{"guid": "35ee9c0c-a0a1-4fd1-9b68-b0d55a92db61:e8a78bc1-e626-44b3-a156-2e4666c24dc7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1108235291.6", "spisova_znacka": "2Cob/175/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/175/2024 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 2Cob/175/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1108235291.6", "identifikacne_cislo": "1108235291", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. c) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. g) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8a78bc1-e626-44b3-a156-2e4666c24dc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1108235291.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1108235291.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1108235291.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/175/2024\n1108235291\n24. 03. 2026\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2026:1108235291.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: 1/ BASO Sport, s.r.o. v\nlikvidácii, Štúrova 4, 949 01 Nitra, IČO: 36 552 411, proti žalovanému: KLEMPÍŘSTVÍ KOHÚT s.r.o., so\nsídlom Cvrčovice 191, 691 23 Cvrčovice, Česká republika, IČO: 293 64 671, zastúpený: Advokátska\nkancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, v konaní o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. B1-30Cb/87/2008 - 476 zo dňa 25.4.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/87/2008 - 476 zo dňa\n25.4.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi 1/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. B1-30Cb/87/2008 - 476 zo dňa\n25.4.2024 (v poradí druhým vo veci) rozhodol tak, že výrokom I zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný\nRozhodcovským súdom v Bratislave, s.r.o., IČO: 35 927 283 pod sp. zn. 122/08 zo dňa 29.09.2008, a to\nvoči spoločnosti BASO Sport s.r.o. v likvidácii, ktorý vystupoval v rozhodcovskom konaní v procesnom\npostavení žalovaného 1/ a o trovách konania rozhodol výrokom II tak, že žalobca 1/ má nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2008 sa žalobca BASO\nSport s.r.o. domáhal voči žalovanému, označenému ako Rozhodcovský súd v Bratislave s.r.o., IČO: 35\n927 283, t. j. voči orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského\nsúdu v Bratislave s.r.o., sp. zn. 122/08 zo dňa 29.09.2008. Ako vedľajších účastníkov označil: 1/ Q.\nK., obchodné meno Jaroslav Kohút - Klempířství, IČO: 123 12 533 (v rozhodcovskom konaní žalobca),\n2/ Q. Y., obchodné meno Jaroslav Ondruš, IČO: 406 84 709 (v rozhodcovskom konaní žalovaný 2/).\nŽalobca uplatnil dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom normované v ustanovení § 40\nods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“), keď namietal platnosť\nrozhodcovskej zmluvy a § 40 ods. 1 písm. g) ZKR, keď namietal že bola porušená zásada rovnosti\núčastníkov rozhodcovského konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.09.2008 Rozhodcovský\nsúd v Bratislave vydal rozsudok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť podnikateľskému subjektu Jaroslav\nKohút - Klempířství, IČO: 123 12 533 sumu 3.150.000,- Kč spolu s príslušenstvom a zároveň bol\nžalovaný Jaroslav Kohút - Klempířství zaviazaný na povinnosť vydať žalobcovi hydraulickú ohýbačku\nplechu s motorovým ovládaním oblúku ohybu. Žalobca poukázal na to, že Splnomocnením zo dňa\n\n13.03.2008 spoločnosť BASO Sport s.r.o. splnomocnila Q. Y. na zastupovanie pri rokovaní s Q. K. vo\nveci odstránenia závad na hydraulickej ohýbačke plechu typ HSBM- RS 10/4 CNC. Dňa 14.03.2008\nQ. Y. uzavrel bez splnomocnenia Dohodu o riešení zodpovednosti za vady predmetu kúpy z kúpnej\nzmluvy zo dňa 01.11.2006, o.i. aj o predaji hydraulickej ohýbačky plechu s motorovým ovládaním oblúku\nohybu, v ktorej zaviazal žalobcu riešiť všetky prípadné spory z kúpnej zmluvy a z dohody cestou\nzmieru a ak nebude možné dosiahnuť zmier, predložiť spor z tejto kúpnej zmluvy alebo z dohody na\nrozhodnutie trojčlennému senátu Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom Bratislava, Ventúrska\n14 s tým, že dohoda sa riadi českým právnym poriadkom. Q. Y. nebol oprávnený na zastupovanie\nspoločnosti BASO Sport s.r.o. vo veci rokovania a podpisu dohody, vrátane rozhodcovskej doložky,\ndohoda o rozhodcovskej doložke nemá náležitosti platného právneho úkonu, preto rozhodcovský súd\nnemal právomoc vo veci konať. Žalobca uviedol, že námietku nedostatku právomoci rozhodcovského\nsúdu vzniesla jeho právna zástupkyňa v rozhodcovskom konaní telefonicky dňa 19.09.2008, písomne\nbola doložená podaním zo dňa 06.10.2008, avšak medzičasom rozhodcovský súd rozhodol. Žalobca\nďalej namietal, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozsudku opiera o znalecký posudok znalca,\nktorý nie je oprávnený podľa znaleckej doložky na vypracovanie posudku o príčinách vzniku vady\nstroja a o vyjadrenie žalobcu v rozhodcovskom konaní, ktorý tiež nie je znalcom s potrebnou odbornou\nznalosťou. Rozhodcovský súd do 24.09.2009 žalovaným tento znalecký posudok nedoručil a nedoručil\nani ďalšie na vec sa vzťahujúce doklady, čím im znemožnil oboznámiť sa s informáciami predloženými\nžalobcom, vrátane vyjadrenia sa k znaleckému posudku. Listiny boli žalovaným doručené elektronicky\naž po urgencii právnej zástupkyne žalovaných, následkom čoho mali žalovaní lehotu necelých 3\npracovných dní na vyjadrenie k posudku. Túto lehotu žalobca považuje za neprimerane krátku na\nprípravu účinnej obrany a žalovaným tak nebola rozhodcovským súdom daná možnosť dokázať, že\nk poškodeniu stroja nedošlo vadnou konštrukciou stroja, na čo sa odvoláva napadnutý rozsudok, ale\nnesprávnym používaním, prekračovaním povoleného výkonu a nedodržovaním určených pracovných\npostupov. Podľa žalobcu postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov\nrozhodcovského konania vyžadovaná v § 17 ZRK, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania\nmajú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má\nposkytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Žalobca zároveň navrhol odklad\nvykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.