{"guid": "bb26a3ba-0f7f-49fb-8a22-37a58233449f:cc1fbd66-ac35-4290-a6d1-ce538ef68bdc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1105244694.4", "spisova_znacka": "5Cob/170/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/170/2024 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 5Cob/170/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1105244694.4", "identifikacne_cislo": "1105244694", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc1fbd66-ac35-4290-a6d1-ce538ef68bdc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1105244694.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1105244694.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1105244694.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/170/2024\n1105244694\n26. 05. 2026\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2026:1105244694.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Pétera Nagya, v právnej veci žalobcu: Control Solutions\ns. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 47 246 952, zastúpeného: BDO Legal s. r. o., so sídlom\nPribinova 10, Bratislava, IČO: 51 803 330 a Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom\nNámestie Martina Benku 26, Bratislava, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so\nsídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpenému: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so\nsídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie istiny 2.309.591,48 eura s príslušenstvom,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/142/2005-1724 zo dňa\n14. februára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/142/2005-1724 zo dňa\n14. februára 2024 p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet konania a rozsudok súdu prvej inštancie\nŽalobca sa žalobou podanou na Mestskom súde Bratislava III domáhal proti žalovanému zaplatenia\nistiny vo výške 2.309.591,48 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody a ušlého zisku na základe\nZmluvy o dielo č. 03/T/00 zo dňa 20. marca 2000 (ďalej len „Zmluva 03\"), Dodatku č. 1 k tejto zmluve\nzo dňa 20. decembra 2000 (ďalej len „Dodatok\") a Zmluvy o dielo č. 02/T/01 zo dňa 6. marca 2001\n(ďalej len „Zmluva 02\"). Uplatňovaný nárok pozostával zo skutočnej škody vo výške 337.913,49 eura,\npredstavujúcej náklady na technický vývoj diela, a z ušlého zisku vo výške 1.971.677,99 eura.\nMestský súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14. februára 2024, č. k. B1-31Cb/142/2005, rozhodol\ntakto: výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v\ncelom rozsahu. Tento rozsudok bol vydaný v poradí ako druhý prvoinštančný rozsudok vo veci, a to\npo predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2019-1530 zo\ndňa 30.03.2021 (ďalej len „zrušujúce uznesenie\"), ktorým bol pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zo\ndňa 26.06.2017 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n„5.3. Čl. III Zmluvy 03 upravoval čas a rozsah plnenia, pričom podľa čl. III ods. 1 sa zhotoviteľ zaviazal\nzhotoviť dielo v dohodnutom čase a rozsahu: a) termín začatia prác: 1.4.2000, b) termín odovzdania:\n52 telekomunikačných objektov do 31.12.2000 v rozsahu a termínoch podľa prílohy č. 1 a 17.147\nobjektov prístupovej siete (stav k 1.3.2000) rovnomerne v rokoch 2001 až 2004 s možnosťou skoršieho\nodovzdania diela. Podľa čl. III ods. 2 upresnenie rozsahu na nasledujúci rok pre objekty prístupovej siete\n\nstanovuje objednávateľ vždy do 30.11. plynúceho roka formou špecifikácie a následne najneskôr do\n31.12. bude dohodnutý a písomnou formou vzájomne potvrdený záväzný harmonogram dodávok a prác.\n5.4. Podľa čl. XIII ods. 2 Zmluvy 03 meniť alebo doplniť text tejto zmluvy možno len formou písomných\ndodatkov dohodnutých v celom rozsahu a podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných\nstrán.\n5.5. Dňa 20.12.2000 bol medzi zmluvnými stranami v písomnej forme uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve\no dielo č. 03/T/00 (Dodatok), ktorý podľa svojho výslovného obsahu v bode 6) zmenil čl. III ods. 1 písm.\nb) Zmluvy 03 nasledovne: „termín odovzdania: 34 telekomunikačných objektov: …: do 31.12.2000\".\n5.6. Vo vzťahu k vyššie uvedenému Dodatku odvolací súd poukázal na skutočnosť, že ním došlo\nk zmene čl. III ods. 1 písm. b) Zmluvy 03 bez toho, aby v novom zmenenom znení bola zahrnutá\nzmluvná úprava týkajúca sa 17.147 objektov prístupovej siete. Pre úplnosť uviedol, že predmetný\nDodatok sa žiadnym spôsobom nedotkol čl. III ods. 2 Zmluvy 03, čo v kontexte vyššie uvedeného\nzakladá nejasnosť zmluvných dojednaní, s ktorou sa však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku\nrelevantným spôsobom nevysporiadal a nevyhodnotil skutkové a právne dopady Dodatku na predmet\nzmluvy.\n…\n16. Dňa 20.12.2000 bol medzi zmluvnými stranami v písomnej forme uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve 03,\nktorý v bode 6) zmenil čl. III ods. 1 písm. b) Zmluvy 03. Predmetným dodatkom došlo k zmene rámcového\nrozsahu plnenia podľa Zmluvy 03, keďže ním došlo k vypusteniu 17 147 objektov prístupovej siete z\npredmetu plnenia podľa Zmluvy 03, ktoré mali byť v zmysle Zmluvy 03 pred touto zmenou realizované\nrovnomerne v rokoch 2000 až 2004, čím došlo k zrušeniu povinnosti žalovaného objednávať plnenia a\ndodávky 17 147 objektov prístupovej siete počas trvania Zmluvy 03.\n16.1. Pokiaľ ide o čl. III ods. 2 Zmluvy 03, predmetným dodatkom nedotknutý, k tomuto súd uvádza,\nže vzhľadom ku skutočnosti, že Zmluva 03 je zmluvou inominátnou, vykonaným dokazovaním bolo\npreukázané, že po uzatvorení Dodatku k Zmluve o dielo 03 a po uzatvorení Zmluvy o dielo 02 už právny\npredchodca žalobcu žiadnou ďalšou špecifikáciou diela nedisponoval (porov. bod XII vyjadrenia žalobcu\nz 29.09.2023 in fine).\n18. Už odvolací súd v jeho zrušujúcom uznesení konštatoval, že pôvodná Zmluva 03 predpokladala\n„rovnomerné\" rozloženie dodávok v rokoch 2001-2004, pričom niet pochýb o tom, že v nej absentuje\nurčitá a presná dohoda zmluvných strán o rozsahu diela v jednotlivých rokoch plnenia, čo v konečnom\ndôsledku samo osebe vylučuje správnosť konštatácie súdu prvej inštancie o uzavretí riadnej zmluvy\no dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka. V kontexte uvedeného je s poukazom na ustanovenie\n§ 269 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné kvalifikovať pôvodne uzavretú Zmluvu 03 ako\nzmluvu inominátnu, ktorá sa svojím obsahom najviac približuje zmluve o dielo podľa § 536 Obchodného\nzákonníka. Na tomto mieste súd uvádza, že uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný;\nsúčasne sa s ním stotožňuje.\n19. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že Zmluvu 03 možno za riadnu zmluvu o dielo považovať len\nv rozsahu riadneho stanovenia plnenia pre rok 2000, nakoľko iba pre rok 2000 bol presne špecifikovaný\npredmet plnenia, t. j. iba pre tento rok bol predmet diela vyjadrený určite a zrozumiteľne. Pokiaľ ide o\nroky 2001-2004, Zmluvu 03 nemožno považovať za zmluvu o dielo, nakoľko len rámcovo upravovala\nvzťahy medzi žalobcom a žalovaným.\n26. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal základný hmotnoprávny predpoklad vzniku nároku\nna náhradu škody a ušlého zisku, a to protiprávny úkon žalovaného, keďže žalobca nemal v roku\n2002 až 2004 uzavretú so žalovaným zmluvu o dielo. Pokiaľ sa strany Zmluvy 03 nedohodli na\npokračovaní dodávok a prác formou dodatku k Zmluve 03, Zmluva 03 ako inominátna, tzv. rámcová\nzmluva nezakladala pre strany v roku 2001 až 2004 vzájomné záväzky.