{"guid": "067cd0b7-07b0-4108-89a5-255a31ede734:84b40602-05a8-49be-b1bf-9278a1e9e717", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1109226749.4", "spisova_znacka": "5Co/131/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/131/2024 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 5Co/131/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1109226749.4", "identifikacne_cislo": "1109226749", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84b40602-05a8-49be-b1bf-9278a1e9e717", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1109226749.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1109226749.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1109226749.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/131/2024\n1109226749\n27. 01. 2026\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2026:1109226749.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcov: X) L. F., O.. XX.XX.XXXX,\nZ. P. X. X, XXX XX P., X) R. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. I. X, XXX XX V., obaja právne zastúpení\nAdvokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s.r.o. so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, proti\nžalovanému: AQA Restaurant & Pub, s.r.o., IČO: 35 837 098, so sídlom Budatínska 57/A, 851 06\nBratislava, právne zastúpenému JUDr. Rudolfom Priečinským, advokátom so sídlom Lackova 1, 841\n04 Bratislava, o zaplatenie 560.056,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. apríla 2024 č.k. B1-26C/198/2009-1137 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolanie žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .\nRozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV.\np o t v r d z u j e.\nŽiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1/Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania (výrok\nI.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 434.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 8,5% ročne zo sumy 42.000,- Eur od 8.11.2014 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 336.000,- Eur od\n8.11.2014 do zaplatenia a 8,75% ročne zo sumy 56.000,- Eur od 08.11.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol\ntak, že žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55% (výrok IV.)\n2/Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ust.\n§ 451 ods. 1 a 2, § 563, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z.z. Konštatoval, že žalobcovia vrátane pôvodnej žalobkyne R. F. sa domáhali, aby\nsúd, titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého neoprávneným užívaním nebytových priestorov zo\nstrany žalovaného, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 216.796,- Eur. Neoprávnené\nužívanie nebytových priestorov na Fazuľovej 5 v Bratislave zdôvodňovali neplatnou nájomnou zmluvou\nč. 001/2002 zo dňa 17.05.2002 a užívaním nebytových priestorov bez úhrady od 01.10.2003. Podaniami\nzo dňa 29.03.2012 a 09.04.2013 žalobcovia upravili svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\ntak, že z pôvodne uplatneného nároku za obdobie 01.07.2007 do 30.06.2009 rozšírili nárok na celkovú\nsumu 560.056,- Eur, a to za obdobie až do 31.08.2012 a zároveň si podaním zo dňa 07.11.2017\nuplatnili aj nárok na úroky z omeškania. Súd zmeny žaloby pripustil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil\na žiadal prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia v konaní, v ktorom bola ako predbežná\notázka posudzovaná neplatnosť zmluvy o nájme a zároveň sa rozhodovalo o povinnosti vypratať\nnebytové priestory. Po právoplatnom skončení konania vedeného Okresným súdom Bratislava I, sp.\nzn. 14C/147/2005, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vypratať nebytové priestory a zároveň\nbola zmluva o nájme č. 001/2002 určená, v rámci rozhodovania o predbežnej otázke, za neplatnú,\nžiadal žalovaný o prerušenie prebiehajúceho konania až do právoplatného skončenia konania vedeného\n\nOkresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 12C/313/2003, v ktorom si uplatnil nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia proti žalobcom titulom zhodnotenia prenajímaných nebytových priestorov\nrekonštrukciou, pričom rovnaký nárok si uplatnil ako kompenzačnú námietku aj v aktuálnom konaní.\nSúd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 26C/198/2009-133 zo dňa 30.04.2013 tak, že zamietol\nnávrh na prerušenie konania a zaviazal žalovaného zaplatiť každému z pôvodných troch žalobcov sumu\n34.300,38 Eur, t.j. spolu 102.901,15 Eur. Pri určení sumy vychádzal z pôvodne (v neplatnej nájomnej\nzmluve) dohodnutej sumy nájomného 50.000,- SK mesačne (približne 1.659,70 Eur), a túto sumu priznal\nza 62 mesiacov nájmu bez právneho titulu. Kompenzačnú námietku žalovaného vyhodnotil ako účelovú\na odkázal ho na prebiehajúce konanie sp. zn. 12C/313/2003.