{"guid": "809806da-90ba-4dda-bcc5-7f14a0e4fed6:a3e6a415-a52b-4088-825a-953c4a9d3e3c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124359766.1", "spisova_znacka": "7Cob/7/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/7/2025 z 18. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2025, sp. zn. 7Cob/7/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6124359766.1", "identifikacne_cislo": "6124359766", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2025-03-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3e6a415-a52b-4088-825a-953c4a9d3e3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124359766.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124359766.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124359766.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/7/2025\n6124359766\n18. 03. 2025\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2025:6124359766.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek\nsenátu JUDr. Miriamy Žákovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: RAPID - PS s. r. o.,\nso sídlom Brnianska 21, 811 04 Bratislava, IČO: 47 370 521, právne zastúpeného: X-legal, s. r. o.,\nadvokátska kancelária, so sídlom Riazanská 806/66A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto,\nIČO: 55 213 022, proti žalovanému: Bc. A. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX U.\npri B., právne zastúpenému: Advokátska kancelária CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom\nŠtefánikova 41, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 989 014, o zaplatenie 48.315,86\neur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 84Cb/80/2024-41 zo dňa 18.12.2024, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k.\nzo dňa 18.12.2024 p o t v r d z u j e .\n\n84Cb/80/2024-41\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 84Cb/80/2024-41 vydaným\ndňa 18.12.2024 (ďalej aj napadnuté uznesenie), zamietol návrh žalobcu zo dňa 12.12.2023 na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa tento domáhal, aby konajúci súd mu poskytol\nneodkladnú ochranu proti žalovanému tým spôsobom, že zriadi záložné právo k spoluvlastníckemu\npodielu žalovaného o veľkosti 1/2-ica k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese: Senec, obci: Ivanka\npri Dunaji, katastrálnom území: U. pri B., zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec,\nkatastrálnym odborom ako: Pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XX, druh pozemku: Ostatná\nplocha, o výmere 228 m2, Pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku:\nOstatná plocha, o výmere 41 m2, Pozemok - parcela registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku:\nZastavaná plocha a nádvorie, o výmere 136 m2 a Stavba - rodinný dom so súpisným číslom: XXXX,\nstojaca na parcele registra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, na zabezpečenie pohľadávok žalobcu voči\nžalovanému v celkovej výške istiny 48.315,86 eur s príslušenstvom na základe Dohody o uznaní dlhu a\nspôsobe jeho splatenia a dohody o ručení zo dňa 12.09.2023 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom,\nobchodnou spoločnosťou Kalapati 11 s. r. o., (v tom čase pod obchodným menom: BAUMIC, s. r. o.)\nako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom.\n2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou\nupomínaciemu súdu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd zaviazal\npôvodne žalovaného 1/ - spoločnosť Kalapati 11 s. r. o., so sídlom Medzevská 96/1, 044 23 Jasov, IČO:\n47 580 526 (ďalej aj „pôvodný žalovaný 1/) a pôvodne žalovaného 2/ - Bc. A. L., nar. XX.XX.XXXX, E.. S.\nXX, XXX XX I. - S. A. (ďalej aj „pôvodný žalovaný 2/“, resp. len „žalovaný“) na zaplatenie sumy 48.315,86\neur s príslušenstvom tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť\nplniť ostatných, titulom Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho splatenia a Dohody o ručení zo dňa\n12.09.2023 (ďalej tiež len Dohoda).\n\n3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 23.08.2024 platobný rozkaz, sp. zn. 12Up/1403/2024, voči ktorému\npodal včas odpor pôvodný žalovaný 2/. Platobný rozkaz vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 1/\nnadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.09.2024. Žalobca navrhol pokračovať v konaní na\npríslušnom súde voči pôvodnému žalovanému 2/.\n4. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2024 domáhal voči žalovanému nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v znení uvedenom v bode 1. tohto\nuznesenia. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodil, že na základe\nobjednávky obchodnej spol. BAUMIC, s. r. o., (ďalej aj ako ,,dlžník“) žalobca dodal dlžníkovi služby\na tovar, v dôsledku čoho mu vystavil faktúry. Dlžník svoj záväzok nesplnil riadne a včas. Jediným\nspoločníkom a konateľom dlžníka v rozhodnej dobe bol žalovaný. Dňa 12.09.2023 žalobca ako veriteľ,\ndlžník a žalovaný ako ručiteľ uzatvorili Dohodu, na základe ktorej dlžník (konajúci prostredníctvom\nžalovaného) uznal čo do právneho dôvodu, ako aj čo do výšky záväzok vyplývajúci z faktúr, ako aj\nnárok na zaplatenie nákladov za právne zastúpenie. Dlžník napriek uzatvorenej dohode nesplnil riadne\na včas ani len prvú dohodnutú splátku, čím stratil výhodu splátok a celá suma záväzku sa stala okamžite\nsplatnou.\n5. Napriek skutočnosti, že žalovaný uzatvoril v mene dlžníka a vo svojom mene Dohodu so žalobcom,\npristúpil ako jediný spoločník dlžníka dňa 12.04.2024 k vydaniu rozhodnutia jediného spoločníka (ďalej\nako „rozhodnutie JS“), ktorým okrem iného: a) sa odvolal z funkcie konateľa dlžníka s účinnosťou ku\ndňu 12.04.2024; b) menoval do funkcie konateľa dlžníka nového konateľa: A. c) odsúhlasil prevod 100%\nsvojho obchodného podielu ako jediného spoločníka dlžníka vo výške 5.000,- eur na A.. Z podpisového\nvzoru ,,nového konateľa“ dlžníka a občianskeho preukazu č. XXXXXXJE v rámci osvedčovacej doložky\nvyplýval pobyt: ,,Neuvedený, Maďarsko. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný s plným vedomím o\nnevysporiadaných záväzkoch voči žalobcovi realizoval konkrétne právne úkony, ktorými ukončil svoj\nvýkon funkcie konateľa dlžníka a zbavil sa obchodného podielu v spoločnosti dlžníka, pričom ako nového\nkonateľa a zároveň jediného spoločníka dlžníka vymenoval osobu, ktorá - aj podľa údajov uvedených\nv jej občianskom preukaze - bola osobou bez domova. Žalobcovi nebolo zrejmé, či za tento obchodný\npodiel nadobudol akékoľvek finančné plnenie v podobe odplaty za prevod obchodného podielu, resp. či\n- v prípade, ak za tento obchodný podiel nadobudol akúkoľvek odplatu - nebolo zrejmé, či táto odplata\nbola primeraná hodnote obchodného podielu a ako s takto získanou odplatou za prevod obchodného\npodielu žalovaný naložil. Bol však toho názoru, že žalovaný uvedeným právnym úkonom (prevodom\nsvojho obchodného podielu), ktorý by mohol byť speňažený za účelom uspokojenia pohľadávok žalobcu\nuplatnených v konaní pred Mestským súdom Bratislava III - mohol zmariť (minimálne čiastočne) budúce\nuspokojenie pohľadávok žalobcu a ohroziť výkon budúcej exekúcie na vymoženie týchto pohľadávok\nžalobcu. Taktiež podotkol, že uvedené konanie žalovaného (A. D.) mohlo naplniť aj príslušné znaky\nskutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie definovaného v ust. § 251b zákona č. 300/2005 Z.\nz. Trestného zákona.\n6. Z obsahu odporu podaného žalovaným proti platobnému rozkazu žalobca uviedol, že sa dozvedel\no novej adrese trvalého pobytu žalovaného. Lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že žalovaný je\npodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom\nna LV č. XXXX v okrese: Senec, obci: Ivanka pri Dunaji, k. ú. U. pri B. ako: Pozemky: pozemok - parcela\nregistra „C“ KN, parc. č.: XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 228 m2, pozemok - parcela\nregistra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 41 m2, pozemok - parcela\nregistra „C“ KN, parc. č.: XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2 (ďalej\nspolu aj ako „Pozemky“); Stavby: Rodinný dom so súpisným číslom: XXXX postavený na parcele registra\n„C“ KN, parc. č. XXX/XXX (ďalej aj ako „Stavba“, Pozemky a Stavba ďalej spolu aj ako „Nehnuteľnosti“).\nŽalovaný je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2-ica k celku Nehnuteľností (ďalej aj ako\n„Spoluvlastnícky podiel“). Podľa údajov uvedených na LV č. XXXX žalovaný predmetný spoluvlastnícky\npodiel nadobudol na základe Kúpnej zmluvy V-5077/2017 zo dňa 07.12.2017. K Nehnuteľnostiam je\nna LV č. XXXX v časti „C“ ŤARCHY zapísané záložné právo v nasledovnom znení: „Záložné právo\nv prospech 365.bank, a. s., Bratislava (IČO:31340890) na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX\nna p. č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX a rodinný dom s. č. XXXX na p. č. XXX/XXX podľa zmluvy\nV-4445/2023 zo dňa 16.08.2023, -303/23 (ďalej ako „Záložné právo“). Z výpisu z LV č. XXXX vyplývalo,\nže Záložné právo k Nehnuteľnostiam, resp. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu a spoluvlastníckemu\npodielu druhej podielovej spoluvlastníčky bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva\nk Nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi financujúcou bankou a záložcami, pričom vklad Záložného práva\nk Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 16.08.2023. Nakoľko uvedené Záložné\nprávo zabezpečovalo úver poskytnutý žalovanému zo strany financujúcej banky, žalobca predpokladal,\n\nže žalovanému boli po splnení podmienok financujúcej banky (podpísanie Zmluvy o zriadení záložného\npráva k Nehnuteľnostiam zo strany záložcov - vlastníkov Nehnuteľností, prípadne vklad Záložného\npráva k Nehnuteľnostiam do KN) reálne poskytnuté finančné prostriedky zodpovedajúce úveru v\njemu neznámej výške. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že v čase povolenia vkladu Záložného\npráva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností boli všetky záväzky z faktúr po splatnosti. Napriek\nskutočnosti, že žalovaný mal o nesplatených záväzkoch z faktúr vedomosť a napriek skutočnosti,\nže dňa 12.09.2023 prevzal ako ručiteľ ručiteľský záväzok za predmetné záväzky z faktúr, nepoužil\nzískané finančné prostriedky z úveru poskytnutého mu financujúcou bankou ani len sčasti na splatenie\nzáväzkov, ale tieto zrejme použil na iný žalobcovi neznámy účel. Žalobca nemal vedomosť o žiadnom\nďalšom majetku žalovaného, z ktorého by s ohľadom na jeho hodnotu a s ohľadom na výšku záväzkov\nžalovaného a ich príslušenstva bolo možné uspokojiť jeho pohľadávky uplatnené v tomto súdnom\nkonaní v prípade ich exekučného vymáhania. Žiaden iný relevantný majetok žalovaného (s výnimkou\nSpoluvlastníckeho podielu) sa žalobcovi nepodarilo dohľadať ani v rámci príslušných verejných registrov.