\n3. Súd prvej inštancie v ods. 5 až 13 odôvodnenia uviedol chronológiu procesných úkonov súdu a strán\nsporu a rozhodnutí vo veci, o.i. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2009-56 zo dňa\n01.04.2011, ktorým bolo konanie voči Rozhodcovskému súdu v Bratislave, s.r.o. ako žalovanému 2/\nzastavené; Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2009 - 67 zo dňa 22.09.2011, ktorým\nsúd pripustil, aby do konania ako žalobca 2/ vstúpil Q. Y.; Uznesenie Okresného súdu Bratislava I\nč.k. 30Cb/87/2008 - 144 zo dňa 13.07.2015, ktorým súd pripustil, aby z konania na strane žalovaného\nvystúpil Jaroslav Kohút - klempířství a na jeho miesto vstúpila spoločnosť: KLEMPÍŘSTVÍ KOHÚT s.r.o.,\nCvrčovice 191, Pohořelice, Česká republika, IČO: 29364671.\n4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby ju súd zamietol.\nTvrdenia žalobcu posúdil ako účelové. Účastníci sa dohodli, že spory, ktoré medzi nimi vzniknú,\nbudú riešené pred rozhodcovským súdom, zo znenia rozhodcovskej zmluvy niet pochýb, že určite a\nzrozumiteľne prejavili vôľu podrobiť sa v prípade sporu právomoci rozhodcovského súdu. Ak sa účastníci\ndohodli, že spory budú „riešené“ rozhodcovským súdom, nemožno pochybovať o tom, že uzavreli\ndohodu v zmysle § 3 ods. 1 zákona 244/2002 Z.z. V ďalšom priebehu konania na pojednávaní dňa\n04.04.2016 právny zástupca žalovaného poukázal na § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že\nzatiaľ nebolo žalobcom 1/ namietané, že žalobca 2/ prekročil udelené splnomocnenie, nečinnosť žalobcu\n1/ nemôže byť na škodu žalovanému, nakoľko už vo vyjadrení k žalobe pred rozhodcovským súdom\nmohol uviesť nesúhlas s prekročením splnomocnenia a namietať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Na\npojednávaní dňa 20.11.2017 konateľ žalobcu 1/ uviedol, že rozhodcovskú doložku nepodpisoval, túto\npodpísal žalovaný 2/ pravdepodobne nevedome, hoci mu bola udelená plná moc len na odstraňovanie\nvád stroja. Žalobca 2/ uviedol, že šiel na stretnutie so žalovaným s tým, že sa mali prejednávať vady\nstroja, pričom mu dali podpísať viacero dokumentov, ktoré mu boli v jednom vyhotovení aj odovzdané,\ndohoda o rozhodcovskej doložke mu nebola odovzdaná a o tejto sa dozvedel až po konaní na\nrozhodcovskom súde. Nevylúčil, že podpis na dohode je jeho. Konateľ žalovaného uviedol, že žalobca\n2/ bol na stretnutí informovaný, že podpisuje aj dohodu o rozhodcovskej doložke.\n\n5. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2008-252 zo\ndňa 18.02.2019 (prvý vo veci), ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nkonania. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/113/2019-299\nzo dňa 25.02.2021 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2008-252 zo dňa 18.02.2019\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia\nuviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v intenciách\nprávnych záverov odvolacieho súdu a pri novom rozhodovaní sa dôsledne zaoberať skutkovou\na právnou opodstatnenosťou oboch uplatňovaných zákonných dôvodov na zrušenie predmetného\nrozhodcovského rozsudku za súčasného posúdenia dodržania zákonnej lehoty na podanie žaloby o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku u oboch žalobcov s tým, že za účelom doplnenia dokazovania\nje vzhľadom na nedostatočnosť pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu potrebné vyžiadať originál\nrozhodcovského spisu a v nadväznosti na jeho obsah opätovne dôsledne posúdiť obidva žalobcami\nuplatňované dôvody v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a g) ZRK. Súd prvej inštancie s poukazom na procesný\npokyn odvolacieho súdu uviedol, že opakovane vyzval Rozhodcovský súd, so sídlom na Ventúrskej\nulici č. 14 v Bratislave, na zapožičanie originálu rozhodcovského spisu sp.zn. 122/2008. Podaním\ndoručeným súdu dňa 14.10.2021 Rozhodcovský súd v Bratislave oznámil, že rozhodcovský spis bol\nposkytnutý Okresnému súdu Nitra v rámci exekučného konania a nebol vrátený. Vzhľadom na to súd\nprvej inštancie požiadal Okresný súd Nitra o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu sp.zn. 122/08.\nOkresný súd Nitra podaním doručeným dňa 18.03.2022 oznámil, že originálom rozhodcovského spisu\nnedisponuje, uviedol, že bol neúspešne hľadaný aj v iných exekučných spisoch v exekučných veciach\npovinného BASO Sport, s.r.o. Súd prvej inštancie preto požiadal Rozhodcovský súd, aby preukázal\ndoručenie originálu rozhodcovského spisu Okresnému súdu Nitra, ten ani na viacnásobné výzvy originál\nrozhodcovského spisu nezaslal ani nedoručil dôkaz, že ho doručoval k exekučnému konaniu. Súd prvej\ninštancie dospel, k záveru, že trvať na dokazovaní originálom rozhodcovského spisu je v danom konaní\nvzhľadom na trvanie sporu neúčelné a nehospodárne, keď sa napriek snahe nepodarilo zaobstarať\noriginál rozhodcovského spisu a ani na základe viacnásobných dožiadaní nezistil, kde by sa mohol\nnachádzať. Preto vykonal dokazovanie fotokópiou rozhodcovského spisu sp.zn. 122/08, pričom pre\nrelevantné posúdenie oboch dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bola táto fotokópia v\nkontexte iných vykonaných dôkazov postačujúca.