\n3/Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch sporových strán rozsudok súdu prvej inštancie uznesením\nzo dňa 08.12.2015, č.k. 5Co/590/2013-73 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení\nkonštatoval, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaného,\nkeď rozhodol bez toho, aby buď konanie prerušil do rozhodnutia v konaní 12C/313/2003, alebo sa sám\nso započítavaným nárokom žalovaného skutkovo a právne vysporiadal.\n4/V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu došlo k prerušeniu konania až do právoplatného\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/124/2018-1374 zo dňa 31.03.2020 (konanie\n12C/313/2003) a v dôsledku smrti žalobkyne R. F. súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní\nlen so súčasnými žalobcami, ktorí boli zároveň aj jej dedičmi.\n5/Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/262/2021 zo dňa 13.12.2022 bol stav súvisiaceho\nkonania sp. zn. 12C/313/2003 opätovne zmenený, keď dovolací súd zrušil rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave, č.k. 8Co/134/2018-1374 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalovaný v dôsledku uvedeného opätovne žiadal o prerušenie prebiehajúceho konania. Súd prvej\ninštancie uvedenému nevyhovel z dôvodu postúpenia pohľadávky v paralelnom konaní na spoločnosť\nPROFITable, s.r.o., v dôsledku čoho žalovaný už nebol v prebiehajúcom konaní sp. zn. 26C/198/2009\naktívne vecne legitimovaným na podanie kompenzačnej námietky. Zároveň v čase vyhlásenia rozsudku\ntáto skutočnosť už nebola relevantná, keďže Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 25.04.2023,\nč.k. 8Co/20/2023-1711 právoplatne skončil paralelné konanie sp. zn. 12C/313/2003.\n6/Pri rozhodovaní o meritórnom nároku žalobcov považoval súd prvej inštancie za nesporné, že právni\npredchodcovia žalobcov a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme zo dňa 17.05.2002, č. 001/2002 na\npredmetné nebytové priestory nachádzajúce sa na Fazuľovej 5 v Bratislave. Rozhodnutím Okresného\nsúdu Bratislava I, č.k. 14C/147/2005-140 zo dňa 15.04.2009, potvrdenom odvolacím súdom, bola v rámci\nrozhodovania o predbežnej otázke určená zmluva o nájme ako neplatná. Sporné nebolo ani užívanie\npredmetných nebytových priestorov žalovaným až do ich vypratania dňa 31.08.2012, pričom odo dňa\n01.10.2003 za užívanie nehnuteľnosti žalovaný neplatil. Rovnako sporná nebola ani existencia nároku\nžalobcov v rozhodnom období od 01.07.2007 až do 31.08.2012. Spornú otázku predstavovala otázka\nvýšky bezdôvodného obohatenia, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal v súlade s názorom Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 7Cdo/262/2021 zo dňa 13.12.2022 (v súvisiacom konaní sp. zn. 12C/313/2003),\npodľa ktorého pri určovaní rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia založeného užívaním nebytových\npriestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy je potrebné vychádzať z toho, že výška bezdôvodného\nobohatenia zodpovedá všeobecnej hodnote nájomného v danom čase a mieste, t.j. sumám obvykle\nvynakladaným v danom čase a mieste na užívanie obdobných nebytových priestorov.\n7/Súd prvej inštancie sa pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia nestotožnil s názorom\nžalovaného, podľa ktorého bolo potrebné vychádzať z nájomnej zmluvy č. 001/2002 a v nej dohodnutej\nvýšky nájomného v sume 50.000,- SK mesačne. Zmluvu o nájme považoval pre určenie výšky\nbezdôvodného obohatenia za irelevantnú, a to z dôvodu, že bola uzatvorená viac ako 5 rokov\npred začatím sporného obdobia užívania nehnuteľnosti a viac ako 10 rokov pred ukončením tohto\nužívania. Zároveň konštatoval, že v paralelnom konaní sp. zn. 12C/313/2003 bola výška bezdôvodného\nobohatenia za obdobie užívania nebytového priestoru od roku 2002 do júna 2007 určená zo sumy\ndohodnutého nájomného z dôvodu, že žalobcovia nepredložili iné relevantné dôkazy na preukázanie\nsvojho nároku, a preto im nemohla byť priznaná vyššia výška. Okrem iného sa jednalo o obdobie\nbezprostredne nasledujúce po podpise zmluvy o nájme.\n8/Za irelevantný považoval aj dôkaz predložený žalobcami, a to vyjadrenie Národnej asociácie realitných\nkancelárii Slovenska zo dňa 02.10.2017, nakoľko rozptyl cien za prenájom pri jednotlivých rokoch bol\nvo veľkom rozsahu od 4,- Eur za m2 po 36,- Eur za m2 mesačne. Z uvedených dôvodov vychádzal\npri určení výšky bezdôvodného obohatenia zo znaleckých posudkov a zmluvy o prenájme uzatvorenej\nmedzi žalobcami a novým nájomcom v období bezprostredne nasledujúcom po spornom období, t.j. po\n30.08.2012.\n\n9/V znaleckom posudku Ing. Michala Božíka, PhD. Č.. X/XXXX bola znalcom určená primeraná výška\nnájmu za relevantné obdobie na sumu 597.622,84 Eur, t.j. sumu prevyšujúcu žalovaný nárok. Súd tento\ndôkaz považoval za plne relevantný, ale vzhľadom na pochybnosti o časti výpočtu nájmu vyplývajúcej\nzo stanoviska Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska a v záujme vyššej miery objektivity\nvyhovel žiadosti žalovaného a nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie. Súd zároveň uviedol, že voči\nžalovanému pri nariaďovaní ďalšieho znaleckého dokazovania neuplatnil koncentráciu konania v zmysle\n§ 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, hoci tak mohol urobiť, keďže k znaleckému posudku Ing.