\n28. Vykonaným dokazovaním bolo teda v konaní preukázané, že Zmluva 03 bola uzavretá ako riadna\nzmluva o dielo len na rok 2000, keď iba na rok 2000 bolo v nej riadne stanovené dielo; vzájomné práva\na záväzky zmluvných strán pre rok 2000 boli vysporiadané. V roku 2001 dodal žalobca žalovanému\nvýlučne dielo, ktoré bolo dojednané v Zmluve 02; za dodávky a práce podľa Zmluvy 02 žalovaný\nžalobcovi uhradil dojednanú odmenu. Na roky 2002 až 2004 nemali zmluvné strany medzi sebou\nuzavretú žiadnu riadnu zmluvu o dielo na dodávku systému SYRIUS.\n30. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu,\nt. j. konkrétnej zmluvy o dielo, medzi sporovými stranami, na základe ktorého si uplatňuje nárok\nna zaplatenie 2.309.591,48 eura s príslušenstvom. Žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným právnym\nzástupcom, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku,\nčo má za následok jeho neúspech v spore. Preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).\n\n32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu\nvšetkých trov konania v celom rozsahu (výrok II). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne\nsúdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\"\nSúd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia hmotného práva: § 269\nods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (inominátna zmluva), § 272 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka\n(písomná forma zmluvy a jej zmien), § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka (zmluva o dielo),\n§ 373 Obchodného zákonníka (zodpovednosť za škodu v obchodných vzťahoch), § 379 Obchodného\nzákonníka (skutočná škoda a ušlý zisk).\nII. Odvolanie žalobcu\nŽalobca dňa 15. marca 2024 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava III zo dňa 14. februára 2024. Napadol výrok I., ktorým bola žaloba zamietnutá, ako\naj výrok II., ktorým bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil\nodvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP\"), pričom vzniesol procesné aj hmotnoprávne námietky, ktoré sú zhrnuté nižšie.\nŽalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s procesným uznaním nároku žalovaným.\nPoukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 9. októbra 2008, v ktorom žalovaný uviedol, že pri\nzachovaní určitých parametrov by ušlý zisk žalobcu predstavoval sumu 25.111.040,- Sk (t. j. 833.533,82\nEUR), a navrhol, aby mu bola táto suma priznaná. Žalobca bol názoru, že toto vyjadrenie žalovaného\npredstavuje procesné uznanie nároku v časti podľa § 282 CSP (resp. § 153a OSP), čo súd prvej inštancie\nignoroval, resp. sa s tým nevysporiadal. Celé dokazovanie sa tak podľa žalobcu nesprávne viedlo k\notázke vzniku nároku, hoci malo byť zamerané výlučne na výšku nároku. Súd sa dopustil svojvôle, keď\nna danú námietku vôbec nereflektoval a rozsudok neobsahuje žiadne vysporiadanie sa s ňou. Žalobca\nzároveň tvrdil, že vyjadrenie žalovaného z roku 2008 zakladá aj hmotnoprávne uznanie záväzku podľa\n§ 323 Obchodného zákonníka.\nNamietal tiež, že súd sa odklonil od svojho vlastného predbežného právneho posúdenia veci. Tvrdil, že\nna pojednávaní dňa 5. októbra 2023 súd vyslovil predbežné právne posúdenie, v zmysle ktorého základ\nnároku žalobcu je daný, a vec bolo potrebné doplniť dokazovaním k výške škody. Nasledujúci rozsudok\nvydaný na pojednávaní dňa 18. januára 2024 bol podľa žalobcu zásadným odklonom od tohto posúdenia,\npričom medzi oboma pojednávaniami neboli vykonané žiadne nové dôkazy. Odklon od predbežného\nprávneho posúdenia nebol v rozsudku nijako odôvodnený ani len zmienený, čo podľa žalobcu zakladá\nporušenie práva na spravodlivý proces.\nĎalej žalobca namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho\nsúdu navrhol vykonanie výsluchu K.. R. Š., Z.. (konateľa právneho predchodcu žalobcu), opätovný\nvýsluch znalcov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a výsluch znalca z posudku č. 10/2012\n(FEI STU Bratislava). Súd listom zo dňa 18. decembra 2023 predvolal tieto osoby na pojednávanie dňa\n18. januára 2024, avšak na samotnom pojednávaní ich výsluch odmietol vykonať z dôvodu nadbytočnosti\na nehospodárnosti. Žalobca namietal, že výsluch K.. Š., Z.. bol navrhnutý nie k výške škody, ale\nk otázke základu nároku, teda k plneniu zmluvy a nezáujmu žalovaného o pokračovanie v plnení,\na jeho nevykonanie nemohlo byť odôvodnené nezistením základných predpokladov nároku. Okrem\ntoho žalobca poukázal na záväzný pokyn odvolacieho súdu z bodu 44. zrušujúceho uznesenia sp.\nzn. 1Cob/111/2019-1530 zo dňa 30. marca 2021, aby boli v ďalšom konaní odstránené rozpory v\nznaleckých posudkoch, čo súd nesplnil. Žalobca zároveň navrhol, aby odvolací súd sám vykonal dôkazy,\nktoré nevykonal súd prvej inštancie, pričom výsluch K.. Š., Z.. navrhol uskutočniť prostredníctvom\ndožiadaného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš (v obvode ktorého má menovaný trvalý pobyt)\n- prípadne formou písomnej výpovede podľa § 196 ods. 3 CSP, a to s ohľadom na vek svedka (77\nrokov ku dňu podania odvolania) a jeho zdravotné komplikácie sťažujúce cestovanie. Ďalej žiadal, aby\nodvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinami z korešpondencie zmluvných strán\n(najmä listami z 20. júna 2002, 30. júna 2003 a 14. júna 2002 citovanými v bodoch VII.13 a VII.17\nodvolania) a zápisnicami z výsluchov svedkov K.. Š., Z.., K.. Š., K.. Y. a znalcov Ing. Sedlákovej, PhD. a\ndoc. Mokrého, CSc., ktorých obsahom sa súd prvej inštancie napriek ich vykonaniu vôbec nezaoberal.\nNamietal aj absenciu presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že značná\nčasť odôvodnenia rozsudku bola takmer doslovným prevzatím argumentácie žalovaného z jeho\nvyjadrenia zo dňa 24. apríla 2023, resp. prevzatím odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho\n\nsúdu, prezentovaného ako vlastné úvahy súdu. Zároveň absentujú vlastné úvahy súdu, ktoré ho viedli\nk zamietnutiu žaloby, a súd I. inštancie sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcu predloženou po\nzrušujúcom uznesení. Podľa žalobcu takýto postup zakladá arbitrárnosť rozhodnutia a porušenie jeho\npráva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP.\nNapokon namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca trval na tom, že Zmluva 03 bola riadnou\nzmluvou o dielo (§ 536 a nasl. ObZ) uzatvorenou na výkon diela v rozsahu zabezpečenia 63 %\ntelekomunikačných objektov a objektov prístupovej siete žalovaného, a nie inominátnou rámcovou\nzmluvou, ktorá by na vymedzenie predmetu plnenia pre každý rok vyžadovala uzatváranie čiastkových\nrealizačných zmlúv alebo dodatkov. Zdôrazňoval, že čl. III ods. 2 Zmluvy 03 zaväzoval žalovaného\npredkladať každoročne do 30. novembra špecifikácie rozsahu diela na nasledujúci rok - pričom tieto\nšpecifikácie neboli objednávkami, ale výlučne upresnením časového harmonogramu plnenia v rámci\npevne dohodnutého rozsahu 63 % objektov. Žalovaný preto nebol oprávnený špecifikáciami rozsah\ndiela zúžiť, ani ho neuzatvorením špecifikácií jednostranne zmariť. Dodatok č. 1 zo dňa 20. decembra\n2000 bol podľa žalobcu uzatvorený výlučne za účelom reštrukturalizácie rozsahu plnenia v roku 2000\n- z dôvodov na strane žalovaného (nedostatok času na prípravu objektov, oneskorený podpis zmluvy)\nnemohli byť v roku 2000 odovzdané všetky dohodnuté objekty. Dodatok teda nezakladal prax, podľa\nktorej by sa na realizáciu diela v nasledujúcich rokoch vyžadovalo uzatvorenie ďalších dodatkov alebo\nčiastkových realizačných zmlúv. Porušenie povinnosti predkladať špecifikácie navyše podľa žalobcu\nnespočívalo v nevedomosti žalovaného o jeho záväzkoch - z listinných dôkazov predložených v konaní\n(korešpondencia K.. N. Y., prezidenta žalovaného, zo dňa 20. júna 2002; korešpondencia X. Q. R.,\nviceprezidenta žalovaného pre centrálny nákup a logistiku, zo dňa 30. júna 2003; interný list R. Y.