{"guid": "ed8d0f64-16e2-4895-b8b2-069853a3fc3d:a7487877-4d45-416a-8294-f9f79baa279e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1114214658.3", "spisova_znacka": "3Cob/179/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/179/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 3Cob/179/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1114214658.3", "identifikacne_cislo": "1114214658", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7487877-4d45-416a-8294-f9f79baa279e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1114214658.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1114214658.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1114214658.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/179/2024\n1114214658\n29. 04. 2026\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2026:1114214658.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: 1/ FARDOUS PARTNERS\nsprávcovská, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 002 381,\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu RESUSTIC - ZEMPLÍN s.r.o. v konkurze, Nemocničná 2407, 077 01\nKráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, práv. zast.: ARIES LEGAL s.r.o., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, žalobcu X/ W.. G. C., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XX, XXX XX\nO. D., práv. zast.: prof. PhDr. JUDr. Marcela Tittlová, PhD., LL.M., advokátka, Bernolákova 492/5, 900\n01 Modra, žalobcu X/ G.. O. C., L..: XX.XX.XXXX, J. T. XX, XXX XX O.Á. D., právne zast.: PhDr. JUDr.\nMarcela Tittlová, PhD., LL.M., advokátka, Bernolákova 492/5, 900 01 Modra, žalobcu 4/ Ing. Kristián\nGregor, so sídlom kancelárie Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty\núpadcu: Tatra Slovak Invest s.r.o. „v konkurze\", Kirejevská 1173/35, 979 01 Rimavská Sobota, IČO:\n36 779 105, práv. zast.: V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820 proti žalovanému:\nSlovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 00 682 420, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere o odvolaní žalobcu 2/ a 3/ proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-35Cb/60/2014 - 704 zo dňa 23.7.2024 jednohlasne,\ntakto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-35Cb/60/2014 - 704 zo dňa\n23.7.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a žalovanému nepriznal nárok\nna náhradu trov konania.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou na súd dňa\n16.5.2014 sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úverová zmluva č.\n46658/2010 zo dňa 22.10.2010, uzavretá medzi žalobcom 1/, obchodnou spoločnosťou RESUSTIC ZEMPLÍN s. r. o., a žalovaným, obchodnou spoločnosťou Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.,\nje neplatná. Súčasne sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti viacerých zmlúv o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam, ktoré boli uzavreté dňa 22.10.2010 medzi jednotlivými žalobcami, žalobcami\n1/ až 4/, ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom. Išlo konkrétne o zmluvy označené\nako zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/XXXX/X, č. XXXXX/XXXX/X, č.\nXXXXX/XXXX/X a č. XXXXX/XXXX/X, ktorými boli zabezpečené záväzky zo vyššie uvedenej úverovej\nzmluvy. Žalobcovia sa ďalej domáhali aj určenia, že žalobca 1/ nie je dlžníkom žalovaného zo zmluvy\no úvere č. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, teda že mu z predmetného právneho vzťahu nevznikla\n\npovinnosť plniť voči žalovanému. Napokon žalobcovia navrhli, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu\ntrov súdneho konania.\n3. Žalobcovia odôvodnili podanú žalobu tým, že žalobca 1/ zamýšľal realizovať podnikateľský zámer\nspočívajúci v kúpe, rekonštrukcii a prestavbe nehnuteľností na zariadenia sociálnych služieb, a to\nkonkrétne prestavbou bývalých kasární v obci Biel, okres Trebišov, a bývalej základnej školy v Hnúšti.\nNa zabezpečenie financovania uvedeného projektu uzatvoril žalobca 1/ so žalovaným zmluvu o úvere\nč. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi 1/\núver vo výške 1.400.000 EUR a žalobca 1/ sa zaviazal tento úver splácať v pravidelných mesačných\nsplátkach. Podľa tvrdení žalobcov žalovaný podmienil poskytnutie úveru zabezpečením záväzku v\nrozsahu minimálne 200 % hodnoty poskytnutého úveru. Za týmto účelom boli medzi účastníkmi\nuzatvorené viaceré zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorými mali byť zabezpečené\nzáväzky zo zmluvy o úvere. Konkrétne žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným dňa 22.10.2010 zmluvu o\nzriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/XXXX/X, na základe ktorej bolo vkladom do\nkatastra nehnuteľností zriadené záložné právo k rozsiahlemu súboru nehnuteľností nachádzajúcich sa\nv katastrálnom území Č. L. P., okres Trebišov, pozostávajúcich z viacerých pozemkov a stavieb, okrem\niného ubytovacích zariadení, dielní, skladových objektov a ďalších prevádzkových budov, všetko vo\nvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/1. Z rovnakého dôvodu žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným aj ďalšiu\nzáložnú zmluvu č. 46658/2010/4, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam\nevidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. D. E., okres Kežmarok, vrátane\nstavby hotela Cyprián a k nemu prislúchajúcich pozemkov. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo\nzmluvy o úvere uzatvorili žalobcovia 2/ a 3/ ako záložcovia so žalovaným zmluvu o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/XXXX/X zo dňa 22.10.2010, na základe ktorej bolo zriadené záložné\nprávo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y., okres Rimavská Sobota, a to\njednak k objektu bývalej základnej školy s priľahlými pozemkami, ako aj k ďalším nehnuteľnostiam,\nkonkrétne k robotníckemu domu a obytnej budove s pozemkami, všetko v ich spoluvlastníctve v podiele\n1/1. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný dňa 2.11.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a následne\nlistom zo dňa 5.11.2012 vyzval žalobcu 1/ na zaplatenie sumy 1.290.475,74 EUR v lehote 10 dní od\ndoručenia výzvy. V tejto súvislosti žalobca 1/ zistil, že žalovaný vyplatil celú sumu úveru tretej osobe,\nkonkrétne podnikateľovi S. S. - S., a to na základe ním predložených faktúr. Žalobca 1/ však tvrdil,\nže uvedenej tretej osobe nikdy neobjednal stavebný materiál v deklarovanom rozsahu, a preto plnenie\nposkytnuté žalovaným tejto osobe nemožno podľa žalobcov považovať za riadne plnenie podľa zmluvy\no úvere. Napriek tomu žalovaný podľa ich tvrdení pristúpil k vymáhaniu pohľadávky, podal návrh na\nvykonanie exekúcie a začal realizovať výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností\nna verejnej dražbe. Takýto postup žalovaného považovali žalobcovia za konanie odporujúce dobrým\nmravom. Na základe uvedeného zastávali názor, že žalobca 1/ sa nestal dlžníkom žalovaného zo zmluvy\no úvere, keďže úver mu fakticky nebol poskytnutý, pričom zmluva mala podľa ich tvrdenia zaniknúť už\ndňa 30.12.2010. Z uvedených dôvodov považovali žalobcovia za nedôvodný aj výkon záložného práva\nzo strany žalovaného a mali za to, že je daný ich naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach.\nPreto navrhli, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.1.2023 uviedol, že tvrdenia žalobcov o neposkytnutí úveru nie sú\npravdivé. Poukázal na to, že po schválení úveru žalobcovi 1/ žalobca 2/ ako jeho štatutár predkladal\nžalovanému konkrétne požiadavky na termíny a čerpanie úveru, v ktorých určoval aj účty, na ktoré\nmali byť jednotlivé časti úverových prostriedkov poukázané. Žalovaný konkretizoval, že čerpanie úveru\nbolo realizované na základe požiadaviek viazaných na faktúry č. 1431102010 zo dňa 28.10.2010, č.\n145602010 zo dňa 18.11.2010 a č. 146302010 zo dňa 15.12.2010, vystavené subjektom I. S. - S..\nV tejto súvislosti uviedol, že na základe požiadaviek zo dňa 12.11.2010 na sumu 651.519,70 EUR,\nzo dňa 1.12.2010 na sumu 480.807,21 EUR a zo dňa 21.12.2010 na sumu 267.673,10 EUR došlo k\npoukázaniu finančných prostriedkov v súlade s obsahom úverovej zmluvy. Na preukázanie uvedených\ntvrdení žalovaný predložil do konania rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/48/2014\na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/108/2020, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva,\nže podpisy žalobcu 2/ ako štatutárneho orgánu žalobcu 1/ na predmetných požiadavkách na čerpanie\núveru boli znalecky overené ako pravé. Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že finančné\nprostriedky boli žalobcovi 1/ poskytnuté riadne a v súlade so zmluvou o úvere, a to na účty určené\nsamotným žalobcom 1/. Skutočnosť, že žalobca 2/ sa mal pri čerpaní úverových prostriedkov dopustiť\ntrestnej činnosti, podľa žalovaného nemá vplyv na platnosť uzatvorenej zmluvnej dokumentácie. Z\nuvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n\n5. V priebehu konania bolo dňa 3.6.2024 právnym zástupcom žalobcu 2/ predložené jeho písomné\nvyjadrenie, v ktorom podrobne opísal okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a následného čerpania\nfinančných prostriedkov. Žalobca 2/ uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2010 bol\njediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti RESUSTIC - ZEMPLÍN s. r. o., ktorú označil za\nekonomicky stabilný a ziskový subjekt. Podľa jeho tvrdení spoločnosť dlhodobo dosahovala zisk približne\n350.000 EUR ročne a pravidelne plnila svoje daňové a odvodové povinnosti. Úver vo výške 1.400.000\nEUR mal byť použitý na financovanie rekonštrukcie viacerých nehnuteľností, konkrétne polikliniky v\nČiernej nad Tisou, kasární v obci Biel a bytového domu v Hnúšti, pričom podnikateľský zámer označil za\nekonomicky realizovateľný s dostatočnou rezervou na splácanie úveru. V tejto súvislosti poukázal na to,\nže splácanie úveru malo byť zabezpečené jednak z príjmov spoločnosti, jednak z výnosov zo založených\nnehnuteľností, ako aj z budúcich príjmov po realizácii plánovaných rekonštrukcií. Zároveň uviedol, že na\nzabezpečenie úveru boli v prospech žalovaného založené viaceré nehnuteľnosti s celkovou hodnotou\npodľa znaleckých posudkov približne 5,9 mil. EUR, pričom spolu so svojou manželkou poskytol aj ďalšie\nzabezpečenie vrátane zmeniek a ručenia celým svojím majetkom. Podstatou jeho obrany bolo tvrdenie,\nže napriek uzatvorenej zmluve o úvere mu finančné prostriedky zo strany žalovaného nikdy neboli reálne\nposkytnuté. Uviedol, že žalovaný mal úverové prostriedky poukázať na osobný účet tretej osoby - S. Á.,\nvedený v banke ČSOB, o existencii ktorého nemal vedomosť a s takýmto postupom by nikdy nesúhlasil.