\n7. Z vyššie uvedených okolností: (i) predpokladané získanie prostriedkov z úveru poskytnutého\nžalovanému financujúcou bankou a ich využitie na neznámy účel rozdielny od uspokojenia pohľadávok\nžalobcu uplatnených v tomto konaní, (ii) už realizovaný prevod obchodného podielu v spoločnosti\ndlžníka s neznámou výškou odplaty za prevod obchodného podielu a neznámym spôsobom nakladania\nžalovaného s touto potenciálnou odplatou za prevod obchodného podielu, (iii) nedostatok iného majetku\ndlžníka, ktorý by bolo možné speňažiť s výnimkou Spoluvlastníckeho podielu a (iv) podanie odporu\nproti platobnému rozkazu, ktorým žalovaný podľa žalobcu účelovo oddialil rozhodnutie vo veci samej\na potenciálne vymáhanie pohľadávok žalobcu uplatnených v konaní pred Okresným súdom Banská\nBystrica, resp. Mestským súdom Bratislava III, mal žalobca dôvodnú obavu, že žalovaný nemal záujem\no splnenie záväzkov voči nemu, naopak, preukázateľne realizoval úkony, ktorými sa zbavoval svojho\nmajetku, ktorý by mohol byť v budúcnosti postihnuteľný núteným výkonom rozhodnutia (exekúciou) a z\nktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. Žalobca bol toho názoru, že v prípade konania\nžalovaného: (i) využitie finančných prostriedkov z úveru poskytnutého žalovanému financujúcou bankou\nna účel iný ako účel splatenia záväzkov voči žalobcovi a (ii) prevod obchodného podielu v spoločnosti\ndlžníka na tretiu osobu s neznámou výškou odplaty a potenciálne využitie finančných prostriedkov\nzískaných ako odplata za prevod obchodného podielu v spoločnosti dlžníka na účel iný ako účel splatenia\nzáväzkov voči žalobcovi, sa mohlo jednať o úkony, ktorými žalovaný ukrátil žalobcu ako veriteľa, resp.\nktorými priamo ohrozil vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu ako veriteľa v prípade núteného výkonu\nrozhodnutia.\n8. Ani zriadené záložné právo k Nehnuteľnostiam (resp. k Spoluvlastníckemu podielu) na zabezpečenie\núveru poskytnutého financujúcou bankou prakticky nijakým spôsobom by neobmedzovalo žalovaného v\nprípadnom predaji Nehnuteľností (jeho Spoluvlastníckeho podielu) tretím osobám. Predaj nehnuteľností\nso zriadeným záložným právom v prospech financujúcej banky je pomerne bežnou transakciou, kedy\nv zásade splnením podmienky financujúcej banky - splatením zostatku úveru a jeho príslušenstva\nzabezpečeného záložným právom k prevádzaným nehnuteľnostiam - sa financujúca banka vzdá\nsvojho záložného práva k zabezpečeným nehnuteľnostiam (vydá kvitanciu s návrhom na výmaz\nzáložného práva). Žalobca nemal vedomosť o hodnote Nehnuteľností ani o výške zostatku úveru\nzabezpečeného záložným právom k Nehnuteľnostiam. S ohľadom na výšku záväzkov (48.315,86\neur), s príslušenstvom a trovami konania, s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nebol výlučným\nvlastníkom Nehnuteľností, ale len ich podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/2-ica k celku\nNehnuteľností a s ohľadom na konanie žalovaného vo vzťahu k zbavovaniu sa majetku, resp. nakladaniu\ns majetkom, ktoré nesmerovalo k splateniu záväzkov, mal žalobca dôvodnú obavu, že v prípade\npredaja Nehnuteľností (Spoluvlastníckeho podielu) by žalovaný uspokojil len pohľadávku financujúcej\nbanky zabezpečenú záložným právom a zostatok finančných prostriedkov získaných ako kúpna cena\nNehnuteľností (Spoluvlastníckeho podielu) po vyplatení zostatku úveru a jeho príslušenstva by, rovnako\nako v prípade nakladania s finančnými prostriedkami z úveru a nakladania s potenciálnou odplatou za\nprevod obchodného podielu v spoločnosti dlžníka, by využil pre svoje osobné potreby, resp. na iný účel\nako na účel splatenia záväzkov. Žalobca podotkol, že žalovaný by mohol predaj Nehnuteľností realizovať\nprakticky kedykoľvek, pričom pri podaní návrhu na vklad zrýchlenou formou je zápis vlastníckeho práva\nk Nehnuteľnostiam (Spoluvlastníckemu podielu) v prospech nových vlastníkov - kupujúcich možný do\n15 dní odo dňa podania návrhu na vklad. V uvedenej dobe, ak by sa žalobca dozvedel hneď v prvý\ndeň o existencii plomby na príslušnom LV k Nehnuteľnostiam, by bolo pre žalobcu prakticky nemožné\nakýmkoľvek spôsobom dosiahnuť ochranu svojich práv a zabezpečiť vymoženie jeho pohľadávok voči\nžalovanému prostredníctvom súdu, resp. exekútora, resp. zabezpečiť nehnuteľnosti (Spoluvlastnícky\npodiel) alebo finančné prostriedky získané ich predajom.\n\n9.\nSúd prvej inštancie po citácii zákonných ustanovení § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, §\n329 ods. 1 veta prvá, § 331 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a k dôkazom\npredložených žalobcom k podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (LV 3423\na rozhodnutie jediného spoločníka; Dohodu o uznaní záväzku a spôsobe jeho splatenia a dohode\no ručení zo dňa 12.09.2023, potvrdenie o sledovaní zásielok, rozhodnutie jediného spoločníka;\npredžalobnú výzvu dlžníkovi, predžalobnú výzvu) uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je\ndočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.\nZabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom táto obava\nmusí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.\n10. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale\nsúd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (§ 329\nods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).\nTo znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné\npredpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude\nsúdom zamietnutý.\n11. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov\nzisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako\nje to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti\nsa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2012). Pri zabezpečovacom\nopatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti\na dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň\nspoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri\nktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.\n12. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí\nhroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým\nsa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, obavy z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek\nskutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom\npriznaný nárok voči žalovanej strane sporu.\n13. Zabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na\nmajetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už\nbola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia\npohľadávky veriteľa.\n14. Predmet, ktorý môže byt zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený čo najširšie a\nzodpovedá vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods. 1 a §\n118 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež\noznačuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Predmetom záložného\npráva tak nie je len vec. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt\na nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,\npráv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým\npredmetom záložného práva je konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor,\nale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť obchodný podiel,\ncenné papiere a pod.. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho\nprevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu\n(Bližšie pozri KOTRECOVÁ, A., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,\nBAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 1157).\n15. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rovnako relevantná:\na) naliehavosť situácie vyžadujúca si úpravu vzťahov, b) objektívnosť dosiahnutia ochrany, ktorej\nsa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti zabezpečovacieho opatrenia) a c) neobmedzenie\nprávnymi účinkami povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by\nto malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality\nzabezpečovacieho opatrenia).\n\n16. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí teda súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia\nprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa,\nktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú\nobavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti a naliehavosti), c) je spôsobilý predmet\nzáložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie záložného práva\nprostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) uložením\npožadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ\ndomáha (princíp efektívnosti), f) navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pokiaľ má podľa okolností\nprípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, g) právne účinky zabezpečovacieho\nopatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp\nproporcionality).\n17. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia ako súčasť konania vo veci samej a po preskúmaní daného návrhu, k nemu pripojených listín\na po vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca podaným návrhom neosvedčil zákonné\npredpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n18. Súd prvej inštancie považoval za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými\nstranami; ako aj spôsobilý predmet záložného práva; peňažnú pohľadávku a taktiež dočasný charakter\nnavrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.\n19. V konaní však podľa súdu prvej inštancie nebolo hodnoverne osvedčené, že budúca exekúcia\nbude ohrozená, resp. zmarená. Žalobca existenciu zmarenia exekúcie odvodzoval od skutočnosti, že\nžalovaný sa zbavoval svojho majetku, nakoľko previedol obchodný podiel v spoločnosti dlžníka; využitím\nfinančných prostriedkov z úveru poskytnutému žalovanému; nedostatkom iného majetku žalovaného,\nktorý by bolo možné speňažiť s výnimkou spoluvlastníckeho podielu a podaním odporu, ktorým žalovaný\npodľa názoru žalobcu účelovo oddialil rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade bolo nepochybné,\nže žalovaný ako bývalý spoločník a konateľ dlžníka previedol svoj 100 % obchodný podiel na tretiu\nosobu, avšak súdu prvej inštancie nebolo úplne zrejmé, ako sa mal žalovaný týmto konaním zbaviť\nsvojho majetku (ako sa snažil navodiť žalobca), pokiaľ žalobcovi ako ani súdu, nebola zrejmá suma,\nza ktorú predmetný obchodný podiel previedol. Taktiež nebolo zrejmé ani to, ako mal ukrátiť žalobcu,\nprípadne zmariť budúce uspokojenie pohľadávky, nakoľko nebola zrejmá ani trhová hodnota daného\nobchodného podielu s ohľadom na vyššie uvedené. Zo žiadnych skutočností tvrdených žalobcom,\nako ani z predložených dôkazov nevyplývalo, že by sa konaním bývalého konateľa a spoločníka,\ndlžník zbavoval svojho majetku. Skutočnosť, či žalovaný svojím konaním mohol alebo nemohol naplniť\npríslušné znaky skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie podľa § 251b zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestného zákona, bolo v tomto smere irelevantné. Taktiež nebolo zrejmé, ako by mohol žalovaný\nzískaním finančných prostriedkov z úveru a ich prípadným využitím na neznámy účel zmariť žalobcovi\nprípadnú exekúciu. Súd prvej inštancie podotkol, že samotný úver bol, s odkazom na zabezpečenie\núveru financujúcou bankou záložným právom zo dňa 16.08.2023, poskytnutý ešte pred uzatvorením\npredmetnej Dohody o ručení zo strany žalovaného. Teda skutočnosť, že predmetné faktúry už boli v čase\nposkytnutia finančných prostriedkov splatné, bola s ohľadom na doterajší záväzok samotného dlžníka\nvo vzťahu k žalovanému irelevantná. V druhom rade poskytnuté finančné prostriedky z daného úveru\nzískal žalovaný pravdepodobne spolu so svojím spoluvlastníkom s ohľadom na samotné zabezpečenie\núveru, ktoré sa vzťahovalo na spoluvlastnícke podiely oboch spoluvlastníkov. Predmetné finančné\nprostriedky taktiež mohli byť viazané aj na konkrétny účel a súdu nebol osvedčený opak. Preto súd\nprvej inštancie v tomto smere neprisvedčil argumentácii žalobcu. Tvrdenia ohľadom nedostatku ďalšieho\nmajetku žalovaného súd považoval zo strany žalobcu iba ako ničím nepodložené tvrdenia, keďže to, že\nsa žalobcovi nepodarilo zistiť ďalší majetok, neznamenalo, že iný majetok nemal. V súvislosti s podaním\nodporu proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného súd podotkol, že jeho podanie nemohlo byť\nžalovanému v žiadnom prípade na ťarchu, preto akékoľvek tvrdenia ohľadom oddialenia rozhodnutia vo\nveci samej, považoval v tomto smere za irelevantné.