\nBožíka sa vyjadril až v podaní doručenom vo večerných hodinách deň pred nariadeným pojednávaním,\npričom toto podanie neobsahovalo vecné námietky. Svoje námietky vzniesol až priamo na pojednávaní\nkonanom dňa 04.04.2023, a to aj napriek výzve súdu doručenej dňa 27.02.2023 obsahujúcej poučenie,\nže na podania doručené neskôr ako v lehote desiatich dní pred konaním pojednávania môže uplatniť\nkoncentráciu konania.\n10/Znaleckým posudkom Ing. Bestra Č.. XX/XXXX bola priemerná výška nájmu sporných nebytových\npriestorov za rozhodné obdobie určená na sumu 690.054,67 Eur, t.j. sumu opätovne prevyšujúcu\nžalovaný nárok. Z dôvodu spochybnenia znaleckého posudku zo strany žalovaného, bol vykonaný\nvýsluch znalca, po ktorom sa súd nestotožnil s jeho námietkami smerujúcimi voči nesprávnej kvalifikácii\npredmetu skúmania. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, aký vplyv by mala správna\nkvalifikácia priestorov na výsledky znaleckého skúmania. Túto otázku znalcovi ani nepoložil a znalec\nsporný priestor kvalifikoval ako nebytové priestory. Nestotožnil sa ani s námietkou voči rozdielu medzi\nvšeobecnou hodnotou celého domu v znaleckom posudku Ing. Skákalu a všeobecnou hodnotou\nprenajatého nebytového priestoru podľa posudku Ing. Bestra. Znalecký posudok Ing. Skákalu vrátane\njeho doplnenia nepovažoval pre toto konania za relevantný, keďže bol vyhotovený na iný účel, a to\npreukázanie výšky zhodnotenia budovy rekonštrukciami žalovaného. Zároveň posudok stanovil hodnotu\nbudovy pre odlišné časové hľadisko (1999 až 2003). Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn.\n12C/313/2003 nie je pre konajúci súd záväzné a žalovaný sám nesúhlasil so spojením veci na jedno\nkonanie. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa výpočtu hrubého ročného výnosu. Súd\nprvej inštancie sa stotožnil s výhradou žalovaného voči absencii metodiky výpočtu nájmu v znaleckom\nposudku. Uvedené pochybenie však nepovažoval za natoľko závažné, aby bolo nevyhnutné doplnenie\nznaleckého posudku. Žalovaný svoje výhrady namietol až pri výsluchu znalca, čím mu znemožnil\nprípravu na prezentovanie spôsobu výpočtu priamo na pojednávaní. Na ostatné vopred vznesené\nnámietky znalec reagoval dostatočne. Z dôvodu hospodárnosti konania, preto rozhodol o neodročení\npojednávania a považoval závery znalca za preukázané.\n11/Na žalovaným predložené posudky Ing. Olivera Majdúcha Č.. XX/XXXX\nR. Č.. XX/XXXX\nneprihliadol, keďže boli predložené v rozpore so zásadou koncentrácie konania a žalovaný nevysvetlil,\nako mali posudky vysvetliť námietky voči posudku Ing. Bestra.\n12/Súd ďalej uviedol, že podporne vychádzal aj dôkazov predložených žalobcami, a to z vyjadrení\nrealitných kancelárii, ale aj z nájomných zmlúv uzavretých bezprostredne po vyprataní sporných\npriestorov žalovaným, ktorú žalobcovia uzavreli s tretími subjektmi s výškou nájomného 3.000,- Eur\nmesačne. Súd považoval túto skutočnosť za relevantnú a dospel k záveru, že je potrebné zohľadniť\nju pri stanovení výšky primeraného nájomného. Z uvedeného dôvodu určil výšku primeranej hodnoty\nnájomného, a teda výšku bezdôvodného obohatenia na úrovni strednej hodnoty výšky nájomného\nurčenej posudkom Ing. Bestra a hodnoty nájomného následne dohodnutého žalobcami a treťou osobou.\nPri výpočte použil priemer výšky nájomného za obdobie 62 mesiacov určenej znaleckým posudkom Ing.\nBestra (690.055,- Eur) a výšky nájomného za obdobie 62 mesiacov pri sume dohodnutého mesačného\nnájomného 3.000,- Eur v zmluve o nájme uzavretej po rozhodnom období (186.000,- Eur). Priemer\nuvedených súm predstavoval 438.027,50 Eur, ktorú súd zaokrúhlil na 434.000,- Eur tak, aby suma\nmesačného nájomného predstavovala 7.000,- Eur za každý mesiac neoprávneného užívania. Na\nzáklade uvedeného zaviazal žalovaného na plnenie sumy 434.000,- Eur.\n13/V časti úrokov z omeškania posudzoval súd prvej inštancie vznik nároku od dátumu podania žaloby\na vzhľadom na vznesenú námietku premlčania priznal žalobcom úroky z omeškania až od dátumu\n08.11.2014 (úroky z omeškania uplatnené podaním zo dňa 07.11.2017). Výšku úrokov z omeškania určil\nv zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013,\no 8 percentuálnych bodov vyššiu ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto sadzba bola ku dňom 21.07.2009, 01.01.2010,\n01.01.2011 a 01.01.2012 vo výške 1% ročne a ku dňu 01.09.2012 vo výške 0,75% ročne. Z dôvodu\nuplatnenia úroku z omeškania za mesiace júl až december 2007 vo výške 8,50% ročne, nemohol\nsúd žalobný návrh prekročiť a priznal úrok z omeškania za dané obdobie len v uplatnenej výške. Na\n\nzáklade stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia na 7.000,- Eur za každý kalendárny mesiac, priznal\nžalobcom úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 42.000,- Eur od 08.11.2014 do zaplatenia,\nvo výške 9,00% ročne zo sumy 336.000,- Eur od 08.11.2014 do zaplatenia a vo výške 8,75% zo sumy\n56.000,- Eur od 08.11.2014 do zaplatenia.