\nPodľa jeho tvrdení mala byť táto osoba oprávnená disponovať s predmetným účtom bez obmedzení.\nŽalobca 2/ zároveň uviedol, že S. Á. mal bez jeho vedomia vystaviť tri faktúry v mene subjektu AGSTAV\nna dodanie stavebného materiálu, a to faktúru č. 143102010 zo dňa 28.10.2010 na sumu 651.519,70\nEUR, faktúru č. 145602010 zo dňa 18.11.2010 na sumu 480.807,21 EUR a faktúru č. 146302010 zo dňa\n15.12.2010 na sumu 267.673,10 EUR. K týmto faktúram mali byť pripojené dodacie listy obsahujúce\npodľa jeho tvrdenia sfalšovaný podpis žalobcu 2/, čo malo byť potvrdené aj znaleckým dokazovaním.\nPodľa jeho vyjadrenia boli finančné prostriedky po ich poukázaní na uvedený účet vybrané v hotovosti,\npričom on sám z týchto prostriedkov neobdržal žiadne plnenie. Tvrdil, že spoločnosť RESUSTIC ZEMPLÍN s. r. o. nikdy nesplnomocnila uvedenú tretiu osobu na predkladanie faktúr žalovanému a\npredmetné faktúry neboli evidované ani v účtovníctve spoločnosti. Žalobca 2/ zároveň uviedol, že napriek\nuvedeným skutočnostiam určitý čas úver splácal, a to približne 2,5 roka, pričom na splátkach uhradil\nsumu približne 450.000 EUR z prostriedkov spoločnosti. Následne sa pokúsil riešiť situáciu rokovaním\nso žalovaným, avšak podľa jeho tvrdenia žalovaný pristúpil k zosplatneniu úveru a ďalším právnym\nkrokom. Vo vyjadrení ďalej poukazoval na viaceré okolnosti súvisiace s trestným konaním vedeným v\ndanej veci, priebehom vyšetrovania, ako aj následkami, ktoré mali podľa jeho tvrdení dopad na jeho\npodnikateľskú činnosť a osobný život. Záverom zotrval na stanovisku, že finančné prostriedky z úveru\nmu neboli poskytnuté v súlade so zmluvou a že konanie žalovaného považuje za protiprávne.\n6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania,\nnajmä z úverovej zmluvy č. 46658/2010 zo dňa 22.10.2010, zmlúv o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnostiam, predložených faktúr vrátane dodacích listov, požiadaviek na termín a čerpanie úveru,\nako aj ďalších listinných dôkazov založených v spise, ustálil, že medzi žalovaným ako bankou a\nžalobcom 1/ bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť úver\nvo výške 1.400.000 EUR, pričom tento mal byť splatený dohodnutým spôsobom a čerpaný najneskôr\ndo 30.12.2010. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere boli uzatvorené zmluvy o\nzriadení záložného práva, ktorými žalobca 1/ a žalobcovia 2/ a 3/ založili svoje nehnuteľnosti v prospech\nžalovaného. Z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že žalobca 2/ ako štatutár žalobcu 1/ predložil\nžalovanému požiadavky na čerpanie jednotlivých tranží úveru, pričom v nich uviedol účet dodávateľa, na\nktorý mali byť finančné prostriedky poukázané, a to na základe predložených faktúr. Súd zároveň zistil,\nže na majetok žalobcu 1/ a žalobcu 4/ bol v priebehu konania vyhlásený konkurz. Z trestných rozsudkov\nOkresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/48/2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n3To/108/2020 súd zistil, že žalobca 2/ bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného\nzločinu úverového podvodu, ktorého sa dopustil tým, že pri žiadosti o úver uviedol žalovaného do omylu\nnepravdivými údajmi o ekonomickej situácii žalobcu 1/, predložil nepravdivé alebo nepravé podklady a\nnásledne zabezpečil predloženie fiktívnych faktúr ako podkladu pre čerpanie úveru. Na základe týchto\npožiadaviek žalovaný uvoľnil finančné prostriedky v celkovej výške 1.400.000 EUR na účet uvedený\nv požiadavkách, z ktorého boli následne vybraté, čím bola žalovanému spôsobená škoda veľkého\nrozsahu.\n\n7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobcovia sa v konaní domáhali určenia\nneplatnosti úverovej zmluvy, z nej odvodenej neplatnosti záložných zmlúv a určenia, že žalobca 1/ nie je\ndlžníkom žalovaného z titulu predmetnej úverovej zmluvy. Konštatoval, že žalobcovia v konaní netvrdili\nžiadny zo zákonných dôvodov neplatnosti úverovej zmluvy, najmä jej neurčitosť, nedostatok prejavu vôle\nalebo rozpor so zákonom. Naopak, žalobca 2/ opakovane potvrdzoval, že úverovú zmluvu za žalobcu 1/\npodpísal, pričom súd nezistil ani žiadne formálne alebo obsahové nedostatky tejto zmluvy. Za podstatné\npovažoval, že všetky námietky žalobcov smerovali výlučne proti postupu žalovaného pri čerpaní úveru,\nčo však podľa jeho názoru nemohlo mať za následok neplatnosť úverovej zmluvy. Súd ďalej vychádzal\nz právoplatných trestných rozsudkov, ktorými bol žalobca 2/ uznaný vinným zo spáchania úverového\npodvodu pri uzatváraní a čerpaní úveru, pričom bol týmto rozhodnutím viazaný. V tejto súvislosti\nuviedol, že ani podvodné konanie jedného z účastníkov pri uzavretí zmluvy nespôsobuje jej absolútnu\nneplatnosť podľa § 37 ods. 1 alebo § 39 Občianskeho zákonníka, ale môže byť dôvodom len relatívnej\nneplatnosti podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktorej sa môže dovolať iba druhý účastník zmluvy.\nKeďže žalovaný sa neplatnosti úverovej zmluvy nedovolával, súd uzavrel, že úverová zmluva je platná.