\n6. Ďalej súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že dňa XX.XX.XXXX žalobca 2/ zomrel. Uznesením\nOkresného súdu Nitra č.k. 9D/2/2021-126 Dnot 259/2021 bolo konanie o dedičstve po žalobcovi\n2/ zastavené a majetok nepatrnej hodnoty vydaný dedičke, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa.\nUznesením tunajšieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2023, súd konanie voči žalobcovi\n2/ zastavil, nakoľko žalobca 2/ zomrel bez zanechania právneho nástupcu.\n7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c) a písm.\ng), § 41 a § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že v prvom rade skúmal, či\nžaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia\nrozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ZRK. Z fotokópie rozhodcovského spisu sp. zn. 122/2008\nvyplynulo, že právna zástupkyňa žalobcu 1/ a 2/ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení\nžalovaného 1/ a žalovaného 2/) rozsudok prevzala dňa 16.10.2008. Žalobca 1/ podal žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku dňa 23.10.2008, t.j. v zákonom stanovenej lehote 30 dní. V rozhodcovskom\nkonaní žalovaný 2/ bol v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku označený iba ako vedľajší účastník\n2/. Podaním podaným na pošte dňa 18.11.2008, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.11.2008, žalobca 1/\nnavrhol pripustiť pristúpenie Q. Y. do konania na strane žalobcu ako žalobcu 2/ s tým, že Q. Y. vyjadril\nsúhlas s pristúpením. Lehota 30 dní na podanie žaloby žalobcovi 2/ končila v sobotu dňa 15.11.2008,\nv zmysle § 121 ods. 4 posledným dňom 30 dňovej lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j.\n17.11.2008. Žalobca 2/ požiadal o pristúpenie do konania na stranu žalobcu až podaním na pošte dňa\n18.11.2008, do konania bol pripustený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2009 - 67\nzo dňa 22.09.2011, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu podal oneskorene, čo však je bez\nprávneho významu, nakoľko konanie o jeho žalobe bolo právoplatne zastavené z dôvodu jeho úmrtia.\n8. Prvý uplatnený dôvod podania zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) ZRK,\na to námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie posúdil ako irelevantný, keď mal za\npreukázané, že žalobca 1/ a 2/ nenamietali platnosť rozhodcovskej doložky pred rozhodcovským súdom.\nVo vyjadrení zo dňa 03.07.2008 doručenému Rozhodcovskému súdu v Bratislave takáto námietka nie je.\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že v samotnej žalobe žalobcovia uvádzajú, že námietku neplatnosti\n\nrozhodcovskej doložky „namietala právna zástupkyňa telefonicky 19.09.2008 a následne bola písomne\ndoložená podaním zo dňa 06.10.2008, avšak rozhodcovský súd medzičasom rozhodol“. Súd prvej\ninštancie poukázal na § 21 odsek 2 ZRK, v zmysle ktorého boli žalobcovia povinní námietku vzniesť v\nrozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej (teda vo vyjadrení zo dňa 03.07.2008).\nPre skúmanie otázky právomoci rozhodcovského súdu je možné túto otázku skúmať v konaní o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZRK len v prípade, ak táto námietka bola vznesená účastníkom\nrozhodcovského konania v rámci zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty a rozhodcovský súd k nej\nneprihliadal a vydal rozhodcovský rozsudok. Súd prvej inštancie na podporu svojho záveru poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo 5/2013 z 29.05.2014 a stotožnil sa aj s názorom\nodvolacieho súdu v zrušovacom uznesení, že neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý by žalobcovia\nobjektívne nemohli namietať neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone\nvo veci samej. Poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ a uzavrel, že žalobca 1/ neuplatnil\nnámietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej\nzmluvy pri prvom úkone, ako to vyžaduje § 21 ods. 2 ZRK, preto dôvod pre zrušenie rozhodcovského\nrozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK naplnený nebol.\n9. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že v predmetnom rozhodcovskom konaní bola porušená\nzásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17) a podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, čo\nžalobcovia odôvodnili tým, že rozhodcovský súd do 24.09.2008 nedoručil žalovaným v rozhodcovskom\nkonaní znalecký posudok ani ďalšie sa na vec vzťahujúce doklady, čím im znemožnil oboznámiť sa s\ninformáciami predloženými súdu žalobcom, vrátane vyjadrenia k znaleckému posudku a písomnosti boli\ndoručené elektronicky až po urgencii právnej zástupkyne, čoho následkom bolo, že mali neprimerane\nkrátku lehotu na prípravu účinnej obrany. Súd prvej inštancie z fotokópie rozhodcovského spisu sp.\nzn. 122/08 zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ boli rozhodcovským súdom vyzvaní na zaslanie stanoviska k\nžalobe, zo spisu nevyplýva, kedy si žalobcovia výzvu prevzali, avšak je zrejmé, že žalobu prevzali, keďže\npodaním zo dňa 03.07.2008 sa vyjadrili k žalobe. Vo vyjadrení popreli základ a dôvodnosť nároku a\nv bode 3 vyjadrenia uviedli: “Žalobca nechal vypracovať znalecký posudok bez našeho vedomia a to\nznalcom, o ktorom nám nie sú známe žiadne skutočnosti. S obsahom znaleckého posudku sme neboli\noboznámení, nevieme, čo je v ňom uvedené. Domnievame sa preto, že znalecký posudok č. 46-02/08\nnemusí byť nestranný a ako dôkaz ho požadujeme zo žaloby vylúčiť.