\n20. Žalobca taktiež neosvedčil naliehavosť obavy z ohrozenia exekúcie a proporcionalitu navrhovaného\nzabezpečovacieho opatrenia. Súdu prvej inštancie zo žiadnych tvrdení žalobcu, ako ani priložených\ndôkazov nevyplývala naliehavosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Tvrdenie ohľadom\nmožnosti prevedenia spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, nebolo spôsobilé preukázať\nopodstatnenosť uvádzanej naliehavej obavy z ohrozenia exekúcie, keďže následkom jeho predaja\nby došlo k transformácii majetku žalovaného, a to nahradením vlastníckeho práva k dotknutému\nspoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov (zároveň aj za\nopodstatneného predpokladu primeranej miery zisku), čo bolo v danom prípade možné vyhodnotiť\n\npráve na prospech žalobcu. Žalobca v konaní nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by\nžalovaný finančné prostriedky z ,,potencionálneho“ predaja dotknutého spoluvlastníckeho podielu na\nnehnuteľnostiach mienil žalovaný použiť spôsobom ohrozujúcim vymožiteľnosť jeho nároku. V tomto\nsmere bolo potrebné podotknúť, že žalobca mal dostatočné časové obdobie, a to od podpísania Dohody\no ručení, počas ktorého mohol kedykoľvek previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, doposiaľ\ntak neurobil. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne predmetná zákonná podmienka však v danom prípade naplnená nebola. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný\nby mohol kedykoľvek previesť svoj spoluvlastnícky podiel, a preto bolo prakticky nemožné akýmkoľvek\nspôsobom dosiahnuť ochranu jeho práv a dosiahnuť vymoženie jeho pohľadávky, súd prvej inštancie\nuviedol, že pokiaľ by k tomu aj potencionálne došlo, žalobca má ďalšie právne prostriedky na ochrany\nsvojich práv, ako napr. odporovanie právnemu úkonu a podobne. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca\nargumentoval len v rovine domnienok a úvah, ale reálne negatívne nakladanie s majetkom žalovaného\nv konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverným spôsobom neosvedčil.\n21. V súvislosti s proporcionalitou bol súd prvej inštancie toho názoru, že nakoľko nebola zrejmá\nvšeobecná hodnota nehnuteľností, teda spoluvlastníckeho podielu žalovaného s prihliadnutím na\naktuálnu výšku úveru, nebolo možné za žiadnych okolností tento rozsah zabezpečenia považovať za\nprimeraný zabezpečovanej platobnej povinnosti žalovaného. V tomto smere konajúci súd konštatoval, že\nsa žalobca ani len nepokúsil osvedčiť hodnotu predmetnej nehnuteľnosti v danej lokalite, či už napríklad\nvyjadrením realitnej kancelárie, či poukázaním na inzeráty ponúkajúce nehnuteľnosti v danej lokalite a\npod., vo vzťahu k čomu, by bolo možné princíp proporcionality posúdiť. Bez toho, aby mal konajúci súd\nzo strany žalobcu uvedené skutočnosti za riadne osvedčené, nebolo možné prijať záver o proporcionalite\nnavrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nároku žalobcu.\n22. Na základe dôvodov uvedených vyššie a vzhľadom k tomu, že podmienky pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne, vyhodnotil súd prvej inštancie návrh\nžalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, a preto ho zamietol s tým, že o\nnároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n23. Voči napadnutému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 31.01.2024, pričom\nmal za to, že sud prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a zároveň pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Na základe uvedeného preto\nnavrhol, aby odvolací súd po posúdení veci zmenil napadnuté rozhodnutie a nariadil neodkladné\nopatrenie v znení podľa jeho pôvodného návrhu.\n24. Žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie mal za osvedčenú\nexistenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, spôsobilý predmet záložného práva, skutočnosť,\nže išlo o peňažnú pohľadávku, ako aj dočasný charakter navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.\nSúd prvej inštancie však dospel k záveru, že v posudzovanom prípade zo strany žalobcu údajne nedošlo\nk hodnovernému osvedčeniu ohrozenia či zmarenia budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky\nuplatnenej v konaní vo veci samej.\n25. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil, nakoľko tento záver podľa jeho názoru\nvychádzal z nevykonania navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie a tiež neúplne a nesprávne\nzisteného skutkového stavu veci, ktorý mal za následok prijatie nesprávnych skutkových a právnych\nzáverov a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci.\n26. Žalobca v danom prípade odôvodnenosť obavy z ohrozenia, resp. zmarenia budúcej exekúcie\nodvodzoval z nasledovných skutočností:\n1) Žalovaný sa zbavil svojho majetku (previedol svoj 100% obchodný podiel v obchodnej spoločnosti,\nktorá je zároveň primárnym dlžníkom/žalovaným v konaní vo veci samej), a súčasne\n2) Prevodom svojho 100% obchodného podielu v obchodnej spoločnosti a zmenou konateľa tejto\nobchodnej spoločnosti na tretiu fyzickú osobu - osobu nemajetnú, bez domova a zjavne nekontaktnú - sa\núčelovo zbavil akejkoľvek svojej zodpovednosti za túto spoločnosť a svojho dosahu na túto spoločnosť\nbez akéhokoľvek relevantného zákonom predpokladaného a dovoleného dôvodu, a súčasne\n3) Využil finančné prostriedky z úveru poskytnutého žalovanému financujúcou bankou na účel iný ako\núčel uspokojenia pohľadávky žalobcu, a súčasne\n4) Žalovaný nedisponoval iným relevantným majetkom, ktorého speňažením by bolo možné uspokojiť\npohľadávku žalobcu okrem spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam\n\n27. Podľa žalovaného bolo zrejmé z odôvodnenia napadnutého uznesenia, že súd prvej inštancie\npovažoval za preukázané, že žalovaný previedol svoj 100% obchodný podiel (ďalej ako „Obchodný\npodiel“) v obchodnej spol. Kalapati 11 s. r. o., (predtým BAUMIC, s. r. o.) (ďalej ako „Obchodná spoločnosť\nalebo „Kalapati 11“), avšak súdu prvej inštancie údajne nebolo zrejmé, ako sa mal uvedeným prevodom\nObchodného podielu žalovaný zbaviť svojho majetku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že\nžalobca nepreukázal hodnotu takto prevedeného Obchodného podielu, pričom súdu prvej inštancie s\nohľadom na nepreukázanie hodnoty Obchodného podielu nebolo údajne zrejmé, ako mal žalovaný v\ndanom prípade ukrátiť žalobcu, prípadne zmariť budúce uspokojenie pohľadávky.\n28. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasil, nakoľko nemal žiadnu oporu v\nzákone, resp. bol v priamom rozpore so zákonom. Obchodný podiel spoločníka v obchodnej spoločnosti\nnepochybne predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú je jej vlastník oprávnený držať, disponovať ňou,\nvykonávať práva a povinnosti k tejto majetkovej hodnote prislúchajúce a tiež túto majetkovú hodnotu\nscudziť. Jedná sa zároveň o majetkovú hodnotu, ktorú môže v zmysle ust. § 113b zákona č. 233/1995\nZ. z. - Exekučný poriadok postihnúť exekúcia.\n29. V danom prípade sa jednalo evidentne o majetok, ktorého sa žalovaný preukázateľne zbavil bez\nakéhokoľvek relevantného a zákonom predpokladaného a dovoleného dôvodu v čase, kedy žalobca\nevidoval voči nemu svoju pohľadávku po splatnosti a súčasne žalovaný ani prípadnú odplatu za\nprevod Obchodného podielu dojednanú s nadobúdateľom tohto Obchodného podielu (ak dojednaná\nbola) preukázateľne nevyužil na čo i len čiastočnú úhradu tejto pohľadávky, hoci si bol vedomý\nskutočnosti, že táto pohľadávka bola po splatnosti. Rovnako v prípade, ak žalovaný previedol predmetný\nObchodný podiel bezodplatne, resp. za príliš nízku odplatu, ktorá nezodpovedala reálnej hodnote tohto\nObchodného podielu, jednalo sa o konanie, ktoré nepochybne poškodzovalo žalobcu ako veriteľa\n(zbavovanie sa majetku bez získania náležitej protihodnoty a bez toho, aby zo získanej protihodnoty\nuspokojil pohľadávku po splatnosti) a bolo by konaním v rozpore so zákonom.\n30. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd prvej\ninštancie nepovažoval prevod obchodného podielu ako majetkovej hodnoty za zbavovanie sa majetku\nžalovaného, resp. skutočnosť osvedčujúcu dôvodnosť obavy z ohrozenia/zmarenia budúceho výkonu\nexekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky.\n31. Žalobca bol toho názoru, že zákonodarca v súvislosti s formulovaním podmienok pre osvedčenie\ndôvodnosti obavy z ohrozenia či zmarenia budúcej exekúcie neformuloval žiadne podmienky, v zmysle\nktorých za osvedčenie zbavovania sa majetku dlžníka možno považovať len prípady, ak žalobca\npreukáže, že žalovaný previedol na tretiu osobu (zbavil sa) majetku určitej konkrétnej hodnoty (Súd prvej\ninštancie v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nekonkretizoval, aká by táto hodnota mala\nbyť - hodnota rovná výške pohľadávky, hodnota vyššia, iná hodnota?), resp. za úspešné preukázanie\nsplnenia tejto podmienky len prípady, ak žalobca preukáže konkrétnu hodnotu prevedeného majetku.\nTakýto výklad by podľa názoru žalobcu popieral základný účel neodkladných a zabezpečovacích\nopatrení ako efektívneho a rýchleho prostriedku zabezpečenia neodkladnej súdnej ochrany a vyvolanou\npotrebou dodatočného dokazovania by nezodpovedal zúženému rozsahu dokazovania, ktorý pre tento\ntyp konania definuje CSP. V neposlednom rade by pri tomto výklade - s ohľadom na nedostupnosť\nkľúčových informácií a listín pre žalobcu ako osobu mimo uvedenej Obchodnej spoločnosti - nebolo\nani možné žiadnym relevantným spôsobom ani približne určiť hodnotu Obchodného podielu a pokiaľ\nby aj takýto postup možný bol, bolo by jeho uplatnenie spojené so značnými finančnými nákladmi na\nzabezpečenie relevantného podkladu/dôkazu a s ohľadom na značné časové zdržanie súvisiace so\nzabezpečením takéhoto podkladu/dôkazu by prakticky popieral zmysel zabezpečovacieho opatrenia.\n32. Za dôležitú považoval žalobca vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti obavy z ohrozenia/zmarenia\nexekúcie už samotnú skutočnosť, že sa žalovaný zbavil svojho majetku (Obchodného podielu v\nObchodnej spoločnosti) bez ohľadu na hodnotu tohto majetku, a zároveň v spojitosti so skutočnosťou,\nže žalovaný nedisponoval žiadnym iným relevantným majetkom, ako Spoluvlastníckym podielom k\nNehnuteľnostiam, ku ktorému žalobca navrhol zriadiť sudcovské záložné právo na zabezpečenie\npohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní vo veci samej. Žalovaný prevodom svojho 100% Obchodného\npodielu v Obchodnej spoločnosti a zmenou konateľa tejto Obchodnej spoločnosti na tretiu fyzickú\nosobu - osobu nemajetnú, bez domova a zjavne nekontaktnú - sa účelovo zbavil akejkoľvek svojej\nzodpovednosti za túto Obchodnú spoločnosť a svojho dosahu na túto Obchodnú spoločnosť bez\nakéhokoľvek relevantného zákonom predpokladaného a dovoleného dôvodu.