\n14/Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci tak, že od\n77,5% úspechu žalobcov odčítal 22,5% úspech žalovaného a priznal nárok na náhradu trov konania\núspešnejším žalobcom v rozsahu 55%.\n15/Proti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali\nzmeny rozhodnutia tak, aby odvolací súd priznal žalobcom nárok v celom rozsahu. Žalobcovia\nnesúhlasili so súdom moderovanou výškou bezdôvodného obohatenia, ktorá bola objektivizovaná v\nznaleckých posudkoch Ing. Božíka a Ing. Bestra. Považovali za nesprávny postup zohľadňujúci výšku\nnájomného z nájomných zmlúv uzavretých po vyprataní nehnuteľnosti žalovaným s poukazom na\npríslušnú judikatúru, podľa ktorej výška bezdôvodného obohatenia založená užívaním nebytových\npriestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy zodpovedá všeobecnej hodnote nájomného v danom\nčase a mieste (t.j. sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie obdobných\nnebytových priestorov). Nájomné zmluvy medzi žalobcami a tretími subjektmi boli uzatvorené až po\nvyprataní nehnuteľnosti žalovaným, t.j. v následnom a nie rovnakom časovom období. Poukázali na\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/20/2023, v ktorom na nájomné zmluvy uzavreté\nmedzi žalobcami a tretími subjektmi nebolo prihliadnuté a ktoré boli súčasťou súdneho spisu.\n16/Svoje odvolacie právo využil aj žalovaný a včas podaným odvolaním napadol rozhodnutie súdu\nprvej inštancie. Postup súdu pri pripustení dôkazov, nariadení dokazovania, hodnotení vykonaných\ndôkazov ako aj meritórnom rozhodovaní považoval za arbitrárny. Nesúhlasil so spôsobom určenia výšky\nbezdôvodného obohatenia. Znalecký posudok Ing. Božíka bol zo strany súdu odmietnutý a z uvedeného\ndôvodu bolo nariadené nové znalecké dokazovanie, čím došlo k predĺženiu konania. V odôvodnení\nrozhodnutia považoval za prekvapivé označenie uvedeného znaleckého posudku ako relevantného\ndôkazu pre určenie výšky nájomného. Uviedol, že k znaleckému posudku sa nemohol ani vyjadriť z\ndôvodu koncentrácie konania. Súdne konanie bolo však prerušené a v čase nariadeného pojednávania,\nna ktorom chcel využiť svoje právo vyjadriť sa, ešte stále prebiehalo konanie vedené pod sp. zn.\n12C/313/2003, práve kvôli ktorému bolo konanie prerušené. Vo vzťahu k znaleckému posudku Ing.\nBestra namietol nesprávnu kvalifikáciu nehnuteľnosti ako obytnej budovy, čo malo mať vplyv na určenie\nhodnoty a absenciu vzorcov a spôsobu výpočtu jednotlivých položiek. Tieto vady neboli odstránené\nani výsluchom znalca. Za nesprávny považoval aj spôsob výpočtu hrubého ročného výnosu, ktorý bolo\npotrebné určiť nie iba zo zmlúv uzavretých pre dané skúmané obdobie, ale aj to presahujúce. V konaní\nboli k dispozícii hodnoty nájmu za obdobie viac ako 30 rokov. Pri skúmanom období rokov 2007-2012\npredstavoval trvalo dosiahnuteľný výnos sumu na úrovni 2000,- Eur/mesiac. Vytýkal súdu, že nenariadil\nopravu alebo doplnenie znaleckého posudku aj napriek akceptovaniu výhrad žalovaného.\n17/Žalovaný zároveň zdôraznil, že za rozhodujúcu pre správne určenie výšky bezdôvodného obohatenia\nbolo potrebné určiť zmluvu o nájme č. 001/2002 uzatvorenú medzi právnymi predchodcami žalobcov\na žalovaným dňa 17.05.2002, ktorej neplatnosť bola určená len z formálnych dôvodov (absencia\nsúhlasu národného výboru). V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/104/2008 bolo uvedené,\nže aj napriek neplatnosti zmluvy o nájme, je možné túto listinu použiť ako dôkazný prostriedok\nna preukázanie určitých skutkových okolností, ako predmet nájmu a výška mesačného nájomného.\nUvedenému neodporovalo ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/262/2021, podľa ktorého\nvšeobecnou hodnotou nájomného v danom čase a mieste, nemôže byť bez ďalšieho výška nájomného\npôvodne dojednaná medzi zmluvnými stranami iba vtedy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie,\nže práve uvedená suma reálne zodpovedá sume vynakladanej obvykle v danom mieste a čase na\nužívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa\nnájomnej zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o vplyve času a časového odstupu medzi uzavretím\nnájomnej zmluvy (č. 001/2002) a skúmaným obdobím (júl 2007 až 2012) považoval žalovaný za účelové\na selektívne. V pôvodnej nájomnej zmluve č. 001/2002 bola výška mesačného nájomného stanovená\nna 50.000,- SK, t.j. približne 1.660,- Eur. V nájomných zmluvách, ktoré boli uzatvorené na predmetný\npriestor v období užívania priestoru po 31.08.2012, bola maximálna výška nájomného dohodnutá na\nsumu 3.000,- Eur. Stanovením obvyklej výšky mesačného nájmu na sumu 7.000,- Eur prispel súd prvej\ninštancie k viacnásobnému bezdôvodnému obohateniu, keďže žalobcovia by nikdy takú výšku nájmu\nza daný priestor nedosiahli.