{"guid": "e09f4f75-ab44-47cb-9d92-83442cba113e:69acfdc0-5e43-4fbe-ab5f-3cbd3cc042b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1114223779.1", "spisova_znacka": "5Cob/72/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/72/2024 z 28. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2026, sp. zn. 5Cob/72/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1114223779.1", "identifikacne_cislo": "1114223779", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69acfdc0-5e43-4fbe-ab5f-3cbd3cc042b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1114223779.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1114223779.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1114223779.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/72/2024\n1114223779\n28. 07. 2026\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2026:1114223779.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov\nsenátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Pétera Nagy v právnej veci žalobcu: V.. T.. E. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom A. XX, K., zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Komárňanská\n100, Hurbanovo, proti žalovanej: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO:\n00 686 930, o zaplatenie sumy 48.878,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava III, č.k. B1-37Cb/79/2014-354 zo dňa 13. júla 2023, v spojení s opravným\nuznesením č.k. B1-37Cb/79/2014-410 zo dňa 15. februára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-37Cb/79/2014-354 zo dňa\n13. júla 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-37Cb/79/2014-410 zo dňa 15. februára 2024 p\notvrdzuje.\nII. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ktorým súd prvej inštancie opravil záhlavie\nrozsudku v časti označenia právnej zástupkyne žalobcu), súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým\nvýrokom žalobu zamietol a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu\nžiadnej zo strán nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 261 ods. 6 písm. c/ zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 106 ods. 1\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) a ust. § 255\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\nzaplatenia sumy 48.878,70 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody vyplývajúcej zo Zmluvy o\nosobnom numerickom účte (ďalej aj „ZMLUVA“), ktorú strany uzavreli dňa 02.02.2006 s predmetom\n- zriadenie účtov u žalovanej s tým, že žalobca bol oprávnený realizovať obchody podľa Obchodných\npodmienok Private banking. Na základe odporúčania žalovanej, realizoval pokyn na nákup podielových\nlistov podielového fondu Tatra Asset managament správ. spol. a.s. private V 2, o.p.f. (dcérska\nspoločnosť žalovanej), s celkovou hodnotou investície 10.440.000,- Sk (346.544,51 eur), za ktorú\nnadobudol 9.815.720 podielov TAM PRIVATE V2, čo znamená, že hodnota jedného podielu v čase\njeho nadobudnutia bola 0,035305 eur. Podľa tvrdenia žalobcu, rozhodujúcou skutočnosťou pri uzavretí\nZmluvy a zadaní pokynu na kúpu podielov (zrealizovaní investície) bola pre neho informácia žalovanej\no možnosti získať úver vo výške 8.000.000,- Sk, ktorý mal byť zabezpečený jeho investíciou do podielov,\npričom úroky mali byť splácané z výnosov tejto investície. V roku 2009 zistil, že o stave investície\nnebol informovaný a ani upozornený na vývoj hodnoty jeho podielov, a preto listom zo dňa 23.06.2009\npožiadal o informáciu o stave jeho investície, na ktorú však žalovaná nijako nereagovala. Listom zo dňa\n\n12.08.2009 požiadal žalovanú o splnenie deklarovaných produktov - poskytnutie úveru, a ak to nebude\nmožné, požiadal o vrátenie plnej sumy investície a uhradených poplatkov podľa sadzobníka za služby\nPrivate banking, ktoré mu neboli poskytované. K žiadosti o poskytnutie úveru sa žalovaná vyjadrila\nzáporne, a alternatívu o vrátení investície a pokyn na jej vyplatenie nezrealizovala.\n3. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní veci posudzoval predovšetkým otázku žalovanou\nvznesenej námietky premlčania. Poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré\nviaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti\npoškodeného\n· o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno\nobjektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody\nuplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí\nzhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním,\n· o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte.\nPri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, je potrebné\nvychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí iba možnosť\ndozvedieť sa o ňom). Kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie v okamihu, kedy preukázateľne\nzískal informáciu o tých skutkových okolnostiach, z ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom,\nktorý určitý a konkrétny subjekt za škodu zodpovedá.\n4. Konštatoval, že pre posúdenie vznesenej námietky premlčania vychádzal z vedomosti žalobcu\no osobe škodcu, najneskôr dňom 25.08.2011, t.j. v deň redemácie, kedy sa dozvedel aj o výške\nškody (toho dňa mohol nespochybniteľne vyčísliť úrok z omeškania za obdobie o ktorom tvrdí, že\nžalovaný bezdôvodne nerealizoval jeho príkaz na redemáciu a vedel aj presne vyčísliť výšku uhradených\npoplatkov). Premlčacia doba teda pri vedomosti o škode a o osobe škodcu začala podľa súdu prvej\ninštancie plynúť dňa 25.08.2011 a ak bol nárok na súde uplatnený až 20.08.2014, je premlčaný.\n5. K obrane žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania založenej na tvrdení, že nárok proti žalovanej\nuplatnil včas, keďže vzťah medzi stranami sporu sa riadi Obchodným zákonníkom a teda štvorročnou\npremlčacou dobou a k oneskorenému vzneseniu námietky premlčania 9 rokov po začatí konania, s\ndôrazom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, súd prvej inštancie uviedol, že nárok na\nnáhradu škody sa odvíja od žalobcom tvrdeného porušenia Zmluvy o osobnom numerickom účte, ktorú\nako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvoril so žalovanou, ktorá mu na jej základe mala poskytnúť\nurčité služby. Poukázal na ust. § 261 odsek 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa touto\nčasťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a\nich sprostredkovania a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Prioritne bola zmluva\nzriadená za účelom zriadenia osobného numerického účtu vedeného v SKK, EUR, USD, následne\n(čl. I odsek 2) je uvedené, že klient je oprávnený vykonávať obchody podľa OPB podmienok (aj\nuzatvárať zmluvy o prevode cp) a došlo aj k zadaniu pokynu žalobcu na nákup podielových listov.\nSamotná Zmluva o osobnom numerickom účte však pod zmluvy uvedené v ust. § 261 ods. 6 písm.\nc/ Obchodného zákonníka nespadá. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že zo žaloby,\nnásledných vyjadrení a prednesov zástupcu žalobcu vyplýva, že poukazoval na porušenie ZMLUVY zo\nstrany žalovanej (opakovane citoval čl. V. odsek 2 písm. b/), ktoré má spočívať v neakceptovaní jeho\npokynu na redemáciu. Je teda zrejmé, že nárok na náhradu škody sa odvíja od tvrdeného porušenia\nZmluvy o osobnom numerickom bežnom účte a od porušenia povinnosti banky poskytovať služby a\nnie od odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov. Pre posúdenie námietky premlčania preto súd\nvychádzal z ust. § 106 Občianskeho zákonníka.