{"guid": "4b6a24cc-e203-453b-ab64-7251140e535a:71ccf8f3-3689-4503-95a5-6731788c3c6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:7119209592.2", "spisova_znacka": "2Cob/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/24/2023 z 15. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Cob/24/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:7119209592.2", "identifikacne_cislo": "7119209592", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "nazov": "§ 544 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-300", "nazov": "§ 300 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-300"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-147", "nazov": "§ 147 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-147", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-147"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-300", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-147", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71ccf8f3-3689-4503-95a5-6731788c3c6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:7119209592.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:7119209592.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:7119209592.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/24/2023\n7119209592\n15. 04. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:7119209592.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: winLand družstvo,\nJuraja Jánošíka 2474/11, 071 01 Michalovce, IČO: 51 063 395, zastúpený advokátskou kanceláriou:\nMarják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému:\nESTELLE, s.r.o., Mliekarenská 16013/19, 821 09 Bratislava, IČO: 36 710 971, zastúpený JUDr.\nMilošom Barbušom, advokátom, Štúrova 13, 810 00 Bratislava, v konaní o zaplatenie 66.403,09\nEur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.\n25Cb/205/2019-653 zo dňa 21.6.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/205/2019-653 zo dňa\n21.6.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 25Cb/205/2019-653 zo dňa 21.6.2022 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66.403,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne\nzo sumy 16.536,20 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 917,06 Eur od 28.6.2019\ndo zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 641,97 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy\n725,23 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 538,30 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia,\n0,05% denne zo sumy 23.133,69 Eur od 15.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 1.207,40\nEur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 18.835,31 Eur od 15.6.2019 do zaplatenia,\n0,05% denne zo sumy 582,54 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 3.285,38 Eur\nod 7.7.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a priznal žalobcovi\nproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,\nže žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 66.403,09 Eur s príslušenstvom\nna tom skutkovom základe, že spoločnosť Concrete Construction s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorila so\nžalovaným ako objednávateľom dňa 4.10.2017 Zmluvu o dielo na vykonanie diela „Hrubá stavba BIKOŠ\n- polyfunkčný objekt na Prostejovskej ulici v Prešove“ za dohodnutú celkovú cenu diela 1.056.066 Eur\nbez DPH. Na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o dielo č. 012017 uzatvorenej\ndňa 5.2.2019 medzi pôvodným zhotoviteľom ako postupcom, žalobcom ako postupníkom a novým\nzhotoviteľom a objednávateľom, boli práva a povinnosti zo zmluvy postúpené na žalobcu ako nového\nzhotoviteľa. Listom zo dňa 10.5.2019 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na odsúhlasenie termínov, zmenu\ncenových podmienok, dohodu na riadnom plnení termínov a dohodu o refundáciách oproti stavebnej\nchybe. Na list žalovaný reagoval odstúpením od zmluvy o dielo listom zo dňa 17.5.2019. Listom zo dňa\n19.6.2019 žalobca poprel platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a súčasne odstúpil od zmluvy z\ndôvodov na strane žalovaného. Odstúpenie zhotoviteľa nadobudlo účinky 26.06.2019. Súčasťou listu\n\nbola výzva na zaplatenie 99.713,89 Eur podľa knihy pohľadávok, ktorú následne žalovaný listom uznal v\nplnom rozsahu a započítal si niekoľko rôznych nárokov, z ktorých žalobca uznáva na účely započítania\nlen sumu 33.310,80 Eur titulom faktúry č. 2019010, ktorú žalovaný nadobudol zmluvou o postúpení\npohľadávky. Všetky fakturované práce na diele podľa zmluvy boli vykonané a žalovaným prevzaté.\nŽalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie ceny diela do dňa odstúpenia od zmluvy, pričom\nzmluvné strany nerealizovali zmluvné zadržiavanie zádržného, ale zaviedli vlastnú obchodnú prax, keď\nzádržné bolo zrážané z každej faktúry vystavenej zhotoviteľom. Moment vzniku nároku na vyplatenie\nzádržného pri primeranej aplikácii čl. IV ods. 4.1 zmluvy o dielo je tak dátum, kedy odo dňa zdaniteľného\nplnenia na príslušnej faktúre uplynul 1 rok, tak ako to predpokladá dohoda zmluvných strán. Platným\nodstúpením od zmluvy o dielo odpadol právny dôvod zadržiavania zádržného. Žalovaný sa dostal do\nomeškania s jeho zaplatením na druhý deň po doručení odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ ide o započítací\nprejav žalovaného, žalobca započítaval pohľadávky najskôr splatné oproti istine týchto faktúr.\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako procesnú obranu voči podanej žalobe uplatnil\nkompenzačnú námietku vo výške uplatnenej istiny 66.403,09 Eur z titulu vzájomnej pohľadávky\n66.403,09 Eur, predstavujúcej zmluvnú pokutu za porušenie predpisov BOZP, ako bola dohodnutá v\nPrílohe č. 5 zmluvy. Pohľadávka žalobcu tak zanikla v dôsledku započítania. O každom porušení BOZP\nje vyhotovená fotodokumentácia. Jednotlivými porušeniami BOZP, ktoré boli sankcionované zmluvnou\npokutou, vznikol žalovanému nárok na pokutu prevyšujúcu sumu 130.000,- Eur, žalovaný si zmluvnú\npokutu uplatňuje len ako procesnú obranu, preto neuplatňuje celú zmluvnú pokutu. Žalovaný uviedol,\nže prvýkrát uplatnil započítanie listom zo dňa 24.7.2019 v sume 73.018,18 Eur, následne listom zo dňa\n14.10.2019 v sume 130.240,- Eur, pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkami žalovaného,\npreto je celá žaloba nedôvodná. Žalovaný ďalej v priebehu konania uviedol, že od zmluvy dňa 17.5.2019\nodstúpil z dôvodu porušenia viacerých zmluvných povinností žalobcom ako zhotoviteľom. Žalobca\npovažoval odstúpenie žalovaného od zmluvy za neplatné. Otázka, ktorým odstúpením od zmluvy došlo\nk ukončeniu zmluvy, určuje podstatu aj výšku nároku žalobcu uplatňovaného v konaní. Žalovaný platne\nodstúpil od zmluvy, preto pre vysporiadanie vzájomných vzťahov je potrebné aplikovať § 544 ods. 1, nie\n548 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n3. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že žalovaný započítanie uplatnil už v liste z 14.10.2019,\nopomína však materiálne podklady pre uplatnenie zmluvnej pokuty a akékoľvek dôkazné prostriedky,\ndokladujúce porušenia BOZP. Záznam o porušení BOZP nie je opatrený žiadnymi podpismi, nie\nje zrejmé, kto ho vyhotovil, absentuje formálna zložka uplatnenia zmluvnej pokuty prostredníctvom\nvystavenia tzv. penalizačnej faktúry. Záznamy z pravidelnej kontroly predložené žalovaným\nnepreukazujú žiadne porušenie povinností žalobcu. Ani jeden záznam nie je podpísaný vyhotoviteľom,\nnie je známy štatút spoločnosti BPPO s.r.o., na niektorých záznamoch sú niekoľkonásobne účtované\ntvrdené porušenia povinnosti, pričom sa evidentne jedná o naháňanie množstva nepreukázaných\nporušení a z niektorých fotografii nie je ani zrejmé, k akému porušeniu malo dôjsť. Žalovaný počas\nrealizácie stavby žalobcu nikdy neupozornil na nedostatky BOZP, nevystavil penalizačnú faktúru ani\nnepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy na splnenie dlhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto sa\nzmluvné pokuty nemohli stať splatnými.