{"guid": "e74f03d4-95fc-4b20-ac9e-5b78bee2adc2:bcb4fbee-1be7-4081-82f6-809a8bb3c184", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1111210574.4", "spisova_znacka": "8CoPr/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/12/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 8CoPr/12/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1111210574.4", "identifikacne_cislo": "1111210574", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-125", "nazov": "§ 125 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcb4fbee-1be7-4081-82f6-809a8bb3c184", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1111210574.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1111210574.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1111210574.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/12/2025\n1111210574\n27. 01. 2026\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2026:1111210574.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: A.. A. K., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom O. XXXX/XX, I., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja\na mládeže Slovenskej republiky, IČO: 00 164 381, so sídlom Černyševského 3760/50, Bratislava, o\nurčenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. januára 2025 č.k. B3-43Cpr/1/2011 - 364, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh\nžalobcu na prerušenie konania, odmieta.\nVo zvyšnej časti napadnutý rozsudok potvrdzuje.\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, v\nznení jej písomného doplnenia zo dňa 4.4.2011 a zo dňa 14.6.2011, určenia neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a že štátnozamestnanecký pomer trvá a zároveň sa\ndomáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa 1.2.2011\naž do času, keď mu zamestnávateľ umožní pracovať. Uviedol, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa\n17.5.2012 žalobu zamietol, keď mal za preukázané, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňa\n31.1.2011 a žaloba bola podaná na súd dňa 1.4.2011 v znení jej doplnení zo dňa 4.4.2011 a 14.6.2011,\nnebola zachovaná hmotnoprávna prekluzívna lehota na uplatnenie nároku žalobcu z titulu neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou doručenou žalobcovi dňa 15.11.2010, keď\nposledným dňom tejto lehoty bol deň 31.3.2011 a márnym uplynutím tejto lehoty žalobcovi zaniklo právo\ndomáhať sa neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na základe odvolania žalobcu\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8CoPr/3/2012 - 104 zo dňa 16.4.2013 napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil s odôvodnením, že stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že návrh\nnavrhovateľa na začatie konania nebol podaný včas, ale až po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie\nnároku navrhovateľa z titulu neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Na\nzáklade dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/247/2014 - 157 zo\ndňa 30.4.2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8CoPr/3/2012 zo dňa 16.4.2013 a\nrozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 43Cpr/1/2011 - 78 zo 17.5.2012 a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súdom prvej inštancie nebola dodržaná 5-dňová lehota\nžalobcu na prípravu na pojednávanie a vykonaním pojednávania bez dodržania tejto lehoty zaťažil súd\nprvej inštancie konanie pred ním vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f) O.s.p., t.j. odňatím možnosti\nžalobcovi konať pred súdom a žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k jeho\n\nodvolaniu, keďže vyjadrenie žalovaného mu nebolo doručené, čím taktiež bola žalobcovi odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Uviedol, že v ďalšom konaní žalobca žiadal, aby súd zabezpečil a vykonal\nako dôkaz úplného znenia jeho žaloby zo dňa 31.3.2011, ktorú podal elektronicky na súd, vykonal\npreto dopyt na informatikov, avšak títo zhodne uviedli, že e-mailové správy z roku 2011 už nie sú v\ninformačných databázach ani evidované, ani archivované. Napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa\nžalobca na nariadené pojednávanie dňa 8.1.2025 nedostavil a ani v e-mailovej správe zo dňa 7.1.2025\nnepožiadal o odročenie pojednávania, či o ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa\n8.1.2025, z uvedeného dôvodu prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a až dňa 9.1.2025 bolo súdu\ndoručené e-mailové podanie s ospravedlnením žalobcu nedostavenia sa na pojednávanie dňa 8.1.2025\nzo zdravotných dôvodov. Predmetné pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku a o termíne dňa\n9.1.2025 upovedomil žalobcu. V deň vyhlásenia rozsudku dňa 29.1.2025 žalobca e-mailovou správou\noznámil súdu, že je dočasne práceneschopný, odročenie ale nežiadal a navyše podľa pripojeného\npotvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol práceneschopný až od 14.1.2025. Z týchto dôvodov\npovažoval lehoty podľa § 178 ods. 2 a § 219 ods. 2 C.s.p. za zachované. Vykonaným dokazovaním\nzistil, že dňa 15.11.2010 bolo žalobcovi s doručenkou do vlastných rúk doručené písomné skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z 2.11.2010 podľa § 46 ods. 1 písm. b) Zákona č.