{"guid": "2df22cfb-ab18-425f-8d4f-6b789ffb399f:1ed00d24-2b8f-464d-b927-158a299af365", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1113202874.2", "spisova_znacka": "4CoKR/36/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/36/2023 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2026, sp. zn. 4CoKR/36/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1113202874.2", "identifikacne_cislo": "1113202874", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-1", "nazov": "§ 87 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-2", "nazov": "§ 87 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-3", "nazov": "§ 87 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-4", "nazov": "§ 87 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-5", "nazov": "§ 87 ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-87", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ed00d24-2b8f-464d-b927-158a299af365", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1113202874.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1113202874.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1113202874.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoKR/36/2023\n1113202874\n29. 01. 2026\nJUDr. Elena Kúšová\nECLI:SK:KSBA:2026:1113202874.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek\nsenátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Matúš Košara,\nPiaristická 276/46, 911 01 Trenčín, značka správcu S1395, správca úpadcu GENESIS - SOEX SK, s.r.o.\nv konkurze, Gen. M. R. Štefánika 373/69, 916 01 Stará Turá, IČO: 36 254 886, proti žalovanému:\nJUDr. Ing. Viera Fraňová, Drevárska 23, 902 01 Pezinok, značka správcu S1260, správca úpadcu\nGenesis, s.r.o., Špitálska 25, 811 08 Bratislava, IČO: 36 229 172,\no určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.\n4Cbi/4/2013-277 zo dňa 05.05.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/4/2013-277 zo dňa 05.05.2023\npotvrdzuje.\nŽalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobu\nžalobcu. Druhým výrokom určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu\n100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil a odôvodnil s poukazom na ust. § 23 ods. 1, § 87 ods. 1, 2, 3,\n5, § 28 ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 20 ods. 2,\n§ 40 ods. 3, § 663, § 667 ods. 1 a 2, 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že\npohľadávka obchodnej spoločnosti GENESIS - SOEX SK, s.r.o.\nv konkurze vo výške 277.230,92 eur, uplatňovaná v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi obchodná spoločnosť Genesis, s.r.o. pred Okresným súdom Bratislava I, číslo konania 2K/18/2010, je\noprávnená a je pohľadávkou proti podstate.\n3. Žalobca v rámci procesného útoku v konaní argumentoval tvrdením, že v danom prípade ide o\npohľadávku predstavujúcu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu v zmysle § 667\nods. 1 veta štvrtá OZ, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Genesis, s.r.o. s tým, že\nna základe uzatvorených nájomných zmlúv prenajímateľ - spoločnosť Genesis, s.r.o. dal nájomcovi spoločnosti GENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze súhlas na vykonanie zmien na predmetoch nájmu,\nzmluvne sa však nezaviazal na úhradu nákladov nájomcu.\n4. Súd sa primárne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že\npohľadávka žalobcu (úpadcu GENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze) uplatnená v konkurze vyhlásenom\n\nna majetok úpadcu Genesis, s.r.o. je oprávnená a je pohľadávkou proti podstate. Súd konštatoval,\nže v okolnostiach prejednávanej veci je v zásade naliehavý právny záujem žalobcu daný tou právnou\nskutočnosťou, že žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal. Súd sa zároveň priklonil k argumentácii\nžalobcu, že právny záujem žalobcu na určení, že pohľadávka je riadna a je pohľadávkou proti podstate, je\nv danom prípade daný aj tým, že žalobca tak môže predpokladať vyšší výnos zo speňažovania majetku\núpadcu GENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze, nakoľko určenie pohľadávky súdom, ako pohľadávky\nproti podstate v konkurze vedenom na majetok úpadcu Genesis, s.r.o. a jej uspokojenie v zmysle\n§ 87 ZKR, by predstavovalo majetok podliehajúci konkurzu vedeného na majetok úpadcu GENESIS\n- SOEX SK, s.r.o. v konkurze. Vzhľadom na uvedené mal súd v predmetnom konaní preukázanú\nexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že predmetná pohľadávka spoločnosti\nGENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze uplatnená v konkurze vedenom na majetok úpadcu Genesis,\ns.r.o., je oprávnená a je pohľadávkou proti podstate.