\n\n18/Odvolacie námietky smerovali aj voči nerešpektovaniu záverov dokazovania vykonaného v\nparalelnom konaní vedenom pod sp. zn.12C/313/2003. Žalovaný poukázal na uznesenie odvolacieho\nsúdu, sp. zn. 5Co/590/2013-173, podľa ktorého paralelné riešenie toho istého nároku na dvoch odlišných\nsúdoch v dvoch odlišných konaniach by vyžadovalo duplicitné vykonanie všetkých dôkazov a mohlo by\nviesť k rozličným záverom rozličných súdov, čo by odporovalo zmyslu súdneho procesu, ako aj želanej\njednotnosti rozhodovacej praxe súdov. Súd prvej inštancie odmietol na opakované žiadosti žalovaného\nprerušiť konanie až do meritórneho rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/313/2003, čo\nbolo v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Ďalej mal za to, že v konaní bolo potrebné\nvychádzať aj zo znaleckého posudku Ing. Skákalu, ktorý bol vyhotovený na základe súdom nariadeného\nznaleckého dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/313/2003 a predstavoval základ pre\nprávoplatné rozhodnutie. Tvrdenie súdu o inom účele, pre ktorý bol znalecký posudok Ing. Skákalu\nvyhotovený, žalovaný nepovažuje za dôvodné, keďže všeobecná hodnota a kvalifikácia nehnuteľností\novplyvňujú výšku náhrady za zhodnotenie, ale aj výšku primeraného nájomného a spravodlivo nemožno\noba nároky vypočítavať z absolútne odlišných základov. Žalovaný namietal aj proti použitiu vyjadrení\nrealitných kancelárii ako podporných dôkazov, keďže súd pri vyslovení svojho predbežného názoru\ntieto neoznačil za dôkazy, na ktoré bude prihliadať. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v rozpore\nso zásadou kontradiktórnosti predkladal nové údajné dôvody, ktoré ho viedli k spravodlivému určeniu\nvýšky nájomného a jeho rozhodnutie bolo zaťažené vadami zmätočnosti a nezrozumiteľnosti, čím sa\nstalo nepreskúmateľné. Poukázal na judikatúru, podľa ktorej súdne rozhodnutie musí obsahovať riadne\na vyčerpávajúce odôvodnenie a v závere navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie s usmernením, aby bolo doplnené dokazovanie k otázke výšky\nbezdôvodného obohatenia, nájomného, a to buď doplnením znaleckého posudku Ing. Bestra alebo\nvykonaním nového znaleckého dokazovania. V oboch prípadoch vychádzajúc zo znaleckého posudku\nIng. Skákalu a jeho doplnenia. V prípade zmeny napadnutého rozhodnutia požiadal o priznanie náhrady\ntrov konania podľa pomeru úspechu vo veci.\n19/Žalobcovia s odvolaním žalovaného nesúhlasili. Jednotlivé námietky žalovaného boli súdom prvej\ninštancie dostatočne zodpovedané a odôvodnené už v rozhodnutí, ktoré spĺňalo náležitosti a vlastnosti\nvyplývajúce z judikatúry. Poukázali na chýbajúce náležitosti odvolania žalovaného, ktorý v podaní\nneuviedol rozsah, v akom napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nie všetky výroky boli v neprospech\nžalovaného a odvolanie je prípustné len voči výrokom, ktoré sú v neprospech strany. Dôkazy\npredkladané žalovaným v konaní, ako napríklad znalecký posudok Ing. Skákalu, s vecou nesúviseli a\nriešili diametrálne odlišné otázky týkajúce sa všeobecnej hodnoty investícií do nehnuteľnosti. Žalobcovia\nnesúhlasili ani s námietkami proti znaleckému posudku Ing. Božíka. Súd prvej inštancie znalecký\nposudok neodmietol, ale nariadil nové znalecké dokazovanie na základe zhodného návrhu oboch\nsporových strán, o čom svedčí aj rozdelenie preddavkovej povinnosti. Kritika súdu voči tomuto posudku\nbola za odlišnej dôkaznej situácie ako tej pri rozhodovaní vo veci samej. Znalecký posudok Ing. Bestra\na jeho závery korešpondovali so závermi Ing. Božíka. Žalobcovia zároveň upozornili, že žalovaný mal\nmožnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku Ing. Božíka, čo nevyužil, a preto nemôže svoju pasivitu\nteraz namietať. Vo vzťahu k znaleckému posudku Ing. Bestra uviedli, že vady znaleckého posudku boli\nodstránené výsluchom znalca a je na ťarchu žalovaného, že nevedel klásť kvalifikované otázky. Znalec\nzodpovedal a objasnil všetky nezrovnalosti a uviedol spôsob výpočtu. Absencia vzorcov preto nemohla\nzakladať takú vadu, na základe ktorej by bolo nevyhnutné dopracovať znalecký posudok. Metodika\nvýpočtov sa pritom nachádzala aj v obsahu znaleckého posudku. Žalovaný v konaní pritom neobjasnil,\naký má vplyv nesprávna kvalifikácia budovy na samotný výpočet všeobecnej hodnoty nájmu. K jeho\nargumentácii o ignorovaní názoru Najvyššieho súdu SR o stanovení výšky bezdôvodného obohatenia\nna základe neplatnej nájomnej zmluvy, žalobcovia uviedli, že uvedené by bolo možné len vtedy, pokiaľ\nby bolo preukázané, že obdobná nehnuteľnosť sa v rozhodujúcom období obvykle prenajímala za sumu\ndojednanú v neplatnej nájomnej zmluve, čo však žalovaný nepreukázal. Neplatnú nájomnú zmluvu\nsi za základ určenia všeobecnej hodnoty nájmu nezobral ani Krajský súd v Bratislave v paralelnom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 8Co/20/2023. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR výška\nbezdôvodného obohatenia v prípade nájmu z neplatnej zmluvy musí vychádzať zo všeobecnej hodnoty\nnájomného v danom čase a mieste, a nie z neplatnej nájomnej zmluvy. Až pri absencii zodpovedajúcich\npodklad môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch. K argumentácii žalovaného o\nneprihliadnutí na nájomné zmluvy uzavreté v neskoršom období, žalobcovia uviedli, že ani v paralelnom\nkonaní na ne Krajský súd v Bratislave neprihliadol. Pri určení hodnoty vychádzal z posudku Ing. Božíka.