\n400/2009 Z.z. o štátnej službe z toho dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto hlavný štátny radca\nv odbore legislatívnom, na ktorom bol žalobca zaradený, bolo dňom 15.10.2010 príkazom ministra\nč. 35/2010 - I zo dňa 11.10.2010 zrušené a so služobným úradom sa nedohodli inak. Výpovedná\ndoba je dvojmesačná a začne plynúť od 1.12.2010. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím\ndvojmesačnej výpovednej doby dňom 31.1.2011. List v mene Ministerstva školstva Slovenskej republiky\npodpísal vedúci služobného úradu U.. A. S.. Písomnému doručovaniu výpovede predchádzal pokus\nžalobcovi doručiť výpoveď dňa 2.11.2010, čo vyplýva z písomného záznamu z 2.11.2010. Listom dňa\n31.1.2011 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával.\nDňa 31.3.2011 (štvrtok) o 23:59 hod. žalobca odoslal na e-mailovú adresu Okresného súdu Bratislava I\npodatelnaOSBAI@justice.sk neúplné a nezrozumiteľné podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru; podľa podacej pečiatky predmetné podanie bolo súdu doručené dňa\n1.4.2011 a taktiež podľa potvrdenia dňa 1.4.2011 o 8:01:38 hod. Žalobca dňa 4.4.2011 (pondelok) podal\nna súd osobne žalobu v originálnom vyhotovení, ale v odlišnom znení ako žalobu zo dňa 31.3.2011.\nZistený skutkový stav posúdil podľa § 19, § 20, § 41 ods. 1 až 3, § 42 ods. 1, § 55, § 57 ods. 1 až 3, §\n237 ods. 1 písm. f), § 124 ods. 1, 2, § 151 ods. 1 a 2, § 162 ods. 1 písm. c), 2, 3, § 316 ods. 1, 2, § 470\nods. 1, 2 C.s.p., § 1 ods. 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a), § 25 ods. 1, § 46 písm. b), § 47\npísm. b), § 48 ods. 1, 2, § 120, § 123, § 125 Zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (v znení v rozhodnom čase), § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka,\n§ 77, § 36 ods. 1, § 37, § 38 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, § 40ao ods. 1 až 4 Zák. č. 575/2001 Z.z.\no organizácií činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a žalobu žalobcu zamietol z dôvodu\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore a z dôvodu podania žaloby na súd dňa\n1.4.2011, teda až po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty. Na základe písomných\npodaní a ústnych prednesov žalobcu na pojednávaní dňa 17.5.2012 v ktorých označil ako žalovaného\nSlovenskú republiku - Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, mal\nza preukázané, že takto označený žalovaný v spore nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.\nZamestnávateľom žalobcu nie je Slovenská republika, ale Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a\nmládeže Slovenskej republiky, preto mal byť správne takto označený žalovaný, ako služobný úrad a\nzamestnávateľ žalobcu. V zmysle § 125 Zákona č. 400/2009 Z.z. ide o spor týkajúci sa nároku zo\nštátnozamestnaneckého vzťahu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom, ktorým Slovenská\nrepublika nie je. Pokiaľ žalobca namietal procesnú spôsobilosť žalovaného, poukázal na uznesenie\ndovolacieho súdu č.k. 2Cdo/247/2014 zo dňa 30.4.2015, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že žalovaný\nSlovenská republika, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky má procesnú\nspôsobilosť a poukázal v tejto súvislosti na to, že potrebné je odlíšiť procesnú spôsobilosť subjektu od\naktívnej či pasívnej vecnej legitimácie subjektu v súdnom spore. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nSlovenskej republiky v spore poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/206/2014 zo\ndňa 24.6.2015. Ďalej uviedol, že žalobca poukazoval na to, že e-mailovú správu obsahujúcu neúplnú\nžalobu odoslal na e-mailovú adresu podateľne Okresného súdu Bratislava I dňa 31.3.2011 v čase o\n23:59 hod. letného času a navrhol vykonať dokazovanie aj listom z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, o ktorom uviedol, že ho v konaní za účelom preukázania doručenia žaloby dňa 31.3.2011\nna súd doloží, avšak neurobil tak a doručenie žaloby na súd dňa 31.3.2011 žalobca nepreukázal.