\n5. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil pohľadávku vo výške 277.230,92 eur ako pohľadávku proti\npodstate definovanú ako úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu podľa §\n667 ods. 1 veta štvrtá OZ. Nejedná sa teda o zákonom individuálne určenú pohľadávku podľa právneho\ndôvodu jej vzniku. Súd prvej inštancie preto posudzoval, či v danom prípade bolo preukázané, že sa\njedná o pohľadávku, ktorá vznikla pri správe a speňažovaní majetku úpadcu Genesis, s.r.o., a to po\nvyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Genesis, s.r.o., pričom pri určovaní pohľadávok proti podstate\nje potrebné identifikovať moment vzniku pohľadávky a moment splatnosti pohľadávky.\n6. Z predložených nájomných zmlúv mal súd preukázané, pričom ani nebolo medzi stranami sporné, že\nprenajímateľ sa nezaviazal na úhradu nákladov, ktoré by nájomcovi vznikli pri realizácii prenajímateľom\nodsúhlasenej zmeny na predmetoch nájmu. Súd tak vychádzal z ustanovenia § 667 ods. 1 veta štvrtá\nOZ a poukázal na to, že nárok v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá OZ, sa nepovažuje za právo na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, ale za právo na plnenie povinnosti vzniknutej z nájomného vzťahu\n(k tomu pozri napr. rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 28Cdo/314/2004). Zdôraznil, že pohľadávka nájomcu\nna úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu podľa § 667 ods. 1 veta štvrtá\nOZ, vzniká až k okamihu ukončenia nájmu, a teda moment vzniku pohľadávky je moment ukončenia\nnájmu. Preto aj žalobca, ako správca úpadcu GENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze (nájomca), by\nbol oprávnený uplatniť nárok na úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu v\nrámci existujúceho právneho vzťahu voči subjektu, ktorý bol prenajímateľom v dobe ukončenia nájmu;\nnárok nemôže byť uplatnený voči subjektu, s ktorým nájomca v dobe skončenia nájmu nebol v žiadnom\nprávnom vzťahu (k tomu pozri napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/410/2010 zo dňa 23.11.2010\nalebo rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/3951/2010 zo dňa 18.10.2011). Je pritom bez právneho významu\nokolnosť, ako boli investície na rekonštrukciu predmetov nájmu zohľadnené vo výške kúpnej ceny (alebo\ninej odplaty), dojednanej medzi pôvodným a novým prenajímateľom.\n7. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné posúdiť aj námietky žalovaného, ktorý v rámci procesnej\nobrany sporoval, že nájomné zmluvy sú s poukazom na ustanovenie\n§ 40 ods. 3 OZ neplatnými právnymi úkonmi a tiež sporoval, že nájomné zmluvy zanikli, resp.\nboli ukončené ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu Genesis, s.r.o. Žalovaný namietal\nneplatnosť nájomných zmlúv z dôvodu, že všetky nájomné zmluvy za prenajímateľa a štyri\nnájomné zmluvy za nájomcu neboli podpísané štatutárnymi orgánmi zmluvných strán, čo vyplynulo\nz informatívnych výpisov prenajímateľa a nájomcu z obchodného registra. Súd však v tejto súvislosti\npoukázal na ustanovenie § 20 ods. 2 OZ s tým, že z predložených nájomných zmlúv vyplynulo, že\ntretie osoby (N. R. a J. X.), konali ako zástupcovia zmluvných strán. V zmysle uvedeného, reflektujúc\naj ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že neplatnosť nájomných\nzmlúv nebola v konaní bez pochybností preukázaná, a to aj reflektujúc zásadu preferencie platnosti\nprávnych úkonov. Žalovaný ďalej namietal, že trvanie a účinnosť nájomných zmlúv v čase vyhlásenia\nkonkurzu je pochybná. Súd po vykonanom dokazovaní posúdil uvedenú námietku žalovaného ako\nnepreukázanú. Z predložených nájomných zmlúv mal súd preukázané, že tieto boli uzatvorené na dobu\nneurčitú, pričom zánik ani ukončenie nájomných zmlúv pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu\nGenesis, s.r.o. nebolo v konaní preukázané. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by nájomné\nzmluvy zo dňa 01.06.2003 a 26.04.2004 zanikli z dôvodu uzatvorených nájomných zmlúv ďalších v\nporadí, nakoľko z obsahu nájomných zmlúv zo dňa 01.04.2005 nevyplynulo a nie je v nich výslovne\nuvedené, že by nahrádzali doterajší záväzok. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplynul akýkoľvek\niný spôsob ukončenia alebo zániku niektorej alebo všetkých nájomných zmlúv pred vyhlásením konkurzu\n\nna majetok Genesis, s.r.o., preto súd dospel k záveru, že procesná obrana žalovaného spočívajúca v\ntvrdení o skoršom ukončení, resp. zániku nájomných zmlúv ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok\núpadcu Genesis, s.r.o., zostala len v rovine nepreukázaných tvrdení a žalovaný ohľadom uvedenej\nnámietky neuniesol v konaní dôkazné bremeno.