\nV nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali ani neplatnosť záložných zmlúv,\nkeďže tú odvodzovali výlučne od tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy a od neexistencie zabezpečovanej\npohľadávky. Súd mal pritom vzhľadom na výsledky trestného konania za preukázané, že pohľadávka\nžalovaného existovala a že čerpanie úveru prebehlo na základe požiadaviek predložených žalobcom\n2/ ako štatutárom žalobcu 1/, teda žalovaný poskytol úverové prostriedky spôsobom zodpovedajúcim\nzmluve. Pokiaľ žalobcovia namietali porušenie povinností žalovaného pri čerpaní úveru, súd uviedol,\nže takéto tvrdenia by prípadne mohli zakladať nárok na náhradu škody, nie však dôvod neplatnosti\nzmlúv. Z tohto dôvodu považoval aj navrhované doplnenie dokazovania za právne nevýznamné a návrhy\nžalobcov na doplnenie dokazovania zamietol. Vo vzťahu k určovaciemu návrhu, že žalobca 1/ nie je\ndlžníkom žalovaného z titulu úverovej zmluvy, súd uviedol, že po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu\n1/ bolo možné spochybniť postavenie žalovaného ako veriteľa len v rámci konkurzného konania popretím\nprihlásenej pohľadávky, nie samostatnou určovacou žalobou v tomto konaní. Na tomto základe súd\nuzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v žiadnej časti uplatneného nároku, a preto žalobu v\ncelom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich nepriznal, keďže si nárok\nna ich náhradu neuplatnil.\n8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 2/, a to proti výroku\nI. rozsudku, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.\n9. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa\npodľa jeho názoru riadne nevysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi\nžalobcov. Namietal, že súd sa obmedzil len na konštatovanie irelevantnosti niektorých jeho argumentov\nbez toho, aby presvedčivo vysvetlil, z akých dôvodov ich nepovažoval za právne významné. Z tohto\ndôvodu považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a v dôsledku toho aj\nnepreskúmateľný. Ďalej namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu\nk posúdeniu čerpania úveru. Poukázal na obsah úverovej zmluvy, najmä na jej ustanovenia upravujúce\npredmet zmluvy a podmienky čerpania úveru, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný mal\npeňažné prostriedky poskytnúť klientovi, resp. poukázať ich len v súlade s jednoznačnou požiadavkou\nklienta a pri splnení všetkých zmluvných podmienok. Tvrdil, že finančné prostriedky boli vyplatené\nna účet tretej osoby - S. S., ktorý nebol účastníkom úverového vzťahu ani oprávnenou osobou na\nčerpanie úveru, a že žalovaný pri tomto postupe nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca 2/ v\nodvolaní opätovne uviedol, že S. S. ako prevádzkar žalobcu 1/ mal bez vedomia žalobcu 1/ vystaviť a\nbanke predložiť tri faktúry s dodacími listami, na ktorých uviedol svoje súkromné číslo účtu vedeného\nv ČSOB, a. s. Namietal, že žalovaný si tieto faktúry prevzal bez toho, aby od tejto osoby požadoval\nplnomocenstvo alebo iné oprávnenie konať v mene žalobcu 1/, a bez toho, aby o tejto skutočnosti\ninformoval žalobcu 2/ ako konateľa žalobcu 1/. Podľa jeho názoru žalovaný nepostupoval s náležitou\nodbornou starostlivosťou ani tým, že po poukázaní finančných prostriedkov nevykonal ďalšie opatrenia\nsmerujúce k prevereniu účtu príjemcu a neinformoval žalobcu 1/, finančnú políciu ani príslušnú banku.\nV tejto súvislosti žalobca 2/ tvrdil, že požiadavky na termín a čerpanie úveru podpisoval v domnení, že v\nnich je uvedený účet dodávateľa spoločnosti S. S., a nie osobný účet S. S., a zároveň v presvedčení, že\n\ndeklarovaný tovar bol riadne dodaný. Z toho vyvodzoval, že pri týchto právnych úkonoch konal v omyle,\ndo ktorého mal byť uvedený tretími osobami, pričom následky takéhoto postupu žalovaného nemožno\npodľa jeho názoru pričítať na ťarchu žalobcov. Za ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie žalobca 2/\noznačil nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, najmä jeho osobného výsluchu a výsluchu svedkov S.\nS. a I. S.. Namietal, že tieto dôkazy mohli prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutkových okolností a\nže súd ich nevykonaním porušil jeho právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal aj na to,\nže súd na pojednávaní deklaroval zámer zabezpečiť jeho výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu,\nk realizácii ktorého však napokon nedošlo. Záverom žalobca 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom\nsúčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.