{"guid": "dee92e9f-bdeb-4d60-9721-ff8f339c59ea:6ac7b9a2-dba9-4b4e-be87-b30a4b2ff923", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1108233083.8", "spisova_znacka": "5Co/561/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/561/2012 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 5Co/561/2012, ECLI:SK:KSBA:2026:1108233083.8", "identifikacne_cislo": "1108233083", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Janka Richterová", "sudca_id": 227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-richterova-227", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ac7b9a2-dba9-4b4e-be87-b30a4b2ff923", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1108233083.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1108233083.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1108233083.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/561/2012\n1108233083\n31. 03. 2026\nJUDr Janka Richterová\nECLI:SK:KSBA:2026:1108233083.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr.\nJuraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcov: 1/. I. R., B.. XX.X.XXXX, X. X.-XXXX U.,\nL. J. XX, X., X/ O. K., B.. XX.XX.XXXX, X. R., V. X, X. H. X/ T. K., B.. XX.X.XXXX, X. X.-XXXX J., Z.\nXX, X., proti žalovaným: 1/ Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, IČO:\n56 398 255, zastúpených WERNER & Co. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žltá 2F a 2/ Hlavné mesto\nSR Bratislava, IČO: 00603481, o určenie vlastníctva, na odvolanie (pôvodného) žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava 1 zo dňa 24. novembra 2011 č. k. 7C 184/2008 - 209, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd vo vzťahu k žalobcovi 2 / rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej\n\npotvrdzuje.\n\nŽalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi 2/ p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nVo vzťahu ku žalobcom 1/a 3/ p r i p ú š ťa späťvzatie žaloby, vo vzťahu k týmto subjektom rozsudok\nsúdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nŽalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/ a 3/ náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca O. K., zomrelý\nv priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX, domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam,\nzapísaným v pozemnoknižnej vložke číslo XX H. XX pre kat. územie X., zapísané v prospech jeho matky\nQ. K. H. O. W. Q.. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. odložil na samostatné\nrozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca určovacou žalobou nemôže obchádzať prebiehajúce reštitučné\nkonanie na ministerstve financií MF/23199/2008. Ku dňu rozhodnutia tiež žalobca súdu nepreukázal\nexistenciu príbuzenského pomeru k pozemnoknižným spoluvlastníčkam sporných nehnuteľností a ani\nexistenciu svojho výlučného dedičského práva.\n3. Pozitívnemu rozhodnutiu napokon bráni preukázanie vlastníckeho práva žalovaným 1/ platným\nnadobúdacím titulom (prechod vlastníctva zo štátu ex lege), príp. vydržanie vlastníctva s poukazom\nna hospodársku zmluvu zo dňa 15.10.1969 o prevode správy národného majetku, uzavretú medzi\nKovospracujúcim podnikom mesta Bratislavy a Československým rozhlasom a tiež s poukazom na\nkonanie žalobcu, ktorý sa v r. 1948 odsťahoval s pozemnoknižnými spoluvlastníčkami do Paraguaja a\nnásledne s matkou vrátil do Belgicka.\n\n4. Voči žalovanému 2/ žalobu zamietol pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie, keď nie je vlastníkom\nspornej nehnuteľností.