\n8. Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním, a to na základe predložených nájomných zmlúv, Notárskej\nzápisnice č. N 1515/2010, Nz 51907/2010, NCRIs 52599/2010 spísanej dňa 09.12.2010 na Notárskom\núrade Mgr. Tomáša Leškovského v Bratislave, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, Notárskej\nzápisnice č. N 1508/2010,\nNz 44081/2010, NCRIs 44731/2010 spísanej dňa 16.11.2010 na Notárskom úrade\nMgr. Tomáša Leškovského v Bratislave a výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, bez rozumných pochybností\npreukázané, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré v zmysle nájomných zmlúv uzatvorených\nmedzi žalobcom a žalovaným predstavovali predmety nájmu, bolo pred žalobcom realizovaným\nvypovedaním nájomných zmlúv, na základe príklepu prevedené na nových vlastníkov, a to dňa\n09.12.2010 a dňa 16.11.2010. Súd mal z uvedených listinných dôkazov preukázané, že nebytové\npriestory v objekte č. XX nachádzajúce sa v areáli SAM, parc. č. XXXX/X a pozemok parc. č. XXXX/\nXX (nájomná zmluva č. 2005/1 zo dňa 01.04.2005, nájomná zmluva zo dňa 26.04.2004 a nájomná\nzmluva č. 2005/1 zo dňa 01.04.2005), boli vydražené na dražbe dňa 09.12.2010. Súd mal ďalej\npreukázané, že nebytové priestory č. XX nachádzajúce sa v areáli SAM, parc. č. XXXX (nájomná zmluva\nč. 2005/2 zo dňa 01.04.2005 a nájomná zmluva účinná od 01.06.2003) boli vydražené na dražbe dňa\n16.11.2010. Nadobúdatelia predmetných predmetov nájmu zároveň, reflektujúc ustanovenie § 680 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, vstúpili do práv a povinností spoločnosti Genesis, s.r.o. ako prenajímateľa.\nZároveň mal súd z listu žalovaného zo dňa 10.12.2010 adresovaného žalobcovi preukázané, že žalobca\nsa o skutočnosti prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa - úpadcu Genesis, s.r.o. na tretie osoby ako\nnových vlastníkov dozvedel dňa 12.12.2010, kedy mu predmetný list žalovaného „Správa veriteľskému\nvýboru“ bol doručený.\n9. Vzhľadom na uvedené tak nárok žalobcu (resp. pohľadávku spoločnosti GENESIS - SOEX SK, s.r.o.\nv konkurze) na úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu, bolo možné uplatniť\nlen voči tomu subjektu, ktorý bol s nájomcom v zmluvnom vzťahu v čase ukončenia nájmu. Súd mal z\npredloženého listu žalobcu adresovaného žalovanému preukázané, že žalobca vypovedal predmetné\nnájomné zmluvy v dvojmesačnej výpovednej lehote, pričom uvedený právny úkon bol realizovaný voči\nžalovanému, a bol mu ako správcovi úpadcu Genesis, s.r.o., nesporne doručený dňa 22.06.2011, teda\nuž v čase, kedy úpadca Genesis, s.r.o. preukázateľne nebol vlastníkom predmetov nájmu a kedy noví\nvlastníci predmetov nájmu vstúpili v zmysle § 680 ods. 2 OZ do práv a povinností prenajímateľa z\nuvedených nájomných zmlúv, pričom okolnosť prevodu vlastníckeho práva z úpadcu Genesis, s.r.o. na\nnových vlastníkov, bola žalobcovi žalovaným oznámená listom, doručeným žalobcovi dňa 12.12.2010.\nV zmysle uvedeného tak súd dospel k záveru, že v konaní bolo žalovaným preukázané, že žalobca\nnerealizoval výpoveď z predmetných nájomných zmlúv voči subjektu, ktorý bol prenajímateľom v čase\nvykonania uvedeného právneho úkonu, a zároveň nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota\npredmetov nájmu je nárokom, ktorý nájomcovi vzniká pri ukončení nájmu voči subjektu, s ktorým je\nnájomca v danom čase v zmluvnom vzťahu založenom nájomnou zmluvou. Súd tak nemal v konaní\npreukázaný vznik samotného nároku nájomcu (GENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze), na úhradu\nprotihodnoty toho, o čo sa mala zvýšiť hodnota predmetov nájmu, nakoľko právny úkon výpovede z\nnájomných zmlúv nebol zo strany žalobcu realizovaný voči zmluvnému subjektu a aj v prípade vzniku\nnároku, by tento nevznikol voči úpadcovi Genesis, s.r.o., resp. by nevznikol v súvislosti so správou\na speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu Genesis, s.r.o. z\ndôvodu, že predmety nájmu už boli v danom čase prevedené na tretie subjekty a nejednalo sa tak o\nmajetok podliehajúci vyhlásenému konkurzu.\nZ uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom vo výške 277.230,92\neur v konkurze vedenom na majetok úpadcu Genesis, s.r.o. z titulu nároku na náhradu protihodnoty\ntoho, o čo sa zvýšila hodnota predmetov nájmu v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespĺňa\nzákladnú charakteristiku obsiahnutú v ustanovení § 87 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, a\npreto ju nemožno určiť ako pohľadávku proti podstate.