\nK námietke týkajúcej sa neprerušenia konania do rozhodnutia paralelného konania sp. zn. 12C/313/2003\nzastali žalobcovia názor, že súd prvej inštancie nepochybil, keďže počkal na právoplatné rozhodnutie\n\nKrajského súdu v Bratislave, súd sa s ním oboznámil a vydal meritórne rozhodnutie až po právoplatnom\nskončení paralelného konania. Žalobcovia považovali aj ďalšie argumenty žalovaného za nedôvodné a\nnavrhli, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ich odvolacieho návrhu.\n20/K odvolaniu žalobcov využil právo vyjadriť sa aj žalovaný a poukázal na zvukové záznamy z\npojednávaní, počas ktorých súd kritizoval znalecké posudky. So žalobcami súhlasil v tom bode, že\nsúd prvej inštancie rozhodol svojvoľne a zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Ich interpretáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/262/2021 označil\nza dezinterpretáciu a účelové opomenutie časti, v ktorej sa dovolací súd vyjadruje k svojmu rozhodnutiu\nsp. zn. 4Cdo/104/2008. Rovnako klamlivo predkladajú aj tvrdenia vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/20/2023. Žalovaný považuje za relevantné dôkazy s vysokou objektívnou\nvýpovednou hodnotou ním predložené nájomné zmluvy. V závere žiadal o rozhodnutie v zmysle jeho\nodvolacieho návrhu.\n21/V odvolacej replike k odvolaniu žalobcov\nzopakovali žalobcovia svoju argumentáciu z\npredchádzajúcich podaní v odvolacom konaní. Uviedli zároveň, že súd nepostupoval na základe\nsvojej voľnej úvahy pri stanovení výslednej sumy bezdôvodného obohatenia, ale výsledné hodnoty\nspriemeroval v kontexte s uzatvorenými nájomnými zmluvami, čo žalobcovia namietali v odvolaní.\nZnalecký posudok Ing. Brestra považujú za legitímny a riadny. Zároveň uviedli, že zo strany žalovaného\ndochádza k dezinterpretácií záverov dovolacieho súdu, keďže nájomné môže byť vzhľadom na\nautonómiu vôle dojednané rôzne, ale v rámci zachovania ochrany sporových strán musí byť výška\nbezdôvodného obohatenia objektivizovaná, na čo slúži práve znalecké dokazovanie. Argumentáciu\nžalovaného o trhovom prostredí, v ktorom by žalobcovia neboli schopní si nájomné vo výške priznanej\nsúdom dohodnúť, považujú za absurdnú.\n22/V odvolacej replike k odvolaniu žalovaného, žalovaný opakovane citoval rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 4Cdo/104/2008 ako aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/262/2021, ktoré akcentujú požiadavku\nobjektivizácie hodnoty uvedenej v neplatnej zmluve, napr. s prihliadnutím aj na iné nájomné zmluvy,\nktoré mali uzavreté iní nájomcovia rovnakých priestorov za predchádzajúce a nasledujúce obdobie.\nZároveň zopakoval svoje doposiaľ prezentované výhrady.\n23/V odvolacej duplike k odvolaniu žalobcov, žalovaný zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu, pričom\nupozornil na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Božíka bol pre rozhodnutie v paralelnom konaní\nirelevantný a nebol predmetom preskúmavania, konfrontácie ani hodnotenia. Opakovane zdôraznil\npotrebu vyhotovenia posudku, ktorý by spĺňal požiadavky kladené na znalecký posudok a dôkaz ako\ntaký.\n24/Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, po novom rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci\nsamej, opätovne vec preskúmal a prejednal v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku bez nariadenia pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený\npodľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného voči výrokom rozhodnutia I. a III. bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 386 písm.\nb) a c) Civilného sporového poriadku odmietnuť, a to v prípade odvolania žalovaného smerujúceho\nvoči výroku I. s ohľadom na ustanovenie § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ustanovenie\n§ 357 Civilného sporového poriadku nepripúšťa odvolanie voči zamietavému uzneseniu o návrhu\nsporovej strany na prerušenie konania) a v prípade odvolania žalovaného voči výroku III. s ohľadom\nna ustanovenie § 359 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (výrok III. napadnutého rozhodnutia nie je v neprospech\nžalovaného). Odvolanie žalovaného voči ostatným výrokom II. a IV. napadnutého rozhodnutia posúdil\nodvolací súd ako nedôvodné a rovnako ako nedôvodné posúdil aj odvolanie žalobcov voči výroku III.\nrozhodnutia súdu prvej inštancie.\n25/V rozsahu potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie (výroky II., III. a IV) sa odvolací súd stotožnil s\njeho odôvodnením (ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a na zdôraznenie vecnej a právnej\nsprávnosti uvádza nasledovné.\n26/Hlavnú odvolaciu námietku oboch sporových strán predstavoval spôsob určenia výšky\nbezdôvodného obohatenia. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že podľa rozhodovacej praxe súdov\nvýška bezdôvodného obohatenia zodpovedá všeobecnej hodnote nájomného v danom čase a mieste,\nrespektíve sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie obdobných nebytových\npriestorov. Správne stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia podľa zmluvy o nájme zo dňa\n\n17.05.2002 č. 001/2002 tak, ako uvádzal žalovaný, nebolo podľa názoru odvolacieho súdu namieste.\nVyššie označená zmluva bola uzavretá viac ako päť rokov pred posudzovaným obdobím, pričom jej\npodmienky nedodržiaval ani sám žalovaný, keď v rozhodnom období užíval nebytový priestor bez úhrady\nakéhokoľvek nájomného. Vzhľadom na konanie žalovaného a vedenie súdneho konania o vypratanie\nnehnuteľnosti, nemali žalobcovia reálne ani možnosť v rámci svojej zmluvnej slobody dosiahnuť vyššiu\nvýšku nájomného, ako tú dohodnutú v zmluve o nájme, ktorú im aj tak žalovaný neuhrádzal. Poukaz\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdp/104/2008 podľa názoru odvolacieho súdu rovnako\nneobstojí, keďže z predmetného rozhodnutia síce vyplýva, že neplatná nájomná zmluva môže poslúžiť\nako dôkazný prostriedok pre určenie výšky nájomného, avšak v nej dohodnutá výška nájomného\nmôže byť považovaná za všeobecnú hodnotu nájomného iba za súčasného prihliadnutia na ďalšie\ndôkazy, ktoré by uvedený záver potvrdzovali. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval,\nže odvolací súd nájomné dohodnuté v neplatnej nájomnej zmluve pokladal za obvyklé len za súčasného\nprihliadnutia aj na iné nájomné zmluvy, ktoré mali uzavreté iní nájomcovia rovnakých priestorov za\npredchádzajúce a nasledujúce obdobie (čo robilo z nájomného všeobecné, objektivizované a obvyklé).\nV prebiehajúcom súdnom konaní boli okrem pôvodnej zmluvy o nájme z roku 2002 predložené aj ďalšie\ndôkazy preukazujúce vyššiu výšku všeobecnej hodnoty nájomného ako tej, ktorá bola dohodnutá v\nneplatnej nájomnej zmluve.\n27/K odvolacej argumentácii žalobcov voči priznanej výške bezdôvodného obohatenia odvolací súd\nuviedol, že súd prvej inštancie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal okrem iných\noznačených dôkazov najmä zo znaleckého posudku Ing. Bestra, ktorý všeobecnú hodnotu nájmu\nstanovil na základe dostupných vstupných údajov a teoretických výpočtov. Takto stanovená všeobecná\nhodnota nájomného predstavovala objektivizovanú hodnotu nájomného stanovenú znaleckým odhadom\nnajpravdepodobnejšej výšky ku dňu ohodnotenia, ktorú by malo nájomné dosiahnuť na trhu v\npodmienkach voľnej súťaže. Popri výsledkoch znaleckého dokazovania bola však v konaní predložená\naj reálna nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcami a tretími subjektmi v období bezprostredne\nnasledujúcom po tom rozhodujúcom. Odvolací súd síce súhlasil s názorom žalobcov, že výška\nnájomného v tejto nájomnej zmluve nemôže predstavovať všeobecnú hodnotu nájomného za rozhodné\nobdobie, keďže bola uzavretá až následne, ale zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie ani nestanovil\nvšeobecnú výšku nájomného za rozhodné obdobie totožne s výškou nájomného dohodnutou pre\nnásledné obdobie. Všeobecnú výšku nájomného za rozhodné obdobie odhadnutú znaleckým posudkom\nlen moderoval vzhľadom na reálne zistenú výšku nájomného za totožný priestor v následnom období.\nNájomná zmluva uzavretá bezprostredne po rozhodnom období predstavuje dôkazný prostriedok, z\nktorého je možné zistiť informácie pre objektívne stanovenie primeranej výšky nájomného v rozhodnom\nobdobí. Nájomné zmluvy uzavreté na bezprostredne predchádzajúce a nasledujúce obdobie môžu byť\nkľúčové pre určenie obvyklej výšky nájomného za rozhodujúce obdobie. Odvolací súd preto súhlasil\ns názorom súdu prvej inštancie, že túto skutočnosť možno považovať za relevantnú. Žalobcovia\nokrem iného neuviedli žiadne skutkové tvrdenia na vysvetlenie výrazného poklesu výšky nájomného\nza rozhodné obdobie a bezprostredne nasledujúce obdobie. Postup súdu prvej inštancie preto podľa\nnázoru odvolacieho súdu nevykazoval pochybenia a odvolací súd sa s ním stotožnil.\n28/Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného, neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že sú\ntotožné s jeho procesnou obranou v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie sa s nimi v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal, a preto odvolací súd na jeho odôvodnenie\nodkazuje. Pre zdôraznenie správnosti však uvádza, že v civilnom sporovom konaní majú sporové strany\ntak procesné práva, ako aj procesné povinnosti. Je na procesnej zodpovednosti sporovej strany, či bude\nuplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, alebo sa vystaví riziku koncentrácie\nkonania. Súd prvej inštancie sporové strany vyzval na včasné uplatnenie prostriedkov procesného\nútoku a procesnej obrany a poučil ich o následkoch koncentrácie konania, preto na neskoro uplatnené\nvyjadrenia prihliadnuť nemusel, a to obzvlášť za situácie, kedy konanie je vedené dlhší časový úsek a\npripustením neskoro uplatnenej procesnej obrany by došlo k zbytočnému predlžovaniu konania.