\n10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalobkyňa 3/, a to\nproti výroku I. rozsudku, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Namietala, že\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom zasiahol do jej práva na spravodlivý proces,\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní uviedla, že sa žalobou domáhala\npredovšetkým určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX/\nXXXX/X zo dňa 22.10.2010, ktorú uzatvorila spolu so žalobcom 2/ so žalovaným. Namietala, že súd\nprvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď túto zmluvu hodnotil len ako zabezpečenie pohľadávky\nžalovaného z úverovej zmluvy, hoci podľa jej názoru bola uzavretá predovšetkým za účelom splnenia\npodmienok požadovaných žalovaným na poskytnutie úveru. Žalobkyňa 3/ zdôraznila, že žalovaný pred\nposkytnutím úveru požadoval zabezpečenie v rozsahu najmenej 200 % hodnoty úveru, pričom okrem\nzáložného práva k viacerým nehnuteľnostiam požadoval aj osobné ručenie žalobcu 2/ a vystavenie\nblankozmeniek. Takto nastavené zabezpečovacie mechanizmy podľa nej mnohonásobne prevyšovali\nhodnotu poskytnutého úveru, a preto ich považovala za rozporné s dobrými mravmi. Za rozporné\ns dobrými mravmi považovala aj samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, hoci podľa jej\ntvrdenia boli splátky žalovanému uhrádzané. Ďalej namietala, že žalovaný nepostupoval s odbornou\nstarostlivosťou pri schvaľovaní a čerpaní úveru. Tvrdila, že žalovaný si pred uzatvorením úverovej\nzmluvy neoveril správnosť podkladov predložených žalobcom 1/, najmä pokiaľ išlo o potvrdenia o\nneexistencii nedoplatkov, a rovnako dostatočne nepreveril ani splnenie podmienok na čerpanie úveru.\nPodľa jej názoru žalovaný pochybil aj tým, že finančné prostriedky poskytol na účet tretej osoby, ktorá\nnebola dlžníkom zo zmluvy o úvere ani dodávateľom tovaru a služieb pre žalobcov, pričom neoveril\noprávnenie tejto osoby konať ani vlastníctvo účtu, na ktorý mali byť prostriedky poukázané. Z týchto\nskutočností žalobkyňa 3/ vyvodzovala, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy vôbec nemalo dôjsť, resp.\nže táto zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a preto sú neplatné aj na ňu nadväzujúce\nzáložné zmluvy. Zároveň tvrdila, že pri podpise zmluvy o zriadení záložného práva konala v omyle,\nkeďže nemala vedomosť o nesplnení podmienok na uzatvorenie úverovej zmluvy, ani o následnom\npostupe žalovaného pri čerpaní úveru a o konaní S. S.. Uviedla, že ak by o týchto okolnostiach\nvedela, zmluvu o zriadení záložného práva by nepodpísala. Za ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie\noznačila nevykonanie navrhnutých dôkazov, najmä výsluchu žalobcu 2/ a svedkov S. S. a I. S.. Uviedla,\nže tieto dôkazy mohli prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutkových okolností a ich nevykonaním,\nako aj nedostatočným odôvodnením tohto postupu, súd porušil jej právo na spravodlivý proces.\nSúčasne namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď sa podľa jej názoru\nsúd nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcov. Záverom žalobkyňa 3/ navrhla, aby\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\npričom súčasne žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.\n11. K odvolaniam žalobcov 2/ a 3/ sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia v odvolaniach v zásade opakujú svoju doterajšiu argumentáciu,\nktorú už súd prvej inštancie vyhodnotil ako právne irelevantnú. Za podstatu ich odvolacích námietok\noznačil tvrdenia o údajnom zneužití práva pri požadovaní zabezpečenia úveru, nedostatku odbornej\nstarostlivosti pri čerpaní úveru, nevykonaní navrhnutých dôkazov a nedostatočnom odôvodnení\nrozsudku. K námietke neprimeraného zabezpečenia žalovaný uviedol, že požiadavka zabezpečenia\núveru v rozsahu prevyšujúcom jeho hodnotu je štandardným prejavom odbornej starostlivosti banky.\nZdôraznil, že majetok, ktorý bol predmetom záložných práv, bol následne speňažovaný v konkurznom\nkonaní na majetok žalobcu 1/ prevažne formou verejných dražieb, pričom jeho skutočná hodnota sa\nprejavila práve výťažkom dosiahnutým pri tomto speňažení, teda za ceny dosiahnuté v konkurze. Vo\nvzťahu k námietkam týkajúcim sa čerpania úveru zdôraznil, že postupoval v súlade s úverovou zmluvou,\n\nkeď finančné prostriedky poskytol na účet určený žalobcom 1/ prostredníctvom žalobcu 2/ ako jeho\nštatutárneho orgánu. Poukázal na to, že žalobca 1/ predložil potvrdenia o neexistencii nedoplatkov,\npričom prípadné uvedenie žalovaného do omylu zo strany žalobcov nemôže viesť k neplatnosti zmluvy.\nK námietke nevykonania dôkazov žalovaný uviedol, že navrhované dokazovanie smerovalo výlučne\nk preukazovaniu údajného porušenia povinností žalovaného pri čerpaní úveru, čo však nie je právne\nrelevantné pre posúdenie platnosti zmlúv. Zároveň poukázal na to, že obsah výpovedí navrhovaných\nsvedkov aj žalobcu 2/ bol už zachytený v trestných rozsudkoch, ktoré mal súd k dispozícii, a preto\nby opätovné vykonanie týchto dôkazov bolo nadbytočné. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej\ninštancie, že ten sa so všetkými podstatnými tvrdeniami žalobcov riadne vysporiadal, správne zistil\nskutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v celom rozsahu potvrdil.\n12. Následne žalobkyňa 3/ podaním zo dňa 19.2.2026 doplnila podané odvolanie o ďalšie skutočnosti.\nUviedla, že zotrváva na doterajšej argumentácii týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o zriadení záložného\npráva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010, ktorú odvodzuje najmä od tvrdených pochybení žalovaného\npri uzatváraní a čerpaní úverovej zmluvy, ako aj od rozporu s dobrými mravmi vzhľadom na rozsah\npožadovaného zabezpečenia a následný spôsob speňaženia založených nehnuteľností. Zároveň\ndoplnila, že ak by mala vedomosť o okolnostiach týkajúcich sa uzatvorenia úverovej zmluvy a\nnásledného postupu žalovaného, predmetnú záložnú zmluvu by nepodpísala. Novou skutočnosťou v\nodvolacom konaní je jej tvrdenie, že podpis na zmluve o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3\nzo dňa 22.10.2010 nie je jej pravým podpisom a že tento mal byť sfalšovaný neznámou osobou.