\nV., výkonného viceprezidenta ÚSI ST žalovaného, zo dňa 14. júna 2002) jednoznačne vyplývalo, že\nžalovaný si bol vedomý pretrvávajúcich zmluvných záväzkov aj v rokoch 2002 a nasledujúcich, avšak\nzo subjektívnych dôvodov súvisiacich so zmenami v akcionárskej štruktúre sa rozhodol zmluvu ďalej\nneplniť, pričom nepristúpil ani k jej riadnemu ukončeniu. Súd prvej inštancie sa s týmito listinnými\ndôkazmi vôbec nevysporiadal. Medzi omisívnym konaním žalovaného (nepredkladaním špecifikácií) a\nvznikom škody a ušlého zisku žalobcu existovala podľa žalobcu priama príčinná súvislosť, keďže bez\nšpecifikácie žalobca nemohol pristúpiť k plneniu; predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 373\na § 379 Obchodného zákonníka - protiprávne konanie, vznik škody a ušlého zisku v žalovanej výške\n2.309.591,48 eur a príčinná súvislosť medzi nimi - boli podľa žalobcu v konaní preukázané.\nIII. Vyjadrenia\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 22. apríla 2024\nŽalovaný doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 22. apríla 2024. V úvode\nvyjadrenia namietal formálne nedostatky odvolania - žalobca nebol v odvolaní identifikovaný správnym\nIČO. Okrem toho žalovaný uviedol, že odvolanie neodôvodňuje zákonom predpísaným spôsobom,\nkeďže nie je zrejmé, ktoré tvrdenia žalobcu sú relevantné k jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom.\nŽalovaný celkovo považoval odvolanie za nedôvodné.\nK procesnému uznaniu nároku žalovaný uviedol, že vyjadrenie z 9. októbra 2008 nepredstavuje uznanie\nnároku, a zdôraznil, že žalovaný mal právo svoju obranu meniť až do skončenia dokazovania. V\nďalšom priebehu konania pred vydaním prvého prvoinštančného rozsudku (26. júna 2017) žalovaný\nv opakovaných písomných vyjadreniach odmietol celý nárok žalobcu a navrhoval zamietnutie žaloby.\nŽalovaný ďalej namietal, že žalobca v odvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku nevzniesol námietku\nprocesného uznania nároku. Žalovaný bol preto názoru, že žalobca zmeškal zákonnú lehotu na\nvznesenie tejto námietky.\nK otázke predbežného právneho posúdenia žalovaný tvrdil, že pojednávanie dňa 5. októbra 2023 nebolo\notvorené - bolo odročené na 18. januára 2024, a to výlučne z dôvodov na strane žalobcu, ktorý doručil\nobsiahle písomné vyjadrenie bezprostredne pred pojednávaním, čím nebola zachovaná ani päťdňová\nlehota na prípravu žalovaného na pojednávanie. Kvalifikované predbežné právne posúdenie veci podľa\n§ 181 ods. 2 CSP bolo teda vyslovené až na prvom riadne otvorenom pojednávaní dňa 18. januára 2024,\nkeď súd uviedol, že základ nároku daný nie je. Nakoľko sa súd od tohto posúdenia pri vydaní rozsudku\nneodklonil, nemusel ho v odôvodnení rozsudku nijako korigovať.\nK návrhu na vykonanie dokazovania odvolacím súdom žalovaný navrhoval výsluchy odmietnuť ako\nnedôvodné a nehospodárne. Vo vzťahu k výsluchu K.. R. Š., Z.. žalovaný namietal jeho zaujatosť z\ndôvodu personálneho prepojenia s pôvodným aj súčasným žalobcom a predošlými právnymi zástupcami\n\nžalobcu. Zdôraznil tiež, že K.. Š. bol vypočutý už v roku 2008. K výsluchu znalcov žalovaný uviedol, že\nakékoľvek dokazovanie výšky škody bolo bezpredmetné, pokiaľ nebol preukázaný základ nároku, teda\nprotiprávny úkon žalovaného.\nK absencii riadneho odôvodnenia rozsudku žalovaný uviedol, že súd I. inštancie sa podľa jeho názoru\nv rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán a rozsudok bol riadne a zákonným\nspôsobom odôvodnený. Skutočnosť, že súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu a z\nobrany žalovaného, nečinila rozsudok arbitrárnym. Súd nebol povinný odpovedať na opakujúcu sa\nargumentáciu žalobcu, ktorú odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyhodnotil nepriaznivo pre žalobcu.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný trval na tom, že Zmluva 03 je inominátnou\nrámcovou zmluvou a na jej vykonanie bolo nevyhnutné uzatvárať čiastkové realizačné zmluvy pre každý\nrok. Žalobca v odvolaní zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, avšak nereflektoval na záväzný\nprávny názor odvolacieho súdu z bodu 37. zrušujúceho uznesenia. Žalovaný opakovane vzniesol aj\nnámietku premlčania celého nároku - poukázal na to, že k údajnému porušeniu povinnosti žalovaného\nmalo dôjsť najneskôr dňa 30. novembra 2000 (prvé nepredloženie špecifikácie diela), žalobca teda\nvedel o škode aj o zodpovednej osobe, a štvorročná premlčacia doba podľa § 397 ObZ uplynula\nešte pred podaním žaloby (28. decembra 2005). Okrem toho žalovaný namietal, že žalobca v prvom\nodvolaní nenapadol časť návrhu presahujúcu sumu 2.180.996,42 EUR (priznanú prvým prvoinštančným\nrozsudkom), čím v tejto časti zmeškal odvolaciu lehotu a nemôže sa jej domáhať v tomto konaní.\nŽalovaný záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby mu\npriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nVyjadrenie žalobcu (odvolacia replika zo dňa 27. mája 2024)\nŽalobca podal odvolaciu repliku zo dňa 27. mája 2024, v ktorej sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného\nk odvolaniu zo dňa 22. apríla 2024. Úvodom poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril k podstate\nodvolania, ale snažil sa odviesť pozornosť odvolacieho súdu od vecnej nesprávnosti napadnutého\nrozsudku.\nK otázke procesného uznania nároku žalobca zdôraznil, že v odôvodnení druhého prvoinštančného\nrozsudku absentuje akákoľvek zmienka o čiastočnom uznaní nároku žalovaným v jeho vyjadrení k\nžalobe zo dňa 9. októbra 2008 a na pojednávaní dňa 30. októbra 2008. Poukázal na to, že podľa\nkonštantnej judikatúry (R 10/2000) nemôže účastník konania, ktorý pred súdom uznal nárok uplatnený\nžalobou alebo jeho základ, toto uznanie neskôr účinne odvolať. Súd prvej inštancie sa s touto okolnosťou\nv napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal, hoci žalobca existenciu čiastočného uznania výslovne\nzdôrazňoval aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. septembra 2023.\nŽalobca namietal aj neodôvodnený odklon súdu od predbežného právneho posúdenia veci. Na\npojednávaní dňa 5. októbra 2023 súd predbežne vyhodnotil, že námietka premlčania nie je dôvodná, a\navizoval doplnenie dokazovania k výške nároku; žalobca následne podal návrhy na vykonanie dôkazov,\npričom súd ho upovedomením zo dňa 18. decembra 2023 uistil o ich vykonaní na pojednávaní dňa\n18. januára 2024. Napriek tomu súd na tomto pojednávaní dokazovanie nevykonal, vyhlásil ho za\nskončené a dňa 14. februára 2024 vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca\nv tejto súvislosti osobitne zdôraznil, že odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn.\n1Cob/111/2019 zo dňa 30. marca 2021 vyslovil svoj právny názor iba „za súčasného stavu dokazovania\"\na konštatoval v zásade „len\" „nejasnosť zmluvných dojednaní\" - súd prvej inštancie bol preto povinný tieto\nnejasnosti objasniť doplnením dokazovania, čo však neučinil. Žalobca zároveň trval na svojich návrhoch\nna zopakovanie a doplnenie dokazovania odvolacím súdom podľa § 384 ods. 1 a 2 CSP, pričom poukázal\nna to, že prvoinštančný súd síce vymedzil dôkazy, ktoré vykonal, avšak z viacerých z nich nevyvodzoval\nžiadne skutkové zistenia a ich obsah vôbec nevyhodnotil. Potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím\nsúdom, vyvolaná pochybením súdu prvej inštancie, nemôže byť na ujmu procesných práv žalobcu.\nK absencii riadneho odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že súd prvej inštancie namiesto vlastných\nprávnych úvah nahradil odôvodnenie kompiláciou odôvodnenia zrušujúceho uznesenia a argumentácie\nžalovaného, pričom sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu. Žalobca zdôraznil, že napriek\nkonštatácii odvolacieho súdu o „nejasnosti zmluvných dojednaní\" sa prvoinštančný súd ani len nepokúsil\ntieto nejasnosti objasniť, a bez doplnenia dokazovania žalobu zamietol. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na to, že ak by na právny záver o vypustení 17 147 objektov prístupovej siete postačovalo\npozorne si prečítať príslušné ustanovenia zmluvy a dodatku bez vykonania dokazovania, odvolací súd\nby bol prvý prvoinštančný rozsudok zmenil sám - skutočnosť, že ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie,\npreukazuje, že doplnenie dokazovania bolo nevyhnutné. K námietke premlčania žalobca odkázal na\n\nsvoje písomné vyjadrenie zo dňa 29. septembra 2023 s tým, že prvoinštančný súd sám pred vyhlásením\nrozsudku vyhodnotil, že nárok premlčaný nie je, a k dispozícii boli aj závery odvolacieho súdu v tomto\nsmere. K výške nároku uviedol, že predmetom konania zostáva istina vo výške 2 309 591,48 EUR s\npríslušenstvom v celom rozsahu, keďže prvý prvoinštančný rozsudok bol zrušený.\nŽalobca záverom zotrval na svojom odvolacom návrhu.\nVyjadrenie žalovaného k odvolacej replike žalobcu (zo dňa 28. júna 2024)\nŽalovaný podal vyjadrenie k odvolacej replike žalobcu dňa 28. júna 2024. Žalovaný v celom rozsahu\nzotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22. apríla 2024.\nK námietke procesného uznania nároku žalovaný uviedol, že žalobca včas nevyužil právo navrhnúť\nvydanie čiastočného rozsudku alebo čiastočného medzitýmneho rozsudku pre uznanie nároku, a to\nani pred vydaním prvého prvoinštančného rozsudku, ani po zrušujúcom uznesení. V prvom odvolaní\nabsentovala akákoľvek námietka k nevysporiadaniu sa súdu s otázkou uznania nároku, a žalobca tak\nzmeškal lehotu na jej uplatnenie. Navyše žalobca pred vydaním napadnutého rozsudku nepodal ani\nnávrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, hoci práve tento procesný nástroj mal k\ndispozícii, ak mal za to, že žalovaný nárok uznal. Zo zrušujúceho uznesenia podľa žalovaného nevyplýva\nžiaden právny názor odvolacieho súdu k otázke čiastočného uznania nároku a prvoinštančnému súdu\nnebolo uložené, aby sa s touto otázkou v ďalšom konaní vysporiadal.\nK odklonu od predbežného právneho posúdenia žalovaný uviedol, že pojednávanie vytýčené na 5.\noktóbra 2023 nebolo otvorené z dôvodov na strane žalobcu a predbežné právne posúdenie veci v zmysle\n§ 181 ods. 2 CSP vyslovil súd kvalifikovane na prvom riadnom pojednávaní dňa 18. januára 2024, pričom\ntoto posúdenie bolo súladné s následným rozsudkom. Žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného\nsúdu SR (sp. zn. I. ÚS 643/2022-14) a Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Obdo/56/2020; 7Cdo/45/2020),\npodľa ktorej porušenie § 181 ods. 2 CSP samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, nie je\nprocesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP a nezbavuje stranu povinnosti predložiť dôkazy\nna preukázanie svojho nároku.\nŽalovaný záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby mu\npriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nĎalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\nIV. Právne posúdenie\nOdvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1\nzák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\nPo oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\nPodľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nPodľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nPodľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem\nprípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\nPodľa § 383 CSP, /Viazanosť skutkovým stavom/, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\nPodľa § 384 ods. 1 CSP /Dokazovanie na odvolacom súde/, ak má odvolací súd za to, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v\npotrebnom rozsahu zopakuje sám.\nPodľa § 384 ods. 2 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov\nnavrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.\nPodľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.\nPodľa § 384 ods. 4 CSP, aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené\nprocesné podmienky.\nPredmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku vo výške 2 309 591,48 EUR\ns príslušenstvom z titulu tvrdeného porušenia zmluvy o dielo č. 03/T/00 zo dňa 20. marca 2000 (ďalej\nlen „Zmluva 03\") žalovaným. Žalobca rozsudok súdu I. inštancie napadol z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, konkrétne namietajúc nevysporiadanie sa súdu I. inštancie s\nprocesným uznaním nároku žalovaného, neodôvodnený odklon od predbežného právneho posúdenia\nveci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku a nesprávne právne\nposúdenie charakteru Zmluvy 03 a z nej vyplývajúcich práv a povinností.\nPredtým, ako odvolací súd pristúpi k posúdeniu jednotlivých odvolacích dôvodov, konštatuje, že\nnapadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom bol v poradí prvý prvoinštančný rozsudok uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2019-1530 zo dňa 30. marca 2021 zrušený a vec vrátená\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v prejednávanej veci postupoval podľa § 391 CSP.\nK jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:\nK odvolaciemu dôvodu, spočívajúcemu v tvrdenom odklone súdu prvej inštancie od predbežného\nprávneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Podľa § 181\nods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré\nskutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná; súd tiež uvedie\nsvoje predbežné právne posúdenie veci. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že pojednávanie nariadené\nna deň 5. októbra 2023 nebolo otvorené - bolo odročené z dôvodu, že právnemu zástupcovi žalovaného\nnebola zachovaná primeraná lehota na prípravu pojednávania v nadväznosti na doručenie rozsiahleho\npísomného podania žalobcu bezprostredne pred pojednávaním. Akékoľvek vyjadrenia prednesené pred\nformálnym otvorením pojednávania preto nemajú povahu predbežného právneho posúdenia veci v\nzmysle § 181 ods. 2 CSP. Prvým riadne otvoreným pojednávaním vo veci po vrátení veci odvolacím\nsúdom bolo pojednávanie dňa 18. januára 2024, na ktorom súd prvej inštancie predbežné právne\nposúdenie veci vyslovil; toto posúdenie bolo súladné s rozsudkom vydaným dňa 14. februára 2024. K\nodklonu od predbežného právneho posúdenia teda vôbec nedošlo.\nNad rámec uvedeného odvolací súd podotýka, že aj keby k odklonu od predbežného právneho\nposúdenia formálne došlo, z povahy samotného inštitútu predbežného právneho posúdenia vyplýva, že\nvyslovený právny názor súdu nie je pre konajúci súd záväzný. Prípadné odchýlenie sa od neho, jeho\nopomenutie, prípadne zmena v meritórnom rozhodnutí bez doplnenia predbežného právneho posúdenia\nnespôsobuje porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení sp. zn. 2Obdo/56/2020 zo dňa 28. decembra 2020 (R 60/2021) k tejto otázke\nuviedol: „Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť\nvylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie\ncitovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť\nsa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na\nzáver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s.\np. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p.) zo strany súdu (...) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania (...).\nExistencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou\nkonania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. [§ 420 písm. f) CSP]. (...) Cieľom § 181 ods. 2 C. s. p. je\nzamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné (...). Porušenie\nuvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.