\n4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení\n§ 261 ods. 1, § 263 ods. 1 a ods. 2, § 344, § 349 ods. 1, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1 a ods. 2,\n§ 548 ods. 1 a ods. 2, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 300 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), a §\n147 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie ustálil,\nže žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 66.403,09 Eur, čo je suma,\nktorá predstavuje neuhradený zostatok faktúr za vyhotovenie diela, po odpočítaní žalobcom čiastočne\nuznaného započítacieho prejavu žalovaného v sume 33.310,80 Eur. Ako nesporné medzi stranami\nvyhodnotil, že medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou Concrete Construction s.r.o. ako\nzhotoviteľom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo a že práva a povinnosti z tejto zmluvy boli postúpené\nna žalobcu, ktorý sa stal novým zhotoviteľom. Sporným zostalo, či k zániku zmluvy došlo odstúpením\nžalovaného od zmluvy alebo odstúpením žalobcu od zmluvy, a teda aj moment zániku zmluvy a z toho\nvyplývajúce vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán a tiež či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie\nžalovanej istiny, nakoľko podľa žalovaného zanikol jednostranným započítaním. Súd prvej inštancie\nďalej uviedol, že podstatou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa určité\ndielo na základe objednávky alebo uzatvorenej zmluvy, ktorému zodpovedá záväzok objednávateľa\n\nzaplatiť zhotoviteľovi cenu za jeho vykonanie. Spôsob vykonania diela a jeho úhrady je v Obchodnom\nzákonníku upravený len fakultatívnym spôsobom a aplikuje sa len ak si zmluvné strany neupravia tieto\notázky v zmluve. Fakultatívny charakter majú v Obchodnom zákonníku aj ustanovenia o odstúpení\nod zmluvy. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie,\nktoré sa spravidla viaže na splnenie určitých podmienok, bez splnenia ktorých je odstúpenie od zmluvy\nneúčinné, tzn. záväzok nezanikne. Pre určenie dôvodnosti nároku žalobcu sa súd prvej inštancie v\nprvom rade vysporiadal s otázkou, na podklade ktorého odstúpenia od zmluvy došlo k zániku zmluvy o\ndielo. Žalovaný odstúpil od zmluvy listom zo dňa 17.5.2019, následne listom zo dňa 19.6.2019 žalobca\npoprel platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a sám od zmluvy odstúpil. Odstúpenie žalovaného\nzo zmluvy o dielo súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, nakoľko sa žalovanému nepodarilo v\nzmysle čl. XII zmluvy preukázať, že by došlo k podstatnému porušeniu povinnosti na strane zhotoviteľa.\nŽalovaný skutočnosti, v ktorých videl podstatné porušenie povinností žalobcu v odstúpení od zmluvy\npopísal, nepreukázal však ich naplnenie. Naopak, žalovaný odstúpenie žalobcu od zmluvy prijal a\nnespochybnil, čo preukazuje aj jeho následné správanie, kedy pristúpil k započítaniu svojich pohľadávok\nvoči pohľadávkam žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy.\n5. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, ustálil, že to\nzakladá jeho právo ako zhotoviteľa na úhradu ceny diela, od ktorej je potrebné odpočítať časť, ktorú\nušetril tým, že dielo v celom rozsahu nevykonal. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu\nkonania nespochybnil dôvodnosť či správnosť žalobcom vystavených faktúr a jeho procesná obrana\nspočívala v tom, že nárok žalobcu zanikol započítaním. Kompenzačná námietka, posudzujúc ju podľa\njej obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter uznania konkrétneho záväzku. Súd prvej inštancie ďalej\nuviedol, že aj keď sa v uvedenom prejave nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená\nto, že takýto úkon nespĺňa náležitosti podľa § 323 ObZ. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie\npohľadávky žalovaným, a to aj kompenzačnou námietkou v konaní, bolo platné. Dôvodnosť započítania\nv sume 33.310,80 Eur voči celkovej pohľadávke žalobcu v sume 99.713,89 Eur nebola medzi stranami\nsporná, túto uznal aj žalobca, z čoho potom odvodil výšku žalovanej istiny 66.403,09 Eur. Vo zvyšnej\nčasti kompenzačnej námietky mal žalovaný vykonať započítanie dvoma listami. Listom z 24.7.2019 si\nmal voči žalobcovi uplatniť na započítanie náklady na odstránenie vád, energiu a vodu na stavbe v sume\n14.891,38 Eur, pohľadávku spoločnosti PEGO-STAV v sume 33.310,80 Eur, ktorej započítanie žalobca\nuznal, ďalej sumu 24.816,- Eur titulom zmluvnej sankcie za nedodržanie termínu dokončenia diela.\nĎalším listom z 14.10.2019 doručeným žalobcovi 17.10.2019 započítal pohľadávku z porušenia BOZP\nvo výške 130.240,- Eur a náhradu škody za vynaložené náklady na odstránenie vadného plnenia v sume\n4.098,- Eur. V konaní si uplatnil na započítanie len pohľadávku z BOZP v celkovej výške 130.240,- Eur,\ndo výšky žalovanej istiny ako prostriedok procesnej obrany. Žalovaný odkazoval na prílohu č. 5 zmluvy,\nkde boli popísané jednotlivé porušenia a výška sankcie, ktoré mali mať charakter zmluvnej pokuty a\nna záznamy z vykonávaných kontrol BOZP na stavbe. Súd prvej inštancie uviedol, že pre platnosť\ndojednania zmluvnej pokuty sa obligatórne vyžaduje písomná forma a dospel k záveru, že dohoda o\nzmluvnej pokute nebola platne dojednaná. V zmluve sa síce nachádza odkaz, že súčasťou zmluvy sú aj\nprílohy a medzi nimi aj príloha č. 5, avšak aby bolo možné hovoriť o platnom dojednaní zmluvnej pokuty,\nje potrebné, aby táto príloha bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie má za\nto, že pre zachovanie písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nepostačuje len odkaz v zmluve\nna prílohu, ktorá má o zmluvnej pokute pojednávať. Z dôvodu záveru o neplatnom dojednaní zmluvnej\npokuty nepovažoval za potrebné ani hospodárne sa bližšie zaoberať tým, či žalobca skutočne porušoval\npredpisy BOZP počas vykonávania diela. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu neuznal kompenzačnú\nnámietku uplatnenú žalovaným v časti nárokov z porušenia BOZP a žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný\ns plnením povinnosti voči žalobcovi dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške\n0,05% denne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru\núspechu vo veci.\n6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm.\nf) a písm. h) CSP, t.j. z dôvodov, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v\nzmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súd prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n\n7. Žalovaný uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t.j. nesprávny procesný postup\nsúdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces) odôvodňuje tým, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 15.3.2022\nsúd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 181 ods. 2 CSP určil medzi stranami sporné a nesporné\nskutkové tvrdenia a uviedol predbežné právne posúdenie veci, pričom zo zápisnice o pojednávaní\nsa nedá zistiť, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré nesporné a aký je predbežný právny názor\nprvostupňového súdu. Ani na jednom pojednávaní sudca a ani jedna zo sporových strán v priebehu\nkonania nespochybnili platnosť dohody o zmluvnej pokute. Žalovaný uviedol, že súčasťou žaloby bola i\nZmluva o dielo a jej prílohy, ak súd prvej inštancie chcel vysloviť predbežný právny názor, že dojednanie\no zmluvnej pokute je neplatné vzhľadom na nedodržanie písomnej formy, mal ho vysloviť na prvom\npojednávaní dňa 15.3.2022. Takáto argumentácia súdu odznela až po vyhlásení rozsudku a žalovaný\nsa nemal možnosť k právnemu posúdeniu súdu vyjadriť, preto ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie.\n8. Žalovaný ďalej namieta postup súdu prvej inštancie, keď v zápisnici z pojednávania zo dňa 21.06.2022\nkonštatoval, že obsah listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, je známy sporovým\nstranám, resp. nimi disponujú, preto nie je potrebné, aby ich oboznamoval na pojednávaní, avšak\nzo zápisnice nevyplýva, aké listinné dôkazy boli predmetom dokazovania. Žalovaný poukazuje na\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 6M Cdo/11/2010, sp. zn. 1M Cdo/6/2010 a sp. zn. 4Obo/71/2011, z ktorých\nvyplýva, že súd je povinný vykonať dokazovanie listinného dôkazu jeho prečítaním alebo oboznámením,\npričom zo zápisnice o pojednávaní musí byť zrejmé aj v prípade, že listinné dôkazy majú obe sporové\nstrany k dispozícii, že takéto listinné dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú a že sporové strany ich majú\nk dispozícii. Podľa žalovaného z obsahu zápisnice musí byť zrejmé, ktoré listinné dôkazy boli predmetom\ndokazovania. Postup súdu prvej inštancie je podľa žalovaného v rozpore s § 204 CSP.\n9. Žalovaný ďalej nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vidí v tom, že ho nesprávne\nzaťažil dôkazným bremenom (ods. 38 odôvodnenia), že došlo k podstatnému porušeniu povinností\nžalobcu ako zhotoviteľa, z čoho vyvodil záver o neplatnom odstúpení od zmluvy o dielo žalovaným.\nNesprávnosť postupu súdu vidí v tom, že v rozhodnutí absentuje akékoľvek ustanovenie zákona\no neplatnosti právnych úkonov, pričom v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu prechádza\ndôkazná povinnosť na súd, nie na sporové strany a pre prípad prechodu dôkaznej povinnosti na súd platí\nzákladný predpoklad, že o dôvode neplatnosti sa súd dozvie procesne korektným spôsobom. Žalovaný\npoukazuje na uznesenie NS SR z 30.01.2013, sp. zn. 1 MCdo 12/2010. Pri otázke absolútnej neplatnosti\nodstúpenia od zmluvy žalovaný nemohol nezvládnuť dôkazné bremeno, keďže toto je na súde.\n10. Žalovaný napokon v rámci uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) namieta\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré hodnotí ako prejav ľubovôle. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek\ndokazovania konštatoval, že odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 17.05.2019 je neplatné, pričom\nchýba odôvodnenie, prečo je neplatné a absentuje právna kvalifikácia s poukazom na konkrétne\nustanovenie právnej normy. To isté sa týka aj posúdenia odstúpenia žalobcu od zmluvy zo dňa\n19.06.2019 ako platného úkonu. Súd prvej inštancie dokonca konštatuje, že žalobca preukázal, že\nžalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením vystavených faktúr, čo v konaní nepoprel ani žalovaný.\nSúd prvej inštancie si neprečítal odstúpenie žalobcu od zmluvy, nakoľko neboli splnené podmienky na\nodstúpenie od zmluvy v zmysle § 346 ObZ. Dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy bolo nepodpísanie\nzápisníc a neodsúhlasenie súpisu vykonaných prác, dôvodom pre odstúpenie v zásade nebolo\nomeškanie so zaplatením faktúr, súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či ide o porušenie zmluvných\npovinností. Podľa žalovaného je z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, v tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/91/2010; ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011; NS\nSR sp. zn. 1 Obdo V 10/2012 a NS SR sp. zn. 4Cdo/53/2009.\n11. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (nevykonanie navrhnutých dôkazov,\npotrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností) žalovaný odôvodňuje tým, že na základe uznesenia\nsúdu na pojednávaní dňa 15.03.2022 riadne a včas predložil návrhy na doplnenie dokazovania. Z\nprednesu právneho zástupcu žalovaného bolo zrejmé, že sa budú týkať jednotlivých porušení povinností\nžalobcu, ktoré boli sankcionované zmluvnou pokutou. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie\nnavrhnuté dôkazy nevykonal a v rozsudku v rozpore s § 220 ods. 2 CSP neuviedol, prečo navrhované\ndôkazy nevykonal. Tiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, ani len výsluch\n\nsporových strán a právne relevantným spôsobom nevykonal ani dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré\ntvorili obsah spisu.\n12. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odôvodňuje tým, že súd prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo je\nnezaplatenie faktúr za vykonané práce, čo nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze. Naviac podľa\nžalovaného nie je zmluvná povinnosť objednávateľa zo Zmluvy o dielo odsúhlasovať súpis vykonaných\nprác a podpisovať zápisnicu o prevzatí diela, zmluva len rieši situáciu, keď objednávateľ odmietne\nodsúhlasiť súpis vykonaných prác, alebo odmietne, alebo nepodpíše protokol o odovzdaní a prevzatí\ndiela alebo jeho časti.\n13. Žalovaný zastáva názor, že nesprávnym skutkovým zistením je i zistenie, že dohoda o zmluvnej\npokute, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť Zmluvy o dielo, nie je podpísaná zmluvnými stranami. Zmluva\no dielo bola zviazaná trikolórou a prílohy, medzi ktorými je aj dojednanie o zmluvnej pokute, tvoria\nneoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom každá strana Zmluvy o dielo je podpísaná zhotoviteľom a prvá a\nposledná strana Zmluvy o dielo je podpísaná i objednávateľom. Príloha č. 5, v ktorej je dojednanie o\nzmluvnej pokute, je fyzický spojená so zmluvou, takto ju vyhotovil a predložil objednávateľovi na podpis\nzhotoviteľ. Podľa názoru žalovaného je tým splnená podmienka písomnej formy zmluvnej pokuty a jej\npodpisu zmluvnými stranami.\n14. K odôvodneniu uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávne\nprávne posúdenie veci, žalovaný uvádza, že predkladá k odvolaniu originál Zmluvy o dielo zo dňa\n4.10.2017 (odvolací súd konštatuje, že tento listinný dôkaz nebol prílohou odvolania a odvolateľ\nho predložil až v odvolacej replike doručenej súdu 16.11.2022). Žalovaný namieta, že predmetom\nsamostatnej prílohy v zmysle Obchodného zákonníka môžu byť i dojednania o zmluvnej pokute,\nktorá nie je podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o dielo. S výnimkou všeobecných obchodných\npodmienok, kde to Obchodný zákonník výslovne ustanovuje (§ 273 ObZ), právny poriadok neupravuje\nvzťah obsahu zmluvy a jej príloh. V konkrétnom prípade je predmetom prílohy dohodnutá zmluvná\npokuta v prípade porušenia predpisov BOZP. Pri posudzovaní písomnej formy zmluvy o dielo je dôležitá\npodľa žalovaného i formulácia v čl. XIII ods. 13.5, v zmysle ktorej: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy\nsú Príloha č. 5 BOZP“. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že príloha bola so zmluvou i fyzicky\nspojená, čo sa týka všetkých príloh k zmluve o dielo. Zmluvu predkladal zhotoviteľ, pričom bola spolu s\nprílohami i reálne zviazaná, a to trikolórou. Každá strana zmluvy bola podpísaná zhotoviteľom, pričom\nprvá a posledná strana bola podpísaná aj objednávateľom. Uvedené vyplýva aj z fotokópie zmluvy o\ndielo, ktorú predložil žalobca. Teda klauzulou „prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy“ deklarovali\nzmluvné strany i reálny stav, keď prílohy boli fyzicky spojené so zmluvou. Podľa právneho názoru\nžalovaného, ak je prílohou zmluvy a doslova neoddeliteľnou časťou zmluvy dojednanie o zmluvnej\npokute, zmluvná pokuta je dojednaná v písomnej forme a je riadne podpísaná zmluvnými stranami,\npričom argumentačne poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07 a uznesenie Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3Cob/191/2016. Žalovaný uviedol, že ak strany uzatvorili zmluvu, ktorej náležitosti\nsú v listine podpísanej obidvoma stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá\nnebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav\nvôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju\nvyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy, čo vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn.\n4Cdo/9/2019. Obchodný zákonník je založený na zmluvnej voľnosti s výnimkou § 263 ObZ. Povinnosť\ndodržania písomnej formy zmluvnej pokuty, ktorá vyplýva z § 544 ods. 2 OZ, bola v konkrétnom prípade\ndodržaná.