\nVykonaným dokazovaním mal za preukázané, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu sa skončil dňom\n31.1.2011 a keďže žaloba o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v znení jej\n\nneskorších doplnení bola na súd podaná až 1.4.2011, nebola zachovaná hmotnoprávna dvojmesačná\nprekluzívna lehota na uplatnenie nároku žalobcu z titulu neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru výpoveďou doručenou mu dňa 15.11.2010. Žaloba nebola podaná včas, keďže posledným\ndňom uvedenej lehoty bol deň 31.3.2011 a márnym uplynutím tejto lehoty žalobcovi zaniklo právo\ndomáhať sa neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, keďže pre podanie takejto žaloby\nnepostačuje jej odoslanie na prepravu. Účinnosť takéhoto podania nastane momentom preukázateľného\ndoručenia súdu. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca odoslal žalobu na súd dňa 31.3.2011,\navšak podaná (doručená) bola jeho žaloba na súd až dňa 1.4.2011. Vzhľadom na uvedené uplynutie\nlehoty, ktorá ma tzv. prepadný charakter, sa už nemohol zaoberať platnosťou, či neplatnosťou skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Poukázal aj na to, že k zrušeniu rozhodnutí súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu došlo z procesných dôvodov. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že\nžalobca nedoplnil žalobu v lehote do troch dní, keď dňa 4.4.2011 podal na súd svoje podanie, avšak\nzároveň konštatoval, že uvedená námietka žalovaného bola bez právneho významu, nakoľko mal za\npreukázané, že žalobca podal žalobu na súde nie dňa 31.3.2011, ale dňa 1.4.2011. Návrh žalobcu,\naby ,,súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie podľa\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná podľa § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p. s otázkou, či je účelom,\ncieľom, predmetom úpravy, alebo dôvodom vydania smernice 2000/84/ES skrátenie zákonnej lehoty\nvnútroštátneho práva, a to aj preto, aby bol správne interpretovaný a správne aplikovaný § 77 Zákonníka\npráce“ posúdil podľa obsahu ako návrh žalobcu na prerušenie konania. Tento návrh žalobcu zamietol ako\nnedôvodný, keď konštatoval, že spornou otázkou v konaní nebolo, či v marci roku 2011 došlo k prechodu\nzo zimného času na letný, čím by sa žalobcovi skrátila lehota na podanie žaloby o jednu hodinu, ale\nspornou bola skutočnosť, či žalobca podal žalobu v dvojmesačnej prekluzívnej lehote a keďže táto lehota\nje dvojmesačná, jej plynutie sa nepočíta v hodinách, ale v mesiacoch. Zodpovedanie otázky posunutia\njednej hodiny v rámci zmeny zo zimného času na letný čas bolo preto v spore bez ďalšieho významu.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že\nneboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces; rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd; konanie ma inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej\nobrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odôvodnil aj ustanovením §\n365 ods. 2 C.s.p., pretože mu súd v zásielke doručenej 28. novembra 2024 doručil nečitateľné podania\nžalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s čl. 6 C.s.p. Povaha prejednávanej\nveci vyžaduje zvýšenú ochranu žalobcu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán\nsporu. Súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia zákona C.s.p. upravujúce spory s ochranou slabšej\nstrany - individuálne pracovnoprávne spory; porušil § 321 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o rozsudku\npre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca. Súd prvej\ninštancie pojednával v jeho neprítomnosti, keď bol chorý a počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,\ns týmito skutočnosťami a lekárskymi potvrdeniami sa nevysporiadal tak ako mal. Nevysporiadal sa ani s\njeho argumentami týkajúcimi sa ustanovenia § 121 ods. 5 C.s.p. Uviedol, že žalobu bolo možné doplniť\naj podľa zákonnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď predmetnú žalobu podal v elektronickej\npodobe a keď ju následne doručil a doplnil v listinnej podobe. To, kedy fyzická osoba - zamestnanec\nsúdu vytlačí žalobu (e-mail) a následne opečiatkuje, nie je právne relevantné v tom zmysle, že to nie\nje dátum, kedy bola predmetná žaloba doručená súdu mimo pracovného času. Namietal, že žalovaný\nje jeho zamestnávateľ; kto ním je vyplýva zo zákonov a z jeho podaní. Poukázal aj na zásadu zákazu\nodmietnutia vykonávať spravodlivosť a s poukazom na § 2 ods. 1 Zákona č. 312/2001 Z.z. namietal,\nže súd prvej inštancie nevykonal správny a riadny jazykový výklad relevantných právnych noriem a\nneaplikoval princíp intertemporality, keďže lehota na podanie žaloby začala plynúť v štandardnom\nstredoeurópskom čase (a nie letnom čase).