\n10. Súd nepovažoval v konaní za účelné a hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k\npreukázaniu existencie súhlasu prenajímateľa s vykonanými zmenami na predmetoch nájmu (výsluchy\nsvedkov Y. X. a G. Ř., vyžiadanie listinných dôkazov od Stavebného úradu mesta Myjava) alebo\n\nvykonávať znalecké dokazovanie na účelom stanovenia hodnoty toho, o čo sa mala zvýšiť hodnota\npredmetov nájmu. Toto dokazovanie vzhľadom na uvedené závery súd prvej inštancie posúdil ako\nnadbytočné.\n11. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že rozširovanie dôvodov pre odmietnutie uznania pohľadávky\nzo strany žalovaného, ako pohľadávky proti podstate, nie je prípustné, súd sa s uvedenou námietkou\nžalobcu nestotožnil. Primárne súd poukázal na to, že rozhodným na posúdenie dôvodnosti žaloby bolo\nv danom prípade posúdenie, či pohľadávku žalobcu možno posúdiť ako pohľadávku proti podstate a\nči spĺňa zákonnú charakteristiku uvedenú v § 87 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, čo v\nkonaní preukázané žalobcom nebolo a zároveň uvedený dôvod odmietnutia uznania pohľadávky uviedol\nžalovaný vo svojom liste zo dňa 17.10.2011.\n12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia,\nže pohľadávka úpadcu GENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze vo výške 277.230,92 eur uplatňovaná\nv konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi Genesis, s.r.o. pred Okresným súdom Bratislava I,\nsp. zn. 2K/18/2010 je oprávnená a je pohľadávkou proti podstate, nie je dôvodná, nakoľko v konaní\nnebolo preukázané, že by predmetná pohľadávka vznikla pri správe a speňažovaní majetku úpadcu\nGenesis, s.r.o., resp. vznikla voči úpadcovi Genesis, s.r.o. V konaní tak nebolo preukázané, že sa\njedná o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. S\npoukazom na konštatovaný záver súd ďalšie meritórne námietky strán sporu týkajúce sa sporných\notázok ohľadom udelenia súhlasu prenajímateľa s vykonaním zmien na predmete nájmu, spornej\notázky ohľadom prípadného posúdenia pohľadávky ako pohľadávky podmienenej alebo budúcej, resp.\nspornej otázky ohľadom výšky protihodnoty, o ktorú sa mala zvýšiť hodnota predmetov nájmu, meritórne\nneposudzoval, nakoľko ich posúdenie nebolo v intenciách uvedeného pre rozhodnutie súdu relevantné.\nSúd sa tiež meritórne nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania z dôvodu, že v konaní\nnebola preukázaná existencia pohľadávky úpadcu GENESIS - SOEX SK, s.r.o. v konkurze voči úpadcovi\nGenesis, s.r.o.\n13. Sumarizujúc uvedené, súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom\nrozsahu zamietol.\n14. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný bol v predmetnom konaní plne úspešný, keď súd žalobu\nv celom rozsahu zamietol. S poukazom na uvedené dospel súd\nk záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n15. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,\nz odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.\n16. Poukázal na body 36. a 37 odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd zaoberal námietkou\nžalovaného, ktorú vzniesol až podaním zo dňa 25.02.2019, t.j. cca po 8 rokoch odo dňa doručenia\nvýpovede z nájomných zmlúv zo dňa 22.06.2011. Uviedol, že tým dochádza k rozširovaniu dôvodov\npre odmietnutie uznania pohľadávky proti podstate žalovaného zo dňa 17.10.2011, čo je z jeho pohľadu\nneprípustné. Doplnenie k žalobe bolo podľa neho adresované súdu po lehote, čo je v rozpore so zásadou\nkoncentrácie, preto podaním zo dňa 03.04.2023 navrhol, aby súd na toto podanie neprihliadal. Súd\nvšak na úkor procesných práv žalobcu, v rozpore so zásadou koncentrácie konania aj so zásadou\nneprípustnosti neskoršieho rozširovania dôvodov popretia pohľadávky proti podstate, na podanie\nžalovaného prihliadol, a vyhodnotil ho v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu týmto konaním došlo k\nporušeniu zásady rovnosti sporových strán v civilnom konaní. Poukázal tiež na bod 39. odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia, ktoré považuje za nepreskúmateľné. Mal za to, že súd výnimku z aplikácie\nkoncentračnej zásady aplikoval nesprávne a účelovo. Zastáva názor, že súd bližšie neodôvodnil svoje\nzávery obsiahnuté v rozhodnutí. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.\nÚS 409/2013-49 zo dňa 11. septembra 2014.