“ Súd pri výkone\n\nspravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci,\nako ani vlastným predbežným právnym posúdením. Tento odvolací dôvod preto nie je dôvodný.\nOdvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacím dôvodom, podľa ktorého súd prvej inštancie sa nevysporiadal\ns procesným uznaním nároku žalovaným (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Zo spisu vyplýva, že žalovaný v\npísomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9. októbra 2008, ako aj ústne na pojednávaní dňa 30. októbra 2008,\nuviedol, že pri zachovaní určitých parametrov by ušlý zisk žalobcu predstavoval sumu 25.111.040,- Sk\n(833.533,82 EUR), pričom navrhol, aby mu bola táto suma priznaná. Žalobca kvalifikoval toto vyjadrenie\nako procesné uznanie nároku v časti podľa § 153a OSP, resp. § 282 CSP a zároveň ako hmotnoprávne\nuznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd skúmal oba aspekty tohto\ntvrdenia.\nPokiaľ ide o procesné uznanie nároku, podľa § 153a ods. 1 OSP ak žalovaný v priebehu súdneho\nkonania uzná nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, rozhodne súd rozsudkom pre uznanie. V\nzmysle § 153a ods. 2 OSP vydá súd takýto rozsudok iba na návrh žalobcu. Rovnako podľa § 282 CSP\nsúd rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku iba na návrh žalobcu (rozsudok NS SR z 30. novembra\n2021, sp. zn. 7Cdo 179/2020, R 25/2022).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovanom pod R 10/2000 (uznesenie NS SR z 18.\nmarca 1999, sp. zn. 6 Obo 380/98) judikoval: „Ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok\nuplatnený žalobou alebo jeho základ podľa § 153a ods. 1 O. s. p., nemôže už toto uznanie neskôr\núčinne odvolať.“ Právny záver o neodvolateľnosti procesného uznania vychádza z povahy tohto úkonu:\nprocesné uznanie nároku je jednostranný procesný úkon účastníka, ktorý má priame a záväzné účinky\nv rámci prebiehajúceho konania; raz uskutočnený procesný úkon nemôže byť zo strany toho istého\núčastníka účinne odvolaný. Uvedené procesné následky je však potrebné posudzovať v súvislosti s\núčelom, na ktoré boli ustanovené - v danom prípade na účely rozhodnutia rozsudkom pre uznanie\nnároku. Iné procesné dôsledky procesný predpis, za účinnosti ktorého bol daný úkon uskutočnený,\nnepredpokladal.\nŽalobca tvrdil, že v dôsledku neodvolateľnosti uznávacieho prejavu (porov. uznesenie NS SR z 18. marca\n1999, sp. zn. 6 Obo 380/98, R 10/2000) mal súd uznanú časť nároku žalobcovi prisúdiť bez ďalšieho\ndokazovania a dokazovanie viesť iba k zvyšnej časti uplatneného nároku. Tento záver však nemá oporu\nv OSP, ktorý bol v čase predmetného procesného úkonu účinný. Podľa § 153a ods. 1 a 2 OSP bolo\njedinou procesným dôsledkom uznania nároku vydanie rozsudku pre uznanie, a to výlučne na návrh\nžalobcu. Občiansky súdny poriadok neobsahoval inštitút zhodných skutkových tvrdení strán ako dôvod\noslobodenia od dokazovania - ten zaviedol až CSP (v ustanovení § 180). Procesné uznanie nároku teda\npodľa OSP nespôsobovalo automatické obmedzenie rozsahu dokazovania, ak žalobca nepodal návrh\nna vydanie rozsudku pre uznanie; súd v takom prípade pokračoval v dokazovaní v plnom rozsahu. Ani\nzásada neodvolateľnosti procesného uznania nemohla žalobcovi privodiť žiadny iný procesný prospech\nako ten, ktorý mu príslušný procesný inštitút - rozsudok pre uznanie - priznával.\nHoci je teda procesné uznanie zo strany žalovaného v zásade neodvolateľné, vydanie rozsudku pre\nuznanie nároku je podmienené podaním príslušného návrhu žalobcom. Žalobca v rámci odvolacích\ndôvodov netvrdil, že takýto návrh v konaní pred súdom prvej inštancie podal a súd mu nevyhovel.\nOdvolací súd je podľa § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom; keďže žalobca v\nodvolaní neuplatnil tvrdenie o podaní procesného návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku a o\nodmietnutí tohto návrhu súdom, nie je oprávnený túto procesnú otázku skúmať.\nOdvolací súd ďalej skúmal, či vyjadrenie žalovaného z 9. októbra 2008 môže zakladať hmotnoprávne\nuznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto\npísomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase\nuznania; tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.\nUznanie záväzku nemôže byť neplatné len preto, že bol eventuálne uznaný neexistujúci záväzok - v\ntakom prípade prechádza dôkazné bremeno na dlžníka, aby neexistenciu záväzku preukázal (uznesenie\nNS ČR z 22. novembra 2007, sp. zn. 32 Odo 480/2006; rozsudok NS ČR z 26. februára 2002,\nsp. zn. 29 Cdo 1584/2000). Odvolací súd má za to, že predmetné vyjadrenie žalovaného nespĺňa\nzákonný predpoklad uznania určitého záväzku. Záväzok musí byť v uznaní dostatočne individualizovaný\n- musí byť jasné, čo je jeho predmetom, v akej výške a z akého právneho dôvodu trvá. Vyjadrenie\nžalovaného bolo výslovne podmienené „zachovaním určitých parametrov“, pričom tieto parametre\nzostali v samotnom vyhlásení bližšie nešpecifikované. Takéto podmienené vyhlásenie, z ktorého nie je\njednoznačne zrejmé, za akých presných okolností by záväzok existoval, nespĺňa požiadavku určitosti\nuznaného záväzku v zmysle § 323 ods. 1 ObZ. Vyjadrenie žalovaného preto nemožno kvalifikovať ako\nplatné hmotnoprávne uznanie záväzku.\n\nOdvolací súd poznamenáva, že aj keby predmetné vyjadrenie žalovaného spĺňalo predpoklady\nhmotnoprávneho uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 ObZ, viedlo by to iba k vzniku vyvratiteľnej právnej\ndomnienky o tom, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Podľa § 192 CSP skutočnosť,\npre ktorú zákon ustanovuje domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v\nkonaní nevyšiel najavo opak; táto domnienka teda zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov. Vznik takejto\nvyvratiteľnej právnej domnienky by znamenal iba prenesenie dôkazného bremena - žalovaný by bol\npovinný preukázať, že záväzok v čase uznania netrval. Otázka, či žalovaný túto domnienku v konaní\nvyvrátil, je neoddeliteľne spätá s posúdením hmotnoprávnych predpokladov vzniku nároku žalobcu, t. j.\ns posúdením povahy Zmluvy 03 a protiprávnosti konania žalovaného.\nNad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keby bolo vyjadrenie žalovaného z 9. októbra 2008\npovažované za akúkoľvek formu procesného uznania, takéto uznanie sa mohlo vzťahovať výlučne na\nvýšku nároku, nie na jeho základ. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že protiprávny úkon žalovaného\nnebol preukázaný, otázka výšky prípadného nároku je bezpredmetná.\nOdvolací súd ďalej skúmal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP - nevykonanie navrhnutých\ndôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca podaním zo dňa 6. novembra 2023\nnavrhol vykonanie: (i) výsluchu znalca, ktorý participoval na vypracovaní znaleckého posudku č. 10/2012\n(Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave, vypracovaný na základe objednávky\nžalovaného); (ii) opätovného výsluchu znalcov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline\n(doc. Ing. Miloš Orgoň, PhD., Ing. Iveta Sedláková, PhD. a doc. Ing. Miroslav Mokrý, CSc.); a (iii)\nopätovného výsluchu K.. R. Š., Z.., konateľa TELINK spol. s r.o. (právneho predchodcu žalobcu) v\nrozhodnom čase. Na pojednávaní dňa 18. januára 2024 súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal\na ich odmietnutie odôvodnil nadbytočnosťou a nehospodárnosťou z dôvodu, že základ nároku nebol\npreukázaný, pričom znalecké posudky by boli spôsobilé preukázať iba výšku nároku.\nOdvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že dokazovanie v sporových veciach sleduje logickú\npostupnosť: pokiaľ základ nároku nie je preukázaný, je procesne hospodárne zdržať sa vykonávania\ndôkazov smerujúcich výhradne k výške nároku. Znalecké posudky predložené v konaní, ako aj výsluchy\nznalcov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, boli primárne zamerané na kvantifikáciu\nušlého zisku žalobcu - teda na výšku nároku. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru o nedanosti základu\nnároku, odmietnutie vykonania dôkazov k výške nároku zodpovedá zásade hospodárnosti konania podľa\n§ 11 ods. 2 CSP a nemožno ho samo osebe považovať za porušenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP.\nVo vzťahu k opätovnému výsluchu K.. R. Š., Z.., ktorý žalobca predložil s cieľom preukázať skutočnosti\nrelevantné pre základ nároku a to: priebeh rokovaní medzi zmluvnými stranami pred uzavretím a po\nuzavretí Zmluvy 03, pripravenosť TELINK spol. s r.o. dodať zostávajúcu časť diela v dohodnutom\nrozsahu a absenciu akejkoľvek komunikácie zo strany žalovaného o jeho nezáujme o pokračovanie v\nplnení zmluvy. Pokiaľ ide o druhý a tretí z uvedených cieľov - pripravenosť TELINK dodať zostávajúcu\nčasť diela a skutočnosť, že žalovaný nezáujem o pokračovanie v plnení žalobcovmu právnemu\npredchodcovi nikdy nekomunikoval - tieto okolnosti neboli medzi stranami sporné a zároveň nemajú\nvplyv na otázku, či žalovaný mal podľa Zmluvy 03 akúkoľvek zmluvnú povinnosť; základ záväzku\nvyplýva z obsahu uzatvorenej zmluvy, nie z toho, čo žalovaný o svojom záujme komunikoval. Pokiaľ\nide o prvý z uvedených cieľov - osobnú komunikáciu s objednávateľom v období pred uzatvorením a\npo uzatvorení Zmluvy 03 - ide o okolnosť, ktorá má v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka\nvýkladový potenciál. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky výklad prejavu\nvôle podľa § 266 ObZ nemôže vychádzať výhradne z jazykového znenia zmluvy; výklad sa musí opierať\no komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si\nstrany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli, a ich správanie po uzavretí zmluvy (rozsudok NS SR\nsp. zn. 3Obdo/34/2021 z 31. mája 2022, zbierka 3/2022). Výkladové pravidlá podľa § 266 ObZ sa však\nuplatňujú len v prípade, ak znenie zmluvy vyvoláva pochybnosti, a neumožňujú do zmluvy doplniť práva\na povinnosti, ktoré z jej textu nevyplývajú (rozsudok NS SR z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016,\nR 62/2017; rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo/34/2021 z 31. mája 2022, zbierka 3/2022). Záver o tom, či\nznenie Zmluvy 03 je dostatočne určité, alebo vyvoláva pochybnosti umožňujúce zohľadniť okolnosti jej\nuzavretia, je neoddeliteľnou súčasťou právneho posúdenia veci a odvolací súd sa tejto otázke venuje\nv rámci nasledujúceho odvolacieho dôvodu.\nK nedôvodnosti vykonania dokazovania opätovným výsluchom K.. R. Š., Z.. odvolací súd poukazuje aj\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 66/2002, ZSP 81/2003, podľa ktorého: „Ak je v zmluve\nobsiahnutá dohoda taká jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd\nvykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha“.\nOdvolací súd je názoru, že pojem „nejasnosť zmluvných dojednaní“, ktorý použilo predchádzajúce\nzrušujúce uznesenie, nevyjadroval záver o lingvistickej nejednoznačnosti textu Zmluvy 03 ani povinnosť\n\ndoplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych dôkazov, ale odrážal stav poznania odvolacieho súdu v\nčase jeho vydania - teda neúplnosť právneho posúdenia vzájomného vzťahu čl. III ods. 1 písm. b) a\nčl. III ods. 2 Zmluvy 03 a ich dopadu na zmluvné záväzky po roku 2000. Po vykonaní tohto posúdenia\nodvolací súd v súčasnom zložení uzatvára, že text Zmluvy 03 v znení Dodatku č. 1 je dostatočne určitý\na nepripúšťa výklad navrhovaný žalobcom; aplikácia výkladových pravidiel podľa § 266 ods. 3 ObZ,\numožňujúcich prihliadnuť na okolnosti rokovania pred uzavretím zmluvy, preto nie je namieste.\nRovnaký záver platí pre procesnú námietku žalobcu týkajúcu sa nezrovnalosti medzi upovedomením\nsúdu zo dňa 18. decembra 2023 (v ktorom avizoval vykonanie sporných výsluchov) a samotným\npriebehom pojednávania dňa 18. januára 2024: aj keby v tomto postupe súdu prvej inštancie bolo\nmožné identifikovať procesnú nesprávnosť, táto by predstavovala relevantný odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. e) CSP iba za predpokladu, že mohla mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia,\nčo závisí od posúdenia nosného odvolacieho dôvodu. Pokiaľ ide o námietku porušenia záväzného\npokynu predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, odvolací súd konštatuje, že\npredchádzajúcim zrušujúcim uznesením bolo súdu prvej inštancie uložené doplniť dokazovanie v\nnaznačenom smere bez konkrétneho pokynu smerujúceho k vykonaniu určitého dôkazu; záväzný pokyn\nbol formulovaný všeobecne a bol naviazaný na komplexné skutkové a právne posúdenie veci. Keďže\nteda zrušujúce uznesenie neobsahovalo pokyn na vykonanie konkrétneho dôkazu, postup súdu prvej\ninštancie nemožno považovať za porušenie záväzného pokynu odvolacieho súdu.\nOdvolací súd ďalej skúmal, či súd prvej inštancie pri novom rozhodovaní rešpektoval záväzný právny\nnázor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení sp. zn. 1Cob/111/2019-1530 zo dňa 30.\nmarca 2021. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie pri ďalšom konaní viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu; porušenie tejto povinnosti by zakladalo inú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm.\nd) CSP, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záväznými právnymi závermi\nzrušujúceho uznesenia boli: (i) Zmluva 03 je inominátnou zmluvou podľa § 269 ods. 1 a 2 Obchodného\nzákonníka, nie riadnou zmluvou o dielo podľa § 536 ObZ; (ii) Zmluva 02 je samostatnou zmluvou, ktorá\nnijako neodkazuje na Zmluvu 03 a neopiera sa o ňu; a (iii) v ďalšom konaní je nevyhnutné doplniť\ndokazovanie a dôsledne sa vysporiadať s rozpormi v znaleckých posudkoch. Odvolací súd v zrušujúcom\nuznesení zároveň uviedol, že sa „za súčasného stavu dokazovania“ nestotožňuje so záverom súdu prvej\ninštancie o Zmluve 03 ako riadnej zmluve o dielo ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mohol dielo\ndodať v celosti aj v roku 2004.\nOdvolací súd skúmal, čo konkrétne žalobca pod touto námietkou namieta. Jadrom námietky žalobcu nie\nje tvrdenie, že súd prvej inštancie sa odchýlil od záväznej právnej kvalifikácie Zmluvy 03 - tú súd prvej\ninštancie výslovne prevzal a stotožnil sa s ňou (bod 18 odôvodnenia rozsudku). Žalobca namietal, že\nzáväzný pokyn obsiahnutý v bode 44 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia „doplniť dokazovanie“ a „na\nzáklade doplneného dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť“ ukladal súdu prvej inštancie konkrétny\nprocesný postup, od ktorého sa odchýliť nemohol. Táto námietka sa teda vecne prekrýva s odvolacím\ndôvodom nevykonania navrhnutých dôkazov podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, posúdeným vyššie v\ntomto rozhodnutí. Záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP sa vzťahuje\nna právne závery odvolacieho súdu o výklade a aplikácii hmotného alebo procesného práva na skutkový\nstav veci, nie na procesné pokyny o ďalšom postupe konania. Keďže žalobca pri tejto námietke netvrdí,\nže súd prvej inštancie sa odchýlil od záväznej právnej kvalifikácie Zmluvy 03 ako inominátnej zmluvy,\nale napadal výlučne procesný postup (nedoplnenie dokazovania pred vydaním rozsudku), námietka\nnerešpektovania záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v takto vymedzenom rozsahu nie je\nkrytá § 391 ods. 2 CSP.\nPre úplnosť odvolací súd uvádza, že záväznosť pokynu na doplnenie dokazovania podľa § 391 ods.