\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť, alternatívne\nnavrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. S poukazom na ustanovenia § 363, § 125\n\nods. 1 a 2, § 127 ods. 1 písm. e) C.s.p. a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2021\nnamietal, že v odvolaní žalobcu absentuje splnenie zákonom stanovenej, všeobecnej náležitosti podania\npodľa § 127 ods. 1 písm. e) C.s.p., podpis žalobcu. Nie je preukázané, že odvolanie žalobcu bolo\nriadne doplnené v lehote do 10 dní odo dňa jeho odoslania a teda následkom nesplnenia zákonom\nstanovenej povinnosti žalobcu má byť postup odvolacieho súdu v zmysle § 386 písm. d) C.s.p.\nPodľa jeho názoru procesné podmienky porušené neboli a preto nepovažoval odôvodnenie žalobcom\npodaného odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. za prípustné. Pre prípad, ak by žalobca\nnesplnenie procesných podmienok videl v doručení ,,nečitateľných“ podaní žalovaného súdom, uviedol,\nže predmetné listiny boli zasielané v čitateľnej forme, pričom nebol súdom vyzvaný na ich opravu.\nNapriek nemožnosti posúdenia tvrdenia žalobcu, či k pochybeniu došlo zo strany súdu prvej inštancie,\nprípadne Slovenskej pošty, a.s., alebo v dôsledku nesprávneho postupu žalobcu pri vyhotovení scanov\ntejto dokumentácie, resp. ich zasielaní súdu dňa 11.3.2025, poukázal na skutočnosť, že sporná\ndokumentácia bola žalobcovi elektronicky zasielaná dňa 7.11.2024. Namietal, že žalobca mal v období\nod 12/2024, kedy mu mohli byť tzv. nečitateľné podania žalovaného najneskôr doručené, do 29.1.2025,\nk dispozícii dostatočný časový rozsah na účely vyzvania súdu prvej inštancie na opätovné zaslanie a\ndoručenie ,,čitateľnej“ dokumentácie, resp. v súlade s § 97 ods. 1 C.s.p. mohol v uvedenom období\npožiadať o nahliadnutie do spisu. Žalobca tak zámerne prispieva k neprimeranému predlžovaniu konania\nvo veci z pohľadu možného porušenia procesného postupu súdom prvej inštancie, avšak bez akejkoľvek\nrelevantnej argumentácie vo vzťahu k samotnému meritu veci, ktorým je jeho oneskorené podanie žaloby\no neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu hmotnoprávneho, prekluzívneho\ncharakteru § 77 Zákonníka práce v relevantnom znení. Odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné\na zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Pre úplnosť uviedol, že uznesením Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Cdo/247/2014 bola vec vrátená na ďalšie konanie výlučne z dôvodov procesného\npochybenia podľa § 237 písm. f) O.s.p.; rozsudkom súdu prvej inštancie bola znovu potvrdená správnosť\nskutkových a právnych zistení súdu vo veci.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že jeho odvolanie\nbolo urobené v zákonnej lehote v elektronickej podobe a obsahovalo všetky špecifikované prílohy,\nnásledne bolo v zákonnej lehote doručené súdu v listinnej podobe, ktorá obsahuje tiež jeho vlastnoručný\npodpis. Namietal, že vyjadrenie žalovaného obsahuje nepravdivé, nesprávne, chybné tvrdenia, keď\nnapr. nerozlišuje medzi pojmami: ,,originál“ - listinná podoba odvolania, ,,rovnopis“ odvolania a ,,kópia“\nodvolania, ktoré pojmy používa aj C.s.p. S poukazom na § 3 písm. l) a o) Zákona č. 7/2024 Z.z.,\nktorým bolo doplnené ustanovenie § 3 písm. o) s účinnosťou od 1.2.2024, namietal, že pre žalovaného\nzamestnávateľa tiež vykonával prácu legislatívneho právnika v oblasti právnych predpisov a návrhov\nich zmien a doplnení týkajúcej sa športu a preto súd mal konať aj s Ministerstvom cestovného ruchu a\nšportu Slovenskej republiky, avšak s ním nekonal. Správne súd prvej inštancie konal s Ministerstvom,\nktoré má v súčasnosti názov ,,Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky\na mal by teda konať s obidvoma uvedenými ministerstvami.\n5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh na prerušenie konania, je potrebné odmietnuť a\nodvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku vo zvyšnej časti nie je dôvodné.\n6. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n7. V ustanovení § 357 C.s.p. je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým\nje prípustné odvolanie.\n8. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n9. V prejednávanej veci žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j.\naj v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a ktoré uznesenie\nnie je uvedené v ustanovení § 357 C.s.p. v taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým je odvolanie\n\nprípustné. V zmysle § 357 písm. n) C.s.p. je odvolanie prípustné len proti uzneseniu o prerušení konania\npodľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 C.s.p., teda len proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie konanie\nprerušil, avšak nie proti uzneseniu, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol.\n10. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto\nčasti podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému v zmysle\nvyššie uvedeného odvolanie nie je prípustné.\n11. Pre odmietnutie odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu\nzamietol, neboli splnené podmienky pre odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) C.s.p. z dôvodu\nabsencie podpisu žalobcu ako všeobecnej náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 písm. e) C.s.p., ako\nnavrhol žalovaný vo svojom vyjadrení, pretože žalobca svoje odvolanie podané dňa 11.3.2025 doplnil\npísomným podaním doručeným súdu dňa 21.3.2025, obsahujúcim aj podpis žalobcu. Odvolanie žalobcu\ntak bolo doplnené v lehote do 10 dní, v súlade s ustanovením § 125 ods. 2 C.s.p.\n12. Žalobu; ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru\nvýpoveďou a že štátnozamestnanecký pomer trvá a náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku\nodo dňa 1.2.2011 do času, keď mu zamestnávateľ umožní pracovať; súd prvej inštancie v poradí\nprvým rozsudkom zamietol z dôvodu, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňa 31.1.2011 a\nposledným dňom hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku žalobcu z titulu neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou bol deň 31.3.2011, žalobca však podal žalobu\naž po uplynutí uvedenej lehoty, keď podal žalobu na súd dňa 1.4.2011. Odvolací súd na odvolanie\nžalobcu uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, že žaloba nebola podaná včas, ale až po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku\nnavrhovateľa z titulu neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Na základe\ndovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/247/2014 - 157 zo dňa\n30.4.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že nebola dodržaná 5-dňová zákonná lehota žalobcu na prípravu\nna pojednávanie a žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, pretože\nmu nebolo doručené.\n13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie doručil žalobcovi o.i.\nvyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu a zároveň riadne a včas doručil žalobcovi aj predvolanie\nna pojednávanie nariadené na deň 8.1.2025, keď toto mu bolo doručené dňa 25.11.2024. Žalobca\nnedôvodne namietal, že súd prvej inštancie mu doručil nečitateľné podania žalovaného, keď kópie\ntýchto podaní priložené žalobcom k odvolaniu i keď sú horšej kvality a ťažšie čitateľné, nie sú však\nnečitateľnými ako tvrdil žalobca a nie je ani zrejmé, či v takomto vyhotovení aj boli skutočne súdom\nzaslané žalobcovi, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca po ich\ndoručení, takúto skutočnosť súdu neoznámil a nepožiadal z tohto dôvodu o ich opätovné doručenie v\nčitateľnej forme. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie pojednával v jeho neprítomnosti, keď\nbol chorý a bol práceneschopný. Dôvody odročenia pojednávania upravuje ustanovenie § 183 C.s.p.\na z ustanovenia § 183 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd na návrh strany môže odročiť pojednávanie,\nak sa strana z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nej nemožno\nspravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. V danom prípade sa však žalobca napriek\nriadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie dňa 8.1.2011 nedostavil, svoju neprítomnosť včas\nneospravedlnil a odročenie pojednávania nenavrhol. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol dôvody, pre ktoré pojednával a aj vyhlásil rozsudok v neprítomnosti žalobcu, keď\nuviedol, že žalobca až dňa 9.1.2025 doručil súdu e-mailom jeho ospravedlnenie neprítomnosti na\npojednávaní dňa 8.1.2025 zo zdravotných dôvodov a následne až v deň vyhlásenia rozsudku zaslal súdu\ne-mailovú správu, ktorou oznámil, že je dočasne práceneschopný, ale o odročenie nežiadal a navyše\npodľa pripojeného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol práceneschopný až od 14.1.2025.\nŽalobca na dôvody uvedené súdom prvej inštancie, pre ktoré súd pojednával vo veci a následne vyhlásil\nrozsudok v neprítomnosti žalobcu, nereagoval a ich existenciu nespochybnil. Pokiaľ žalobca v odvolaní\nnamietal, že súd prvej inštancie neaplikoval v danom prípade ustanovenia C.s.p. upravujúce individuálne\npracovnoprávne spory ako spory s ochranou slabšej strany a porušil § 321 C.s.p., tieto námietky odvolací\nsúd posúdil ako nedôvodné, pretože uvedené ustanovenie sa týka rozsudku pre zmeškanie (§ 273 a\nnasl. C.s.p.), ktorým však súd v prejednávanej veci nerozhodol.\n\n14. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodov,\nže nebola podaná včas, ale až po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou a tiež z dôvodu absencie pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovaného v spore.