\n15. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci i v prípade posúdenia odstúpenia\nžalovaného od zmluvy, ktoré vidí v tom, že súd prvej inštancie neuviedol žiadnu právnu kvalifikáciu a\nkonštatoval jeho neplatnosť z jediného dôvodu, že žalovaný nepredložil a nenavrhol dôkazy, z ktorých\nby vyplývali dôvody odstúpenia od zmluvy. Žalovaný namieta, že v prípade absolútnej neplatnosti je\npovinný súd skúmať túto neplatnosť ex offo a dôkazná povinnosť nie je na sporovej strane, ale na\nsúde. Postup súdu prvej inštancie, kedy bez akéhokoľvek dokazovania dospel k právnemu názoru, že\nodstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo je neplatným právnym úkonom, je prejavom ľubovôle. To isté\nsa týka i odstúpenia žalobcu od zmluvy, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako platné, pričom odôvodnenie\n\nprávneho názoru nemá oporu v zistenom skutkovom stave a je v rozpore s čl. III ods. 3.5 a čl. V ods.\n5.13. zmluvy.\n16. Žalovaný napokon nesprávne právne posúdenie veci vidí aj v tom, že súd prvej inštancie vyhovel\nžalobe bez toho, aby sa zaoberal výškou nároku. Má za to, že platne odstúpil od zmluvy o dielo,\nna základe čoho je pre vyporiadanie vzájomných vzťahov medzi stranami sporu potrebné aplikovať §\n544 ods. 1 ObZ, nie § 548 ods. 2 ObZ. V prípade platného odstúpenia žalovaného od zmluvy nie je\nmožné priznať žalobcovi uplatňovaný nárok v zmysle vystavených faktúr podľa zmluvy o dielo, k čomu\npoukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/3964/2014. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie\nzo dňa 9.3.2020 a dodal, že uplatňovaná pohľadávka žalobcu zanikla na základe jednostranného\nzápočtu vzájomných pohľadávok pred začatím konania. Predmetom jednostranných zápočtov neboli\nlen pohľadávky žalovaného titulom zmluvnej pokuty, ale aj pohľadávky titulom náhrady škody. Námietku\nzapočítania v súdnom spore podľa § 147 ods. 2 CSP je potrebné odlíšiť od situácie, kedy k započítaniu\npohľadávok jednostranným úkonom došlo mimo konania, čo sa stalo v konkrétnom prípade, čím sa súd\nprvej inštancie nezaoberal.\n17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu. Žalobca k námietkam žalovaného k obsahu zápisníc z\npojednávaní a námietke nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 204 CSP konštatuje,\nže rozhodnutia NS SR z roku 2010 a 2011, na ktoré poukazuje žalovaný, sú v dôsledku prijatia nového\ncivilného procesného kódexu zjavne prekonané. Obe zápisnice o pojednávaní spĺňajú náležitosti v §\n99 CSP a § 52 vyhlášky MS SR cˇ. 543/2005 Z. z. Žalobca uvádza, že žalovaný zrejme úmyselne\nopomína, že súd prvej inštancie konštatovanie o postupe podľa § 204 CSP uviedol po dotaze právnych\nzástupcov sporových strán, ktorí vyhlásili, že listinné dôkazy majú k dispozícii a ich obsah je im známy,\npreto nie je možné hovoriť o akomkoľvek upretí práva na spravodlivý proces. Akákoľvek námietka k\nvedeniu konania mala byť vznesená priamo pocˇas pojednávania. Vo vzťahu k neplatnosti odstúpenia\nžalovaného od Zmluvy o dielo poskytol súd prvej inštancie podľa žalobcu dostatocˇné odôvodnenie\nv bode 38 napadnutého rozsudku, kde správne konštatuje, že na platné odstúpenie objednávateľa\n(žalovaného) od zmluvy neboli splnené podmienky, nakoľko nepreukázal skutočnosti, v ktorých videl\npodstatné porušenie povinností žalobcu, ktoré popísal v liste, ktorým odstúpil od zmluvy. Tvrdenia\nžalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku, resp. o svojvôli nie sú nicˇím podložené. Naviac súd prvej\ninštancie správne poukázal aj na správanie žalovaného, ktorý pristúpil k zapocˇítaniu svojich domnelých\npohľadávok vocˇi pohľadávkam žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný zápocˇet vykonával vocˇi\npohľadávkam žalobcu vyúcˇtovaným podľa odstúpenia žalobcu, čím konkludentne uznal neplatnosť\nsvojho vlastného odstúpenia od zmluvy. K námietkam vyhodnotenia neplatného dojednania zmluvnej\npokuty žalobca uviedol, že na neplatnosť právneho úkonu, príp. jeho cˇasti, musí konajúci súd prihliadať\nex offo a je irelevantné, cˇi ju strany namietali. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil neplatnosť\npredmetného dojednania pre absenciu písomnej formy, ktorú zákon kogentne vyžaduje (§ 544 ods. 1\nObcˇianskeho zákonníka). O platnom dojednaní zmluvných pokút možno hovoriť len v cˇl. XI zmluvy. O\nzmluvnej pokute pre prípad porušenia predpisov BOZP nie je zmienka v celej zmluve, tzv. dojednanie\no zmluvnej pokute je uvedené výlucˇne v Prílohe cˇ. 5, ktorá nie je podpísaná žiadnou zmluvnou\nstranou. Žalobca uviedol, že podpísal každú stranu Zmluvy o dielo, ako aj prvú stranu prílohy cˇ. 1,\ncˇím evidentne potvrdil, že sa s nimi v tomto rozsahu oboznámil. Žalobca ďalej poukázal na to, že\nustanovenie cˇl. XIII ods. 13.5 hovorí o prílohe cˇ. 5 ako o BOZP, z ktorého oznacˇenia nevyplýva ani\nlen náznak o dojednaní zmluvných pokút. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS ČR z 19.3.2013,\nsp. zn. 1400/2011, rozsudok NS ČR z 28.11.2013, sp. zn. 23 Cdo 1118/2013. Žalobca dodal, že\nžalovaný pocˇas celého výkonu diela žiadne porušenie pravidiel BOZP nevytýkal, takéto porušenia nie\nsú ani obsahom stavebného denníka. Podľa cˇlánku V. ods. 5.9 Zmluvy o dielo bol žalovaný povinný\nsledovať obsah stavebného denníka a na zistené nedostatky písomne upozorniť. K obrane žalovaného,\nspocˇívajúcej v zániku uplatneného nároku zapocˇítaním žalobca uvádza, že žalovaný nepreukázal\ndorucˇenie kvalifikovanej výzvy na plnenie ním tvrdeného dlhu zo zmluvnej pokuty, preto nebolo potrebné\nvykonať dokazovanie k prípadným porušeniam BOZP, cˇo súd prvej inštancie konštatuje v bode 41.\nrozsudku. Kompenzačný prejav je možné urobiť až potom, čo sa pohľadávky stretli, t.j. v okamihu, keď\nsa stala splatnou pohľadávka s neskoršou splatnosťou. Aj v prípade, ak by dojednanie o zmluvných\npokutách pri porušení BOZP bolo platné, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku by bolo\ntaké konanie žalovaného, kedy by prípadné porušenia BOZP oznámil zhotoviteľovi vcˇas a písomne,\naby sa zhotoviteľ k prípadným porušeniam mal možnosť vyjadriť a následne, po prerokovaní porušenia\n\npovinnosti, vystaviť faktúru prípadne iný úcˇtovný doklad. Žalobca neeviduje žiaden záväzok vocˇi\nžalovanému, ktorý by bol spôsobilý na zapocˇítanie a ktorého titul by bol nesporný.\n18. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v priebehu konania boli\nsúdu predložené viaceré listinné dôkazy a nešlo o to, aby súd prvej inštancie oboznamoval obsah\ntýchto listinných dôkazov alebo ich prečítal, ale aby uviedol, ktoré listinné dôkazy považoval za\npodstatné pre rozhodnutie vo veci samej, o ktoré sa opiera vo svojom rozhodnutí. Ani z jedného\npojednávania nevyplýva, ktoré listinné dôkazy boli rozhodujúce pre rozhodnutie a ktoré boli vlastne\nsúdu predložené. Žalovaný namieta vyjadrenie žalobcu, že by konkludentne uznal neplatnosť svojho\nvlastného odstúpenia. Žalovaný trvá na odvolacej argumentácii k posúdeniu neplatnosti odstúpenia\nžalovaného od zmluvy, nakoľko sa súd prvej inštancie nevyporiadal s tým, na základe čoho má ísť o\nneplatný právny úkon a nezaoberal sa obsahom a dôvodmi odstúpenia žalovaného od zmluvy. Vo vzťahu\nk argumentácii žalobcu k zmluvnej pokute žalovaný uvádza, že žalobca sa zaoberá skutočnosťami,\nktoré neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a to neurčitosť vymedzenia povinností, ktorých\nnedodržanie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Žalovaný argumentáciu žalobcu považuje za\nbezpredmetnú, nakoľko z predloženej fotodokumentácie vyplýva, kedy došlo k porušeniu predpisov\nBOZP a k akým porušeniam došlo. Podľa žalovaného je dojednanie o zmluvnej pokute určité a\nzrozumiteľné, z textu dojednania vyplýva, čo sa považuje za porušenie predpisov BOZP. Žalovaný\ntiež považuje za bezpredmetnú námietku splatnosti pohľadávky, nakoľko je nesporné, že vzájomné\npohľadávky sa stretli a že k započítaniu došlo, pokiaľ ide o zápočet zo dňa 24.7.2019, pred podaním\nžaloby. Námietku žalobcu považuje za absurdnú, nakoľko o každom porušení BOZP je v stavebnom\ndenníku záznam a vyhotovená fotodokumentácia bola emailom odoslaná žalobcovi. Žalovaný vo\nvyjadrení zároveň súdu týmto predkladá originál Zmluvy o dielo č. 012017 zo dňa 04.10.2017.