\nUviedla, že túto skutočnosť zistila až po podrobnom oboznámení sa so zmluvou po prevzatí nového\nprávneho zastúpenia, pričom poukázala na odlišnosť podpisu od jej bežného podpisového prejavu. V\ntejto súvislosti oznámila, že iniciovala znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva na preukázanie\nnepravosti podpisu, pričom po vypracovaní znaleckého posudku ho plánuje predložiť odvolaciemu súdu.\nSúčasne uviedla, že na základe výsledkov znaleckého skúmania zamýšľa podať aj trestné oznámenie.\n13. Odvolanie žalobkyne 3/ bolo opätovne doplnené podaním zo dňa 25.3.2025 o nové skutočnosti.\nŽalobkyňa 3/ v doplnení odvolania v zásade zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu, podľa ktorej\nneplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 odvodzuje od\ntvrdených pochybení žalovaného pri uzatváraní a čerpaní úverovej zmluvy, ako aj od rozporu s\ndobrými mravmi, najmä z dôvodu rozsahu zabezpečenia prevyšujúceho hodnotu úveru a následného\nspeňaženia nehnuteľností za ceny nedosahujúce ani 70 % ich pôvodnej hodnoty. Z týchto dôvodov\nvyvodzuje aj neplatnosť úverovej zmluvy a všetkých nadväzujúcich právnych úkonov. Podstatnou novou\nskutočnosťou je však tvrdenie žalobkyne 3/, že podpis na predmetnej zmluve o zriadení záložného\npráva nie je jej vlastným podpisom, ale ide o podpis sfalšovaný neznámou osobou. Na preukázanie\ntohto tvrdenia žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 6/2025 vypracovaný znalkyňou PhDr. PaedDr.\nErikou Strakovou z odboru písmoznalectvo, z ktorého záveru vyplýva, že podpis „O. C.Á.“ na predmetnej\nzmluve nebol napísaný žalobkyňou 3/. Na základe uvedeného žalobkyňa 3/ tvrdí, že zmluva o zriadení\nzáložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 nemohla byť z jej strany platne uzavretá, čo\nmá podľa jej názoru za následok aj neplatnosť úverovej zmluvy a ostatných zabezpečovacích zmlúv.\nSúčasne uviedla, že v súvislosti s uvedeným podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania\ntrestného činu.\n14. Žalovaný podaním zo dňa 31.7.2025 oznámil súdu, že postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverovej\nzmluvy č. 46658-2010 zo dňa 22.10.2010 na spoločnosť Ca - Capital, s. r. o., a to na základe zmluvy\no postúpení pohľadávky č. 46658 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.5.2025. Účinnosťou tejto zmluvy\ndňa 3.5.2025 došlo k prevodu pohľadávky na postupníka, čím sa Ca - Capital, s. r. o., stala novým\nhmotnoprávnym veriteľom pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. V dôsledku uvedeného žalovaný\nnamietal, že došlo k zmene v osobe veriteľa a do konania by mal vstúpiť nový subjekt - Ca - Capital,\ns. r. o., ako postupník.\n15. Doplnením odvolania zo dňa 17.10.2025 žalobkyňa 3/ uviedla nové skutočnosti, ktoré podľa\njej tvrdenia neboli známe v konaní pred súdom prvej inštancie a vyšli najavo až v priebehu\nodvolacieho konania, najmä v súvislosti s rozvodovým konaním a následným konaním o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. V podanom doplnení žalobkyňa 3/ v podstate zopakovala\nsvoju doterajšiu argumentáciu smerujúcu k neplatnosti úverovej zmluvy a nadväzujúcich záložných\nzmlúv, ktorú opiera o tvrdené pochybenia žalovaného pri uzatváraní a čerpaní úveru, rozpor s dobrými\n\nmravmi a neprimeranosť zabezpečenia. Zároveň však uviedla nové tvrdenia týkajúce sa pravosti jej\npodpisov na viacerých dokumentoch súvisiacich s úverovým vzťahom. Žalobkyňa 3/ konkrétne tvrdí,\nže jej podpis nie je pravý na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXX/XXXX/X zo\ndňa 22.10.2010, na zmenke zo dňa 22.10.2010 ani na dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke\nč. 46658-10 zo dňa 22.10.2010, pričom tieto podpisy mali byť sfalšované neznámou osobou bez jej\nvedomia a bez prejavu jej vôle. Na preukázanie uvedeného predložila znalecké posudky z odboru\npísmoznalectvo č. 6/2025, č. 16/2025 a č. 31/2025, z ktorých záverov podľa jej tvrdenia vyplýva, že\npodpisy „O. C.“ na uvedených dokumentoch neboli vyhotovené jej osobou. Na základe uvedených\nskutočností žalobkyňa 3/ namieta neplatnosť predmetných právnych úkonov pre absenciu jej vôle,\npričom tvrdí, že tieto vady sa prenášajú aj na platnosť úverovej zmluvy ako celku, keďže uvedené\ndokumenty tvorili podklad pre jej uzavretie.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez\nnariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v\nBratislave dňa 22.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania\nžalobcu 2/ a žalobkyne 3/ a s vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam proti\nnapadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.\n17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.