\n15. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu sa skončil dňom\n31.1.2011, pričom tento záver súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní nespochybnil. Dňom nasledujúcim\npo tomto dni začala navrhovateľovi plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 77 Zákonníka práce a posledným\ndňom tejto lehoty bol deň 31.3.2011. Žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru výpoveďou podal žalobca e-mailom, odoslaným dňa 31.3.2011 o 23:59 hod., ktorý bol súdu\ndoručený podľa prezenčnej pečiatky dňa 1.4.2011. Správne preto súd prvej inštancie ustálil, že žaloba\nbola podaná na súd až dňa 1.4.2011 a dospel k správnemu záveru, že žaloba nebola podaná včas,\nkeďže posledným dňom uvedenej lehoty bol deň 31.3.2011 a márnym uplynutím tejto lehoty žalobcovi\nzaniklo právo domáhať sa neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Žalobca\nv odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentmi napr. s poukazom\nna § 121 ods. 5 C.s.p., podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí\núkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak\nje podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Súd prvej\ninštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vysporiadal aj s uvedenou argumentáciou\nžalobcu, keď poukázal na to, že podľa § 77 Zákonníka práce lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou a žalobca musí\npodať žalobu na súde tak, aby bola súdu doručená najneskôr v posledný deň lehoty; nestačí odoslanie\nžaloby na prepravu, či už elektronickú, alebo poštovú; účinnosť takéhoto podania nastane momentom\npreukázateľného doručenia súdu. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by aj žaloba\nodoslaná žalobcom dňa 31.3.2011 bola doručená súdu ešte 31.3.2011, touto žalobou si žalobca nároky\nz titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru neuplatnil proti žalovanému: Slovenská\nrepublika - Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, na ktorom označení\nžalovaného v konaní žalobca trval, ale proti žalovanému: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.\nSlovenskú republiku ako žalovaného označil žalobca až v žalobe podanej dňa 4.4.2011, to znamená,\nže až týmto dňom si svoje nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou\nuplatnil proti žalovanému, a teda po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty.\nVzhľadom na uvedené sú irelevantné aj námietky žalobcu, že lehota na podanie žaloby začala plynúť\nv štandardnom stredoeurópskom čase a nie v letnom čase.\n16. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že žalovaný je jeho zamestnávateľ; kto ním je vyplýva zo zákonov\na z jeho podaní, pričom poukázal na § 2 ods. 1 Zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní\nštátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu. Súd prvej inštancie pri skúmaní\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru výpoveďou správne vychádzal z ustanovenia § 125 Zákona č. 400/2009 Z.z., ako aj z právneho\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Cdo/206/2014 zo dňa 24.6.2015 a dospel k správnemu záveru, že ide o spor týkajúci sa nároku\nzo štátnozamestnaneckého vzťahu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom. Žalobca ako\nštátny zamestnanec vykonával štátnu službu v služobnom úrade, ktorým bolo Ministerstvo školstva,\nvýskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (predtým Ministerstvo školstva Slovenskej republiky)\na preto Slovenská republika ako žalovaný označený žalobcom nie je pasívne vecne legitimovaným\nsubjektom v danom spore. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorým je\nSlovenská republika, námietka žalobcu uvedená v jeho vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, že súd mal\nkonať aj s Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR, je bez právneho významu.\n17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ako\nvecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\n18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.\n\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cpr/1/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5037c823-0e5e-4cb9-b483-47da5cbd7af5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.223.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.223.2021.1"}, {"guid": "ea2bf09d-3a76-41b7-a43d-63f5b57f8d22:c10d7812-3615-412e-a409-bd8ceb90c0cf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611211966.1", "spisova_znacka": "8CoPr/3/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoPr/3/2012 z 24. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611211966.1"}], "citovane_v": []}