“ Z fotokópie rozhodcovského spisu\nďalej vyplýva, že uznesením Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 12.08.2008 boli žalobcovia\npredvolaní na ústne jednanie na deň 05.09.2008 o 16:00 hod., žalobca 1/ predvolanie prevzal dňa\n22.08.2008 a žalobca 2/ dňa 28.08.2008. V rozhodcovskom spise je ďalej pod č.l. 45 založený záverečný\nnávrh žalobcu v rozhodcovskom konaní, ktorého obsahom je vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov k žalobe, z\nrozhodcovského spisu nevyplýva, kedy bolo toto podanie rozhodcovskému súdu doručené, je datované\ndňom 24.09.2008, takže muselo byť doručené rozhodcovskému súdu po tomto dátume. Zo spisu\nnevyplýva, že bolo toto podanie doručené na vyjadrenie žalobcom 1/ a 2/. Pod č.l. 50 je v spise\nzaložené oznámenie právnej zástupkyne žalobcov 1/ a 2/ JUDr. Matuškovej o udelení splnomocnenia\nna zastupovanie, v podaní uviedla, že spolu so žalobou neboli doložené listinné dôkazy, na ktoré\nsa žaloba odvoláva a ktoré uvádza ako prílohy; preto nie je možné podať kvalifikované vyjadrenie\nk návrhu na zaplatenie 3.150.000,- Kč, požiadala preto o odročenie pojednávania tak, aby príprava\nna pojednávanie a požiadavka predloženia dôkazov mohla byť riadne zabezpečená, požiadala tiež o\ndoručenie kópií všetkých dôkazov, ktoré žalobca uvádza ako súčasť žaloby v jej prílohách. Z mailovej\nsprávy (č.l. 49 rozhod. spisu) vyplýva, že JUDr. Bc. Martin Kulhánek, Ph.D., predseda senátu, žiadosti\nprávnej zástupkyne nevyhovel s tým, že pojednávanie prebehne. Zo zápisnice z ústneho pojednávania\nzo dňa 05.09.2008 (č.l. 52 rozhod. spisu) vyplýva, že v konaní sa pokračovalo bez účasti žalobcov\n1/ a 2/ a účastníkom rozhodcovský súd uložil povinnosť, aby najneskôr v lehote troch týždňov od\npojednávania doručili rozhodcovskému súdu svoje záverečné návrhy so špecifikáciou trov konania. Z\nfotokópie rozhodcovského spisu nevyplýva, či a kedy bola táto zápisnica doručená právnej zástupkyni\nžalobcov 1/ a 2/. Podaním zo dňa 05.09.2008 (č.l. 55 rozhod. spisu) sa právna zástupkyňa žalobcov 1/\na 2/ vyjadrila k žalobe, súčasťou vyjadrenia bolo vyjadrenie k zápisu z pojednávania Rozhodcovského\nsúdu v Bratislave a námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Právna zástupkyňa uviedla,\nže vzhľadom na pretrvávajúcu PN od 18.09.2008 zasiela súdu vyjadrenie k žalobe a zároveň žiada o\nodpustenie zmeškania lehoty stanovenej v zápise z pojednávania zo dňa 05.09.2008 a ďalej uviedla: „Na\ntelefonickú požiadavku právnej zástupkyne boli dňa 24.09.2008 doručené prostredníctvom elektronickej\npošty podklady, týkajúce sa sporu medzi žalobcom a žalovanými.“ Nie je zrejmé, kedy bolo predmetné\npodanie doručené rozhodcovskému súdu, na č.l. 55 rozhod. spisu je perom vyznačené, že koniec\nlehoty bol 29.09.2008, zvyšná časť textu napísaná perom ohľadom dátumu doručenia je prefotená len\n\nz polovice, javí sa, že ide o dátum 06.10.2008, čo by zodpovedalo poznámke „neskoro“, ako aj obsahu\npodania právnej zástupkyne vzhľadom k žiadosti právnej zástupkyne o odpustenie zmeškania lehoty\nz dôvodu PN a zároveň aj tvrdeniu v žalobe, že dané podanie bolo rozhodcovskému súdu doručené\ndňa 06.10.2008. Dňa 29.09.2008 však Rozhodcovský súd v Bratislave vydal rozhodcovský rozsudok,\nktorý si právna zástupkyňa žalobcov prevzala dňa 16.10.2008. Súd prvej inštancie mal za preukázané,\nže v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keď žalobcom\n1/ a 2/ nebol doručený minimálne znalecký posudok ZP č. 46-02/08 vypracovaný Ing. Radovanom\nBinderom vo veci znaleckého posúdenia stavu hydraulickej ohýbačky plechu, tak, aby mali čas na\noboznámenie s jeho obsahom, vyjadrenie k nemu a uplatnenie procesných prostriedkov na svoju obranu,\nnakoľko tento znalecký posudok bol dôkazným prostriedkom, ktorý viedol rozhodcovský súd k tomu,\nže žalobe vyhovel. Nedoručenie znaleckého posudku spolu so žalobou vyplýva tak z ich vyjadrenia\nk žalobe zo dňa 03.07.2008, bodu 3 vyjadrenia, kde uvádzajú, že s obsahom znaleckého posudku\nneboli oboznámení, zo žiadosti právnej zástupkyne zo dňa 05.09.2008, v ktorej viackrát uviedla, že\nžalobcom neboli doručené prílohy, na ktoré sa žaloba odvoláva a z podania právnej zástupkyne zo dňa\n05.09.2008, z ktorého vyplýva, že listinné dôkazy spolu so znaleckým posudkom jej boli doručené až dňa\n24.09.2008 na jej telefonické požiadavky prostredníctvom elektronickej pošty. Nakoľko listinné dôkazy\nohľadom vád predmetu kúpy boli právnej zástupkyni doručené dňa 24.09.2008 a rozsudok vydaný\ndňa 29.09.2008, súd prvej inštancie mal za to, že lehota na vyjadrenie k dôkazom bola neprimerane\nkrátka a postupom rozhodcovského súdu bol žalobca 1/ znevýhodnený na úkor žalovaného, nakoľko mu\nnebolo umožnené v primeranej lehote vyjadriť sa k dôkazom protistrany pripojeným k žalobe a navrhnúť\nvykonanie ďalších dôkazov. Rozhodcovský súd rozhodol napriek tomu, že žalobcom nezaslal znalecký\nposudok (resp. iné prílohy k žalobe) spolu so žalobou, znalecký posudok im bol doručený len pár dní\npred vyhlásením rozhodcovského rozsudku, čím im bola odopretá rovnaká miera možností predkladať\nvyjadrenia, či dôkazy k protistranou navrhovaným dôkazom. Súd prvej inštancie potom vzhľadom na to,\nže žalobcovia 1/ a 2/ v konaní konali sami za seba ako samostatné procesné spoločenstvo, rozhodcovský\nrozsudok zrušil len voči žalobcovi 1/, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v procesnom postavení\nžalovaného 1/. Voči žalobcovi 2/ zostáva rozhodcovský rozsudok nezmenený. O trovách konania\n(prvostupňového aj odvolacieho) súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP, podľa ktorého súd\nprizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ zák.\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa žalovaného súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP,\nkeď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. V odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v\nzmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.