\n6. K odvolávke žalobcu na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania upriamil súd prvej inštancie\npozornosť na podstatu prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú\nnajmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,\nnámietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Poukázal na obsah\nspisu, z ktorého je zrejmé, že k dĺžke konania neprispelo konanie, resp. nekonanie žalovanej, ale\nokrem dôvodov na strane súdu (opakovaná zmena zákonného sudcu, obdobie opatrení v súvislosti so\nšírením COVID, počet vecí v oddelení sudcu), to bol najmä postup žalobcu, ktorý počas celého obdobia\ntrvania súdneho sporu navrhoval dôkazy (posledný návrh na dokazovanie dal 30.05.2023) a k veci sa\n\nopakovane vyjadroval. Súd ho viackrát vyzýval na označenie povinnosti (zmluvnej či zákonnej), ktorú\nžalovaná podľa neho porušila, nakoľko zákonní sudcovia poukazovali na neurčitosť jeho vyjadrení v\ntomto smere. Vznesenie hmotnoprávnej námietky zo strany žalovanej na pojednávaní dňa 15.06.2023\nsúd prvej inštancie v týchto súvislostiach nepovažoval za zneužitie, resp. oneskorené uplatnenie\npráva, keďže nevyžadovalo odročenie pojednávania (k odročeniu pojednávania došlo výlučne na návrh\nžalobcu, ktorý zvažoval späťvzatie žaloby) a neakceptoval neprihliadnutie na túto námietku.\n7. Súd prvej inštancie poznamenal, že aj v prípade, ak by žalovaná námietku premlčania nevzniesla,\nžalobca by zákonným spôsobom nepreukázal porušenie jej povinností tým, že nezrealizovala jeho\npokyn na redemáciu listom zo dňa 12.08.2009, ktorý sa nenachádzal na predpísanom tlačive žalovanej,\nneobsahoval jednoznačný a nespochybniteľný pokyn na redemáciu a účet na výplatu peňažných\nprostriedkov a nemožno ho vyhodnotiť ako akceptovateľný pokyn na redemáciu. Žalobca v konaní\nnepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz spôsobilý preukázať dôvodnosť žalobou uplatneného nároku,\nkeďže nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o porušení zákonných či zmluvných povinností žalovanej a\ndôkazné bremeno tak neuniesol.\n8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na\nnové prejednanie a rozhodnutie, s vyslovením záväzného právneho názoru, vrátane vyslovenia názoru\nna výsluch T.. Y. (ktorý je dôkazom nevykonaným) a právne posúdenie „zlikvidovanej“ zložky žalobcu\nbankou s procesnými konzekvenciami takéhoto konania.\n9. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 CSP\n- písm. e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností (nepredložený spis žalovanej, zamietnutie výsluchu T.. Y.),\n- písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (posúdenie MIFID, likvidácia zložky žalobcu žalovanou v priebehu súdneho konania,\nneposkytovanie služieb žalobcovi žalovanou, nerešpektovanie pokynov žalobcu ani jeho právnych\nzástupcov),\n- písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(premlčanie, aplikácia režimu Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah, ochrana spotrebiteľa,\nnerešpektovanie postavenia slabšej strany sporu v konaní, zneužitie zákonných ustanovení na ochranu\nspotrebiteľa proti žalobcovi)\n- písm. b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nedostatok\nodôvodnenia, jeho rozpornosť).\n10. Vzhľadom k dôvodu zamietnutia žaloby sa žalobca prioritne vyjadril k nesprávnosti právneho\nposúdenia premlčania žalovaného nároku. S odkazom na ust. § 261 ods. 3, písm. c/, d/ Obchodného\nzákonníka v znení platnom od 01.08.2005 do 31.01.2007 a aj od 10.07.2009 do 30.11.2009 konštatoval,\nže\n- pre posúdenie právneho vzťahu je z hľadiska hmotného práva rozhodujúci stav v čase porušenia\npovinnosti, resp. vzniku právneho vzťahu,\n- alfanumerický účet je bezosporu účtom - bankovým produktom, ako ho má na zreteli ust. § 708 resp.\n§ 716 OBZ,\n- pri investovaní ide o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov, teda absolútny obchod, ako celok,\nbez ohľadu na „povahu“ či právne postavenie strán sporu podliehajúci režimu Obchodného zákonníka.\nŽalobca poznamenal, že napriek tomu, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedel podľa ktorého\nznenia súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval, ustanovenie o bežnom účte\na vkladovom účte ako absolútnych obchodoch obsahuje Obchodný zákonník aj v aktuálnom znení.\nRozhodujúcim nie je, či sa účet nazve „alfanumerický,“ „bežný,“ „happy,“ „detský“ alebo inak, ale\nposúdenie esenciálnych náležitostí právneho vzťahu a jeho správne právne podradenie pod príslušnú\nzákonnú normu, so všetkými konzekvenciami. Preto ak súd nárok ako premlčaný posúdil podľa\nzásad Občianskeho práva, hoci ide o „absolútny obchod,“ teda zmluvný vzťah upravený Obchodným\nzákonníkom bez ohľadu na postavenie jeho účastníkov, ide zásadne o nesprávne právne posúdenie\na zjavne nesprávne aplikovanú právnu normu, čím došlo k vade podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/\n\nCSP. Ak súd prvej inštancie neposudzoval spor ako obchodný ale ako spotrebiteľský, rezignoval v\nzmysle príslušných ust. CSP (§ 290 a nasl.), Občianskeho zákonníka a ďalších súvisiacich všeobecne\nzáväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.\n11. V súvislosti s nesprávnou aplikáciou právnej normy potom podľa žalobcu absentuje akékoľvek\nodôvodnenie týkajúce sa posúdenia začatia plynutia a ukončenia premlčacej doby podľa režimu\nObchodného zákonníka, teda konanie je zaťažené aj vadou podľa písm. b/ ust. § 365 ods. 1 CSP,\nkeďže rozsudok je v tejto časti neúplný a nepreskúmateľný.\n12. Nesprávne súd prvej inštancie podľa žalobcu vyhodnotil aj tvrdenie žalovanej, že mu finančné\nporadenstvo neposkytovala, pretože ho kontaktovala a poradila mu, aby svoje peňažné prostriedky\ninvestoval do ňou určeného privátneho fondu z jej vlastného portfólia. Garantovala mu poskytnutie úveru\nzabezpečeného touto investíciou, čo malo byť pre neho výhodné a výnosy mali byť vyššie ako úroky z\núveru. Žalovaná ako subjekt finančného trhu, ktorý je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou,\nmala o žalobcovi ako spotrebiteľovi a aj ako podnikateľovi a jeho firmách, a súčasne klientovi privátneho\nbankovníctva, všetky relevantné informácie.\n13. Aj to, že pokyn na redemáciu nemal všetky náležitosti, vyhodnotil súd prvej inštancie podľa žalobcu\nnesprávne. Náležitosti pokynu žalovaná v žiadnom dokumente neurčila, na tento účel mu nedala žiadne\ntlačivo a žiadnu smernicu ani iný dokument ako dôkaz nepredložila. Príkaz na redemáciu mal byť len\nzrozumiteľný, jeho forma určená nebola. Vyhodnotenie súdu, že redemácia neobsahovala číslo účtu,\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že žalovaná viedla účet žalobcu, teda\nčíslo jeho účtu poznala a ak by v roku 2008 prostriedky naň poslala, nemal by sa čoho domáhať. V\nkonaní bolo tiež preukázané, že žalovaná nebola napriek výzvam žalobcu ochotná plniť, nepreukázala\nani nenavrhla vykonať dokazovanie o tom, aké „balíčky a tlačivá,“ ktorých neodovzdanie jej malo brániť v\nplnení jej zmluvných i zákonných záväzkov, mala právnemu zástupcovi žalobcu odovzdať. Nepredložila\nžiadne dokumenty, ktoré vraj žiadal podpísať jej poverený zástupca, a preto nejde o preukázané\nskutkové tvrdenie. V roku 2009 (zadanie pokynu na redemáciu) neoznámila žalobcovi žiadne dôvody,\nktoré by jej bránili plniť voči nemu záväzky, hoci ak by konala s odbornou starostlivosťou a v záujme\nklienta, tak urobiť mala. Včas mu neoznámila ani to, že stav jeho investície je taký nepriaznivý, že ako\nzabezpečovací prostriedok ju nebude možné za úver použiť. Pridelený privátny bankár ho za 3 roky ani\nraz nekontaktoval ani nijako neinformoval, hoci tak mal urobiť najmenej dvakrát ročne.