\n29/Zároveň je potrebné uviesť, že súd pri hodnotení dôkazov postupuje v súlade so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov, pričom hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Ako\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, nariadenie znaleckého dokazovania, ktorým\nbol poverený Ing. Bestro, ešte neznamená, že na iné dôkazy vykonané v konaní nie je súd povinný\nprihliadnuť. Súd je povinný sa vysporiadať so všetkými dôkazmi vykonanými v konaní a svoj postup\naj zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí si súd prvej inštancie túto svoju\n\npovinnosť splnil a ponúkol odpovede na všetky sporovými stranami nastolené otázky. Uviedol, ktoré\ndôkazy ovplyvnili jeho meritórne rozhodnutie, na ktoré dôkazy prihliadal a na ktoré nie. Odvolací súd\nnezistil žiadne pochybenie a v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\n30/Vo vzťahu k námietkam voči znaleckému posudku Ing. Bestra sa odvolací súd nestotožnil s\nnámietkou žalovaného o odlišne stanovenej výške všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na rozdiel od tej\nv znaleckom posudku Ing. Skákalu. Ing. Skákala stanovoval výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti\npre iné časové obdobie, ako bolo to posudzované v aktuálnom súdnom konaní, rovnako znalecký\nposudok mal za cieľ zodpovedať úplne iné otázky, a teda bol vyhotovený pre iný účel. Znalec Ing.\nBestro vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Božíka, ktorý bol súdom akceptovaný. Ing. Bestro rovnako\nako Ing. Božík stanovili všeobecnú hodnotu nájomného na sumu oveľa vyššiu ako bola uvedená v\nžalobnom návrhu a jeho pripustených zmenách. Odvolací súd zároveň sa stotožnil s názorom súdu\nprvej inštancie o nepreukázaní vplyvu nesprávneho označenia sporných nebytových priestorov na\nvýsledky znaleckého skúmania. Za účelom odstránenia pochybností o znaleckom posudku bol znalec\nvypočutý a počas výsluchu ich objasnil. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie,\nktorý absenciu metodiky a vzorcov výpočtu v znaleckom posudku považoval za formálnu vadu a nie\nvadu závažnú. Znalecký posudok vyhotovený znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a\nprekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky predstavuje výsledok práce\nosoby erudovanej pre splnenie úloh v danej oblasti. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením súdu\nprvej inštancie.\n31/Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto\nzákladného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným\nsúdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\n32/Súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky\nvykonaného dokazovania správne vyhodnotil (§ 191 ods.1 Civilného sporového poriadku) a na ich\nzáklade dospel k správnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2\nCivilného sporového poriadku). Vzhľadom na vecnú správnosť výroku II., III. a IV. rozhodnutia súdu prvej\ninštancie a aj odvolací súd rozsudok súdu prvej potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku.\n33/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že z dôvodu nevyhovenia\nodvolaniu žalobcov ako ani odvolaniu žalovaného, nemá žiadna zo sporových strán právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n34/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/198/2009", "guid": "56a2f0c8-9a83-4e19-8875-cf15524f5005:f768a121-2869-408d-8827-c45aa9b3fb16", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "f21cdc79-3342-4492-bd38-95d60c728eef:808fceeb-ea23-4ec3-81ef-c10383ae95bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1503899752.1", "spisova_znacka": "7Cdo/262/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/262/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1503899752.1"}, {"guid": "680647a8-0fb0-4548-a34e-c6082bfe6047:9c84ac47-da7a-41e6-87ae-aa49b139786c", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/20/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/20/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/680647a8-0fb0-4548-a34e-c6082bfe6047:9c84ac47-da7a-41e6-87ae-aa49b139786c"}, {"guid": "b055340c-7787-4257-82b2-554cef7ae7d1:9ba29067-b22c-4409-900e-1add8ca2a3b7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8116220162.1", "spisova_znacka": "8Co/124/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/124/2018 z 24. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8116220162.1"}, {"guid": "2ec37865-e199-4545-83a0-091356bafd38:417d911f-5923-4af2-a94b-2e673d87be4b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5917205753.2", "spisova_znacka": "8Co/134/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/134/2018 z 29. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5917205753.2"}, {"guid": "a298736d-fb95-4816-b1fb-1f8f733d39b2:16a589c4-07f4-48f8-a69e-094fe1abad03", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5311201636.4", "spisova_znacka": "5Co/590/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/590/2013 z 17. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-03-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5311201636.4"}], "citovane_v": []}