\n17. Odvolateľ - žalobca tiež nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nájomný vzťah z nájomných\nzmlúv prešiel podľa § 680 ods. 2 OZ na nových vlastníkov predmetov nájmu. Poukázal na rozhodnutie\nNS ČR, sp. zn. 26Cdo/886/2002 a mal za to, že v danom prípade, obdobne na nových vlastníkov\njednotlivých predmetov nájmu neprešiel záväzok úpadcu Genesis, s.r.o. v konkurze, vysporiadať\n\nzhodnotenie predmetov nájmu s nájomcom podľa § 667 ods. 1 OZ; aj s ohľadom na fakt, že ako\nvyplynulo z notárskych zápisníc o dražbách predmetov nájmu, noví vlastníci predmetov nájmu neboli pri\ndražbe upozornení na jestvujúce nájomné vzťahy so spoločnosťou GENESIS - SOEX, s.r.o., v konkurze,\na rovnako tak neboli upozornení na potrebu vysporiadania sa s nájomcom podľa § 667 ods. 1 OZ.\n18. Ak žalovaný v podaní zo dňa 25.02.2019 tvrdil, že nájomné vzťahy prešli na nových vlastníkov\npredmetov nájmu, mal by zároveň preukázať, kedy a akým spôsobom nových vlastníkov predmetov\nnájmu upovedomil o tom, že predmety nájmu sú zaťažené nájomnými zmluvami a prípadnou potrebou\nbudúceho vysporiadania podľa\n§ 667 ods. 1 OZ.\n19. Poukázal na ust. § 20 ods. 6 zákona o dražbách, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 26Cdo 866/2002, 26 Cdo 652/2013, pričom, podľa neho, nemožno súhlasiť so závermi v bode\n37. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, že nárok žalobcu na úhradu protihodnoty bolo možné uplatniť\nlen voči tomu subjektu, ktorý bol s nájomnom v zmluvnom vzťahu v čase ukončenia nájmu, keďže je\nsporné, či nájomné zmluvy, s ohľadom na vyššie uvedené, prešli na nových vlastníkov predmetu nájmu\na ak prešli, či prešla tiež povinnosť vysporiadať žalobcom uplatnený nárok podľa § 667 OZ. Na tieto\notázky nedal rozsudok súdu náležite odôvodnenú odpoveď, a z tohto dôvodu ho odvolateľ považuje za\nnepreskúmateľný.\n20. Mal za to, že súd nesprávne postupoval, keď ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany\nžalobcu nevykonal, najmä, že za účelom určenia výšky zhodnotenia predmetov nájmu neustanovil\nznalca.\n21. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania.\n22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s výrokom rozsudku o\nzamietnutí žaloby, súčasne však poukázal na, podľa jeho názoru, nesprávne posúdenie niektorých\npredbežných otázok uvedených v bode 35. odôvodnenia, ktoré však na rozhodnutie súdu nemali\nzásadný vplyv. Pre účel preskúmania rozhodnutia v odvolacom konaní považoval za potrebné určité\nskutočnosti opätovne zdôrazniť. Išlo najmä o nesplnenie základnej podmienky procesnej prípustnosti\nurčovacej žaloby - preukázanie naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že žalobca si uplatnil\npohľadávku zo zmlúv, ktoré údajne uzatvoril s úpadcom pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení\nkonkurzu žalobca neposkytol žalovanému žiadne plnenie, preto s odkazom na ustanovenia ZKR zastáva\nnázor, že žalobcom uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate, ale patrí do režimu\npodmienených pohľadávok, ktorá mala byť v konkurze riadne a včas uplatnená.\n23. Žalovaný mal za to, že žalobca mohol a mal podať žalobu na plnenie. Žalovaný v konaní\nnamietal neplatnosť všetkých nájomných zmlúv a súčasne namietal neplatnosť výpovede z nájomných\nzmlúv. Žalovaný preukázal, že nájomné zmluvy boli podpísané osobami inými, ako boli v tom čase\nštatutárni zástupcovia zmluvných strán. Nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať skutočnosti,\nalebo navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdení, ktoré svedčia v prospech žalobcu. Zmluvy o nájme\npodpísané fyzickou osobou, ktorá nemala oprávnenie konať v mene právnickej osoby alebo ktorá nemala\nsplnomocnenie, alebo iné oprávnenie konať za právnickú osobu, sú, podľa jeho názoru, absolútne\nneplatné.\n24. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 37. a nasledujúcich\nodôvodnenia rozsudku. Doplnil tiež, že v žalobcom citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky boli riešené skutkové vzťahy neporovnateľné s prejednávanou vecou.\n25. Záverom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I\nč.k. 4Cbi/4/2013-277 potvrdil ako vecne správny.\n26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nad rámec už uvedeného doplnil, že nesúhlasí s\ntvrdeným iným právnym posúdením uplatnenej pohľadávky proti podstate tak, ako to uviedol žalovaný\nv prvej časti vyjadrenia k odvolaniu. K tejto argumentácii sa vyjadroval pred súdom prvej inštancie a na\ntieto vyjadrenia v plnom rozsahu odkázal.\n\n27. Naďalej mal za to, že uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate a v tejto súvislosti\npoukázal na publikáciu ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha:\nC.H.BECK, 2021, s. 703-704.