\n19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolaní žalobcu 2/ a žalobkyne 3/, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu\nskutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne\nprávne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd preto\nkonštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v\ncelom rozsahu na ne poukazuje.\n20. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v konaní nepreukázali\nexistenciu takých skutočností, ktoré by zakladali neplatnosť úverovej zmluvy č. 46658/2010 zo dňa\n22.10.2010, ani neplatnosť na ňu nadväzujúcich zmlúv o zriadení záložného práva. Podstata žalobnej\na následne aj odvolacej argumentácie žalobcov 2/ a 3/ spočívala najmä v spochybňovaní spôsobu\nčerpania úveru, v tvrdeniach o poukázaní úverových prostriedkov na účet tretej osoby, v namietaní\nnedostatku odbornej starostlivosti žalovaného pri uvoľňovaní úverových prostriedkov a v tvrdenom\nneprimeranom rozsahu zabezpečenia úveru. Tieto námietky však samy osebe nesmerujú k takej vade\nprávneho úkonu, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy alebo záložných\nzmlúv. Súd prvej inštancie správne rozlíšil medzi otázkou platnosti samotných právnych úkonov a\notázkou prípadného porušenia povinností pri ich následnej realizácii. Prípadné pochybenia pri čerpaní\núveru, ak by aj boli preukázané, by mohli byť právne významné nanajvýš z hľadiska zodpovednosti\nza škodu alebo iného samostatného nároku, nie však ako dôvod určenia neplatnosti zmlúv, ktorého\nsa žalobcovia v tomto konaní domáhali. Rovnako ani samotná skutočnosť, že žalovaný požadoval\nzabezpečenie úveru vo väčšom rozsahu, ako bola nominálna výška poskytnutého úveru, bez ďalšieho\nnezakladá rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi ani jeho neplatnosť.\n21. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.\nZ jeho odôvodnenia je zrejmé, z akých skutkových zistení súd prvej inštancie vychádzal, ktoré dôkazy\npovažoval za rozhodujúce a akými právnymi úvahami sa riadil pri závere o nedôvodnosti žaloby. Súd\nprvej inštancie sa vysporiadal s podstatou argumentácie žalobcov, najmä s tvrdeniami o neposkytnutí\núveru žalobcovi 1/, o údajnom pochybení žalovaného pri čerpaní úveru a o tvrdenej neplatnosti\nzabezpečovacích zmlúv. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprisvedčil právnemu názoru žalobcov,\nnezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia ani porušenie práva na spravodlivý proces.\n\n22. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku nevykonania navrhovaných dôkazov. Súd\nprvej inštancie nemusel vykonať dôkazy, ktoré vzhľadom na predmet konania a právne posúdenie\nveci nepovažoval za potrebné. Navrhované výsluchy žalobcu 2/ a svedkov S. S. a I. S. smerovali\npredovšetkým k okolnostiam čerpania úveru a k tvrdenému pochybeniu žalovaného pri tomto čerpaní.\nTieto okolnosti však neboli spôsobilé zmeniť záver o platnosti úverovej zmluvy a záložných zmlúv, keďže\nžalobcovia nimi nepreukazovali takú vadu právneho úkonu, ktorá by mala za následok jeho absolútnu\nneplatnosť. Nevykonanie uvedených dôkazov preto nepredstavovalo procesný postup, ktorým by súd\nprvej inštancie znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných práv v miere zakladajúcej porušenie práva\nna spravodlivý proces.\n23. Odvolací súd osobitne posudzoval aj doplnenia odvolania žalobkyne 3/, v ktorých po vydaní\nrozsudku súdu prvej inštancie začala namietať nepravosť svojich podpisov na listinách súvisiacich s\npredmetným úverovým vzťahom. Vo všeobecnosti platí, že odvolacie konanie nie je pokračovaním\nprvoinštančného konania v tom zmysle, že strana môže bez obmedzenia dopĺňať nové skutkové tvrdenia\na nové dôkazy, ktoré mohla uplatniť už pred súdom prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania je\npreskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe skutkového a právneho stavu, ktorý\nbol predmetom konania pred týmto súdom, pričom uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a\nprocesnej obrany v odvolacom konaní je prípustné len za podmienok stanovených Civilným sporovým\nporiadkom v ustanovení § 366. Novoty v odvolacom konaní predstavujú nové skutkové tvrdenia, nové\ndôkazy alebo nové procesné návrhy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Ich prípustnosť\nje viazaná na splnenie zákonných predpokladov, najmä na to, že ich strana bez svojej viny nemohla\nuplatniť skôr, prípadne že smerujú k procesným podmienkam, vylúčeniu sudcu, nesprávnemu obsadeniu\nsúdu alebo k vadám konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n24. V prejednávanej veci žalobkyňa 3/ v odvolaní pôvodne namietala najmä neplatnosť zmluvy o\nzriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 z dôvodu jej nadväznosti na úverovú\nzmluvu, tvrdených pochybení žalovaného pri uzatváraní a čerpaní úveru, rozporu s dobrými mravmi\na tvrdeného omylu pri podpise záložnej zmluvy. Až následne v doplnení odvolania zo dňa 19.2.2026\nuviedla nové skutkové tvrdenie, že podpis na zmluve o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa\n22.10.2010 nie je jej pravým podpisom a že mal byť sfalšovaný neznámou osobou. V ďalšom doplnení\nodvolania zo dňa 25.3.2025 toto skutkové tvrdenie zopakovala a na jeho podporu predložila znalecký\nposudok č. 6/2025 vypracovaný znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou z odboru písmoznalectvo, z\nktorého podľa jej tvrdenia vyplýva, že podpis „O. C.O.