\n5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie pôvodný žalobca O. K.I.. Tvrdil, že príbuzenský vzťah\nk pozemnoknižným vlastníčkam listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, pritom on je jediným žijúcim\ndedičom po svojich predkoch. Považoval za bezvýznamné pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby,\nže došlo k uzavretiu hospodárskej zmluvy v prospech predchodcu žalovaného 1/, pretože listinné dôkazy,\nprodukované žalovaným 1/ nepreukazujú, že by žalobcovi predkovia previedli (alebo po ich úmrtí prešli)\nsporné nehnuteľnosti na inú právnickú alebo fyzickú osobu. Ministerstvo financií SR uviedlo, že nie je\npreukázaný prechod nehnuteľností, patriacich matke žalobcu, na štát. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom nemôže požívať ochranu. V zmysle článku 20 Ústavy SR dedenie sa zaručuje.\nNapokon tvrdil, že nie je možné vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ak je známy ich oprávnený\nvlastník. Žalobca ako zákonný dedič predmetných nehnuteľností je a aj bol vždy známy.\n6. Žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcovi nič\nnebránilo, aby svojím rodným listom preukázal, že je synom jednej z dvoch pozemnoknižných\nspoluvlastníčok sporných nehnuteľností Q. K., G.. W.. V prípade W. Q. žalobca sám rozporne uvádzal\no aký príbuzenský vzťah s touto osobou išlo (teta, otcova sesternica). Záver súdu o nepreukázaní\nžalobcovho, navyše výlučného, právneho nástupníctva po zapísaných pozemnoknižných vlastníčkach\nje preto správny.\n7. Žalovaný 2/ tiež navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že žalobca v spore nepreukázal,\nže jeho teoretickí právni predchodcovia ku dňu svojej smrti sporné nehnuteľnosti vlastnili. S týmito\nnehnuteľnosťami niekoľko desaťročí nenakladali, a to ani inter vivos ani mortis causa, čo podporuje\nzáver, že ich vlastníkom sa skutočne stal štát a oni si boli tejto skutočnosti vedomí. Závery ministerstva\nfinancií na tom nemôžu nič zmeniť. Žalovaný 2/ nikdy sporné nehnuteľnosti nevlastnil a ani nevlastní,\npreto nie je v spore pasívne legitimovaný.\n8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP), bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie pôvodného žalobcu nie je opodstatnené.\nSúd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa návrhov strán sporu a dospel k správnemu záveru o\nvecnej neopodstatnenosti žaloby.\n9. S ohľadom na úmrtie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 04. marca 2026 č. k. 5Co/561/2012\n- 423 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalobcu (manželka a synovia z prvého\nmanželstva). Pre zánik skoršieho žalovaného 1/ (Rozhlas a televízia Slovenska), rozhodol tiež o\npokračovaní v konaní s jeho právnym nástupcom.\n10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, narodený v r. 1928 vo Vrútkach, sa najneskôr začiatkom r. 1948\npresťahoval z Bratislavy spoločne so svojimi rodičmi Eugenom a matkou Elenou do Argentíny, následne\ndo Paraguaja (banková záruka z 13. júla 1948 pre presun do Paraguaja podľa vyjadrenia MF SZ na č. l.\n105). Podľa výpovede žalobcu s matkou sa neskôr presťahovali do Belgicka. Žalobcova matka zomrela\n24.5.1961 v Belgicku ako paraguajská štátna občianka, žalobca v tom čase žil tiež v Belgicku (výpis z\nmatričnej knihy na č. l.142). W. Q., Z. P. G.. XXXX v L.ji (úmrtný list na č. l. 137). Žalobcovia 2/ a 3/ majú\nbydlisko mimo SR, podobne druhá manželka, žalobkyňa 1/. K úmrtiu žalobcu taktiež došlo v Belgicku\n(osvedčenie notára Pierra Lebona na č. l. 331).\n11. Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k pozemkom, zapísaným v pozemnoknižných vložkách č.\n61 a 62 pre katastrálne územie Bratislava.\n12. V uvedených pozemnoknižných vložkách boli zapísané pozemky v prospech československého\nštátu na základe konfiškácie.\n13. Q.H. K.Á., G.. W.Á. H. W.H. Q.Á., G.. B.