\n28. Mal za to, že žalovaný sa mylne domnieval, že žalobca bol nositeľom dôkazného bremena v\npreukazovaní opaku jeho tvrdení. Ak tvrdil, že osoby, ktoré nájomné zmluvy podpísali, neboli oprávnené\nk podpisu týchto zmlúv, mal tieto tvrdenia na súde preukázať. V ostatnom zotrval na svojich pôvodných\ntvrdeniach.\n29. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, v ktorom už neuviedol žiadne nové a ani potrebné\nskutočnosti pre rozhodnutie odvolacieho súdu.\n30. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§\n355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)\na že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré\nale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli zo strany žalobcu\nnaplnené odvolacie dôvody.\n31. Podľa § 87 ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky,\nktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho\nkonkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento\nzákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.\n32. Podľa § 87 ods. 2 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, pohľadávky proti podstate sú tiež\npohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie,\npoistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov\núpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak\nsprávca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z\nprevádzkovania podniku.\n33. Podľa § 87 ods. 3 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, pohľadávky proti podstate uspokojuje\nsprávca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v\nrovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom\nrozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá\nmu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto\nustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.\n34. Podľa § 87 ods. 5 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, po vzniku pohľadávky proti podstate správca\npriradí pohľadávku proti podstate tej súpisovej zložke majetku, v súvislosti s ktorou pohľadávka proti\npodstate vznikla. Ak pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti s viacerými súpisovými zložkami\nmajetku, správca pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi dotknuté súpisové zložky majetku\npodľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise; ak je už súpisová zložka\nmajetku speňažená, správca vychádza z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia. Ak nie\nje možné určiť, v súvislosti s ktorou súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla,\nsprávca rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi všetky súpisové zložky majetku; ak však pohľadávka\nproti podstate vznikla v súvislosti s uplatňovaním odporovacieho práva, správca pomerne rozpočíta\npohľadávku proti podstate medzi tie súpisové zložky majetku, ktoré tvoria tú podstatu, ktorá môže\nmať z uplatňovania odporovacieho práva prospech. Pohľadávky proti podstate priradené súpisovej\nzložke majetku vylúčenej zo súpisu správca rozpočíta novým spôsobom. O priraďovaní a rozpočítavaní\npohľadávok proti podstate správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ,\nprávny dôvod, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie súpisovej\n\nzložke majetku a dôvod tohto priradenia. Evidenciu pohľadávok proti podstate správca vedie osobitne\npre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu.\n35. Podľa § 28 ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi\nvznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok\nustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho\nkonkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno\nv konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce\npohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.\n36. Podľa § 28 ods. 3 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, v konkurze prihláškou uplatňujú pohľadávky\naj veritelia pohľadávok, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená\npohľadávka“). Uplatňovať práva z podmienenej pohľadávky však podmienený veriteľ v konkurze môže,\naž keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak.\n37. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so\nsúhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že\nsa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až\npo ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku\nužívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže\nnájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.