\n33. Žalobca mal za to, že okolnosti, za ktorých žalovaný previedol svoj Obchodný podiel v Obchodnej\nspoločnosti, ako aj skutočnosti týkajúce sa osoby nadobúdateľa Obchodného podielu a zároveň\n\nnového konateľa Obchodnej spoločnosti, na ktorú žalovaný svoj obchodný podiel previedol, boli\ntakisto relevantné pre posúdenie zbavovania sa majetku žalovaného a potenciálneho ohrozenia či\nzmarenia budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Vo vzťahu k týmto okolnostiam a\nskutočnostiam žalobca uviedol súdu prvej inštancie konkrétne a detailné skutkové tvrdenia, ktoré\npreukázal relevantnými a konkrétnymi dôkazmi. Napriek uvedenému z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia nevyplývalo, že by súd prvej inštancie tieto skutkové tvrdenia a na nich nadväzujúce dôkazy\nakýmkoľvek spôsobom posudzoval, resp. tieto vyhodnotil vo vzťahu k ostatným skutkovým tvrdeniam\na dôkazom predloženým žalobcom a predovšetkým vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie tento svoj postup, kedy konkrétne skutkové\ntvrdenia a dôkazy vôbec nebral do úvahy a tieto prakticky ignoroval, ani žiadnym spôsobom nevysvetlil.\n34. V danom prípade bolo podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný svojim konaním, kedy previedol svoj\nObchodný podiel v Obchodnej spoločnosti na tretiu osobu a ustanovil túto tretiu osobu za jediného\nkonateľa Obchodnej spoločnosti, napriek skutočnosti, že sa zjavne jednalo o osobu nemajetnú, bez\ndomova a nekontaktnú, nesledoval žiaden legitímny účel súladný so zákonom, ale naopak, snažil sa\nzrejme zmariť ďalší postup vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky žalobcu voči primárnemu dlžníkovi Obchodnej spoločnosti, zmariť možnosť kontaktovania Obchodnej spoločnosti a v neposlednom rade\nzmariť možnosť prieskumu konaní a úkonov žalovaného vykonaných v mene Obchodnej spoločnosti\npred realizovaním prevodu Obchodného podielu. Toto konanie žalovaného podľa názoru žalobcu\nv kontexte všetkých popísaných skutočností nemožno vyhodnotiť inak ako škodlivé a zákonom\nnedovolené konanie, ktoré malo za úlohu obchádzať zákon a potenciálne poškodzovať veriteľa a aj samo\no sebe potvrdzovalo dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia či zmarenia výkonu exekúcie na vymoženie\npohľadávky a teda osvedčovalo dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia.\n35. Žalobca bol názoru, že žalovaný zrejme využil finančné prostriedky z úveru poskytnutého mu\nfinancujúcou bankou na účel iný ako účel uspokojenia pohľadávky žalobcu.\n36. Bolo možné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej uzatvorenie úverovej\nzmluvy a nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam/spoluvlastníckemu\npodielu žalovaného k nehnuteľnostiam (16.08.2023) časovo predchádzalo uzatvoreniu Dohody o uznaní\nzáväzku a spôsobe jeho splatenia a Dohody o ručení uzatvorenej 12.09.2023, na základe ktorej žalovaný\nprevzal ručenie za záväzky primárneho dlžníka - Obchodnej spoločnosti voči žalobcovi. Jednalo sa však\no úkony, ktoré z časového hľadiska boli realizované len s časovým odstupom necelého mesiaca, teda\ns nepatrným časovým odstupom. Prvá dohodnutá splátka pohľadávky, za ktorej splatenie na základe\nDohody ručil žalovaný ako ručiteľ, bola dojednaná na 25.09.2023, teda v období, kedy bolo nášho názoru\nžalobcu dôvodné predpokladať, že žalovaný disponoval celou výškou, resp. aspoň signifikantnou časťou\núveru poskytnutého financujúcou bankou a tieto finančné prostriedky mohol a mal využiť na splatenie\nzáväzku, za ktorého splatenie prevzal ručenie na základe Dohody a o ktorom mal zároveň všetky\ninformácie ako jediný spoločník a konateľ primárneho dlžníka - Obchodnej spoločnosti. Ak by skutočne\nuvedené finančné prostriedky z poskytnutého úveru mali byť účelovo viazané, ako v tejto súvislosti\npolemizoval súd prvej inštancie, a žalovaný v čase uzatvorenia Dohody nemal v rámci Obchodnej\nspoločnosti (avšak ani ako fyzická osoba - ručiteľ) žiadne disponibilné finančné zdroje na splatenie\npredmetnej pohľadávky, potom takéto konanie žalovaného, ktorý za týchto okolností pristúpil k spísaniu\nDohody a ubezpečoval žalobcu, že pohľadávku v dohodnutých splátkach uhradí Obchodná spoločnosť\nalebo žalovaný, nemožno vyhodnocovať inak ako účelové a špekulatívne konanie v snahe účelovo\noddialiť vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní.\n37. Rovnako v prípade, ak by predmetné finančné prostriedky z úveru poskytnutého financujúcou bankou\nneboli účelovo viazané, potom prípadné konanie, kedy by žalovaný takto získané finančné prostriedky\n- napriek svojej vedomosti o nesplácaní pohľadávky Obchodnou spoločnosťou v zmysle splátkového\nkalendára dojednaného v Dohode a svojmu\nručiteľskému záväzku - využil na účel iný ako splatenie pohľadávky, resp. by uprednostnil iné svoje\nzáujmy alebo záujmy iných svojich veriteľov s pohľadávkami neskôr splatnými, bolo nutné posudzovať\nako konanie v rozpore so zákonom.\n38. Žalobca zdôraznil, že jednotlivé ním uvedené dôvody, ktorými osvedčoval splnenie podmienok\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo potrebné vyhodnocovať v ich vzájomnej súvislosti\nako súbor úkonov a konaní žalovaného svedčiacich o jeho nepoctivom zámere a snahe účelovo čo\nnajviac oddialiť súdne a následne exekučné vymáhanie danej pohľadávky voči Obchodnej spoločnosti a\n\nžalovanému a zároveň konanie svedčiace o snahe žalovaného ohroziť/zmariť výkon budúcej exekúcie\nna vymoženie pohľadávky.\n39. Práve časová a obsahová súvislosť uvedených úkonov (získanie úveru a jeho využitie na iný účel\nako splatenie pohľadávky, uzatvorenie Dohody, prevod Obchodného podielu v Obchodnej spoločnosti a\nustanovenie nového konateľa Obchodnej spoločnosti) svedčilo podľa žalobcu o skutočnosti, že žalovaný\nzrejme plánovane a cieľavedome realizoval konkrétne úkony, ktorými sa snažil predovšetkým zmariť\nakúkoľvek možnosť prieskumu nakladania s majetkom Obchodnej spoločnosti v čase po splatnosti\npohľadávky a prieskumu ekonomickej situácie Obchodnej spoločnosti zo strany súdu, resp. prípadne\nsprávcu dane alebo príslušných orgánov činných v trestnom konaní, a zároveň fakticky zmariť akúkoľvek\nmožnosť komunikácie so zodpovednou osobou - štatutárom spoločnosti a zároveň zbaviť sa týmto\núčelovým spôsobom akejkoľvek svojej priamej zodpovednosti (zmariť možnosti preukázania svojej\nosobnej zodpovednosti) za ekonomickú situáciu Obchodnej spoločnosti a svojej zodpovednosti za v\ntomto čase už zrejmú nemožnosť vymoženia pohľadávky od Obchodnej spoločnosti ako primárneho\ndlžníka (túto obavu žalobca súdu prvej inštancie osvedčil konkrétnymi dôkazmi súvisiacimi s osobou\nnadobúdateľa Obchodného podielu, ako aj aktuálnou ekonomickou situáciou Obchodnej spoločnosti).\n40. Uvedeným prevodom Obchodného podielu sa žalovaný zároveň nepochybne zbavil časti svojho\nmajetku (Obchodného podielu) a to bez ohľadu na reálnu hodnotu tohto Obchodného podielu a toto\nkonanie žalobca zároveň považoval za konanie, ktoré (vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vyššie\npopísanými úkonmi a konaním žalovaného) osvedčovalo dôvodnosť obavy z ohrozenia/zmarenia\nbudúceho výkonu exekúcie na vymoženie pohľadávky.\n41. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal hodnotu\nnehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému navrhoval zriadiť sudcovské záložné právo a\nteda údajne nesplnil podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že žiadnu\ntakúto povinnosť navrhovateľovi v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neukladal\nzákon a nedefinovala ju ani žiadna relevantná súdna prax si relevantná judikatúra najvyšších súdnych\nautorít. Uvedená podmienka definovaná súdom prvej inštancie sa javila ako nelogická a rozporná s\núčelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.\n42. Žalobca uviedol, a to aj vo vzťahu k argumentácii súdu prvej inštancie týkajúcej sa prevodu\nObchodného podielu, prípadné zisťovanie hodnoty nehnuteľností, či spoluvlastníckeho podielu\nžalovaného k týmto nehnuteľnostiam by bolo spojené s ďalšími značnými nákladmi a vyžadovalo by si\nnepomerne dlhší časový priestor na zabezpečenie týchto údajov, pričom bez zabezpečenia exaktného\nznaleckého posudku súdneho znalca by bola takto odhadne určená hodnota výrazne nepresná a teda\nbolo by aj otázne, ako by mohla byť takto (bez obhliadky nehnuteľností, relevantnej dokumentácie\nk nehnuteľnostiam) zistená hodnota relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v\ntomto konaní. V prípade súdom prvej inštancie navrhovaného dôkazu vo forme stanoviska či posúdenia\nrealitnej kancelárie by tieto nepresnosti v určení hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu boli\nešte výrazne väčšie.\n43. Aj v prípade, ak by žalobca zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu k\nnehnuteľnostiam, napríklad aj znaleckým posudkom, potom by bolo otázne, ako by takéto ohodnotenie\nmalo byť relevantné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nv situácii, kedy bolo k nehnuteľnostiam/spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam\nzriadené záložné právo s poradím prvým v prospech financujúcej banky, ktoré zabezpečovalo\núver s neznámym zostatkom. Za uvedených okolností ani v prípade preukázania exaktnej hodnoty\nspoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam (čo bolo pre žalobcu ako tretiu osobu, ktorá nebola\nvlastníkom nehnuteľností a nemala ani prístup k nehnuteľnostiam nemožné) nebolo možné určiť, aká\npotenciálna časť z hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam\nby pripadala na uspokojenie prípadného sudcovského záložného práva zriadeného k tomuto\nspoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam ako druhé v poradí po záložnom práve\nfinancujúcej banky. S ohľadom na dátum, ku ktorému bolo záložné právo financujúcej banky zriadené\n(16.08.2023), bolo dôvodné predpokladať, že z pohľadávky financujúcej banky zabezpečenej týmto\nzáložným právom bola splnená len nepatrná časť. Pokiaľ by žalobca aj akceptoval záver súdu\nprvej inštancie o potrebe preukázania hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu žalovaného k\ntýmto nehnuteľnostiam, tento údaj sám o sebe, bez zistenia aktuálneho zostatku úveru poskytnutého\nžalovanému financujúcou bankou vrátane jeho príslušenstva a ďalších nárokov financujúcej banky\nzabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam, bol prakticky irelevantný a nepoužiteľný pre\núčely preukázania dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. pre účely\nvyhodnotenia testu proporcionality. Žalobca, ako v prípade preukázania hodnoty nehnuteľnosti/\n\nspoluvlastníckeho podielu, nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu medzi financujúcou bankou a\ndlžníkmi/záložcami a to tak úverovej zmluvy ako zmluvy o zriadení záložného práva a aj s ohľadom\nna bankové tajomstvo a nedostupnosť relevantných dokumentov pre verejnosť, mal nulové možnosti\nzistenia týchto informácií, resp. zabezpečenia relevantných dôkazov.