\n14. Preukázanie riadneho plnenia záväzkov voči žalobcovi ako spotrebiteľovi zaťažovalo žalovanú, ktorá\nnikdy nepredložila žiaden dôkaz túto skutočnosť preukazujúci, a ktorá dokonca podľa jej tvrdenia v\npriebehu súdneho sporu zlikvidovala „jeho zložku.“ Tento postup žalobca spochybnil vzhľadom k\ntomu, že obvyklou súčasťou spisu, ktorý je postúpený právnemu oddeleniu, je celý spisový materiál. Pre\núplnosť dodal, že kým žalobou uplatnený nárok vyplýva z predpisov hmotného práva, jeho postavenie\nspotrebiteľa - slabšej strany sporu podľa ust. § 290 a nasl. CSP per analogiam, vyplýva z predpisov\nprocesných, a teda platných v čase rozhodovania. Žalobca všetku komunikáciu a listinné dôkazy\nktorými disponoval predložil, naopak\nzáväzky voči nemu si žalovaná neplnila. Bol nesporným\nklientom privátneho bankovníctva, avšak žalovaná v konaní nevysvetlila a nepreukázala žiaden rozdiel\nmedzi bežným klientom a klientom privátneho bankovníctva, hoci privátny bankár je povinný sledovať\nkompletné portfólio klienta, usmerňovať ho, odporúčať mu riešenia, zrozumiteľne a vyčerpávajúco ho\ninformovať. Nič z toho však žalovaná nerobila, hoci sama tvrdila, že finančné poradenstvo žalobcovi\nneposkytovala, aj keď je zrejmé, že investícia do TAM Privat 2 sa realizovala na jej odporúčanie, a teda\nnemôže ísť o nesporné tvrdenie.\n15. Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla neplnením si povinností žalovanej riadnym, včasným a\nzrozumiteľným informovaním, okrem iného aj adresným odporučením nesprávnej investície, ktorá v\nzmysle vyplnenej dokumentácie neodzrkadľovala jeho záujmy a v prípade potreby mu neumožňovala\ndisponovať peniazmi, hoci o chystanom investičnom zámere banku vopred informoval. Konaním\nžalovanej bol poškodený aj v iných smeroch - neposkytnutie úveru zaručeného investíciou, čo bola jedna\nz podstatných skutočností, pre ktorú sa na odporúčanie rozhodol pristúpiť, a včasné neredemovanie\nrealizovanej investície. Akcentoval, že preukázal priamy súvis výšky škody s poklesom hodnoty jeho\ninvestície v čase medzi zadaním príkazu na redemáciu a jej skutočným vykonaním s veľkým časovým\nodstupom, ako aj neposkytnutím či vadným poskytnutím služieb privátneho bankovníctva, za ktoré platil\nžalovanej, ktorá bola s náhradou škody v omeškaní ako s plnením peňažného záväzku. Redemácia\n\nvkladu primárne súvisí s investíciou realizovanou prostredníctvom privátneho fondu podľa Obchodného\nzákonníka, pričom vedenie numerického účtu súvisí s touto investíciou sekundárne a teda škoda vznikla\nz neplnenia povinností obchodnoprávnych záväzkov. Ide o priamy kauzálny nexus medzi konaním\nžalovanej a samotnou škodou, ktorá je exaktne vyčíslená. Ak súd podmienil redemáciu jeho neochotou\nprevziať MiDiF balíček, žalobca tvrdil, že žalovaná ho mala implementovať už skôr, v interných\nprocesoch v roku 2008 (teda so značným časovým odstupom pred zadaním pokynu na redemáciu),\na ak tak (v rozpore s odbornou starostlivosťou) neurobila, nemožno túto skutočnosť vyhodnocovať v\njeho neprospech, ani vlastným omeškaním podmieňovať splnenie akejkoľvek jeho povinnosti. Takéto\nvyhodnotenie by zároveň popieralo účel Smernice, keďže jej prioritným cieľom bolo zabezpečiť ochranu\nklientov, a nie finančných ústavov (čl. 2, 5, 6 a 16 CSP). Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že\nk vykonaniu redemácie v skutočnosti aj tak došlo pred podpisom dokumentov MiFID balíčka, resp.\nbez jeho podpísania žalobcom s (nepreukázaným) odôvodnením, že písomnosti boli odovzdané jeho\nprávnemu zástupcovi.\n16. K ním navrhnutému výsluchu svedka, ktorého súd označil za jeho „údajného“ privátneho bankára,\ns prezumpciou absencie jeho pamäťovej stopy, žalobca poznamenal, že ide o ničím nevysvetlené\nstotožnenie sa súdu s argumentom žalovanej (nešlo o „štandardný,“ ale „sporný“ prípad, a taký\nzanecháva významnejšiu pamäťovú stopu), pričom práve vypočutie tohto svedka malo preukázať,\nže mu neboli poskytované služby zodpovedajúce privátnemu bankovníctvu. Ak súd konštatoval, že\nsvedok pracoval u žalovanej, ktorá zároveň ani netvrdí, že by žalobcu aktívne kontaktovala, nemôže\nbyť súčasne pravdivé tvrdenie, že navrhnutý dôkaz nie je spôsobilý preukázať porušenie povinnosti\nžalovanej v oblasti služieb privátneho bankovníctva. Žalobca od počiatku zdôrazňoval, že mu neboli\nriadne poskytované služby privátneho bankovníctva, za ktoré žalovanej platil, nebol mu poskytnutý\núver, ani riadne a včas redemované jeho vlastné peňažné prostriedky, a v priamej príčinnej súvislosti s\nporušením povinností žalovanej mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil a v ústnych prednesoch aj písomných\npodaniach (viď aj záverečné vyjadrenie) aj skutkovo zaradil.\n17. Ako dôležitý dôkazný prostriedok navrhol žalobca zabezpečiť zložku, ktorú mu žalovaná viedla ako\nprivátnemu klientovi a klientovi podielového fondu, čím si splnil svoju návrhovú povinnosť, ktorú riadne\nodôvodnil a preto mu nemôže byť na škodu, ak tento dôkaz žalovaná napriek prebiehajúcemu súdnemu\nsporu údajne zlikvidovala, čím mu znemožnila preukazovať neplnenie jej povinností. Je však zrejmé\nže ako spotrebiteľovi mu neposkytla sľúbený úver a nevykonala redemáciu, neinformovala ho riadne\na zrozumiteľne (povinnosť je vyčerpávajúco), včas ho neoboznámila s prijatím smerníc MIFID I tak,\naby mohol riadne plniť svoje záväzky, včas mu neoznámila nemožnosť ručenia za úver realizovanou\ninvestíciou, neupozornila ho na výrazný pokles hodnoty investície a ani nenavrhla riešenia či opatrenia\nna nápravu a minimalizovanie negatívnych dopadov na neho.\n18. Žalobca tiež zdôraznil, že riadne preukázal, že investíciu - nákup podielových listov podielového\nfondu V2 - TAM Privat 2 s výškou investície 10.440.000,- Sk mu odporučila žalovaná (finančné\nporadenstvo), a ručil by ňou za poskytnutý budúci úver. Podkladom pre toto tvrdenie je aj jeho banková\nzložka vedená žalovanou, a uvedené spisovala práve pridelená bankárka T.. Y., výsluch ktorej súd\nprvej inštancie odmietol - hoci práve ona bola posledným zamestnancom žalovanej, s ktorým bol pred\nredemáciou v osobnom kontakte. Ak by žalovaná služby žalobcovi riadne poskytovala, oboznamovala ho\nso stavom investície a zmenách, plnila jeho pokyny, poskytla mu predjednaný úver, alebo bezodkladne\nredemovala prostriedky a plnila si všetky povinnosti, ku ktorým sa zaviazala alebo ktoré jej vyplývajú\nzo zákona a interných predpisov, ku škode by nedošlo.\n19. Poukázal tiež na podanie doručené súdu emailom dňa 11.07.2023, ktorým premlčanie nároku poprel\nz dôvodu, že vzťah medzi stranami je upravený obchodnými podmienkami žalovanej ako banky a\nnároky z tohto vzťahu sa riadia Obchodným zákonníkom a štvorročnou premlčacou dobou. Redemáciu\nvykonáva správca privátneho fondu a akékoľvek požiadavky v tomto smere mohol žalobca vykonávať\nvýlučne prostredníctvom žalovanej. Škoda vznikla neredemovaním resp. neskorou redemáciou, teda\nchybným postupom banky pri nerešpektovaní jeho jednoznačného pokynu. Zároveň poukázal na\nsudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, keďže námietku premlčania žalovaná vzniesla 9 rokov po\nzačatí konania.\n20. Ostatná časť odvolania je už len zhrnutím už uvedeného.\n\n21. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 03.10.2023 vyjadrila žalovaná. Odvolaciu argumentáciu\nžalobcu odmietla a zotrvala na svojich tvrdeniach a vyjadreniach prednesených počas konania.