Á., sporné nehnuteľnosti nadobudli od štátu na základe\nkúpnej zmluvy zo dňa 13. júna 1947 so zákazom scudzenia na dobu desiatich rokov. V čase odchodu\nz republiky (do jedného roka od uzavretia zmluvy) preto neboli oprávnené svoj spoluvlastnícky podiel\npreviesť na tretiu osobu. Podľa žalobcu bývali v inej lokalite Bratislavy.\n\n14. Sporné nehnuteľnosti boli následne vedené na rôznych listoch vlastníctva v prospech\nčeskoslovenského štátu (LV č. XXX), následne v prospech Slovenskej republiky a napokon na základe\nzákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v prospech právneho predchodcu žalovaného 1/ (LV\nčíslo XXX pre katastrálne územie U. T.).\n15. Právny predchodca žalovaného 1/ mal nehnuteľností (vo vlastníctve štátu) v správe na základe\nhospodárskej zmluvy o prevode správy zo dňa 22./15. októbra 1969, uzavretej s Kovospracujúci\npodnikom mesta Bratislavy.\n16. Žalobe nebolo možné vyhovieť pre jej nevykonateľný petit.\n17. Žalobca napriek výzve súdu sporné nehnuteľnosti neidentifikoval v súlade so stavom v katastri\nnehnuteľností. Katastrálny úrad by preto nevykonal záznam prípadného vyhovujúceho rozsudku a\nnedošlo by k zmenu právneho stavu v katastri nehnuteľností.\n18. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaný 1/ preukázal nadobudnutie\nvlastníctva od svojho právneho predchodcu.\n19. Žalovaný 1/ bol zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností na základe prechodu vlastníctva zo\nSlovenskej republiky podľa § 23 ods. 1 zák. č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, účinnom odo dňa\n1.1.2004, keďže išlo o majetok, ktorý mal spolu s právnym predchodcom (Československý rozhlas) v\nspráve už od septembra 1969. Oba predpoklady boli splnené.\n20. Správny je i záver súdu (i keď výslovne neuvedený), že sporné nehnuteľnosti predstavovali ku dňu\núčinnosti zákona majetok vo vlastníctve štátu (ako predpoklad správy), t. j. Slovenskej republiky.\n21. Súd totiž správne (spolu so žalovaným 1/ vo vyjadrení na č. l. 129) poukázal, na konanie\npozemnoknižných spoluvlastníčok, ktoré od r. 1948 prežili svoj život v cudzine, matka žalobcu v L. H.\nP. X., W. Q. P. L..\n22. Uvedené správanie sa pozemnoknižných spoluvlastníčok je potrebné hodnotiť ako opustenie\nsporných nehnuteľností s následkom zániku vlastníctva.\n23. Právo opustiť vec je súčasťou obsahu vlastníckeho práva. Pod opustením veci (derelikciou) treba\nchápať úmyselné vzdanie sa svojho vlastníctva. Predstavuje originárny spôsob zániku vlastníctva k veci\nna základe jednostranného právneho úkonu vlastníka, ktorý možno urobiť konkludentne i v prípade, ak\nide o nehnuteľnú vec. Jednostranný právny úkon opustenia veci musí byť urobený slobodne a vážne,\nurčite a zrozumiteľne, musí zahŕňať vôľovú stránku a musí napĺňať tiež vôľu vzdať sa vlastníctva veci a\njej fyzické opustenie. Samotné neužívanie veci samo osebe ešte neznamená zánik vlastníctva (porovnaj\nnapr. R 1/1979, NS ČR 28 Cdo 1254/2003, III. ÚS 194/2017).\n24. Princíp demokratického právneho štátu vyžaduje, aby štátne orgány rešpektovali ústavnú ochranu\nvlastníctva (čl. 11 Listiny) a spoľahlivo zisťovali, či vôľa vlastníka skutočne smeruje k derelikcii jeho\nmajetku. Paralelne však každý vlastník nesie - v duchu parémie „vlastníctvo zaväzuje“ - zodpovednosť\nza výkon vlastníckeho práva (teda aj za riadnu správu svojho majetku).\n25. Za situácie, keď spoluvlastníčky sporné nehnuteľnosti zanechali najneskôr v prvom polroku 1948 (v\njúli už poskytnutá záruka na presťahovanie sa rodiny žalobcu z Argentíny do Paraguaja), len veľmi krátko\npo ich nadobudnutí od štátu v júli 1947 (konfiškáty), v čase, keď ich nemohli scudziť (zákaz scudzenia v\nprospech štátu po dobu desiatich rokov) a odsťahovali sa do Latinskej Ameriky (s vtedajšími možnosťami\ncestovania), nepochybne konkludentne vyjadrili vôľu vzdať sa svojho spoluvlastníctva. Takýto ich úmysel\nje zrejmý tiež z ich neskoršieho konania, keď sa na Slovensko žiť nikdy nevrátili, stali sa štátnymi\nobčiankami Paraguaja. Matka žalobcu sa síce vrátila do Európy, ale žila v inom štáte.