\n44. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia sudcovského záložného práva k\nspoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam by nezasiahlo negatívnym spôsobom do majetkovej\nsféry žalovaného, ktorý by nebol nariadením zabezpečovacieho opatrenia - zriadením sudcovského\nzáložného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam - nijakým spôsobom obmedzený\nv užívaní nehnuteľností, rovnako by nebol obmedzený ani ďalší predaj spoluvlastníckeho podielu v\nprípade, ak sa žalovaný pre predaj spoluvlastníckeho podielu rozhodol. Uvedené platí predovšetkým\nv súvislosti so skutočnosťou, že k spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam bolo\nuž zriadené záložné právo v prospech financujúcej banky s poradím prvým. Zriadenie sudcovského\nzáložného práva k spoluvlastníckemu podielu by však zabezpečilo právnu istotu pre žalobcu, že\nv prípade predaja nehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu) by mohla byť jeho pohľadávka spolu\ns jej príslušenstvom uspokojená z kúpnej ceny získanej z tohto predaja a zo strany žalovaného\nnedôjde (obdobne ako vo vyššie popísaných a zdokumentovaných prípadoch nakladania žalovaného\ns jeho majetkom) k uprednostneniu iných záujmov žalovaného ako splatenia pohľadávky žalobcu s jej\npríslušenstvom.\n45. Zákonodarca inštitút neodkladných opatrení/zabezpečovacích opatrení koncipoval ako inštitút,\nktorý má poskytnúť navrhovateľovi neodkladnú súdnu ochranu jeho práv a právom chránených\nzáujmov vo vzťahu k protistrane, pričom reálne fungovanie a zmysel tohto inštitútu sú založené aj\nna „momente prekvapenia“, kedy sa žalovaný o vedení konania o nariadení neodkladného opatrenia/\nzabezpečovacieho opatrenia a nariadení neodkladného opatrenia/zabezpečovacieho opatrenia dozvie\naž zo samotného rozhodnutia súdu po jeho doručení. Uvedeným postupom zákonodarca sledoval snahu\npredchádzať prípadným škodlivým zásahom žalovaného, resp. úkonom žalovaného, ktoré by ešte pred\nvydaním rozhodnutia súdu mohli zmariť účel samotného neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia.\nAj v tejto súvislosti bolo otázne, ako by závery súdu prvej inštancie o potrebe preukazovania hodnoty\nObchodného podielu a preukazovania hodnoty nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu žalovaného\nk nehnuteľnostiam boli (v prípade, ak by aj žalobca mal akúkoľvek možnosť získania relevantných\npodkladov) reálne realizovateľné bez toho, aby sa o tejto skutočnosti dozvedel žalovaný ešte pred\nvydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,\nresp. dokonca ešte pred podaním samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\nÚčel sledovaný zákonodarcom vo vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia by tak mohol byť\nznegovaný/zmarený.\n46. Žalobca bol názoru, že situácia, že k daným nehnuteľnostiam/spoluvlastníckemu podielu žalovaného\nk týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo s poradím prvým v prospech financujúcej banky\nna zabezpečenie pohľadávky financujúcej banky neznámej hodnoty takisto podporne potvrdzovalo\nproporcionalitu zriadenia sudcovského záložného práva a naopak vyvracalo argumenty súdu prvej\ninštancie prezentované v napadnutom uznesení. S ohľadom na krátkosť času odo dňa predpokladaného\nčerpania úveru (vzniku pohľadávky financujúcej banky) bolo dôvodné predpokladať, že pohľadávka\nfinancujúcej banky nebola zásadným spôsobom znížená/splatená a teda v prípade jej uspokojenia\npredajom zabezpečených nehnuteľností/spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam bola\nmožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu (v prípade zriadenia sudcovského záložného práva k\nspoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam s poradím druhým) otázna a neistá, rozhodne\nvšak predstavovala väčšiu istotu potenciálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu (resp. čo i len jej časti)\nako súčasná situácia, kedy žalobca nedisponuje žiadnymi relevantnými možnosťami, ako zabezpečiť\nmožnosti budúceho uspokojenia svojej pohľadávky v prípade núteného výkonu rozhodnutia.\n47. Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého mal mať možnosť v\nprípade ďalších prevodov majetku žalovaného dosiahnuť účinnú nápravu a účinnú ochranu svojich práv\nprostredníctvom odporovania takýchto právnych úkonov. Uvedené navrhované riešenie nemožno v\nžiadnom prípade považovať za preventívne riešenie, ktoré by bolo spôsobilé zabrániť nežiadúcemu\nzbavovaniu sa majetku žalovaného a ani za riešenie z akéhokoľvek hľadiska porovnateľné so\nzabezpečovacím opatrením. Na rozdiel od neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia nebolo toto\nriešenie v žiadnom prípade porovnateľné predovšetkým z hľadiska potenciálnych nákladov na vedenie\nsúdnych sporov súvisiacich s odporovaním jednotlivých odporovateľných právnych úkonov, z hľadiska\nčasového a zároveň ani z hľadiska právnej istoty, nakoľko dodatočným odporovaním právnych úkonov by\ndochádzalo len k ďalšej fragmentácii konaní a vytváraniu ďalších súdnych sporov, ktoré by nepochybne\n\nk právnej istote žiadnej zo zúčastnených strán neprispeli a zároveň by rozširovali okruh strán sporov o\nnadobúdateľov takto prevedeného majetku.\n48. Žalobca poukázal na to, že sa mu z verejne dostupných zdrojov a registrov nepodarilo zistiť\nokrem označeného spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam žiaden iný jeho relevantný\nmajetok, ktorý by bolo možné v prípade budúceho výkonu exekúcie speňažiť za účelom (čo i len\nčiastočného) uspokojenia pohľadávky žalobcu. Uvedené podľa žalobcu preukazuje dôvodnosť obavy z\nohrozenia/zmarenia budúcej exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky.\n49. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie: „Tvrdenia ohľadom nedostatku ďalšieho majetku\nžalovaného súd považuje zo strany žalobcu iba ako ničím nepodložené tvrdenia, keďže to, že sa\nžalobcovi nepodarilo zistiť ďalší majetok, neznamená, že iný nemá“ žalobca uviedol, že ani tento záver\nnemal žiadnu oporu v zákone, resp. bol v priamom rozpore so zákonom a nekorešpondoval ani s\nrozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky a judikatúrou najvyšších súdnych autorít Slovenskej\nrepubliky. V tejto súvislosti poukázal na tzv. „negatívnu dôkaznú teóriu“ a s tým súvisiaci presun\ndôkazného bremena. Ako je zrejmé z ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a\nustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany sporu je potrebné rešpektovať negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia\n(niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo/81/2020 z 31.05.2020). Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu\nneexistenciu určitej právnej povinnosti.\n50. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal zo skutočnosti, že žalobca\nnepreukázal neexistenciu iného majetku žalovaného okrem označeného spoluvlastníckeho\npodielu k nehnuteľnostiam, odvodzoval údajné neosvedčenie splnenia podmienok pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, žalobca bol názoru, že tento záver bol\nv priamom rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou a súd prvej inštancie požadoval od žalobcu\npreukázanie neexistencie určitej skutočností, teda preukázanie, ktoré bolo reálne nemožné a\nnesplniteľné.\n51. V zmysle konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít SR nariadiť neodkladné opatrenie (a\nobdobne zabezpečovacie opatrenie) je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak\nje obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení\nje bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez\nbezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade bolo potrebné,\naby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému\nsa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.\n52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že v konaní osvedčil tak základné\nskutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná\nochrana a osvedčil aj existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. osvedčil dôvodnú obavu,\nže prípadná exekúcia vedená na majetok žalovaného na vymoženie nároku žalobcu by mohla byť\nneúspešná.\n53. Podľa CSP na to, aby súd na návrh účastníka konania mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie,\nmusí byť (i) hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému a (ii) musí\nbyť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená. Žalobca mal\nza to, že osvedčil tak existenciu peňažnej pohľadávky (čo napokon potvrdil aj súd prvej inštancie) ako aj\nexistenciu dôvodnej obavy, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená a teda splnil všetky\nzákonom definované podmienky pre priznanie súdnej ochrany ohrozených práv a právom chránených\nzáujmov a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení a rozsahu.\n54. Žalovaný nedisponoval podľa žalobcovi dostupných informácií okrem vyššie špecifikovaného\nspoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam žiadnym hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, z\nktorého by bolo možné v prípade exekúcie uspokojiť danú pohľadávku, ktorej zaplatenia sa žalobca\ndomáhal v konaní vo veci samej, a konanie žalovaného bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, podľa žalobcu svedčilo o zbavovaní sa majetku žalovaného, resp.\nvzbudzovalo podozrenie z poškodzovania žalobcu ako veriteľa žalovaným, pričom prípadná exekúcia na\nmajetok žalovaného na vymoženie predmetnej pohľadávky by za týchto okolností mohla byť ohrozená,\n\nresp. (s ohľadom na absenciu iného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku Žalovaného) výslovne\nzmarená.\n55. S ohľadom na konanie žalovaného bližšie popísané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, ani prípadný dobrovoľný predaj nehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam)\na výťažok z predaja po zaplatení zostatku úveru zabezpečeného záložným právom financujúcej banky,\ntak nepredstavoval pre žalobcu žiadnu istotu, že zo strany žalovaného dôjde v prípade predaja\nnehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu) k splateniu pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva uplatnenej\nv konaní vo veci samej, a to ani v prípade, ak by boli žalobcovi medzičasom priznané exekučným titulom.\nPodľa žalobcu doterajšie správanie a konanie žalovaného dôvodne nasvedčovalo obave, že žalovaný\nsa bude splateniu pohľadávky vyhýbať, resp. že finančné prostriedky získané prípadným predajom\nnehnuteľností (spoluvlastníckeho podielu) opätovne použije na iný účel ako na splatenie pohľadávky\nžalobcu.