\n2 CSP sa vzťahuje na procesný smer - teda povinnosť pokračovať v zisťovaní skutkového stavu nie na povinnosť vykonať konkrétny dôkaz navrhnutý stranou. Výber dôkazov potrebných na zistenie\nskutkového stavu zostáva v dispozícii súdu. Prvoinštančný súd sa jednotlivými dôkaznými návrhmi\nžalobcu zaoberal a ich odmietnutie odôvodnil, čím záväzný procesný pokyn odvolacieho súdu splnil.\nOdvolací súd preto uzatvára, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený. Správnosť hmotnoprávnych\nzáverov súdu prvej inštancie o charaktere záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy 03, o existencii\nprotiprávneho konania žalovaného a o príčinnej súvislosti je predmetom posúdenia v rámci nosného\nodvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\nOdvolací súd považuje za nosný odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods.\n1 písm. h) CSP. V rámci tohto odvolacieho dôvodu sa odvolací súd zameral na tri právne otázky, od\nsprávneho posúdenia ktorých závisí výsledok sporu: (i) právne účinky Dodatku č. 1 na vymedzenie diela\nv čl. III ods. 1 písm. b) a na zmysel a obsah čl. III ods. 2 Zmluvy 03; (ii) otázka, či čl. III ods. 2 Zmluvy\n\n03 zakladá povinnosť alebo len oprávnenie žalovaného realizovať dielo; a (iii) otázky protiprávnosti,\npríčinnej súvislosti a vzniku škody.\nK prvej z týchto otázok odvolací súd konštatuje, že medzi súdom prvej inštancie a odvolacím súdom\nv uznesení sp. zn. 1Cob/111/2019 dospeli k zhodným skutkovým záverom o tom, čo Dodatok č. 1 zo\ndňa 20. decembra 2000 z hľadiska textu zmluvy priniesol: nahradil pôvodné znenie čl. III ods. 1 písm. b)\nZmluvy 03 v celom rozsahu novým znením, ktoré ako predmet plnenia do 31. decembra 2000 vymenúva\nvýlučne 34 konkrétne identifikovaných telekomunikačných objektov. Ďalších 17 147 objektov prístupovej\nsiete, z nerealizácie ktorých žalobca odvodzuje svoju škodu, nové znenie čl. III ods. 1 písm. b) neuvádza.\nČl. III ods. 2 Zmluvy 03 Dodatok č. 1 nezmenil.\nOdvolací súd v súčasnom zložení je názoru, že pojem „nejasnosť zmluvných dojednaní“ použitý\nv predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odrážal stav neúplného právneho posúdenia vzájomného\nvzťahu čl. III ods. 1 písm. b) a čl. III ods. 2 Zmluvy 03 v znení Dodatku č. 1 a ich dopadu na rozsah\nzáväzkov žalovaného po roku 2000. Po vykonaní tohto posúdenia odvolací súd uzatvára, že zmluvný\ntext je dostatočne určitý a nepripúšťa výklad navrhovaný žalobcom.\nŽalobca namietal, že Dodatok č. 1 nemal za účel definitívne vypustiť 17 147 objektov z predmetu Zmluvy\n03, ale len reorganizovať harmonogram ich realizácie, pričom tieto objekty ostali súčasťou rámcového\nzáväzku podľa čl. III ods. 2. Odvolací súd tento výklad neakceptuje. Výkladom zmluvy podľa § 266 ObZ\nnemožno zakladať práva a povinnosti, ktoré z textu zmluvy nevyplývajú; platí to aj vtedy, ak by taký bol\npôvodný spoločný úmysel zmluvných strán, avšak tento úmysel nenašiel odraz v texte zmluvy (porovnaj\nR 62/2017 alebo rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/73/2021). Dodatok č. 1 nahradil čl. III ods. 1 písm. b)\nnovým textom, ktorý 17 147 objektov prístupovej siete neobsahuje; akýkoľvek úmysel zmluvných strán,\nktorý v takomto texte oporu nemá, nie je právne relevantný pre určenie rozsahu záväzku.\nOsobitne je v tejto súvislosti potrebné vysporiadať sa s otázkou, ktorú uznesenie sp. zn. 1Cob/111/2019\noznačilo za „nejasnosť zmluvného dojednania čl. III ods. 2“ a uložilo súdu prvej inštancie, aby sa ňou\nzaoberala. Čl. III ods. 2 síce Dodatkom č. 1 zmenený nebol, avšak zmenil sa text čl. III ods. 1 písm. b),\nktorý určoval predmet plnenia, na ktorý čl. III ods. 2 nadväzoval. Ak čl. III ods. 1 písm. b) v novelizovanom\nznení definuje predmet plnenia výlučne ako 34 konkrétne vymenovaných telekomunikačných objektov,\nčl. III ods. 2 - aj pri zachovaní jeho doterajšieho znenia - môže mať záväzkotvorný obsah len vo vzťahu\nk takto vymedzeným objektom. Z nezmeneného znenia čl. III ods. 2 v spojení s Dodatkom č. 1 nie je\nmožné výkladom podľa § 266 ObZ odvodzovať záväzok žalovaného realizovať objekty, ktoré z textu čl.\nIII ods. 1 písm. b) práve Dodatkom č. 1 vypadli.\nŽalobca ďalej namietal, že Zmluva 03 je riadnou zmluvou o dielo, ktorej predmet plnenia bol riadne\nvymedzený, pričom Dodatok č. 1 zasiahol iba do jeho časového rozvrhnutia. Tento záver nie je v súlade\ns obsahom Zmluvy 03 v znení Dodatku č. 1 z dôvodov uvedených vyššie v tomto rozhodnutí. Nad rámec\ntoho odvolací súd uvádza, že otázka zákonného zaradenia Zmluvy 03 - či ide o zmluvu o dielo alebo o\ninominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObZ - nie je pre výsledok tohto konania určujúca, keďže na práva\na povinnosti posudzované v tomto spore nie je potrebné aplikovať žiadne osobitné zákonné ustanovenia\nzmluvy o dielo ani inominátnej zmluvy, ktoré by mali vplyv na ich obsah alebo rozsah.\nOdvolací súd ďalej posúdil, či žalovaný porušil povinnosť, ktorú mu žalobca na základe čl. III ods.\n2 Zmluvy 03 pripisuje. Podľa čl. III ods. 2 Zmluvy 03: „Upresnenie rozsahu na nasledujúci rok pre\nobjekty prístupovej siete stanovuje objednávateľ vždy do 30.11. plynúceho roka formou špecifikácie.“\nOdvolací súd vychádza z toho, že toto ustanovenie zakladalo objednávateľovi (žalovanému) povinnosť\nkaždoročne formou špecifikácie upresniť rozsah plnenia na nasledujúci rok. Táto povinnosť však musí\nbyť vykladaná v nadväznosti na dojednaný zmluvný rozsah diela. Dodatok č. 1 vymedzil predmet\nplnenia Zmluvy 03 ako 34 konkrétne vymenovaných telekomunikačných objektov, ktoré boli realizované;\ndojednaný zmluvný rozsah diela bol tým vyčerpaný. Povinnosť upresniť rozsah plnenia podľa čl. III ods.\n2 preto nemohla smerovať k 17 147 objektom prístupovej siete, ktoré z predmetu zmluvy po Dodatku\nč. 1 vypadli. Žalovaný nemohol porušiť povinnosť špecifikovať plnenie v rozsahu, ktorý nebol súčasťou\ndojednaného predmetu zmluvy.\nŽalobca ďalej argumentoval, že špecifikácie podľa čl. III ods. 2 Zmluvy 03 nie sú totožné s objednávkami\na ich predkladanie nemalo za cieľ určovať rozsah diela, ale len časovo upresniť realizáciu už zmluvne\ndohodnutého rozsahu - konkrétne 63 % telekomunikačných objektov a objektov prístupovej siete.\nOdvolací súd túto argumentáciu nepovažuje za spôsobilú zmeniť vyššie uvedené závery. Bez ohľadu\nna terminologický rozdiel medzi špecifikáciou a objednávkou zostáva rozhodujúcou právnou otázkou,\naký rozsah diela bol po prijatí Dodatku č. 1 súčasťou zmluvného záväzku. Text čl. III ods. 1 písm. b) v\nnovelizovanom znení nevymedzuje predmet plnenia ako 63 % objektov ani akýmkoľvek iným odkazom\nna objekty prístupovej siete - vymenúva výlučne 34 konkrétnych telekomunikačných objektov. Ak teda\npovinnosť upresňovať rozsah podľa čl. III ods. 2 môže smerovať len k predmetu plnenia vymedzenému\n\nv čl. III ods. 1 písm. b), potom jej obsah je po prijatí Dodatku č. 1 ohraničený práve týmito 34 objektmi\n- nie rozsahom, ktorý zmluvný text neobsahuje.\nŽalobca opätovne zdôrazňoval, že Dodatok č. 1 bol uzatvorený výlučne z dôvodov špecifických pre rok\n2000 - oneskorený podpis zmluvy, zdĺhavosť projektovej dokumentácie a skrátenie realizačného obdobia\n- a jeho cieľom nebolo trvalé vypustenie 17 147 objektov prístupovej siete z predmetu zmluvy. Odvolací\nsúd tieto tvrdené okolnosti nevylučuje ako historicky nepravdivé, sú však právne irelevantné. Záväzková\nsila zmluvného ustanovenia sa odvíja od jeho textu, nie od dôvodov, pre ktoré bolo prijaté. Ak zmluvné\nstrany zamýšľali reštrukturalizovať len plnenie roku 2000 pri zachovaní záväzku pre 17 147 objektov v\nnasledujúcich rokoch, mali túto vôľu vyjadriť v texte Dodatku č. 1 - napríklad výslovnou výhradou alebo\nodkazom na zachovanie pôvodného rozsahu pre budúce roky. Dodatok č. 1 žiadne také ustanovenie\nneobsahuje. Tvrdený úmysel zmluvných strán, ktorý nenašiel odraz v texte zmluvy, nemôže prekonať\njeho znenie v zmysle § 266 ods. 1 ObZ.