\n11. Žalovaný nesúhlasí s vyhodnotením podania žaloby v zákonnej lehote súdom prvej inštancie.\nŽalobca 1/ síce podal žalobu 23.10.2008, t.j. v zákonnej lehote na podanie, avšak žaloba smerovala\nlen voči jednému žalovanému, a tým bol Rozhodcovský súd v Bratislave s.r.o.. Je teda zrejmé, že voči\nžalovanému nesmerovala. Nie je možné považovať žalobu za podanú včas, ak je táto síce podaná\nv lehote, ale voči nie pasívne legitimovanému subjektu. Až podaním zo dňa 31.08.2009 žalobcovia\noznačili žalovaného (za žalovaného) a žalobu voči pôvodnému žalovanému vzali v celom rozsahu späť.\nUznesením zo dňa 01.04.2011 súd konanie voči Rozhodcovskému súdu v Bratislave s.r.o. zastavil a od\ntohto okamihu začal vystupovať žalovaný ako žalovaný v tomto spore, teda dávno po zákonnej lehote\nna podanie žaloby.\n12. Žalovaný ďalej namieta nesprávnosť vyhodnotenia naplnenia druhého dôvodu pre zrušenie\nrozhodcovského rozsudku súdom prvej inštancie v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, má za to,\nže k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní neprišlo, v tejto časti súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukazuje na to, že Krajský súd v\nBratislave ako odvolací súd už raz vo veci rozhodoval uznesením č.k. 1Cob/113/2019-299 zo dňa\n25.02.2021 a skonštatoval, že fotokópia rozhodcovského spisu, na základe ktorej súd prvej inštancie\nrozhodoval, vykazuje znaky nedôsledného vyhotovenia a nie je možné z neho ani zistiť, či a aké prílohy\nboli žalovaným v rozhodcovskom konaní doručované s výzvou na predloženie žalobnej odpovede,\nt.j. nie je možné zistiť, či žalovaným v rozhodcovskom konaní boli pred podaním ich vyjadrenia zo\n\ndňa 03.07.2008 doručené spolu so žalobou aj prílohy k žalobe. Taktiež podľa názoru Krajského súdu\nv Bratislave je nemožné z predloženej fotokópie rozhodcovského spisu overiť právnou zástupkyňou\ntvrdenú skutočnosť o dodatočnom doručovaní podkladov k žalobe rozhodcovským súdom len 5\ndní pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie opätovne vychádzal z fotokópie\nrozhodcovského spisu a nekriticky prevzal tvrdenia žalobcov. Dokonca v ods. 54 odôvodnenia uvádza,\nže z podania právnej zástupkyne zo dňa 05.09.2008 malo vyplynúť, že dôkazy jej mali byť doručené\naž dňa 24.09.2008, pričom zo skoršieho podania nemôže vyplynúť skutočnosť, ktorá nastane až 19\ndní neskôr. Žalovaný trvá na tom, že rozhodcovský súd si splnil všetky svoje zákonné povinnosti, včas\ndoručil žalobcom všetky písomnosti a dôkazy, vrátane znaleckého posudku a opak v konaní nemohol\nbyť preukázaný, keďže ani podľa názoru Krajského súdu v Bratislave z fotokópie rozhodcovského spisu\nto nie je možné zistiť. Podľa žalovaného dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov. Žalobcom bola riadne\ndoručená žaloba v rozhodcovskom konaní a žalovaný nemá dôvod pochybovať, že aj s prílohami\na znaleckým posudkom. Žalovaný tiež poukazuje na to, že napriek tomu, že žalobcovia mali žalobu\ndoručenú viac ako 2 mesiace, splnomocnili právnu zástupkyňa v deň pojednávania, preto jej žiadosť o\nodročenie pojednávania hodnotí ako obštrukčnú a postup rozhodcovského súdu, ktorý jej nevyhovel, ako\nsprávny. Na pojednávaní rozhodcovský súd umožnil účastníkom konania vyjadriť sa a predložiť návrhy\nv lehote 3 týždňov. Súd prvej inštancie opätovne zmätočne v ods. 53 uvádza, že právna zástupkyňa\nžalobcov sa vyjadrila podaním zo dňa 05.09.2008 a požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie\nvyjadrenia, t.j. opäť zo skoršieho podania mala byť potvrdená skutočnosť, ktorá nastane až o 13 dní\nneskôr. Žalobcovia sa v lehote určenej rozhodcovským súdom nevyjadrili, vyjadrili sa až po vynesení\nrozhodcovského rozsudku.\n13. Žalovaný napokon namieta aj nesprávnosť výroku II napadnutého rozsudku o trovách konania ako\nvýroku priamo závislého od výroku I. Okrem toho namieta, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní\no trovách konania postupovať podľa § 257 CSP, nie podľa\n§ 255 CSP, nakoľko by bolo nespravodlivé pre žalovaného, ktorý sa od roku 2008 nevie dovolať\nspravodlivosti, žiadať, aby zaplatil ešte aj trovy konania. Poukazuje na to, že predseda súdu mu dal za\npravdu a konštatoval prieťahy v konaní. Podľa žalovaného je rozhodnutie o trovách nespravodlivé voči\nžalovanému aj preto, že nenesie žiadnu vinu na tom, že rozhodcovský súd prípadne procesne pochybil.\n14. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené.\n15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 CSP, t.j. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej\ntabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred\njeho vyhlásením dňa 27.02.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť\nodvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie\npojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom\npredloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím a odvolaním žalovaného dospel\nodvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných\ndôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie\n\nnáležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej\ninštancie i s jeho odôvodnením a podľa § 387 ods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Pre\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd\nuvádza nasledovné:\n20. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\numožňuje každému účastníkovi domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku, avšak\nvšeobecné súdy vo vzťahu k rozhodcovským súdom, resp. k rozhodcom, nie sú v postavení súdov\nodvolacích. Rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktorom rozhodcovské súdy, resp.