\n56. Vo vzťahu k primeranosti navrhovaného rozsahu zabezpečovacieho opatrenia na celok\nspoluvlastníckeho podielu - tento rozsah zabezpečenia považoval žalobca v celom rozsahu za primeraný\nzabezpečovanej platobnej povinnosti žalovaného, nakoľko:\n1) nebolo zrejmé, aká je všeobecná hodnota nehnuteľností a z toho vyplývajúca všeobecná hodnota\nspoluvlastníckeho podielu žalovaného k týmto nehnuteľnostiam, a\n2) nebolo zrejmé, aká je aktuálna výška úveru poskytnutého financujúcou bankou zabezpečeného\nzáložným právom k nehnuteľnostiam, avšak, nakoľko bol úver čerpaný v roku 2023, zrejme zostávala\nnesplatená jeho podstatná časť, a\n3) financujúca banka ako záložný veriteľ na základe záložného práva s poradím uspokojenia prvým\nv prípade výkonu záložného práva by bola uspokojovaná prioritne, pričom uspokojenie pohľadávky\nžalobcu by bolo možné očakávať len s ohľadom na zostatok výťažku z tohto speňaženia po úhrade\nnárokov financujúcej banky zabezpečených záložným právom s poradím prvým, a\n4) žalovaný nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ale iba ich podielovým spoluvlastníkom so\nspoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2-ica k celku nehnuteľností, teda aj uspokojenie pohľadávky\nžalobcu v prípade speňaženia spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam by bolo možné\nrealizovať len z výťažku z predaja tohto spoluvlastníckeho podielu (po uspokojení nárokov financujúcej\nbanky zabezpečených záložným právom)\n5) prípadné zabezpečenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam sudcovským\nzáložným právom len k časti nehnuteľností (niektorým z nehnuteľností) by prakticky zmarilo výkon\nsudcovského záložného práva a teda jediným skutočným zabezpečením v súlade s významom a\nzmyslom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia bolo pre žalobcu zriadenie sudcovského záložného\npráva k celku spoluvlastníckemu podielu žalovaného k nehnuteľnostiam.\n57. Žalobca v tejto súvislosti podporne poukázal aj na rozhodnutia súdu prvej inštancie a následne\nodvolacieho súdu v obdobnej právnej veci o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v rámci ktorej\nsúd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje závery týkajúce sa proporcionality obdobného zásahu\ndo vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil\nso skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu potvrdil. Predmetné uznesenie Okresného súdu Trnava\nč. k.: 11C/60/2023-48 zo dňa 06.09.2023 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.: 28Co/88/2023 112 zo dňa 09.01.2024 priložil v prílohe odvolania.\n58. Žalobca po citácii § 220 ods. 2, § 236 a čl. 2 ods. 3 CSP uviedol, že povinnosť súdu dostatočne\nodôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uviedol, že\n„okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané,\nspravodlivý proces. (...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť.”\n59. Jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi strán sporu. Táto povinnosť\nje prejavom skutočnosti, že proces právnej argumentácie sa považuje za dialóg medzi účastníkmi\nargumentácie, v ktorom účastníci uvádzajú argumenty na podporu určitého stanoviska a proti tomuto\nstanovisku, pričom najlepší z argumentov určí výsledok (rozhodnutie vo veci). „Vyrovnať sa“ s\nargumentom alebo návrhom strany sporu znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\n\ntýchto argumentov/návrhov. Ak súd príjme nejaký argument/návrh strany sporu, musí v odôvodnení\nrozhodnutia vysvetliť, prečo tento argument/návrh považuje za relevantný. Argumenty súdu uvedené\npre prijatie argumentov/návrhov strán sporu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne\n- aby naozaj smerovali k potvrdeniu argumentov/návrhov strán sporu. Za arbitrárne zaoberanie sa\nargumentmi/návrhmi možno považovať napríklad konštatovanie súdu, že argumenty/návrhy strany\nsporu sú správne alebo relevantné, bez toho, aby súd dostatočne vysvetlil, prečo ich považuje za\nsprávne alebo relevantné. Ak súd na nekonkrétne a zjavne nedôvodné argumenty/návrhy strany sporu\nzareaguje iba všeobecným konštatovaním /alebo dokonca nezareaguje vôbec/, či tieto argumenty v\nplnom rozsahu prevezme ako svoje argumenty, takáto argumentácia súdu nemôže byť považovaná za\nkonkrétny protiargument a nemôže byť ani považovaná za dostatočné vyrovnanie sa s argumentmi/\nnávrhmi strany sporu. Súd by zároveň nemal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení byť\nnekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,\nrovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď\nsú právne závery v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej\ninterpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, či čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n60. Napriek skutočnosti, že pre uznesenie ako formu rozhodnutia zákonodarca v ust. § 236 CSP\ndefinoval len povinnosť stručného odôvodnenia tohto rozhodnutia, uznesenie musí mať rovnako ako iné\nrozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle,\nteda musí byť najmä náležite odôvodnené.\n61. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia náležitým\nspôsobom nevysporiadal s konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi žalobcu, ako aj s\ndôvodmi a dôkazmi, ktoré tento uviedol a označil za účelom preukázania dôvodnosti podaného návrhu,\ntieto neposúdil vo vzájomnej súvislosti, náležite nevysvetlil, ktoré tvrdenia považuje za preukázané\na na akom základe a ktoré naopak za preukázané nepovažoval a na akom základe, neobjasnil,\nktoré konkrétne dôkazy vykonal, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd\npredovšetkým náležitým spôsobom neobjasnil, na akých konkrétnych skutkových tvrdeniach a dôkazoch\nzaložil svoj záver o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, resp. z akého dôvodu vôbec neskúmal a neposudzoval niektoré zásadné skutkové tvrdenia\nžalobcu a s tým súvisiace dôkazy, ktoré uviedol za účelom preukázania dôvodnosti podaného návrhu.\nZávery uvedené súdom prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia boli čiastkové,\nprijaté bez náležitého posúdenia všetkých relevantných skutočností a zároveň boli v priamom rozpore\nso zisteným skutkovým stavom a boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci bez náležitého\nodôvodnenia tohto posúdenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia sa z tohto dôvodu javilo ako\nnepresvedčivé a samotné uznesenie sa javilo ako nepreskúmateľné a arbitrárne.\n62. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 03.03.2025 a žiadal napadnuté uznesenie\npotvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania 100%. Bol toho názoru, že na základe predmetného\nnávrhu ako i následného odvolania nemožno nariadiť zabezpečovacie opatrenie v predmetnom konaní,\nnakoľko v konaní neboli splnené podmienky na jeho nariadenie a žalobca neosvedčil zákonné\npredpoklady pre jeho nariadenie.\n63. Mal za to, že zákonné podmienky pre možnosť vyhovenia návrhu na zriadenie zabezpečovacieho\nopatrenia musia byť splnené kumulatívne, pričom žalobca nijakým relevantným a hodnoverným\nspôsobom nepreukázal, na základe čoho bola v tomto konaní splnená podmienka „existencie obavy z\nbudúceho zmarenia exekúcie“. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu\nposkytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby\nzmarenia exekúcie, to však neurobil.\n64. Žalobca existenciu obavy zo zmarenia exekúcie odvodzoval na základe nasledovných subjektívnych\ntvrdení:\n- Žalovaný sa zbavoval svojho majetku, nakoľko v minulosti z jeho strany došlo k prevode obchodného\npodielu v spoločnosti Kalapati 11 s. r. o.,\n- využitie finančných prostriedkov z úveru poskytnutého žalovanému - nedostatok iného majetku\nžalovaného - podanie Odporu.\n\n65. Žalovanému nebolo zrejmé, akú spojitosť videl žalobca medzi predajom obchodného podielu\nv spol. Kalapati 11 s. r. o., a údajným zbavovaním sa majetku. Žalobca v rámci celého konania\nneuviedol, ako konkrétne sa týmto konaním mal žalovaný zbaviť svojho majetku, nakoľko žalobca nemal\nžiadnu vedomosť o tom, za akú sumu predmetný obchodný podiel žalovaný previedol. Bolo absurdné,\naby predaj obchodného podielu s minimálnou trhovou hodnotou (žalobca nijako nepreukazoval jeho\nhodnotu), žalobca používal ako základný argument pre opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia.\n66. Žalovaný mal/má právo nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia, prevod obchodného\npodielu bol legitímnou obchodnou transakciou. Žalobca navyše nepreukázal, že by obchodný podiel\nmal (akúkoľvek) hodnotu (v akej výške), ktorá by postačovala na uspokojenie jeho pohľadávky. Ak by\naj obchodný podiel nejakú hodnotu mal, jeho prevod automaticky neznamenal, že došlo k ukráteniu\nžalobcu. Žalobca rovnako tak nepreukázal žiaden dôkaz o tom, že žalovaný za obchodný podiel získal\nprotihodnotu a úmyselne ju nepoužil na splatenie akéhokoľvek záväzku.\n67. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v napadnutom\nuznesení, nakoľko zo žiadnych skutočností tvrdených žalobcom, ako ani z predložených dôkazov\nnevyplývalo, že by sa konaním žalovaného (v pozícii bývalého konateľa a spoločníka spol. Kalapati 11\ns. r. o.), zbavoval svojho majetku.\n68. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že zisk finančných prostriedkov z úveru a\nich následné využitie nemožno nijakým spôsobom charakterizovať, resp. chápať ako účelové marenie\nprípadnej exekúcie v budúcnosti a v tomto smere správne podotkol, že samotný úver bol poskytnutý\nešte pred uzatvorením dohody o ručení zo strany žalovaného, čo znamenalo, že úver nebol primárne\nurčený na splatenie akýchkoľvek (potenciálnych alebo teoretických) záväzkov voči žalobcovi.\n69. Žalobca nijako nepreukázal, že by predmetné finančné prostriedky poskytnuté z úveru boli použité\nspôsobom, ktorý by poškodzoval jeho nároky. Navyše, ak bol úver zabezpečený záložným právom, tieto\nprostriedky mali jasne stanovený účel a bankové podmienky pre ich využitie, čo žalobca v rámci svojej\nargumentácie zjavne nerešpektoval.\n70. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu ohľadom nedostatku ďalšieho majetku žalovaného,\nnakoľko samotná skutočnosť, že žalobca o inom majetku nemal vedomosť ešte nutne neznamenala, že\nžalovaný žiaden iný majetok nemá.\n71. Žalobca nesie dôkazné bremeno v otázke existencie ohrozenia prípadnej exekúcie. Ak\nžalobca nedokázal, že žalovaný nemal žiaden majetok, nemohlo to byť dôvodom na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia.\n72. Žalovaný odmietol subjektívne, účelové a ničím nepodložné tvrdenia žalobcu o tom, že podaním\nOdporu sa len snažil docieliť oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Je výsostným právom žalovaného\nvyužiť všetky zákonné možnosti bránenia sa voči (podľa názoru žalovaného) zjavne neopodstatnenej a\nnedôvodnej žalobe, pričom takéto konanie nemôže ísť na ťarchu žalovaného a samotné využitie svojich\nprocesných práv nemôže byť považované za účelové obštrukcie tak, ako sa to snažil navodiť žalobca.\nSúd správne konštatoval, že podanie odporu bolo z hľadiska posudzovania návrhu na zabezpečovacie\nopatrenie irelevantné, nakoľko ide o štandardný právny prostriedok, ktorý predpokladá zákon.\n73. Žalobca rovnako neosvedčil naliehavosť z obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie a ani\nproporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.\n74. Ako jeden z ďalších argumentov pre naliehavosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia\nžalobca uviedol, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti by mohol žalovaný previesť na tretiu osobu.