\n22. V otázke premlčania dala žalobcovi za pravdu v tom, že zmluva o bežnom účte je absolútny obchod\n(§ 261 ods. 6 písm. d/ OBZ), t.j. na záväzkové vzťahy z tejto zmluvy sa aplikujú ustanovenia Obchodného\nzákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy (s výnimkou prednostného použitia Občianskeho\nzákonníka). Žalobcom uplatňovaný nárok však v žiadnom prípade nemožno považovať za nárok zo\nzmluvy o bežnom (ani vkladovom) účte. Zo zmluvy o bežnom účte (§ 708 a § 711 OBZ) vzniká záväzok\nbanky zriadiť pre majiteľa bežný účet, záväzok prijímať na bežný účet v mene na ktorú znie, peňažné\nvklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte\npodľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve mu požadovanú\nsumu vyplatiť alebo uskutočniť platby ním určeným osobám. Na druhej strane vzniká záväzok majiteľa\núčtu zaplatiť banke odplatu za zriadenie a vedenie bežného účtu (ak zmluva nie je bezodplatná).\n23. Nárok ktorého sa žalobca domáha, sám charakterizuje ako nárok na náhradu škody, ktorá\nmu mala vzniknúť porušením jej povinnosti, prijať a postúpiť pokyn na vyplatenie podielových listov.\nÚdajné porušenie tejto povinnosti však nie je porušením žiadneho z vyššie špecifikovaných záväzkov,\nvznikajúcich zo zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte. Na tom nič nemení ani názov komplexného\nzmluvného dokumentu, v ktorom sú predmetné zmluvné vzťahy opísané. Záver súdu prvej inštancie je\nv tomto smere správny.\n24. Žalovaná poprela aj tvrdenie žalobcu, že uplatnený nárok má pôvod v absolútnom obchodnom\nzáväzkovom vzťahu - odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov. Zmluvami o cenných papieroch\nsú zmluva o kúpe cenných papierov a zmluva o darovaní cenných papierov, komisionárska zmluva\no obstaraní kúpy alebo predaja cenného papiera, mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja\ncenných papierov, zmluva o sprostredkovaní kúpy alebo predaja cenných papierov, zmluva o pôžičke\ncenného papiera, zmluva o úschove listinných cenných papierov, zmluva o správe cenných papierov,\nzmluva o uložení cenných papierov, zmluva o zriadení portfólia cenných papierov, teda zmluvy upravené\nv zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZCP“).\n25. Údajné porušenie povinností (hoci s nesprávnym odkazom na čl. V. odsek 2 písm. b/ Zmluvy\no osobnom numerickom bežnom účte) súvisí s poskytnutím investičnej služby prijatie a postúpenie\npokynu vo vzťahu k podielovým listom vydaným spoločnosťou Asset Management správ. spol. a.s..\nTento záväzok možno podľa obsahu posúdiť ako súvisiaci s mandátnou zmluvou o obstaraní kúpy alebo\npredaja cenných papierov. Za túto službu však nikdy nebola dohodnutá ani uplatňovaná žiadna odplata\na nejde o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov, tak ako to vyžaduje ust. § 261 ods. 3 písm. c/\nOBZ, a nejde tak ani o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Záver súdu prvej inštancie je aj vo vzťahu\nk tejto argumentácii správny. V zmysle tretej vety ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa na všetky\nprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka,\naj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Sporným v predmetnej veci nebolo, že stranou\nprávneho vzťahu je spotrebiteľ (spotrebiteľská zmluva) a bez ohľadu na prípadnú kolíziu Obchodného\na Občianskeho zákonníka, je na základe tejto právnej normy daná jednoznačná a bezpodmienečná\nzásada použitia Občianskeho zákonníka. K tejto kolízii v predmetnej veci nedochádza, keďže použitie\nObchodného zákonníka nie je vôbec aprobované.\n26. K poskytovaniu/neposkytovaniu investičných služieb žalovaná poznamenala, že žalobcovi a jeho\nprávnemu zástupcovi bolo v prvoinštančnom konaní opakovane vysvetľované, že investičnú službu\n„investičné poradenstvo“ (žalobcom nesprávne nazývané „finančné poradenstvo“) a ani investičnú\nslužbu „riadenie portfólia“ mu neposkytovala tak, ako sú definované v zákone o cenných papieroch.\nJeho opakované tvrdenie, že mu poskytla „finančné poradenstvo,“ potvrdzuje úplné nepochopenie\nproblematiky, pretože uvedené investičné služby mu neposkytovala a iniciatívne kontaktovať žalobcu\ns informáciami „o stave investície“ povinná nebola. Odmietla žiadnym dôkazom nepodložené tvrdenie\nžalobcu, že by mu „garantovala“ poskytnutie úveru tak ako tvrdí. Neposkytnutie úveru namietal žalobca\naž tri roky po zrealizovaní predmetného nákupu podielových listov v roku 2006, čo je v kontexte jeho\nargumentácie logicky nepochopiteľné a naviac táto skutočnosť nemá k žalobou uplatnenému nároku\nžiaden vzťah.\n\n27. V otázke náležitostí pokynu na redemáciu a MiFIDu žalovaná zotrvala na tom, že list z roku 2009\nnespĺňal náležitosti pokynu na redemáciu, ktoré sú určené v príslušnej dokumentácii upravujúcej vzťah\nmedzi stranami pri prijímaní a postupovaní pokynu na vydávanie a vyplácanie podielových listov. Z\nformulácie „vrátenie plnej sumy investovanej do fondu TAM PRIVATE V2“ nie je zrejmé ani to, že má\nísť o redemáciu (či žalobca chcel od zmluvy odstúpiť). Žalobcovi a aj jeho právnemu zástupcovi boli\n(vrátane osobného stretnutia so zástupcom odboru privátneho bankovníctva) priebežne vysvetľované\nvšetky relevantné okolnosti a skutočnosti, vrátane toho, že na základe implementácie smernice MiFID\ndo zákona o cenných papieroch (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ EC o trhoch s\nfinančnými nástrojmi) je potrebné, aby pred podaním svojho pokynu na redemáciu, prevzal od žalovanej\nnovú sadu dokumentácie (tzv. MiFID balíček) a túto skutočnosť potvrdil podpísaním nových prehlásení, či\nuž v rámci vzorového písomného pokynu alebo v prípade telefonického pokynu na redemáciu, v rámci\nnovej Zmluvy o osobnom numerickom bežnom účte alebo prostredníctvom osobitného dokumentu, ktorý\nbol na stretnutí spolu so všetkou relevantnou dokumentáciou na tieto účely špeciálne pripravený a\nosobne odovzdaný jeho právnemu zástupcovi. Napriek viacerým vysvetleniam nebol žalobca ochotný\nakýkoľvek dokument prevziať a podpísať s odôvodnením: „že sa mu nechce čítať nejaká ďalšia\ndokumentácia.“ Žalovaná zdôraznila, že aj pre klientov privátneho bankovníctva platia právne predpisy\na aj vo vzťahu k nim je povinná splniť všetky svoje zákonné povinnosti. Nastavenie žalobcu, že „sa\nmu nechce čítať“ vychádza z nepochopenia postavenia klienta privátneho bankovníctva, ktorý má\nnastavený iný spôsob komunikácie s bankou a rovnako sa dostáva k iným investičným príležitostiam\nako retailový klient. Okrem toho je ich postavenie úplne rovnocenné a postavením akéhokoľvek iného\nklienta.\n28. Žalovaná zdôraznila, že nemala žiaden relevantný dôvod nepostúpiť pokyn, ktorý by spĺňal\npredpísané náležitosti a vo vzťahu ku ktorému má splnené všetky povinnosti, vyplývajúce jej z\npostavenia obchodníka s cennými papiermi, na jeho vykonanie správcovi príslušného podielového\nfondu. Prijímanie a postupovanie pokynov je jej každodenná agenda a bežné sú redemácie aj v\npodstatne vyšších objemoch, ako zrealizovaná investícia žalobcu. Ostro sa ohradila voči tvrdeniu\nžalobcu, že „....tento balíček (MiFID) mala žalovaná implementovať už skôr, v interných procesoch\nbanky v r. 2008 (teda so značným časovým odstupom pred zadaním pokynu na redemáciu), a ak tak (v\nrozpore s odbornou starostlivosťou) neurobila, nemožno túto skutočnosť vyhodnocovať v neprospech\nžalobcu, ani vlastným omeškaním podmieňovať splnenie akejkoľvek povinnosti banky,\" nakoľko všetky\npovinnosti súvisiace so zmenou zákona o cenných papieroch z dôvodu implementácie smernice\nMiFID si splnila riadne a včas, tento proces koordinovala Národná banka Slovenska, ktorá jej v\nrámci výkonu dohľadu nevyslovila žiadne porušenia povinností typu „oneskorenie implementácie“ či\n„nesplnenie povinností omeškaním.