\nrozhodcovia rozhodujú spory na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Rozhodcovský\nsúd je súkromnou osobou, ktorá nepatrí do sústavy súdov podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k všeobecným súdom zákonodarca umožnil a\nupravil len obmedzený prieskum rozhodcovských rozsudkov, v rámci ktorého možno takýto rozsudok\nnapadnúť žalobou na jeho zrušenie na všeobecnom súde len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 40\nods. 1 ZRK spočívajúcich v dodržiavaní zákonnosti. Súdny prieskum rozhodcovských rozhodnutí nie je\nprieskumom v rámci inštančného postupu (viď. napr. Uznesenie NS SR spis. zn. 1Obdo/68/2021 zo dňa\n27.09.2022). Ústavný súd SR v Uznesení sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 poukázal na svoju ustálenú judikatúru,\nv ktorej už vyslovil, že: „Na základe zmluvy súkromnoprávneho charakteru alebo rozhodcovskej doložky\nsa strany slobodne a vážne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom\nzmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky\nsa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom\nvšeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože\nho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci.\nÚstavný súd konštatuje, že strany rozhodcovskej zmluvy si musia byť vedomé možných negatívnych\ndôsledkov svojho rozhodnutia uprednostniť riešenie medzi nimi vzniknutých sporov prostredníctvom\nsúkromnoprávnej osoby - rozhodcovského súdu pred súdnym orgánom Slovenskej republiky, čím sa ich\nzákladné právo na súdnu ochranu v istom zmysle stáva okliešteným rozsahom vyplývajúcim, ako už\nbolo uvedené, z § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.“ (m. m. III. ÚS 335/2010, I. ÚS 143/2013, I. ÚS\n234/2013). Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku teda nie je odvolacím konaním. Na základe\nuplatneného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd skúma, či priebeh rozhodcovského\nkonania bol v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a toto mohlo mať vplyv na meritórne\nrozhodnutie, čiže skúma, či došlo k závažným procesným vadám, ako aj správne postupoval aj súd\nprvej inštancie.\n21. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie dodržania prekluzívnej lehoty na podanie žaloby\nsúdom prvej inštancie, čo odôvodňuje tým, že žalobca 1/ síce podal žalobu v zákonnej lehote dňa\n23.10.2008, avšak smerovala len voči jednému žalovanému, a tým bol Rozhodcovský súd v Bratislave\ns.r.o., až podaním zo dňa 31.08.2009 žalobcovia označili žalovaného (za žalovaného), žalobu voči\npôvodnému žalovanému vzali späť a uznesením zo dňa 01.04.2011 súd konanie voči Rozhodcovskému\nsúdu v Bratislave s.r.o. zastavil. Podľa žalovaného, až od tohto okamihu začal vystupovať ako žalovaný\nv tomto spore. Podľa ust. § 41 ZRK možno žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v\nlehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý\npodáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom ide o lehotu prekluzívnu. Odvolací súd\npri vyhodnotení dôvodnosti odvolania v tejto časti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 3Cob/282/2009-51 zo dňa 31.05.2010, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie\nč.k. 30Cb/87/2008-34 zo dňa 06.07.2009 (o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského\nrozsudku) a v ktorom poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 OSP (zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku účinného v čase podania žaloby aj v čase vydania predmetného rozhodnutia) a vytkol\nsúdu prvej inštancie, že sa dopustil procesného pochybenia, nakoľko označenie účastníkov v podanej\nžalobe bolo nejasné, keď na prvej strane žaloby označil Q. K. ako vedľajšieho účastníka a na druhej\nstrane uviedol, že Q. K., ktorý vystupoval v konaní pred rozhodcovským súdom ako žalobca, je v tomto\nkonaní označený ako odporca II. Znenie druhej strany žaloby teda nasvedčuje úmyslu žalobcu označiť\nJaroslava Kohúta ako žalovaného 2/. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie mal postupom podľa\n§ 43 ods. 1 OSP odstrániť vady žaloby. Odvolací súd nadväzujúc na vyslovený právny názor v uznesení\nč.k. 3Cob/282/2009-51 zo dňa 31.05.2010 dodáva, že vzhľadom na zásadu priority obsahu podania pred\njeho označením normovanú v § 41 ods. 2 OSP, potom poukazujúc na obsah žaloby považuje žalobný\nnávrh žalobcu 1/ za žalobu smerovanú už v čase jej doručenia súdu aj voči žalovanému (ako odporcovi\nII, viď. str. 2 žaloby, kde výslovne uvádza text „tu označený ako odporca v II. rade) bez ohľadu na\n\nnejasné označenie účastníkov konania na titulnej strane žaloby. Z judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní\nprocesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam,\nnež ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone\npoužitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ani podstatný omyl účastníka\nmedzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného\nprocesného úkonu žiadny vplyv. Procesné predpisy nevyžadujú presnú štruktúru žalobného návrhu,\nz čoho vyplýva, že označenie strán sporu nemusí byť zreteľne oddelené od ďalšieho obsahu žaloby,\nnemožno opomínať, že žalobu je potrebné posúdiť z hľadiska celého jej obsahu. Odvolací súd preto\nodvolanie žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodné.\n22. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rozhodcovskom konaní prišlo\nk porušeniu zásady rovnosti účastníkov, čo bolo dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom\nprvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK. Poukazuje na zrušujúce\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/113/2019-299 zo dňa 25.02.2021 v prejednávanej veci\na namieta, že súd prvej inštancie opätovne vychádzal z fotokópie rozhodcovského spisu napriek tomu,\nže odvolací súd skonštatoval, že vykazuje znaky nedôsledného vyhotovenia a nie je možné z nej zistiť,\nči žalovaným v rozhodcovskom konaní boli pred podaním ich vyjadrenia zo dňa 03.07.2008 doručené\nspolu so žalobou aj prílohy k žalobe, ani overiť právnou zástupkyňou tvrdenú skutočnosť o dodatočnom\ndoručovaní podkladov k žalobe rozhodcovským súdom len 5 pred vydaním rozhodcovského rozsudku.\n23. Podstatnou skutkovou otázkou, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní, bola otázka,\nči boli žalobcovi 1/ v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom doručené s výzvou na vyjadrenie\nprílohy k žalobe, ak áno, kedy boli doručené, vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu 1/ a podstatnou\nprávnou otázkou potom, či boli doručené včas v primeranej lehote na uplatnenie prostriedkov obrany a\nsúčasne či charakter listín mal pre rozhodnutie zásadný význam. Porušením zásady rovnosti účastníkov\nrozhodcovského konania upravenej v § 17 ZRK sa totiž rozumie znevýhodnenie niektorého z účastníkov\nrozhodcovského konania tým, že nemá umožnenú rovnakú mieru možností predkladať vyjadrenia,\ndôkazy, vyjadrovať sa k protistranou navrhovaným dôkazom alebo k ňou predloženým vyjadreniam, čiže\nide o prípady, kedy dôjde v rozhodcovskom konaní k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu\nrovnosti zbraní. Odvolací súd poukazuje najmä na § 27 ods. 1 ZRK, v zmysle ktorého rozhodcovský\nsúd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Zhodne\nso súdom prvej inštancie je potrebné vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu 1/ a odôvodnenie\nnapadnutého rozhodcovského rozsudku potom za dôkaz, ktorý mal pre rozhodcovský súd zásadný\nprínos a z ktorého vychádzal pri rozhodovaní, považovať znalecký posudok č. 46-02/08 vypracovaný\nIng. Radovanom Binderom vo veci znaleckého posúdenia stavu hydraulickej ohýbačky plechu.\n24. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že ustanovenie § 391 ods. 2 CSP upravuje tzv. kasačnú\nzáväznosť zrušovacieho rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola\nvec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nTo znamená, že súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového\nstavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe\nspor rozhodnúť. V tomto prípade hovoríme o kasačnej záväznosti zrušovacieho rozhodnutia, v zmysle\nktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie\nvyslovenému v zrušovacom rozhodnutí (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/12/2016 publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016). Od právneho názoru súdu je však\nnutné odlišovať procesné pokyny súdu, ktorými súd vyššej inštancie usmerňuje súd nižšej inštancie\nohľadom ďalšieho postupu v konaní, ako sú napríklad pokyny súdu k doplneniu dokazovania (viď.\nnapr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/235/2010). Z obsahu odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia síce\nvyplýva, že fotokópia rozhodcovského spisu vykazuje znaky nedôsledného vyhotovenia a nie je možné\nz neho ani zistiť, či a aké prílohy boli žalovaným v rozhodcovskom konaní doručované spolu s výzvou\nna predloženie žalobnej odpovede, na ktorú žalovaní reagovali vyjadrením stanoviska k žalobe zo\ndňa 3.7.2008, avšak nie je možné za danej dôkaznej situácie vytknúť súdu prvej inštancie postup pri\nzabezpečení a vyhodnotení dôkazov. V prejednávanej veci z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako\naj obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rešpektoval procesný pokyn odvolacieho súdu, avšak\noriginál rozhodcovského spisu sa mu nepodarilo zabezpečiť a ani nie je známe, kde sa nachádza.\nSúd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli obsahom spisu a\npri rozhodovaní vyhodnotil tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd zároveň poukazuje\nna to, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie obsah tých listín, ktoré tvorili\n\nfotokópiu rozhodcovského spisu, v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnil ani netvrdil, že by\nnezodpovedali originálnemu vyhotoveniu.\n25. S poukazom na uvedené nie je možné postup súdu prvej inštancie hodnotiť ako v rozporný s §\n191 CSP, kedy súd prvej inštancie je povinný vyhodnotiť skutkový stav len na základe predložených\ndôkazov, ani s § 187 ods. 1 CSP, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k\nnáležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd pri\nrozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu, nemusí sa tak dostať k úplnému\nzisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu\nho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Ustanovenie § 26 ods. 5 veta\ndruhá ZRK vyžaduje, že všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným\núčastníkom rozhodcovského konania musia sa bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom\nrozhodcovského konania. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v odvolaní, že\ndôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov a žalovaný nemá dôvod pochybovať, že žalobcom bola riadne\ndoručená žalobca v rozhodcovskom konaní aj spolu s prílohami a znaleckým posudkom. Pokiaľ žalobca\n1/ tvrdí, že mu spolu so žalobou neboli rozhodcovským súdom doručené prílohy k žalobe, vrátane\nznaleckého posudku, nie je možné spravodlivo žiadať, aby preukázal negatívnu skutočnosť a súd prvej\ninštancie preto dôkaznú situáciu a dôkazné bremeno správne vyhodnotil na ťarchu žalovaného, keď\nv konaní nebol preukázaný opak (aj keď nezavinene žalovaným). V prípade znaleckého posudku sa\njednalo o listinu, o ktorú sa rozhodcovský súd opieral pri svojom rozhodovaní, preto odvolací súd jej\nnedoručenie posúdil rovnako ako súd prvej inštancie za taký kvalifikovaný nedostatok konania pred\nrozhodcovským súdom, ktorý mal za následok porušenie zásady rovnosti.