\n26. Okamihom opustenia prechádza opustená vec do vlastníctva štátu. Štát po odchode\npozemnoknižných spoluvlastníčok preto opodstatnene nakladal so spornými nehnuteľnosťami ako so\nsvojím majetkom a zveril ich do správy žalovanému 1/ (jeho predchodcom). Žalobca preto nesprávne\ntvrdil, že vlastníctvo zostalo pozemnoknižným vlastníčkam zachované a z titulu dedenia patrí jemu.\n\n27. Nemožno tiež opomenúť, že ak štátny podnik (soc. organizácia) vykonával právo hospodárenia\ns majetkom štátu, bol i voči majetku, ktorý nebol vo vlastníctve štátu, držiteľom tohto majetku štát;\nvlastníkom nehnuteľností sa po 1.1.1992 stal štát, ak mal nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu\ndesiatich rokov. Do vydržacej doby treba započítať i dobu oprávnenej držby, vykonávanej pred uvedeným\ndňom (porovnaj napr. 22 Cdo 1193/1998 a 22 Cdo 2578/1998). Preto ak by aj pozemnoknižné\nspoluvlastníčky nemali vôľu vzdať sa vlastníctva k sporným pozemkom, štát by nadobudol vlastníctvo\nk nim na základe vydržania ku dňu 1.1.1992. Za daných okolností (bod 25) štát sporné pozemky držal\ndobromyseľne ako vec vlastnú po celú vydržaciu dobu. Súd prvej inštancie preto správne poukázal i na\ninštitút vydržania (§ 134, § 872 ods. 6 OZ).\n28. Napokon súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobou na určenie vlastníctva\nnemožno obchádzať špeciálnu úpravu podľa reštitučných predpisov, vrátane zák. č. 87/1991 Zb. o\nmimosúdnych rehabilitáciách a o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného 2/, ktorý\nsporné nehnuteľnosti nikdy neužíval ani nenadobudol do vlastníctva.\n29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 2/\nako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n30. Voči tomuto žalobcovi súd v spore úspešným žalovaným priznal náhradu trov prvoinštančného i\nodvolacieho konania, keď súd prvej inštancie o trovách konania v napadnutom rozsudku nerozhodol (§\n396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).\n31. Pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcami 1/ a 3/ odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby,\nvo vzťahu k týmto žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil (§ 370 ods. 1, 3\nCSP).\n32. Neprihliadol pritom na nesúhlas žalovaného 2/. Okolnosť, že jeden z troch nástupcov po žalobcovi\nnezobral žalobu späť nemožno považovať za vážny dôvod, pre ktorý by žalobcovia 1/ a 3/ mali byť nútení\nzotrvať v spore, ktorý sami neiniciovali a nemienia v ňom pokračovať.\n33. Žalobcovia 1/ a 3/ procesne zavinili čiastočné zastavenie konania, preto by mali podľa § 256 ods. 1\nCSP nahradiť trovy zastaveného konania protistrane. Odvolací súd však s ohľadom na okolnosti prípadu\nnáhradu trov konania žalovaným nepriznal podľa § 257 CSP. Žalobcovia sú cudzí štátni príslušníci,\nktorí súdne konanie neiniciovali. K späťvzatiu žaloby pristúpili po úmrtí žalobcu v čase, kedy (po úmrtí\nžalobcu) žalovaní v konaní nerealizovali žiaden úkon, dokonca pred rozhodnutím odvolacieho súdu o\npokračovaní v spore s týmito subjektmi. Odvolací súd tiež prihliadol na skutočnosť, že žalovaným vo\nvzťahu ku žalobcovi 2/ náhradu trov konania priznal.\n34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/184/2008", "guid": "4dc48275-45ea-45fc-8452-5a87c672d8c4:1af1dd56-7129-4fe8-9d71-18fa28d38722", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f324c5e4-b36a-4f5c-b1d4-5f70cf9b6686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.194.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.194.2017.2"}], "citovane_v": []}