\nTakáto argumentácia podľa žalovaného bola absurdná a opätovne založená na základe subjektívnych\núvah žalobcu. Prípadným následkom predaja spoluvlastníckeho podielu by totižto žalovaný disponoval\nvlastníctvom finančných prostriedkov, čo možno vyhodnotiť práve v prospech žalobcu (po prípadnom\núspechu v tomto konaní).\n75. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaný mienil získané finančné prostriedky z\npotenciálneho predaja predmetného spoluvlastníckeho podielu využiť spôsobom, ktorý by mohol ohroziť\nprípadnú vymožiteľnosť nároku žalobcu. Práve naopak, okolnosti a fakty svedčili v neprospech žalobcu,\nnakoľko ako i konajúci súd v napadnutom uznesení podotkol, ak by bol žalovaný zamýšľal ohroziť\nvymožiteľnosť prípadného nároku žalobcu spôsobom, že by k predaju spoluvlastníckeho podielu naozaj\npristúpil, mohol tak urobiť kedykoľvek od podpísania dohody o ručení - to však žalovaný neurobil.\n76. Zo strany žalobcu bolo potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho\nrozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom\nkonkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia\nbudúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom\ntúto obavu.\n\n77. Konajúci súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t. j. musí skúmať, či zabezpečovacie\nopatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto\nsmere rozhodnutie náležite odôvodniť.\n78. Všeobecne možno konštatovať, že ujma dlžníka, ktorá by mohla vzniknúť obmedzením spôsobeným\nzriadením záložného práva k jeho veci, právu či inej majetkovej hodnote, by mala byť v prvom rade\nprimeraná cieľu sledovanému zabezpečovacím opatrením. V súlade s uvedeným by teda súdy, pokiaľ\nmožno, nemali zriaďovať záložné právo na majetok, ktorého hodnota je zjavne neproporcionálna k výške\nzabezpečovanej pohľadávky.\n79. Súd prvej inštancie správne vysvetlil, že žalobca sa ani len nepokúsil vyčísliť hodnotu predmetnej\nnehnuteľnosti v danej lokalite (resp. hodnoty daného spoluvlastníckeho podielu). Vzhľadom k tomu,\nže žalobca neosvedčil hodnotu spoluvlastníckeho podielu, nebolo možno zo strany súdu k testu\nproporcionality ani len pristúpiť.\n80. Bolo povinnosťou žalobcu, ak tento žiadal zriadiť záložné právo na majetok žalovaného, aby\npreukázal hodnotu tohto majetku a jeho primeranosť vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke. Konajúci súd\nsprávne konštatoval, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné podklady\n(napr. znalecký posudok, trhové porovnanie), ktoré by umožnili posúdiť hodnotu či už obchodného\npodielu alebo samotnej nehnuteľnosti (resp. spoluvlastníckeho podielu).\n81. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie predstavuje vážny zásah do majetkových práv\nžalovaného, pričom žalobca nepreukázal, že ide o nevyhnutný krok. Podľa názoru žalovaného súd\nprvej inštancie správne posúdil, že samotná existencia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti\nbez znalosti jeho hodnoty a záložného práva iných subjektov nemôže byť dôvodom na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň vôbec nepreukázal, že jeho nárok by bol reálne ohrozený\nv prípade, že by k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nedošlo. Žalobcove tvrdenia a argumentácia\nv tomto smere boli postavené len na základe subjektívnych domnienok, myšlienkových konštruktov a\nšpekuláciách, pričom žalobca tieto tvrdenia nepodkladal žiadnymi relevantnými dôkazmi na ich podporu.\n82. Súd prvej inštancie podľa žalovaného správne zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, keďže žalobca nepreukázal reálnu existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia jeho nároku bude\nzmarená alebo ohrozená. Žalobca predkladal sériu tvrdení, ktoré však zostávali výlučne len v rovine\nšpekulácii a domnienok, pričom neboli podporené dostatočnými dôkazmi.\n83. Podľa žalovaného žalobca sa snažil napadnuté uznesenie prezentovať ako nesprávne, avšak jeho\nodvolanie bolo založené na nepodložených domnienkach. Súd prvej inštancie vec riadne a zákonným\nspôsobom posúdil, pričom vyhodnotil všetky dostupné dôkazy, z ktorých nevyplývala opodstatnenosť\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej\nexekúcie a jeho návrh nemal dostatočný právny základ, pričom napadnuté uznesenie možno v plnej\nmiere považovať za správne a v súlade so zákonom.\n84. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15Cob/132/2022: „Naliehavosť\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená, takým reálnym správaním a\nkonaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich\nnegatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu.“ Žalovaný mal za to, že k takémuto\nkonaniu definovanému vyššie v rámci rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, z jeho strany nedošlo, čo\nvyplývalo z predložených dôkazov ako i z tvrdení vyplývajúcich z tohto vyjadrenia.\n85. Ďalšie podania strany sporu nepredložili.\n86. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v rozsahu podľa § 379\nCSP a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobcom podané\nodvolanie nie je dôvodné.\n87. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n88. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n89. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nnenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n\n90. Podľa § 326 ods.1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n91. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n92. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n93. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n94. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n95. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá\nprávoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku\nrozhodnutej veci.\n96. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na\nveciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky\nveriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o\nzabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného\npráva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n97. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n98. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n99. Odvolací súd všeobecne k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že ide o sudcovské záložné\nprávo a jeho právnu úpravu nachádzame vo vyššie uvedených ustanoveniach § 343 a § 344 CSP,\npričom je zároveň nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení (§ 324 a nasl. CSP).\nZabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových\nhodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (zabezpečovacia funkcia), ak je\nobava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie\nexekúcie). Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z bezprostredného ohrozenia exekúcie\nsú zákonné podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne.\n100. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na\nveciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky\nveriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto\ninštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda\nnavrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo\nvšeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie\naj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky\nnebude splnená.\n101. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán.\nTo znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí\npodania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená,\npredmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,\n\nktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Zároveň\nkonajúci súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, ktorá skutočnosť zakladá\npotrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne\nvyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom\npredpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť reálnu obavu z\nohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže\nžalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou\nprávnou argumentáciou.\n102. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd\nnevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej\nza dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho\nopatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce prijať\nzáver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia\nrelevantných listín a zároveň žiadnym spôsobom nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je\nnávrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných\nskutočností.\n103. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu\nkonkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť\nrýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.\nVzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak\nstriktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností\ndbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že\nosvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však\nnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.\nZabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť\nna základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť\nkonkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok\ntrvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy\nzvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a\nprávom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má\nvzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do\nmajetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje\nzabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd\nby mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Uznesenie ÚS SR sp.zn.\nII. ÚS 741/2017-20).\n104. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá\nneprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a\npredbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh\nsmeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).\n105. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd\nzisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní\nnemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli\nosvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom\nnavrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem\nexistencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia\nby bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,\nmusí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nmôžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť\nohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho\n\nopatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým\ntaké konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom\nexekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové\npomery (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017).\n106. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu a dôkazov v ňom založených, najmä s obsahom\nnapadnutého uznesenia, odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým\nsúd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na právne odôvodnenie napadnutého\nuznesenia súdu prvej inštancie (bod 9 - 22 tohto uznesenia), s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje\nsprávnosť týchto dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie\nžalobcu ako nedôvodné.