\n38. Podľa § 680 ods. 2 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do\nprávneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu\nvlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.\n39. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nPo preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,\nže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných\nstrán, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný\nspor, z ktorých vyvodil svoje právne závery, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva\noboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i\npredvídateľnosti súdneho rozhodnutia.\nOdvolací súd v zásade preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie\nv rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci a po jeho vyhodnotení dospel k správnym skutkovým\nzáverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky\na argumentačnej súdržnosti. Odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno\nvytknúť závažné nedostatky, ktoré by mali zásadný vplyv na správnosť rozhodnutia o zamietnutí žaloby.\n40. Z dokladov tvoriacich obsah spisu je nesporné, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní\nnebola preukázaná oprávnenosť pohľadávky úpadcu GENESIS - SOEX SK, sr.o., v konkurze, voči\núpadcovi Genesis, s.r.o. ako pohľadávky proti podstate. S poukazom na tieto skutočnosti súd zamietol\nako nedôvodnú žalobu v celom rozsahu.\n41. Z podaného odvolania je zrejmé, že žalobca namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým na úkor\njeho procesných práv, v rozpore so zásadou neprípustnosti neskoršieho rozširovania dôvodov popretia\npohľadávok proti podstate, prihliadol na podanie žalovaného, ktorým obsahom boli nové listinné dôkazy\na nové skutkové tvrdenia. Nesúhlasil so záverom súdu o tom, že nájomný vzťah z nájomných zmlúv\nprešiel podľa § 680 ods. 2 OZ na nových vlastníkov predmetu nájmu. Rovnako tak namietal, že nárok\nžalobcu na úhradu protihodnoty, bolo možné uplatniť len voči tomu subjektu, ktorá bol s nájomcom v\nzmluvnom vzťahu v čase ukončenia nájmu, keďže bolo sporné, či nájomné zmluvy prešli na nových\nvlastníkov nájmu, a ak áno, či na nich prešla aj povinnosť vysporiadať žalobcom uplatnený nárok podľa\n§ 667 OZ. Uviedol tiež, že na tieto otázky súd nedal náležite odôvodnenú odpoveď, a preto považoval\nrozhodnutie za nepreskúmateľné. Uplatnenú pohľadávku považuje naďalej za pohľadávku proti podstate\ns poukazom na komentár ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha:\nC.H.BECK, 2021, s. 703-704.\n\n42. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa priklonil k argumentácii žalobcu,\nže jeho právny záujem na určení, že pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, je daný tým, že žalobca\nmôže predpokladať vyšší výnos zo speňažovania majetku úpadcu GENESIS - SOEX SK, s.r.o., v\nkonkurze, pretože určenie pohľadávky súdom, ako pohľadávky proti podstate, v konkurze vedenom\nna majetok úpadcu Genesis, s.r.o., a jej uspokojenie v zmysle § 87 ZKR, by predstavovalo majetok\npodliehajúci konkurzu vedeného na majetok úpadcu GENESIS- SOEX SK, s.r.o., v konkurze.\n43. Rovnako považuje za správny postup konajúceho súdu, ktorý uviedol, že pri určovaní, či v\nprejednávanej veci ide o pohľadávky proti podstate bolo potrebné identifikovať moment vzniku\npohľadávky a moment splatnosti pohľadávky. Strany nerozporovali a z nájomných zmlúv mal súd\nza preukázané, že prenajímateľ sa nezaviazal na úhradu nákladov, ktoré by nájomcovi vznikli pri\nrealizácii prenajímateľom odsúhlasenej zmeny na predmetoch nájmu. S poukazom na uvedené, súd\nprvej inštancie vychádzal z ust. § 667 ods. 1 štvrtá veta OZ - podľa ktorého ak prenajímateľ dal súhlas\nso zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu\nprotihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, a to až od okamihu, ukončenia nájmu, a teda moment\nvzniku pohľadávky je moment ukončenia nájmu. Existencia tejto pohľadávky, ktorú žalobca uplatnil ako\npohľadávku proti podstate však musí byť riadne preukázaná.\n44. Žalobca, podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď\nnepreukázal vznik nároku GENESIS -SOEX SK, v konkurze, na úhradu protihodnoty toho, o čo sa mala\nzvýšiť hodnota predmetom nájmu. Aj keď zákon na uplatnenie pohľadávky proti podstate neustanovuje\nosobitné formálne a obsahové náležitosti, preukázanie jej vzniku a dôvodnosti je nutné. Odvolací súd\nsa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že 84 faktúr, ktorými žalobca dokladuje investície do majetku\nprenajímateľa nepreukazuje, že došlo k zhodnoteniu majetku spoločnosti Genesis, s.r.o. Predmetnými\nfaktúrami bola fakturovaná napr. viacnásobná dodávka nepáranej bavlny, dodávka dochádzkového\nsystému v nešpecifikovanom objekte, sprostredkovateľská činnosť, ako aj rôzne práce pre objekt\nPolianka, kde nie je možné dokladovať, že boli vykonané na nehnuteľnostiach prenajímateľa v areáli\nSAM - stavby nachádzajúcej sa v katastrálnom území T. na LV č. XXXX, ktorá bola predmetom nájmu.