuje a sa s ním stotožňuje. Z uvedeného dôvodu námietka žalovaného, že\nsúd prvej inštancie neposudzoval kompenzačnú námietku žalovaného ako prostriedok jeho procesnej\nobrany, nezaoberal sa ním a nezdôvodnil svoj postup, je nedôvodná.\n25. V ďalšom obsahu odvolania žalovaný namieta procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý bol\npodľa názoru žalovaného v rozpore s § 179 ods. 2 a § 181 ods. 1 a 2 CSP, avšak tieto neurčité\nodvolacie námietky žalovaného nie sú podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé zmeniť rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ktoré je vecne správne. Zovšeobecňujúce tvrdenia žalovaného, ktoré sú v rozpore\nso zvukovým záznamom, navodzujú dojem o procesnom pochybní súdu prvej inštancie, čo však nie\nje v súlade so zvukovým záznamom z pojednávania dňa 04.03.2025, ktorý si odvolací súd vypočul a\nz ktorého vyplýva, že pred pojednávaním sa súd pokúsil strany naviesť na zmier. Zároveň odvolací\nsúd je toho názoru, že pokiaľ by žalovaný mal záujem riešiť súdny spor zmierom so žalobcom, nič\n\nmu nebránilo v takomto postupe. Rovnako zo zápisnice aj zvukového záznamu vyplýva, že žalobca sa\nvyjadril, že trvá na podanej žalobe, žalovaný sa vyjadril, že trvá na svojich písomných podaniach. Súd\nprvej inštancie následne tieto listiny oboznámil, osobne sa vyjadril žalobca aj žalovaný prostredníctvom\nprávneho zástupcu, ktorý aj predložil ďalšie dôkazy, ku ktorým sa strany sporu vyjadrili. Po týchto\núkonoch súd prvej inštancie postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, vyjadril sa, ktoré skutkové tvrdenia\nsú medzi stranami sporné a nesporné, a po záverečných rečiach vyhlásil dokazovanie za skončené, čo\nvyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania ako aj zo zápisnice z pojednávania.\n26. K námietkam žalobcu vo vzťahu k formálnej perfektnosti odvolania ako právneho úkonu, odvolací súd\nuvádza, že z elektronického súdneho spisu vyplýva, že odvolanie žalovaného bolo podpísané právnou\nzástupkyňou žalovaného so zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona o E-govermente.\nOdvolací súd nezistil pochybenia, ktoré by podané odvolanie robili nespôsobilým na prejednanie a\nrozhodnutie o ňom.\n27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov napadnutého rozsudku,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380\nCSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny\npotvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.\n29. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie\nsprávne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou\núspechu v konaní, keďže žalobca mal v konaní plný úspech.\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Zákonné\npredpoklady pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli splnené.\n31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu\nmôže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56Cb/201/2024", "guid": "a94d3225-e009-4e9a-afb7-db2b5589f3bf:30096d65-53bd-416b-9716-87efba24a16a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}