\nŽalobcovu interpretáciu Dodatku č. 1 ako čisto časovej reorganizácie plnenia pre rok 2000 vyvracia\nsamotná technika jeho formulácie: ak by strany zamýšľali iba posunúť termín odovzdania objektov\nplánovaných na rok 2000, postačilo by doplniť nový termín bez zmeny ostatného textu. Namiesto toho\nDodatok č. 1 úplne nahradil čl. III ods. 1 písm. b) Zmluvy 03 novým znením, ktoré neobsahuje žiadnu\nzmienku o 17 147 objektoch prístupovej siete ani o záväzku ich realizovať v budúcich rokoch. Úplné\nnahradenie textu - bez akejkoľvek výhrady zachovania pôvodného rozsahu - je pre výklad rozhodujúce.\nŽalobca poukazoval aj na listinnú korešpondenciu žalovaného (listy prezidenta Y. z roku 2002,\nviceprezidenta R. z roku 2003 a interný list výkonného viceprezidenta V. z roku 2002) a výpovede\nsvedkov, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva vedomosť žalovaného o pretrvávajúcich záväzkoch zo\nZmluvy 03 a vedomé porušovanie zmluvy. Odvolací súd k tejto argumentácii uvádza, že predložené\nlistinné dôkazy môžu dokumentovať interné úvahy a komunikáciu zmluvných strán v danom období. Ani\nz nich však nemožno odvodiť záväzok, ktorý z textu Zmluvy 03 v znení Dodatku č. 1 nevyplýva. Otázka,\nči žalovaný si bol vedomý porušovania zmluvných povinností, je právne relevantná len za predpokladu,\nže tieto povinnosti existovali. Keďže odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že\nzáväzok žalovaného realizovať 17 147 objektov prístupovej siete z textu Zmluvy 03 v znení Dodatku č.\n1 nevyplýva, je otázka vedomosti žalovaného bezpredmetná.\nPrípadná nedostatočnosť vlastných úvah súdu prvej inštancie nemohla mať vplyv na správnosť\nvýroku napadnutého rozsudku, keďže odvolací súd vykonal vlastný úplný právny prieskum a dospel k\nrovnakému záveru z vlastných dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.\nKonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok; spätosť rozsudku\nodvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu (porovnaj\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/126/2017 zo dňa 24. júla 2018). Za vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP pritom nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom (tamtiež).\nOdvolací súd osobitne uvádza, že argumentáciu žalobcu o výklade Dodatku č. 1 - vrátane odkazov na\nlistinnú korešpondenciu z rokov 2002 až 2003 - posúdil v odôvodnení tohto rozhodnutia individuálne\na v plnom rozsahu. Prípadná medzera v odôvodnení prvoinštančného rozsudku bola týmto postupom\nv odvolacom konaní napravená, keďže odvolací súd nie je viazaný právnym posúdením súdu prvej\ninštancie a vec posudzuje samostatne.\nNa základe analýzy vykonanej vyššie odvolací súd uzatvára, že Zmluva 03 v znení Dodatku č. 1\nnevymedzuje 17 147 objektov prístupovej siete ako predmet zmluvného záväzku žalovaného. Dodatok\nč. 1 nahradil čl. III ods. 1 písm. b) novým znením, ktoré ako predmet plnenia vymenúva výlučne 34\nkonkrétnych telekomunikačných objektov; tieto objekty boli realizované a dojednaný zmluvný rozsah\ndiela bol tým vyčerpaný. Povinnosť upresniť rozsah plnenia podľa čl. III ods. 2 nemohla smerovať k\nobjektom, ktoré z predmetu zmluvy po Dodatku č. 1 vypadli. Argumentácia žalobcu o pôvodnom úmysle\nzmluvných strán, o výlučne roku 2000 viazaných dôvodoch uzatvorenia Dodatku č. 1, o rozdiele medzi\nšpecifikáciami a objednávkami, ani listinná korešpondencia žalovaného z rokov 2002 a 2003 nie sú\nspôsobilé tento záver zvrátiť, keďže žiadny z týchto argumentov nemá oporu v texte zmluvy v znení\nDodatku č. 1.\nZodpovednosť za škodu podľa § 373 ObZ predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok:\nprotiprávne konanie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Keďže žalovaný nemal po vyčerpaní\nzmluvného rozsahu diela žiadnu povinnosť realizovať 17 147 objektov prístupovej siete ani predkladať k\nnim špecifikácie podľa čl. III ods. 2 Zmluvy 03, jeho konanie nemôže byť kvalifikované ako protiprávne.\nAbsencia protiprávneho konania vylučuje vznik zodpovednosti za škodu bez potreby ďalšieho skúmania\n\nostatných predpokladov podľa § 373 ObZ. Odvolací súd preto uzatvára, že nosný odvolací dôvod\nnesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je dôvodný.\nNa záver odvolací súd konštatuje, že na základe vyššie vykonaného právneho posúdenia - podľa ktorého\nzo Zmluvy 03 v znení Dodatku č. 1 nevyplývala žiadna právne vymáhateľná povinnosť žalovaného\npredkladať ročné špecifikácie pre objekty prístupovej siete na roky 2001 a nasledujúce, a žalovaný\npreto žiadny protiprávny úkon nevykonal - odvolací súd vyhodnotil návrh žalobcu na vykonanie, resp.\nzopakovanie dokazovania odvolacím súdom za nedôvodný. Prípadné vykonanie navrhovaných dôkazov\n(výsluch K.. Š., Z.. prostredníctvom dožiadaného súdu alebo formou písomnej výpovede podľa § 196\nods. 3 CSP, opätovný výsluch znalcov Ing. Sedlákovej, PhD. a doc. Mokrého, CSc., oboznámenie\nsa s listinnými dôkazmi a zápisnicami z predchádzajúcich výsluchov svedkov) by nemohlo zmeniť\nprávny záver o charaktere záväzkového vzťahu, ktorý vyplýva z jednoznačného textu Zmluvy 03 v znení\nDodatku č. 1; záver o absencii protiprávneho konania žalovaného vylučuje vznik nároku na náhradu\nškody podľa § 373 ObZ bez ohľadu na ďalšie skutkové zistenia.\nKeďže text Zmluvy 03 v znení Dodatku č. 1 je dostatočne určitý na to, aby záväzky žalovaného\nvymedzoval jednoznačne, výpovede svedkov ani listinná korešpondencia nemohli slúžiť na rozšírenie\nalebo zmenu takto vymedzeného záväzku - mohli by slúžiť len na jeho objasnenie, čo pri jednoznačnom\ntexte nie je potrebné. Dokazovanie k výške škody sa preto stalo nadbytočným nielen pre absenciu\nprotiprávneho úkonu, ale aj z dôvodu, že skutkový stav relevantný pre posúdenie základu nároku bolo\nmožné zistiť priamo z obsahu zmluvnej dokumentácie.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §\n396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262\nods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\nToto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/142/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31da3f0b-20c8-4ece-a4b0-7ba91d6c3ad7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1"}, {"guid": "b2c9040d-c62d-4d2b-a09e-89e0e1c933b1:064752b1-8114-4172-a8a1-7783676344fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8717200775.1", "spisova_znacka": "4Obdo/73/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/73/2021 z 31. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-31", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8717200775.1"}, {"guid": "b5255546-63d3-4448-a968-b4139851d8c1:88156fdb-5710-4b4f-892e-ae550c55e7b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1116209500.1", "spisova_znacka": "7Cdo/45/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/45/2020 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1116209500.1"}, {"guid": "35edad0f-86c8-4d87-a9dc-6c7ee937115f:0c9e747a-f4d4-467f-9968-1dcddfc30736", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119268212.1", "spisova_znacka": "3Obdo/34/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/34/2021 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119268212.1"}, {"guid": "dec22b0d-471c-4a4c-ac57-14ca9d465503:428780ce-9c6e-41d7-89ab-3ecfd0a3ea52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8217203526.1", "spisova_znacka": "7Cdo/179/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/179/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8217203526.1"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}], "citovane_v": []}