\n45. Pohľadávka žalobcu preto nespĺňa základnú charakteristiku podľa ust. § 87 ods. 1 ZKR, účinného\ndo 31.12.2011, a nebolo ju možné určiť ako pohľadávku proti podstate.\n46. Súd je oprávnený preskúmávať popretú pohľadávku z dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom\nprejave, (ktorého obsah je vyššie uvedený) preto skutočnosť, že žalobca hodnoverne nepreukázal\ninvestície do majetku prenajímateľa (ktorá bola uvedená ako dôvod odmietnutia uznania pohľadávky\nžalobcu ako pohľadávky proti podstate v liste žalovaného zo dňa 17.10.2011) bola rozhodujúcim\ndôvodom na zamietnutie žaloby a rovnako dôvodom na potvrdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu\nprvej inštancie zo strany odvolacieho súdu.\n47. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť\nstrany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté\no veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v\ntakých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver\nani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné\nbremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností\nvyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež\ntvrdí. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)\n48. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila\ndôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého\nrozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných\ndôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,\nno hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť\nskutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,\nže súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu\nnepriaznivé rozhodnutie.\n\n49. S poukazom na vyššie uvedené bol postup súdu prvej inštancie, ktorým nevykonal ďalšie\ndokazovanie vo vzťahu k preukázaniu existencie súhlasu prenajímateľa s vykonanými zmenami na\npredmetoch nájmu a rovnako nevykonal znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty toho, o čo\nsa mala zvýšiť hodnota predmetov nájmu, správny. Znalecké dokazovanie nie je v incidenčnom konaní\nvylúčené, ale nemá suplovať dôkazné bremeno žalobcu. Vykonanie týchto dôkazov zo strany súdu prvej\ninštancie by bolo nadbytočné a v rozpore s vyššie uvedeným.\n50. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim\nsúdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako\naj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, nevyplýva a v odvolaní\nuvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.\n51. Pokiaľ išlo o odkaz žalobcu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, týmito rozhodnutiami\nsa súd bližšie nezaoberal, keďže za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ako to\npredpokladá zákon v čl. 2 ods. 2CSP, resp. v ust.\n§ 220 je potrebné považovať rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.\n52. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí\nsúčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04)\na rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi\n(I. ÚS 50/04).\n53. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej\nstrany,\nz odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce\nskutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie potvrdil. Žaloba žalobcu nebola dôvodná, nakoľko\nv konaní nebolo preukázané, že ide o pohľadávku proti podstate v súlade s ust. § 87 ods. 1 ZKR, v\nznení účinnom do 31.12.2011.\n55. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli, čo je v súlade s R 72/2018 (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 Cdo 14/2018 z 28. februára 2018), aj s dlhodobo ustálenou súdna praxou krajských\na okresných súdov, podľa ktorej ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v\nsúlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,\nrozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.\n56. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cbi/4/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": [{"guid": "293e9c49-f0ae-43b8-b92f-9de21bfea6a9:d50d9b35-3dbd-4d9b-8483-3e9cc0bf87b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7117221782.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/2/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7117221782.1"}]}