\n107. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nmusí konajúci súd posúdiť, či je dostatočne presvedčivo osvedčená existencia právneho vzťahu\nmedzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a\nzároveň dostatočne osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov (princíp\nopodstatnenosti), či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu\nochranu, ktorej sa tento domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky takéhoto zabezpečovacieho\nopatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp\nproporcionality). Vzhľadom na tieto špecifická inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je konajúci súd\npovinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a\nči aj skutočne došlo k osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku, obava z ohrozenia exekúcie).\nPovinnosťou konajúceho súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých zákonných\npredpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n108. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje\nprostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak\nexistuje obava ohrozenia budúcej exekúcie. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť vzniknutú situáciu,\nktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený bezprostredne hroziacou obavou z ohrozenia\nexekúcie. Pri rozhodovaní o takomto návrhu konajúci súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych\na vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech zabezpečovacieho opatrenia si vyžaduje jednak\nosvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež osvedčenie, že\nbez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa zabezpečovacieho\nopatrenia reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre\nzáver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie\nexistencie hrozby nenahraditeľnej ujmy spôsobenej bezprostredne hroziacou obavou z ohrozenia\nbudúcej možnej exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované\nzákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia\nnedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (žalovaného) alebo tretích osôb, a teda\nposúdiť primeranosť zásahu, ktorý takéto nariadenie predstavuje. O potrebe neodkladnej úpravy teda\nnesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno\n- osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktoré\npredstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej\núprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým\nkonaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane\nnavrhovateľa.\n109. Odvolací súd je plne v zhode s názorom súdu prvej inštancie o tom, že je možné považovať za\nosvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu (žalobcom a žalovaným) vyplývajúceho\nz uzatvorenej Dohody o uznaní dlhu a Dohody o ručení; spôsobilý predmet záložného práva - riadne\nvyčíslená peňažná pohľadávka a tiež aj dočasný charakter navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.\nZároveň však je treba konštatovať, že žalobca nedostatočne presvedčivo osvedčil svoje v návrhu a aj\nodvolaní prezentované obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za\npotrebné poukázať na skutočnosť, že spol. Kalapati 11 s. r. o., je samostatným subjektom vystupujúcim\nv spore vo veci samej ako pôvodne žalovaný v 1/ rade, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že v spore\n\nvydaný platobný rozkaz o uloženie povinnosti zaplatiť predmetnú peňažnú pohľadávku nadobudol\nvoči tomuto žalovanému právoplatnosť dňa 27.09.2024 (pôvodne vystupujúci ako žalovaný 1/ nepodal\nodpor). Žalobca si potom mohol túto svoju peňažnú pohľadávku vymáhať priamo od neho. Odvolaciemu\nsúdu nie je zrejmé, či sa o to vôbec pokúsil. Zároveň žalobca nijako neosvedčil svoje tvrdenia o\npredaji tejto obchodnej spoločnosti z hľadiska výšky získanej odplaty žalovaným (za nápadne nízku\ncenu), a preto nie je ani možné zodpovedne uzavrieť, že žalobca jej predajom sa zbavil majetku za\nneprimerane nevýhodných podmienok. V prípade, ak k prevodu tejto obchodnej spoločnosti došlo za\nštandardne trhovú cenu, nie je možné hovoriť o ukrátení žalobcu, keďže žalovaný by predajom tejto\nspoločnosti získal peňažné prostriedky, ktoré môžu slúžiť na úhradu vymáhanej pohľadávky. Z obsahu\nspisu a dôkazov v ňom založených nevyplýva ani tvrdenie žalobcu o tom, že k prevodu spoločnosti\n(BAUMATIC, s. r. o., na Kalapati 11 s. r. o.) došlo na osobu nekontaktnú a nemajetnú. Súdny spis\nobsahuje písomnosť - Rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spol. BAUMIC, s. r. o., zo dňa\n12.04.2024 o prevode obchodného podielu, kde je uvedená adresa bydliska novej konateľky spoločnosti\nA.E.. Samotné zbavenie sa majetku žalovaného (predaj obchodného podielu spol. BAUMATIC, s. r. o.)\nbez ďalšieho nie je možné vyhodnotiť ako dôvod na obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.\n110. Ohľadom využitia žalovaným finančných prostriedkov z úveru poskytnutého mu 365 bankou a.\ns., odvolací súd je názoru, že nevyužitie takýchto peňažných prostriedkov (aj peňažných prostriedkov\nzískaných z predaja podielu v obchodnej spoločnosti) neznamená automaticky bez ďalšieho ohrozenie\nprípadnej budúcej exekúcie, nieto ešte bezprostrednosť takejto hrozby. Odvolací súd poukazuje\ntakisto ako súd prvej inštancie na časovú súvislosť poskytnutia úveru žalovanému a následne\nuzatvorenú dohodu medzi stranami sporu, ktorá bola uzatvorená až po poskytnutí úveru, kedy\nžalovaný už nemusel týmito peňažnými prostriedkami ani disponovať, ale najmä nie je možné nijako\nlogicky podmieňovať neuhradenie predmetnej pohľadávky žalobcu z peňažných prostriedkov z úveru\nposkytnutému žalovanému a bezprostredné ohrozenie budúcej exekúcie. Ani samotná výška úveru,\nprípadne jeho viazanosť na podnikateľské aktivity, príp. iné využitie nemá vplyv na možné vyvodenie\nzáveru o hrozbe zmarenia budúcej exekúcie.\n111. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak žalobca nezistil žiadny ďalší majetok žalovaného ako ten,\nktorý v návrhu opísal, ešte neznamená, že žalovaný žiadnym iným majetkom postihnuteľným exekúciou\nnedisponuje a tento môže mať peňažné prostriedky, príp. hnuteľné veci primeranej hodnoty, ktoré môžu\nbyť postihnuteľné exekúciou. V tejto súvislosti odvolací súd musí súhlasiť aj so záverom súdu prvej\ninštancie ohľadom neosvedčenia zo strany žalobcu hodnoty podielu nehnuteľnosti žalovaného, nakoľko\nv predmetnom konaní o návrhu na zabezpečovacie opatrenie mal žalobca povinnosť osvedčiť hodnotu\nnehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu) žalovaného, a to z hľadiska primeranosti výšky uplatnenej\npohľadávky. Za týmto účelom mohol žalobca bez vynaloženia ďalších neprimeraných finančných\nnákladov ako aj časovej náročnosti predložiť súdu prvej inštancie spolu s návrhom aj približnú hodnotu\npodielu nehnuteľnosti (pozemok, stavba rodinného domu) žalovaného, a to či už formou porovnania ceny\npribližne podobných nehnuteľnosti v podobnej lokalite z realitných inzertných portálov, príp. predložením\nvyjadrenia realitnej kancelárie, zaoberajúcej sa predajom (výstavbou) aj takýchto nehnuteľností o možnej\npribližnej cene podobných nehnuteľností v podobnej lokalite. Takéto osvedčenie hodnoty nehnuteľnosti\nžalovaného by bolo pre potreby konajúceho súdu plne akceptovateľné a nezaťažilo by to žalobcu nad\nspravodlivú mieru ani finančne a ani časovo. Žalobca sa však ani len nepokúsil o približné určenie\nhodnoty nehnuteľnosti žalovaného a bez takéhoto porovnania s uplatnenou peňažnou pohľadávkou nie\nje možné zo strany konajúceho súdu posúdiť primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia,\nz pohľadu vzniku možného zjavného nepomeru.\n112. Odvolací súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku\npredajom za nízku cenu. Taktiež nebolo žiadnym spôsobom a ani relevantným dôkazom osvedčené,\nže by bol žalovaný platobne neschopný. Argumentácia žalobcu sama osebe nie je dostačujúcim\nargumentom pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bez tvrdenia a osvedčenia\nskutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti svedčiace o takom konaní žalovaného,\nktoré by reálne znamenalo hrozbu budúcej exekúcie. Návrh nebol dostatočne presvedčivý a osvedčený\ntakými dôkazmi, z ktorých by jednoznačne vyplývalo úmyselné konanie žalovaného - zbavovanie\nsa jeho majetku na úkor žalobcu (alebo zbavovanie sa majetku za zníženú cenu), a teda žalobca\nnado všetku pochybnosť neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie ním uvádzanej pohľadávky v prípade\nnenariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň napadnuté uznesenie bolo jasne,\nlogicky a presvedčivo odôvodnené a obsahovalo dôkladné vysporiadanie sa so všetkými zákonnými\nskutočnosťami pre prijatie záveru súdu prvej inštancie.\n113. Potom odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie nemal za\nosvedčenú existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi spočívajúcej v ohrození\n\nbudúcej exekúcie a s tým súvisiacu naliehavosť potreby vydania navrhovaného zabezpečovacieho\nopatrenia. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že v prípade tvrdeného\nkonania žalovaného reálne aj dôjde k ohrozeniu budúcej exekúcie.\n114. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania\nžalobcu, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods.\n1 CSP potvrdil.\n115. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o tomto nároku\nrozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 262 ods. 1 CSP.\n116. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nToto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "84Cb/80/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "e42f07e5-0196-4519-83ff-22904d6db381:33a85ca0-11ea-4664-ac02-6603f74e97c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2012 z 27. 11. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-11-27", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2"}, {"guid": "e0960310-92cb-469e-8233-7ca9bcf67ade:94b05754-d413-4abf-815a-af6fe74f3dd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Co/88/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/88/2023 z 9. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e0960310-92cb-469e-8233-7ca9bcf67ade:94b05754-d413-4abf-815a-af6fe74f3dd5"}, {"guid": "1b422b12-1164-4072-8e98-4c05620ba59e:e3e33536-14b6-4b75-9524-433331e98edc", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cob/132/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/132/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1b422b12-1164-4072-8e98-4c05620ba59e:e3e33536-14b6-4b75-9524-433331e98edc"}], "citovane_v": [{"guid": "2f5218d9-e3dc-42b8-856c-b581eeff7c45:df9c8caa-a89f-4f18-ae47-2d23251caae3", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2126207811.1", "spisova_znacka": "24Cb/101/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 24Cb/101/2026 z 29. 9. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2126207811.1"}]}