“ na predmetnej záložnej zmluve nebol vyhotovený\nžalobkyňou 3/. Následne v doplnení odvolania zo dňa 17.10.2025 rozšírila túto argumentáciu aj na\nďalšie listiny, keď tvrdila, že jej podpis nie je pravý ani na zmenke zo dňa 22.10.2010 a na dohode\no vyplňovacom práve k blankozmenke č. 46658-10 zo dňa 22.10.2010, pričom na preukázanie týchto\ntvrdení predložila znalecké posudky č. 6/2025, č. 16/2025 a č. 31/2025.\n25. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy predstavujú neprípustné\nnovoty v odvolacom konaní. Žalobkyňa 3/ v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala, že by\nzmluvu o zriadení záložného práva č. 46658/2010/3 zo dňa 22.10.2010 nepodpísala, ani netvrdila, že\nby jej podpis na tejto zmluve alebo na súvisiacich listinách bol sfalšovaný. Naopak, jej dovtedajšia\nargumentácia vychádzala z toho, že zmluvu podpísala, avšak mala tak urobiť v omyle, resp. za\nokolností, ktoré podľa nej spôsobovali neplatnosť právneho úkonu. Tvrdenie o absencii jej podpisu preto\npredstavuje kvalitatívne odlišnú procesnú obranu, ktorá zásadným spôsobom mení skutkový základ jej\nnámietok. Žalobkyňa 3/ zároveň neuviedla žiadny relevantný dôvod, pre ktorý túto námietku nemohla\nuplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Skutočnosť, že po prevzatí nového právneho zastúpenia\nmala podrobnejšie preskúmať listiny založené v spise a následne dospieť k záveru o údajnej nepravosti\npodpisov, nepredstavuje takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala prípustnosť nových tvrdení a dôkazov\nv odvolacom konaní. Išlo o listiny, ktoré boli predmetom konania a na ktorých žalobkyňa 3/ zakladala\nsvoje právne postavenie už od začiatku sporu; ak tvrdí, že ich nepodpísala, mohla a mala túto námietku\nuplatniť už pred súdom prvej inštancie. Keďže tak neurobila a zároveň nepreukázala, že jej v tom bránila\nobjektívna prekážka, odvolací súd na tieto nové tvrdenia a dôkazy neprihliadol.\n26. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa 3/ na podporu svojich tvrdení\npredložila znalecké posudky z odboru písmoznalectvo a uviedla, že v tejto súvislosti podala trestné\noznámenie. Samotné vyhotovenie znaleckého posudku až v priebehu odvolacieho konania nerobí z\ntakéhoto dôkazu prípustnú odvolaciu novotu, ak skutkový základ, ktorý má tento dôkaz preukazovať,\n\nmohol byť tvrdený už skôr. Rozhodujúce je, že žalobkyňa 3/ mala možnosť oboznámiť sa s obsahom\npredmetných listín a namietať nepravosť podpisu už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd\npreto tieto dodatočné tvrdenia neposúdil ako dôvod spôsobilý viesť k zmene alebo zrušeniu napadnutého\nrozsudku.\n27. Keďže odvolací súd nezistil existenciu žalobcami namietaných odvolacích dôvodov a nezistil ani\nvady konania, na ktoré by bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň podľa §\n387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na správne skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.\n28. Odvolací súd sa zaoberal aj podaním žalovaného zo dňa 31.7.2025, ktorým oznámil, že pohľadávku\nvyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 46658-2010 zo dňa 22.10.2010 postúpil na spoločnosť Ca - Capital,\ns. r. o., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 46658 v znení dodatku č. 1 zo dňa\n16.5.2025. Z obsahu spisu vyplýva, že ostatné strany sporu boli s predmetným podaním žalovaného\noboznámené. Odvolací súd však poukazuje na to, že v sporovom konaní sú žalobcovia pánmi sporu\na práve oni určujú okruh subjektov, voči ktorým sa domáhajú súdnej ochrany. Zmena v osobe strany\nsporu v dôsledku prevodu alebo prechodu práva, o ktorom sa koná, neprichádza do úvahy automaticky\nlen na základe oznámenia žalovaného o postúpení pohľadávky. Procesný postup smerujúci k zmene\nstrán sporu je viazaný na návrh oprávneného subjektu; v prejednávanej veci boli na podanie takého\nnávrhu oprávnení žalobcovia. Keďže žalobcovia návrh na zmenu strany sporu v súvislosti s tvrdeným\npostúpením pohľadávky nepodali, odvolací súd naďalej konal s doterajšími stranami sporu.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Hoci bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, zo spisu\nnevyplýva, že by mu v tomto štádiu konania vznikli trovy, ktorých náhradu by mu bolo možné priznať.\nOdvolací súd mu preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35Cb/60/2014", "guid": "c205b849-3a60-4ff4-8c84-5edb409f6fbb:3323d522-1989-49e2-9d0b-bd53316777a8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7cb4e868-7424-4b2f-b4b5-ffd0d2ac30f3:e25515dd-53a8-4092-91e3-9f1c57989f52", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2118010556.2", "spisova_znacka": "3To/108/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/108/2020 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2118010556.2"}, {"guid": "c205b849-3a60-4ff4-8c84-5edb409f6fbb:3323d522-1989-49e2-9d0b-bd53316777a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/60/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/60/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c205b849-3a60-4ff4-8c84-5edb409f6fbb:3323d522-1989-49e2-9d0b-bd53316777a8"}], "citovane_v": []}