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej\ntabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením dňa 04.04.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním\ndospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.\n20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n21. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n23. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolaním sporových strán dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne\nposúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.\nVychádzajúc z obsahu odvolania k jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd\nnasledovné:\n25. Žalovaný namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mu mal znemožniť\nuskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,\nčo odôvodňuje tým že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 15.3.2022 súd prvej inštancie uviedol, že v\n\nzmysle § 181 ods. 2 CSP určil medzi stranami sporné a nesporné skutkové tvrdenia a uviedol predbežné\nprávne posúdenie veci, pričom zo zápisnice o pojednávaní sa nedá zistiť, ktoré skutkové tvrdenia sú\nsporné, ktoré nesporné a aký je predbežný právny názor prvostupňového súdu. Odvolací súd v postupe\nsúdu prvej inštancie nesprávny procesný postup nevzhliadol. Žalovaný opomína, že v zmysle § 175\nods. 1 CSP sa priebeh pojednávania sa zaznamenáva podľa § 98 a § 99 CSP. Z ustanovenia § 98 ods.\n1 veta prvá CSP vyplýva, že o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva\ndokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len\nak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica (§ 99 ods. 1\nveta prvá CSP). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných\núkonov súdu technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len fakultatívne upravuje\nvyhotovenie písomnej zápisnice, ktoré je ponechané na úvahu súdu. Celý priebeh pojednávania a\nobsah prednesov je obligatórne zaznamenaný zvukovým záznamom z procesného úkonu podľa § 98\nCSP. Ustanovenie § 99 ods. 1 veta druhá CSP upravuje náležitosti zápisnice, v zápisnici sa najmä\noznačí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný\nobsah prednesov a výroky rozhodnutia. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil rozpor obsahu zápisnice\no pojednávaní s § 99 ods. 1 CSP, pričom ani prípadné nedodržanie minimálneho obsahu zápisnice o\npojednávaní nemôže mať za následok znemožnenie uskutočňovania procesných práv žalovaného, a\nuž vôbec nie v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže celý\npriebeh pojednávania zachytáva zvukový záznam (§ 99 ods. 1 CSP).\n26. Odvolací súd naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nevzhliadol ani v tvrdenom porušení postupu\npodľa § 204 CSP súdom prvej inštancie, ktorý mal spočívať v tom, že v zápisnici o pojednávaní zo\ndňa 21.06.2022 súd prvej inštancie konštatoval, že obsah listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v\nspise je známy sporovým stranám a preto nie je potrebné, aby oboznamoval na pojednávaní a zo\nzápisnice o pojednávaní vôbec nevyplýva, aké listinné dôkazy boli súdu predložené a čo ich obsahom.\nUstanovenie § 204 CSP upravuje vykonávanie dokazovania listinami tak, že dôkaz listinou sa vykoná\ntak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; avšak s výnimkou, že to neplatí, ak\nide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah\nneboli protistranou spochybnené. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 21.06.2022, ako aj\nobsahu predloženého spisu vyplýva, že odpisy všetkých listín doručovaných stranami do súdneho spisu,\nboli stranám sporu v priebehu konania doručené a žiadna z listín ani jej obsah neboli žiadnou zo strán\nspochybnené. Námietka porušenia postupu predpísaného v § 204 CSP súdom prvej inštancie nie je\ndôvodná. Odvolací súd ako nedôvodnú tiež posúdil námietku, že by z obsahu odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nevyplývalo, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal a aké z nich zistil skutkové závery,\nkde odkazuje odvolateľa na ods. 8 až 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň\nuvádza, že žalovaným prezentované rozhodnutia NS SR sp. zn. 6M Cdo/11/2010, sp. zn. 1M Cdo/6/2010\na sp. zn. 4Obo/71/2011 (z ktorých vyplýva, že súd je povinný vykonať dokazovanie listinného dôkazu\njeho prečítaním alebo oboznámením, pričom zo zápisnice o pojednávaní musí byť zrejmé aj v prípade,\nže listinné dôkazy majú obe sporové strany k dispozícii, že takéto listinné dôkazy sa v súdnom spise\nnachádzajú a že sporové strany ich majú k dispozícii) nie sú aplikovateľné ani analogicky na postup súdu\nv prejednávanej veci, nakoľko sa týkajú procesného postupu súdu upraveného zákonom č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok. Konanie v posudzovanej veci začalo dňa 27.08.2019 a na postup súdu sa\ntak v plnom rozsahu vzťahuje Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z. z.).\n27. Pokiaľ žalovaný naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vidí aj vo vydaní tzv. prekvapivého rozhodnutia,\nkeď sudca ani sporové strany v priebehu konania nespochybnili platnosť dohody o zmluvnej pokute,\npričom súd prvej inštancie bol povinný, ak považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné\nvzhľadom na nedodržanie písomnej formy, vysloviť predbežný právny názor na prvom pojednávaní dňa\n15.3.2022. Odvolací súd k výkladu ustanovenia § 181 ods. 2 CSP odkazuje na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Obdo/66/2020, z ktorého vyplýva (viď. ods. 31 rozhodnutia), že „cieľom predmetného\nustanovenia je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné,\nteda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho\ncieľom je zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje\nza dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru\nsúdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje\nstranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Striktné nedodržanie postupu podľa ust. § 181 ods. 2\nCSP (predtým § 118 ods. 2 OSP) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné\nskutkové tvrdenia účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, ktoré dôkazy súd\n\nvykoná a ktoré nevykoná, ako aj neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci súdom) má za\nnásledok tzv. inú vadu konania, avšak nezakladá to vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.\nf/ CSP. Ak totiž predseda senátu toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah\nna možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok\npriznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve\nzúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v\npráve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne. V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV.\nÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci,\nnie však postupu v zmysle ust. § 118 ods. 2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016\nz 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd\nrozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti,\nktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo\nzhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri\nvýkone spravodlivosti súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej\nstránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho\nsúdu dovolatelia neodôvodnene namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods.\n2 CSP bolo porušené ich právo na spravodlivý proces“.