“ Prevzatie tzv. MiFID balíčka, resp. splnenie všetkých povinností\nz toho vyplývajúcich, riešila so žalobcom pri prvom právnom úkone, ktorý s ním mala vykonať po\nimplementácii smernice MiFID do slovenského právneho poriadku. Za až absurdné označila jeho volanie\npo správnej a včasnej implementácii povinností vyplývajúcich zo smernice MiFID v spojení s tým, že\nkeď si voči nemu chcela splniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce jej z tejto implementácie, žalobca\nzaujal pozíciu, že „on nemusí nič podpisovať, nič preberať.“\n29. Za účelové žalovaná označila aj tvrdenia žalobcu, že „úmyselne zlikvidovala jeho zložku, pretože\nna takéto konanie by nemala žiaden relevantný dôvod. Zmluvný vzťah medzi stranami bol ukončený\nv septembri 2011, archivačná doba vyplývajúca zo všeobecne záväzných právnych predpisov už\nuplynula a žalovaná nemá k dispozícii iné dokumenty ako tie, ktoré boli do konania už predložené a\nvšetky relevantné dokumenty potrebné pre toto konanie, vrátane zmluvnej dokumentácie a obchodných\npodmienok sú zachované. Argumentácii o likvidácii zložky žalobcu nemožno porozumieť ani po\nobsahovej stránke, keďže nie je jasné, akému účelu by mohli takéto interné bankové záznamy v konaní\nposlúžiť. Dôkazné bremeno porušenia jej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti leží jednoznačne na\nžalobcovi, ktorý (ani v odvolaní) nekonkretizoval, ktoré zákonné alebo zmluvné povinnosti porušila a\nod porušenia ktorých odvodzuje svoj domnelý nárok na náhradu škody. Obmedzil sa len na všeobecné\ntvrdenia, že „mu neboli riadne poskytované služby privátneho bankovníctva, za ktoré ale žalovanej platil,\nže mu nebol poskytnutý úver, ani riadne a včas redemované jeho vlastné peňažné prostriedky.“ Žalobca\nvšak neuviedol, ktoré služby privátneho bankovníctva mu žalovaná neposkytla, teda k čomu sa zaviazala\na nesplnila (zmluvná dokumentácia vrátane všetkých obchodných podmienok privátneho bankovníctva\nplatných počas zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou boli do konania predložené). Z dôvodu\nskorého vyriešenia patovej situácie, ktorá nastala výlučne z dôvodov na strane žalobcu, sa s ním osobne\nstretol aj zástupca oddelenia privátneho bankovníctva, došlo aj k osobnému stretnutiu s vedúcim\n\noddelenia portfólia manažmentu spoločnosti Asset Management správ. spol. a.s.. Takéto stretnutia\nnemožno považovať za bežné a svedčia o tom, že žalovaná vyvíjala veľkú snahu na vyriešenie situácie.\nPorušenie jej povinností nemožno definovať ani jednoduchým všeobecným odkazom na Obchodný\nzákonník a zákon o bankách, resp. na „ďalšie súvisiace právne predpisy,“ porušenie jej právnej\npovinnosti nemožno z prednesov žalobcu nájsť v tomto kontexte ani na úrovni tvrdenia.\n30. Záverom žalovaná opäť zdôraznila, že argumenty vznesené žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé\nzvrátiť záver súdu prvej inštancie o premlčaní, keďže uplatnený nárok nemá pôvod v porušení\nobchodného záväzkového vzťahu a navyše ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej sa na premlčanie vždy\nprednostne použije Občiansky zákonník. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu aj z dôvodu jeho\nnepreukázania v konaní, uplatnený nárok nevyplýva ani len z tvrdení žalobcu, preto je nedôvodný už zo\nsvojej podstaty. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdil.\n31. Odvolaciu repliku žalobca nepodal.\n32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§\n355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),\npo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach\nrozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.\n1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že\nnapadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.\n33. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n34. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n35. Podľa § 379 CSP (Viazanosť rozsahom odvolania), odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n36. Podľa § 380 ods. 1 CSP (Viazanosť odvolacími dôvodmi), odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n37. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n38. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť\nlen vtedy, ak\na/ sa týkajú procesných podmienok,\nb/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n39. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by\n\nkonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by\nto vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na\nprostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení\nrozhodnutia vo veci samej.\n40. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\n41. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n42. Podstatou veci preskúmavanej pred súdom prvej inštancie, bolo posúdenie dôvodnosti podanej\nžaloby o náhradu škody vo výške 48.878,70 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v sume 41.334,98\neur titulom úroku z omeškania za obdobie od 12.08.2009 do 25.08.2011 a v sume 7.543,72 eur\ntitulom poplatkov uhradených žalovanej za služby, ktoré mu neboli poskytnuté za obdobie, počas\nktorého mu bola bezdôvodne odopretá redemácia a to z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov\nprocesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej\nobrany, ktorými sa žalovaná proti uplatňovanému nároku bránila. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie\nsúd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným spôsobom a\nsprávne ich aj vyhodnotil. Jeho\nskutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, vec posúdil správne aj\npo právnej stránke, s výnimkou posúdenia zmluvy o osobnom numerickom účte, ktorá podľa tvrdenia\nsúdu nespadá pod zmluvy uvedené v ust. § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka a opomenutia\nposúdiť, či zmluva o osobnom numerickom účte nespadá pod ust. § 261 ods. 3 písm. d/ (v znení v\nrozhodnom období od 01.08.2005 do 30.11.2009, ktoré je totožné so súčasným znením pod ods. 6 cit.\nust.), vychádzajú jeho právne závery zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a okrem\nuvedeného pochybenia nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej\npraxe. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa okrem\nuvedeného pochybenia - posúdenia zmluvy o bežnom účte, ktorá absolútnym obchodným záväzkovým\nvzťahom je, avšak ktoré na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vplyv nemá, v plnom rozsahu\nstotožňuje a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom uvedené\nopakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa.\n43. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdiť vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktorým žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu zamietol, z hľadiska podstatných\nodvolacích námietok žalobcu. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom\nna viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie\ndôvody, t.j. aby išlo o niektorý z dôvodov zakotvených v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň\nobsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie\nnesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí\nbyť v neprospech odvolateľa. Odvolacie námietky založil žalobca na dôvodoch podľa písm. b/, e/, f/ a\nh/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n44. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v intenciách týchto žalobcom uplatnených\nodvolacích dôvodov, a vzhľadom k podstate prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacia\nargumentácia smerujúca k ich naplneniu materiálny základ nemá. Podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS\n24/2019 z 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\npod č. 20/2020, civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\n\n45. Pod odvolací dôvod pod písm. b/ ods. 1 ust. § 365 CSP žalobca zahrnul nedostatok a rozpornosť\nodôvodnenia a nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie a s ním prepojil aj odvolací dôvod pod\npísm. h/, teda nesprávne právne posúdenie veci, pod ktoré subsumoval aplikáciu režimu Občianskeho\nzákonníka na absolútny obchodnoprávny vzťah vo vzťahu k premlčaniu jeho nároku, nerešpektovanie\njeho postavenia slabšej strany sporu a zneužitie zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa v jeho\nneprospech.\n46. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia pod písm. b/ treba\nrozumieť procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou\npráva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane\nodmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza\nk odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii\npríslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné. Z práva na spravodlivé\nsúdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\ndôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z\nuvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP\nmôže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 105/06,\nIII. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10, 9Cdo/248/2021).\n47. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov\nsa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo\nsvojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné\na jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade\naj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n48. Otázku, či súd prvej inštancie splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 6 Dohovoru, riadne a\npreskúmateľne odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na konkrétne okolnosti tejto\npreskúmavanej veci. Judikatúra súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (I. US\n226/03-29; vec Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; vec Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; vec Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. februára 1998; vec H. c Belgicko z 30. novembra 1987).\n49. Základnou otázkou pre rozhodnutie veci bolo posúdenie, či k vzniku škody žalobcovi, spôsobenej\nkonaním žalovanej došlo a či naplnenie jej povinných atribútov žalobca preukázal. Po vznesení\nnámietky premlčania zo strany žalovanej, však bolo prvoradou povinnosťou súdu prvej inštancie pri\nrozhodovaní veci sa s touto námietkou premlčania vysporiadať.\n50. Na výhrady žalobcu k námietke premlčania vznesenej až po deviatich rokoch od začatia konania\nodvolací súd uvádza, že námietka premlčania je hmotnoprávnym inštitútom, ktorý je podľa ust. §\n149 CSP prostriedkom procesnej obrany. V zmysle ust. § 154 CSP ju bolo možné uplatniť najneskôr\ndo vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná ju vzniesla na pojednávaní dňa\n15.06.2023, pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania, a teda včas. Ustanovenie § 153 ods.\n2 CSP zakladá súdu možnosť , nie povinnosť , neprihliadnuť na oneskorene uplatnený prostriedok.\nDôvody, pre ktoré súd prvej inštancie na námietku premlčania prihliadol, v odôvodnení rozsudku uviedol\na odvolací súd ich považuje za dostatočné. Za zneužitie práva ju nemožno považovať, a to aj z\ndôvodu neustáleho dopĺňania tvrdení a dôkazných návrhov, ktorými práve žalobca prispel k predlžovaniu\nkonania.\n\n51. Správnosťou záverov súdu prvej inštancie v otázke premlčania a rozhodnutia či vzťah medzi\nstranami sporu je obchodnoprávny - absolútny obchod, na ktorý by sa vzťahovala štvorročná premlčacia\ndoba alebo občianskoprávny - spotrebiteľský s trojročnou premlčacou dobou podľa Občianskeho\nzákonníka, sa na základe odvolacích námietok žalobcu k nesprávnej aplikácii režimu Občianskeho\nzákonníka na obchodnoprávny vzťah strán sporu, nerešpektovanie postavenia žalobcu ako slabšej\nstrany sporu v konaní, ktoré boli rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie\na prioritným odvolacím dôvodom žalobcu, subsumovaným pod odvolací dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/), odvolací súd zaoberal ako prvoradou.\n52. Podľa § 261 odsek 3 písm. c/ Obchodného zákonníka v znení v rozhodnom období, touto časťou\nzákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich\nsprostredkovania (§642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov.\n53. Podľa § 261 odsek 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení v rozhodnom období, touto časťou\nzákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku\nalebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej\nzmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§\n673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§\n700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),\n54. Podľa § 708 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka v znení v rozhodnom období, zmluvou o bežnom\núčte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie\nzmluvy sa vyžaduje písomná forma.\n55. Podľa § 106 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky\nodo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na\nnáhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď\ndošlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n56. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky\niné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to\nna prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\n57. Napriek zaradeniu v súčasnosti aktuálneho ods. 6 písm. c/ a d/ ust. § 261 OBZ v rozhodnom období\nod 01.08.2005 do 30.11.2009 ako ods. 3 ust. § 261 OBZ, totožnosť znenia tohto ustanovenia zostala\nzachovaná. Za dôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcu, že sa nedozvedel podľa ktorého\nznenia súd prvej inštancie vec posudzoval a aj absenciu posúdenia veci podľa písm. d/ vtedy platného\nods. 3 ust. § 261 OBZ, keďže súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci skoncentroval len\nna písm. c/ ods. 6 ust. § 261 OBZ, upravujúce bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z\nburzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných\npapierov s tým, že zmluva o osobnom numerickom účte takouto zmluvou nie je. Znenie pod písm. d/,\nupravujúce bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy aj zo zmluvy o bežnom účte (§ 708) na\nvec napriek jeho striktnému zneniu neaplikoval. Toto pochybenie súdu je však bez vplyvu na správnosť\njeho konečného rozhodnutia a výrokovú časť napadnutého rozsudku, pretože jeho záver o dôvodnosti\nvznesenej námietky premlčania, je vecne správny.\n58. Žalobca v odvolacej argumentácii (uplatnenej pod písm. h/ ods. 1 ust. § 365 CSP) na jednej strane\nnamieta nerešpektovanie jeho postavenia spotrebiteľa, rezignáciu súdu na jeho ochranu ako slabšej\nstrany sporu v zmysle príslušných ustanovení CSP, Občianskeho zákonníka a ďalších súvisiacich\nvšeobecne záväzných predpisov a na druhej strane nalieha na posúdenie vzťahu medzi sporovými\nstranami príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka so štvorročnou premlčacou dobou,\nnakoľko alfanumerický účet spadá podľa žalobcu pod zmluvu o bežnom účte a investovanie je odplatnou\nzmluvou o cenných papieroch (absolútny obchod).