\n26. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rozhodcovský\nsúd nedoručil prílohy k žalobe spolu so žalobou, opak nevyplýva z doručeniek, z ktorých vyplýva,\nže rozhodcovský súd doručoval žalovaným výzvu žalovanému k stanovisku sp. zn. 122/08 a žalobu\n(rub č.l. 30 rozhodcovského spisu). Je tak správny záver súdu prvej inštancie, že prílohy k žalobe\nboli rozhodcovským súdom doručené žalovaným až cestou právnej zástupkyne dňa 24.09.2008\nelektronickou poštou, teda v lehote zjavne neprimeranej (3 pracovné dni pred dňom vydania\nrozhodcovského rozsudku) rozporne s princípom rovnosti zbraní. Iné skutkové závery z vykonaného\ndokazovania nevplývajú. Odvolací súd nevzhliadol ani nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej\ninštancie v ods. 54 a 53 odôvodnenia, keď žalovaný tvrdí, že zo skoršieho podania právnej zástupkyne\nžalobcov mala vyplynúť skutočnosť, ktorá nastane až 19, resp. 13 dní neskôr. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu došlo ku kopírovaniu hlavičiek podaní právnou zástupkyňou v rozhodcovskom konaní (čo je možné\nvyvodiť z toho, že dátum 05.09.2008 na podaniach vypracovaných v rôznom čase ostal nezmenený).\nSúd prvej inštancie sa tým zaoberal na pojednávaní dňa 04.04.2016, kde dopytoval právnu zástupkyňu\nna nezrovnalosti v datovaní podania (kde v písomnom vyjadrení je preškrtnutý mesiac 09 a perom\nnapísané číslovanie mesiaca číslovkou 10). V ods. 53 súd prvej inštancie správne dospel k záveru,\nže dané podanie bolo rozhodcovskému súdu doručené 06.10.2008, čo zodpovedá obsahu podania,\nvyjadreniu právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 04.04.2016 a aj údaju z nesprávne vyhotovenej kópie\nč.l. 55 rozhodcovského spisu.\n27. Žalovaný napokon namieta aj nesprávnosť súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorú vidí v\ntom, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 CSP\na mal postupovať podľa § 257 CSP. Podľa žalovaného je rozhodnutie o trovách nespravodlivé voči\nžalovanému aj preto, že nenesie žiadnu vinu na tom, že rozhodcovský súd prípadne procesne pochybil a\nz dôvodu prieťahov v konaní považuje za nespravodlivé žiadať, aby zaplatil trovy konania. V sporových\nkonaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci (§ 255\nCSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa §\n257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\nUstanovenie § 257 CSP teda predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok v § 255 CSP\na od zásady zodpovednosti za zavinenie v § 256 ods. 1 CSP a zakladá moderačné absolučné právo\nsúdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania vychádzajúcich zo\nzásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej\nveci alebo okolnosti na strane účastníkov sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri\nrozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Existenciu kvalifikovaných dôvodov,\nktoré sú hodné osobitného zreteľa, je povinná tvrdiť a preukázať strana, ktorá sa ich zohľadnenia\ndomáha. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa žalovaný vôbec domáhal aplikácie §\n\n257 CSP a ani z obsahu jeho podaní a prednesov nevyplýva, že by akékoľvek kvalifikované okolnosti\ntvrdil a preukazoval. Neprimeraná dĺžka konania neodôvodňuje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov\nkonania, na odstránenie prieťahov slúžia iné prostriedky právnej ochrany. Odvolanie žalovaného voči\nvýroku II napadnutého rozsudku je tak vecne správne.\n28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1. Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd preto žalobcovi\n1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Dôvodnosť\naplikácie § 257 CSP z dôvodov tvrdených žalovaným odvolací súd nevzhliadol, k čomu primerane\nodkazuje na ods. 28 odôvodenia.\n32. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením.\n33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/87/2008", "guid": "de8162d2-97bb-4e68-814a-e13e52b41249:898acc05-2c52-409f-bfd7-1761066fb04c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}, {"guid": "ussr:8002d429-5f50-4234-bdec-3df0be692f63", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8002d429-5f50-4234-bdec-3df0be692f63"}, {"guid": "ussr:bb3e0ba7-ed2f-4a02-9849-829df1541556", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3e0ba7-ed2f-4a02-9849-829df1541556"}, {"guid": "ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2010 z 21. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-21", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c"}, {"guid": "30a0dbc6-4f41-424f-be7c-b53dd98f62f4:0f8eceab-7ee2-4688-8ced-084c97a1d28e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2", "spisova_znacka": "1Obdo/68/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/68/2021 z 27. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1209216126.2"}, {"guid": "47332973-d42e-431c-a1a3-5940adde3b39:3a55784f-df6e-4b6d-8e83-3a6f17893554", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/87/2009", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/87/2009 z 10. 12. 2010", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2010-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/47332973-d42e-431c-a1a3-5940adde3b39:3a55784f-df6e-4b6d-8e83-3a6f17893554"}], "citovane_v": []}