\n28. Závery vyslovené Najvyšším súdom SR v citovanom rozhodnutí sú aplikovateľné aj na posudzovanú\nvec. Civilný sporový poriadok upravuje viazanosť súdu len vyhláseným rozsudkom (podľa § 219\nods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný), nie vysloveným predbežným právnym\nposúdením veci, preto ani prípadným porušením ustanovenia § 181 ods. 2 CSP by procesný\npostup súdu prvej inštancie neviedol k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Naviac\nodvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný vystaval celú svoju procesnú obranu na skutkovom tvrdení\no zániku nároku žalobcu uplatneného v konaní započítaním s nárokom žalovaného na zaplatenie\nzmluvnej pokuty. Žalovaného preto zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania naplnenia\ntak prísne formálnych, ako aj materiálnych predpokladov vzniku nároku na zmluvnú pokutu. V prípade\nformálnoprávnych predpokladov bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať platné dojednanie o zmluvnej\npokute.\n29. Žalovaný ďalej dôvodí porušenie práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu, ktorý\nho mal nesprávne zaťažiť dôkazným bremenom (v bode 38 odôvodnenia), že došlo k podstatnému\nporušeniu povinností žalobcu ako zhotoviteľa, z čoho vyvodil záver o neplatnom odstúpení od zmluvy\no dielo žalovaným, pričom dôvodí, že v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu prechádza\ndôkazná povinnosť na súd, nemohol nezvládnuť dôkazné bremeno, keďže toto je na súde. Odvolací\nsúd tu uvádza, že ide o zjavne účelový výklad inštitútu dôkazného bremena odvolateľom. Z rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný tvrdil, že platne odstúpil od zmluvy o dielo, avšak\nnepreukázal podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcu ako materiálny predpoklad platného\nodstúpenia od zmluvy o dielo. Tvrdenie, že v konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo veci konajúci\nsúd, je absolútnym nepochopením kontradiktórneho súdneho procesu. V neprospech argumentácie\nžalovaného svedčí aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 1 M Cdo 12/2010, ktoré\nsám označil na svoju podporu (z uvedeného rozhodnutia podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že pri\nabsolútnej neplatnosti právneho úkonu prechádza dôkazná povinnosť na súd a nie na sporové strany).\nZáver o tom, že by malo konajúci súd zaťažovať dôkazné bremeno naopak z citovaného rozhodnutia\nnevyplýva. Najvyšší súdu SR v uvedenom rozhodnutí uviedol, že „keďže absolútna neplatnosť právneho\núkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku a aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti\nniekto dovolal a súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu, t. j. z úradnej\npovinnosti, účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd\nje povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Platí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu\nprihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti\n(nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.)\ndozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v\nkonaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod preto, aby súd pre takéto okolnosti\nz vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu\núčastníkov.“ V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie nepochybne dozvedel o dôvode neplatnosti\n(nedostatok obligatórne pod sankciou neplatnosti predpísanej formy) procesne korektným spôsobom\nz predložených listín, nepátral po dôvode neplatnosti z vlastnej iniciatívy a táto absolútna neplatnosť\npôsobí priamo zo zákona od začiatku bez ohľadu na to, či sa neplatnosti niekto dovolal.\n\n30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou absencie právnej kvalifikácie, t.j. konkrétneho\nustanovenia právnej normy v odôvodení rozhodnutia, podľa ktorej súd prvej inštancie vyhodnocoval\nplatnosť odstúpenia od zmluvy, keď z rozhodnutia vyplýva, že vec posudzoval podľa § 344 ObZ a dospel\nk záveru, že žalovaný nepreukázal podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcom upravených\nv čl. XII (povinnosti zhotoviteľa v bodoch 12.4 a 12.5 čl. XII zmluvy) ako materiálneho predpokladu\npre platné odstúpenie od zmluvy o dielo žalovaným, uvedené vyplýva z ods. 38 odôvodnenia. Pokiaľ\nžalovaný tiež namieta, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca preukázal, že žalovaný\nsa dostal do omeškania so zaplatením vystavených faktúr a neboli splnené podmienky na odstúpenie od\nzmluvy v zmysle § 346 ObZ, nakoľko dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy malo byť nepodpísanie\nzápisníc a neodsúhlasenie súpisu vykonaných prác, nie omeškanie so zaplatením faktúr a súd prvej\ninštancie sa potom nezaoberal tým, či ide o podstatné porušenie zmluvných povinností, odvolací súd\nuvádza, že uplatnený odvolací dôvod nespadá pod porušenie práva na spravodlivý proces procesným\npostupom súdu, ale mohlo by ísť o nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, resp. nesprávne\nprávne posúdenie veci. Odvolací súd sa však s odvolateľom ani hodnotiac obsah odvolacej námietky\nnestotožňuje. Z vyhodnotenia dokazovania obsahom listu žalobcu zo dňa 19.06.2019 v ods. 13 vyplýva\naj súdom ustálený zmluvne aprobovaný dôvod, a to o.i. aj omeškanie žalovaného so zaplatením\nfaktúr, na ktoré žalobca žalovaného vyzval, a to celkovo 9 faktúr v celkovej výške 173.067,81 Eur, z\nktorých neuhradená pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala výšku 99.713,89 Eur (ods.\n15 odôvodnenia), výzva na zaplatenie omeškaných faktúr bola súčasťou listu zo dňa 19.06.2019.\nUvedený záver odvolacieho súdu platí potom aj na žalovaným ďalší uplatnený odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď mal súd prvej inštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, že dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo je nezaplatenie\nfaktúr za vykonané práce. K námietkam žalovaného o nesprávnom vyhodnotení obsahu právneho úkonu\nžalovaného zo dňa 19.06.2019 odvolací súd uvádza, že uvedenie aj ďalších dôvodov, ktoré boli dôvodom\npre odstúpenie od zmluvy v liste zo dňa 19.06.2019 z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvnej\npovinnosti podľa § 346 ObZ (ako uvádza aj odvolateľ) márnym uplynutím lehoty poskytnutej žalobcom\nvo výzve zo dňa 10.05.2019 (viď. obsah listu zo dňa 19.06.2019), je už vzhľadom na existenciu dôvodu\npre odstúpenie od zmluvy žalobcu upraveného v čl. XII bod 12.3 zmluvy nerelevantné, avšak odvolací\nsúd sa nestotožnil so žalovaným, že by postup žalovaného bol v rozpore s čl. III ods. 3.5 a čl. V ods.\n5.13. zmluvy (upravujúcich odsúhlasenie súpisu vykonaných prác, resp. odovzdanie a prevzatie diela).\nOdvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaný v reakcii v liste 24.7.2019 ani platnosť odstúpenia žalobcu\nod zmluvy nerozporoval, ale započítal svoje tvrdené pohľadávky voči žalobcovi a navrhol urovnanie\nvzájomných nárokov.\n31. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. e) CSP, ktorý má spočívať v nevykonaní žalovaným navrhnutých dôkazov, potrebných\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa mali týkať jednotlivých porušení povinností žalobcu\nsankcionovaných zmluvnou pokutou. Žalovaný tiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal\nžiadne dokazovanie, ani len výsluch sporových strán a právne relevantným spôsobom nevykonal\nani dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvorili obsah spisu a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP\nneuviedol, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Obsah odvolacej námietky je rozpore s obsahom\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP vykonané\ndokazovanie podstatné pre rozhodnutie uviedol v ods. 8 až 18 odôvodnenia, v ods. 19 odôvodnil\nnevykonanie navrhovaného dokazovania, v ods. 41 rovnako uviedol, že z dôvodu, že dospel k\nzáveru o neplatnom dojednaní zmluvnej pokuty, nepovažoval za potrebné ani hospodárne sa bližšie\nzaoberať tým, či žalobca skutočne porušoval predpisy BOZP počas vykonávania diela. Odvolací súd\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých\nfázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým\nnavrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne,\nktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav\nzákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania,\nsledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania. Postup súdu prvej inštancie bol správny. Ako vyplýva\naj z odvolania žalovaného, navrhované dokazovanie smerovalo k preukázaniu jednotlivých porušení\npovinností žalobcu na úseku BOZP, ktoré boli sankcionované zmluvnou pokutou. Odvolací dôvod by\nbol naplnený iba ak by navrhované dokazovanie malo preukázať rozhodujúce skutočnosti. Odvolací\nsúd vzhľadom k záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre absenciu\npísomnej formy právneho úkonu nevzhliadol žiadne pochybenie súdu v nevykonaní navrhovaných\n\ndôkazov, nakoľko by takéto dokazovanie bolo nehospodárne a nadbytočné. K spôsobu vykonávania\ndokazovania listinami podľa § 204 CSP odvolací súd odkazuje na svoje závery vysvetlené v ods. 29\nodôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia.\n32. Odvolací súd ako podstatné pre preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia považuje\nnámietky nesprávneho skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute v\nPrílohe č. 5 Zmluvy o dielo, nie je podpísaná zmluvnými stranami a z toho vyplývajúca námietka\nnesprávneho právneho posúdenia absolútnej neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty za porušenie\nBOZP pre absenciu obligatórnej písomnej formy (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).\nŽalovaný v odvolaní uvádza, že Zmluva o dielo bola zviazaná trikolórou a jej prílohy, medzi ktorými je aj\ndojednanie o zmluvnej pokute, tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom každá strana Zmluvy o dielo\nje podpísaná zhotoviteľom a prvá a posledná strana zmluvy o dielo je podpísaná i objednávateľom a\nPríloha č. 5, v ktorej je dojednanie o zmluvnej pokute, je fyzický spojená so zmluvou, čím je splnená\npodmienka písomnej formy zmluvnej pokuty a jej podpisu zmluvnými stranami. Žalovaný v odvolacom\nkonaní na preukázanie týchto skutkových tvrdení predložil odvolaciemu súdu originál zmluvy o dielo.\n33. Ako odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení, žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom\nprvej inštancie vystaval na jednostrannom započítaní, ktorým započítaval voči pohľadávke žalobcu\nuplatnenej v konaní svoju tvrdenú pohľadávku z titulu nároku na zmluvnú pokutu, a to za porušenie\nBOZP vo výške 130.240,- Eur, uplatnenú do výšky žalovanej istiny, ktorej právny základ odvodzuje\nod dojednania zmluvných pokút v Prílohe č. 5 zmluvy s názvom „BOZP“. V súvislosti s argumentáciou\nodvolateľa nad rámec procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na\nznenie § 366 CSP, ktoré upravuje konkrétne prípady, kedy je odvolateľ oprávnený uplatniť prostriedky\nprocesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom\nprvej inštancie. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z podmienok pre uplatnenie\ntzv. novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 nebola naplnená. Odvolací súd preto na dodatočné\nprostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a to skutkové\ntvrdenia žalovaného o predkladaní a podpisovaní zmluvy o dielo (že zmluvu aj s prílohami predkladal\nzhotoviteľ, že bola spolu s prílohami zviazaná trikolórou), ako ani na predloženú listinu - originál zmluvy o\ndielo s prílohami, pri rozhodovaní o podanom odvolaní nemohol prihliadať (nad rámec uvedeného však\nodvolací súd poznamenáva, že z predloženého vyhotovenia zmluvy by ešte nebolo možné automaticky\nprijať záver, že uzatvorená zmluva medzi stranami bola s prílohami pevne zviazaná trikolórou, ale\nlen záver, že toto žalovaným predložené vyhotovenie zmluvy s prílohami je zviazané trikolórou). Z\nobsahu predloženého spisu však jednoznačne vyplýva, že Príloha č. 5 zmluvy nie je opatrená podpismi\nzmluvných strán, preto sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou nesprávnych skutkových zistení súdu\nprvej inštancie. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie zodpovedá skutočnému stavu a spornou je otázka\nprávneho posúdenia veci, t.j. či je alebo nie je splnená podmienka písomnej formy zmluvnej pokuty a jej\npodpisu zmluvnými stranami v prípade, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsahom prílohy zmluvy, ktorá\nnie je podpísaná zmluvnými stranami.\n34. Odvolací súd sa síce stotožňuje s odvolateľom, že s výnimkou všeobecných obchodných podmienok,\nkde to Obchodný zákonník výslovne ustanovuje (§ 273 ObZ), právny poriadok neupravuje vzťah obsahu\nzmluvy a jej príloh, avšak v prejednávanej veci nejde v prípade prílohy č. 5 o dohodu o zmluvnej\npokute, ktorá by bola obsahom všeobecných obchodných podmienok. Ustanovenie § 273 Obchodného\nzákonníka vyžaduje pre záväznosť všeobecných obchodných podmienok v zmluvnom vzťahu odkaz\nna tieto podmienky alebo v prípade iných obchodných podmienok vedomosť strán uzavierajúcich\nzmluvu o týchto podmienkach alebo ich priloženie k návrhu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 3Cob/191/2016, na ktoré sa odvoláva žalovaný neriešilo rovnakú právnu otázku, nakoľko\npredmetom posúdenia tu bola zmluvná pokuta dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach\nabonentnej zmluvy, abonentná zmluva aj VZP sa nachádzali na jednom liste a v zmluve sa nachádzalo\nvyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami abonentnej zmluvy.\nOtázku platnosti dojednania zmluvnej pokuty vo všeobecných zmluvných podmienkach rieši aj aktuálna\njudikatúra v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/37/2022 (R 5/2024), v zmysle ktorého je\npísomná forma dohody o zmluvnej pokute v obchodnoprávnych vzťahoch je dodržaná aj v prípade, ak\ndohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach jednej zmluvnej\nstrany, pričom druhá zmluvná strana v zmluve uzavretej v písomnej forme prehlási, že ich obsah je jej\nznámy.\n\n35. Odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z príloh nemá charakter všeobecných obchodných\npodmienok alebo ani iných obchodných podmienok, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 273 ObZ.\nMedzi stranami ide o individuálny kontrakt dojednaný v písomnej forme, kde si strany aj pre zmeny\na doplnky zmluvy vymienili písomnú formu (čl. 13.3), pričom samotná Zmluva o dielo č. 012017\nobsahuje úpravu sankcií v čl. XI., ako vyplýva zo žalobcom k žalobe predloženej zmluvy, zmluvné\nstrany podpísali prvú a poslednú stranu zmluvy a zhotoviteľ opatril podpisom všetky strany zmluvy a\nprílohu č. 1 (keďže ide o cenovú ponuku zhotoviteľa). Pojem „príloha zmluvy“ právna úprava nepozná,\nale v obchodnozáväzkových vzťahoch je využívaným spôsobom doplnkov textu zmluvy, obsahom\npríloh môžu byť skutočnosti informatívneho alebo administratívneho charakteru, ale i právne úkony.\nOdvolací súd je však toho názoru, že v prípade, ak je obsahom prílohy právny úkon, platia pre platnosť\nprávneho úkonu dojedaného v prílohe k zmluve rovnaké požiadavky, ako pre právny úkon priamo „v\ntele“ zmluvy. Ani princíp dispozitívnosti, resp. zásada zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle\nzmluvných strán v obchodnozáväzkových vzťahoch, nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami\nzákona. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne kogentne a bez pochybností\npredpisuje, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Ak právny úkon nebol urobený vo\nforme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 OZ). Odvolací súd sa\nstotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal platné uzatvorenie\npísomnej dohody o zmluvných pokutách za porušenie BOZP v prílohe č. 5, nakoľko tento právny úkon\nnebol podpísaný žiadnou konajúcou osobou, ani minimálne žalobcom (§ 40 ods. 3 OZ) a ani inak\nnebola písomná forma zachovaná, keďže právny úkon nebol urobený telegraficky, ďalekopisom alebo\nelektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,\nktorá právny úkon urobila a ani nebol urobený elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným\nelektronickým podpisom (§ 40 ods. 4 OZ). Vzhľadom k absencii písomnej formy, a teda obligatórnej\npísomnej dohody o zmluvnej pokute v rozpore s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe\nktorej si žalovaný uplatnil protipohľadávku, je potom správny aj záver súdu prvej inštancie o absencii\npohľadávky žalovaného na započítanie.\n36. Odvolací súd nesúhlasí s odvolateľom ani v tom, že pri posudzovaní dodržania písomnej formy\ndohody o zmluvnej pokute je dôležitá formulácia v čl. XIII ods. 13.5, v zmysle ktorej: „Neoddeliteľnou\nsúčasťou tejto zmluvy sú Príloha č. 5 BOZP“. Z tejto formulácie vyplýva len to, že Príloha č. 5\nobsahuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, nie je možné vyvodiť platné uzatvorenie dohody o\nvýznamnom množstve zmluvných pokút v písomnej forme (v rozsahu 9 strán). V rozhodnutí sp. zn.\n4Cdo/9/2019 Najvyšší súd SR riešil situáciu, že strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti\nboli v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá\nnebola podpísaná a otázku, či to spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že\nprejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýval aj tieto dojednania. Rozhodnutie\nneriešilo otázku platnosti právneho úkonu (či už v tele zmluvy alebo v prílohe) pre rozpor so zákonom\npredpísanou písomnou formou. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS\n242/07, ktorý vo svojich záveroch výkladu prejavu vôle vyslovil zásadu preferencie právneho úkonu\nplatnosti pred neplatnosťou, toto rozhodnutie riešilo inú právnu otázku, keď išlo o výklad vôle pri\nneurčitom prejave vôle a neposudzovala sa neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedodržania zákonom\nobligatórne predpísanej formy s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu ex lege. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že ustanovenia § 40 ods. 1 a § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú platnými právnymi\nnormami, nie sú ustanoveniami obsolentnými a je potrebné ich subjektami právnych vzťahov dodržiavať\na nie je možné pri jasnom znení zákona prijať tak rozširujúci výklad, ktorý by bol v rozpore s jeho\nvýslovným znením a lojalitou k platným právnym normám. Vzhľadom na neprípustné novoty uplatnené\nžalovaným v odvolacom konaní v rozpore s § 366 CSP sa odvolací súd nezaoberal argumentáciou\nžalovaného o dodržaní písomnej formy dojednania zmluvných pokút z dôvodu tvrdeného fyzického\nzviazania zmluvy a príloh trikolórou a ani nevyhodnocoval žalovaným predložený listinný dôkaz do\nodvolacieho konania.\n37. Žalovaný napokon namieta nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd prvej inštancie\nvyhovel žalobe bez toho, aby sa zaoberal výškou nároku, podľa žalovaného v prípade platného\nodstúpenia žalovaného od zmluvy nie je možné priznať žalobcovi uplatňovaný nárok v zmysle\nvystavených faktúr podľa zmluvy o dielo, k čomu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn.\n32Cdo/3964/2014. Ďalej namieta, že námietku započítania v súdnom spore podľa § 147 ods. 2\nCSP je potrebné odlíšiť od situácie, kedy k započítaniu pohľadávok jednostranným úkonom došlo\nmimo konania, čo sa stalo v konkrétnom prípade, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Odvolací\n\nsúd k tejto námietke uvádza, že sám žalovaný v obsahu procesných podaní produkovaných pred\nsúdom prvej inštancie nerozlišuje kompenzačnú námietku uplatnenú v konaní a procesnú obranu\nzániku pohľadávky jednostranným započítaním pred začatím konania. Tzv. kompenzačná námietka\nje prostriedok obrany spočívajúci v procesnom úkone strany v sporovom konaní adresovanom súdu,\nktorým navrhuje, aby v konaní súd započítal ním uplatnenú protipohľadávku voči pohľadávke žalobcu\n(v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku podľa § 147 CSP). Od\nzapočítacej námietky je potrebné odlíšiť procesnú obranu žalovaného, ktorá spočíva v skutkových\ntvrdeniach, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným úkonom žalovaného adresovaným žalobcovi\npred začatím konania, ktorým žalovaný započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ako tomu\nje v prejednávanej veci. Zároveň odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný\nvýšku nároku žalobcu nesporoval. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdenom zániku uplatnenej\npohľadávky žalobcu započítaním jednostranným právnym úkonom žalovaného pred začatím konania s\npohľadávkou žalovaného (v konaní v rámci procesnej obrany výlučne titulom zmluvnej pokuty za BOZP\npodľa Prílohy č. 5) a naviac odvolací súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného v podaní zo\ndňa 09.03.2020, kde sám uvádza, že: “v odpore proti platobnému rozkazu bola uplatnená kompenzačná\nnámietka a nikde v odpore sa nespochybňuje pohľadávka žalobcu“. Odvolací súd k uvedenému dodáva,\nže z bodu 3.12 čl. III zmluvy o dielo vyplýva rovnaký spôsob vysporiadania medzi stranami v prípade\nzániku zmluvy akýmkoľvek spôsobom (úhradou skutočne vykonaných prác a nákladov ku dňu zániku\nzmluvy), odchylne od dispozitívnych ustanovení § 544 ods. 1 ObZ (či tvrdenej nesprávnej aplikácie §\n548 ods. 2 ObZ, na ktorú poukazuje žalovaný).\n38. Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku\na svojvôle uplatnenej žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t.j. nesprávny procesný postup\nsúdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v súlade s § 220 CSP\nnáležite odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožňuje stranám oboznámiť sa s úvahami\nsúdu prvej inštancie ku každej pre rozhodnutie podstatnej otázke. Odôvodnenie rozhodnutia dáva\nodpovede na rozhodujúce otázky pre posúdenie veci, čo napokon vyplýva aj z podaného odvolania, keď\nodvolateľ v rámci odvolacích námietok viedol polemiku so závermi súdu prvej inštancie a nebola nijako\nobmedzená jeho možnosť predostrieť svoje argumenty v odvolacom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia\nje zrozumiteľné. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 2/2016) sa za nepreskúmateľné porušujúce\nprávo na spravodlivý proces považuje len také rozhodnutie, ktorého odôvodnenie neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre meritórne rozhodnutie súdu, napr. pri absencii odôvodnenia, úplnej\nnelogickosti odôvodnenia a pod. Subjektívny nesúhlas žalovaného s odôvodnením nezakladá vadu\narbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (napr. IV.ÚS 252/04).\n39. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd\nmu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho\nkonania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/205/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "5d75b46b-ad71-476f-a269-41d58db63989:e83415ee-554f-4907-a984-f7ee0c11579b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9011899560.1", "spisova_znacka": "4Obo/71/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/71/2011 z 25. 3. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9011899560.1"}, {"guid": "ec738dce-a861-486e-ab96-decb6fbde0fc:0b48aeba-344c-4345-b1fc-cc0bb3e77a75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1", "spisova_znacka": "1MCdo/12/2010", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/12/2010 z 29. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1"}, {"guid": "2dbb2377-4672-409d-9c44-e90e9e43a93b:661f1439-28e1-4c6d-b47d-17b93c6def4f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315207514.1", "spisova_znacka": "3Cob/191/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/191/2016 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315207514.1"}], "citovane_v": []}