\n59. Samotná skutočnosť, že zmluva o bežnom účte je súčasťou kogentne vystavaného súboru\nzmluvných typov upravených ustanovením § 261 ods. 6 pod písm. d/ OBZ, ktoré zakladajú absolútny\n\nobchodný záväzkový vzťah, podliehajúci mechanizmu Obchodného zákonníka, ešte sama o sebe\nneznamená, že týmto režimom sa spravuje každý nárok, ktorý strany zo svojho vzájomného vzťahu\nodvodzujú. Rozhodujúci je obsah povinnosti, ktorej porušenie sa tvrdí. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká\nbanke záväzok zriadiť a viesť účet, prijímať naň vklady a platby a na písomný príkaz majiteľa účtu\nvyplatiť požadovanú sumu alebo uskutočniť platby ním určeným osobám (§ 708 a § 711 ObZ). Žalobca\nvšak porušenie žiadnej z týchto povinností netvrdí. Tvrdí porušenie povinnosti prijať a postúpiť pokyn\nna vyplatenie podielových listov, teda povinnosti súvisiacej s poskytovaním investičnej služby, prijatie\na postúpenie pokynu klienta týkajúceho sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov podľa § 6\nods. 1 písm. a/ zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších\npredpisov. Za túto službu nebola medzi stranami dohodnutá odplata, a preto nejde ani o odplatnú zmluvu\ntýkajúcu sa cenných papierov v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka. Uplatnený\nnárok na náhradu škody teda nemá pôvod v obchodnom záväzkovom vzťahu a jeho premlčanie sa\nspravuje ust. § 106 Občianskeho zákonníka.\n60. Žalobca, v konaní zdôrazňujúci svoje postavenie spotrebiteľa, ktorý sa však nedomáha plnenia\nzo zmluvy a základom jeho nároku nie je porušenie obchodného záväzkového vzťahu, ale sa domáha\nnáhrady škody, musí byť uzrozumený s tým, že spotrebiteľské právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce\nsa v otázkach premlčania zásadne riadia režimom Občianskeho zákonníka, ktorý pre nároky na náhradu\nškody v ust. § 106 ods. 1 nekompromisne stanovuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu. Žalobca sa\nteda na jednej strane nemôže dovolávať zvýšenej právnej ochrany zo svojho postavenia spotrebiteľa\na na strane druhej pri premlčaní nároku z dôvodu vlastnej pasivity žiadať aplikáciu ustanovení\nObchodného zákonníka.\n61. Vo vzťahoch ktoré vykazujú známky absolútneho obchodu podľa ust. § 261 Obchodného zákonníka,\nv ktorých je jednou zo strán spotrebiteľ, sa pri posudzovaní premlčania stretávajú dva právne režimy, v\nktorých zákonná i judikatúrna úprava dáva prednosť režimu spotrebiteľskému a s ním aj spojenou dobou\npremlčania, riadiacou sa úpravou Občianskeho zákonníka. Domáhať sa zvýšenej právnej ochrany z\ntitulu statusu spotrebiteľa a súčasne aplikácie štvorročnej premlčacej doby na prejednávaný spor len z\ndôvodu zmeškania lehoty žalobcom, je účelovým konaním a výkladom zákona, pretože aj keď zmluva o\nbežnom účte spadá pod ustanovenia Obchodného zákonníka o absolútnych obchodoch, spotrebiteľské\npostavenie žalobcu aktivuje prednostnú ochranu ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v\njeho vtedy platnom znení.\n62. V nadväznosti na uvedené dáva odvolací súd do pozornosti aj poslednú vetu ods. 2 ust. § 52\nods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá bola do tohto ustanovenia doplnená zák .č. 102/2014 Z.z., s\núčinnosťou od 01.04.2015 v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa\nvždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy\nobchodného práva.“ Na daný vzťah ju síce priamo aplikovať nemožno, ale odvolací súd ju uvádza\nlen na potvrdenie správnosti záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku, pretože je neskorším\nlegislatívnym potvrdením výkladu, ktorý z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z ustálenej\nrozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýval už v rozhodnom období.\n63. Odvolací súd sa musel vysporiadať s tým, že ust. § 52 ods. 2 vetá prvá Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom v rozhodnom období, viaže prednostné použitie ustanovení upravujúcich vzťahy\nso spotrebiteľom na podmienku prospechu spotrebiteľa, kým v prejednávanej veci vedie použitie\nObčianskeho zákonníka ku kratšej premlčacej dobe. Toto kritérium sa však vzťahuje na ustanovenia\nzakladajúce spotrebiteľovi osobitnú ochranu v jeho hmotnoprávnom postavení, avšak nevzťahuje sa na\nurčenie samotného právneho režimu záväzkového vzťahu, ktorý sa ako celok musí podriadiť jednému\nrežimu. Nemožno z dvoch zákonníkov selektívne prevziať len to ustanovenie, ktoré je pre stranu v\ndanej veci priaznivejšie. Ak by sa kritérium prospechu uplatňovalo aj na voľbu režimu premlčania, viedlo\nby to k tomu, že jedna zmluva by sa pri nárokoch dodávateľa spravovala Občianskym zákonníkom\na pri nárokoch spotrebiteľa Obchodným zákonníkom. Takýto postup by bol neudržateľný a odporujúci\nzásade právnej istoty. Takýto záver zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, ktorá\npri zmluvných typoch zakladajúcich absolútny obchod, v ktorých je jednou zo strán spotrebiteľ, dôsledne\naplikuje premlčacie doby podľa Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, ktorej zo strán je tento\nvýsledok na prospech.\n\n64. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), napr. rozhodnutie sp. zn.\n3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04. 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04. 2015, sp. zn. 4MCdo/17/2014\nzo dňa 26.11.2015, sp. zn. 5MCdo/20/2009 (R 36/2013) zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 3 Cdo/87/2017 zo\ndňa 14.09.2017, sp. zn. 8Cdo/119/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 5Obdo/36/2017 zo dňa 25.09.2018,\nči uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013 je v otázke vzťahov spotrebiteľ a zmluva\npodriadená režimu tzv. absolútneho obchodu, ktorou je aj zmluva o bežnom účte, pomerne obsiahla a\nv otázke premlčania nároku jednotná v ustálenom závere stretu dvoch právnych režimov s absolútnou\nprednosťou aplikácie premlčacích lehôt podľa Občianskeho zákonníka.\n65. Právo na náhradu škody sa podľa Občianskeho zákonníka premlčiava v dvoch lehotách plynúcich\nnezávisle od seba, pričom na premlčanie nároku postačuje uplynutie ktorejkoľvek z nich. Dvojročná\nsubjektívna doba premlčania začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o tom, že mu škoda\nvznikla a kto za ňu zodpovedá. Trojročná objektívna doba premlčania začína plynúť odo dňa, keď došlo\nk udalosti, z ktorej škoda vznikla, Uplynutím tejto lehoty sa nárok premlčiava absolútne, bez ohľadu na\nvedomosť poškodeného. Súd prvej inštancie začiatok plynutia premlčacej doby dňom redemácie, t.j.\n25.08.2011 v ods. 23 rozsudku vymedzil vedomosťou žalobcu o osobe škodcu i výške škody a správne\nrozhodol, že nárok uplatnený na súde dňa 20.08.2014 je premlčaný, keďže subjektívna dvojročná\npremlčacia doba uplynula dňa 25.08.2013.\n66. Najvyšší súd Slovenskej republiky dal napr. v\nuznesení sp. zn. 5 Cdo 61/2012 zo dňa\n11.07.2012 „do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura\nscripta sunt\" t.j. „práva patria len bdelým\" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,\nktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú\nvčas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým\nvecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním\nmôžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní\nzákonných procesných ustanovení, včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované\nz rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Práva teda patria bdelým, resp. zákony sú\npísané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva.\"\n67. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt\" síce v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach\nustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, avšak ani tá nie je absolútna, jej\nrozmer a intenzita nemôže negovať napr. znenie ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Status spotrebiteľa,\naj keď je v právnych vzťahoch intenzívny, neumožňuje kombináciu len výhod z niekoľkých právnych\npredpisov, v prejednávanej veci z oboch zákonníkov (Občianskeho a Obchodného), ale musí sa ako\ncelok podriadiť jednému režimu, v tomto prípade s absolútnou prednosťou aplikácie premlčacích lehôt\npodľa Občianskeho zákonníka.\n68. Nakoľko otázka premlčania je v preskúmavanej veci zásadná, súd premlčaný nárok (neuplatnený v\ndvojročnej premlčacej dobe) na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania priznať nemôže, nemá\nodvolací súd dôvod ďalšie odvolacie námietky žalobcu podrobiť podrobnému odvolaciemu posúdeniu.\n69. Okrajovo však k odvolaciemu dôvodu uplatnenému pod písm. e/ uvádza, že dokazovanie,\nktorého nevykonanie žalobca namieta, teda výsluch T.. M. Y. a zabezpečenie klientskej zložky vedenej\nžalovanou, smerovalo výlučne k preukázaniu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, teda\nporušenia povinnosti a príčinnej súvislosti. Pri dôvodne vznesenej námietke premlčania sú tieto\nskutočnosti pre rozhodnutie bez právneho významu, keďže súd premlčané právo priznať nemôže ani\nv prípade, ak by boli preukázané. Vykonanie navrhnutých dôkazov by preto nemohlo mať za následok\niné rozhodnutie vo veci (§ 185 ods. 2 CSP). Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k argumentácii žalobcu o\nneviazanosti súdu návrhmi strán v spotrebiteľskom spore podľa § 295 CSP: aj keby sa na prejednávaný\nspor ustanovenia § 290 a nasl. CSP vzťahovali, oprávnenie súdu vykonať aj nenavrhnuté dôkazy sa\nuplatní len vo vzťahu k dôkazom potrebným na rozhodnutie veci, ktorými dôkazy k predpokladom\nzodpovednosti za škodu pri premlčanom nároku nie sú. Osobitne k výsluchu navrhovanej svedkyne\nodvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nevychádzal z prezumpcie, že si svedkyňa rozhodujúce\nskutočnosti nebude pamätať, ale z toho, že svedkyňa u žalovanej nepracuje od 27.08.2010 a že\nsamotné tvrdenie o neposkytovaní služieb privátneho bankovníctva nie je spôsobilé preukázať porušenie\nkonkrétnej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, ktorú žalobca ani v odvolaní nekonkretizoval.\n\n70. Skutkové zistenia, ktoré žalobca v odvolaní napadol, teda posúdenie implementácie smernice MiFID,\nlikvidácia klientskej zložky, rozsah poskytovaných služieb privátneho bankovníctva, a rešpektovanie\njeho pokynov, sa bez výnimky vzťahujú k predpokladom zodpovednosti žalovanej za škodu. Žalobca\nani v odvolacích námietkach nespochybnil, že o škode a o osobe škodcu sa dozvedel najneskôr dňa\n25.08.2011 a že žalobu podal dňa 20.08.2014. Keďže tvrdená nesprávnosť skutkových zistení sa netýka\nskutočností, na ktorých je napdnuté rozhodnutie založené, k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust.\n§ 365 ods. 1 písm. f/ nedošlo.\n71. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj obsah listu zo dňa 12.08.2009, ktorý nebol dostatočným\nprejavom vôle žalobcu, pretože z jeho obsahu vyplývala len nespokojnosť žalobcu s konaním žalovanej\na podmienené alternatívy jej ďalšieho postupu, t.j. buď poskytnutia úveru, ktorý bude splácaný s výnosov\nz jeho investície alebo vrátenia plnej sumy. Takýto podmienený prejav vôle nemôže byť platným\npokynom na redemáciu podielových listov voči správcovskej spoločnosti. Banka poskytovala investičnú\nslužbu prijatie a postúpenie pokynu klienta ( § ods. 1 písm. a/ zák. č. 566/2001 Z.z.) a na základe\ntakéhoto „pokynu“ nemohla ani bez rizika konať podľa pokynu žalobcu, ktorý účet, na ktorý mu byť\nplnenie poukázané neoznačil. Bez výslovného označenia čísla účtu, banka nemôže sama zvoliť účet,\nna ktorý má plnenie smerovať.\n72. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky nedostatočného odôvodnenia, ktoré by spôsobovalo\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade\ns ust. § 220 ods. 2 CSP a s podstatnými námietkami žalobcu sa vysporiadal. Za rozporné odvolací súd\nnepovažuje, že na jednej strane uznal dôvodnosť čiastkovej námietky žalobcu o absencii posúdenia\nveci podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a na strane druhej nepovažuje napadnutý\nrozsudok za nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosťou trpí rozhodnutie, z ktorého vôbec nemožno zistiť,\nakými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil. Napadnutý rozsudok touto vadou netrpí, keďže obsahuje\njasne vymedzený skutkový základ, právnu kvalifikáciu i dôvod zamietnutia žaloby. Zistenú čiastkovú\nmedzeru v právnom posúdení odstránil vlastným právnym posúdením odvolací súd, ktorý nie je pri\nnezmenenom skutkovom stave právnym posúdení súdu prvej inštancie viazaný. Takéto doplnenie je\naj v súlade s ust. § 387 ods. 2 a 3 CSP a dôvod na zrušenie rozsudku nezakladá.\n73. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď\nnapr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 09.\n12. 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. 02.\n1998 a iné). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,\nIV. ÚS 112/05). Predmetné rozhodnutie podľa odvolacieho súdu takéto odôvodnenie obsahuje.\n74. Odvolacia argumentácia žalobcu nespochybnila a ani nezvecnila pochybenia súdu prvej inštancie v\nskutkovej a ani v právnej rovine a tak odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nespochybnili, napadnuté rozhodnutie ako vecne správne,\npodľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n75. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. §\n396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní\núspešnej žalovanej\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nPodľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, keďže v konaní ju zastupovali poverení\nzamestnanci, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku <aspi://\n\nmodule='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,\nrozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 z 28.02.2018, uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).\n79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ee959727-0783-4608-95c8-bf65053e1cb6:cbb8f716-035a-4a6e-84cc-4a2a11641d2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "spisova_znacka": "9Cdo/248/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/248/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "122d9178-c7a7-438b-b3df-4e768ecaa242:38a74e36-3aaf-44cc-89d1-9e45bf0daf13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1", "spisova_znacka": "4MCdo/17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 367, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 560, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}, {"guid": "88a4e530-aad3-4019-abca-b39ad2c87d2d:c5aa31b1-e4dd-4e2a-bed8-faf6770b0d12", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Cb/79/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/79/2014 z 2. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88a4e530-aad3-4019-abca-b39ad2c87d2d:c5aa31b1-e4dd-4e2a-bed8-faf6770b0d12"}], "citovane_v": []}